Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoE-137-2014.pdf
PDF · 91.93 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/137/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: K. Z., bytom R. XXX, o vymoženie 901,63 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 13. augusta 2014, č.k. 4Er/641/2014-09, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a exekučné konanie z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora S.. W. J., N.. so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 24044/14 zo dňa 21.05.2014, doručenú súdu dňa 12.08.2014. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom zo dňa 21.05.2014, spísaným do zápisnice súdnym exekútorom, sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 901,63 eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 08.08.2007, sp. zn. SR 5053/07, ktorý nadobudol podľa vyznačenej doložky právoplatnosť dňa 17.09.2007 a vykonateľnosť dňa 20.09.2007. Súd sa oboznámil so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, s návrhom na vykonanie exekúcie, s výpisom z obchodného registra, s obsahom spisu tamojšieho súdu sp. zn. 2Er/2006/2008 a dospel k záveru, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné zamietnuť. Oprávnený a povinný uzavreli dňa 11.01.2007 zmluvu o úvere. Oprávnený zmluvu uzavrel v rámci predmetu svojho podnikania a povinný pri uzavretí zmluvy nekonal v rámci svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti. Oprávnený mal teda pri uzavretí zmluvy postavenie dodávateľa a povinný mal postavenie spotrebiteľa. Zmluva má povahu vopred pripraveného formulára, ktorého súčasťou sú aj vopred pripravené Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Je nepochybné, že zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania má povahu formulárovej spotrebiteľskej zmluvy. Súčasťou formulára zmluvy sú aj vopred pripravené Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré obsahujú okrem iného aj rozhodcovskú doložku. Rozhodcovská doložka obsahuje vopred rozhodcovský súd, ktorý vybral veriteľ. Dlžník, ktorý takúto zmluvu podpíše, nemá možnosť ovplyvniť zmysel a obsah Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Nemá teda možnosť vybrať si rozhodcovský súd, nemá možnosť obmedziť rozsah sporov, ktoré budú riešené v rozhodcovskom konaní. Podpisom zmluvy sa dlžník vopred vzdáva práva na prejednanie svojho prípadného sporu s veriteľom pred všeobecným súdom, a to v takom prípade, ak bude začatie sporu pred rozhodcovským súdom iniciovať veriteľ. Pritom pri podpise rozhodcovskej zmluvy niet medzi účastníkmi zmluvy žiadneho sporu. Takáto rozhodcovská zmluva zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v prospech veriteľa, ktorý má vopred možnosť určiť jednak ktorý rozhodcovský súd bude spory prejednávať, ale aj rozsah prejednávaných sporov, a ak sa rozhodne iniciovať proti spotrebiteľovi rozhodcovské konanie, vylúči
tým možnosť obrany spotrebiteľa v občianskom súdnom konaní. Exekučný súd zastával právny názor, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky na riešenie tých právnych sporov, pri ktorých sú účastníkmi dodávateľ a spotrebiteľ, je možné len v takom prípade, ak a) iniciuje rozhodcovské konanie spotrebiteľ alebo b) rozhodcovská doložka alebo rozhodcovská zmluva je uzavretá účastníkmi individuálne, obaja účastníci majú možnosť výberu rozhodcu alebo rozhodcovského súdu a výber odráža ich spoločnú vôľu, nie len vôľu veriteľa a obaja účastníci majú vôľu "obísť" konanie na všeobecnom súde a podrobiť sa rozhodnutiu rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, a hlavne rozhodcovská doložka alebo rozhodcovská zmluva bola uzavretá až po vzniku sporu medzi účastníkmi, kedy spotrebiteľ ako slabšia strana zmluvného vzťahu dôvodne očakáva a je si vedomý toho, že spor s veriteľom bude riešiť tretí subjekt (rozhodca, rozhodcovský súd alebo všeobecný súd). Súd vychádzal z ustanovenia § 54 ods. 1 vety druhej Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa spotrebiteľ nemôže vzdať svojich práv alebo zhoršiť si svoje zmluvné postavenie vopred. Ak uzatvára spotrebiteľ rozhodcovskú zmluvu alebo zmluvu obsahujúcu rozhodcovskú doložku pred vznikom sporu, vzdáva sa svojho práva na prejednanie veci všeobecným súdom (a tým si zhoršuje svoje zmluvné postavenie) vopred, čo je neprípustné. Takéto dojednanie je absolútne neplatné (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, aj § 39 Občianskeho zákonníka). Z rozhodcovskej doložky nevyplýva, že by si jej uzavretie výslovne vymienil spotrebiteľ alebo že by mal možnosť do podstatnej časti zmluvného formulára zasahovať. Keďže exekučný súd posúdil predloženú rozhodcovskú zmluvu ako absolútne neplatnú, nemôžu z nej vzniknúť žiadne právne následky. Na jej podklade teda nebolo možné začať rozhodcovské konanie a predložený rozhodcovský rozsudok nemá povahu vykonateľného exekučného titulu. Účastníci rozhodcovského konania ním nie sú viazaní. Má povahu tzv. nulitného právneho aktu, nevytvára teda exekučný titul v prospech oprávneného proti povinnému. Exekučný súd posudzoval platnosť rozhodcovskej doložky aj v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vyslovenom vo viacerých rozhodnutiach, podľa ktorého exekučný súd má právomoc a povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky. V prípade zistenia jej neplatnosti je exekučný titul vydaný na jej podklade rozhodcovským súdom materiálne nevykonateľný. (bližšie napr. rozh. NS SR sp. zn. sp. zn. 6 Cdo 135/2012, sp. zn. 3 Cdo 146/2011, sp. zn. 6 Cdo 1/2012, sp. zn. 6 Cdo 143/2011 a iné). Povinnosť skúmať zákonnosť exekučného titulu pre exekučný súd vyplýva aj z právneho názoru Ústavného súdu SR (I. ÚS 456-/2011). Pre úplnosť súd dodal, že rozhodcovská doložka bola posúdená ako absolútne neplatná už v uznesení zo dňa 07.11.2011, č.k. 