Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2MCdo/3/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne M. H., bývajúcej v L.,

zastúpenej JUDr. V. Š., advokátom v Ţ., proti ţalovaným 1/ R. F., bývajúcemu v Ţ., toho

času v Ú., so sídlom v D., 2/ R. F., bývajúcej v Ţ., 3/ E., so sídlom v B., o vyslovenie

neplatnosti zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere a dohody o zrážkach

zo mzdy, vedenej na Okresnom súde Ţiar nad Hronom pod sp. zn. ,

o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku

Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17. januára 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17. januára 2008 sp. zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Ţiar nad Hronom rozsudkom zo 16. júla 2007 č.k. -73

zamietol návrh ţalobkyne, ktorým sa domáhala vyslovenia neplatnosti zmluvy

o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. X. a č. X., ktorú 10. októbra 2001 uzavreli

P. ako veriteľ a ţalovaný 1/ ako dlţník, ţalovaná 2/ ako spoludlţník a ţalobkyňa ako

ručiteľka, a dohody o zráţkach zo mzdy, ktorú v ten istý deň uzavrela ţalobkyňa s P. (právny

predchodca ţalovaného 3/) na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky vyplývajúcej z vyššie

uvedenej úverovej zmluvy. Zároveň ţalobkyni uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému 3/

náhradu trov konania 8 376,50 Sk na účet jeho právneho zástupcu. Vyslovil ţe ţalovaní 1/, 2/

nemajú právo na náhradu trov konania. Vec posúdil v zmysle § 37, § 39, § 546 a § 551 ods. 1

. Dospel k záveru, ţe skutočnosť, ţe ţalobkyňa po piatich rokoch

zistila, ţe ako podklady pre schválenie jej ručiteľského záväzku boli bez jej vedomia P.

predloţené falšované doklady o jej príjme od spoločnosti M., so sídlom v B., hoci tieto

v skutočnosti nedosahovala, nemá vplyv na to, ţe dobrovoľne, slobodne uzatvorila dohodu

2

s veriteľom. Touto písomnou dohodou zobrala na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku

veriteľa, ak ju neuspokojí sám dlţník. Ohľadom námietky ţalobkyne, ţe napadnuté zmluvy

o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere sú neplatné v zmysle § 39 Občianskeho

zákonníka, vyslovil, ţe ţalobkyňa uzavrela dohodu o ručení v zmysle § 546 Občianskeho

zákonníka, čo je úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom neodporuje zákonu, ani ho

neobchádza, rovnako sa neprieči dobrým mravom. Podobne vo vzťahu k dohode o zráţkach

zo mzdy dospel k záveru, ţe ţalobkyňa túto uzatvorila dobrovoľne a v písomnej forme (§ 551

ods. 1 ). Keďţe obe dohody, prevzatie ručiteľského záväzku a dohodu

o zráţkach zo mzdy, urobila slobodne, váţne, určite a zrozumiteľne a úkony mali zákonom

predpísané náleţitosti, nebol daný zákonný dôvod pre vyslovenie ich neplatnosti. O trovách

konania rozhodol podľa a

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo 17. januára 2008, sp. zn.

rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdil. Ţalovaným 1/ a 2/ trovy

odvolacieho konania nepriznal. Vo vzťahu k ţalovanému 3/ zaviazal ţalobkyňu k náhrade

trov odvolacieho konania 5 552,50 Sk v lehote 3 dní. Odvolací súd doplnil dokazovanie

výsluchom ţalovaných a oboznámením sa so spisom O. (vo veci úverového podvodu)

a v rámci toho aj s výpoveďou obvineného D. Š., konateľa spoločnosti M. Nestotoţnil sa

s názorom ţalobkyne, ţe predloţenie sfalšovaných dokladov spôsobilo absolútnu neplatnosť

zmluvy o úvere. Predloţenie falošných dokladov nemalo vplyv ani na jej ručiteľský záväzok,

ktorým sa zaviazala ručiť za úver ţalovaných 1/ a 2/. Dospel k záveru, ţe ţalobkyňa

nepreukázala svoje tvrdenie, ţe nemala vedomosť o výške úveru 600 000 Sk (tvrdila, ţe si

myslela, ţe ručí za cca 200 000 Sk) a skonštatoval, ţe bolo vecou ručiteľky, aby si pred tým,

neţ urobí písomné vyhlásenie o ručení, obstarala potrebné informácie o záväzku. Uviedol, ţe

zmluvný záväzok ako taký, súd prvého stupňa správne posúdil a správne odvodil platnosť

tohto záväzku od ručiteľského záväzku. Ţalobkyňa vedela, za čo ide ručiť, a pokiaľ ručila,

svojím podpisom potvrdila záväznosť oboch zmlúv. V konaní nebolo preukázané, ţe by

zmluvy boli neplatné z iných dôvodov. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224

ods. 1 , a

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 31. marca 2010 sp. zn.

mimoriadne dovolanie odmietol (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243b ods. 5

a ). Ţalovaným 1/ aţ 3/ náhradu trov konania

o mimoriadnom dovolaní nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe nedostatky doručovania

3

rozsudku súdu prvého stupňa boli zhojené jeho doručením krátkou cestou na pojednávaní

odvolacieho súdu konanom 17. januára 2008, na ktorom bol ţalovaný 1/ osobne prítomný.

Odvolací súd však priamo od neho nezisťoval adresu ţalovaného 1/ pre doručovanie,

obmedzil sa len na zistenie, ţe sa zdrţiaval v zahraničí. Napriek týmto skutočnostiam sa ani

nepokúšal doručiť rozsudok, ktorým rozhodol o odvolaní ţalovanému 1/ na niektorú

zo známych adries, ale doručil ho priamo opatrovníčke ustanovenej súdom prvého stupňa.

Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nebol riadne doručený všetkým účastníkom konania

a teda ešte nenadobudol právoplatnosť. Z uvedeného vyplynulo, ţe mimoriadne dovolanie

bolo podané voči neprávoplatnému rozsudku odvolacieho súdu.

Okresný súd Ţiar nad Hronom následne doručil rozsudok odvolacieho súdu

ţalovanému 1/ do vlastných rúk a uznesenie o ustanovení opatrovníka zrušil uznesením

z 18. mája 2010 č.k. -146.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal na podnet ţalobkyne generálny prokurátor

Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie. Ţiadal, aby ho Najvyšší súd Slovenskej

republiky zrušil a vrátil vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Poukázal na to, ţe odvolací

súd sa pri svojom rozhodovaní neriadil zákonnými ustanoveniami , ,

, , , a , ,

, a . Namietal, ţe odvolací súd sa

nezaoberal okolnosťami vzniku samotnej zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom

úvere, čo bolo predmetom návrhu, ale zameral sa na okolnosti vzniku a platnosti ručiteľského

záväzku ţalobkyne, pričom opomenul akcesorickú povahu ručiteľského záväzku voči záväzku

dlţníka, t.j. ţe vznik a trvanie ručenia sú priamo podmienené existenciou hlavného

(zaisťovaného) záväzku. Súdom prvého i druhého stupňa vytkol nesprávnu aplikáciu § 546

na posudzovaný ručiteľský vzťah. Záväzkové vzťahy, ktoré vznikli

zo zmluvy o úvere, sa bez ohľadu na povahu účastníkov spravujú záväzkovou časťou

( ). Podľa názoru

generálneho prokurátora v právnom štáte nie je akceptovateľný názor, ţe ţalovaný 1/

nespôsobil absolútnu neplatnosť zmluvy tým, ţe vedome predloţil Prvej stavebnej

sporiteľni, a.s. sfalšované doklady. Konanie ţalovaného 1/, ako aj ďalších osôb, smerujúce

k uzatvoreniu úverovej zmluvy bolo v takom hrubom rozpore s dobrými mravmi, ţe súčasne

naplnilo znaky skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu. Z uvedeného dôvodu

nemoţno takémuto právnemu úkonu poskytnúť právnu (súdnu) ochranu. Hoci odvolací súd

4

doplnil inak nedostatočné dokazovanie súdu prvého stupňa, neprihliadol na rozhodné

skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané. Rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), pretoţe súd aplikoval

nesprávny právny predpis ( ), a nesprávne vykladal a

vzhľadom na zistený skutkový stav.

Ţalobkyňa sa s mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora Slovenskej

republiky v celom rozsahu stotoţnila.

Ţalovaní 1/ aţ 3/ sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora Slovenskej

republiky nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ), po zistení, ţe mimoriadne dovolanie podal včas generálny prokurátor

Slovenskej republiky ( ) na základe podnetu účastníka konania ( a

), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

v rozsahu podľa v spojení s a dospel k záveru, ţe rozhodnutie

krajského súdu je potrebné zrušiť.

Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej

rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, ţe právoplatným

rozhodnutím súdu bol porušený zákon, a ak to vyţaduje ochrana práv a zákonom chránených

záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu, a túto ochranu nie je moţné dosiahnuť

inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie

( ). Mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie

súdu za podmienok uvedených v , ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným

v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale aj dôvodmi

uplatnenými v mimoriadnom dovolaní. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1

) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými a tzv. inými vadami konania,

pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. O vadu v zmysle ide

vţdy vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

5

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Vady v zmysle a tzv. iné vady

dovolateľ nenamietal, iné vady a vady v zmysle písm. a/ aţ e/, g/ nevyšli najavo

ani v dovolacom konaní.

Dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie odvolacieho súdu je v danom prípade

postihnuté procesnou vadou podľa

Vady konania vymedzené v sú porušením základného práva účastníka

súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho

poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj a nasl.

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994,

séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993,

sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn.

) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok

riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka

na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada

i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej

strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva

dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite,

skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho

dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

V danej veci sa ţalobkyňa ako ručiteľka domáhala určenia neplatnosti zmluvy

o medziúvere a stavebnom úvere a dohody o zráţkach zo mzdy. V ţalobe uviedla, ţe

ţalovaný 1/ sfalšoval doklady o jej príjme, o čom sa dozvedela aţ z trestného konania.

Prvostupňový súd ţalobu zamietol. Poukázal na to, ţe ţalobkyňa v zmysle § 546 Občianskeho

6

zákonníka uzatvorila dohodu o ručení, ktorá svojím obsahom neodporovala zákonu,

neobchádzala ho, ani sa nepriečila dobrým mravom. Uviedol, ţe ručenie môţe existovať iba

popri hlavnom záväzkovom právnom vzťahu a preto má povahu vedľajšieho právneho

vzťahu. Skutočnosť, ţe ţalobkyňa sa dozvedela o tom, ţe veriteľovi boli predloţené iné

doklady o jej príjme neţ v skutočnosti dosahovala, nemá vplyv na jej povinnosť uspokojiť

veriteľovu pohľadávku, dohodu o ručení podpísala dobrovoľne. Súd v ničom nevidel ani

neplatnosť dohody o zráţkach zo mzdy. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia

uviedol, ţe zmluvný záväzok ako taký, súd prvého stupňa správne posúdil a správne odvodil

platnosť tohto záväzku od ručiteľského záväzku. V tomto smere je potrebné povaţovať

rozsudok odvolacieho súdu za nepreskúmateľný, nakoľko nie je zrejmé, prečo mal odvolací

súd za to, ţe súd prvého stupňa odvodzoval platnosť hlavného záväzku od vedľajšieho.

Odôvodnenie prvostupňového súdu tomu vôbec nenasvedčuje, pretoţe v rámci jeho

rozhodnutia je poukázané na akcesorickú povahu ručiteľského záväzku voči hlavnému

záväzku, nie naopak, ako odvolací súd uviedol. Krajský súd napadnuté rozhodnutie

odôvodnil v rozpore s , keď uviedol len nedostatočne

a nezrozumiteľne, z akých skutočností vychádzal a akými úvahami sa pri posudzovaní

platnosti/neplatnosti zmluvy o úvere riadil (s poukazom na všetky skutočnosti, ktoré počas

konania vyšli najavo). V tomto smere je potrebné podrobnejšie posudzovať tento úkon

v súvislosti s konaním v rozpore s dobrými mravmi (sfalšovanie dokladov za účelom

poskytnutia úveru) ako aj s poukazom na výsledky trestného konania. Nie je postačujúce,

keď odvolací súd len v krátkosti uviedol, ţe neobstojí názor, ţe ţalovaný 1/ mal spôsobiť

absolútnu neplatnosť zmluvy tým, ţe vedome predloţil sfalšované doklady o jej mzde.

Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho

zákonníka treba povaţovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska

v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi

(pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými

rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne

vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce

skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku

je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho

rozhodnutia.

7

Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva

na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá okrem prípustnosti dovolania zároveň aj

dôvodnosť podaného dovolania (§ 243e ods. 1 v spojení s § 243f ods. 1 písm. a/ a § 237

písm. f/ ).

Navyše rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci

( ), tak ako namietal generálny prokurátor. Súd nesprávne

aplikoval príslušné ustanovenia .

Ručením sa zabezpečoval záväzok zo zmluvy o úvere (resp. medziúvere). Záväzkové

vzťahy, ktoré vznikli zo zmluvy o úvere, sa bez ohľadu na povahu účastníkov spravujú

záväzkovou časťou . Preto aj záväzkové vzťahy, ktoré vznikli pri

zabezpečení záväzku z úverovej zmluvy, sa spravujú (

). Na tom by nič nemohla zmeniť ani skutočnosť, ţe v ručiteľskom

vyhlásení by bol odkaz na ustanovenie . Ručenie v obchodných

záväzkových vzťahoch je v upravené komplexne a na vzťahy z neho

sa preto nepouţijú ustanovenia o ručení (porovnaj napr. rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. mája 2000 sp. zn. ).

S poukazom na uvedené dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu

vrátil na ďalšie konanie ( v spojení s , O.s.p).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( v spojení s ods. l ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. apríla 2011

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová