Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/33/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Márie Vrtochovej, v právnej veci žalobcu: H.. V. S., s Q. V. J. XXXX/XX, XXX XX O., H.: XX XXX XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46/276, 911 40 Trenčín, IČO: 36 837 857, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100482339/2022 zo dňa 15. marca 2022, takto

rozhodol:

Správny súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 03.05.2022 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej len „správca dane“) č. 102295536/2021 zo dňa 18.11.2021 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi podľa a o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok) vyrubený rozdiel dane v sume 18.815,18 eur a zároveň neuznaná daňová strata v sume -5.443,64 eur na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2017.

2. Podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia prvostupňového rozhodnutia správcu dane ako aj napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodov uvedených v , , , , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). V úvodnej časti žaloby žalobca poukazuje na právomoc a príslušnosť správneho súdu, dodržanie lehoty na podanie správnej žaloby a podrobne opisuje priebeh správneho konania.

3. Podľa názoru žalobcu postupom žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, pričom toto mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Daňová kontrola začala u žalobcu dňa 17.07.2019. Následne došlo k prerušeniu daňovej kontroly odo dňa 17.04.2020, a to na podnet žalobcu. Prerušenie daňovej kontroly trvalo do 30.09.2020. Dňa 19.01.2021 bol žalobcovi doručený protokol o určení dane a teda daňová kontrola bola u žalobcu ukončená dňa 19.01.2021, t. j. dňom doručenia protokolu. Podľa žalobcu daňová kontrola trvala teda 12 mesiacov a 17 dní. Vychádzajúc z § 46 ods. 10 daňového poriadku je zrejmé, že správca dane v danom

konkrétnom prípade nedodržal lehotu na vykonanie daňovej kontroly, ktorá má byť v trvaní najviac jeden rok odo dňa jej začatia, pričom správca dane prekročil uvedenú lehotu na výkon daňovej kontroly o min. 17 kal. dní a preto je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného sud SR č. k. zo dňa 29.06.2010.

4. Žalobca ďalej namietal, že došlo k porušeniu § 24 daňového poriadku, spočívajúceho v nesprávnom rozložení dôkazného bremena, pričom uviedol, že dôkazné bremeno žalobcu nie je absolútne. Ak mal správca dane pochybnosti, nemôže tieto prenášať na žalobcu bez preukázania dôkazných prostriedkov, ktoré by utvrdzovali v názore správcu dane, resp. len na základe svojich subjektívnych domnienok. Správca dane na žiadny takýto dôkaz počas celej daňovej kontroly i vyrubovacieho konania nepoukázal a jeho závery vychádzajú iba z voľnej úvahy, ktorá dokonca nie je ani dostatočne odôvodnená v zmysle zákona. Žalobca má za to, že uniesol svoje dôkazné bremeno a preukázal oprávnenosť ním uplatneného nároku. Žalobca preložil správcovi dane z dôvodu preukázania výdavkov na spotrebované pohonné látky (ďalej len „PHL“) písomný doklad s uvedením evidenčného čísla (ďalej len „EČV“) konkrétneho vozidla, stavom tachometra na začiatku a konci roka 2017 s primeraným počtom najazdených kilometrov. Žalobca namietal postup správcu dane ohľadne komplikovaného spôsobu zisťovania stavu kilometrov na kontrolovaných autách, pričom sám správca dane priznal, že stav tachometrov nevyčíslil presne. Povinnosťou správcu dane bolo preukázateľne zaúčtované doklady o nákupe PHL uznať za daňovo uznateľné výdavky, žalobca iba s uvedeným množstvom nakúpených PHL slnil normu spotreby PHL na ubehnuté kilometre u každého vozidla. Žalovaný nepreukázal objektívnu vedomosť žalobcu o akejkoľvek nezákonnosti, ani o tom, že by žalobca o akejkoľvek nezákonnosti mal v danom rozhodnom čase vedieť. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 30.04.2019 a na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 15.11.2017.

5. Podľa názoru žalobcu je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, nakoľko z jeho odôvodnenia nie je rozpoznateľné či, a ak áno, tak prečo žalovaný považuje námietky žalobcu obsiahnuté v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu za nedôvodné, mylné alebo vyvrátené. Žalovaný ako ani správca dane nedali odpoveď na námietku žalobcu, že zo strany správcu dane neboli zohľadnené všetky náklady prislúchajúce k prejazdeným km a pri porovnaní cenníkových cien a km prislúchajúcich k jednotlivým trasám, správca dane neprihliadal na to, že vozidlo sa musí vrátiť do miesta začiatku jazdy (aspoň približne). Správne orgány sa žiadnym relevantným spôsobom nevyjadrili k dôvodom, na základe ktorých nebrali do úvahy námietky žalobcu, v rámci ktorých podrobne poukázal na skutočnosť, že prepočty správcu dane sú chybné, a to s ohľadom na zlé prepočty kilometrovej sadzby ako aj na to, že správca dane nesprávne uvádzal množstvo najazdených km pre účely taxislužby. Zisková marža pri taxislužbách sa pohybuje od 0 do maximálne 10 %. Ak by správca dane vzal do úvahy skutočnosť, že v okrese V. pôsobí asi 15 väčších či menších taxislužieb, cena je stanovená trhom. V roku 2017 to bola cena 1,50 eur za jazdu v V.. Správca dane si musel byť vedomý skutočnosti, že taxislužby majú veľmi nízku ziskovú maržu. Táto skutočnosť bola zo strany žalobcu počas daňovej kontroly podrobne zdôvodnená, avšak správca dane uvedené neodôvodene neakceptoval.

6. Žalobca taktiež poukázal na to, že predkladal početné písomné vyjadrenia a dôkazy na výzvy správcu dane - napr. na výzvu č. 100039669/2020 zo dňa 08.01.2020. Poukázal tiež na to, že absentuje odpoveď žalovaného ako aj správcu dane na námietku žalovaného, že v súvislosti s preukazovaním ubehnutých kilometrov, správca dane nepredložil žalobcovi monitoring na vozidlá s A., V., V., z ktorého preukázateľne vyplýva počet kilometrov za rok 2017 a je v nich zachytávaný denný pohyb vozidiel a správca dane v rámci kontroly ani nežiadal, aby sa k nim žalobca hodnoverne vyjadril. Správca dane si taktiež nepresne vydedukoval stav ubehnutých kilometrov u ostatných vozidiel, pričom mal k dispozícií preukázateľné dôkazy aspoň o ubehnutých kilometroch. Podľa žalobcu správca dane nemal konštatovať pochybnosť o nepriznaných príjmoch žalobcu, ale mal žiadať o vysvetlenie, kto s predmetnými vozidlami jazdil, kto ich využíval na výkon taxislužby a prečo z nich žalobca nepriznal príjmy. V daňovom konaní nie je prípustná koncentrácia a odvolací orgán sa musí vysporiadať so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní. Správca dane ani žalovaný neprihliadli na všetky dôkazy predložené žalobcom a naviac jednotlivým dôkazom neprikladali rovnakú váhu, pričom však ale dôkazy obstarané správcom dane boli z ich strany považované za kľúčové. S uvedeným je späté aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí správcu dane ako aj žalovaného, v ktorých nie sú obsiahnuté informácie o tom, ako sa vysporiadali s námietkami a návrhmi žalobcu, ale v obsahu týchto rozhodnutí sa uchyľujú len k vágnym, všeobecným a najmä nepresvedčivým tvrdeniam.

7. Žalobca ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci a uviedol, že v predmetnom prípade došlo zo strany správcu dane k bezdôvodnému prechodu ku koncu daňovej kontroly na spôsob určenia dane podľa pomôcok. Žalobca mal za to, že keďže požiadal o prerušenie daňovej kontroly a tá sa na jeho žiadosť prerušila odo dňa nasledujúceho po dni podania žiadosti až do dňa skončenia pandémie, t. j. do 30.09.2020, potom sa na žalobcu, resp. na predmetný prípad vzťahuje o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov. To znamená, že zmeškanie lehoty, ktorá uplynula počas obdobia pandémie sa odpustí, ak daňový subjekt zmeškaný úkon vykoná najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie, pričom v žiadnom prípade sa nemohlo jednať o termín 15.10.2020, tak ako uvádza správca dane. Podľa názoru žalobcu mal správca dane počkať na vyjadrenie žalobcu a až následne, avšak najskôr po 31.10.2020 prejsť na kontrolu dane podľa pomôcok, rozhodne ale nie už dňa 03.10.2020. Berúc do úvahy uvedené možno skonštatovať, že správca dane neoprávnene žalobcovi zabránil podať vyjadrenie ku kontrole do 31.10.2020. Podľa názoru žalobcu nemal správca dane najmenší dôvod prejsť z riadnej daňovej kontroly na kontrolu dane podľa pomôcok, ak by správca dane postupoval podľa zákonných zásad a princípov daňového konania, ktoré sú pre neho záväzné. Zásada súčinnosti a objektívneho vyhodnocovania dôkazov a tvrdení daňového subjektu je základom daňovej kontroly. Správca dane je povinný klásť kontrolovaným daňovým subjektom zrozumiteľné a jasné otázky, v zmysle dotknutých právnych predpisov a viesť daňovú kontrolu tak, aby zistil čo najspoľahlivejšie základ dane.

8. Podľa názoru žalobcu v danom konkrétnom prípade nebolo dokazovanie v administratívnom konaní v záujme objektívneho zistenia skutkového stavu vykonané dostatočne. Skutkový stav tak, ako bol zistený orgánom verejnej správy, nie je na posúdenie veci dostatočný. Žalobca od počiatku poukazoval na to, že niektoré vozidlá neboli využívané na taxislužbu, pričom vozidlá, ktoré sa na taxislužby používali, boli zároveň využívané aj na iné účely, realizované či už žalobcom alebo jeho rodinnými príslušníkmi a k čerpaniu PHL dochádzalo aj v iných dňoch a časoch ako boli fakturované jazdy. Zároveň žalobca poukázal na to, že poistná udalosť na vozidle V. v XX/XX, kde bol vodič p. W., sa stala v čase, kedy mala uvedená osoba predmetné vozidlo zapožičané na iné účely ako taxislužbu. V roku 2017 disponoval žalobca viacerými vozidlami, ale je potrebné opätovne zdôrazniť zásadnú skutočnosť, že nie všetky z týchto vozidiel boli využívane na podnikanie v oblasti taxislužieb. Na výkon taxislužby boli používané konkrétne vozidlá s A. V V V V Čo sa týka vozidla s A. V jedná sa o 9 miestny mikrobus, ktorý bol sa nevyužíval ako vozidlo taxislužby v mestskej premávke či v rámci okresu, nakoľko by to bolo nehospodárne a zbytočné. Predmetné vozidlo bolo v režime taxi využívané výhradne na diaľkové jazdy, primárne na letiská do okolitých štátov Slovenskej republiky, pričom žalobca tento druh prepravy vykonával hlavne pre firmy alebo väčšie skupiny cestujúcich a úhrady za tento druh prepravy boli väčšinou realizované cez bankový účet. Nakoľko predmetné vozidlo žalobca nikdy neodpisoval v účtovníctve, tak bolo z jeho strany využívané ako rodinné vozidlo, ktoré bolo zároveň využívané žalobcovou dcérou ako aj synom, ktorý si viackrát toto vozidlo bezplatne zapožičal na prevezenie materiálu ako aj absolvovanie dovolenky po Európe, nakoľko podniká v oblasti cestovného ruchu. Vozidlo s A. V bolo taktiež v rámci taxislužby používané na prepravu zákazníkov po meste minimálne. Predmetné vozidlo využíval výlučne žalobca, a to primárne na diaľkové jazdy, s tým, že toto vozidlo bolo používané ako rodinné vozidlo (na zabezpečenie nákupov, bežný chod domácnosti, návštevy a pod.). Týmto vozidlom žalobca vykonával taktiež jazdy súvisiace so živnostenskou činnosťou, pričom sa jednalo o styk s vodičmi, zháňanie zákazníkov, reklamu, účasť na úradoch, zabezpečovanie údržby a opráv vozidiel, avšak toto vozidlo nebolo nikdy využívané na prepravu zákazníkov.

9. Žalobca uviedol, že pokiaľ bola vykonávaná preprava zákazníka v rámci taxislužby, ktorý si túto prepravu objednal, táto bola aj riadne vykonaná a zaúčtovaná. Vozidlá s A. V., V., ktoré boli využívané na výkon taxislužby, boli poskytnuté na jazdu zamestnaným vodičom žalobcu s tým, že vodiči zabezpečovali prepravu zákazníkov podľa objednávok, zabezpečovali dotankovanie PHL, vyzbieranú tržbu odovzdávali podľa záznamnou v registračnej pokladni. Zároveň vodiči vykonávali aj zmluvnú prepravu zamestnancov zazmluvnených spoločností, pričom táto preprava bola vyúčtovaná zbernou faktúrou na konci mesiaca a platba realizovaná cez účet. Taktiež je potrebné poukázať na to, že vodiči mali možnosť využívať predmetné vozidlá aj na súkromné účely, pričom pri využití vozidiel na tieto súkromné účely si vodiči hradili spotrebu PHM sami z vlastných finančných

prostriedkov. Žalobca taktiež vozidlá prenajímal, a to konkrétne vozidlo s A. V mal v prenájme X. B., ktorý ho mal v prenájme na výkon taxislužby ako aj na súkromné účely v zmysle zmluvy o nájme. Čo sa týka ceny nájmu, určitú časť J. B. žalobcovi aj odovzdal, avšak ostal dlžný sumu vo výške 1.500,00 eur, v súvislosti s čím bolo voči J. B. vedené exekučné konanie a taktiež žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu na sumu 1.660,00 Eur. Žalobcovi boli zo strany J. B. z exekúcie uhradené dve splátky vo výške po 90,00 eur, platobný rozkaz J. B. neuhradil ani k nemu nezaujal žiadne stanovisko. Následne v decembri 2019 J. B. zahynul a jeho dlhy evidované voči žalobcovi sú do dnešné dňa nesplatené. Čo sa týka vozidla s A. V to mali v prenájme vodiči p. E. a p. B..

10. Žalobca v rámci ústneho pojednávania konaného dňa 15.08.2019 predložil rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií zo dňa 22.12.2016, podľa ktorého má koncesiu na výkon taxislužby s jedenástimi vozidlami, pričom je v ňom uvedených jedenásť A.T., na ktoré žalobca požiadal od roku 2013 o koncesiu. Žalobca správcovi dane podrobne vyšpecifikoval, ktoré autá už nemá, nevlastní a ktoré má v obchodnom majetku a ktoré používa a ktoré nepoužíva na podnikanie. Taktiež z výpovede žalobcu zo dňa 05.09.2019 vyplýva, že na podnikanie používal v roku 2017 vozidlá s A. V V V a V K vozidlám s A. V V a V sa žalobca vyjadril, že neboli používané na taxislužbu. V súvislosti s predmetnými troma vozidlami správca dane už počas daňovej kontroly dospel k presvedčivému záveru, že tvrdenie žalobcu o ich využívaní len na osobné účely sa nezakladá na pravde. Správca dane ďalej uvádzal, že žalobca nevedel vysvetliť, o ktorých autách v roku 2017 účtuje ako o obchodnom majetku, ale k vyššie uvedeným autám predložil karty dlhodobého hmotného majetku (ďalej len „DHM“). Podľa správcu dane nevedel žalobca vysvetliť správcovi dane, z čoho pozostáva zostatková cena DHM vo výške 24.297,00 eur uvedená v účtovnej závierke, ktorá sa nezhodovala so súčtom zostatkových cien uvedených na kartách DHM. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že má ukončené technické vzdelanie a v ekonomických pojmoch sa až tak dobre neorientuje. Správca dane si mal vydedukovať zo žalobcom predložených účtovných dokladov čo mu bolo predložené a spojiť to s výpoveďou žalobcu.

11. Ďalej žalobca predložil správcovi dane doklad o stave tachometrov vozidiel na začiatku a konci roku 2017 používaných na výkon podnikateľskej činnosti spolu s dokladmi o nákupe PHL, pričom žalobca v priebehu daňovej kontroly vysvetlil rozdiely, na ktoré z objektívnych dôvodov nevedel reagovať v rámci ústnych pojednávaní. Správca dane dňa 11.10.2019 vypočul na základe svojho vlastného výberu dvoch svedkov, jedného bývalého zamestnanca žalobcu - B. W., ktorý už v roku 2017 pre žalobcu nepracoval a Q. B., ktorý v roku 2017 pre žalobcu pracoval aj v tomto období. Následne dňa 22.10.2019 bol správcom dane vypočutý ako svedok zamestnanec žalobcu O.. V. B.. Žalobca poukazuje na to, že všetci traja vypočutí svedkovia zhodne potvrdili, že pracovali pre žalobcu, zhodne opísali priebeh ich pracovnej smeny, spôsob evidencie tržieb, spôsob vykonávania dennej uzávierky, spôsob dotankovania PHL a plynu, spôsob vyplácania ich mzdy, všetci potvrdili zhodnosť ich podpisov na výplatných listinách, pri preberaní mzdy. Zároveň títo svedkovia uviedli aké vozidlo pre výkon povolania používali a ako si predávali smeny medzi kolegami. Žalobca namieta predovšetkým to, že správca dane sa domnieval, že žalobca nevykázal plnú výšku príjmov a nevykázal v účtovníctve všetky jazdy, avšak správca dane nepoložil ani vypočúvaným svedkom otázky v akej výške sa asi pohybovali priemerné denné tržby, akým spôsobom evidovali ubehnuté kilometre počas pracovnej smeny ani koľko vozidiel žalobcu bolo používaných na výkon taxislužby. Žalobca namietal, že správca dane sa v danom konkrétnom prípade zameral len na vyhľadávanie dôkazov, ktoré svedčili v prospech jeho vyšetrovacej teórie a nie na vyhľadávanie dôkazov v záujme zistenia objektívneho skutkového stavu.

12. Žalobca podrobne poukázal na to, že ak správca dane vychádzal zo skutočnosti zistených počas riadnej daňovej kontroly, že vozidlá žalobcu v režime taxislužby ubehli 415.405,78 km a predmetom zdanenia sú zdaniteľné príjmy vo výške 121.298,49 eur, nemôže k takýmto príjmom priznať výdavky vo výške 37.865,46 eur, spôsobom ako to správca dane uvádza na strane č. XX protokolu či na strane č. XX rozhodnutia. Taktiež keď správca dane uviedol ako pomôcky mzdové listy 29 zamestnancov na dohodu o pracovnej činnosti alebo o vykonaní práce, nemôže predsa k celkovému počtu najazdených 415.405,78 km priradiť ročné mzdy 2.779,60 Eur. V súvislosti s dosiahnutými tržbami, ktorých výška je pre správcu dane sporná žalobca vysvetlil, že vozidlo s A. V mal

na základe zmluvy o nájmu J. B. a vozidlo s A. V mali v prenájme vodiči p. E. a p. B.. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že princíp prenájmu vozidiel vodičom taxi služieb funguje vo všetkých taxislužbách v okrese Prievidza s tým, že väčšina taxislužieb prenajíma vodičom za paušálnu sumu 25-35 eur za 12 hodinovú smenu, žalobca mal tento prenájom stanovený na 0,09 eur/km jazdy taxi a za súkromné km vodič neplatil. Taktiež aj hypoteticky použijúc túto metódu výpočtu, pri správcom dane uvádzaných 415.000,00 km (s čím žalobca zásadne nesúhlasí), by sa tržba za tento prenájom pohybovala vo výške 37.350,00 eur.

13. Podľa žalobcu správca dane subjektívnou úvahou vydedukoval, že vozidlo v roku 2017 ubehlo 75.987,05 km, a rovnako aj pri ostatných vozidlách. Tým, že správca dane tento údaj získal bez súčinnosti so žalobcom, pričom žalobca ihneď celý výpočet správcu dane spochybnil a považoval ho za nepravdivý a nesprávny, správca dane nemal potrebu prihliadnuť na racionálne argumenty žalobcu a ani sa nepokúsil zistiť stav kilometrov u jednotlivých vozidiel presnejšie. Koniec koncov samotný žalobca si priznal, že stav tachometrov nevyčíslil presne, lebo tomuto nevenoval až takú pozornosť. Avšak, správca dane neuviedol to základné, čo je jeho zákonnou povinnosťou, a to, že stav ubehnutých kilometrov je zákonnou podmienkou na uznanie spotrebovaných PHL podľa jednotlivých vozidiel, ktoré žalobca používal na podnikanie do daňových výdavkov. Povinnosťou správcu dane bolo preukázateľne zaúčtované doklady PHL uznať za daňovo uznateľné výdavky, lebo s uvedeným množstvom nakúpených PHL splnil normu spotreby PHL na ubehnuté kilometre u každého vozidla. Podľa žalobcu správca dane nebol oprávnený žiadať od daňového subjektu preukázanie spotreby PHL nákupom PHL, nakoľko tú mu už žalobca preukázal evidenciou jázd a ktoré vozidlá používa pre svoju podnikateľskú činnosť, mu žalobca preukázal tržbami, ktoré ale správca dane spochybnil a to bez toho, aby takéto svoje konanie relevantne zdôvodnil a bez toho, aby svoje požiadavky žalobcovi vysvetlil jasne a zrozumiteľne. Žalobca tiež uviedol, že povinnosťou daňového subjektu, ktorý prevádzkuje taxislužbu a poberá tržby od zákazníkov v hotovosti, je evidovať ich cez elektronickú registračnú pokladnicu (ďalej len „ERP“). V danom konkrétnom prípade žalobca predložil správcovi dane uzávierky z ERP a správca dane neuviedol jediné pochybenie žalobcu pri používaní ERP, pričom aj správcom dane vypočutí svedkovia (B., W., B.) správcovi dane potvrdili vydávanie blokov z ERP a priznávanie tržieb a odovzdávanie peňazí. Skutočnosť, že boli použité tri pokladnice v dvoch autách predsa nedáva odpoveď na to, že by žalobca neevidoval svoje príjmy a neúčtoval o nich.

14. Žalobca zastáva názor, že závery správcu dane uvedené v jeho rozhodnutí nie je možné z hľadiska vykonaného dokazovania považovať za súbežné s princípom legality. Táto zásada je jednou z najdôležitejších zásad nielen daňového konania ale aj právneho poriadku ako celku. Je správno- právnym vyjadrením ústavného princípu legality a jedným z prejavov princípu právneho štátu. V rámci hierarchie právnych predpisov požaduje súlad vnútroštátnych zákonom a všeobecne záväzných právnych predpisov s SR a právom Európskej únie, ktorými je Slovenská republika viazaná. Správca dane je v celom procese daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní povinný vychádzať zo všeobecne záväzných právnych predpisov, chrániť záujmy štátu a obcí a dbať pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb ako to uvádza daňového poriadku. Žalobca má jednoznačne za to, že ako daňový subjekt uniesol dôkazné bremeno. Požadované vysvetlenia a dôkazy boli správcovi dane riadne predložené a doplnené. Záver daňovej kontroly, ktorý bol vyvodený zo zistených skutkových okolností jednoznačne nezodpovedá zásadám daňového konania a žalobca má za to, že správca dane v snahe o komplexné preverenie skutočností pochybil v procesno-právnej rovine, pretože sa dostatočne neriadil zákonnými ustanoveniami daňového konania.

15. Žalovaný sa k správnej žalobe žalobcu písomne vyjadril, pričom navrhol, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Z podkladov predložených žalobcom a z jeho tvrdení správca dane určil nepriznané tržby z prevádzkovania taxislužby za 6 motorových vozidiel vo výške 121 298,49 eura, pričom prihliadol na skutočnosť, že len 1/2 najazdených kilometrov je spoplatnená, t. j. 207 702,89 km, z toho jazdy v rámci mesta predstavujú 80 % najazdených kilometrov a 20 % predstavujú jazdy mimo mesta. Priemerné ceny taxislužby správca dane zistil z predloženého cenníka, a to vo výške 0,68 eura/km za jazdy v rámci mesta a za jazdy mimo mesta je cena vo výške 0,20 eura/km. Správca dane prihliadol aj na výdavky žalobcu v celkovej výške 37 865,46 eura, z toho spotreba PHL vo výške 32 169,57 eura, mzdy zamestnancov vo výške 2 779,60 eura a výdavky na poistné vo výške 2 916,59 eura. Zo živnosti zistil správca dane základ

dane vo výške 83 433,03 eura a základ dane spolu, vrátane základu dane z prenájmu nehnuteľností vo výške 84 404,00 eura.

16. K námietke žalobcu ohľadne prekročenej lehoty daňovej kontroly žalovaný uviedol, že daňová kontrola podľa Oznámenia o daňovej kontrole č. 101405393/2019 zo dňa 10.06.2019 začala u žalobcu dňa 17.07.2019 a bola ukončená v zmysle § 46 ods. 9 písm. b) daňového poriadku dňa 23.10.2020 doručením Oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 19.10.2020. V tomto období bola daňová kontrola z dôvodu pandémie COVID-19 prerušená, a to od 12.03.2020, resp. od 17.04.2020 na žiadosť žalobcu, až do skončenia obdobia pandémie, t. j. do 30.09.2020, čím sa žalovaný podrobne zaoberal na str. 15 a 16 napadnutého rozhodnutia. Preto lehota na výkon daňovej kontroly nebola prekročená a nie je ani dôvod na aplikáciu uvedeného Nálezu Ústavného súdu SR. Tvrdenie žalobcu, že daňová kontrola a napadnuté rozhodnutie sú z tohto dôvodu nezákonné nie je dôvodné. Žalobca vo svojej žalobe nesprávne uvádza, v rozpore s § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku, že daňová kontrola bola ukončená dňa 19.01.2021, teda doručením Protokolu o určení dane podľa pomôcok č. 100061521/2021 zo dňa 15.01.2021. Uvedené by platilo len v prípade, ak by správca dane neprešiel na proces určovania dane podľa pomôcok a bol by doručovaný riadny protokol z daňovej kontroly.

17. K ďalším žalobným námietkam žalovaný spoločne uviedol, že v prejednávanom prípade správca dane preveroval príjmy žalobcu z taxislužby, ktorá bola jeho hlavnou podnikateľskou činnosťou v kontrolovanom roku 2017, na ústnych pojednávaniach žiadal od žalobcu predložiť zoznam motorových vozidiel používaných na podnikanie, zoznam obchodného majetku, oboznámil žalobcu s tým, že má odôvodnenú pochybnosť, že zaúčtované zdaniteľné príjmy nezodpovedajú skutočnosti ako aj o tom, že na výkon taxislužby boli používané iba motorové vozidlá zaradené v obchodnom majetku žalobcu. Správca dane na základe dokladov predložených žalobcom a dôkazov, ktoré si sám zaobstaral zistil rozpor medzi údajmi uvedenými v daňovom priznaní, tvrdeniami žalobcu a získanými dôkazmi. Všetky tieto pochybnosti, ako aj výpočet tržieb, správca dane uviedol vo Výzve č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 08.01.2020, kde žalobcu zároveň vyzval na vyjadrenie sa k zisteným skutočnostiam a predloženie dôkazov o tom, aké konkrétne motorové vozidlá využíval na činnosť taxislužby, aby preukázal spotrebu PHL a tiež skutočnosť, že údaje v daňovom priznaní a v predloženom peňažnom denníku sú správne, vierohodné a úplné. Preukázanie uvedených skutočností tvorí dôkazné bremeno žalobcu. Žalobca sa síce k výzve vyjadril, jeho vyjadrenie ako aj ostatné vyjadrenia na ústnych pojednávaniach boli nekonkrétne, zahmlievajúce, bez vypovedacej schopnosti, nepredložil žiadne konkrétne doklady a dôkazy, len uviedol, že so zistenými skutočnosťami nesúhlasí. Žalobca bol na ústnom pojednávaní dňa 03.03.2020 opakovane vyzvaný na predloženie dôkazov, ale opätovne žiadne dôkazy nepredložil. Žalobca v priebehu daňovej kontroly, ktorá začala dňa 17.07.2019, síce so správcom dane formálne spolupracoval, predkladal doklady, dôkazy, vyjadrenia, tieto však boli neúplne, nepresné, skôr zavádzajúce, a preto správca dane nemal žiadne relevantné podklady k tomu, aby daň správne určil. Preto aj žalovaný prijal záver, že žalobca v konečnom dôsledku svoje dôkazné bremeno neuniesol a nakoľko podmienky uvedené v § 48 ods. 1 písm. b) daňového poriadku boli splnené, prechod na určenie dane podľa pomôcok bol zákonný.

18. Podľa názoru žalovaného sa ako nepravdivé ukázali tvrdenia žalobcu o počte využívaných motorových vozidiel na výkon taxi služby, o počte najazdených kilometroch, stav obchodného majetku uvedený v účtovnej uzávierke nezodpovedal majetku uvedenému na evidenčných kartách majetku, žalobca nevedel vysvetliť niektoré príjmy zúčtované vo svojom peňažnom denníku, nevedel vysvetliť nákup benzínu, nakoľko všetky používané motorové vozidlá jazdili na naftu, nevedel objasniť používanie registračných pokladníc. Dokonca uviedol, že správcovi dane predložil iné, podobné bločky na nákup PHL, nakoľko pôvodné boli už vyblednuté. Za pozornosť tiež stojí jeho vyjadrenie, že nemá veľký technický preukaz od motorového vozidla s A. V a preto má správca dane použiť veľký technický preukaz iného motorového vozidla. Svojim konaním, poskytovaním nepravdivých a zavádzajúcich informácií, žalobca neumožnil správcovi dane správne určiť daň. Žalobcovi účasť na dokazovaní bola umožnená. Dokazovaním správca dane nezískal od žalobcu jeden seriózny, relevantný, zrozumiteľný a jasný dôkaz, ktorými by svoje tvrdenia objasnil, preukázal a na základe ktorého by správca dane získal reálny pohľad na podnikateľskú činnosť žalobcu. Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť

svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť ( v znení neskorších predpisov), a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (uznesenie Ústavného súdu SR -17 zo dňa 16.12.2009, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30. mája 2000).

19. Žalovaný ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 18.10.2017 a uviedol, že pri určovaní dane podľa pomôcok už nedochádza k preverovaniu alebo zisťovaniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, ale už k samotného určeniu dane podľa pomôcok, nevykonáva sa dokazovanie. Jedná sa o náhradný, „sankčný“ spôsob určenia dane, ktorý je dôsledkom nesplnenia si povinnosti žalobcu v zákonom určenom rozsahu a v zákonom určených lehotách, pri ktorom sa napr. neuplatňuje ani zásada súčinnosti uvedená v § 3 ods. 2 daňového poriadku a pri ktorom sa ako pomôcky podľa § 48 ods. 4 tohto zákona použijú len doklady predložené v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok. Pri určovaní dane podľa pomôcok prihliadol správca dane aj na skutočnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre žalobcu v zmysle § 48 ods. 5 daňového poriadku. Vzhľadom k tomu, že v preskúmavanom prípade prešiel správca dane na proces určovania dane podľa pomôcok, nebolo povinnosťou žalovaného zaoberať sa námietkami žalobcu. Povinnosťou žalovaného bolo preskúmať, či podmienky na určenie dane podľa pomôcok boli splnené. Túto povinnosť uloženú zákonom žalovaný splnil a prijal záver, že postup správcu dane bol zákonný, nakoľko podmienky uvedené v § 48 ods. 1 písm. b) daňového poriadku boli splnené. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je jasné, logické a zrozumiteľné, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia, sú v ňom jednoznačne uvedené podstatné skutočnosti, z ktorých správca dane a žalovaný vychádzali, ako aj dôvody, pre ktoré bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane, výrok rozhodnutia je v súlade s jeho odôvodnením a rozhodnutie má oporu vo vykonanom daňovom konaní. Správne orgány vychádzali z platných právnych predpisov, pričom vysvetlili dôvody svojho postupu, ustanovenia daňového poriadku dodržali, a preto je námietka žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci neopodstatnená.

20. Žalobca U. písomne (replikou) vyjadril k vyjadreniu žalovaného, pričom zopakoval argumentáciu uvedenú v správnej žalobe.

21. Žalovaný sa písomne (duplikou) k replike žalobcu už ďalej nevyjadril.

22. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj správcu dane v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase napadnutého rozhodnutia a viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal na riadne nariadenom pojednávaní ( ). Po oboznámení sa so žalobou, vyjadrením žalobcu a vyjadrením žalovaného ako aj s pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovaným dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech.

23. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 100482339/2022 zo dňa 15.03.2022, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 102295536/2021 zo dňa 18.11.2021, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 daňového poriadku

vyrubený rozdiel dane v sume 18.815,18 eur a zároveň neuznaná daňová strata v sume -5.443,64 eur na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2017 a to z dôvodu, že daň bola určená správcom dane podľa § 48 daňového poriadku vo výške 18.999,66 eur.

24. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že správca dane na základe poverenie na výkon daňovej kontroly a oznámenie o daňovej kontroly začal u žalobcu dňa 17.07.2019 daňovú kontrolu dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2017. Podľa výpisu zo živnostenského registra žalobca dňa 17.07.2020 ukončil svoju podnikateľskú činnosť. Správca dane z dôvodu, že nastali skutočnosti uvedené v § 48 ods. 1 písm. b) daňového poriadku vykonal u žalobcu proces určovania dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2017 podľa pomôcok, z ktorého vyhotovil protokol č. 100061521/2021, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 19.01.2021.

25. Za zdaňovacie obdobie roka 2017 žalobca v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby uviedol stratu zo živnosti vo výške 5.443,64 eur a základ dane z prenájmu nehnuteľností podľa vo výške 970,97 eure a daň vo výške 184,48 eur.

26. Žalobca v rámci ústneho pojednávania dňa 17.07.2019 predložil doklady v elektronickej a listinnej podobe a uviedol, že v roku 2017 vykonával prepravné služby, činnosť taxislužby, kde využíval 4 motorové vozidlá, evidované v obchodnom majetku a používal 7 registračných pokladníc. Na ústnom pojednávaní bolo predložené Rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. j. OU-TN-OCDPK-2013/0015141-002/JAN zo dňa 17.06.2014, ktorým bola žalobcovi udelená koncesia na výkon taxislužby pre 4 motorové vozidlá (V. 27. Z rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU- TN-OCDPK-2016/037618-002/ROB zo dňa 22.12.2016 vyplýva, že žaloba, ktorý bol držiteľom koncesie na prevádzkovanie taxislužby má od 18.01.2017 oprávnenie vykonávať túto činnosť s jedenástimi motorovými vozidlami, A.: B.. Dňa 02.06.2017 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-TN-OCDPK -2017/019253-002/ROB, podľa ktorého taxislužbu majú oprávnenie vykonávať tie isté motorové vozidlá ako podľa rozhodnutia zo dňa 22.12.2016, s výnimkou motorového vozidla A. V. a vzniklo nové oprávnenie na výkon uvedenej činnosti s motorovým vozidlom A. V. 28. Spoločnosť INFOCAR a.s., W.ďalej len „.), ktorá poskytovala žalobcovi služby zo systému Automonitor predložila údaje o pohybe motorových vozidiel žalobcu. Vozidlo s A. za obdobie od 15.06.2017 do 31.12.2017 najazdilo 94.146,80 km v režime taxislužby, vozidlo s A. V. za obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017 najazdilo v režime taxislužby 104.443,90 km, vozidlo s A. za obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017 najazdilo 57.615,90 km a monitorované motorové vozidlo s A. V. nemalo najazdené žiadne kilometre.

29. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 15.08.2019 vyplýva, že motorové vozidlo „X.“ má A.., pričom predložil jeho veľký technický preukaz a uviedol, že bolo využívané na prevádzkovanie taxislužby a je v zozname obchodného majetku. Za motorové vozidlo s A. V. za rok 2017 žalobca nezaplatil daň z motorových vozidiel a nebolo využívané na podnikateľské účely. Motorové vozidlo s A. V. bolo síce v roku 2017 v zozname majetku, avšak bolo vyradené, používané na podnikanie nebolo, preto nie je uhradená ani daň z motorových vozidiel. V roku 2017 bolo vozidlo havarované a vyradené. Motorové vozidlo s A. V. bolo využívané na diaľkovú prepravu osôb. Motorové vozidlo s A. V. v roku 2017 používal žalobca ako vozidlo taxislužby, uhradil daň z motorových vozidiel, ale neúčtoval o ňom ako o obchodnom majetku. Motorové vozidlá s A. V., V., V., V., V. a ani vozidlo s A. neboli v roku 2017 používané na podnikateľské účely. Motorové vozidlo s A. je v obchodnom majetku. Motorové vozidlo s A. bolo v roku 2011 odhlásené, bolo to súkromné vozidlo. Uviedol, že na budúcom ústnom pojednávaní vysvetlí, čo reálne tvorí jeho obchodný majetok, vysvetlí poistnú udalosť na motorovom vozidle s A., účtovanie miezd, predloží karty majetku, podklady pre odberateľské faktúry a ďalšie požadované dokumenty a podá ďalšie vysvetlenia požadované správcom dane. Uviedol tiež, že príjmy zaúčtované v peňažnom denníku pod č. XX, XX, XXX, XXX a XXX nie sú jeho príjmami, nemalo byť o nich účtované, jedná sa o príjmy p. Z.. Správca dane požadoval predložiť príjmové pokladničné doklady k jednotlivým účtovným zápisom a vysvetliť rozdiel medzi sumami zaúčtovanými v peňažnom denníku a údajmi

z intervalových uzávierok, požadoval vysvetliť príjmy evidované v peňažnom denníku pod č. XX, XX, XX a XXX. Príjem pod č. XX žalobca nevedel preukázať, zrejme nesúvisí s podnikaním, č. XX zákazník uhradil prevodom z bankového účtu 4,00 eurá, poradové č. XX žalobca nevedel vysvetliť a poradové č. XXX sa vyjadrí na budúcom ústnom pojednávaní. K položke vo výške 716,68 eura uviedol, že išlo o poistnú náhradu poškodenia motorového vozidla s A., pričom náklady na opravu žalobca neúčtoval. Tiež uviedol, že vysvetlenie ku kontrolným záznamom poskytne pán E., zamestnanec spoločnosti P. ktorá je servisnou organizáciou pokladníc.

30. Dňa 05.09.2019 sa konalo ďalšie ústne pojednávanie so žalobcom. Žalobca nevedel vysvetliť, čo v roku 2017 tvorilo jeho obchodný majetok. Predložil 4 karty majetku, motorových vozidiel s A., V., V. a V., kde sú uvedené len údaje za rok 2016, nepredložil karty ďalších motorových vozidiel s A. a V., ktoré sa nachádzajú v zozname obchodného majetku v predloženom účtovníctve. K týmto dvom vozidlám uviedol, že zrejme boli vyradené z obchodného majetku v roku 2017, nakoľko sa nepoužívali na podnikanie. Motorové vozidlo s A. v roku 2017 nebolo súčasťou obchodného majetku, nevedel, či vôbec niekedy bolo jeho súčasťou. Tvrdil, že motorové vozidlo s A. bolo v roku 2017 v obchodnom majetku. Správca dane opakovane žalobcu vyzval na predloženie zoznamu obchodného majetku za kontrolované obdobie, karty majetku, ktoré tento obchodný majetok tvoria, evidenciu dlhodobého majetku od začiatku podnikania, zoznam motorových vozidiel využívaných na podnikanie s vyznačením vozidiel využívaných na účely taxislužby. Žalobca nevedel vysvetliť rozdiel súčtu zostatkových cien motorových vozidiel podľa predložených kariet a údajom uvedeným v účtovnej závierke vo výške 3.789,00 eur a nevedela to vysvetliť ani jeho účtovníčka. K poistnej udalosti došlo v roku 2018, PHL si žalobca uplatňoval podľa písm. 1, tretí bod o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), dodatočne predloží uplatnenie PHL, stavy tachometrov, doklady o nákupe PHL a vysvetlí, ktoré doklady patria k jednotlivým účtovným zápisom. Na ústnom pojednávaní predložil odberateľské faktúry s tým, že na každú napísal, ktoré vozidlo bolo použité, vodič ktorý jazdil, dátum a koľko hodín bolo odjazdených podľa faktúry. Takto vie identifikovať 9 odberateľských faktúr. U ostatných šiestich faktúr nevedel žalobca identifikovať, ktorí vodiči jazdili a v ktoré dni, je na nich vyznačené len motorové vozidlo ktoré jazdilo. Uviedol kontakt na Q. Z.. K výške zúčtovaných tržieb uviedol, že pravdepodobne došlo k ich nesprávnemu sčítaniu, a preto boli v peňažnom denníku uvedené v nesprávnej výške. Pod položkou č. XX v peňažnom denníku mal byť zrejme zúčtovaný nezdaniteľný príjem, príjem pod položkou č. XX nevedel daňový subjekt preukázať a ani vysvetliť. Uviedol, že vysvetlí účtovanie zdaniteľného príjmu pod položkou č. XXX a predloží doklad, kedy bola faktúra XXXXX uhradená. Vysvetlí, ktorého vozidla sa účtovný zápis pod číslom XX týka a preukáže svoje tvrdenie. Motorové vozidlo V. nebolo v roku 2017 používané na podnikanie a netvorilo obchodný majetok. Správca dane oboznámil žalobcu so skutočnosťou, že požadoval od spoločnosti INFOCAR a.s. o zaslanie údajov zo systému Automonitor motorových vozidiel v roku 2017 a spoločnosť zaslala záznamy motorových vozidiel s A., V., V. a V.. Žalobca uviedol, že uvedené motorové vozidlá okrem vozidla s A.. neboli používané na podnikanie. Vysvetlil nákup motorových vozidiel od spoločnosti L. W., so sídlom R. H. a uviedol, že v rámci služby odvoznaletisko.com žalobca používal motorové vozidlá s A., V., V., V. a V., má 5 zamestnancov (p. W., E., B., P. a p. Q.), dopredu s nimi spíše zmluvu a potom šoféra telefonicky kontaktuje, kedy bude jazdiť. Vždy jeden šofér jazdí v jeden deň s jedným vozidlom. Nevedie evidenciu pracovného času, verí šoférom keď povedia, že už odjazdili dohodnutý čas podľa zmluvy, tak je to tak. Správca dane požadoval predložiť evidenciu, ktorí vodiči v ktorom období jazdili a s ktorými vozidlami a dohodol termín vysvetlenia údajov v kontrolných záznamoch s Y. E. zo spoločnosti DIGITECH.

31. Na ústnom pojednávaní dňa 17.09.2019 žalobca k účtovaniu obchodného majetku uviedol, že v roku 2014 a 2015 neúčtoval o žiadnom motorovom vozidle ako o obchodnom majetku a od roku 2016, keď došlo k zmene účtovníčky, účtuje ako o obchodnom majetku o štyroch motorových vozidlách. V kontrolovanom zdaňovacom období účtoval ako o obchodnom majetku o motorových vozidlách s A. s tým, že vozidlo s A. bolo obstarané v roku 2017 a že iba tieto vozidlá boli v roku 2017 používané pri výkone jeho podnikateľskej činnosti. Žalobca uviedol, že nemá evidenciu, ktorý vodič ktorým vozidlom jazdil, taxislužba nemá platené stanovište, vodiči si preberali vozidlá medzi sebou, striedali sa asi o 7:00 hod. a mali 12 hodinovú službu, dennú uzávierku vykonal šofér, pokladnica ho na to upozornila. Motorové vozidlo s A. bolo v roku 2017 používané len na diaľkové jazdy a nebola v ňom pokladnica. Žalobca nevedel uviesť, ktorá pokladnica bola používaná v ktorom vozidle a v ktorom čase. V rámci tohto ústneho pojednávania žalobca predložil doklad zo

dňa 17.09.2019, kde je uvedené, že motorové vozidlo s A. najazdilo v roku 2017 13.850,00 km, stav tachometra k 01.01.2017 bol 30.480,00 km a k 31.12.2019 bol 124.595,00 km, motorové vozidlo s A.. najazdilo v roku 2017 16.500,00 km, stav tachometra k 01.01.2017 bol 249.400,00 km a k 31.12.2019 bol 290.200,00 km, motorové vozidlo s A. v roku 2017 najazdilo 6.450,00 km a stav tachometra k 01.01.2017 bol 227.450,00 km a k 31.12.2019 bol 244.015,00 km a motorové vozidlo s A. v roku 2017 najazdilo 7.850,00 km a stav tachometra k 01.01.2017 bol 397.750,00 km a k 31.12.2019 bol 415.200,00 km. Ďalej žalobca uviedol, že spotreba nafty bola 1.629,00 litrov a priemerná cena za jeden liter bola 1,094 eura, t. j. 1.782,00 eur. Spotreba nafty celkom bola vo výške 2.814,30 eura. Daňový subjekt predložil aj doklady o nákupe PHL, ktorými preukazoval uplatnené daňové výdavky.

32. Zoznam majetku a karty majetku žalobca doručil správcovi dane dňa 08.10.2019. Sú v ňom uvedené motorové vozidlá s A. (zaradené do užívanie 24.04.2017). Zároveň doručil kópiu Rozhodnutia Okresného úradu Trenčín č. OU-TN-OCDPK-2017/019253-002/ROB zo dňa 01.06.2017, kde je uvedené motorové vozidlo s A..

33. Z výpovede B. W. zo dňa 11.10.2019 vyplýva, že u žalobcu pracoval od júla 2017 doteraz ako taxikár, motorové vozidla si preberal od žalobcu, prípadne jeho syna, jazdil na motorovom vozidle s A. (koncové označenie si nepamätal) a na s A., tiež jazdil na E., ale nepamätal si EČV, vozidlo bolo v roku 2019 vyradené. Oficiálne stanovište nemali, parkoval pri Kauflande, Tescu a pod. Keď nemal zákazníka, s motorovým vozidlom bol u seba doma, v V.. Končil odpoludnia, nebolo to rovnomerné. Motorové vozidlo odovzdával žalobcovi, prípadne Y. Y., tiež H., ktorý je už na dôchodku. Diaľkové jazdy nevykonával, jazdil len v V.. Na evidenciu tržieb používal pokladnicu, ktorá bola vo vozidle, zákazníkom vydával pokladničné doklady z pokladnice, nevedel aká to bola pokladnica. Denné uzávierky vykonával podľa pokynov žalobcu, ktorému odovzdával denné tržby. Dohoda o prevzatí motorových vozidiel so svedkom spísaná nebola, podpis na dohode o pracovnej činnosti je svedkov. Bol platený podľa odpracovaných hodín, písal si výkaz o odpracovaných hodinách, na konci mesiaca ho dal žalobcovi a podľa toho mal mzdu. Tá bola vyplácaná v hotovosti, podpisoval výplatnú listinu. Ku konci zmeny vždy dotankoval PHL tak, aby bola plná nádrž. Peniaze na nákup si bral z tržby a zvyšok odovzdal žalobcovi aj s dokladom o nákupe PHL. Počas výkonu práce u žalobcu nedošlo k škodovej udalosti na motorových vozidlách, na ktorých svedok jazdil. Podpisy na výplatných páskach sú svedkove, u žalobcu bol zamestnaný aj v mesiacoch január a marec 2017. Žalobca uviedol, že svedok hovoril pravdu a že uzávierku je potrebné urobiť po polnoci, čo avizuje pokladňa a je jedno, či to je na obed alebo po polnoci. Svedok rozpor vo veci robenia denných uzávierok nevedel vysvetliť.

34. Z výpovede O.. V.U. zo dňa 22.10.2019 vyplýva, že svedok u žalobcu pracoval asi 2 roky, nevedel presne kedy, mal u neho v roku 2017 brigádu. Mal na starosti región Handlovej, boli viacerí, striedali sa, odrobil cca 8 hodín týždenne, parkoval doma, keď končil smenu, dotankoval do plnej nádrže, doklady o nákupe PHL odovzdal žalobcovi, nevykonával diaľkové jazdy, maximálne V.. Vo vozidle mal pokladnicu, vydával doklady zákazníkom. Nikdy nerobil denné uzávierky v pokladnici, asi ju robili kolegovia, tržbu odovzdával žalobcovi, niekedy aj kolegom. A. motorových vozidiel na ktorých jazdil si svedok nepamätal, ani to, či okrem dohody podpisoval nejaké dokumenty o vozidlách. Hodinová mzda bola vyplácaná v hotovosti. Počas výkonu práce u žalobcu nedošlo k škodovej udalosti na motorových vozidlách na ktorých svedok jazdil. Podpis na výplatnej listine je svedkov.

35. Na základe informácií z Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky bolo zistené, že na motorovom vozidle s A. bola STK vykonaná dňa 11.06.2014, kedy bol stav tachometra 55.122,00 km, dňa 10.06.2016, kedy bol stav tachometra 204.814,00 km a dňa 20.06.2017, kedy bol stav tachometra 285.165,00 km. Na motorovom vozidle s A. bola STK vykonaná dňa 12.02.2018 a stav tachometra bol 246.329,00 km. Na motorovom vozidle V. bola STK vykonaná dňa 26.02.2015, kedy bol stav tachometra 121.362,00 km, dňa 22.02.2017, kedy bol stav tachometra 327.016,00 km a dňa 21.05.2019, kedy bol stav tachometra 440.075,00 km.

36. Podľa informácií z poisťovne UNIQA poisťovňa, a.s. k poistnej udalosti došlo dňa 16.12.2017 o 0:30 hod. v obci Diviacka Nová Ves a vodičom motorového vozidla bol Y. W.. Výška poistného plnenia bola

2.001,46 eura, čo vyplýva z Výpočtu výšky škody zo dňa 11.11.2019. Vodič havarovaného vozidla však nebol v decembri 2017 zamestnancom žalobcu. V tom čase žalobca zamestnával ako vodičov taxislužby B.., B. Q. a X..

37. Výzvou č. 100039699/2020 zo dňa 08.01.2020 správca dane vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k zisteniam správcu dane a aby svoje tvrdenia riadne preukázal. Vo výzve správca dane oznámil žalobcovi, že má odôvodnenú pochybnosť, že zaúčtované zdaniteľné príjmy plynúce z prevádzky taxislužby v kontrolovanom zdaňovacom období zodpovedajú skutočnosti, ako aj pochybnosť o tom, že na výkon taxislužby boli v kontrolovanom zdaňovacom období používané iba motorové vozidlá zaradené v jeho majetku, a to vozidlá s A., V.. Správca dane na základe účtovných dokladov predložených žalobcom a dôkazov, ktoré zaobstaral v priebehu daňovej kontroly zistil rozpor medzi údajmi uvedenými v daňovom priznaní, tvrdeniami žalobcu a získanými dôkazmi. Zo získaných dôkazov je zrejmé, že žalobca neúčtoval o všetkých zdaniteľných príjmoch, ktoré mu plynuli v roku 2017 a poskytoval správcovi dane zavádzajúce a nepravdivé informácie. Účtovníctvo žalobcu neodráža ekonomické procesy, ku ktorým dochádzalo pri výkone podnikania žalobcu. Správca dane uviedol výpočet nepriznaných príjmov vo výške 268.851,64 eura.

38. Žalobca sa podaním zo dňa 17.02.2020 vyjadril k výzve správcu dane zo dňa 08.01.2020. Na ústnom pojednávaní dňa 03.03.2020 (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100581078/2020 zo dňa 03.03.2020) správca dane oboznámil žalobcu so svojimi pochybnosťami a uviedol, že žalobca v podaní zo dňa 17.02.2020 síce uviedol, že so zisteniami správcu dane nesúhlasí, ale i napriek výzve k preukázaniu svojich tvrdení, žiadne dôkazy nepredložil. Správca dane opakovane vyzval žalobcu v lehote 15 dní na preukázanie svojich tvrdení uvedených vo vyjadrení s tým, že pokiaľ žalobca si svoju dôkaznú povinnosť nesplní, správca dane určí daň podľa pomôcok.

39. Žalobca podaním zo dňa 18.03.2020 požiadal správcu dane o predĺženie termínu na vyjadrenie sa do 05.04.2020. Podaním zo dňa 09.04.2020 žiadal opätovne o predĺženie termínu na vyjadrenie do 10.05.2020. Dňa 16.04.2020 žalobca požiadal správcu dane o prerušenie kontroly.

40. Dňa 23.10.2020 bolo žalobcovi doručené Oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok č. 101595794/2020 zo dňa 19.10.2020. Žalobca podaním zo dňa 02.11.2020 požiadal správcu dane o možnosť vyjadriť sa k daňovej kontrole pred začatím určovania dane podľa pomôcok, nakoľko nebol vyrozumený o tom, že daňová kontrola opäť pokračuje. Správca dane v odpovedi uviedol, že daňová kontrola dane z príjmov fyzickej osoby bola prerušená od 17.04.2020 do 30.09.2020. Lehota na predloženie dôkazov v zmysle Zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 03.03.2020 č. 100581078/2020 uplynula dňom 15.10.2020. Žalobca žiadne dôkazy a vyjadrenia nepodal. Podľa správcu dane nastali skutočnosti podľa § 48 ods. 1 písm. b) daňového poriadku. Deň začatia určovania dane podľa pomôcok bol stanovený na 24.10.2020.

41. Správca dňa 15.01.2021 vypracoval Protokol o určení dane podľa pomôcok č. 100061521/2021, v ktorom správca dane podrobne uviedol postup určenia dane podľa pomôcok. Vyjadrenie k protokolu, kde vyjadruje žalobca svoj nesúhlas so závermi a zisteniami uvedenými v protokole, bolo podané dňa 05.02.2021. Prerokovanie pripomienok žalobcu k protokolu sa konalo dňa 16.02.2021.

42. Na základe vyššie uvedených skutočností správca dane vydal prvostupňové rozhodnutie č. 102295536/2021 zo dňa 18.11.2021, ktorým žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 daňového poriadku vyrubil rozdiel dane v sume 18.815,15 eur a neznal daňovú stratu v sume -5.443,64 eur na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2017. Správca dane uviedol, že na splnenie dôkaznej povinnosti žalobcu riadne vyzval a poskytol mu dostatočný časový priestor na jej splnenie. V rámci dokazovania zistil, že údaje v daňovom priznaní nezodpovedajú účtovníctvu žalobcu, ktoré predložil ku kontrole, ani ďalším dôkazom, ktoré správca dane zaobstaral v priebehu daňovej kontroly. Žalobca mal v roku 2017 koncesiu na výkon činnosti taxislužby s jedenástimi vozidlami, pritom deklaroval, že v skutočnosti boli za týmto účelom využívané iba štyri vozidlá, pričom jedno vozidlo z nich bolo obstarané v priebehu roka 2017. O všetkých štyroch vozidlách žalobca účtoval ako o obchodnom majetku. Podľa tvrdenia žalobcu v mesiacoch január, február a marec boli využívané na účely taxislužby iba vozidlá,

v ktorých je pohonnou látkou motorová nafta, ale daňové výdavky z titulu nákupu pohonných látok preukazoval okrem dokladov o nákupe nafty aj dokladmi o nákupe benzínu. Ako argument, ktorý má vysvetliť túto skutočnosť uviedol, že doklady vybledli a tak predložil iné doklady o tankovaní v porovnateľnej výške ceny. Toto tvrdenie žalobcu je absurdné. Žalobca je účtovnou jednotkou v zmysle o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo ako sústavu účtovných záznamov, pričom je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov. Rovnako nikde v predloženom účtovníctve nie je ani jeden doklad a ani jedna zmienka o tom, že vozidlá, o ktorých žalobca účtoval ako o obchodnom majetku, sú používané i na iné účely ako na účely taxislužby. Vozidlá s A., o ktorých žalobca neúčtoval ako o obchodnom majetku, majú pohonnú látku benzín, ich jazdy boli počas celého roka 2017 monitorované spoločnosťou INFOCAR a.s. a správca dane mal k dispozícií podrobné elektronické záznamy za rok 2017, z ktorých jednoznačne a bez najmenších pochýb je zrejmé, že išlo o jazdy v režime taxislužby (deň odchodu, príchodu, doba jazdy, doba státia). Táto skutočnosť vysvetľuje to, že v účtovníctve sa nachádzajú i doklady o nákupe benzínu v mesiacoch január až marec 2017. Vo vyjadrení žalobca uviedol, že sa pokúsil vydedukovať údaje o stave tachometrov vozidiel využívaných ako vozidlá taxislužby z podkladov, ktoré mal k dispozícii, ale tieto podklady ani neuviedol, ani nepredložil, aby ich mohol správca dane verifikovať. Sám uviedol, že údaje, ktoré správcovi dane poskytol nezodpovedajú realite, ale trval na tom, že ním uvedené ubehnuté kilometre v režime taxislužby sú pravdivé. Z akých podkladov čerpal a ako môže tieto údaje preukázať, však neuviedol. Zároveň nepredložil ani žiaden dôkaz o hodnovernosti svojich tvrdení.

43. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí ďalej uviedol, že žalobca vo vyjadrení uvádzal, že pokladne boli často pokazené, tak sa striedali a mohli byť naraz v jednom vozidle aj dve pokladne. Žalobca opäť nepredložil žiaden dôkaz o svojom tvrdení, pričom v tomto prípade tak mohol urobiť predložením knihy pokladníc, z ktorých musí byť zrejmé, kedy boli pokladnice pokazené. Opakovane žalobca uviedol, že vozidlá, o ktorých účtuje ako o obchodnom majetku, boli používané aj na súkromné účely, že tieto používal na súkromné účely on, jeho manželka, syn, dcéra a dokonca ich požičiaval i známym. Opäť bez akejkoľvek zmienky v účtovníctve, pričom žalobca zaúčtoval a priznal zdaniteľné príjmy vo výške 9.161,85 eur, daňové výdavky vo výške 14.605,49 eur a vykázal daňovú stratu 5.443,64 eur. Žalobca napadal výpočet počtu najazdených kilometrov v roku 2017, ktorý urobil správca dane s tým, že údaje sú za obdobia troch resp. štyroch rokov a že vozidlá chodia na kontroly každý rok. Nepredložil však žiaden doklad, z ktorého by bolo možno vypočítať najazdené kilometre presnejšie. Rovnako namietal, že vo výzve správca dane nesprávne vypočítal priemernú cenu na jeden kilometer a že cena v roku 2017 bola nižšia ako uviedol správca dane napr. pri trase V., a to 9,00 eur za jazdu a nie 11,00 eur, ako uviedol správca dane. Správca dane však vychádzal z cenníka, ktoré v priebehu kontroly predložil správcovi dane sám žalobca a v ňom je uvedená suma 11,00 eur. Na druhej strane argument žalobcu, že pri výpočte tržieb je potrebné zobrať do úvahy, že približne polovica ubehnutých kilometrov je neplatená z dôvodu návratu na stanovisko, ako aj argument o používaní vozidiel v meste a mimo mesta je relevantný a správca dane ho pri určení dane podľa pomôcok bral do úvahy. Žalobca tvrdil, že vozidlá s A. nejazdili ako taxi. Správca dane však mal k dispozícii monitoring jázd, ktorý toto tvrdenie vyvrátil. U týchto vozidiel má správca dane dôkaz o ubehnutých kilometroch v režime taxislužby s presnosťou na kilometer. Správca dane zároveň v prvostupňovom rozhodnutí uviedol výpočet čiastkového základu dane podľa a určil zdaniteľné príjmy žalobcu vo výške 121.298,49 eur. Správca dane taktiež zohľadnil daňové výdavky žalobcu vynaložené na zistené zdaniteľné príjmy, ktoré spolu predstavovali sumu 37.865,46 eur. Správca dane záverom prvostupňového rozhodnutia uviedol výpočet daňovej povinnosti žalobcu.

44. Na základe podaného odvolania žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 100482339/2022 zo dňa 15.03.2022 podľa § 74 ods. 5 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol stručne priebeh konania pred správcom dane ako aj obsah odvolania žalobcu. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že žalobca nevedel jednoznačne uviesť, ktoré motorové vozidlá používal na výkon taxislužby, i napriek tomu, že mal koncesiu na prevádzkovanie 11 motorových vozidiel tvrdil, že na taxislužbu používal len 4 motorové vozidlá, čo sa ukázalo ako nepravdivé, prípadne si jeho tvrdenia odporovali. Správca dane zistil, že žalobca na

výkon taxislužby používal okrem motorových vozidiel zaradených do obchodného majetku (V.) aj ďalšie motorové vozidlá (V.) Žalobca tvrdil napr., že motorové vozidlo s A. nebolo využívané na podnikania, pričom od spoločnosti INFOCAR a.s. bolo zistené, že uvedené motorové vozidlo v roku 2017 najazdilo 104.443,90 km a správca dane zistil, že motorové vozidlo nebolo zaradené v obchodnom majetku. Rovnako aj motorové vozidlo s A. nebolo v roku 2017 využívané na podnikanie, malo byť zaradené v obchodnom majetku žalobcu, avšak zoznam dlhodobého majetku tomu nezodpovedá a rovnako od spoločnosti INFOCAR a.s. bolo zistené, že v roku 2017 najazdilo 57.615,90 km. Na ďalšom ústnom pojednávaní už daňový subjekt uviedol, že motorové vozidlo s A. v roku 2017 nebolo súčasťou obchodného majetku, nevedel, či vôbec niekedy bolo jeho súčasťou.

45. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí ďalej poukázal na to, že obchodný majetok uvedený v účtovnej závierke k 31.12.2017 nezodpovedá majetku, uvedenému na kartách majetku k tomuto dátumu a ani tento rozdiel nevedel žalobca a ani jeho účtovníčka vysvetliť a zdôvodniť i napriek tomu, že správca dane ho niekoľkokrát k tomu vyzýval. Taktiež tvrdenia žalobcu sa ukázali oproti dôkazom, ktoré obstaral správca dane ako nepravdivé, nakoľko žalobca dňa 17.09.2019 predložil prehľad o počte najazdených kilometroch motorových vozidiel s A. 13.850,00 km, V. - 16.500,00 km, V. - 6.450,00 km a V. - 7.850,00 km a správca dane na základe Výzvy č. 101910992/2019 zo dňa 09.08.2019 od spoločnosti INFOCAR a.s. zistil, že motorové vozidlo s A. najazdilo 94.146,80 km, vozidlo s A. - 104.443,90 km, vozidlo s A. - 57.615,90 km a vozidlo s A. najazdilo 0 km. Ako nepravdivé sa ukázalo aj tvrdenie žalobcu, že motorové vozidlo s A. v roku 2017 najazdilo 7.850,00 km, nakoľko podľa informácií od Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky bola na tomto motorovom vozidle dňa 22.02.2017 vykonaná STK a stav tachometra bol 327.016,00 km. Preto motorové vozidlo k 01.01.2017 nemohlo mať stav tachometra 397.750,00 km, ako to uviedol žalobca. Žalobca taktiež nedokázal vysvetliť niektoré príjmy zúčtované vo svojom peňažnom denníku, uviedol, že to nie sú jeho príjmy a nemalo byť o nich účtované, prípadne vysvetlenie zúčtovaných príjmov odkladal (položky č. XX, XX,XXX, XXX, XXX, XX, XX, XX a XXX). Správca dane ďalej zistil, že v období január

- apríl 2017 žalobca nakupoval PHL, motorovú naftu aj benzín, pričom všetky motorové vozidlá, ktoré mal žalobca v obchodnom majetku s výnimkou motorového vozidla s EČV V. jazdili na motorovú naftu. Len motorové vozidlo s A. jazdilo na benzín, ale toto motorové vozidlo žalobca zaradil do používania až dňa 24.04.2017. V tomto období preto nebol dôvod na nákup benzínu, prípadne na podnikateľské účely žalobca využíval aj iné motorové vozidlá. Ani tieto skutočnosti žalobca nepreukázal. Ako nepravdivé sa rovnako ukázalo tvrdenie daňového subjektu o tom, že na daňové účely si uplatnil 80 % PHL, čo vyplýva z peňažného denníka daňového subjektu.

46. Podľa žalovaného bol žalobca so všetkými uvedenými pochybnosťami oboznámený a bol mu daný dostatočný priestor na ich odstránenie a na predloženie relevantných dôkazov. Vyjadrenia síce daňový subjekt podával, ale pochybnosti správcu dane neodstránil a svoje tvrdenie nepreukázal. Dokazovaním správca dane nezískal od žalobcu jeden relevantný, zrozumiteľný a jasný dôkaz, ktorými by svoje tvrdenia preukázal a na základe ktorého by správca dane získal reálny pohľad na jeho podnikateľskú činnosť. Svojim konaním, poskytovaním nepravdivých a zavádzajúcich informácií, žalobca neumožnil správcovi dane správne určiť daň. Dokonca tvrdil, že predložil správcovi dane iné, podobné pokladničné bločky na nákup PHL, nakoľko pôvodné boli vyblednuté a tiež za pozornosť stojí jeho tvrdenie, že nemá veľký technický preukaz od motorového vozidla s A., a preto, aby správca dane použil veľký technický preukaz motorového vozidla s A.. V rámci dokazovania bolo zistené, že údaje v daňovom priznaní nezodpovedajú účtovníctvu žalobcu, ktoré predložil ku kontrole, ani ďalším dôkazom, ktoré správca dane zaobstaral v priebehu daňovej kontroly. Žalovaný poukázal na to, že v zmysle § 74 ods. 5 z.č. 563/2009 v danom prípade, keď správca dane určil daň postupom podľa § 48 Daňového poriadku, skúma odvolací orgán len dodržanie podmienok stanovených v zákone na použitie § 48 Daňového poriadku. V danom prípade tieto podmienky boli splnené, správca dane správne postupoval, vyzýval žalobcu na predloženie dôkazov k odstráneniu dôvodných pochybností a dňa 03.03.2020 na ústnom pojednávaní žalobca bol poučený, že ak v lehote 15 dní - t.j. do 18.03.2020 dôkazy nepredloží, správca dane určí daň podľa pomôcok. Žalobca podaním zo dňa 18.03.2020 požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa do 05.04.2020, avšak žiadne vyjadrenie v tejto lehote nepodal, dôkazy nepredložil, a preto lehota uplynula dňa 05.04.2020.

47. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

48. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

49. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo

50. Podľa § 3 ods. 8 daňového poriadku právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20221208> pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.

51. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

52. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

53. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

54. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

55. Podľa § 44 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/>daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

56. Podľa § 45 ods. 1 písm. c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/> daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia,

57. Podľa § 45 ods. 2 písm. c), d), e) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/ >daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosti poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie

a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia a predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

58. Podľa § 46 ods. 9 písm. b) daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2009/563/20221208>.

59. Podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20221208>. Ak ide o daňovú kontrolu závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.

60. Podľa § 48 ods. 1 písm. b) daňového poriadku správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť.

61. Podľa § 48 ods. 2 daňového poriadku správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok, ak nastanú skutočnosti uvedené v odseku 1, pričom dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je deň po doručení oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok. Určovanie dane podľa pomôcok vykoná správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa prvej vety.

62. Podľa § 48 ods. 3 daňového poriadku správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Pomôckami môžu byť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených u poskytovateľov platobných služieb a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov.

63. Podľa § 48 ods. 4 daňového poriadku ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Na prevzatie a vrátenie zapožičaných dokladov sa primerane vzťahuje § 46 ods. 6 a 7 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20221208>.

64. Podľa § 48 ods. 5 daňového poriadku pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené.

65. Podľa § 49 ods. 1 daňového poriadku správca dane zašle daňovému subjektu protokol o určení dane podľa pomôcok, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie. Na obsah tohto protokolu sa primerane vzťahuje § 47 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20221208>. Súčasťou protokolu o určení dane podľa pomôcok je aj súpis pomôcok, na základe ktorých správca dane určil daň.

66. Podľa § 49 ods. 2 daňového poriadku daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ > najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

67. Podľa § 74 ods. 5 daňového poriadku ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použite § 48 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20221208>. Ak odvolací orgán zistí, že tieto zákonné podmienky boli dodržané, odvolaniu nevyhovie a napadnuté rozhodnutie potvrdí.

68. Po oboznámení sa so správnou žalobou, s vyjadrením žalobcu a s vyjadrením žalovaného ako aj s administratívnym spisom správnych orgánov dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného ako aj správcu dane vedúci k vydaniu napadnutého a prvostupňového rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že správca dane vykonal vo veci rozsiahle, efektívne, dostatočné a na účely predmetu daňového konania orientované dokazovanie, o čom svedčí rozsiahly obsah administratívneho spisu, pričom z vykonaného dokazovania dospel k správnemu právnemu záveru o tom, že v danom prípade bolo jeho povinnosťou určiť daň podľa pomôcok, keďže boli splnené zákonné podmienky na takýto postup. Žalovaný následne preskúmal skutkový stav a postup správcu dane a v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a zároveň napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil.

69. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, t. j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní oprávnenou samostatne zisťovať skutkový stav veci a prípadne modifikovať skutkové či právne závery orgánov verejnej správy, pretože nenahrádza ich činnosť. Úlohou správneho súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy v zmysle žalobných dôvodov zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav, t. j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotno- právnymi a procesnými predpismi.

70. Správny súd konštatuje, že spor o zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného medzi účastníkmi konania v prieskumnom konaní súdu spočíva práve v správnosti použitého postupu určovania dane a v splnení zákonných podmienok pre určenie dane podľa pomôcok v zmysle § 48 a 49 daňového poriadku <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mrqga4v6njwgm>.

71. Na úvod považuje správny súd za potrebné ozrejmiť, že zákonodarca v § 48 daňového poriadku <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mrqga4v6njwgmxhaylsmftxeylgfu2dq> zveruje do právomoci správcu dane zistiť základ dane a určiť daň podľa pomôcok v stanovených prípadoch, po tom, čo správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok, pričom dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je deň uvedený v oznámení. Zákonodarca ponecháva na správnej úvahe správcu dane pri určení dane použitie pomôcok, ktoré má k dispozícii, alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom, pričom príkladmo uvádza pomôcky tak, že nimi môžu byť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených v bankách a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov. Pokiaľ daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Súčasne zákonodarca správcovi dane pri určení dane podľa pomôcok ukladá povinnosť prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené.

72. Správny súd poukazuje na to, že v ustanovení § 49 daňového poriadku <https://www.beck-online.sk/ bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mrqga4v6njwgmxhaylsmftxeylgfu2ds> zákonodarca ustanovuje postup správcu dane tak, že správca dane o určení dane podľa pomôcok vyhotoví protokol, ktorý doručí daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie. Na obsah tohto protokolu

sa primerane vzťahuje § 47 daňového poriadku <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mrqga4v6njwgmxhaylsmftxeylgfu2do>, pričom súčasťou protokolu o určení dane podľa pomôcok je aj súpis pomôcok, na základe ktorých správca dane určil daň a oprávnenie daňového subjektu sa písomne vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy správcu dane na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok podľa odseku 1.

73. Podľa názoru správneho súdu charakteristickým znakom postupu správcu dane pri určení dane podľa pomôcok je, že sa tu neuplatňuje zásada súčinnosti (§ 3 <https://www.beck-online.sk/ bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mrqga4v6njwgmxhaylsmftxeylgfuzq> ods. 2 daňového poriadku) Určovanie dane podľa pomôcok je postup, ktorý správca dane môže uplatniť v dôsledku neplnenia resp. nesplnenia si povinností daňovým subjektom. Ak nie je možné stanoviť základ dane a výšku dane v súčinnosti s daňovým subjektom, správca dane základ dane môže zistiť a daň určiť sám, a to na základe pomôcok, ktoré má k dispozícií, alebo ktoré si sám zaobstará. Pomôcky teda obstaráva správca dane bez súčinnosti s daňovým subjektom. Posúdenie pomôcok je ponechané taktiež na úvahe správcu dane. Vzhľadom k tomu, že k určovaniu dane podľa pomôcok dochádza vtedy, ak daňovú povinnosť nebolo možné stanoviť dokazovaním, v priebehu určenia dane podľa pomôcok už k dokazovaniu nedochádza a daňový subjekt už nemá právo ani preukázať svoje tvrdenia. Použitie pomôcok teda predstavuje náhradný spôsob určenia dane v tých prípadoch, keď nemožno stanoviť daň v rámci riadneho dokazovania. Ak teda z vyjadrení žalobcu a z podkladov, ktoré mal správca dane k dispozícií ako pomôcku, nebolo možné správne a riadne zistiť výšku dane, nebolo povinnosťou správcu dane v rámci procesu určovania dane podľa pomôcok vykonať dokazovanie na jeho preukázanie. Daňový poriadok výslovne stanovuje, že správca dane môže účtovné doklady a iné doklady predložené daňovým subjektom využiť ako pomôcky za predpokladu, že ich tento predloží v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok (§ 48 <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mrqga4v6njwgmxhaylsmftxeylgfu2dq> ods. 4 daňového poriadku), avšak zo strany žalobca tak nebolo zrealizované. Pri určovaní dane podľa pomôcok nedochádza k preverovaniu alebo zisťovaniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, ale k samotnému určeniu dane podľa pomôcok. Takýto postup je dôsledkom nesplnenia si povinností daňovníka v zákonom určenom rozsahu a zákonom určených lehotách. Správca dane nie je povinný o pomôckach, ktoré má k dispozícii, informovať daňový subjekt, určuje daň podľa pomôcok bez súčinnosti daňového subjektu.

74. Zo skutkových zistení nesporne vyplýva, že správca dane v danom prípade k určeniu dane podľa pomôcok pristúpil až po zistení objektívnej nemožnosti určiť daň, v dôsledku nepredloženia daňových dokladov, na základe ktorých by správca dane mohol daň správne určiť v stanovenej lehote, t. j. do ukončenia daňovej kontroly. Správny súd dáva do pozornosti žalobcu, že daňové úrady a Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky chránia fiškálne záujmy štátu. Ich úlohou je vykonávať dozor, aby si daňové subjekty splnili v súlade s hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Je povinnosťou daňového subjektu preukázať, že skutočnosti, t. j. rozhodné údaje, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, to platí aj pre údaje uvedené v daňovom priznaní, sú úplné a správne. Ak daňový subjekt nesplní svoju dôkaznú povinnosť pri určení výšky dane, daň určí správca dane podľa pomôcok. Správca dane pritom vychádza z dostupných podkladov. Ak daňový subjekt nesplní niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho v súčinnosti s ním nemožno daň určiť (napr. nepodá daňové priznanie, urobí úkon dôsledkom, ktorého je zníženie dane alebo neumožní vykonať daňovú kontrolu a pod.),správca dane je oprávnený určiť daň sám, pričom vychádza z dokladov, ktoré má k dispozícii, alebo ktoré si sám zaobstará. V preskúmavanej veci daňový subjekt so správcom dane nespolupracoval, resp. skutočností ním uvádzané sa ukázali v procese určenia dane za nepravdivé a nesprávne a preto boli splnené zákonom stanovené podmienky na určenie dane podľa pomôcok.

75. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že v prejednávanom prípade správca dane preveroval príjmy žalobcu z taxislužby, ktorá bola jeho hlavnou podnikateľskou činnosťou v kontrolovanom roku 2017, na ústnych pojednávaniach žiadal od žalobcu predložiť zoznam motorových vozidiel používaných na podnikanie, zoznam obchodného majetku, oboznámil žalobcu s tým, že má odôvodnenú pochybnosť, že zaúčtované zdaniteľné príjmy nezodpovedajú skutočnosti ako aj o tom, že na výkon taxislužby boli používané iba motorové vozidlá zaradené v obchodnom majetku žalobcu. Správca dane na základe dokladov predložených žalobcom a dôkazov, ktoré si sám zaobstaral (Výzva č. 101910992/2019 zo dňa

09.08.2019 - INFOCAR a.s., Výzva č. 102388206/2019 zo dňa 18.10.2019 - Ministerstvo dopravy a výstavby SR) zistil rozpor medzi údajmi uvedenými v daňovom priznaní, tvrdeniami žalobcu a získanými dôkazmi. Všetky tieto pochybnosti, ako aj výpočet tržieb, správca dane uviedol vo Výzve zo dňa 08.01.2020 č. 100039669/2020, kde žalobcu zároveň vyzval na vyjadrenie sa k zisteným skutočnostiam a predloženie dôkazov o tom, aké konkrétne motorové vozidlá využíval na činnosť taxislužby, aby preukázal spotrebu PHL a tiež skutočnosť, že údaje v daňovom priznaní a v predloženom peňažnom denníku sú správne, vierohodné a úplné. Preukázanie uvedených skutočností tvorí dôkazné bremeno žalobcu. Žalobca sa síce k výzve vyjadril, jeho vyjadrenie ako aj ostatné vyjadrenia na ústnych pojednávaniach boli nekonkrétne, zahmlievajúce, bez vypovedacej schopnosti, nepredložil žiadne konkrétne doklady a dôkazy, len uviedol, že so zistenými skutočnosťami nesúhlasí. Žalobca bol na ústnom pojednávaní dňa 03.03.2020 opakovane vyzvaný na predloženie dôkazov (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100581078/2020 zo dňa 03.03.2020), ale opätovne žiadne dôkazy nepredložil. Správny súd konštatuje, že žalobca v priebehu daňovej kontroly, ktorá začala dňa 17.07.2019, síce so správcom dane formálne spolupracoval, predkladal doklady, dôkazy, vyjadrenia, tieto však boli neúplne, nepresné, skôr zavádzajúce, a preto správca dane nemal žiadne relevantné podklady k tomu, aby daň správne určil. Preto aj správny súd prijal záver, že žalobca v konečnom dôsledku svoje dôkazné bremeno neuniesol a nakoľko podmienky uvedené v § 48 ods. 1 písm. b) daňového poriadku boli splnené, prechod na určenie dane podľa pomôcok bol zákonný. Na základe uvedeného správny súd konštatuje, že právne posúdenie v danej veci bolo správne a námietky žalobcu ohľadne bezdôvodného prechodu na určenie dane podľa pomôcok sú neopodstatnené.

76. K napadnutému rozhodnutiu žalovaného správny súd zdôrazňuje, že ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použite § 48 daňového poriadku. Odvolací orgán v tomto prípade preveruje len to, či správca dane dodržal zákonné podmienky pre určenie dane podľa pomôcok. Ak tieto zákonné podmienky boli splnené, odvolací orgán odvolaniu nevyhovie a napadnuté rozhodnutie potvrdí (§ 74 <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mrqga4v6njwgmxhaylsmftxeylgfu3ti> ods. 5 zákona daňového poriadku). Uvedené skonštatoval aj Ústavný súd Českej republiky v uznesení sp. zn. zo dňa 28.05.1997, podľa ktorého ak smeruje odvolanie proti rozhodnutiu o dani stanovenej podľa pomôcok, skúma odvolací orgán len dodržanie zákonných podmienok pre použitie tohto spôsobu stanovenia dane. Ak zistí odvolací orgán, že tieto zákonné podmienky boli dodržané, odvolanie pre jeho neodôvodnenosť zamietne. Pokiaľ teda žalovaný v tomto prípade vyhodnotil zákonné podmienky pre použitie spôsobu určenia dane podľa pomôcok za splnené a postup správcu dane pri určovaní dane podľa pomôcok za súladný so zákonom, postupoval v medziach zákona, keď odvolaniu žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane o vyrubení dane určenej podľa pomôcok nevyhovel a napadnuté rozhodnutie správcu dane potvrdil.

77. Správny súd uvádza, že dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt (žalobca), pričom správca dane dokazovanie vykonáva a vedie a jeho úlohou je najmä zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy, v zmysle ktorých sú príslušné orgány povinné postupovať. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu (žalobcu) ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním

vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

78. V okamihu, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte. Daňový subjekt (žalobca) disponuje právom, resp. možnosťou uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na uznanie výdavkov za daňové výdavky, čím mu bude znížený základ dane, čoho končeným dôsledkom bude nižšia daňová povinnosť, je iniciátorom takéhoto uznania, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok a ak daňový subjekt (žalobca), na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok uznaný ako oprávnený. Na základe uvedeného správny súd konštatuje neopodstatnenosť námietok žalobcu ohľadne presúvania dôkazného bremena na žalobcu samotného. Správny súd dospel k zhodnému záveru so správnymi orgánmi, že správca dane mal dôvodné pochybnosti o správnosti daňového priznania podaného žalobcom a že na základe jeho výpovede, keď samotný daňový subjekt sa vyjadroval nejednoznačne, rozporuplne a bez podstatných znalostí vlastnej podnikateľskej činnosti, ako i na základe predložených dôkazov, nebolo možné daň správne určiť. Z uvedených dôvodov bolo dôkazné bremeno na preukázanie správnosti podania daňového priznania na žalobcovi.

79. Čo sa týka námietok žalobcu ohľadne prekročenia lehoty na výkon daňovej kontroly, tak správny súd hodnotí túto námietku žalobcu ako nedôvodnú. Správny súd poukazuje na to, že podľa Oznámenia o daňovej kontrole č. 101405393/2019 zo dňa 10.06.2019 začala daňová kontrola u žalobcu dňa 17.07.2019. Daňová kontrola bola z dôvodu pandémie COVID-19 prerušená, a to od 12.03.2020, resp. od 17.04.2020 na žiadosť žalobcu, až do skončenia obdobia pandémie, t. j. do 30.09.2020. Daňová kontrola bola ukončená v zmysle § 46 ods. 9 písm. b) daňového poriadku dňa 23.10.2020 doručením Oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok č. 101595794/2020 zo dňa 19.10.2020. Na základe uvedeného preto správny súd konštatuje, že lehota na výkon daňovej kontroly nebola prekročená a nie je ani dôvod na aplikáciu nálezu Ústavného sud SR č. k. zo dňa 29.06.2010. Žalobca vo svojej žalobe nesprávne uviedol, v rozpore s § 46 ods. 9 písm. b) daňového poriadku, že daňová kontrola bola ukončená dňa 19.01.2021, teda doručením Protokolu o určení dane podľa pomôcok č. 100061521/2021 zo dňa 15.01.2021. Uvedené by platilo len v prípade, ak by správca dane neprešiel na proces určovania dane podľa pomôcok a bol by doručovaný riadny protokol z daňovej kontroly.

80. Ohľadne námietky žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, tak správny súd prijíma záver o neopodstatnenosti tejto námietky žalobcu. Rozhodnutia správnych orgánov nie sú postihnuté vadou nepreskúmateľnosti tak ako to tvrdí žalobca. Správca dane ako aj žalovaný v odôvodnení svojich rozhodnutí uviedli skutočnosti, ktoré boli podkladom pre ich rozhodnutia, ako aj úvahy, ktorými boli vedený pri hodnotení dôkazov. Správne orgány taktiež uviedli právne predpisy, na základe ktorých rozhodovali, pričom pri právnom posúdení taktiež uviedli konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého vyvodili svoje právne posúdenie. Za týmto účelom správne orgány neuviedli len citáciu predmetných zákonných ustanovení, ale správne vyložili aj obsah právnej normy, a to tak že bolo zrejmé aký je vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením. Správca dane ako aj žalovaný v prípade žalobcu správne použili správnu úvahu, ktorá zodpovedala zásadám logiky a z ktorej bolo zrejmé, akými úvahami sa správne orgány pri svojich rozhodnutiach riadili. Z napadnutého rozhodnutia je taktiež zrejmé, že žalovaný sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. Zároveň z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je rozpoznateľné, prečo žalovaný považuje námietky žalobcu za nedôvodné, mylné a vyvrátené. Z napadnutého rozhodnutia je taktiež zrejmé, ktoré skutočnosti zobral správny orgán za podklad svojho rozhodnutia, ako aj prečo považuje skutočnosti predostreté žalobcom za nerozhodné a nesprávne. Zároveň je z napadnutého rozhodnutia zjavné, podľa ktorej právnej normy žalovaný rozhodol a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov.

81. Čo sa týka námietok žalobcu ohľadne toho, že zistenie skutkového stavu žalovaným, na základe ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané, bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a že skutkový stav ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v ňom nemá oporu, tak správny súd považuje tieto námietky za neopodstatnené a nedôvodné. Podľa názoru správneho súdu bolo dokazovanie v administratívnom konaní v záujme objektívneho zistenia skutkového stavu vykonané riadne a dostatočne, o čom svedčí aj obsah administratívneho spisu. Podľa správneho súdu správne orgány postupovali v súlade s § 3 ods. 1 a ods. 3 v nadväznosti na § 24 ods. 4 daňového poriadku, nakoľko pri správe daní postupovali podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránili sa záujmy štátu a obcí a dbalo sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov žalobcu ako daňového subjektu. Správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane je výsledkom príslušného administratívneho konania vychádza zo skutkového stavu zisteného dokazovaním a vyplývajúceho z administratívneho spisu. Skutkové zistenia zistené správcom dane nie sú v rozpore s administratívnym spisom, žalovaným, resp. správcom dane zistený skutkový stav vyplýva z podkladov, ktoré sú riadne uvedené v administratívnom spise. Správne orgány zistili skutočnosti úplne a dostatočne na riadne posúdenie veci. Taktiež uviedli na aké skutočnosti, ktoré vyšli najavo prihliadali pri svojej kontrolnej činnosti, pričom závery obsiahnuté v napadnutých rozhodnutiach si vzájomne neodporujú.

82. S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti a s prihliadnutím na okolnosti danej veci správny súd konštatuje, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia. Správny súd po vyhodnotení žalobných dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu a vo vzťahu k pripojenému administratívnemu spisu nezistil dôvod na to, aby as odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov uvedených v rozhodnutí žalovaného ako aj správcu dane, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia. Správny súd považuje právne posúdenie veci správnymi orgánmi za správne a súladné so zákonom a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Správny súd konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého a prvostupňového rozhodnutia ako aj z obsahu administratívneho spisu je nesporné, že v predmetných konaniach boli podmienky na aplikáciu § 48 daňového poriadku <https://www.beck-online.sk/bo/ document-view.seam?documentId=pj5f6mrqga4v6njwgmxhaylsmftxeylgfu2dq> splnené. Žalovaný v danom prípade postupoval v súlade s § 74 <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mrqga4v6njwgmxhaylsmftxeylgfu3ti> ods. 5 daňového poriadku a preskúmal napadnuté rozhodnutie správcu dane o určení dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2017 podľa pomôcok v zákonom stanovenom rozsahu a rozhodol správne, ak vyslovil, že podmienky na aplikáciu § 48 daňového poriadku <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mrqga4v6njwgmxhaylsmftxeylgfu2dq> boli splnené. Napadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade s § 63 <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mrqga4v6njwgmxhaylsmftxeylgfu3dg> ods. 5 daňového poriadku, je z nich zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, žalovaný sa vyrovnal v dostatočnom rozsahu a zákonným spôsobom s námietkami žalobcu a rozhodnutie aj v potrebnom rozsahu odôvodnil. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia správcu dane.

83. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

84. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a nedôvodnosť námietok žalobcu, správny súd podľa žalobu zamietol.

85. O trovách konania súd rozhodol podľa , v zmysle ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

86. V prejedávanej veci procesne úspešnému žalovanému, ktorým je orgán štátnej správy, správny súd náhradu trov nepriznal, nakoľko žalovanému nevznikli žiadne dôvodne vynaložené trovy a trovy konania si v prípade úspechu žalovaný ani neuplatnil.

87. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 ( veta posledná o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.