Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 15 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (232)b4e/364654.5e3c2e.pdf
PDF · 117.41 KB
No categories available
2MCdo/3/2011
Najvyšší súd 2 M Cdo 3/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne M. H., bývajúcej v L.,
zastúpenej JUDr. V. Š., advokátom v Ţ., proti ţalovaným 1/ R. F., bývajúcemu v Ţ., toho
času v Ú., so sídlom v D., 2/ R. F., bývajúcej v Ţ., 3/ E., so sídlom v B., o vyslovenie
neplatnosti zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere a dohody o zrážkach
zo mzdy, vedenej na Okresnom súde Ţiar nad Hronom pod sp. zn. 4 C 285/2006,
o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17. januára 2008 sp. zn. 16 Co 280/2007, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17. januára 2008 sp. zn.
16 Co 280/2007 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Ţiar nad Hronom rozsudkom zo 16. júla 2007 č.k. 4 C 285/2006-73
zamietol návrh ţalobkyne, ktorým sa domáhala vyslovenia neplatnosti zmluvy
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. X. a č. X., ktorú 10. októbra 2001 uzavreli
P. ako veriteľ a ţalovaný 1/ ako dlţník, ţalovaná 2/ ako spoludlţník a ţalobkyňa ako
ručiteľka, a dohody o zráţkach zo mzdy, ktorú v ten istý deň uzavrela ţalobkyňa s P. (právny
predchodca ţalovaného 3/) na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky vyplývajúcej z vyššie
uvedenej úverovej zmluvy. Zároveň ţalobkyni uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému 3/
náhradu trov konania 8 376,50 Sk na účet jeho právneho zástupcu. Vyslovil ţe ţalovaní 1/, 2/
nemajú právo na náhradu trov konania. Vec posúdil v zmysle § 37, § 39, § 546 a § 551 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Dospel k záveru, ţe skutočnosť, ţe ţalobkyňa po piatich rokoch
zistila, ţe ako podklady pre schválenie jej ručiteľského záväzku boli bez jej vedomia P.
predloţené falšované doklady o jej príjme od spoločnosti M., so sídlom v B., hoci tieto
v skutočnosti nedosahovala, nemá vplyv na to, ţe dobrovoľne, slobodne uzatvorila dohodu
s veriteľom. Touto písomnou dohodou zobrala na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku
veriteľa, ak ju neuspokojí sám dlţník. Ohľadom námietky ţalobkyne, ţe napadnuté zmluvy
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere sú neplatné v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka, vyslovil, ţe ţalobkyňa uzavrela dohodu o ručení v zmysle § 546 Občianskeho
zákonníka, čo je úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom neodporuje zákonu, ani ho
neobchádza, rovnako sa neprieči dobrým mravom. Podobne vo vzťahu k dohode o zráţkach
zo mzdy dospel k záveru, ţe ţalobkyňa túto uzatvorila dobrovoľne a v písomnej forme (§ 551
ods. 1 Občianskeho zákonníka). Keďţe obe dohody, prevzatie ručiteľského záväzku a dohodu
o zráţkach zo mzdy, urobila slobodne, váţne, určite a zrozumiteľne a úkony mali zákonom
predpísané náleţitosti, nebol daný zákonný dôvod pre vyslovenie ich neplatnosti. O trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a § 149 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo 17. januára 2008, sp. zn.
16 Co 280/2007 rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdil. Ţalovaným 1/ a 2/ trovy
odvolacieho konania nepriznal. Vo vzťahu k ţalovanému 3/ zaviazal ţalobkyňu k náhrade
trov odvolacieho konania 5 552,50 Sk v lehote 3 dní. Odvolací súd doplnil dokazovanie
výsluchom ţalovaných a oboznámením sa so spisom O. (vo veci úverového podvodu)
a v rámci toho aj s výpoveďou obvineného D. Š., konateľa spoločnosti M. Nestotoţnil sa
s názorom ţalobkyne, ţe predloţenie sfalšovaných dokladov spôsobilo absolútnu neplatnosť
zmluvy o úvere. Predloţenie falošných dokladov nemalo vplyv ani na jej ručiteľský záväzok,
ktorým sa zaviazala ručiť za úver ţalovaných 1/ a 2/. Dospel k záveru, ţe ţalobkyňa
nepreukázala svoje tvrdenie, ţe nemala vedomosť o výške úveru 600 000 Sk (tvrdila, ţe si
myslela, ţe ručí za cca 200 000 Sk) a skonštatoval, ţe bolo vecou ručiteľky, aby si pred tým,
neţ urobí písomné vyhlásenie o ručení, obstarala potrebné informácie o záväzku. Uviedol, ţe
zmluvný záväzok ako taký, súd prvého stupňa správne posúdil a správne odvodil platnosť
tohto záväzku od ručiteľského záväzku. Ţalobkyňa vedela, za čo ide ručiť, a pokiaľ ručila,
svojím podpisom potvrdila záväznosť oboch zmlúv. V konaní nebolo preukázané, ţe by
zmluvy boli neplatné z iných dôvodov. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224
ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p. a § 150 O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 31. marca 2010 sp. zn.
2 M Cdo 2/2009 mimoriadne dovolanie odmietol (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243b ods. 5
O.s.p. a § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Ţalovaným 1/ aţ 3/ náhradu trov konania
o mimoriadnom dovolaní nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe nedostatky doručovania
rozsudku súdu prvého stupňa boli zhojené jeho doručením krátkou cestou na pojednávaní
odvolacieho súdu konanom 17. januára 2008, na ktorom bol ţalovaný 1/ osobne prítomný.
Odvolací súd však priamo od neho nezisťoval adresu ţalovaného 1/ pre doručovanie,
obmedzil sa len na zistenie, ţe sa zdrţiaval v zahraničí. Napriek týmto skutočnostiam sa ani
nepokúšal doručiť rozsudok, ktorým rozhodol o odvolaní ţalovanému 1/ na niektorú
zo známych adries, ale doručil ho priamo opatrovníčke ustanovenej súdom prvého stupňa.
Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nebol riadne doručený všetkým účastníkom konania
a teda ešte nenadobudol právoplatnosť. Z uvedeného vyplynulo, ţe mimoriadne dovolanie
bolo podané voči neprávoplatnému rozsudku odvolacieho súdu.
Okresný súd Ţiar nad Hronom následne doručil rozsudok odvolacieho súdu
ţalovanému 1/ do vlastných rúk a uznesenie o ustanovení opatrovníka zrušil uznesením
z 18. mája 2010 č.k. 4 C 285/2006-146.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal na podnet ţalobkyne generálny prokurátor
Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie. Ţiadal, aby ho Najvyšší súd Slovenskej
republiky zrušil a vrátil vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Poukázal na to, ţe odvolací
súd sa pri svojom rozhodovaní neriadil zákonnými ustanoveniami § 1 O.s.p., § 132 O.s.p.,
§ 211 ods. 2 O.s.p., § 219 ods. 1 O.s.p., § 3 ods. 1, § 34 a § 39 Občianskeho zákonníka, § 303,
§ 304 ods. 1, § 261 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka. Namietal, ţe odvolací súd sa
nezaoberal okolnosťami vzniku samotnej zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere, čo bolo predmetom návrhu, ale zameral sa na okolnosti vzniku a platnosti ručiteľského
záväzku ţalobkyne, pričom opomenul akcesorickú povahu ručiteľského záväzku voči záväzku
dlţníka, t.j. ţe vznik a trvanie ručenia sú priamo podmienené existenciou hlavného
(zaisťovaného) záväzku. Súdom prvého i druhého stupňa vytkol nesprávnu aplikáciu § 546
Občianskeho zákonníka na posudzovaný ručiteľský vzťah. Záväzkové vzťahy, ktoré vznikli
zo zmluvy o úvere, sa bez ohľadu na povahu účastníkov spravujú záväzkovou časťou
Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka). Podľa názoru
generálneho prokurátora v právnom štáte nie je akceptovateľný názor, ţe ţalovaný 1/
nespôsobil absolútnu neplatnosť zmluvy tým, ţe vedome predloţil Prvej stavebnej
sporiteľni, a.s. sfalšované doklady. Konanie ţalovaného 1/, ako aj ďalších osôb, smerujúce
k uzatvoreniu úverovej zmluvy bolo v takom hrubom rozpore s dobrými mravmi, ţe súčasne
naplnilo znaky skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu. Z uvedeného dôvodu
nemoţno takémuto právnemu úkonu poskytnúť právnu (súdnu) ochranu. Hoci odvolací súd
doplnil inak nedostatočné dokazovanie súdu prvého stupňa, neprihliadol na rozhodné
skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané. Rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), pretoţe súd aplikoval
nesprávny právny predpis (§ 546 Občianskeho zákonníka), a nesprávne vykladal § 3 a § 39
Občianskeho zákonníka vzhľadom na zistený skutkový stav.