2Er/2006/2008-19, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.03.2012. Skutkový ani právny stav sa medzi účastníkmi od právoplatnosti citovaného uznesenia nezmenil, dôvody, pre ktoré súd exekúciu vo veci sp. zn. 2Er/2006/2008 zastavil, platia aj v tomto exekučnom konaní a sú dôvodom, pre ktorý súd nemôže súdneho exekútora poveriť vykonaním exekúcie. Z uvedených dôvodov, použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, súd v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Mal za to, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z.z.. Vytýkal súdu prvého stupňa, že na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Namietal, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému, v dôsledku čoho sa exekučný súd v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Dôvodil, že v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t.j. nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. Zastával názor, že postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. V závere odvolania poukázal na to, že s povinným uzatvoril rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, a to formou samostatného právneho úkonu a na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je ale rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných
obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu.
Povinný a súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p. zrušiť a exekučné konanie zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p. <http:// www.epi.sk/main/goto.ashx?t=27&p=3406634-3406638> v spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p <http:// www.epi.sk/main/goto.ashx?t=27&p=4793422>. z týchto dôvodov:
V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade S.. W. J., N.. dňa 21.05.2014, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 901,63 eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 08.08.2007, sp. zn. SR 5053/07, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 17.09.2007 a vykonateľnosť dňa 20.09.2007. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku pre rozpor exekučného titulu so zákonom.
Z obsahu pripojeného spisu súdu prvého stupňa sp. zn. 2Er/2006/2008 vyplýva, že oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 08.08.2007, sp. zn. SR 5053/07, návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdnemu exekútorovi S.. W. J., N.. dňa 22.11.2007, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 966,61 eur s príslušenstvom. V uvedenej exekučnej veci súd prvého stupňa uznesením zo dňa 07.11.2011, č.k. 2Er/2006/2008-19 exekúciu zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.03.2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 22.02.2012, č.k. 3CoE/57/2012-33.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho (iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p. <http://www.epi.sk/main/ goto.ashx?t=27&p=3406634-3406635>, podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104
ods. 1 O.s.p. <http://www.epi.sk/main/goto.ashx?t=27&p=3406637> je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení O.s.p. <http://www.epi.sk/main/goto.ashx?t=26&p=22110> teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.
Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:
1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;
2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. a o tej istej veci.
Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. <http://www.epi.sk/main/goto.ashx?t=27&p=4793422> je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania; ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p. <http://www.epi.sk/main/ goto.ashx?t=27&p=3406634-3406638> v spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p <http://www.epi.sk/main/ goto.ashx?t=27&p=4793422>. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok <http://www.epi.sk/ main/goto.ashx?t=26&p=13010> neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ust. § 159 ods. 3 O.s.p. <http:// www.epi.sk/main/goto.ashx?t=27&p=3406821>, ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.
Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom konaní rozhodlo o neprípustností exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti či určitých spôsobov vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.
Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd prvého stupňa už o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením zo dňa 07.11.2011, č.k. 2Er/2006/2008-19, ktorým exekúciu zastavil podľa § 58 ods. 1 v spojení s § 57 ods. 3 Exekučného poriadku. V uvedenej exekučnej veci dospel súd prvého stupňa k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a rozhodnúť, je neprijateľnou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a je v rozpore s dobrými mravmi, príslušnými ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice č. 93/13/EHS. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.03.2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením tunajšieho krajského súdu zo dňa 22.02.2012, č.k. 3CoE/57/2012-33. Nakoľko uvedeným uznesením o zastavení exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd zastáva právny názor, že uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 07.11.2011, č.k. 2Er/2006/2008-19 v spojení s uznesením tunajšieho krajského súdu zo dňa 22.02.2012, č.k. 3CoE/57/2012-33 založilo prekážku rei iudicatae, a teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p. a exekučné konanie zastavil podľa § 104 ods. 1 O.s.p. <http://www.epi.sk/main/ goto.ashx?t=27&p=3406634-3406638> v spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p <http://www.epi.sk/main/ goto.ashx?t=27&p=4793422>.
O trovách exekučného konania rozhodne súd prvého stupňa po právoplatnosti tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .