Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/590/2014

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: I. Y., naposledy bytom U., t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníčkou Evou Pravdovou, zamestnankyňou Okresného súdu Prievidza, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, právne zastúpený JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom so sídlom Zámocká 36, Bratislava, o zaplatenie 246,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. -55 zo dňa 21. mája 2014, jednohlasne, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

V záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie, ktoré po právnej stránke odôvodnil ust. , , , , , ďalej ust. a o spotrebiteľských úveroch, ako aj ust. , ust. o ochrane spotrebiteľa a ust. (ďalej len ), založil na tom skutkovom základe, že odporca uzatvoril dňa 13.12.2005 s právnym predchodcom navrhovateľa - Slovenskou sporiteľňou, a.s. zmluvu o splátkovom úvere č. 372552826, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver v sume 27.000,- Sk, t.j. 896,24 Eur. V zmluve bola dohodnutá pevná úroková sadzba 17,3% ročne a RPMN bola dohodnutá vo výške 10,12%. Odporca sa zaviazal úver splácať v pravidelných mesačných splátkach po 741,- Sk, t.j. 24,60 Eur, pričom splatnosť 1. splátky bola dohodnutá na deň 20.01.2006, konečná splatnosť úveru bola určená dňom 20.11.2010 a splátky boli splatné vždy k 20. dňu v mesiaci. Z návrhu navrhovateľa ako aj z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok vyplynulo, že odporca neuhrádzal splátky riadne a včas a s plnením sa dostal do omeškania. Dňa 24.03.2011 došlo medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a navrhovateľom k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávok a z prílohy k tejto zmluve vyplynulo, že na navrhovateľa prešla aj pohľadávka voči odporcovi. Podľa údajov uvedených v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok mala pohľadávku tvoriť suma vo výške 1.753,93 Eur, ktorá pozostávala z istiny 1.441,05 Eur, riadneho úroku 85,88 Eur a úrokov z omeškania v sume 227,- Eur. Poukázal na to, že po postúpení pohľadávky odporca navrhovateľovi neuhradil žiadnu sumu a že v konaní opatrovníčka odporcu vzniesla voči nároku navrhovateľa námietku premlčania z dôvodu, že ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, kedy je potrebné postupovať podľa ustanovení . Zdôraznil, že navrhovateľ si uplatnil nárok na zaplatenie dlžných splátok, ktorých splatnosť nastala v období od 20.02.2010 do 20.11.2010, pričom návrh bol podaný na

súd až 24.01.2014, t.j. po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby. Právny vzťah medzi účastníkmi konania založený zmluvou o úvere, i keď ide o zmluvu uzavretú podľa ustanovení , považoval jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. uviedol, že predmetnú zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom možno podriadiť režimu o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Zároveň považoval za potrebné uviesť, že zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho práva a je vo vzťahu k lex specialis. Dospel tak k záveru, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené , použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia , vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch podľa prvej hlavy ôsmej časti . Rovnako na spotrebiteľské zmluvy podľa ust. až je potrebné vzhľadom na ich systematické zaradenie do aplikovať všeobecné ustanovenia o občianskoprávnych vzťahoch. Vyplýva to podľa jeho názoru i zo znenia ust. , veta druhá, z ktorej možno vyvodiť, že spotrebiteľ si zmluvou nemôže zhoršiť postavenie, ktoré by inak mal pri aplikácii ustanovení ako celku. Zastával preto názor, že na spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli uzavreté podľa sa vzťahujú príslušné ustanovenia . Rovnako poukázal na ust. , v zmysle ktorého zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu odchýliť od ustanovení v neprospech spotrebiteľa, a to od akýchkoľvek, t.j. aj od všeobecných ustanovení, a teda i ustanovení o premlčaní. Ďalej uviedol, že v predmetnej veci vzniesla opatrovníčka odporcu námietku premlčania uplatneného nároku a odhliadnuc od toho zdôraznil, že túto otázku musí súd skúmať aj bez návrhu v zmysle ust. o ochrane spotrebiteľa. Preto sa zaoberal najskôr otázkou, či nárok navrhovateľa je premlčaný alebo nie, pričom z návrhu navrhovateľa vyplynulo, že voči odporcovi si uplatňuje nárok na zaplatenie neuhradených splátok, ktorých splatnosť nastala v období od 20.02.2010 do 20.11.2010. Na predmetný vzťah a právo navrhovateľa aplikoval premlčaciu dobu podľa , ktorá je trojročná a konštatoval, že i keď účastníci uzavreli zmluvu o úvere podľa , ktorá ako typ zmluvy je absolútnym obchodom, zároveň táto zmluva spadá pod úpravu spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovení , ako i o spotrebiteľských úveroch. Keďže splatnosť dlžnej sumy nastala od 20.02.2010 do 20.11.2010, zastával názor, že navrhovateľovi uplynula trojročná premlčacia doba najneskôr dňa 20.11.2013. Návrh vo veci samej podal navrhovateľ dňa 24.01.2014, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, preto považoval jeho návrh za premlčaný. V danej súvislosti doplnil, že keďže došlo k premlčaniu istiny, dochádza k premlčaniu aj jej príslušenstva, t.j. zmluvných úrokov, ktoré boli splatné spolu so splátkou istiny, ako i úrokov z omeškania. Vzhľadom k tomu, že nárok navrhovateľ bol premlčaný, ako nedôvodný ho v celom rozsahu zamietol.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktoré odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci a nedostatočne zisteným skutkovým stavom. Mal za to, že súd prvého stupňa na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia , keď potrebné bolo aplikovať ustanovenia , nakoľko ide o absolútny obchodno-záväzkový vzťah. V danej súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.04.2011 a sp. zn. zo dňa 27.03.2013, ako aj uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 21.11.2013 a sp. zn. zo dňa 30.10.2013, a napokon aj na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 20.02.2014. Vychádzajúc z toho zastával názor, že mu vznikol nárok na úhradu splátok uplatnených v žalobnom návrhu, tzn. splátky splatné od 20.02.2010 do 20.11.2010 v počte 10 a celkovej výške 246,- Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do zaplatenia. Preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ust. ho zmenil tak, že vyhovie návrhu navrhovateľa, resp. v zmysle ust. a ho zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si voči odporcovi uplatnil náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby spolu s príslušným režijným paušálom v celkovej výške 35,55 Eur vrátane DPH.

