Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/59/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., štátna občianka SR, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov matky F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., štátna občianka SR, zastúpená JUDr. Gabrielou Trnkovou, advokátkou so sídlom Námestie SNP 75/26, 960 01 Zvolen, IČO: 52 518 639, a otca H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/XX, XXX XX E., adresa na doručovanie J. XXXX/ XX, XXX XX E., štátny občan SR, zastúpený JUDr. Drahomírom Ivanom, advokátom so sídlom Nám. SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 52 359 492, o návrhu otca maloletej na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. -64 zo dňa 20.11.2023, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. -64 zo dňa 20.11.2023 p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „ okresný súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, že „I. Maloletá A. B., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca H. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, v bežných veciach. II. Matka F. G., nar. XX.XX.XXXX je povinná prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX v minimálnom rozsahu vyživovacej povinnosti mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, od 18.09.2023 a to tak, že výživné splatné na mesiac dopredu je matka povinná poukazovať vždy do 15-teho dňa v mesiaci, na ktorý sa výživné poskytuje k rukám otca maloletej. III. Zameškané výživné za obdobie od 18.09.2023 do 30.11.2023 vo výške 89,62 Eur je matka p o v i n n á platiť v pravidelných splátkach spolu s bežným výživným po 10,- Eur mesačne s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky riadne a včas sa stane splatným celý dlh. IV. Styk matky s maloletou sa n e u p r a v u j e . V. V prevyšujúcej časti sa návrh z a m i e t a . VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že z rodného listu maloletej A. B. zo dňa 12.06.2020 overil identifikačné údaje maloletej, ako i rodičov maloletej. S poukazom na Zákona o rodine, Zákona o rodine, Zákona o rodine, , Zákona o rodine, , , , , Zákona o rodine, o životnom minime v znení účinnom od 01.07.2023, Zákona o rodine, Zákona o rodine, ods.

1 Zákona o rodine a vykonané dokazovanie dospel okresný súd k záveru, že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný, na základe čoho okresný súd návrhu vyhovel v časti, a v časti týkajúcej sa výšky vyživovacej povinnosti matky voči maloletej čiastočne návrh zamietol. Okresný súd mal preukázané, že účastníci konania sú rodičmi maloletej A., s tým, že v súčasnosti už niekoľko mesiacov nežijú v spoločnej domácnosti. Pokiaľ išlo o otázku zverenia maloletej do osobnej starostlivosti rodičov, tak okresný súd maloletú A. zveril do osobnej starostlivosti otca, keď jednak v jeho starostlivosti o maloletú neboli zistené ani kolíznym opatrovníkom žiadne nedostatky a matka maloletej sama neprejavila záujem prevziať osobnú starostlivosť o maloletú, pričom sama matka zverila maloletú do starostlivosti otca pred niekoľkými mesiacmi.

3. Okresný súd určil vyživovaciu povinnosť matky, pričom vychádzal z toho, že matka maloletej v súčasnosti poberá len rodičovský príspevok vo výške 345,- EUR mesačne a má ešte ďalšie 2 vyživovacie povinnosti k maloletej K. G., nar. XX.XX.XXXX a L. M., nar. XX.XX.XXXX. Okresný súd vyhovel návrhu otca len sčasti, pokiaľ ide o určenie výšky vyživovacej povinnosti matky, keď matku maloletej zaviazal prispievať na jej výživu v zákonnej minimálnej výške výživného, keďže každý rodič bez ohľadu na výšku svojich príjmov je povinný na každé maloleté dieťa uhrádzať výživné aspoň v zákonom stanovenom minimálnom rozsahu, čo v súčasnosti od 01.07.2023 predstavuje sumu 36,83 EUR, hoci je okresnému súdu zrejmé, že s odkazom na výšku výdavkov týkajúcich sa maloletej, by tomu zodpovedalo výživné vo vyššej výške. Okresný súd však musel prihliadnuť k tomu, že matka maloletej sa v súčasnosti stará osobne o ďalšie maloleté dieťa vo veku cca 3 mesiacov, a teda nemá možnosť zvýšiť si svoj príjem iným spôsobom, pričom nateraz stanovená výška vyživovacej povinnosti matky v minimálnej zákonnej výške by mohla matku maloletej po skončení rodičovskej dovolenky motivovať k tomu, aby si zabezpečila pravidelný príjem tak, aby v budúcnosti bola schopná plniť si svoje zákonné vyživovacie povinnosti k maloletým deťom aj vo vyššej výške, s tým, že pokiaľ by v budúcnosti došlo k zmene pomerov na strane matky maloletej vo vzťahu k výške jej príjmu, bude mať otec maloletej možnosť kedykoľvek, pokiaľ sa s matkou maloletej nedohodne na zvýšenom výživnom, riešiť túto otázku prípadne aj opätovne súdnou cestou. Rovnako tak bude mať túto možnosť aj v prípade, že k zmene pomerov dôjde na strane maloletej ako oprávnenej, napríklad v prípade zvýšených výdavkov na maloleté dieťa. Zameškané výživné za obdobie od 18.09. do 30.11.2023 vo výške 89,62 EUR (2 mesiace x 36,83 EUR + pomerná časť mesiaca september vo výške 15,96 EUR) súd matke maloletej povolil splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 10,- EUR, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania s úhradou niektorej zo splátok, keďže okresný súd mal za to, že vzhľadom na aktuálne príjmové a majetkové pomery matky maloletej nie je v jej možnostiach uhradiť zameškané výživné naraz, resp. vo vyšších splátkach a zároveň pri splátkach stanovených v danej výške bude zameškané výživné uhradené v období cca 9 mesiacov, čo súd považoval za primeranú dobu. Čo sa týka úpravy styku matky s maloletou A., tak okresný súd vychádzal z toho, že ani jeden z rodičov maloletej nežiadal tento styk upraviť súdnym rozhodnutím, na základe čoho súd tak aj rozhodol. O trovách konania bolo rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

4. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka, ktorá uviedla, že ho doplní v lehote 30 dní od podania odvolania. ( č.l. 71 spisu).

5. K doručenému odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že na základe šetrenia rodinných pomerov, vykonaného dňa 25.10.2023 má zato, že otec maloletej má vytvorené vhodné podmienky na zdravý, morálny, psychický a fyzický vývin maloletej. Zodpovedne sa stará o mal. A. a podmienil jej zdravému vývinu a výchove svoje zamestnanie a čas. Maloletá má s otcom vytvorené silné puto, nakoľko sa od jej narodenia o ňu staral prevažne otec, a stará matka p. N. B.. Rodina vytvorila maloletej vhodné prostredie na vývin a výchovu. Matka mal. sa podľa vyjadrenia otca, jej zriekla odchodom do zahraničia. V prípade, žeby matka mala záujem o zverenie maloletej do jej starostlivosti, bolo by pre mal. vhodné, aby mala pri sebe najbližšieho vzťahového človeka (otca), aby zmenu prostredia znášala ľahšie. Matka už počas bývania na Slovensku nedokázala maloletej vytvoriť vhodné morálne a zdravé prostredie na jej výchovu a vývin.

6. K doručenému odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec, ktorý napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považoval za vecne správny, zákonný, no najmä berúci ohľad na potreby a duševný stav maloletej. Rozsudok súdu prvej inštancie je podrobný a odôvodnený v každom svojom aspekte. Matka vo svojom odvolaní neuviedla absolútne žiadne dôvody, pre ktoré by napádaný rozsudok mal byť nesprávny, alebo pre ktoré ona sama považuje napadnutý rozsudok za nesprávny. Vzhľadom na to,

ide zo strany matky o neodôvodnené odvolanie, ktoré je potrebné odmietnuť. Matke bol doručený plne odôvodnený rozsudok, voči ktorému sa teda mohla riadne odvolať a na podanie ako uvádza matka „blanketného“ odvolania nie je a nebol žiadny dôvod. Matka mala možnosť riadne zareagovať na obsah napádaného rozsudku či jeho odôvodnenia. Navrhol, aby rozsudok okresného súdu bol potvrdený. Požiadal odvolací súd o upovedomenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku odvolacím súdom v tejto veci.

7. Matka doplnila odvolanie podaním na (č.l. 110-111 spisu) a zároveň sa vyjadrila k vyjadreniu kolízneho opatrovníka a otca podanému prostredníctvom právnej zástupkyne. Odvolanie podala z dôvodov a . Otec matke maloletej zatajil jej pobyt, resp. jej kontaktné údaje. Otec mal vedomosť o tom, že matka žije v Českej republike, boli v pravidelnom kontakte, či už cez sociálne siete alebo telefonicky, a teda bez problémov vedel zistiť jej adresu pobytu, či na doručovanie korešpondencie. Matka sa o maloletú zaujímala, pravidelne sa informovala a chcela ju aj viackrát navštíviť, či vidieť, čo jej nebolo umožnené. Dokonca pri svojom odchode mala záujem ju vziať so sebou a riadne sa o ňu starať. Matka mala a má v dôsledku vzdialenosti nového bydliska od bydliska maloletej, ako aj z dôvodu starostlivosti o ďalšie dve deti a hlavne o novonarodenú dcéru problém sa dostaviť za maloletou A., ale záujem o ňu nestratila, nevzdala sa jej. Otec matku informoval o tom, že inicioval súdne konanie ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, a preto matka nepodnikala žiadne právne kroky v rovnakom smere, očakávala informácie o súdnom konaní. Otec jej v komunikácii sľúbil, že jej dá o všetkom vedieť vrátane termínu pojednávania, ktoré sa bude mať uskutočniť, ale nedodržal to. Matka sa od neho dozvedela až o tom, že súd vo veci rozhodol. Na základe toho sama kontaktovala okresný súd, uviedla svoju novú adresu na doručovanie písomnosti, a preto okresný súd matke vedel doručiť napadnutý rozsudok k jej rukám. Ako dôkaz predložila čiastkovú komunikáciu rodičov.

8. V odvolaní matka k starostlivosti o maloletú A. počas spolužitia matky s otcom, uviedla, že od jej narodenia mala matka problém s tým, že matka otca sa neprimerane miešala do dcérinej výchovy a starostlivosti o ňu. Chodievala denne do ich domácnosti po práci a bola u nich do neskorej noci, pričom iniciatívne preberala maloletú do starostlivosti, brala ju od matky a z jej rúk, uspávala namiesto nej a pod. Napríklad, keď šli rodičia vybavovať rodný list pre maloletú a stará matka ju strážila, namiesto matkinho odsatého materského mlieka jej dala umelé. Stará matka rozhodovala o tom, čo si má a nemá maloletá obliekať. Neskôr už aj otec svoju matku volával do domácnosti cielene, aby sa o maloletú starala, hoci na to nebol žiaden dôvod, pretože tam bola matka. Neskôr začala stará matka s podporou otca maloletú brávať k sebe aj na celé víkendy. Matka sa otcovi sťažovala, že jej to všetko vadí, že jeho matka by sa takto nemala miešať do výchovy a starostlivosti dcéry, pretože na mnohé veci má matka iný názor ako stará matka, avšak nenašla u otca pochopenie. Zároveň otcovi a jeho matke vadilo, keď matka s maloletou navštevovali matku matky a jej rodinu, zakazovali jej to a tento cieľ sa snažili dosahovať tak, že stará matka odmietala finančne rodine pomáhať, ak jej nebude vyhovené. Otec v mnohých obdobiach ich spolužitia nepracoval, a tak príjmom rodiny bola len materská dávka matky, prípadne rodinné prídavky, ktoré však na všetky výdavky rodiny nepostačovali. V neskoršom období si už stará matka brávala k sebe maloletú aj na dva týždne, pričom ju nedoniesla späť domov ani na požiadavku matky. Keď bola maloletá chorá, k lekárovi s ňou musel chodiť zásadne iba otec so svojou matkou, matka sa nemohla zúčastniť ošetrenia. Podobne to bolo s krstom maloletej, kde sa matka nemohla zúčastniť, pretože otec a jeho matka odmietli účasť rodiny matky na tomto akte. Keď matka opúšťala spoločnú domácnosť v auguste 2023, chcela si dcéru vziať so sebou, ale nebolo jej to umožnené otcom a starou matkou z jeho strany. Matka odišla s novým priateľom a ďalšími dvoma deťmi do Českej republiky, pretože tam dostal priateľ prácu a zabezpečili si tam aj bývanie. Matka mala v úmysle si po ustálení hlavne bytových pomerov v cudzine maloletú vziať so sebou a riadne sa o ňu starať. Hoci je maloletá A. zverená do osobnej starostlivosti otca, matka je presvedčená o tom, že on sa o ňu riadne nestará a nevie sa postarať a všetku starostlivosť zabezpečuje jeho matka. Otec podľa matky nepracuje, pretože nechce a nie z dôvodov, ktoré uvádzal. Ani počas spolužitia s matkou sa otec veľmi nesnažil, aby rodinu finančne zabezpečil a čakal len na to, kedy jedna, či druhá stará matka detí urobí nákup do domácnosti a pre deti. Potvrdzuje to aj história jeho zamestnaní podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni, ktorú vykonal súd prvej inštancie či to, že nie je (nebol podľa správy príslušného ÚPSVaR) evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Matka má záujem sa o maloletú A. osobne starať, prípadne vzhľadom na to, že s otcom sa nevie riadne dohodnúť, žiada minimálne úpravu styku s dcérou. Pokiaľ sa týka vyjadrenia kolízneho opatrovníka zo dňa 15.01.2024 k odvolaniu matky, tak ho berie matka na vedomie, ale s ním nesúhlasí. Kolízny opatrovník sa k veci vyjadruje len na základe tvrdení zo strany otca bez toho, aby poznal alebo zisťoval názor matky. Rovnako nie je matke zrejmé na základe čoho kolízny

opatrovník negatívne zhodnotil starostlivosť matky o dcéru ešte počas jej pobytu na Slovensku (viď posledná veta vyjadrenia). Vyjadrenie otca k odvolaniu matky zo dňa 29.01.2024 berie tiež na vedomie. Vzhľadom na doplnenie odvolacích dôvodov týmto podaním, nie je dôvod na odmietnutie odvolania matky odvolacím súdom. Rozhodnutím Centra právnej pomoci – Kancelária Banská Bystrica zo dňa 01.02.2024, číslo spisu: KaBB-/3936/2024-12572/2024 bol matke priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci a určená advokátka na jej zastupovanie. Vzhľadom nato, a z toho vyplývajúcu povinnosť právnej zástupkyne matky uplatniť nárok na náhradu trov konania, aj za situácie, že sa v takom konaní trovy nepriznávajú, si matka touto cestou voči otcovi uplatňuje aj nárok na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie č. k. -64 zo dňa 20.11.2023 zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

9. Otec sa vyjadril k doplnenému odvolaniu matky v písomnom podaní na č.l. 126-127 spisu. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považoval za vecne správny, zákonný, no najmä berúci ohľad na potreby a duševný stav maloletej. Rozsudok súdu prvej inštancie je podrobný a odôvodnený v každom svojom aspekte. Matka maloletej nikdy neprejavila skutočný záujem, či už o uvedené konanie alebo dokonca o samotnú maloletú. Odvolanie matky je nedôvodné a nepreukazujúce skutočný dôvod jeho podania, čoho by sa samotná matka domáhala. Odvolanie matky len účelové, teda podané na oddialenie vykonateľnosti plnenia výživného, nakoľko plnenie výživného je predbežne vykonateľné a od uvedeného matka nie je oslobodená a bude povinná toto doplatiť. Matka o maloletú neprejavovala skutočný záujem, čomu nasvedčuje aj nezáujem o konanie, ale tiež tá skutočnosť, že keď sa nedalo matke s maloletou stretnúť, teda časovo to nevyhovovalo maloletej, ktorá má samozrejme svoj režim, ktorý je potrebné dodržiavať, matka s maloletou kontakt viac nenadviazala. Matke bol ponúknutý náhradný čas, avšak matka maloletej uvedené úplne odignorovala a s maloletou sa nestretla. Uvedeným sa vyvracia „skutočný“ záujem matk&, ktorý matka prezentuje vo svojom vyjadrení. O maloletú sa otec stará určite viac ako sa starala samotná matka počas žitia v spoločnej domácnosti. Na preukázanie matkinho starania sa o domácnosť alebo lepšie povedané nestarania sa o domácnosť, kde jasne vidno ako vyzerala kuchyňa počas jej prítomnosti a toho, ako sa samotná matka mala starať o domácnosť. Z predložených fotografií je zrejmé, že matka starostlivosť o domácnosť vskutku zanedbávala, a tiež tak aj starostlivosť o samotnú maloletú A.. Peňažné príspevky matky do domácnosti neboli žiadne. Taktiež stará mama maloletej z matkinej strany nerobila žiadne nákupy a nikto ju o ne nežiadal. Čo sa týka financií matky maloletej, táto počas spoločnej domácnosti doniesla do nej asi dvakrát nejakú sumu peňazí, ktorá nebola ani v plnej výške ako by mala byť. Matka maloletej sa tiež ohrádzala, že jej rodičovský príspevok uspokojuje exekúciu, ktorá bola voči nej vedená, a tak znova neboli žiadne financie v spoločnej domácnosti zo strany matky. V čase, keď sa mala starať o maloletú a byť jej tou najbližšou osobou, odišla radšej pracovať. Matka otca brala maloletú k sebe, nakoľko jej vlastná matka ju nebrala k starej mame z jej strany, chodila tam iba so staršou dcérou, pretože maloletá A. plakala a bola rada, keď ju jeho matka vzala k sebe, nakoľko vtedy mohla mať „čisté“ svedomie, že o maloletú A. je riadne postarané. Ak matka vo vyjadrení uviedla, že otec nepracoval často., tak otec uviedol, že o maloletú sa nemohla stále starať len jej stará matka a v dôsledku nechcenia zo strany samotnej matky maloletej, musel otec prácu zanechať a poskytovať starostlivosť maloletej A.. Na základe správania matky bol nútený nahradiť jej matku, čo sa mu v konečnom dôsledku podarilo, nakoľko sa aj samotný kolízny opatrovník vyjadril, že má vhodné podmienky na vykonávanie starostlivosti o maloletú A.. Matka v odvolaní neuviedla akým spôsobom si predstavuje svoje stretávanie s maloletou a celkovo jej odvolanie je účelové s cieľom celkovo zdržať vec a pravdepodobne sa tak vyhnúť vyživovacej povinnosti aj keď v tomto prípade je jej predpoklad zjavne nesprávny.

10. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníčkou

- matkou ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v napadnutých výrokoch ( ).

11. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie odvolania matky, a pretože odvolací súd zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, a preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, s poukazom na , odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty odvolateľky nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať jej za pravdu. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

12. Odvolací súd za aplikácie v spojitosti s z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa .

13. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že matka v odvolacom konaní neuviedla žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v . Ak aj matka (mimo iného) v odvolaní poukazuje na nesprávne skutkové zistenia, je potrebné uviesť, že odvolací súd je podľa viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. V tomto prípade odvolací súd ale konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné dôkazy navrhnuté stranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal.

14. Matka podľa obsahu odvolania namietala, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania, v dôsledku čoho, podľa nej, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

15. Základom rozhodnutia okresného súdu boli skutkové zistenia na základe, ktorých pokiaľ išlo o otázku zverenia maloletej do osobnej starostlivosti rodičov, tak okresný súd maloletú A. zveril do osobnej starostlivosti otca, o ktorú sa staral po odchode matky maloletej zo spoločnej domácnosti. Základom tohto rozhodnutia boli skutočnosti, v zmysle ktorých neboli zistené nedostatky v jeho starostlivosti o maloletú primárne kolíznym opatrovníkom a matka maloletej sama neprejavila záujem prevziať osobnú starostlivosť o maloletú, pričom sama matka zverila maloletú do starostlivosti otca pred niekoľkými mesiacmi. Matka síce v odvolaní uvádzala, že má záujem sa o maloletú A. osobne starať, prípadne vzhľadom na to, že s otcom sa nevie riadne dohodnúť, tak žiadala minimálne úpravu styku s dcérou. Uvedené tvrdenia matky v odvolaní však pre odvolací súd nevyzneli natoľko presvedčivo a ani neboli odôvodnené skutočnosťami, ktoré by presvedčili odvolací súd, v tomto štádiu konania, o skutočnom záujme matky osobne sa starať o maloletú. V odvolaní matka uviedla, „že odišla s novým priateľom a ďalšími dvoma deťmi do Českej republiky, pretože tam dostal priateľ prácu a zabezpečili si tam aj bývanie. Matka mala v úmysle si po ustálení hlavne bytových pomerov v cudzine maloletú vziať so sebou a riadne sa o ňu starať.“ Ak matka uviedla v odvolaní, že priateľ si tam zabezpečil aj bývanie, že ona odišla s dvomi deťmi, pokiaľ však išlo o maloletú A., tak tejto sa mal matkin odchod dotknúť až v štádiu „ po ustálení hlavne bytových pomerov v cudzine maloletú vziať so sebou a riadne sa o ňu starať“, tak potom bez logických súvislostí a vzájomnom rozpore zostáva tvrdenie matky v odvolaní, že keď„ opúšťala spoločnú domácnosť v auguste 2023, chcela si dcéru vziať so sebou, ale nebolo jej to umožnené otcom a starou matkou z jeho strany.“ Vzhľadom na všetky okolnosti v skutkovej a právnej rovine posudzovanej veci a v konečnom dôsledku i na to, že matka síce v odvolaní žiadala úpravu styku s maloletou, avšak neuviedla žiadne konkrétne návrhy, potom nevidel odvolací súd dôvod na odklon od záverov okresného súdu, ktorý zveril maloletú do starostlivosti otca, pričom styk maloletej s matkou neupravil.

16. V konaní o určenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom súd vychádza zo zákonných kritérií obsiahnutých v § 62 a nasl. ako aj zo spoločných ustanovení obsiahnutých v § 75 a nasl. zákona o rodine. Súd musí skúmať príjmové, majetkové a sociálne pomery osoby povinnej prispievať výživným na dieťa ako aj na strane osoby, ktorej maloleté dieťa bolo na základe rozhodnutia súdu zverené do osobnej

starostlivosti a je povinný zistiť i ďalšie okolnosti majúce vplyv na vyhodnotenie reálnych schopností a možností povinného rodiča prispievať na výživu maloletého dieťaťa.

17. V zmysle SR, je vymedzený rámec ústavnej starostlivosti ochrany manželstva, rodiny a rodičovstva, kde okrem iného, je zaručené právo detí, na rodičovskú výchovu a starostlivosť a zároveň právo rodičov, na starostlivosť o deti a ich výchovu. Zákon o rodine, je jeden z rozhodujúcich zákonov, ktorým sa čl. 41 vykonáva. Výživné je v zmysle Zákona o rodine, právnym nárokom dieťaťa. Právo dieťaťa na výživné, je ovplyvňované právnymi skutočnosťami, ktoré vedú k vzniku, k zmene a zániku práva, na výživné. Do celého tohto procesu, vstupujú za určitých okolností, nielen povinné a oprávnené osoby, ale aj štátne orgány a to predovšetkým súdy, ktorých jednou zo základných úloh je dbať o zabezpečenie práv a právom chránených záujmov detí.

18. Pokiaľ išlo o výšku vyživovacej povinnosti matky, tak okresný súd podľa odvolacieho súdu správne vychádzal z toho, že matka maloletej v súčasnosti poberá len rodičovský príspevok vo výške 345,- EUR mesačne a má ešte ďalšie 2 vyživovacie povinnosti k maloletej K. G., nar. XX.XX.XXXX a L. M., nar. XX.XX.XXXX, preto ak matku maloletej za tejto situácie zaviazal prispievať na výživu maloletej A. v zákonnej minimálnej výške výživného, tak za daného skutkového stavu, rozhodol podľa odvolacieho súdu okresný súd vecne správne.

19. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie o návrhu otca na zverenie maloletej do starostlivosti otca odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

20. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

21. Vychádzajúc z prezentovaných úvah sa odvolací súd stotožnil s určujúcim záverom súdu prvej inštancie, ktorý uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia. Vzhľadom na skutkové okolnosti okresný súd podľa zistení odvolacieho súdu v dostatočnom rámci zohľadnil i skutočnosti, špecifiká v prejednávanej veci, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie cez úpravu v , , v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Súdom prvej inštancie zvolenej argumentácii podľa odvolacieho súdu nemožno nič z hľadiska jej racionálnosti, dostatočnosti, či vo svetle naplnenia zmyslu a účelu ochrany záujmov mal. dieťaťa ako osobitne zákonom chráneného subjektu, vytknúť.

22. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

23. Pokiaľ si matka prostredníctvom právnej zástupkyne uplatnila nárok na náhradu trov konania, tak odvolací súd mal zato, že takéto priznanie by nebolo v súlade so zákonnou úpravou. Odvolací súd zároveň potvrdil i závislý výrok o trovách konania, pričom východiskom je, že v mimosporových konaniach upravených platí vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení , zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, čo znamená, že každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. obsahuje z tejto zásady aj výnimku v zmysle umožňujúceho náhradu trov konania priznať, ak je to spravodlivé s ohľadom na okolnosti prípadu, pričom zákon nekonkretizuje komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať. Zákonodarca konštatoval, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Zároveň je však potrebné

zdôrazniť, že pre aplikáciu nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. S poukazom na tieto uvedené teoretické východiská súd prvej inštancie rozhodol správne o nároku na náhradu trov konania v zmysle , tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle , ktoré závery v konkrétnostiach odvolateľka ani nespochybnila a existenciu takýchto okolností ani vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania neuvádzala.

24. Keďže odvolací súd nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle ani pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, o týchto rozhodol podľa v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

25. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) (, ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).