Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/177/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Dany Dudzíkovej Jelinkovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: Ing. JUDr. Vojtech Keselý, CSc., advokát, nar. XX.XX.XXXX, Košická 56, 821 08 Bratislava, zastúpený: AK Balara, s. r. o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 858 528, proti žalovaného: Slovenská advokátska komora, so sídlom Kolárska 4, 813 42 Bratislava, IČO: 30 795 141, zastúpený: JUDr. Eva Bušová, advokátka, so sídlom Tobrucká 6, 811 02 Bratislava, IČO: 30 818 621, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. II ODS - 28/17:797/2015 zo dňa 06.06.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Slovenskej advokátskej komory, II. Odvolacieho disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory č.: II ODS - 28/17:797/2015 zo dňa 06.06.2018 a to výroku o potvrdení rozhodnutia VII. Disciplinárneho senátu Disciplinárnej komisie žalovaného č. DS VII.-77/15:797/2015 zo dňa 13.04.2017 v bode 4. výrokovej časti.

Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie

1. Na základe návrhu Predsedu Revíznej komisie Slovenskej advokátskej komory zo dňa 24.11.2015 (ďalej aj ako „navrhovateľ“), bolo začaté Slovenskou advokátskou komorou (ďalej len ako „SAK“), disciplinárne konanie voči advokátovi Ing. JUDr. Vojtechovi Keselému, CSc., nar. 04.02.1943, Košická 56, 821 08 Bratislava, ako disciplinárne obvinenému (ďalej aj ako „disciplinárne obvinený“ alebo aj ako „žalobca“), na tom skutkovom základe, že disciplinárne obvinený a) pri zastupovaní svojho klienta

- obchodnej spoločnosti RAVAK SLOVAKIA spol. sr.o., so sídlom Einsteinova 11, Bratislava 851 01, IČO: 35 707 356 (ďalej aj ako „sťažovateľ) v konaní pred Okresným súdom Bratislava III vedenom pod sp. zn. , napriek dohodnutej hodinovej odmene v Zmluve o poskytovaní právnych služieb a právnom zastúpení zo dňa 04.07.2007 (ďalej len ako „Zmluva o poskytovaní právnych služieb“), vo vyúčtovaní zo dňa 22.09.2014 vyčíslil sťažovateľovi odmenu za právne služby základnou sadzbou tarifnej odmeny podľa tarifnej hodnoty veci; b) po skončení právneho zastupovania sťažovateľa, z dôvodu vypovedania Zmluvy o poskytovaní právnych služieb, mu zaslal dňa 04.02.2015 vyúčtovanie odmeny za právne služby prostredníctvom obchodnej spoločnosti V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii, so sídlom Košická 56/5590, 821 08 Bratislava, IČO: 35 721 961 (ďalej len ako „V.K. Konzulex v likvidácii“); c) sťažovateľovi vyúčtoval odmenu za právne služby v konaní pred Okresným súdom Bratislava III vedenom pod sp. zn. duplicitne - vo vyúčtovaní zo dňa 22.09.2014 vo výške 877 451,74 eura vrátane DPH a prostredníctvom obchodnej spoločnosti V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii,

vo vyúčtovaní zo dňa 04.02.2015 vo výške 873 498,47 eura vrátane DPH; d) ako žalobca v rade 2/ spolu s obchodnou spoločnosťou V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii ako žalobcom v rade 1/ podal dňa 06.03.2015 na Stály rozhodcovský súd pri IURO, s.r.o. (ďalej aj ako „rozhodcovský súd“) žalobu, ktorou sa od sťažovateľa domáhali zaplatenia sumy vo výške 727 915,39 eura s prísl., z dôvodu neuhradenia odmeny za právne služby vyčíslené disciplinárne obvineným vo vyúčtovaní zo dňa 04.02.2015, čím sa mal disciplinárne obvinený (žalobca) dopustiť disciplinárneho previnenia podľa ust. o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o advokácii“), pretože porušil povinnosti advokáta uložené mu v ustanovení vo vzťahu k bodu 1. návrhu: ust. , zákona o advokácii, ust. , ust. Advokátskeho poriadku SAK, vo vzťahu k bodu 2. návrhu: ust. , , ust. zákona o advokácii, ust. Advokátskeho poriadku SAK, vo vzťahu k bodu 3. návrhu: ust. , , zákona o advokácii, vo vzťahu k bodu 4. návrhu: ust. , , ust. zákona o advokácii, ust. Advokátskeho poriadku SAK a na základe toho, VII. disciplinárny senát SAK (ďalej ako „prvostupňový orgán“ alebo aj ako „VII. disciplinárny senát“), rozhodnutím sp. zn. DS VII.-77/15:797/2015 zo dňa 13.04.2017 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), uznal disciplinárne obvineného (žalobcu) za vinného zo skutku tak, ako sa mu kládlo za vinu v návrhu a podľa ust. zákona o advokácii, uložil disciplinárne obvinenému (žalobcovi) disciplinárne opatrenie - vyčiarknutie zo zoznamu advokátov a podľa ust. zákona o advokácii peňažnú pokutu vo výške 25 000 eur. Zároveň podľa ust. zákona o advokácii zaviazal disciplinárne obvineného znášať paušálne trovy konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán uviedol, že v konaní mal preukázané, že skutok uvedený pod bodom 1. sa stal, že sa ho dopustil disciplinárne obvinený (žalobca) a že je disciplinárnym previnením nakoľko ním došlo k porušeniu povinností advokáta uložených v ust. § 18 ods. 2 a 3. zákona o advokácii, v ust. § 2 ods. 2 Advokátskeho poriadku SAK a v ust. § 3 Advokátskeho poriadku SAK. Mal za to, že disciplinárne obvinený (žalobca) si vyčíslil vopred neoprávnene a v rozpore s dohodou so sťažovateľom odmenu za právne zastúpenie vyúčtovaním zo dňa 18.08.2014 vo výške 877 481,74 eura a vyúčtovaním zo dňa 4.02.2015 vo výške 873 498,47 eura (ďalej aj ako „odmena“). VII. disciplinárny senát preto takéto konanie - podanie žaloby na rozhodcovskom súde na vymáhanie vyúčtovanej odmeny voči sťažovateľovi, následne podanej exekúcie, ktoré vyústilo až do vyhlásenia konkurzu na majetok sťažovateľa, vyhodnotil tak, že nepochybne vrhá zlé svetlo na celý advokátsky stav, ktorého dôstojnosť takýmto konaním nepochybne znížil a porušil tak povinnosti advokáta uložené v ust. § 18 ods. 3 zákona o advokácii a v ust. § 2 ods. 2 Advokátskeho poriadku SAK. Vo vzťahu ku skutku 2 ktorý bol kladený disciplinárne obvinenému (žalobcovi) za vinu, mal VII. disciplinárny senát z vykonaného dokazovania za preukázané z výpovede disciplinárne obvineného (žalobcu) na disciplinárnom pojednávaní konanom dňa 21.04.2016, že disciplinárne obvinený (žalobca) dal k dispozícii obchodnej spoločnosti V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii vyúčtovanie odmeny za zastupovanie v konaní sp. zn. a ktorá vystavila sťažovateľovi na základe vyúčtovania disciplinárne obvineného (žalobcu) faktúru č. 2015009, v sume vo výške 727 915,39 eura. V disciplinárnom konaní nebola predložená žiadna zmluva alebo dôkaz, ktorý by preukazoval tvrdenie sťažovateľa, že by došlo k tzv. trojdohode medzi obchodnou spoločnosťou V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii, sťažovateľom a disciplinárne obvineným (žalobcom). Poukázal na to, že v spise sa nachádza síce zmluva o spolupráci uzatvorená medzi sťažovateľom a obchodnou spoločnosťou V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii, ale ide len o dvojstranný právny úkon týchto subjektov. Navyše z tejto zmluvy vôbec nevyplýva, že by obchodná spoločnosť V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii, mala oprávnenie účtovať odmenu sprostredkovaného advokáta na základe ním predloženého vyúčtovania a že s tým súhlasí sťažovateľ a za tým účelom zbavuje sprostredkovaného advokáta mlčanlivosti. VII. disciplinárny senát dospel k záveru, že sťažovateľa zastupoval disciplinárne obvinený (žalobca) v konaní sp. zn. už na základe splnomocnenia udeleného sťažovateľom dňa 04.07.2007 a vzťah vzniknutý z tohto zastupovania bol medzi disciplinárne obvineným (žalobcom) a sťažovateľom upravený v Zmluve o poskytovaní právnych služieb a právnom zastúpení zo dňa 04.07.2007. Pokiaľ teda disciplinárne obvinený (žalobca) vyúčtoval odmenu sťažovateľovi za zastupovanie v konaní sp. zn. , mal toto vyúčtovanie doručiť priamo sťažovateľovi a nesmel a nebol ani dôvod ho poskytnúť tretej osobe t. j. obchodnej spoločnosti V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii. Uviedol, že v samotnej Zmluve o poskytovaní právnych služieb v čl. IV bod 3 a 4 bola medzi advokátom a sťažovateľom, bola dohodnutá povinnosť mlčanlivosti, ktorá zároveň vyplýva aj zo zákona o advokácii a Advokátskeho poriadku. Tým, že disciplinárne obvinený (žalobca) poskytol ním vypracované vyúčtovanie obchodnej spoločností V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii, porušil povinnosť mlčanlivosti uloženú mu v ust. § 23 ods.

1 zákona o advokácii a v ust. § 9 ods. 1 Advokátskeho poriadku SAK. Zároveň tak konal proti záujmom sťažovateľa, čím porušil povinnosť mu uloženú v ust. § 18 ods. 1 zákona o advokácii. Porušením povinností mlčanlivosti súčasne disciplinárne obvinený (žalobca) nedodržal pravidlá profesijnej etiky ako aj povinnosť uloženú mu predpisom komory t. j. § 9 ods. 1 Advokátskeho poriadku SAK, čím znížil aj dôstojnosť advokátskeho stavu a teda porušil aj povinnosť mu uloženú v ust. § 18 ods. 3 zákona o advokácii. Z uvedených dôvodov mal VII. disciplinárny senát za preukázané, že skutok uvedený pod bodom 2. návrhu na začatie disciplinárneho konania sa stal, že sa ho dopustil disciplinárne obvinený (žalobca) a že je disciplinárnym previnením, nakoľko ním došlo k porušeniu povinností advokáta uložených v ust. § 18 ods. 1 a 3, v ust. § 23 ods. 1 zákona o advokácii a v ust. § 9 ods. 1 Advokátskeho poriadku SAK. Vo vzťahu ku skutku 3, ktorý bol kladený disciplinárne obvinenému (žalobcovi) za vinu, mal VII. disciplinárny senát za preukázané, že sa tento skutok stal a že sa ho dopustil disciplinárne obvinený (žalobca). Uviedol, že sťažovateľ, ktorý k svojej sťažnosti pripojil dve vyúčtovania trov právneho zastúpenia v konaní sp. zn. , ktoré boli vyhotovené a podpísané disciplinárne obvineným (žalobcom) a to zo dňa 18.08.2014 vo výške 877 481,74 eura s DPH a zo dňa 04.02.2015 vo výške 873 498,47 eura s DPH (727 915,39 eura bez DPH), ktoré tvorilo prílohu faktúry č. 2015009 vystavenej obchodnou spoločnosťou V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii vo výške 727 915,39 eura a ktoré boli v rôznych dňoch doručené sťažovateľovi. V oboch vyúčtovaniach podpísaných disciplinárne obvineným (žalobcom) sa uvádza, že ide o vyčíslenie trov právneho zastúpenia v tom istom konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava III pod sp.zn. navrhovateľa METROSTAV, a.s. proti odporcovi RAVAK SLOVAKIA, spol. s r. o. o zaplatenie 1 274 039,71 eura (38 381720,32 Sk) a s prísl. VII. disciplinárny senát z výpovede disciplinárne obvineného (žalobcu) zistil, že tento je jediným spoločníkom v obchodnej spoločností V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii a teda, ako jediná osoba s majetkovou účasťou v tejto spoločnosti by mala v prípade sťažovateľom uhradenia faktúry č. 2015009 v sume 727 915,39 eura z toho prospech. Súčasne podľa vyjadrenia sťažovateľa mu disciplinárne obvinený druhé vyúčtovanie zo dňa 18.08.2014, doručil dňa 22.09.2014. VII. disciplinárny senát mal za preukázané, že disciplinárne obvinený (žalobca) si takýmto spôsobom vyúčtoval odmenu za právne zastúpenie v konaní sp. zn. duplicitne raz prostredníctvom spoločnosti V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii, ktorej je jediným spoločníkom a ktorej za tým účelom poskytol ako sám potvrdil vyčíslenie trov právneho zastúpenia zo dňa 04.02.2015 v sume 727 915,39 eura (bez DPH), a raz ako advokát v sume 877 481,74 eura (s DPH). VII. disciplinárny senát mal za to, že si disciplinárne obvinený (žalobca) si tak u sťažovateľa nárokoval zaplatenie odmeny za zastupovanie v konaní sp. zn. raz vyčíslením trov právneho zastúpenia zo dňa 18.08.2014 vo výške 877 481,74 eura s DPH a druhýkrát prostredníctvom obchodnej spoločnosti V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii vyúčtovaním zo dňa 04.02.2015, na základe ktorého obchodná spoločnosť V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii vystavila sťažovateľovi faktúru č. 2015009, ktorou sťažovateľovi vyúčtovala sumu 727 915,39 eura (bez DPH). Uzavrel, že išlo o duplicitné nárokovanie si trov právneho zastúpenia, raz prostredníctvom advokáta a druhýkrát prostredníctvom tretej osoby obchodnou spoločnosťou V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii, pričom v oboch prípadoch však išlo o tú istú odmenu za zastupovanie v tom istom konaní sp. zn. , len nárokovanú dvomi rôznymi osobami. Takýmto konaním disciplinárne obvineného (žalobcu) podľa VII. disciplinárneho senátu došlo k duplicitnému uplatneniu trov právneho zastúpenia voči sťažovateľovi a takéto konanie disciplinárne obvineného (žalobcu) bolo proti právam a záujmom sťažovateľa, ako klienta disciplinárne obvineného (žalobcu) a teda takýmto konaním disciplinárne obvinený (žalobca) porušil povinnosti uložené mu v ust. § 18 ods. l zákona o advokácii. Duplicitné vyúčtovanie trov právneho zastúpenia v tej istej veci je opakom konania čestného a svedomitého a konania v záujme klienta, a preto disciplinárne obvinený (žalobca) v danom prípade postupoval v rozpore s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo považuje za prospešné, a preto porušil aj povinnosti advokáta uložené mu v ust. § 18 ods. 2 zákona o advokácii. VII. disciplinárny senát vyhodnotil duplicitné uplatnenie si trov právneho zastúpenia voči svojmu klientovi za konanie proti pravidlám profesijnej etiky, ktorým ponížil dôstojnosť advokátskeho stavu. Z uvedených dôvodov mal VII. disciplinárny senát za preukázané, že skutok uvedený pod bodom 3. návrhu na začatie disciplinárneho konania sa stal, že sa ho dopustil disciplinárne obvinený (žalobca) a že je disciplinárnym previnením, nakoľko ním došlo k porušeniu povinností advokáta uložených v ust. § 18 ods. 1., 2 a 3 zákona o advokácii. Vo vzťahu ku skutku č. 4, ktorý bol kladený za vinu disciplinárne obvinenému (žalobcovi), mal disciplinárny senát z predložených dôkazov, a to najmä zo žaloby o zaplatenie sumy vo výške 727 915,39 eura zo dňa 06.03.2015, adresovanej Stálemu rozhodcovskému súdu pri IURO, z. z. p. o. (ďalej aj ako „rozhodcovský súd“), ako aj z rozhodcovského uznesenia Stáleho rozhodcovského súdu pri

IURO, z. z. p. o., sp. zn. -72 zo dňa 17.03.2015, ktorým bolo rozhodnuté o zastavení rozhodcovského konania vo vzťahu k disciplinárne obvinenému advokátovi ako žalobcovi v 2. rade, za preukázané, že disciplinárne obvinený (žalobca) ako žalobca spolu s obchodnou spoločnosťou V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii ako žalobcom v 1. rade podali dňa 06.03.2015 na uvedený rozhodcovský súd žalobu, ktorou sa od sťažovateľa domáhali zaplatenia sumy 727 915,39 eura s prísl. z dôvodu neuhradenia odmeny za právne služby vyčíslené disciplinárne obvineným (žalobcom) vo vyúčtovaní zo dňa 04.02.2015 (ktoré boli sťažovateľovi vyúčtované obchodnou spoločnosťou V.K. Konzulex, s.r.o. v likvidácii faktúrou č. 2015009). Ďalej uviedol, že uvedenú žalobu za spoločnosť V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii, ako žalobcu v 1. rade podpísala Ing. Zuzana Lenická, ako konateľka obchodnej spoločnosti V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii a disciplinárne obvinený (žalobca) ako žalobca v 2. rade. Z obsahu žaloby zistil, že k žalobe boli za účelom preukázania poskytnutia jednotlivých právnych služieb disciplinárne obvineným (žalobcom) v konaní sp. zn. pred Okresným súdom Bratislava III pripojené: písomné podanie vo veci samej - vzájomný návrh zo dňa 06.08.2008, zápisnica z pojednávania dňa 08.12.2008, písomné podanie vo veci samej - návrh na zmenu petitu zo dňa 14.04.2009, písomné podanie vo veci samej vyjadrenie zo dňa 23.04.2009, písomné podanie vo veci samej - návrh na zmenu petitu zo dňa 04.11.2009, písomné podanie vo veci samej - návrh na zmenu petitu zo dňa 11.08.2010, písomné podanie vo veci samej - návrh na zmenu petitu zo dňa 20.04.2011, písomné podanie vo veci samej - odvolanie zo dňa 05.06.2012, zápisnica z pojednávania dňa 24.02.2014, písomné podanie vo veci samej - návrh na zmenu petitu zo dňa 12.06.2014, písomné podanie vo veci samej

- vyjadrenie zo dňa 28.07.2014, zápisnica z pojednávania 23.06.2014. Uviedol, že v danom prípade sa jedná o listiny, na ktorých sú zachytené procesné úkony týkajúce sa veci samej, ktoré disciplinárne obvinený (žalobca) vykonal v konaní sp. zn. , ktoré obsahujú dôverné informácie, ktoré sťažovateľ poskytol, pre účely zastupovania v konaní sp. zn. disciplinárne obvinenému (žalobcovi). Prvostupňový orgán uviedol, že na tieto informácie, ktoré sú obsahom uvedených listín, ktoré disciplinárne obvinený (žalobca) priložil k žalobe, sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti advokáta. Zároveň uviedol, že všetky tieto dôverné informácie, ktoré boli obsahom procesných úkonov vykonaných disciplinárne obvineným (žalobcom) zastupujúc sťažovateľa sprístupnil disciplinárne obvinený (žalobca) tretej osobe, a to obchodnej spoločnosti V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii, spolu s ktorou podával žalobu na rozhodcovský súd. Zastával názor, že pokiaľ disciplinárne obvinený (žalobca) mal záujem uplatniť si svoj nárok, na zaplatenie odmeny za právne zastupovanie sťažovateľa v konaní sp. zn. voči sťažovateľovi, mal tak urobiť žalobou, podanou len vo svojom mene, aby tak zabránil vyzradeniu informácií, ktoré mu poskytol sťažovateľ za účelom zastupovania v konaní sp. zn. , na ktoré sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti. Pokiaľ takto disciplinárne obvinený (žalobca) nepostupoval, ale spolu s treťou osobou obchodnou spoločnosťou V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii podal žalobu na rozhodcovský súd, ku ktorej priložil písomnosti týkajúce sa veci samej, ktorá je predmetom konania sp. zn. , porušil povinnosť mlčanlivosti, ktorou je vo vzťahu k sťažovateľovi viazaný. V disciplinárnom konaní nebolo preukázané, že by disciplinárne obvineného (žalobcu) sťažovateľ tejto mlčanlivosti zbavil, a teda mal povinnosť voči sťažovateľovi zachovať mlčanie o všetkých informáciách, ktoré sa, v súvislosti so zastupovaním v konaní , dozvedel. Túto povinnosť mlčanlivosti disciplinárne obvinený (žalobca) hrubo porušil, nakoľko obchodnej spoločnosti V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii sprístupnil všetky procesné úkony, ktoré disciplinárne obvinený (žalobca) za sťažovateľa v konaní sp. zn. urobil. V danom prípade VII. disciplinárny senát nemal pochýb o tom, že disciplinárne obvinený (žalobca) porušil povinnosť mlčanlivosti vo vzťahu k sťažovateľovi, ktorá mu je uložená v ust. § 23 ods. 1 zákona o advokácii, ako aj v ust. § 9 ods. 1 Advokátskeho poriadku SAK, keď obchodnej spoločnosti V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii sprístupnil všetky písomné podania, ako aj záznamy o procesných úkonoch zápisnice týkajúce sa konania sp. zn. . Porušením povinnosti mlčanlivosti vo vzťahu k sťažovateľovi a samotným sprístupnením informácii týkajúcich sa konania sp. zn. tretej osobe - obchodnej spoločnosti V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii, dospel VII. disciplinárny senát k záveru, že disciplinárne obvinený (žalobca) porušil súčasne i povinnosť advokáta chrániť a presadzovať práva a záujmy svojho klienta, ktorú ukladá ust. § 18 ods. 1 zákona o advokácii. Povinnosť mlčanlivosti je základnou povinnosťou advokáta, ktorá udržuje vzťah dôvery medzi advokátom a klientom a ide o povinnosť, ktorá musí byť vždy prioritne dodržiavaná každým advokátom, a preto jej porušenie vzhľadom aj na rozsah informácií, ktoré disciplinárne obvinený (žalobca) v danom prípade sprístupnil tretej osobe, nepochybne vrhá zlé svetlo na advokátsky stav a dochádza tým k zníženiu dôstojností advokátskeho stavu, pričom každý advokát je podľa ust. § 18 ods. 3 zákona o advokácii povinný postupovať pri výkone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. Porušenie povinnosti mlčanlivosti je taktiež nedodržaním pravidiel profesijnej etiky. Vzhľadom k uvedenému, mal VII. disciplinárny senát

za to, že zo strany disciplinárne obvineného (žalobcu) došlo aj k porušeniu k ust. § 18 ods. 3 zákona o advokácii. Na základe vyššie uvedených zistení a úvah, VII. disciplinárny senát dospel k záveru, že bolo dokázané, že skutky uvedené v bode 1., 2., 3. a 4. návrhu na začatie disciplinárneho konania, ktoré sú kladené za vinu disciplinárne obvinenému (žalobcovi) sa stali a že ich spáchal a že tieto skutky sú disciplinárnym previnením v zmysle ust. § 56 ods. 1 zákona o advokácii, nakoľko nimi došlo k porušeniu povinností vyplývajúcich advokátovi z vyššie uvedených ustanovení zákona o advokácii a ustanovení predpisu SAK

- Advokátskeho poriadku SAK a z týchto dôvodov VII. disciplinárny senát uznal disciplinárne obvineného (žalobcu) za vinného podľa ust. § 26 ods. 1 Disciplinárneho poriadku SAK. S poukazom na vyššie uvedené ustanovenia a vzhľadom na rozsah porušených povinností disciplinárne obvineného (žalobcu) a ich závažnosť, ako aj na okolnosti prípadu keď: A. Disciplinárne obvinený (žalobca) absolútne nedbal na záujmy klienta a uprednostnil pred záujmami klienta vlastné záujmy tým, že v konaní sp. zn. neustále navyšoval predmet konania, hoci vedel, že sťažovateľ do takej miery vzhľadom na moderačné právo súdu pri zmluvnej pokute úspešný byť nemôže, čím tak sledoval len vlastný záujem čo najviac navýšiť predmet konania za účelom zvýšenia tarifnej odmeny za právne zastúpenie, ktorú v rozpore s dohodou, ktorú mal so sťažovateľom vyčíslil podľa ust. vyhlášky SR č. z tarifnej hodnoty sporu; B. Takto neoprávnene vyčíslenú odmenu si potom duplicitne nárokoval zaplatiť od sťažovateľa raz ako advokát a druhýkrát prostredníctvom obchodnej spoločnosti V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii, ktorej je jediným spoločníkom a ktorej bez právneho dôvodu poskytol za tým účelom vyčíslenie odmeny za právne zastúpenie v konaní sp. zn. , čím taktiež porušil povinnosť mlčanlivosti; C. V rozpore s dohodou, ktorú mal so sťažovateľom vyčíslenú odmenu vo výške 727 915,39 eura si uplatnil spolu s obchodnou spoločnosťou V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii, ako žalobca v 2. rade na rozhodcovskom súde v konaní sp. zn. 69/2015- RS8, na ktorom predseda súdu ako vyplynulo z vyjadrení sťažovateľa je blízkym členom jeho rodiny, ako aj jeden zo sudcov, pričom závažným spôsobom porušil povinnosť mlčanlivosti advokáta, keď v tomto rozhodcovskom konaní obchodnej spoločnosti V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii sprístupnil všetky podania, ktoré učinil ako právny zástupca sťažovateľa v konaní sp. zn. ako aj zápisnice z pojednávaní; D. VII. disciplinárny senát v konaní ďalej zistil, že na základe rozsudku rozhodcovského súdu sp. zn. 69/2015 - RS8 zo dňa 06.06.2016, ako exekučného titulu sa vedie v prospech obchodnej spoločnosti V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii na sťažovateľa ako povinného, exekúcia pre vymoženie 639 323,90 eura s prísl. predajom nehnuteľností vo vlastníctve sťažovateľa nachádzajúcich sa v katastrálnom území Petržalka; E. VII. disciplinárny senát ďalej zo sťažovateľom predloženého uznesenia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. -48 zo dňa 02.02.2017 zistil, že Okresný súd Bratislava I. rozhodol o začatí konkurzného konania voči sťažovateľovi, pričom návrh na začatie konkurzného konania podala obchodná spoločnosť V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii, pričom svoju pohľadávku voči sťažovateľovi označila vo výške 639 323,90 eura s prísl. a trovami konania, ktorá vyplýva z neuhradenej faktúry č. 2015009 a ktorá jej bola priznaná rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 69/2015 - RS8 zo dňa 06.06.2016; F. Vyššie uvedené konanie disciplinárne obvineného (žalobcu) malo v konečnom dôsledku likvidačný účinok na samotného sťažovateľa, voči ktorému sa začalo konkurzné konanie pre nezaplatenie sumy vo výške 639 323,90 eura s prísl., titulom vyúčtovanej odmeny za právne zastúpenie v konaní sp. zn. obchodnou spoločnosťou V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii, ktorej jediným spoločníkom je disciplinárne obvinený advokát; VII. disciplinárny senát uložil disciplinárne obvinenému (žalobcovi) podľa návrhu zástupcu navrhovateľa ten najprísnejší trest a to vyčiarknutie zo zoznamu advokátov spolu s peňažnou pokutou vo výške 25 000 eur, ktoré vzhľadom na vyššie uvedené zistené skutočnosti považoval za primerané. VII. disciplinárny senát súčasne pri ukladaní trestu prihliadol aj na osobné pomery disciplinárne obvineného (žalobcu), ktorý má 74 rokov, teda je v dôchodkovom veku a dôchodcom a nemá vyživovaciu povinnosť k deťom a preto dospel k záveru, že trest vyčiarknutia zo zoznamu advokátov nebude mať pre neho tak závažné následky, dôsledkom ktorých by sa mohol dostať pod hranicu existenčného minima. Súčasne disciplinárny senát prihliadol i na skutočnosť, že disciplinárne obvinený (žalobca) jej nositeľom vysokoškolského titulu inžinier a preto, má možnosť uplatniť sa na trhu práce aj v inom ako právnom odvetví. VII. disciplinárny senát ďalej uložil povinnosť disciplinárne obvinenému (žalobcovi) zaplatiť SAK paušálne trovy konania, resp. náklady konania vo výške minimálnej mesačnej mzdy, stanovenej osobitným predpisom ( o minimálnej mzde, nariadením vlády SR č. , ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2017), t. j. vo výške 435 eur.

3. Disciplinárne obvinený (žalobca) (ďalej aj ako „odvolateľ“), podal proti prvostupňovému rozhodnutiu sp. zn. DS VII.-77/15:797/2015 zo dňa 13.04.2017 odvolanie podaním zo dňa 08.09.2017, doručené SAK dňa 08.09.2017 (ďalej ako „odvolanie“'). V dôvodoch odvolania odvolateľ zotrval na svojej obrane z prvostupňového disciplinárneho konania a naviac uviedol, že rozhodnutie prvostupňového orgánu vypracoval a doručil mu už neexistujúci senát a jeho právomoc rozhodovať v zložení v akom bolo rozhodnutie prvostupňového orgánu prijaté, zanikla v dňoch 09.06.2017 až 10.06.2017, kedy sa konala konferencia SAK. Namietal, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie mu bolo doručené v čase, kedy už senát nebol oprávnený rozhodovať z dôvodu jeho zániku v zložení, v akom konal počas disciplinárneho konania a preto, ho považoval za nulitný právny akt. Ďalej odvolateľ uviedol, že k skutku pod bodom 1 návrhu - vyčíslenie zo dňa 18.08.2014 nie je adresované sťažovateľovi a teda popiera skutkovú vetu tak, ako je uvedená v návrhu, podľa ktorej vo vyúčtovaní zo dňa 22.09.2014 vyčíslil sťažovateľovi odmenu za právne služby základnou sadzbou tarifnej odmeny podľa tarifnej hodnoty veci. Poprel, že doručil sťažovateľovi dané vyčíslenie, nakoľko je iným subjektom ako obchodná spoločnosť V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii, ktorá sťažovateľovi vyčíslenie doručila. K skutku uvedeným pod bodom 2 návrhu uviedol, že je subjektom odlišným od obchodnej spoločnosti V.K. Konzulex a nie je ani jej konateľom a teda skutková veta pod bodom 2 návrhu, podľa ktorej po skončení právneho zastupovania sťažovateľa, z dôvodu vypovedania Zmluvy o poskytovaní právnych služieb, zaslal dňa 04.02.2015 vyúčtovanie odmeny za právne služby sťažovateľovi prostredníctvom obchodnej spoločnosti V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii sa nezakladá na pravde. K skutku pod bodom 3 návrhu odvolateľ uviedol, že sa nejedná o duplicitné vyčíslenie odmeny, teda popri vyčíslení z 18.08.2014, ale o jej opätovné vyčíslenie, čo potvrdzuje aj spôsob uplatnenia nároku v rozhodcovskom konaní, v ktorom bol žalobcom disciplinárne obvinený popri obchodnej spoločnosti V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii. Mal za zo, že v predmetnom rozhodcovskom konaní bol uplatnený nárok na zaplatenie jednej tarifnej odmeny a nie v prospech oboch žalobcov - disciplinárne obvineného a V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii. K skutku pod bodom 4 návrhu odvolateľ uviedol, že vo vzťahu k obchodnej spoločnosti V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii nemohlo podaním žaloby na rozhodcovský súd dôjsť k porušeniu zásady mlčanlivosti, nakoľko všetky procesné úkony, ktoré vykonal disciplinárne obvinený v súdnom spore na Okresnom súde Bratislava III, ako právny zástupca sťažovateľa, ako aj samotný priebeh tohto súdneho sporu boli viackrát konzultované na spoločných rokovaniach za účasti štatutárneho zástupcu sťažovateľa, štatutárneho zástupcu obchodnej spoločnosti V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii a za účasti disciplinárne obvineného. Ďalej odvolateľ poukázal na ustanovenia uzatvorenej Zmluvy o spolupráci z 01.08.2008, podľa ktorej sa sťažovateľ zaviazal obchodnej spoločnosti V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii, dodať písomné podklady a vyjadrenia týkajúce sa každého konkrétneho prípadu podľa uzatvorenej zmluvy o spolupráci. Zároveň odvolateľ poukázal na záväzok obchodnej spoločnosti V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedela pri plnení predmetu zmluvy o spolupráci. Zastával názor, že prvostupňový orgán pri rozhodovaní o uloženom disciplinárnom opatrení neskúmal jeho osobné pomery.

4. K odvolaniu disciplinárne obvineného (žalobcu) sa vyjadril navrhovateľ podaním zo dňa 22.09.2017, ktorý sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi a východiskami rozhodnutia prvostupňového orgánu. K skutku uvedeným pod bodom 1. návrhu uviedol, že je nepochybne preukázané, že disciplinárne obvinený (žalobca) poskytoval právne služby sťažovateľovi, vrátane zastupovania v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 26Cb/l 62/2007, na základe plnej moci udelenej dňa 04.07.2007 a teda udelenie plnej moci na zastupovanie zo dňa 01.08.2008 bolo nadbytočné. V disciplinárnom konaní nebolo preukázané, že by obchodnou spoločnosťou V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii došlo k sprostredkovaniu právneho zastúpenia disciplinárne obvineného na podklade Zmluvy o spolupráci z 01.08.2005. Zastával názor, že prvostupňový orgán dospel k správnemu záveru, že disciplinárne obvinený advokát vyúčtoval poskytnuté právne služby sťažovateľovi základnou sadzbou tarifnej odmeny napriek dojednaniu Zmluvy o poskytovaní právnych služieb, kde bola dojednaná hodinová odmena vo výške 2 000 Sk za každú hodinu poskytovania právnych služieb. Mal za to, že disciplinárne obvinený (žalobca) teda konal v rozpore s dohodou uzatvorenou so sťažovateľom. Zároveň argumentoval, že pokiaľ disciplinárne obvinený popieral, že by doručil sťažovateľovi vyčíslenie, rozhodujúca a podstatná je skutočnosť, že bol pôvodcom tohto vyčíslenia a toto bolo doručené do dispozície sťažovateľa. K skutku pod bodom 2 návrhu navrhovateľ uviedol, že pokiaľ disciplinárne obvinený (žalobca) vyúčtoval odmenu sťažovateľovi za zastupovanie v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. , mal toto vyúčtovanie doručiť priamo sťažovateľovi, nakoľko nesmel a nebol právny dôvod ho poskytnúť tretej osobe (V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii) a teda, porušil povinnosť mlčanlivosti. Ďalej uviedol, že disciplinárne obvinený (žalobca) v odvolaní potvrdil, že vyúčtovanie odmeny, ktoré bolo prostredníctvom obchodnej spoločnosti V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii

zaslané sťažovateľovi podpísal a tiež potvrdil, že toto doručila sťažovateľovi spoločnosť V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii. K skutku pod bodom 3 návrhu uviedol, že je preukázané, že disciplinárne obvinený vypracoval v tej istej právnej veci - zastupovania sťažovateľa pred Okresným súdom Bratislava III v konaní sp. zn. dve vyúčtovania trov právneho zastúpenia. Disciplinárne obvinený (žalobca) je jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii a teda bolo preukázané, že vyúčtoval odmenu duplicitne, raz prostredníctvom obchodnej spoločnosti V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii a raz samostatne ako advokát. Podľa navrhovateľa nie je podstatné, že žaloba disciplinárne obvineného (žalobcu) a obchodnej spoločnosti V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii bola koncipovaná na zaviazanie jednej tarifnej odmeny. Vyúčtovania disciplinárne obvineného (žalobcu) boli doručené sťažovateľovi v rôznych dňoch a týkajú sa tej istej právnej veci. Mal za to, že disciplinárne obvinený skutočne vyúčtoval odmenu duplicitne. K skutku pod bodom 4 návrhu uviedol, že pokiaľ disciplinárne obvinený s treťou osobou podal žalobu na rozhodcovský súd, ku ktorej priložil písomnosti týkajúce sa veci samej, ktorá bola predmetom konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. , porušil tým povinnosť mlčanlivosti, ktorou je vo vzťahu k sťažovateľovi viazaný. Skonštatoval, že v disciplinárnom konaní nebolo preukázané, že by ho sťažovateľ tejto mlčanlivosti zbavil a teda sprístupnením dokladov obchodnej spoločnosti V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii pre účely súdneho konania porušil povinnosť mlčanlivosti, ktorou je viazaný. Zároveň tým porušil aj povinnosť chrániť a presadzovať záujmy klienta. Poukázal na ust. § 23 ods. 5 zákona o advokácii v zmysle ktorého, zbavuje advokáta mlčanlivosti iba vo vzťahu k súdu a nie vo vzťahu k tretím osobám voči ktorým zostáva povinnosť mlčanlivosti zachovaná. Obchodná spoločnosť V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii sa pri príprave žaloby, ako aj počas trvania rozhodcovského konania mala možnosť oboznámiť so skutočnosťami, o ktorých sa disciplinárne obvinený dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie v prospech sťažovateľa.

5. K vyjadreniu navrhovateľa zo dňa 22.09.2017 sa podaním zo dňa 12.10.2017 vyjadril disciplinárne obvinený, ktorý uviedol, že navrhovateľ sa odchyľuje od definície skutkov tak, ako sa mu kladú za vinu v návrhu. Podľa disciplinárne obvineného bolo neprípustné, aby navrhovateľ v štádiu odvolania menil formulácie skutkov, z ktorých je disciplinárne obvinený. V konaní nebol preukázaný skutok, ktorý je disciplinárne obvinenému kladený v návrhu za vinu. K vyčísleniu trov právneho zastúpenia disciplinárne obvineným dvoma dokladmi došlo z dôvodu, že pri prvom vyčíslení nebol zohľadnený preddavok uhradený zo strany sťažovateľa. Jednalo sa tak o opravu pôvodného vyčíslenia.

6. Na prejednanie odvolania disciplinárne obvineného (žalobcu) nariadil II. Odvolací disciplinárny senát Slovenskej advokátskej komory (ďalej ako „II. ODS SAK“, alebo aj ako „odvolací disciplinárny senát“ alebo aj ako „druhostupňový správny orgán“) pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 22.03.2018, ktorého sa zúčastnil disciplinárne obvinený aj navrhovateľ.

7. V rámci ústneho vyjadrenia na pojednávaní dňa 22.03.2018, sa disciplinárne obvinený (žalobca) pridŕžal písomných dôvodov odvolania. Zároveň uviedol, že skutky uvedené pod bodmi 1. až 3. návrhu mu neboli dokázané a skutok uvedený pod bodom 4. návrhu nie je disciplinárnym previnením. Zdôraznil, že Zmluva o poskytovaní právnych služieb a právnom zastúpení zo dňa 04.07.2007 a s ňou súvisiaca plná moc z toho istého dňa, sa vôbec netýkala sporu vedeného pod sp. zn. na Okresnom súde Bratislava III, nakoľko v čase podpísania predmetnej zmluvy nebol žiadny takýto súdny spor vedený a tento začal až dňa 04.10.2007 podaním žaloby zo strany obchodnej spoločnosti Metrostav a.s. voči sťažovateľovi. Disciplinárne obvinený (žalobca) poukázal na to, že právne zastúpenie v predmetnom spore zabezpečila obchodná spoločnosť V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii na podklade Zmluvy o spolupráci z 01.08.2008 a to práve prostredníctvom neho, o čom mal vedomosť, nakoľko bol na týchto rokovaniach prítomný. Uviedol, že sťažovateľ mu na ten účel udelil toho istého dňa aj plnú moc na jeho zastupovanie v súdnom spore. Dňa 18.08.2014 vypracoval a predložil obchodnej spoločnosti V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii vyúčtovanie trov právneho zastúpenia v súdnom spore a to s poukazom na bod 2.5 Zmluvy o spolupráci zo dňa 01.08.2008. Následne obchodná spoločnosť V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii listom zo dňa 17.09.2014 podľa bodu 3.2 dodatku č. 1 k Zmluve o spolupráci z 01.08.2008 zaslala vyúčtovanie sťažovateľovi, ktorý reagoval listom zo dňa 14.10.2014, kde okrem iného namietal skutočnosť, že vo vyúčtovaní nebola zohľadnená zaplatená záloha. Uviedol, že na podklade predmetnej výhrady sťažovateľa pripravil opätovné vyúčtovanie zo dňa 04.02.2015, kde zohľadnil sťažovateľom uhradenú zálohu. Dňa 06.03.2015 spolu s obchodnou spoločnosťou V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii podal žalobu na sťažovateľa. Nakoľko si dodatočne uvedomil, že o jeho nároku nie je daná právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať, po troch dňoch zobral žalobu späť.

8. Na účel oboznámenia navrhovateľa s predmetným vyjadrením disciplinárne obvineného (žalobcu) predneseného a predloženého na pojednávaní konanom dňa 22.03.2018 a zaujatia stanoviska k jeho obsahu, bolo disciplinárne pojednávanie odročené.

9. Podaním zo dňa 05.04.2018 sa k vyjadreniu disciplinárne obvineného (žalobcu) prednesenom na pojednávaní dňa 22.03.2018, vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že je nepochybné a vyplýva to aj z vykonaných dôkazov, že disciplinárne obvinený poskytoval služby sťažovateľovi v súdnom spore, na základe plnej moci udelenej dňa 04.07.2007, čo je priamo vyznačené v texte plnej moci zo 04.07.2007. Je irelevantné pokiaľ disciplinárne obvinený tvrdí, že predmetnú plnú moc nemal v ďalšom priebehu súdneho sporu nikdy použiť (s výnimkou nahliadnutia do súdneho spisu). Ďalej bolo preukázané, že si disciplinárne obvinený účtoval odmenu v rozpore s uzavretou Zmluvou o poskytovaní právnych služieb. Disciplinárne obvinený nebol zmluvnou stranou Zmluvy o spolupráci z 01.08.2008. Tým, že disciplinárne obvinený zohľadnil vo svojom vyúčtovaní zaplatený preddavok sťažovateľ potvrdil, že vyúčtovanie sa týkalo právnych služieb poskytovaných na podklade Zmluvy o poskytovaní právnych služieb s dojednanou hodinovou odmenou. Pokiaľ disciplinárne obvinený vyhotovil vyúčtovanie a toto oznámil tretej osobe (V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii) porušil tým povinnosť mlčanlivosti. Túto povinnosť porušil aj pokiaľ sa žalobca zúčastňoval s treťou osobou konania pred rozhodcovským súdom (práve za účasti V.K.Konzulex s.r.o. v likvidácii).

10. V podaní zo dňa 17.04.2018 disciplinárne obvinený (žalobca) uviedol, že v disciplinárnom konaní nebolo preukázané, že by vykonal niektorý zo skutkov tak, ako boli definované v bodoch 1. až 3. návrhu. Poznamenal, že skutočnosti, ktoré posudzuje navrhovateľ už posúdené boli v rozhodcovskom konaní a takéto rozhodnutie je záväzné pre každého, vrátane disciplinárneho orgánu.

11. Po oboznámení sa s obsahom vzájomných vyjadrení účastníkov disciplinárneho konania sa vo veci uskutočnilo dňa 06.06.2018 odvolacie disciplinárne konanie, na ktorom II. odvolací disciplinárny senát Slovenskej advokátskej komory (ďalej aj ako „druhostupňový orgán“) rozhodol vo veci navrhovateľa - predsedu Revíznej komisie Slovenskej advokátskej komory, rozhodnutím sp.zn. II ODS - 28/17:797/2015 z 06.06.2018 (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie“) tak, že podľa ust. § 59 ods. 2 zákona o advokácii, v spojení s ust. § 44 písm. b/ Disciplinárneho poriadku SAK rozhodnutie VII. Disciplinárneho senátu sp. zn. DS VII.-77/15:797/2015 z 13.04.2017 zmenil v bodoch č.1. až č. 3. výrokovej časti odvolaním napadnutého rozhodnutia tak, že disciplinárne obvineného spod návrhu na začatie disciplinárneho konania RK SAK zo dňa 24.11.2015 v bodoch č.1. až 3. oslobodil, nakoľko neboli splnené podmienky uvedené v ust. § 26 ods. 1 Disciplinárneho poriadku SAK; podľa ust. 59 ods. 2 zákona o advokácii, v spojení s ust. § 43 Disciplinárneho poriadku SAK rozhodnutie DS VII.-77/15:797/2015 z 13.04.2017 v bode č. 4 výrokovej časti odvolaním napadnutého rozhodnutia ako vecne správne potvrdil a podľa ust. 59 ods. 2 zákona o advokácii, v spojení s ust. § 45 písm. c/ Disciplinárneho poriadku SAK rozhodnutie DS VII.-77/15:797/2015 z 13.04.2017 v časti výroku o uloženom disciplinárnom opatrení zrušil a vec vrátil disciplinárnemu senátu na nové prerokovanie a rozhodnutie.

12. V odôvodnení rozhodnutia druhostupňový orgán vyhodnotil námietku disciplinárne obvineného (žalobcu), že napadnuté rozhodnutie vypracoval a doručil disciplinárne obvinenému už neexistujúci senát, keď jeho právomoc zanikla v dňoch 09.06.2017 až 10.6.2017, ako nedôvodnú vzhľadom na to, že zo zápisnice o pojednávaní prvostupňového disciplinárneho senátu zo dňa 13.04.2017, ako aj zo samotného napadnutého rozhodnutia, vyplýva, že toto prvostupňové rozhodnutie bolo prijaté a vyhlásené 13.04.2017, teda riadne ustanoveným disciplinárnym senátom. O opaku nesvedčí žiadny dôkaz. Dodal, že na tejto skutočnosti nič nemení ani skutočnosť, že písomné vyhotovenie napadnutého rozhodnutia bolo disciplinárne obvinenému doručené už v čase, keď prvostupňový disciplinárny senát nepôsobil v jeho zložení, ako v deň vyhlásenia napadnutého rozhodnutia. Poznamenal, že právne predpisy vo svojich ustanoveniach neriešia situáciu, keď je disciplinárne rozhodnutie doručované disciplinárne obvinenému v čase, keď pôsobnosť disciplinárneho senátu zanikla a s takouto situáciou ani nespájajú žiadny právny následok. Navyše, doručovanie rozhodnutí vykonáva SAK a nie samotný disciplinárny senát. Zároveň, doručovanie je len administratívny akt, ktorý je nezávislý od okamihu vypracovania samotného rozhodnutia. Pokiaľ teda neexistujú pochybnosti o tom, že rozhodnutie bolo prijaté v čase výkonu funkcie členov prvostupňového disciplinárneho senátu, a túto skutočnosť nenamietal ani disciplinárne obvinený, okolnosť, že takéto rozhodnutie bolo disciplinárne obvinenému doručené po kreovaní nových disciplinárnych senátov SAK, podľa druhostupňového orgánu nemá

žiadny právny dopad na záväznosť napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti uviedol, že pokiaľ by bola dodržaná ustanovená 30 dňová lehota na vypracovanie a doručenie napadnutého rozhodnutia, takáto námietka by zo strany disciplinárne obvineného nebola vznesená. Poznamenal, že uvedenú 30 dňovú lehotu je potrebné považovať za lehotu poriadkovú, v ktorej by mal byť disciplinárne obvinený oboznámený s písomným vyhotovením rozhodnutia, avšak pokiaľ sa tak nestane, nemá to žiadny vplyv na zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ani prvostupňové konanie v dôsledku toho netrpí žiadnou vadou, pre ktorú by bolo potrebné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z uvedeného dôvodu zrušiť alebo zmeniť, preto túto obranu vyhodnotil druhostupňový správny orgán ako nedôvodnú.

13. Vo vzťahu k skutkovému vymedzeniu konania, ktoré sa disciplinárne obvinenému kládlo v návrhu za vinu pod bodmi 1. až 3. návrhu a ich porovnaním s vykonaným dokazovaním druhostupňový orgán v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval, že navrhovateľovi sa nepodarilo preukázať, že konaní tak, ako sú opísané pod bodmi 1. až 3. návrhu, sa ich dopustil disciplinárne obvinený (žalobca) a tieto sú jeho disciplinárnym previnením. V tejto súvislosti prisvedčil obrane disciplinárne obvineného, že sťažovateľovi žiadne vyúčtovanie zo dňa 22.09.2014 nepredložil, nezaslal, ani si takýto nárok voči sťažovateľovi neuplatnil. Z obsahu spisu mal druhostupňový orgán preukázané, že obchodná spoločnosť V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii zaslala sťažovateľovi žiadosť o odsúhlasenie špecifikácie odmeny na podklade vyúčtovania disciplinárne obvineného podanie zo dňa 17.09.2014 a ktoré tvorilo prílohu predmetného podania a ktorá mu bola doručená dňa 22.09.2014. Uvedená skutočnosť neumožňovala prijať záver, že by vyúčtovaním zo dňa 22.09.2014 vyčíslil disciplinárne obvinený svoju odmenu sťažovateľovi, ale učinila tak iná spoločnosť - odlišná od disciplinárne obvineného, spoločnosť V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii. Na tomto závere nič nemenila ani skutočnosť, že disciplinárne obvinený bol (je) jediným spoločníkom spoločnosti V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii. Okrem skutočnosti, že z právneho hľadiska sa nejednalo o totožnosť subjektov, zobral do úvahy, že medzi sťažovateľom a spoločnosťou V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii bol uzatvorený samostatný právny vzťah (Zmluva o spolupráci zo dňa 01.08.2005), z ktorého si spoločnosť V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii uplatňovala voči sťažovateľovi svoj nárok.

14. V súvislosti so skutkovou vetou vymedzenou pod bodom 2 návrhu, druhostupňový orgán uviedol, že z vykonaného dokazovania konanie disciplinárne obvineného uvedeným spôsobom nevyplýva a teda nebolo preukázané, že by sa skutok stal tak, ako je uvedený v návrhu a že sa ho dopustil disciplinárne obvinený. Ďalej mal druhostupňový orgán preukázané, že predmetné vyúčtovanie sťažovateľa zo dňa 04.02.2015 zaslala sťažovateľovi obchodná spoločnosť V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii podaním zo dňa 04.02.2015, ktorým predkladala sťažovateľovi fa. č. 2015009. Zo žiadneho dôkazu nebolo možné vyvodiť záver, že by tak urobil samotný disciplinárne obvinený prostredníctvom obchodnej spoločnosti V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii. Tomuto záveru nenasvedčovala jednak skutočnosť, že predmetné vyúčtovanie disciplinárne obvineného zo dňa 04.02.2015 nebolo sťažovateľovi adresované, zasielala ho spoločnosť V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii a to s odvolaním sa na Zmluvu o spolupráci zo dňa 01.08.2015, teda na podklade iného právneho titulu, ako prináležala odmena disciplinárne obvinenému na podklade Zmluvy o poskytovaní právnych služieb. V súvislosti s konaním disciplinárne obvineného druhostupňový orgán uviedol, že argumentácia podľa ktorej by nemal (mať) disciplinárne obvinený vedomosť o konaní obchodnej spoločnosti V.K. Konzulex s. r.o. v likvidácii pri vyúčtovaní jej odmeny na podklade Zmluvy o spolupráci z 01.08.2005, je neudržateľná a neobhájiteľná a to s poukazom na to, že disciplinárne obvinený bol jediným spoločníkom v obchodnej spoločnosti V.K. Konzulex, s.r.o. v likvidácii, pripravil a predložil svoje vyúčtovanie zo dňa 04.02.2015. Zároveň mal z vyjadrenia disciplinárne obvineného preukázané, že sa osobne zúčastňoval rokovaní obchodnej spoločnosti V.K. Konzulex s. r.o. v likvidácii a sťažovateľa.

15. Druhostupňový správny orgán vo vzťahu k skutkovej vete uvedenej pod bodom 3. návrhu uviedol, že konanie disciplinárne obvineného z vykonaného dokazovania uvedeným spôsobom nevyplýva a teda nebolo preukázané, že by sa skutok stal tak, ako je uvedený v návrhu a že sa ho dopustil disciplinárne obvinený vzhľadom na to, že žiadny dôkaz zabezpečený a vykonaný v priebehu disciplinárneho konania nepreukázal, že by akúkoľvek odmenu za právne služby sťažovateľovi vyúčtoval práve disciplinárne obvinený. Obe predmetné vyúčtovania zasielala obchodná spoločnosť V.K. Konzulex s. r.o. v likvidácii (odhliadnuc od skutočnosti, že výlučne vďaka súčinnosti disciplinárne obvineného) a to nie, ako vyúčtovanie odmeny za poskytnuté právne služby, ale ako vyúčtovanie odmeny na podklade uzatvorenej Zmluvy o spolupráci zo dňa 01.08.2008 medzi sťažovateľom a obchodnou spoločnosťou V.K. Konzulex s. r.o. v likvidácii. Skonštatoval, že sa nestotožnil ani so záverom, že by malo ísť (bez ohľadu na

subjekt, ktorý si nárok uplatňoval) o jeho duplicitné uplatňovanie. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že podaním zo dňa 17.09.2014 obchodná spoločnosť V.K. Konzulex s. r.o. v likvidácii postupovala v súlade s bodom 3.2 dodatku č. 1 k Zmluve o spolupráci zo dňa 01.08.2008, keď žiadala sťažovateľa o odsúhlasenie špecifikácie odmeny (pripravenej disciplinárne obvineným), ktorá tvorila prílohu predmetného podania. Na podklade vyjadrenia sťažovateľa zo dňa 14.10.2014 k predmetnej žiadosti obchodnej spoločnosti V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii, ktorá listom zo dňa 04.02.2015 zaslala sťažovateľovi fa. č. 2015009, ako vyúčtovanie odmeny na podklade Zmluvy o spolupráci zo dňa 01.08.2008, ktorá bola o uvedenú zálohu korigovaná t. j. znížená. Ďalej mal druhostupňový orgán za preukázané, že listom zo dňa 17.09.2014 obchodná spoločnosť V.K. Konzulex s. r.o. v likvidácii žiadala o vyjadrenie sťažovateľa k návrhu vyúčtovania odmeny v súlade so Zmluvou o spolupráci z 01.08.2008, a teda nežiadala úhradu odmeny v uvedenej výške a až podaním zo 04.02.2015 uplatnila nárok na zaplatenie odmeny, avšak korigovanú o zaplatenú zálohu. Dospel k záveru, že nešlo o duplicitné uplatňovanie nárokov, ale o uplatnenie jedného nároku vo výške uplatneného fa. č. 2015009. Spoločne ku všetkým trom skutkovým vetám návrhu uvedenými pod bodmi 1. až 3., považoval za potrebné druhostupňový orgán uviesť, že pochybením pri formulovaní a vymedzení skutkových viet návrhu pod bodmi 1. až 3., si bol zrejme vedomý aj samotný navrhovateľ, ktorý sa pod vplyvom obrany disciplinárne obvineného snažil tieto nedostatky sanovať, napríklad vo forme vyjadrenia (na pojednávaní konanom dňa 13.04.2017), avšak tejto argumentácii neprisvedčil s poukazom na ust. § 21 ods. 1 Disciplinárneho poriadku SAK.

16. Naopak, vo vzťahu k skutkovej vete uvedenej v bode 4. návrhu považoval druhostupňový orgán napadnuté rozhodnutie prvostupňového disciplinárneho senátu za vecne správne a preto v tejto časti napadnuté rozhodnutie potvrdil. Uvedenú skutočnosť mal preukázanú z vyjadrenia samotného disciplinárne obvineného (žalobcu), ktorý vo svojom odvolaní potvrdil, že sa skutok stal a nespochybňuje ho. Zároveň uviedol, že obchodná spoločnosť V.K. Konzulex s. r.o. v likvidácii mala vedomosť o jeho procesných úkonoch v súdnom spore, ako aj o priebehu súdneho sporu zo spoločných rokovaní, ktorých sa mal zúčastňovať disciplinárne obvinený, štatutárny zástupca sťažovateľa a štatutárny zástupca obchodnej spoločnosti V.K. Konzulex s. r.o. v likvidácii. Druhostupňový orgán vyhodnotil obranu disciplinárne obvineného spočívajúcu v poukaze na bod 3.1 Zmluvy o spolupráci zo dňa 01.08.2008 podľa ktorej, sa sťažovateľ zaviazal dodať na žiadosť obchodnej spoločnosti V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii, písomné podklady a podať ústne vyjadrenia týkajúce sa každého prípadu zmluvy a zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach o ktorých sa v súvislosti s plnením Zmluvy o spolupráci z 01.08.2008 dozvie, ako nedostatočnú a účelovú, ktorá nevyvracia zodpovednosť za spáchané disciplinárne previnenie, ako sa mu kladie za vinu. Z vykonaného dokazovania mal druhostupňový orgán preukázané, že je to práve porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť na strane disciplinárne obvineného, ktorá umožnila obchodnej spoločnosti V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii uplatniť nárok cestou rozhodcovského konania. Poznamenal, že je dôvodné sa domnievať, že pre prípad zachovania mlčanlivosti zo strany disciplinárne obvineného by obchodná spoločnosť V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii v rozhodcovskom konaní neuniesla dôkazné bremeno o opodstatnenosti svojho nároku, keď jeho existenciu oprela o dôkazy zo súdneho sporu predložených do rozhodcovského konania práve disciplinárne obvineným, (písomné podania vykonané disciplinárne obvineným v súdnom spore, ktorými nemala obchodná spoločnosť V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii dôvod disponovať), preukazujúc poskytnuté právne služby disciplinárne obvineným (žalobcom). Skonštatoval, že uvedeným konaním disciplinárne obvinený de facto umožnil obchodnej spoločnosti V.K. Konzulex s. r.o. v likvidácii uspieť v rozhodcovskom konaní, čím je prehĺbený následok konania disciplinárne obvineného, čo je potrebné brať do úvahy pri ukladaní disciplinárneho opatrenia. Dôvodil, že bez ohľadu na skutočnosť, či by obchodná spoločnosť V.K.Konzulex s. r.o. v likvidácii bez existencie dôkazov založených disciplinárne obvineným do rozhodcovského konania, uspela alebo nie, už samotné predloženie takýchto dokladov do rozhodcovského konania za účasti obchodnej spoločnosti V.K. Konzulex s. r.o. v likvidácii zakladá podľa druhostupňového orgánu disciplinárne previnenie disciplinárne obvineného (žalobcu). Uzavrel, že disciplinárne obvinený pritom nepreukázal, že by ho sťažovateľ zbavil mlčanlivosti. Obranu, podľa ktorej obchodná spoločnosť V.K. Konzulex s. r.o. v likvidácii, mala vedomosť o procesných úkonoch disciplinárne obvineného v súdnom spore, ako aj o priebehu súdneho sporu zo spoločných rokovaní, ktorých sa mal zúčastňovať disciplinárne obvinený, štatutárny zástupca sťažovateľa a štatutárny zástupca obchodnej spoločnosti V.K. Konzulex s.r.o., okrem skutočnosti, že je nepreukázaná, nevyhodnotil ako dôkaz, že sťažovateľ súhlasil so sprístupnením dokumentácie zo súdneho sporu obchodnej spoločnosti V.K. Konzulex s. r.o. v likvidácii, ktorá je tretím (cudzím) subjektom, ktorý bez ďalšieho nemá oprávnenie na sprístupnenie dôverných informácií týkajúcich sa zastupovania

sťažovateľa disciplinárne obvineným, pričom uvedenú skutočnosť mal preukázanú z bodu 3.1 Zmluvy o spolupráci zo dňa 01.08.2008 podľa ktorého, sa sťažovateľ zaviazal poskytnúť na jej žiadosť písomné podklady, a podať ústne vyjadrenia týkajúce sa každého konkrétneho prípadu v zmysle zmluvy. Zdôraznil, že žiadna tretia osoba takéto informácie a podklady (vrátane disciplinárne obvineného) nebola oprávnená obchodnej spoločnosti V.K. Konzulex s. r.o. v likvidácii poskytnúť. Uviedol, že obchodná spoločnosť V.K. Konzulex s. r.o. v likvidácii, tak bola povinná obrátiť sa na sťažovateľa a pre prípad, že to považovala za podstatné pre uplatnenie svojho nároku, domáhať sa od neho podkladov v zmysle bodu 3.1 Zmluvy o spolupráci zo dňa 01.08.2008. Toto právo však nevyužila, ale celkom zjavne sa obrátila na disciplinárne obvineného, ktorý bez zbavenia záväzku mlčanlivosti zo strany sťažovateľa takéto podklady obchodnej spoločnosti V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii sprístupnil. Ako nedôvodnú považoval druhostupňový orgán obranu disciplinárne obvineného s poukazom na ust. § 23 ods. 5 zákona o advokácii. Prisvedčil argumentácii navrhovateľa, podľa ktorej sa výnimka z povinnosti zachovávať mlčanlivosť vzťahuje výlučne na prípad, keď účastníkmi súdneho sporu sú advokát a jeho klient. Pokiaľ však v súdnom spore vystupuje tretia osoba, nie je možné výnimku upravenú v ust. § 23 ods. 5 zákona o advokácii aplikovať. Zodpovednosti za disciplinárne previnenie pod bodom 4. návrhu nezbavuje ani záväzok mlčanlivosti obchodnej spoločnosti V.K. Konzulex vyjadrený v Zmluve o spolupráci zo dňa 01.08.2008, avšak takýto záväzok je odlišným od záväzku disciplinárne obvineného zachovávať mlčanlivosť. Uzavrel, že tým, že disciplinárne obvinený porušil voči sťažovateľovi záväzok mlčanlivosti konaním tak, ako je uvedené v skutkovej vete pod bodom 4. návrhu, umožnil obchodnej spoločnosti V.K. Konzulex s. r.o. v likvidácii uplatňovať nároky voči sťažovateľovi a pri ich uplatňovaní byť aj úspešný. Zdôraznil, že mlčanlivosť je jedna zo základných zásad, na ktorých je advokácia postavená. Pokiaľ nie je táto zásada dôkladne dodržiavaná a dochádza k zneužívaniu dôverných informácií, ktoré klient poskytne advokátovi alebo ktoré advokát pri zastupovaní klienta získa, dochádza tým k strate dôvery verejnosti v advokátsky stav. Pri posudzovaní závažnosti konania disciplinárne obvineného vo vzťahu ku skutku pod bodom 4. návrhu druhostupňový orgán vzal do úvahy, že v dôsledku rozhodcovského rozsudku, ktorý bol dosiahnutý za účasti a pričinenia disciplinárne obvineného, je sťažovateľ až do súčasnosti vystavený uplatňovaniu nárokov zo strany obchodnej spoločnosti V.K. Konzulex s. r.o. v likvidácii, čelil alebo čelí konkurznému konaniu, exekučnému konaniu a je nútený sa proti nárokom obchodnej spoločnosti V.K. Konzulex s. r.o. v likvidácii aktívne brániť na všetkých stupňoch súdov. Druhostupňový orgán konštatoval, že disciplinárne previnenie disciplinárne obvineného pod bodom 4. návrhu, je mimoriadne závažné. Ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že druhostupňový orgán ako odvolací orgán rozhodol o oslobodení spod skutkov pod bodmi 1. až 3. návrhu navrhovateľa, považoval za potrebné opätovne rozhodnúť aj o uložení disciplinárneho opatrenia, preto napadnuté rozhodnutie v časti uloženého opatrenia zrušil. V súlade so zásadami ukladania disciplinárnych opatrení, druhostupňový orgán skonštatoval, že zisťovanie podmienok pre ukladanie disciplinárnych opatrení vo vzťahu ku skutku disciplinárne obvineného, pre ktorý bol uznaný za vinného, presahuje rozsah zisťovacej činnosti odvolacieho disciplinárneho senátu, a preto, v časti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia vrátil vec prvostupňovému orgánu, ktorý mal v súlade s kritériami ukladania disciplinárnych opatrení podľa ust. § 27 a nasl. Disciplinárneho poriadku SAK o uloženom disciplinárnom opatrení opätovne rozhodnúť.

II.

Žaloba

17. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou doručenou dňa 30.11.2018 na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo aj ako „krajský súd“), preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného - II. Odvolacieho disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej, č. II. zo dňa 06.06.2018 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) v spojení s prvostupňovým rozhodnutím VII. Disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory, č. DS VII.-77/15:797/2015 zo dňa 13.04.2017 a navrhoval, aby správny súd napadnuté rozhodnutie vo výroku v bode 4. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň navrhoval, aby správny súd zrušil prvostupňové rozhodnutie vo výroku, ktorým bol žalobca uznaný za vinného, že ako žalobca v rade 2/ spolu s obchodnou spoločnosťou V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii odvolací disciplinárny senát ako žalobcom v rade 1/, podal dňa 06.03.2015 na Stály rozhodcovský súd pri IURO, s.r.o. žalobu, ktorou sa od sťažovateľa domáhali zaplatenia 727 915,39 eura s prísl. z dôvodu neuhradenia odmeny za právne služby vyčíslené disciplinárne obvineným advokátom vo vyúčtovaní zo dňa 04.02.2015 a aby vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Navrhol, aby správny súd zaviazal žalovaného na náhradu trov konania žalobcovi.

18. V žalobe namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, z toho dôvodu, že ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

19. Žalobca v žalobe namietal, že písomné vyhotovenie prvostupňového rozhodnutia mu bolo doručené v čase, kedy už neexistoval prvostupňový disciplinárny senát v takom zložení, v akom prejednával disciplinárne konanie vedené voči jeho osobe ako disciplinárne obvinenému, a teda o skutkoch kladených mu za vinu v disciplinárnom konaní rozhodol v prvej inštancii neexistujúci orgán, teda orgán, ktorý na to nebol oprávnený. Mal za to, že omeškanie prvostupňového orgánu s vyhotovením a doručením prvostupňového rozhodnutia by mohlo byť považované za porušenie poriadkovej lehoty bez právnych následkov, avšak nie v prípade, ak počas doby omeškania prvostupňového disciplinárneho senátu s vypracovaním prvostupňového rozhodnutia a počas doby omeškania žalovaného s jeho doručením, dôjde k tak závažnej skutočnosti, akou je zánik právomoci prvostupňového disciplinárneho senátu rozhodovať v danej disciplinárnej veci z dôvodu zániku funkčného obdobia daného prvostupňového disciplinárneho senátu. Žalobca napadol prvostupňové rozhodnutie len v časti, v ktorej bolo potvrdené odvolacím disciplinárnym senátom (vo výroku o tom, že sa dopustil disciplinárneho previnenia svojím konaním definovaným ako 4. skutok kladený mu za vinu v návrhu na začatie disciplinárneho konania. Ďalej namietal, že tak prvostupňový orgán ako aj druhostupňový orgán dospeli k záveru, že sa dopustil disciplinárneho previnenia nie tým, že podal žalobu na rozhodcovský súd spoločne s obchodnou spoločnosťou V.K. Konzulex s.r.o. v likvidácii, ale tým, že do spisu v rozhodcovskom konaní priložil ako prílohy žaloby listinné dôkazy, konkrétne písomné podania a zápisnice z pojednávaní z obchodnoprávneho sporu medzi treťou osobou a sťažovateľom, pričom tento skutok mu nebol kladený za vinu v návrhu na začatie disciplinárneho konania. Podaním žaloby žalobca žiadnym spôsobom neporušil povinnosť mlčanlivosti voči sťažovateľovi. Uviedol, že samotný text žaloby neobsahuje listinné dôkazy. Vo vzťahu k vyúčtovaniu zo dňa 04.02.2015 uviedol, že odvolacím disciplinárnym senátom bolo zmeňujúcim a oslobodzujúcim výrokom rozhodnuté, že vyhotovenie tohto vyúčtovania nepredstavuje disciplinárne previnenie kladené mu za vinu v návrhu na začatie disciplinárneho konania. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že tak prvostupňový orgán ako aj druhostupňový orgán posudzovali a rozhodovali o jeho vine posudzovaním skutku, ktorý nebol uvedený v návrhu predsedu Revíznej komisie SAK na začatie disciplinárneho konania. Navrhol, aby správny súd vykonal dokazovanie výsluchom nasledovných svedkov: H. X., K. č. XX, XXX XX R., Č. N. a Ing. M. S., G. X, XXX XX U..

20. V lehote na podanie žaloby žalobca doplnil žalobu s odôvodnením, že má aktívnu vecnú legitimáciu v zmysle ust. . Ďalej uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu predstavuje vážny zásah do jeho cti, povesti a dobrého mena. Disciplinárne konanie a rozhodnutia v ňom vydané mu prakticky znemožnili vykonávať advokáciu, a to od momentu, kedy sa dozvedel o tom, že je voči nemu vedené disciplinárne konanie. Považoval za nutné oboznámiť všetkých klientov so skutočnosťou, že je voči nemu vedené disciplinárne konanie, čo v praxi znamenalo, že mu bolo znemožnené vykonávať advokáciu, pretože stav právnej neistoty mal za následok stratu jeho klientely, ktorú si s nemalým úsilím získal počas výkonu advokácie od roku 1996.

III.

Vyjadrenie žalovaného

21. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný podaním zo dňa 25.02.2019 zotrval na svojom závere uvedenom v napadnutom a uviedol že s názorom žalobcu sa nestotožňuje a navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú v zmysle zamietol. uviedol že s názorom žalobcu sa nestotožňuje a navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedol, že žaloba nie je dôvodná, lebo v postupe a v napadnutých rozhodnutiach disciplinárnych orgánov SAK v tých častiach ich rozhodnutí, ktorých zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie žalovaného sa žalobca žalobou domáha, nedošlo k vadám, ktoré sú podľa ust. až g) dôvodom na zrušenie napadnutých rozhodnutí. Pridržiaval sa svojej argumentácie uvedenej v napadnutom rozhodnutí a uviedol, že prvostupňový orgán ako aj druhostupňový orgán v odôvodnení svojich rozhodnutí poukázali na to, že povinnosť zachovávať mlčanlivosť je dôležitou povinnosťou advokáta, porušenie ktorej má za následok závažné dôsledky. U klienta, ktorý sa na advokáta obrátil s dôverou a následne zistil, že dôverné informácie sa

porušením mlčanlivosti advokáta môžu dostať do dispozície iných osôb, takéto zistenie môže privodiť vznik nedôvery v celý advokátsky stav a to nielen u konkrétneho klienta, ale i u ďalších osôb, ktorých klient o svojej negatívnej skúsenosti s nedodržaním mlčanlivosti advokáta bude informovať.

IV.

Replika

22. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo dňa 25.02.2019, zotrval na argumentoch uvedených v žalobe a naviac uviedol, že Predsedníctvo SAK rozhodnutím Číslo: 44/10/2018 zo dňa 09.11.2018 zrušilo druhostupňové rozhodnutie II. Odvolacieho disciplinárneho senátu žalovaného č. II. ODS - 28/17:797/2015 zo dňa 06.06.2018, ktorým odvolací senát rozhodol o jeho odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu VII. Disciplinárneho senátu žalovaného č. DS VII.-77/15:797/2015 zo dňa 13.04.2017. Na základe rozhodnutia Predsedníctva SAK by malo podľa názoru žalobcu dôjsť k obnoveniu disciplinárneho konania voči jeho osobe. Žalobca mal za to, že rozhodnutie Predsedníctva SAK je takisto nezákonným rozhodnutím, ktoré nemôže spôsobiť taký následok, aby sa začalo opätovne konať proti jeho osobe v disciplinárnom konaní. K dôvodom nezákonnosti rozhodnutia Predsedníctva SAK uviedol, že napadnuté odvolacie rozhodnutie môže podľa ust. § 49 ods. 1 Disciplinárneho poriadku žalovaného zrušiť Predsedníctvo SAK (v prípade zrušenia z dôvodu rozporu zrušeného rozhodnutia so zákonom alebo predpisom žalovaného) len na podnet navrhovateľa. Navrhovateľom v disciplinárnom konaní je Revízna komisia SAK. Žiadny podnet Revíznej komisie SAK sa v disciplinárnom spise nenachádza. Žalobca nemá vedomosť o tom, že by nejaký podnet Revíznej komisie SAK na zrušenie napadnutého odvolacieho rozhodnutia existoval. Ďalej k dôvodom nezákonnosti rozhodnutia Predsedníctva SAK uviedol, že napadnuté odvolacie rozhodnutie môže podľa ust. § 49 ods. 1 Disciplinárneho poriadku žalovaného zrušiť Predsedníctvo SAK len z toho dôvodu, že bolo vydané v rozpore so zákonom alebo predpisom žalovaného. Dôvodil, že v rozhodnutí Predsedníctva SAK nie je uvedené ani jediné ustanovenie zákona alebo predpisu žalovaného, ktorého porušenie by Predsedníctvo SAK vytklo prvostupňovému orgánu a druhostupňovému orgánu.

V.

Prerušenie konania

23. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. -139 zo dňa 09.01.2020, prerušil konanie do právoplatného skončenia veci vedenej na tunajšom súde po sp. zn. .

24. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. -196 zo dňa 03.10.2021 pokračoval v konaní z dôvodu právoplatného skončenia veci sp. zn. dňom 26.03.2022.

VI.

Právne posúdenie

25. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (, (ďalej len ako „SSP“), po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia v rozsahu dôvodov správnej žaloby a žalobných námietok, dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

26. Vo veci bolo nariadené pojednávanie 01.12.2022, na ktorom bol vyhlásený rozsudok.

27. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného - Odvolacieho disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory sp. zn.: č.: II ODS - 28/17:797/2015 zo dňa 06.06.2018, ktorým rozhodol tak, že podľa ust. § 59 ods. 2 zákona o advokácii, v spojení s ust. § 44 písm. b) Disciplinárneho poriadku SAK, prvostupňové rozhodnutie VII. Disciplinárneho senátu sp. zn. DS VII.-77/15:797/2015 z 13.04.2017 zmenil v bodoch č.1. až č. 3. výrokovej časti odvolaním napadnutého rozhodnutia tak, že disciplinárne obvineného spod návrhu na začatie disciplinárneho konania RK SAK zo dňa 24.11.2015 v bodoch č.1. až 3. oslobodil, nakoľko neboli splnené podmienky uvedené v ust. § 26 ods. 1 Disciplinárneho poriadku SAK; podľa ust. 59 ods. 2 zákona o advokácii, v spojení s ust. § 43 Disciplinárneho poriadku SAK rozhodnutie DS VII.-77/15:797/2015 z 13.04.2017 v bode č. 4 výrokovej časti odvolaním napadnutého rozhodnutia ako vecne správne potvrdil a podľa ust. 59 ods. 2 zákona o advokácii, v spojení s ust. § 45 písm. c) Disciplinárneho poriadku SAK rozhodnutie

DS VII.-77/15:797/2015 z 13.04.2017 v časti výroku o uloženom disciplinárnom opatrení zrušil a vec vrátil disciplinárnemu senátu na nové prerokovanie. Zároveň v spojení s napadnutým rozhodnutím správny súd preskúmaval aj prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu - VII. disciplinárneho senátu SAK, sp. zn. DS VII.-77/15:797/2015 zo dňa 13.04.2017, ktorým uznal disciplinárne obvineného (žalobcu) za vinného zo skutku tak, ako sa mu kládlo za vinu v návrhu a podľa ust. § 56 ods. 2 písm. e) zákona o advokácii, uložil disciplinárne obvinenému (žalobcovi) disciplinárne opatrenie - vyčiarknutie zo zoznamu advokátov a podľa ust. § 56 ods. 2 písm. c) zákona o advokácii peňažnú pokutu vo výške 25 000 eur. Zároveň podľa ust. § 57 ods. 5 zákona o advokácii zaviazal disciplinárne obvineného znášať paušálne trovy konania.

28. Kto tvrdí, že bol na svojich právach vrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd ( ).

29. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti o správnych žalobách.

30. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

31. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

32. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

33. Podľa , štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

34. Základom interpretácie a aplikácie je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Judikatúra ústavného súdu kladie dôraz, že v súlade s s uplatňovaním princípu právnej istoty v právnom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem; medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti štátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti, resp. proporcionality ().

35. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je orgán verejnej správy oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti.

36. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia orgánu verejnej správy namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred orgánom verejnej správy, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

37. Úlohou súdu v správnom súdnictve (prvostupňového ani odvolacieho orgánu) nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu doplnením rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť jeho rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy, t.j. preskúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s prihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania.

38. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

39. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

40. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

41. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

42. Podľa o advokácii, účinného od 01.07.2016 do 24.05.2018, disciplinárne konanie vykonáva trojčlenný disciplinárny senát vymenovaný predsedom disciplinárnej komisie () spomedzi jej členov.

43. Podľa o advokácii, účinného od 01.07.2016 do 24.05.2018, postup orgánov komory pred začatím disciplinárneho konania a postup disciplinárnej komisie komory po jeho začatí podrobnejšie upraví disciplinárny poriadok komory. Zároveň upraví aj podrobnosti disciplinárneho konania, možnosti zrušenia právoplatného rozhodnutia disciplinárneho senátu predsedníctvom komory (), ak bolo vydané v rozpore so zákonom alebo s predpisom komory.

44. Podľa o advokácii, účinného od 01.07.2016 do 24.05.2018, proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu môže disciplinárne obvinený alebo navrhovateľ podať do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia odvolanie. Odvolanie sa podáva disciplinárnej komisii a má odkladný účinok.

45. Podľa o advokácii, účinného od 01.07.2016 do 24.05.2018, o odvolaní rozhoduje trojčlenný odvolací disciplinárny senát, ktorý napadnuté rozhodnutie potvrdí, zmení alebo zruší. Ak trojčlenný odvolací disciplinárny senát napadnuté rozhodnutie zruší, vráti vec disciplinárnemu senátu na nové konanie. Disciplinárny senát je jeho právnym názorom viazaný.

46. Podľa § 49 ods. 1 Disciplinárneho poriadku SAK, predsedníctvo komory môže zrušiť právoplatné rozhodnutie senátu na podnet navrhovateľa, ak bolo vydané v rozpore so zákonom alebo predpisom komory. Ak bolo rozhodnutie vydané v rozpore so zákonom alebo predpisom komory v prospech disciplinárne odsúdeného, môže tak urobiť iba do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

47. Podľa § 2 ods. 6 Disciplinárneho poriadku SAK, predseda revíznej komisie po rozhodnutí revíznej komisie, že sťažnosť je dôvodná, bezodkladne zabezpečí vypracovanie a podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania. Na základe pokynu predsedu revíznej komisie vypracovanie návrhu zabezpečí člen revíznej komisie alebo náhradný člen revíznej komisie.

48. Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie (opatrenie) bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade

s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti. Každé rozhodnutie (opatrenie) orgánu verejnej správy musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi.

49. Správny súd z obsahu spisového materiálu zistil, že Predsedníctvo SAK, vydalo dňa 09.11.2018 rozhodnutie číslo: , ktorým podľa ust. § 49 ods. 1 Disciplinárneho poriadku SAK, zrušil druhostupňové rozhodnutie II. Odvolacieho disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory, sp. zn.: II. ODS zo 06.06.2018, vo veci disciplinárne obvineného žalobcu, ktorým bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie Disciplinárneho senátu SAK sp. zn. DS z 13.04.2017 v bodoch 1. až 3. tak, že disciplinárne obvinený (žalobca) bol oslobodený spod návrhu na začatie disciplinárneho konania v zmysle ust. § 26 ods. 1 Disciplinárneho poriadku SAK a v bode 4. tak, že bolo prvostupňové rozhodnutie disciplinárneho senátu potvrdené a v časti výroku o uloženom disciplinárnom opatrení, ktorým bolo prvostupňové rozhodnutie disciplinárneho senátu zrušené a vrátené na nové prerokovanie a rozhodnutie, nakoľko toto rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom a predpisom komory v prospech disciplinárne obvineného. Ďalej správny súd v konaní zistil, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. -129 zo dňa 20.01.2022, právoplatným dňa 23.03.2022, zrušil rozhodnutie Predsedníctva SAK číslo: 44/10/2018 zo dňa 09.11.2018 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

50. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia, vrátane postupov oboch orgánov verejnej správy, mal preukázané, že v právnej veci vedenej pod sp. zn. na tunajšom súde o preskúmanie rozhodnutia Predsedníctva SAK, číslo: , Krajský súd v Bratislave rozhodol rozsudkom č. k. -129 zo dňa 20.01.2022 tak, že zrušil rozhodnutie Predsedníctva SAK číslo: 44/10/2018 zo dňa 09.11.2018 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.03.2022.

51. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nakoľko rozsudkom č. k. -129 zo dňa 20.01.2022, bolo zrušené rozhodnutie Predsedníctva SAK, číslo: , ktorým bolo zrušené rozhodnutie II. Odvolacieho Disciplinárneho senátu SAK, sp. zn.: II. ODS zo 06.06.2018, krajský súd mohol v tomto konaní preskúmať napadnuté druhostupňové rozhodnutie žalovaného - II. Odvolacieho disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory, sp. zn.: č.: II ODS - 28/17:797/2015 zo dňa 06.06.2018.

52. Po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia správny súd dospel k záveru, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného nemožno zistiť z akého dôvodu a na akom skutkovom základe rozhodol druhostupňový orgán v bode 4. výrokovej časti keďže žalobcu oslobodil v bodoch 1. až 3. návrhu ako aj, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k tomuto bodu 4. absentuje vecné posúdenie žalovaným podporené úvahou pri hodnotení podkladov rozhodnutia (stanovenia výšky pokuty v sume 25 000 eur) a tieto nedostatky spôsobujú jeho nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Možno preto prijať záver, že odôvodnenie v napadnutom rozhodnutí žalovaného, nespĺňa zákonné atribúty definované v zákone, podľa ktorých osoby dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. V súvislosti s uvedeným správny súd dodáva, že odôvodnenie rozhodnutia zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho výrok, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, pričom medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonnému rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument

účastníka konania, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi orgán verejnej správy v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať. Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek orgánu verejnej správy, teda aj žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom verejnej správy v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Orgán verejnej správy môže vydávať iba také druhy správnych rozhodnutí a za takých podmienok, ktoré ustanovuje zákon. Keďže rozhodnutie predstavuje aplikáciu hmotnoprávnej normy, základnou podmienkou je súlad s predpismi hmotného práva, na základe ktorých je vydávané. Obdobne musí byť rozhodnutie aj v súlade s predpismi procesného práva, ktoré zabezpečujú uplatnenie zásady zákonnosti a vecnej správnosti v procese rozhodovania. Rozhodnutie orgánu verejnej správy musí mať zákonom ustanovenú formu, ktorú predstavujú obsahové a formálne náležitosti. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok.

53. Osoby dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie garantovaného základného práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo, či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia.

54. Ako vyplýva z ustáleného právneho výkladu: „Zásada zákonnosti (legality) svojím významom presahuje rámec správneho konania, pretože ide o jeden z princípov právneho štátu zakotvený v Ústave SR (Čl. ods. 2 a 3), je spoločná pre všetky procesné predpisy.“ a ďalej dodáva „Odôvodnenie plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občanov v správnosť rozhodovania, [...]. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov“ (Sobihard Jozef, Správny poriadok - komentár, Wolters Kluwer (Iura Edition) 2005).

55. Správny súd poukazuje na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach už opakovane vyslovil názor, že každé odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu, a to v dostatočnom rozsahu, tzn. že priemerný adresát musí mať možnosť z predloženého odôvodnenia pochopiť správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k záveru obsiahnutom vo výrokovej časti (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ).

56. Ďalej správny súd poukazuje, že nie je súdom skutkovým, ale súdom vykonávajúcim prieskum súdnych rozhodnutí z hľadiska hmotného a procesného práva s tým, že úlohou súdov v správnom súdnictve je súdny prieskum rozhodnutí orgánov verejnej moci podľa zákonom stanoveného postupu a nie vyhľadávanie dôkazov, ktoré mal účastník alebo orgán verejnej správy vykonať (uplatniť) v administratívnom konaní. Z tohto dôvodu správny súd nevykonal žalobcom navrhnutý výsluch svedkov.

57. Úlohou správneho súdu nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy (viď právny názor napr. ÚS SR č. k. -21, NS SR napr. sp. zn. - , , , , ).

58. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd považoval žalobu za dôvodnú a preto napadnuté rozhodnutie zrušil v zmysle návrhu žalobcu podľa ust. . Správny súd poznamenáva, že všeobecne platí, že ak je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok posúdeniu dôvodnosti meritórnych námietok.

59. Orgán verejnej správy je podľa ust. v ďalšom konaní viazaný právnym názorom správneho súdu.

60. O náhrade trov konania rozhodol správny súd v zmysle ust. tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania vzhľadom na skutočnosť, že mal vo veci plný úspech. Podľa ust. o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

61. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( v znení ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.