Odporca ani vedľajší účastník na strane odporcu sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle ust. O.s.p a zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné potvrdiť podľa ust. , pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. , podľa ktorého netreba nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. S poukazom na ust. sa odvolací súd stotožňuje s vecne správnym odôvodnením súdu prvého stupňa, pričom na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia uvádza nasledovné:

Súd prvého stupňa zmluvu o úvere správne posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, pretože hoci predmetom konania bol záväzok odporcu, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere, ktorá predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah v zmysle ust. , predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na odporcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ( a nasl. ). Podľa názoru odvolacieho súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v ) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah. Preto na právny vzťah navrhovateľa a odporcu založený zmluvou o úvere súd prvého stupňa správne aplikoval ustanovenia (čo sa týka konkrétnych práv a povinností), ako aj ustanovenia (týkajúce sa ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv), pričom je zrejmé, že na uvedený právny vzťah bolo zároveň potrebné aplikovať príslušné ustanovenia o spotrebiteľských úveroch, k čomu súd prvého stupňa aj pristúpil.

Vzhľadom k vzneseniu námietky premlčania zo strany opatrovníčky odporcu, ako aj zneniu ust. o ochrane spotrebiteľa, sa súd prvého stupňa v preskúmavanej spotrebiteľskej veci odôvodnene zaoberal prioritne otázkou, či nárok navrhovateľa je alebo nie je premlčaný. Z obsahu spisu pritom nepochybne vyplýva, že navrhovateľ si uplatnil nárok na zaplatenie dlžných splátok úveru, ktorých splatnosť nastala v období od 20.02.2010 do 20.11.2010 (konečná splatnosť úveru) v počte 10 a celkovej výške 246,- Eur. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ mohol právo na zaplatenie príslušnej dlžnej sumy splátky voči odporcovi po prvýkrát uplatniť najneskôr dňa 21.11.2010. Vzhľadom k tomu, že návrh na začatie konania podal navrhovateľ na súde prvého stupňa až dňa 24.01.2014, t.j. po uplynutí premlčacej doby, ktorá trvala do 21.11.2013, súd prvého stupňa návrh správne ako premlčaný zamietol.

Námietku navrhovateľa uvedenú v odvolaní, v zmysle ktorej sa otázka premlčania v danom prípade má posudzovať výhradne podľa relevantných ustanovení , nakoľko išlo o absolútny obchod, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú a na tomto mieste zdôrazňuje, že ochranu spotrebiteľovi zaručovalo okrem iného ust. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, pričom na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu. Z uvedeného ustanovenia zreteľne vyplýva aplikovateľnosť ustanovení týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Právna úprava v čase uzavretia zmluvy nielenže zabezpečovala ochranu spotrebiteľovi v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, ale zároveň prostredníctvom (keď považovala za spotrebiteľskú zmluvu akúkoľvek zmluvu spĺňajúcu podmienku podľa ) umožňovala aj použitie ochranných ustanovení . Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd zdôrazňuje, že hoci úver je absolútnym obchodom, v predmetnej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou Zákona o spotrebiteľských úveroch a nepochybne aj ochrannými ustanoveniami , keďže ide o vzťah medzi dodávateľom - obchodníkom a spotrebiteľom a ide teda o typický občianskoprávny vzťah. Za predpokladu duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (rozsudok Najvyššieho súdu SR

vo veci ), keďže použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva na spotrebiteľský právny vzťah, a to aj pokiaľ ide o otázku premlčania, predstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Na základe uvedeného treba postup súdu prvého stupňa, ktorý v prípade posudzovania vznesenej námietky premlčania postupoval podľa príslušných ustanovení , považovať za správny a zákonný.

Pokiaľ niektoré odvolacie súdy rozhodujú iným spôsobom, takýmto rozhodovaním iných odvolacích súdov v preskúmavanej veci Krajský súd v Trenčíne viazaný nie je.

Odvolací súd preskúmaním veci nezistil opodstatnenosť uplatnených dôvodov na odvolanie, keď súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec následne správne právne posúdil. Preto bol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ust. , potvrdený.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. a ust. , , kedy úspešnému odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu v konaní náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola, nakoľko títo si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnili a z obsahu spisu im trovy odvolacieho konania nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .