Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cb/164/2009

Potvrdené rozhodnutím 13Cob/424/2014
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: L., bytom W. XXXX/XXX, XXX XX A. N., štátny občan SR, zastúpeného zástupcom Advokátska kancelária JUDr. ROJKO s.r.o., so sídlom Železničná 90/12, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 47 251 794, proti žalovanému: Obec Maršová - Rašov, so sídlom 013 51 Maršová - Rašov 2, IČO: 00 648 213, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Pavlom Loduhom, advokátom, so sídlom Z. A. XXXX/XX, XXX XX A. N., v konaní o určenie neúčinnosti odstúpenia od zmluvy a o zaplatenie 20.658,26 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/164/2009-592 zo dňa 22.7.2014, takto rozhodol: Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/164/2009-592 zo dňa 22.7.2014 v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 20.658,26 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne počítaným zo sumy 19.015,17 Eur od 24.4.2009 a s 10% ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 1.643,09 Eur od 16.2.2009 do zaplatenia, p o t v r d z u j e . O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd R. v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci navrhovateľa: L.. V.. M. U., bytom W. XXXX/XXX, XXX XX A. N., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. ROJKO s.r.o., so sídlom Železničná 90/12, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 47 251 794, proti odporcovi: Obec Maršová - Rašov, 013 51 Predmier, IČO: 00 648 213, právne zastúpený: JUDr. Pavel Loduha, advokát, so sídlom Slovenských partizánov 1131/51, 017 01 Považská Bystrica, o určenie neúčinnosti odstúpenia od zmluvy a o zaplatenie 20.658,26 eur, takto

rozhodol:

Návrh v časti určenia neplatnosti právneho úkonu odstúpenia od zmluvy o dielo uzatvorenej medzi navrhovateľom ako zhotoviteľom a odporcom ako objednávateľom dňa 7.6.2008, vykonaného odporcom listom zo dňa 24.6.2009, z a m i e t a .

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 20.658,26 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne počítaným zo sumy 19.015,17 eur od 24.4.2009 a s 10% ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 1.643,09 eur od 16.2.2009 do zaplatenia, do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

V ostatnej časti uplatnených úrokov z omeškania súd žalobný návrh z a m i e t a .

O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 4.8.2009 domáhal voči v návrhu označenému odporcovi určenia, že odstúpenie od zmluvy o dielo zo dňa 7.6.2008, uzatvorenej medzi odporcom ako objednávateľom a navrhovateľom ako zhotoviteľom, ktoré vykonal odporca listom zo dňa 24.6.2009 je nedôvodné a neúčinné. Súčasne žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie ceny diela vo výške 20.658,26 eur spolu s 10%-ným ročným úrokom z omeškania počítaným od 16.2.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uplatnený nárok navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že navrhovateľ ako zhotoviteľ uzatvoril s odporcom ako objednávateľom zmluvu o dielo zo dňa 7.6.2008, ktorej predmetom bolo vyhotovenie projektových a inžinierskych prác na stavbe "N. dom X bytových jednotiek F.". Dňa 23.6.2008 účastníci uzatvorili mandátnu zmluvu, ktorej predmetnom bol výkon inžinierskej činnosti a výkon technického stavebného dozoru. Cena diela bola medzi účastníkmi dojednaná na sumu 19.015,16 eur. Dňa 13.11.2008 obec Predmier ako príslušný stavebný úrad začala stavebné konanie na návrh odporcu. Na ústnom konaní bol oboznámený predmet konania, neboli vznesené námietky a odporca ako navrhovateľ stavebného konania a odporca ako projektant súhlasili s vydaním stavebného povolenia. Dňa 14.1.2009 obec Predmier - príslušný stavebný úrad vydala rozhodnutie o prerušení stavebného konania na základe toho, že odporca ako navrhovateľ stavebného konania dňa 25.11.2008 vzal kompletnú projektovú dokumentáciu späť. Nedôvodnosť tohto postupu zo strany odporcu namietol

navrhovateľ stanoviskom zo dňa 15.1.2009. Cenu diela navrhovateľ vyúčtoval odporcovi dvomi faktúrami vo výške 20% dohodnutej ceny diela faktúrou č. 10/2008 a vo výške 80% ceny diela faktúrou č. 11/2008, v celkovej sume 19.015,16 eur, obe s termínom splatnosti 15.2.2009. Na základe osobitnej dohody uzatvorenej s odporcom navrhovateľ prepracoval projekt a rozpočet na zvýšené úvery a dotácie a z dôvodu zmeny osadenia stavby. Cenu diela navrhovateľ vyúčtoval odporcovi faktúrou č. 15/2008 v sume 1.643,09 eur. Navrhovateľ poukázal na predsporovú komunikáciu medzi účastníkmi, keď odporca listom zo dňa 22.12.2008 vrátil navrhovateľom vystavené faktúry a trval na odstúpení od zmluvy. Navrhovateľ uviedol, že späťvzatie dokumentácie v rámci stavebného konania odporcom nebolo dôvodné, pričom svojou činnosťou odporca zmaril vydanie stavebného povolenia. Dôvod, na základe ktorého odporca vrátil navrhovateľovi vystavené faktúry listom zo dňa 22.12.2008 s odôvodením, že "podmienky projektu a rozpočtu stavby nevyhoveli podprahovej zákazke", navrhovateľ označil za rozporné s obsahom zmluvy. Odporca svojimi postupmi zmaril stavebné konanie a vydanie stavebného povolenia, nepodal v určenej lehote v januári roku 2009 žiadosť o úver a dotáciu, čím nastala podmienka splatnosti ceny diela s poukazom na čl. VII bod 7.9 Zmluvy o dielo. Navrhovateľ splnil svoju povinnosť vykonať dielo, ktorého výsledok zodpovedá podmienkam zmluvy, dielo bolo spracované podľa podkladov a pokynov odporcu, v súlade s obsahom zmluvy. Odporca použil projektovú dokumentáciu na schválenie dotknutými orgánmi a organizáciami v stavebnom konaní pred stavebným úradom, pričom v tom čase neuplatňoval žiadne vady. Listom zo dňa 24.6.2009 odporca odstúpil od zmluvy. Toto odstúpenie odporca považuje za nedôvodné a neúčinné s poukazom na ustanovenie § a 565 a s prihliadnutím na ustanovenie , , pretože k odstúpeniu došlo bezdôvodne až po odovzdaní diela bez dodržania zákonných podmienok a lehôt. Postup odporcu navrhovateľ označil za účelový v snahe vyhnúť sa plneniu svojich záväzkov. Navrhovateľ preto žiadal, aby súd určil, že odstúpenie od zmluvy o dielo, uzatvorenej dňa 7.6.2008 vykonané odporcom listom zo dňa 246.2009 je nedôvodné a neúčinné a súčasne, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi cenu diela v celkovej sume 20.658,26 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10% ročne počítaným od 16.2.2009 až do zaplatenia.

V písomnom vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 18.3.2010 odporca uviedol, že nárok uplatnený navrhovateľom neuznáva. Odporca potvrdil, že navrhovateľ vypracoval projekt stavby na realizáciu vrátane technickej infraštruktúry a rozpočtu. Uviedol, že k projektu stavby odporca vypracoval tri rozpočty zo dňa 30.6.2008, 29.12.2009 a 30.3.2009, ktoré sú v položkách rozdielne, pričom výsledná cena stavby je prispôsobená limitu na poskytnutie dotácie zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Odporca zistil, že jednotlivé rozpočty boli prispôsobené limitom na dotácie, avšak nezodpovedajú reálnej sume, za ktorú je možné predmetnú stavbu realizovať. Preto odporca požiadal navrhovateľa listom zo dňa 22.12.2008 o prepracovanie projektovej a rozpočtovej dokumentácie s poukazom na skutočnosť, že táto nevyhovuje určeným podmienkam verejného obstarávania a pridelenia finančných prostriedkov zo Štátneho fondu rozvoja bývania SR. Nakoľko pôvodná projektová a rozpočtová dokumentácia bola pre odporcu ako investora zbytočná a nevyhovujúca, už listom zo dňa 22.12.2008 odporca zrušil s navrhovateľom zmluvu o dielo zo dňa 7.6.2008, ako aj mandátnu zmluvu zo dňa 23.6.2008. Na posúdenie námietky, či projekt stavby a predložené rozpočty môžu byť podkladom pre zrealizovanie stavby v roku 2009 za rozpočtovanú cenu, odporca navrhol ustanoviť znalca z odboru stavebníctva.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prednesmi právnych zástupcov, prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, najmä zmluvy o dielo zo dňa 7.6.2008, mandátnej zmluvy zo dňa 23.6.2008, predsporovej korešpondencie medzi účastníkmi konania, znaleckým dokazovaním znalcom ID. a prečítaním ďalších podstatných listín, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Právny zástupca navrhovateľa sa v celom rozsahu pridržiaval návrhu na začatie konania s poukazom na skutkové zdôvodnenie žaloby a obsah pripojených listinných dôkazov. Vo vzťahu k prvému požadovanému výroku rozhodnutia, ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia neúčinnosti a nedôvodnosti odstúpenia od zmluvy o dielo odporcom jednostranným právnym úkonom zo dňa 24.6.2009, právny zástupca navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ nespochybňuje účinnosť tohto právneho úkonu v zmysle jeho doručenia navrhovateľovi. Uviedol, že podmienky pre odstúpenie od zmluvy v danom prípade splnené neboli, a preto odstúpenie od zmluvy navrhovateľ považuje za nedôvodné a materiálne neúčinné.

V tejto súvislosti súd poukazuje na obsah zákonného ustanovenia , podľa ktorého zákonného ustanovenia konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí ( ) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.

Z obsahu vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že z návrhu na začatie konania, resp. žaloby musí byť zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností, ktoré sú obsiahnuté v petite žaloby, musí byť formulované takým spôsobom, aby v prípade jeho prevzatia do výroku rozhodnutia, bol takýto výrok vykonateľný. Vymedzenie žalobného návrhu určuje predmet konania a dokazovania, nakoľko súd nemôže účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, ako sú navrhované a musí svojim rozhodnutím žalobný petit vyčerpať bez toho, že by tento prekročil. Ustanovenie vety druhej navrhovateľovi však neukladá povinnosť formulovať návrh rozsudku, ale má povinnosť vymedziť všetky rozhodné skutočnosti tak, aby z návrhu bolo zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha. Z uvedeného vyplýva, že požiadavku, aby zo žaloby bolo zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha, nemožno vykladať v tom zmysle, že navrhovateľ je povinný urobiť návrh znenia výroku rozsudku súdu. Z obsahu žaloby a jeho upresnenia na pojednávaní bolo zrejmé, že navrhovateľ namieta existenciu dôvodov pre platné odstúpenie od zmluvy, a teda domáha sa určenia neplatnosti právneho úkonu, ktorý z tohto dôvodu nemohol vyvolať odporcom zamýšľané právne účinky. Za tohto stavu napriek tomu, že navrhovateľ nesprávne zamieňa právne pojmy neplatnosti a neúčinnosti právneho úkonu, možno jednoznačne usúdiť, že zo skutočností uvedených v žalobe a doplnených prednesom právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní vyplýva požiadavka navrhovateľa formulovaná spôsobom, ktorý umožňuje súdu pokračovať v konaní a rozhodnúť o uplatnenom nároku ako nároku na určenie neplatnosti v žalobe označeného právneho úkonu.

Vzhľadom na to, že podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle ustanovenia je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, súd primárne posudzoval, či podaná žaloba je vhodným, t. j. účinným a správne zvoleným procesným nástrojom ochrany práva navrhovateľa, a či takouto žalobou možno dosiahnuť odstránenie spornosti práva.

Podľa ustanovenia návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Navrhovateľ svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodnil tým, že bez určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy zo dňa 7.6.2008 by bolo právne postavenie navrhovateľa neisté, nakoľko by bolo sporné, či navrhovateľ má nárok na peňažné plnenie z titulu uzatvorenej zmluvy o dielo, alebo z titulu bezdôvodného obohatenia, keďže navrhovateľ je názoru, že odstúpenie od zmluvy učinené odporcom jednostranným právnym úkonom zo dňa 24.6.2009 bolo neplatné, a preto sa navrhovateľ súčasne domáha druhým výrokom žalobného návrhu peňažného plnenia ako zmluvného nároku, a to z uzatvorenej zmluvy o dielo. Navrhovateľ uviedol, že k odstúpeniu od zmluvy o dielo odporcom došlo po tom, čo navrhovateľ dielo odporcovi odovzdal, pričom zo strany odporcu neboli dodržané zákonné podmienky pre takúto možnosť uplatnenia zodpovednostných nárokov, nakoľko odporca neoznámil navrhovateľovi vady diela a neposkytol lehotu na odstránenie týchto vád.

V tejto súvislosti súd konštatuje, že určovacia žaloba má predovšetkým preventívny charakter, pričom jej účelom je odstrániť spornosť práva skôr, kým dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Zásadne za neprípustnú sa považuje určovacia žaloba, ktorá neslúži potrebám praktického života a ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie vzťahu alebo práva, t. j. v prípade, ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k porušenému právu. K základným predpokladom úspešnej určovacej žaloby je preukázanie skutočnosti, že odporcom je popieraná existencia alebo neexistencia práva či právneho pomeru navrhovateľa, t. j. ak existuje stav aktuálnej objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi, pokiaľ existuje ohrozenie práva či právneho vzťahu a súčasne existuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. V posudzovanom prípade, pokiaľ navrhovateľ odôvodňoval existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení právnou neistotou pri uplatňovaní peňažného nároku, o ktorom je sporné, či navrhovateľovi vznikol z titulu zmluvného plnenia alebo bezdôvodného obohatenia, súd prijal záver o neopodstatnenosti podanej

žaloby v časti požadovaného určenia, nakoľko otázku platnosti odstúpenia od zmluvy odporcom súd vo vzťahu k uplatnenému peňažnému nároku posudzoval ako otázku predbežnú. Určovacia žaloba má predovšetkým preventívny charakter, a preto nie je spravidla dôvodná v prípade, kde je na mieste žaloba o splnenie povinnosti podľa ustanovenia Naliehavý právny záujem navrhovateľa na požadovanom určení súd skúma predovšetkým so zreteľom na zmysel navrhovaného rozhodnutia, pričom navrhovateľ je povinný osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, a teda tvrdiť a preukázať skutočnosti, z ktorých možno existenciu naliehavého právneho záujmu dovodiť. Pokiaľ navrhovateľ neosvedčí svoj naliehavý právny záujem, uvedená okolnosť má za následok zamietnutie žaloby. Pokiaľ na strane navrhovateľa vznikli pochybnosti o spôsobe uplatnenia peňažného nároku v záujme dosiahnutia úspešnosti žaloby, procesným prostriedkom v takom prípade je uplatnenie eventuálneho žalobného návrhu, ktorým navrhovateľ môže dosiahnuť sledovaný zámer, a to najmä v situácii, ak k porušeniu práva na strane navrhovateľa došlo, t.j. v situácii, ak odporca riadne a včas nesplnil svoj záväzok zaplatiť navrhovateľovi cenu vykonaného diela, a teda navrhovateľ sa môže domáhať priamo plnenia. Vzhľadom na to, že existenciu naliehavého právneho záujmu navrhovateľ odôvodňoval len vo vzťahu k súčasne uplatnenému peňažnému nároku a iné dôvody tohto návrhu netvrdil, súd vyhodnotil žalobu v časti požadovaného určenia za nedôvodnú, a preto žalobný návrh z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu zamietol.

Vo vzťahu k uplatnenému peňažnému nároku z titulu zaplatenia ceny diela navrhovateľ uviedol, že uzavretiu zmluvy o dielo zo dňa 7.6.2008 predchádzalo rokovanie účastníkov, v rámci ktorého odporca poskytol navrhovateľovi podklady pre vytvorenie diela, a to architektonickú štúdiu s podrobným popisom a počtom jednotlivých bytov, ich kategorizáciou spolu s požiadavkou na rešpektovanie záväzných limitov pre čerpanie dotácií a úverov zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Následne účastníci uzatvorili zmluvu o dielo zo dňa 7.6.2008, v ktorej dojednali predmet plnenia, jeho cenu a spôsob úhrady ceny diela. Na základe predmetnej zmluvy navrhovateľ odovzdal odporcovi projektovú dokumentáciu pre účely stavebného povolenia. Po odovzdaní projektovej dokumentácie a začatí stavebného konania bol na deň 21.12.2008 odporcom stanovený termín verejného obstarávania, ktorého sa mal navrhovateľ ako člen komisie zúčastniť. Zdravotné dôvody mu jeho účasť neumožnili a následne druhého dňa, t. j. 22.12.2008 bolo navrhovateľovi zo strany odporcu doručené písomné stanovisko s označením odstúpenie od zmluvy a vrátenie faktúr s poukazom na skutočnosť, že projektová dokumentácia nevyhovuje podprahovej metóde verejného obstarávania. Navrhovateľ odporcovi namietol spôsob vykonávania verejného obstarávania, ktorý umožnil nadsadenie cien zo strany záujemcov o vykonanie stavby, ktorých navrhované ceny nevyhovovali požiadavkám Štátneho fondu rozvoja bývania na poskytnutie úverov a dotácií. Na základe vypracovaných nových limitov Štátneho fondu rozvoja bývania pre rok 2009 a v súlade s požiadavkou odporcu navrhovateľ opätovne prepracoval rozpočet stavby tak, aby odporcovi boli poskytnuté finančné prostriedky zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Navrhovateľ trval na tom, že riadne splnil svoj záväzok zo zmluvy, a pokiaľ odporca odstúpil od zmluvy o dielo bez toho, že by riadne uplatnil svoje zodpovednostné nároky a bez toho, že by riadne notifikoval navrhovateľovi vady diela, toto odstúpenie považuje navrhovateľ za neplatné. Podľa zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania zo dňa 7.6.2008 sa navrhovateľ zaviazal odporcovi podľa dohodnutých zmluvných podmienok odovzdať v dojednanej dobe vypracovanú projektovú dokumentáciu spolu s rozpočtom stavby, ktorý mal slúžiť ako podklad a usmernenie pre uskutočnenie verejného obstarávania, samotnú realizáciu stavby a stanovenie jej ceny. Pri vypracovaní rozpočtu navrhovateľ vychádzal z cenníkových položiek a ním vypracovaný rozpočet bol určujúcim pre kategorizáciu a štandard jednotlivých bytových jednotiek. Na základe začatého stavebného konania bola navrhovateľom vypracovaná projektová dokumentácia schválená objednávateľom diela, t. j. odporcom a navrhovateľom a taktiež zástupcom stavebného úradu. Napriek tomu, že v rámci uzatvorenej zmluvy o dielo bol medzi účastníkmi dojednaný aj občasný autorský dozor, tento mal navrhovateľ povinnosť vykonávať ako autorizovaný architekt, avšak táto činnosť netvorila samostatnú položku v rámci určenia ceny diela. Odborný technický stavebný rozor sa navrhovateľ v zmluve zaviazal vykonávať podľa samostatne uzatvorenej ( osobitnej ) mandátnej zmluvy, ktorú následne účastníci uzatvorili dňa 23.6.2008. Cenu diela v celkovej dohodnutej sume 572.851,- Sk, t. j. 19.015,16 eur sa odporca zaviazal zaplatiť v dvoch splátkach, a to s prvou splátkou v termíne od januára do februára doku 2009 vo výške 20% ceny diela a druhú splátku vo výške 80% ceny diela do 14 dní po obdržaní úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania SR. V prípade, ak odporca nepodá riadnu žiadosť o pridelenie úveru a dotácií zo Štátneho fondu rozvoja bývania SR a Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR v termíne január 2009, alebo tento mu nebude pridelený pre rok 2009, odporca sa v čl. VII bod 7.9 Zmluvy o dielo zaviazal zaplatiť navrhovateľovi cenu diela z vlastných finančných prostriedkov obce. Navrhovateľ poukázal na to, že z dôvodu späťvzatia

návrhu na vydanie stavebného povolenia odporcom stavebný úrad dňa 30.12.2009 zastavil stavebné konanie, a to z dôvodu nesplnenia podmienok pre riadne uskutočnenie stavebného konania, teda z dôvodov stojacich na strane odporcu. V súvislosti so zmenou osadenia stavby a požiadavkou odporcu na prepracovanie projektovej dokumentácie a rozpočtu stavby, navrhovateľ vyúčtoval odporcovi cenu poskytnutého plnenia faktúrou č. 14/2008 v sume 49.500,- Sk, t. j. 1.643,09 eur, ktorú odporca spolu s vyššie označenými faktúrami č. 10/2008 a 11/2008 navrhovateľovi spolu s odstúpením od zmluvy vrátil. Na námietky vád diela uplatnené odporcom vo vzťahu k rozpočtu, ktorý tvoril predmet zmluvy o dielo zo dňa 23.6.2008, navrhovateľ prepracoval predmetný rozpočet a tento odovzdal odporcovi podaním zo dňa 23.4.2009. Následne odporca listom zo dňa 24.6.2009 od zmluvy o dielo uzatvorenej s navrhovateľom dňa 7.6.2008 jednostranným právnym úkonom odstúpil.

Právny zástupca odporcu sa v celom rozsahu pridržiaval písomného stanoviska k návrhu na začatie konania zo dňa 18.3.2010 a nad rámec tohto vyjadrenia uviedol, že v rámci začatého stavebného konania stavebný úrad upozornil navrhovateľa a odporcu na chyby v projektovej dokumentácii, pričom k prerušeniu stavebného konania došlo z dôvodu, že žiadosť o vydanie stavebného povolenia spolu s prílohami neposkytovala dostatočný podklad na posúdenie navrhovanej stavby. Napriek vytýkaným vadám diela odporca neučinil žiadne opatrenia k odstráneniu týchto vád a napokon došlo k zastaveniu stavebného konania. Odporca poukázal na predsporovú korešpondenciu účastníkov, v rámci ktorej odporca opakovane vytýkal navrhovateľovi vady diela. Nakoľko napriek viacerým predloženým rozpočtom tieto vady neboli zo strany navrhovateľa odstránené, odporca od zmluvy o dielo uzatvorenej s navrhovateľom odstúpil. Odporca namietol, že ani podľa jedného z navrhovateľom predložených rozpočtov k vypracovanej projektovej dokumentácii nebolo možné v roku 2009 realizovať stavbu. Odporca namietol dve zásadné vady diela, a to skutočnosť, že projektová dokumentácia zahŕňala také stavebné časti a prvky, na ktoré odporca nemohol čerpať finančné zdroje zo štátneho rozpočtu a ďalej skutočnosť, že rozpočet vypracovaný v predmetnej stavbe bol podhodnotený a nereálny. Napriek tomu, že odporca reagoval na porušenie podmienok zmluvy zo strany navrhovateľa viacerými odstúpeniami od zmluvy, za relevantné odstúpenie od zmluvy odporca označil jednostranný právny úkon zo dňa 24.6.2009.

Z vykonaných listinných dôkazov súd zistil, že záväzkovo-právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe písomne uzatvorenej zmluvy o dielo zo dňa 7.6.2008, v ktorej sa navrhovateľ ako zhotoviteľ zaviazal poskytnúť v rozsahu a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve pre odporcu ako objednávateľa projektové a inžinierske práce na stavbe "N.". Čl. II Zmluvy vymedzuje funkčný obsah bytového objektu s jeho kategorizáciou, skladbou, kapacitných limitov a maximálnou priemernou podlažnou plochou. Podľa čl. II bod 2.3 Zmluvy o dielo sa navrhovateľ ako zhotoviteľ ďalej zaviazal vykonávať na stavbe vymedzenej v bode 2.1 občasný autorský dozor v rozsahu podľa tejto zmluvy. Rozsah a obsah predmetu plnenia vymedzuje čl. III ako vypracovanie architektonickej štúdie, zadanie stavby a projektu pre realizáciu stavby (realizačný projekt) a zabezpečenie inžinierskej činnosti vrátane pomoci pri vypracovaní podkladov pre výberové konanie na dodávateľa stavby, ako i autorského a stavebného dozoru. Projektová dokumentácia podľa zmluvy má pozostávať z časti označených architektonická - zastavovacia a objemová štúdia, zadanie stavby, projekt stavby na realizáciu včítane technickej infraštruktúry a rozpočtu a inžinierskej činnosti. Autorský dozor podľa zmluvy mal byť vykonávaný formou občasného autorského dozoru a technický stavebný dozor, pravidelne dvakrát týždenne v zmysle uzatvorenej zmluvy podľa vypracovaného harmonogramu dozorov v zmysle kontrolných dní počas realizácie. Pre úpravu odborno-technického stavebného dozoru zmluva predpokladá úpravu samostatnou zmluvou. Cena diela a platobné podmienky sú obsahom čl. VII Zmluvy o dielo, podľa ktorého sa odporca zaviazal zaplatiť navrhovateľovi cenu diela v celkovej sume 572.851,- Sk, t. j. 19.015,16 eur ako maximálnu cenu, ktorú pri predpokladanom termíne odovzdania predmetu plnenia do 15.10.2008 sa zmluvné strany dohodli zaplatiť v dvoch splátkach s prvou splátkou v sume 114.570,- Sk v termíne január - február 2009 a s druhou splátkou vo výške 458.281,- Sk do 14 dní po získaní úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania. V čl. VII bod 7.8 Zmluvy o dielo zmluvné strany konštatovali, že zmluvná cena za projektové a inžinierske práce nebola zhotoviteľovi uhradená a táto bude zaplatená až po získaní úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania SR. Podľa čl. VII bod 7.9 Zmluvy v prípade, že obec Rašov (odporca) nepodá riadnu žiadosť o pridelenie úveru a dotácií zo Štátneho fondu rozvoja bývania SR a Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR v termíne január 2009, alebo tento jej nebude pridelený pre rok 2009, investor - obec Rašov sa zaväzuje predmet plnenia uhradiť z vlastných finančných prostriedkov obce v termíne do 14 dní po doručení záporného rozhodnutia zo strany Štátneho fondu rozvoja bývania.

Napriek tomu, že do vypracovania znaleckého posudku súdom určeným znalcom nebola zo strany účastníkov spochybňovaná platnosť a určitosť zmluvy, na základe ktorej vznikol záväzkovo-právny vzťah účastníkov, odporca sa po doručení znaleckého posudku voči žalovanej pohľadávke bránil aj tvrdením, že predmetná zmluva je neplatná z dôvodu neurčite vymedzeného predmetu plnenia a pre prípad, že by súd vyhodnotil túto zmluvu za platnú, namietol, že doposiaľ nenastala splatnosť ceny diela s ohľadom na dojednanú odkladaciu podmienku splatnosti ceny diela a s prihliadnutím na skutočnosť, že odporca svoj záväzok riadne vykonať dielo nesplnil, dielo nedokončil a riadne dielo odporcovi neodovzdal.

Pre posúdenie právneho režimu záväzkového vzťahu medzi účastníkmi konania bolo nevyhnutné posúdiť obligačný právny vzťah ako právny pomer, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok ( ). Záväzkovo-právny vzťah ako základný inštitút záväzkového práva je určujúcim tak pre , ako aj . Pre posúdenie a aplikáciu tej ktorej právnej normy nie je podstatná povaha právneho úkonu, t. j. zmluvy, ale právny vzťah, z ktorého potom možno odvodiť aj povahu konkrétnej zmluvy. Všeobecne možno konštatovať, že záväzkovo-právny vzťah môže mať charakter obchodného záväzkového vzťahu v dvoch prípadoch, a to v prípade, kedy tak vyplýva priamo zo zákona (ustanovenie ), kedy aplikáciu nemožno vylúčiť ani dohodou zmluvných strán a ďalej v prípade konsenzuálneho prejavu vôle subjektov záväzkového vzťahu, ktorý nie je obchodným záväzkovým vzťahom zo zákona, ale možno tento vzťah podriadiť režimu dohodou strán. Do prvej skupiny patria záväzkovo-právne vzťahy medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti a súčasne zákon pripúšťa, aby režimu boli poriadené aj vzťahy, kde podnikateľ vystupuje ako subjekt len na jednej strane, pričom na druhej strane záväzku môžu vystupovať subjekty uvedené v ustanovení medzi nimi aj štát, samosprávne územné jednotky a právnické osoby zriadené zákonom ako verejnoprávne inštitúcie za súčasného splnenia požiadavky, aby záväzkový vzťah sa týkal zabezpečenia verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky. To znamená, že z hľadiska predmetu záväzkového vzťahu na strane podnikateľa musí ísť o výkon jeho podnikateľskej činnosti a z hľadiska druhej strany záväzkového vzťahu musí ísť o zabezpečenie verejných potrieb, kam nepochybne výstavba nájomných bytov patrí.

Vzhľadom na to, že na strane navrhovateľa ako zhotoviteľa vystupoval podnikateľ pri podnikateľskej činnosti a na strane objednávateľa obec Maršová-Rašov pri zabezpečovaní verejných potrieb, súd posúdil právny vzťah účastníkov podľa príslušných ustanovení s použitím ustanovenia . Pokiaľ odporca v konaní namietol, že zmluva o dielo bola uzatvorená podľa v tom čase neplatného autorského zákona, súd konštatuje, že nesprávne označenie zákonných ustanovení v záhlaví zmluvy nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Od 1.1.2004 je účinný o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon), ktorý do značnej miery spôsobil vnútornú rozpornosť jednotlivých ustanovení autorského zákona a nekoherentnosť tohto zákona s ostatnými právnymi predpismi právneho poriadku Slovenskej republiky. Autorský zákon ako osobitný zákon vo vzťahu k Občianskemu, resp. preberá základnú zásadu občianskeho zmluvného práva, t. j. zásadu zmluvnej voľnosti, to znamená, že zákonná úprava platí iba vtedy, ak nie je zmluvnými stranami dohodnuté inak. Pre oblasť autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom upravuje a vyjadruje zásady zmluvy o vytvorení (autorského) diela, na ktorú sa primerane použije zmluvný typ základného právneho predpisu, ktorým pre oblasť občianskoprávnych vzťahov je a pre oblasť obchodnoprávnych vzťahov , pričom na základe tejto zmluvy objednávateľ nenadobúda právo použiť vytvorené dielo, ale toto právo nadobúda až uzavretím licenčnej zmluvy, ktorú je možné súčasne uzatvoriť zmluvou o vytvorení diela alebo v inom čase. Základné požiadavky na platnosť právnych úkonov sú obsiahnuté v ustanovení a nasledovné a v záujme jednoty právneho poriadky sa pre oblasť autorského práva a novou právnou úpravou zaviedla jednotná licenčná zmluva ako základný zmluvný typ pre celú oblasť práv duševného vlastníctva. Úprava vlastníckych práv má zabezpečiť rešpektovanie špecifických autorských diel ako osobitných prejavov osobnosti autora v súlade so základnými princípmi súkromného práva, ochranu autora vo vzťahu k používateľom (objednávateľom, nadobúdateľom a pod.), ktorá spočíva predovšetkým v tom, že autor má výhradné právo rozhodovať o nakladaní s dielom, o tom, kto a akým spôsobom a v akom rozsahu bude jeho dielo používať. V súlade s ochranou ekonomického postavenia autora je špecifická právna úprava, ktorá umožňuje autorovi v zmluve o vytvorení diela dohodnúť si odmenu, príp. udeliť súhlas na použite svojho diela bezodplatne.

Úprava autorskej zmluvy je obsahom zákonného ustanovenia § 39 autorského zákona, podľa ktorého zákonného ustanovenia: Zmluvou o vytvorení diela sa autor zaväzuje vytvoriť pre objednávateľa dielo. V zmluve o vytvorení diela môže autor s objednávateľom dohodnúť odmenu za vytvorenie diela. Autor je povinný vytvoriť dielo osobne. Ak má dielo nedostatky, objednávateľ môže odstúpiť od zmluvy; ak sú nedostatky odstrániteľné, objednávateľ môže od zmluvy odstúpiť len vtedy, ak ich autor neodstráni v primeranej lehote, ktorú mu objednávateľ poskytol na tento účel. Odovzdaním veci, ktorej prostredníctvom je dielo vyjadrené, prechádza vlastnícke právo k nej na objednávateľa, ak nie je dohodnuté inak. Zmluvou o vytvorení diela ani odovzdaním veci, ktorej prostredníctvom je dielo vyjadrené, nenadobudne objednávateľ právo použiť toto dielo, ak nie je uvedené inak, len ak súčasne so zmluvou o vytvorení diela alebo po tomto momente uzatvorí s autorom licenčnú zmluvu. Na zmluvu o vytvorení diela sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.

Autorský zákon vymedzuje jednotlivé druhy diela z hľadiska ich foriem stvárnenia ako výsledok tvorivej intelektuálnej činnosti autora za predpokladu, že toto dielo nie je z autorskoprávnej ochrany vylúčené a musí byť vyjadrené v zmyslami vnímateľnej podobe.

Podľa § 5 ods. 1 autorského zákona architektonické dielo je najvšeobecnejšie architektonické zobrazenie tvorivej myšlienky autora, najmä grafické a plastické zobrazenie architektonického riešenia stavby alebo urbanistického usporiadania územia, ako aj dielo záhradnej, interiérovej a scénickej architektúry a dielo stavebného dizajnu.

Vo vzťahu k úprave obsiahnutej v , má autorský zákon povahu lex specialis, to znamená, že otázky výslovne v autorskom zákone neupravené súd posudzoval podľa príslušných ustanovení , ktorým sa s prihliadnutím na povahu záväzkovo-právneho vzťahu účastníkov a predmet ich záväzku posudzovaný právny vzťah riadi. Vzhľadom na to, že práve z úpravy obsiahnutej v autorskom zákone odporca odvodzoval právo odstúpiť od zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, a to s poukazom na obsah vyššie citovaného zákonného ustanovenia autorského zákona, vo väzbe na takto formulovanú obranu bolo potrebné posúdiť podmienky aplikácie tohto zákonného ustanovenia na daný skutkový stav. Predmetom zmluvy o dielo uzatvorenej medzi účastníkmi konania je o.i. spracovanie projektovej dokumentácie - bytového domu pre účely stavebného konania a vydanie stavebného povolenia, ktorý predmet zmluvy možno z hľadiska povahy plnenia označiť za autorské dielo, ktoré požíva príslušnú autorsko-právnu ochranu. Ustanovenie autorského zákona však obsahuje a vyjadruje len základné zásady zmluvy o vytvorení diela, na ktorú je potrebné primerane aplikovať ustanovenia an. , ktoré upravuje zmluvu o dielo. Zmyslom úpravy obsiahnutej v autorskom zákone je o.i. chrániť autorské práva a viazať použitie vytvoreného diela na podmienky licenčnej zmluvy. Teda aj autorský zákon preberá základnú zásadu zmluvného práva, t.j. zásadu zmluvnej voľnosti, tzn. Že zákonná úprava platí iba vtedy, ak nie je zmluvnými stranami dohodnuté inak. Teda pre posúdenie obsahu právneho vzťahu účastníkov a z neho vyplývajúcich práv a povinností súd primárne skúmal obsah zmluvy a pre otázky zmluvou neupravené ustanovenia osobitného právneho predpisu a podporne ustanovenia .

Podľa , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa ods. 2 touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

Podľa , zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa ods. 2 dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený

výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Podľa ods. 3 cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Podľa objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. Podľa objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. Podľa záväzok zanikne ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

Podľa , platného v čase vzniku omeškania odporcu s úhradou dlhu, t.j. v znení platnom a účinnom do 31.1.2013 pri použití ust. , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa . ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Po tom, čo vo vypracovanom znaleckom posudku súdom ustanoveným znalcom Ing. arch. Igorom Jirkovským, ktorého úlohou bolo posúdenie kvality spracovanej projektovej dokumentácie a zodpovedanie na otázku, či vypracovaný rozpočet v jeho troch variantoch reálne zodpovedal nákladom na vyhotovenie stavby, odporca začal namietať neplatnosť uzatvorenej zmluvy z dôvodu neurčite vymedzeného predmetu plnenia. Odporca namietol, že podľa čl. III bod 3.2. Zmluvy o dielo sa navrhovateľ ako zhotoviteľ zaviazal pre odporcu vypracovať projekt pre realizáciu stavby označený (realizačný projekt), ktorý však navrhovateľ nevypracoval a odporcovi neodovzdal. Súdom ustanovený znalec na str. 4 a 5 znaleckého posudku poukázal na nezrovnalosti v názvosloví pri koncipovaní zmluvy, ktorá nerešpektuje legislatívnu úpravu projektového procesu, keď v rámci vymedzenia predmetu zmluvy predkladateľ zmluvy ( navrhovateľ) používa názvy nesprávne a legislatívne neznáme pojmy. Uviedol, že podľa zmluvy je plne opomenutý v projektovom procese základný stupeň projektovej dokumentácie, a to projekt stavby pre stavebné povolenie, keď v zmluve je použitý pojem "projekt stavby pre realizáciu", pričom pravdepodobným zámerom spracovateľa bol návrh vypracovania legislatívne záväzného "projektu pre stavebné povolenie, v podrobnosti realizačného projektu". Znalec konštatuje, že uvedený "realizačný projekt" je úplne iný druh projektu, predovšetkým dodávateľského charakteru mimo legislatívneho rámca.

Skutočnosť, že predmetom záväzku navrhovateľa bolo vypracovanie projektu pre stavebné povolenie v podrobnostiach realizačného projektu je zrejmá z toho, že účelom tohto záväzku bolo dosiahnutie vydania stavebného povolenia. Okolnosť, že takúto predstavu o obsahu právneho úkonu mal nie len navrhovateľ ako predkladateľ zmluvy, ale aj odporca, je zrejmá z toho, že do okamihu vypracovania znaleckého posudku nesplnenie záväzku navrhovateľa v tejto časti ( t.j. nepredloženie "realizačného projektu" odporca nenamietol, splnenia tejto povinnosti sa odporca voči navrhovateľovi nikdy nedomáhal a za vadu poskytnutého plnenia túto okolnosť odporca dovtedy neoznačil. Teda primárne súd vychádza zo subjektívneho hľadiska, a to úmyslu konajúceho, pokiaľ tento úmysel bol strane, ktorej bol prejav vôle určený, známy, podľa ustanovenia . Súd prihliadal k okolnostiam

prípadu, ako aj správaní sa účastníkov, keď na moment odovzdania projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie a následné podanie žiadosti o poskytnutie dotácie viazali splatnosť ceny diela. Pokiaľ ide o záväzok navrhovateľa ako zhotoviteľa poskytnúť odporcovi technický stavebný dozor, v tejto časti zmluva odkazuje na samostatnú zmluvu a samostatnú právnu úpravu a vo vzťahu k záväzku vykonávať autorský a odborno-technický stavebný dozor, súd vyhodnotil tento záväzok v rámci uzatvorenej zmluvy ako vedľajšie ujednanie, ktorého plnenie nemá vplyv na splatnosť ceny diela, pokiaľ v čl. V časť plnenia v zmluve o dielo sa zhotoviteľ zaviazal vypracovať a odovzdať predmet plnenia, teda ako hmotne zachytený výsledok činnosti podľa zmluvy v termíne do 15.10.2008. Vo väzbe na dojednaný spôsob úpravy ceny plnenia a platobných podmienok je zrejmé, že splatnosť ceny diela účastníci viazali na iné skutočnosti ako poskytnutie občasného autorského dozoru v rámci vykonávania stavby. Uvedený výklad predmetu zmluvy korešponduje správaniu sa odporcu, keď odporca v rámci vytýkaných vád sa nedomáhal voči navrhovateľovi spracovania realizačného projektu, ale odstránenia vád vypracovaného rozpočtu a projektovej dokumentácie, rešpektujúc záväzné vyhlášky Štátneho fondu rozvoja bývania pre poskytnutie úverov a dotácií. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nezrovnalosti v názvosloví pri koncipovaní predmetu zmluvy nespôsobujú neplatnosť uzatvorenej zmluvy, ktorá by nemala byť nástrojom postihu vadnosti u právnych úkonov vo všeobecnosti, ale mala by plniť podľa rozhodovacej praxe súdov úlohy sankcie ultima ratio v prípadoch, kedy je to nevyhnutné na sankcionovanie určitej vady právneho úkonu v záujme ochrany právnej istoty, dobrej viery a legitímnych očakávaní účastníkov súkromnoprávnych vzťahov. Takýto výklad právneho úkonu zodpovedá princípom európskeho zmluvného práva, ktoré vypracovala Komisia pre európske zmluvné právo, ktoré preferujú pri výklade právnych úkonov subjektívne hľadisko, a to výklad zmluvy v súlade so spoločnou vôľou strán, a to aj v prípade, ak táto nezodpovedá doslovnému významu slov. Ide o jednoznačnú preferenciu vôle pred jej vyjadrením. Z uvedeného dôvodu súd návrh odporcu na výsluch znalca k objasneniu termínov použitých v zmluve v časti vymedzeného predmetu plnenia zamietol, nakoľko znalcovi prináleží vyjadrovať sa k otázkam odborným, nie však k otázkam právnym.

Z oznámenia o začatí stavebného konania a nariadenia ústneho konania zo dňa 30.10.2008 súd zistil, že odporca podal dňa 29.10.2008 na Obecnom úrade Predmier žiadosť o stavebné povolenie na stavbu "BK.v" na pozemku parc. č. G. v katastrálnom území O., ktorým dňom bolo začaté stavebné konanie. Odporca po odovzdaní diela zo strany navrhovateľa s predmetom plnenia teda nesporne nakladal podľa dohodnutého zámeru.

Zo záznamu napísaného dňa 13.11.2008 v kancelárii Stavebného úradu v N. zo stavebného konania na stavbu "N.v" vyplýva, že odporca, ako aj ďalšie prítomné osoby ako účastníci konania boli oboznámení s predmetom konania, spisovým materiálom, pričom odporca uviedol, že predmetnú stavbu bude realizovať podľa podmienok stavebného povolenia a v súlade so schválenou projektovou dokumentáciou a navrhovateľ ako projektant súhlasil s vydaním stavebného povolenia.

Z rozhodnutia obecného úradu v A. zo dňa 14.1.2009 vyplýva, že obec A. v rámci správneho konania prerušila stavebné konanie do 31.3.2009 s odôvodnením, že navrhovateľ stavebného konania - obec Maršová - Rašov dňa 25.11.2008 vzal kompletnú projektovú dokumentáciu, ktorá bolo predložená na ústnom pojednávaní dňa 13.11.2008 späť na doplnenie a prepracovanie a zároveň do dňa rozhodnutia obecného úradu nebolo doručené vyjadrenie SSE, a.s. Žilina, a preto stavebný úrad má za to, že žiadosť spolu s prílohami neposkytuje dostatočný podklad na posúdenie navrhovanej stavby.

Z predsporovej korešpondencie medzi účastníkmi konania vyplýva, že listom zo dňa 22.12.2008 odporca vrátil navrhovateľom vystavené faktúry č. 14/2008, 11/2008 a 10/2008 s odôvodnením, že dňa 22.12.2008 sa uskutočnilo verejné obstarávanie na dodávateľa stavby, kde podmienky projektu a rozpočtu stavby nevyhoveli podprahovej zákazke, ktorá bola navrhovateľom odsúhlasená. Odporca v liste namietol, že projektová a rozpočtová dokumentácia nevyhovuje určeným podmienkam verejného obstarávania, ani podmienkam pridelenia finančných prostriedkov zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Z tohto dôvodu považuje projektovú a rozpočtovú dokumentáciu pre investora zbytočnú a nevyhovujúcu, na základe čoho odporca ruší s navrhovateľom zmluvu o dielo zo dňa 7.6.2008 na zabezpečenie projektovej dokumentácie a ostatných častí a zároveň ruší mandátnu zmluvu zo dňa 23.6.2008 na výkon funkcie technického stavebného dozoru. Na namietaný postup pri uplatňovaní zodpovednostných nárokov navrhovateľom odporca opakovane trval na odstúpení od zmluvy zo dňa 22.12.2008 z dôvodu, že projektová rozpočtová dokumentácia je aktuálne pre odporcu nevyhovujúca.

Listom zo dňa 17.2.2009, vzhľadom na odmietavý postoj navrhovateľa k postupu odporcu, odporca konkretizoval vady diela, a to v rozpočtovej časti diela, keď rozpočet označil za podhodnotený a vypracovaný projekt za nespĺňajúci limity potrebné na financovanie z prostriedkov Štátneho fondu rozvoja bývania a Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR bez spolufinancovania obcou s tým, že žiadal vytknuté vady diela odstrániť v lehote do 31.3.2009 tak, aby rozpočtová časť projektu reálne zodpovedala jeho stavebnej časti . Na opakovanú výzvu navrhovateľa na úhradu nárokov zo zmluvy o dielo odporca v liste zo dňa 6.4.2009 oznámil navrhovateľovi, že trvá na odstránení vytknutej vady diela s upozornením, že ak odporca vadu diela neodstráni v dodatočnej lehote 15 dní od doručenia tohto listu, odporca upozornil na možnosť odstúpenia od zmluvy o dielo zo dňa 7.6.2008 podľa ustanovení .

Listom zo dňa 23.4.2009, ktorého prílohou bol stavebný rozpočet na Bytový dom 8 bytových jednotiek Maršová-Rašov prepracovaný na stavebné cenové hladiny smerných a reálnych trhových cien pre rok 2009 odporca odovzdal navrhovateľovi prepracované dielo a súčasne vyzval odporcu na úhradu fakturovanej ceny diela v termíne do 30.4.2009.

V liste zo dňa 5.5.2009 odporca oznámil navrhovateľovi, že prepracovaný rozpočet doručený dňa 23.4.2009 odporca nechá posúdiť z hľadiska splnenia požiadavky na použitie podprahovej metódy pre výber dodávateľa stavby. V tomto liste odporca konštatoval, že vypracovaný projekt a k nemu spracovaný rozpočet spĺňa limity nájomných bytov stanovené Štátnym fondom rozvoja bývania ako ja výnosom Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR o poskytovaní dotácií na rozvoj bývania, avšak ceny v rozpočte uvedené sú prispôsobené požiadavkám na splnenie limitu a neodrážajú reálne možnosti ich výstavby.

Navrhovateľ v liste zo dňa 11.5.2009 namietol požiadavku podprahovej metódy pre výber dodávateľa stavby, ktorá nemá oporu v uzavretej zmluve o dielo zo dňa 7.6.2008.

Listom zo dňa 24.6.2009 odporca oznámil navrhovateľovi, že odstupuje od zmluvy o dielo uzatvorenej dňa 7.6.2008 z dôvodu, že navrhovateľom vypracovaná projektová dokumentácia nesplnila náležitosti objednávateľa podľa podmienok dotácie Štátneho fondu rozvoja bývania SR a Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR porušením čl. IV Zmluvy o dielo, ktorý upravuje spôsob vypracovania projektu a čl. VI spolupôsobenie a podklady objednávateľa bod 6.2 tým, že navrhovateľ nerešpektoval vyhlášku Štátneho fondu rozvoja bývania ohľadom poskytovania úverov.

Pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku z titulu zaplatenia ceny diela bolo pre ďalšie dokazovanie relevantné zodpovedanie otázky, či navrhovateľ splnil svoj záväzok zo zmluvy odovzdať odporcovi riadne vykonané dielo a pre prípad, že svoju povinnosť nesplnil, či jeho záväzok v zmenenom rozsahu z titulu vadného plnenia trvá, alebo z dôvodu platného odstúpenia od zmluvy odporcom zmluva medzi účastníkmi zanikla s povinnosťou zmluvných strán vrátiť si vzájomne plnenia, ktoré na základe zrušenej zmluvy prijali. upravuje zodpovednosť zhotoviteľa len za tie vady, ktoré má dielo v čase odovzdania, príp. v čase prechodu nebezpečenstva škody, pričom upravuje podmienky zodpovednosti za vady diela v ustanovení a nasledovné .

Definícia vadného diela je upravená v všeobecným spôsobom, a preto podstatný je spôsob vymedzenia predmetu diela a jeho vlastností v zmluve, t. j. vymedzenie takých vlastností, ktoré má mať predmet zmluvy a akému výsledku má predmet zmluvy zodpovedať. Pokiaľ zmluva nevymedzuje konkrétne vlastnosti predmetu zmluvy, pre takýto prípad platí pravidlo funkčnej spôsobilosti diela, t. j. že dielo bude použiteľné na účel, ktorý vyplýva zo zmluvy, a ktorý je stranám známy, príp. na jeho obvyklé použitie. Napriek tomu, že posudzovaná zmluva o dielo konkrétne vlastnosti predmetu diela nešpecifikuje a v rámci čl. VI označeného ako "spolupôsobenie a podklady objednávateľa" je zrejmé, že podkladom na spracovanie projektových a inžinierskych prác sú okrem iného požiadavky investora na kategorizáciu, skladbu, počet a podlažnú plochu bytov a požiadavky investora na rešpektovanie vyhlášok Štátneho fondu rozvoja bývania ohľadne poskytnutia úverov, vo vzťahu namietanému k rozpočtu súd poznamenáva, že stavebný rozpočet spravidla predstavuje súpis prác a dodávok potrebných na vyhotovenie stavebného diela v členení na stavebné oddiely a cenníky, ktorý pozostáva z cenníkových položiek prác a dodávok, a ktorý slúži najmä investorovi ako podklad pri vyhodnocovaní cenových ponúk od dodávateľských firiem pre určenie veľkosti investície a od nej odvíjajúcej sa ceny diela. V rámci písomnej predsporovej komunikácie odporca namietol, že vypracovaný projekt a k nemu spracovaný

rozpočet síce spĺňa limity stanovené Štátnym fondom rozvoja bývania pre poskytovanie dotácií na rozvoj bývania, avšak ceny uvedené v rozpočte sú prispôsobené požiadavkám na splnenie tohto limitu a neodrážajú realitu, za ktoré je možné postaviť predmetný bytový dom. Odporcom uvedená požiadavka na zhotovenie diela - projektu vrátane rozpočtu tak, aby mohla byť použitá podprahová metóda pri výbere dodávateľa (list odporcu zo dňa 5.5.2009) z obsahu zmluvy nevyplýva a uvedenú požiadavku odporcu v rámci zmluvných rokovaní medzi účastníkmi navrhovateľ poprel. Odporca v súdnom konaní namietol, že navrhovateľom vypracovaný rozpočet v jeho troch verziách k predloženej projektovej dokumentácii nemôže byť podkladom pre zhotovenie stavby, a preto je pre odporcu nepoužiteľný. Na preukázanie tvrdenej vady diela odporca navrhol znalecké dokazovanie znalcom z odboru Stavebníctva, a to na posúdenie otázky, či projektová dokumentácia a rozpočet na realizáciu stavby vymedzené v zmluve o dielo v jeho troch variantoch zodpovedá podmienkam zmluvy o dielo a nákladom na vyhotovenie stavby v súlade so zmluvou zo dňa 7.6.2008 pri cenovej úrovni stavieb v roku 2009.

Podľa , , , Dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve. Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania ( ); ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky. Zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase uvedenom v odseku 2, ak boli spôsobené porušením jeho povinností. Ak spočíva dielo v zhotovení veci, platia obdobne ustanovenia až 422 a .

Podľa , Objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela. Súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1, c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že základným kritériom na posudzovanie, či sa dosiahol výsledok dohodnutý v zmluve, alebo či má dielo vady, je určenie vlastností predmetu diela a najmä parametrov, ktoré dielo má dosiahnuť. V prípade, ak dielo spočíva v zhotovení veci podľa ustanovenia platia pre zodpovednosť za vady obdobne ustanovenia - a ô o kúpnej zmluve. Pri určení akosti vyhotovenia sa vychádza z údajov uvedených v zmluve a v prípade, ak akosť, ani účel predmetu diela nie je v zmluve vymedzený, vychádza sa z účelu, na ktorý sa premet diela spravidla používa. V kontexte predloženej zmluvy o dielo uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 7.6.2008 možno konštatovať, že v zmluve účastníci nevymedzili konkrétne vlastnosti predmetu diela, jeho účel a požiadavky objednávateľa na kvalitu objednávaného diela. Vlastnosti vykonaného diela súd tak mohol hodnotiť len vo vzťahu k účelu, na ktorý sa predmetné dielo spravidla používa, a teda skutočnosť, či vypracovaná projektová dokumentácia v rozsahu vyplývajúcom z čl. III Zmluvy o dielo spolu s rozpočtom vytvára podklad pre stavebné povolenie a podanie žiadosti o pridelenie úveru a dotácií zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Z vykonaných dôkazov vyplynulo, že posúdenie kvalitatívnych parametrov v rámci stavebného konania v súvislosti so žiadosťou odporcu o vydanie stavebného povolenia a v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov zo Štátneho fondu rozvoja bývania odporca zmaril, keď vo vyhlásení, že predmetnú stavbu bude realizovať podľa podmienok stavebného povolenia a v súlade so schválenou projektovou dokumentáciou dňa 13.11.2008, následne vzal kompletnú projektovú dokumentáciu späť na doplnenie a prepracovanie dňa 25.11.2008, čím došlo k prerušeniu stavebného konania a následne k jeho zastaveniu. Žiadosť o poskytnutie dotácií zo Štátneho fondu rozvoja bývania v súvislosti s výstavbou predmetného diela odporca nepodal, a teda ani takýmto kvalifikovaným spôsobom nebolo možné objektivizovať námietky odporcu voči kvalite vykonaného diela. Naopak navrhovateľ predloženými dôkazmi vo forme troch realizácií opakovaného projektu Bytového domu 8 bytových jednotiek Rašov v troch rôznych okresoch preukazoval, že ním vypracovaný projekt na rovnaké požiadavky v rámci schválenej architektonickej štúdie, bol na základe podaných žiadostí o finančné prostriedky zo Štátneho fondu rozvoja bývania a Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja

podkladom pre poskytnutie úverov a dotácií. Konkrétne išlo o projektovú dokumentáciu na stavbu Bytového domu 8 bytových jednotiek Prašice, okres Topoľčany, za ktorý bol navrhovateľ v rámci celoslovenskej súťaže o najkvalitnejšie vyprojektované a realizované nájomné úsporné byty ocenený Čestným uznaním za "progresívne a cenovo dostupné bývanie 2009". Zásadne je možné stotožniť sa s tvrdením odporcu, že neúspešnosť výberového konania uskutočneného vo forme podprahovej metódy nemôže byť dôkazom o vadách projektu alebo rozpočtu, ak účastník takéhoto výberového konania nesplní súťažné podmienky. Pokiaľ za tejto situácie navrhovateľ na opakované žiadosti odporcu vypracoval viaceré návrhy rozpočtov, nemožno z takéhoto postupu navrhovateľa automaticky dovodiť existenciu vád diela. Ak odporca svojim konaním, resp. nekonaním znemožnil posúdenie projektovej dokumentácie a rozpočtu v rámci stavebného konania a rozhodovania o poskytnutí úverov a dotácií, nie je možné z neúspešného výberového konania na dodávateľa stavby vyvodiť záver o existencii vád poskytnutého plnenia.

Súdom ustanovený znalec ID.S. v znaleckom posudku č. X/XXXX. vypracovanom dňa 10.4.2013 konštatoval dodržanie technických predpisov a noriem pre projektovanie stavieb v rámci spracovaného projektu. Uviedol, že predložená projektová dokumentácia svojou skladbou a rozsahom zodpovedá projektu stavby pre stavebné povolenie v podrobnostiach realizačného projektu. Znalec uviedol , že po technickej stránke je projektová dokumentácia spracovaná štandardným spôsobom, na dobrej technickej úrovni, s vykreslením všetkých riešených úrovní zodpovedajúcich rezov a pohľadov, tabuliek, profesných častí, ako i vybraných detailov stavby. Vyhodnotením východiskových podkladov objednávateľa sa znalec nemohol zaoberať s poukazom na skutočnosť, že žiadne zápisy a dohody zmluvných strán neboli znalcovi predložené. Z predzmluvných rokovaní účastníkov neboli spracované žiadne písomné záznamy, na základe čoho nebolo možné vyhodnotiť súlad, resp. nesúlad konania spracovateľa s predstavami objednávateľ diela. Vo vzťahu k rozpočtom ako oprávneným nákladom stavby súdny znalec konštatoval, že hoci v zmluve sú v podkladoch pre spracovanie predmetu zmluvy uvedené podmienky pre získanie podpory ŠFRB, chýba ich presná špecifikácia, avšak vedomosť navrhovateľa o záujme investora získať úver s dotáciami navrhovateľ ako spracovateľ projektu a rozpočtov potvrdil. Znalec skonštatoval, že spracované rozpočty v roku 2008 nevyhovovali limitom maximálnych rozpočtových nákladov, avšak zodpovedali pre zvýšené limity v roku 2009. Vzhľadom k výške posudzovaného rozpočtu stavby pre projektovú dokumentáciu s rozpočtovou časťou k 30.6.2008 a 29.12.2008 znalec skonštatoval podhodnotenie rozpočtov cca 15% pod hladinou zistených obvyklých cien s konštatovaním, že projektová dokumentácia po projektovej stránke spĺňa podmienky zmluvy s podhodnotenou rozpočtovou časťou o 15%, ktorá nezodpovedala cenovej úrovni cien obvyklých k tomuto obdobiu. Projektovú dokumentáciu s jej rozpočtovou časťou označil za rizikovú s ohľadom na možnosti získania dodávateľa v predmetnom časovom období, čo potvrdilo aj neúspešné výberové konanie na dodávateľa stavby. Znalec v tejto súvislosti poukázal na kulmináciu cien nehnuteľností v júni 2008, kedy bol stavebný trh relatívne zasýtený, čím prirodzene vystúpili i ceny stavebných prác na svoje lokálne maximum, čo ovplyvnilo záujem stavebných firiem o menej lukratívne zákazky. Prípad neúspešného získania dodávateľa stavby v roku 2008 označil za nie ojedinelý. Znalec skonštatoval, že stanovený limit obstarávacích nákladov stavby je zo strany zhotoviteľov považovaný za tak nízky, že nedokážu zabezpečiť realizáciu stavby pri dodržaní stanovených technických parametrov a preto sa ani neprihlasujú do výberových konaní. Z tohto aspektu označil situáciu neúspešného získania zhotoviteľa stavby pre akciu s podhodnoteným rozpočtom o 15% ako pochopiteľnú. Pre projektovú dokumentáciu s rozpočtovou časťou k 30.3.2009 znalec skonštatoval dodržanie limitu oprávnených nákladov stavby v hraniciach praktickej tolerancie do 5%, t. j. 5% pod hladinou zistených obvyklých cien, keď konštatoval, že podhodnotenie rozpočtovej časti o cca 5% v dotknutom období roku 2009 je možné pokladať za splnenie podmienky zmluvy po projektovej stránke ako i naplnením podmienok Štátneho fondu rozvoja bývania pre poskytnutie dotácie i úveru.

Teda napriek konštatácii znalca, že rozpočty spracované k projektovej dokumentácii navrhovateľom k 30.6.2008, 29.12.2008 a 30.3.2009 reálne nezodpovedajú cenovej úrovni stavieb v roku 2009, nakoľko uvažujú s cenami nižšími oproti cenám obvyklým pre toto obdobie, a teda nie dostatočne zohľadňujú objektívne náklady na výstavbu bytov, pre posúdenie predmetnej právnej veci bolo relevantné, či takýto záver znalca v kontexte dojednaných zmluvných podmienok je možné hodnotiť so záverom o poskytnutí vadného plnenia navrhovateľom. Z výpovede navrhovateľa a stanoviska súdneho znalca vyplynulo, že jednotkové ceny, ktoré navrhovateľ zapracoval do predložených rozpočtov vychádzali z katalógov odporúčaných cien v stavebníctve spoločnosti CENEKON, s.r.o., Bratislava, katalógových cien spoločnosti ODIS s.r.o., ktoré však nemožno stotožňovať s pojmom trhová cena. Trhová cena a

konkrétny rozpočet stavby je vždy výsledkom dojednania medzi stranou ponuky a stranou dopytu ako individuálny akt, a preto pri posudzovaní rozpočtov a ich súladu s trhovými cenami v danom čase je možné vychádzať len zo štatisticky vyhodnotených cenových podkladov a informácií, akými sú napríklad publikované odporúčané ceny stavebných prác, a preto nie je možné určiť konkrétnu hodnotu trhovej ceny. Tá je vymedziteľná do budúcnosti len v podobe určitej miery pravdepodobnosti. Vzhľadom na toto konštatovanie je možné prijať záver, že aj pri stanovení rozpočtu navrhovateľom pod dolnou hranicou trhových cien (ktoré boli určované spätne porovnaním rozpočtových a obvyklých trhových cien v danom čase), takúto vlastnosť rozpočtov nemožno vyhodnotiť ako vadu diela s prislúchajúcimi zodpovednostnými nárokmi. Za tejto situácie, ak navrhovateľ prepracoval rozpočtovú časť k projektu v rámci uplatneného zodpovednostného nároku odporcu , aby vyhovel požiadavke objednávateľa diela, súd pre určenie doby omeškania so zaplatením ceny diela viazal okamih vzniku omeškania odporcu so zaplatením ceny diela na okamih odovzdania tejto prepracovanej časti , t.j. na deň 23.4.2009, kedy záväzok navrhovateľa odovzdať riadne vykonané dielo zanikol splnením.

S poukazom na závery súdom ustanoveného znalca súd konštatoval, že dielo, ktoré zhotovil navrhovateľ na základe uzatvorenej zmluvy svojou povahou, rozsahom a kvalitou zodpovedá podmienkam vyplývajúcim z uzatvorenej zmluvy o dielo a účelu, na ktorý sa obvykle predmetné dielo používa. Napriek skutočnosti, že medzi účastníkmi došlo v čl. V Zmluvy o dielo k dohode, že navrhovateľ vypracuje a odovzdá navrhovateľovi predmet plnenia v termíne do 15.10.2008, súd zistil, že na opakované námietky odporcu a dodatočne určenú lehotu na odstránenie namietaných vád diela, t. j. prepracovanie rozpočtovej časti k projektovej dokumentácii, navrhovateľ takto formulovanej požiadavke odporcu vyhovel prepracovaním príslušnej časti diela (prepracovaná rozpočtová časť zo dňa 30.3.2009), ktorú navrhovateľ odovzdal odporcovi spolu so sprievodným listom zo dňa 23.4.2009. Týmto okamihom navrhovateľ odovzdal odporcovi dielo v rámci odporcom zvoleného zodpovednostného nároku a uloženej lehoty na odstránenie vád diela. Na základe konštatovania, že uvedeným okamihom odporca splnil svoj záväzok vypracovať a odovzdať predmet plnenia zmluvy odporcovi, následné odstúpenie od zmluvy vykonané odporcom jednostranným právnym úkonom zo dňa 24.6.2009 súd vyhodnotil ako neplatné. Dôvod odstúpenia od zmluvy, a to skutočnosť, že projektová dokumentácia nesplnila náležitosti objednávateľa v zmysle podmienok dotácie Štátneho fondu rozvoja bývania a Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR je v rozpore so závermi vyplývajúcimi zo spracovaného znaleckého posudku aj zo samotných tvrdení odporcu na pojednávaní konanom dňa 1.7.2014 (str. 7 zápisnice

- č.l. 541 spisu, list odporcu zo dňa 5.5.2009). Vzhľadom na odporcom určenú dodatočnú lehotu na odstránenie vád diela súd námietku odporcu, že projektová dokumentácia s jej rozpočtovou časťou vzhľadom na stanovený termín podávania žiadostí o poskytnutie dotácií zo Štátneho fondu rozvoja bývania sa stala bezpredmetnou, vyhodnotil ako irelevantnú. Odporca v rámci zvoleného zodpovednostného nároku požadoval odstránenie vád diela a určil na to primeranú lehotu, pričom na zmenu voľby tohto zodpovednostného nároku neboli dodržané zákonom stanovené podmienky.

Otázku odstúpenia od zmluvy upravuje autorský zákon v ustanovení § 39 ods. 4 tak, že ak má dielo nedostatky, objednávateľ môže odstúpiť od zmluvy; ak sú nedostatky odstrániteľné, objednávateľ môže odstúpil od zmluvy len vtedy, ak ich autor neodstráni v primeranej lehote, ktorú mu objednávateľ poskytol na tento účel. Podľa 344 od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

Podľa , , Ak omeškanie dlžníka ( ) alebo veriteľa ( ) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.

Na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.

Ak strana oprávnená požadovať plnenie zmluvnej povinnosti druhej strany oznámi, že na splnení tejto povinnosti trvá, alebo ak nevyužije včas právo odstúpiť od zmluvy podľa odseku 1, je oprávnená

odstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti; ak pre dodatočné plnenie určí lehotu, vzniká jej právo odstúpiť od zmluvy po uplynutí tejto lehoty.

Podľa , Ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá.

Ak však strana, ktorá je v omeškaní, vyhlási, že svoj záväzok nesplní, môže druhá strana od zmluvy odstúpiť bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty na plnenie alebo pred jej uplynutím.

Teda aj v podmienkach osobitnej právnej úpravy podľa autorského zákona je v prípade odstrániteľných vád diela objednávateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy za predpokladu, že vady diela autor neodstráni v primeranej lehote, ktorú mu objednávateľ na tento účel poskytol. Na základe vyššie uvedených skutočností možno konštatovať, že v posudzovanom prípade neboli splnené podmienky na odstúpenie od zmluvy ani podľa autorského zákona v zmysle ustanovenia a ani podľa vyššie citovanej úpravy .

Vo väzbe na konštatovanie splnenia záväzku navrhovateľom odovzdať predmet plnenia podľa zmluvy o dielo odporcovi súd posudzoval otázku splatnosti ceny diela v kontexte dojednaných platobných podmienok upravených v čl. VII zmluvy o dielo.

Z textu písomne uzatvorenej zmluvy vyplýva, že účastníci viazali splatnosť ceny diela na čas po odovzdaní predmetu plnenia s oprávnením zhotoviteľa fakturovať cenu diela v dvoch splátkach, s prvou splátkou v termíne január - február 2009 v sume 114.570,- Sk a druhou splátkou v sume 458.281,- Sk do 14 dní po obdržaní úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania SR. Predmetné zmluvné ustanovenie však nemožno vykladať izolovane od ostatných častí zmluvy, keď v čl. VII bod 7.9 Zmluvy o dielo zmluvné strany dohodli, že v prípade ak obec nepodá riadnu žiadosť o pridelenie úveru a dotácií zo Štátneho fondu rozvoja bývania a Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR v termíne január 2009, vzniká povinnosť odporcovi uhradiť cenu diela z vlastných finančných prostriedkov obce. V konaní bolo nesporne preukázané, že predmetnú žiadosť odporca nepodal, a preto splnenie podmienky vymedzenej v čl. VII bod 7.7 Zmluvy o dielo zmaril. Vznikla mu tak povinnosť zaplatiť navrhovateľovi dojednanú cenu diela. Pokiaľ pre takýto prípad zmluva upravuje, že splatnosť ceny diela nastáva 14 dní po obdržaní záporného rozhodnutia zo strany Štátneho fondu rozvoja bývania, je zrejmé, že táto časť zmluvného ustanovenia nie je aplikovateľná na posudzovaný prípad, nakoľko k podaniu žiadosti, ktorá by vyvolala akékoľvek rozhodnutie Štátneho fondu rozvoja bývania, nedošlo. Odporcovi tak vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľovi cenu diela na podklade výzvy, za ktorú možno považovať vystavené faktúry, avšak za predpokladu odovzdania predmetu plnenia odporcovi, ktorý okamih podľa dohodnutých zmluvných podmienok jednoznačne predchádzal splatnosti ceny diela, a ku ktorému nepochybne došlo riadnym splnením záväzku zo strany navrhovateľa, t. j. dňa 23.4.2009. Uvedeným dňom vznikla odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi fakturovanú cenu diela, a ak tak odporca neučinil , odo dňa 24.4.2009 sa odporca dostal do omeškania s úhradou ceny diela, ktoré omeškanie naďalej trvá.

Vo vzťahu k cene diela, ktorú navrhovateľ vyúčtoval odporcovi faktúrou č. 14/2008 na základe dodatočnej požiadavky odporcu na prepracovanie projektovej dokumentácie v súvislosti so zmenou osadenia stavby, odporca uviedol, že pokiaľ potvrdil vystavenú faktúru pečiatkou a svojim podpisom, má za to, že fakturovaná cena diela zodpovedala dohode účastníkov. Predmetom fakturácie na podklade účtovného dokladu č. 14/2008 je zmena projektu stavby - prepracovanie súhrnného rozpočtu na zvýšené úvery a dotácie a prepracovanie projektov: osadenie stavby, miestna komunikácia, verejná kanalizácia a verejný vodovod v celkovej sume 1.643,09 eur s dátumom splatnosti 15.2.2009. K vystaveniu predmetnej faktúry došlo dňa 10.12.2008. Z obsahu predsporovej komunikácie medzi účastníkmi vyplýva, že požiadavku na vykonanie diela, ktorého cenu si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi vystavenou faktúrou č. 14/2008, odporca vzniesol navrhovateľovi po odovzdaní predmetu plnenia na základe zmluvy zo dňa 7.6.2008, po uskutočnení stavebného konania dňa 13.11.2008, a to v súvislosti s plánovaným rozšírením pozemku kúpou vedľajšej parcely vo vlastníctve Ministerstva obrany SR. V posudzovanom prípade išlo o samostatnú zmluvu o dielo, ktorá sa síce vzťahovala k predmetu plnenia podľa zmluvy zo dňa 7.6.2008, avšak vzhľadom na vecné a časové súvislosti možno túto z právneho hľadiska posudzovať ako samostatnú zmluvu, z ktorej vznikol navrhovateľovi samostatne žalovateľný nárok. Medzi účastníkmi

nebol sporný predmet tejto zmluvy a jeho cena, preto súd návrhu navrhovateľa v tejto časti vyhovel a priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie ceny diela v sume 1.643,09 eur, ktorú navrhovateľ vyúčtoval odporcovi vystavenou faktúrou č. 14/2008 zo dňa 10.12.2008, a ktorej prevzatie odporca na faktúre potvrdil bez námietok pečiatkou a podpisom štatutárneho orgánu - starostu obce.

Vo vzťahu k uplatnenému úroku z omeškania v časti žalovanej istiny 1.643,09 eur súd priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tejto faktúry, t. j. od 16.2.2009 do zaplatenia tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku. Súd ta priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie ceny diela ako zmluvného nároku v celkovej sume 20.658,26 eur spolu s úrokom z omeškania v zákonom stanovenej sadzbe 9% ročne počítaný zo sumy 19.015,17 eur od 24.4.2009 do zaplatenia a zo sumy 1.643,09 eur od 16.2.2009 do zaplatenia a v ostatnej časti uplatnených úrokov z omeškania súd žalobný návrh s poukazom na vyššie označené skutočnosti ako nedôvodný zamietol. Rovnako súd zamietol žalobný návrh v časti požadovaného určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy vykonaného odporcom dňa 24.6.2009 tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne podľa do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.