Ţalobkyňa sa s mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora Slovenskej
republiky v celom rozsahu stotoţnila.
Ţalovaní 1/ aţ 3/ sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora Slovenskej
republiky nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
(§ 10a ods. 3 O.s.p.), po zistení, ţe mimoriadne dovolanie podal včas generálny prokurátor
Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2
O.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.)
v rozsahu podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe rozhodnutie
krajského súdu je potrebné zrušiť.
Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej
rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, ţe právoplatným
rozhodnutím súdu bol porušený zákon, a ak to vyţaduje ochrana práv a zákonom chránených
záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu, a túto ochranu nie je moţné dosiahnuť
inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie
(§ 243e ods. 1 O.s.p.). Mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie
súdu za podmienok uvedených v § 243e O.s.p., ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale aj dôvodmi
uplatnenými v mimoriadnom dovolaní. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1
O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania,
pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. O vadu v zmysle § 237 O.s.p. ide
vţdy vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Vady v zmysle § 237 O.s.p. a tzv. iné vady
dovolateľ nenamietal, iné vady a vady v zmysle § 237 O.s.p. písm. a/ aţ e/, g/ nevyšli najavo
ani v dovolacom konaní.
Dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie odvolacieho súdu je v danom prípade
postihnuté procesnou vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
Vady konania vymedzené v § 237 O.s.p. sú porušením základného práva účastníka
súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994,
séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993,
sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn.
I. ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok
riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka
na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada
i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej
strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite,
skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho
dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.
V danej veci sa ţalobkyňa ako ručiteľka domáhala určenia neplatnosti zmluvy
o medziúvere a stavebnom úvere a dohody o zráţkach zo mzdy. V ţalobe uviedla, ţe
ţalovaný 1/ sfalšoval doklady o jej príjme, o čom sa dozvedela aţ z trestného konania.
Prvostupňový súd ţalobu zamietol. Poukázal na to, ţe ţalobkyňa v zmysle § 546 Občianskeho
zákonníka uzatvorila dohodu o ručení, ktorá svojím obsahom neodporovala zákonu,
neobchádzala ho, ani sa nepriečila dobrým mravom. Uviedol, ţe ručenie môţe existovať iba
popri hlavnom záväzkovom právnom vzťahu a preto má povahu vedľajšieho právneho
vzťahu. Skutočnosť, ţe ţalobkyňa sa dozvedela o tom, ţe veriteľovi boli predloţené iné
doklady o jej príjme neţ v skutočnosti dosahovala, nemá vplyv na jej povinnosť uspokojiť
veriteľovu pohľadávku, dohodu o ručení podpísala dobrovoľne. Súd v ničom nevidel ani
neplatnosť dohody o zráţkach zo mzdy. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, ţe zmluvný záväzok ako taký, súd prvého stupňa správne posúdil a správne odvodil
platnosť tohto záväzku od ručiteľského záväzku. V tomto smere je potrebné povaţovať
rozsudok odvolacieho súdu za nepreskúmateľný, nakoľko nie je zrejmé, prečo mal odvolací
súd za to, ţe súd prvého stupňa odvodzoval platnosť hlavného záväzku od vedľajšieho.
Odôvodnenie prvostupňového súdu tomu vôbec nenasvedčuje, pretoţe v rámci jeho
rozhodnutia je poukázané na akcesorickú povahu ručiteľského záväzku voči hlavnému
záväzku, nie naopak, ako odvolací súd uviedol. Krajský súd napadnuté rozhodnutie
odôvodnil v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p., keď uviedol len nedostatočne
a nezrozumiteľne, z akých skutočností vychádzal a akými úvahami sa pri posudzovaní
platnosti/neplatnosti zmluvy o úvere riadil (s poukazom na všetky skutočnosti, ktoré počas
konania vyšli najavo). V tomto smere je potrebné podrobnejšie posudzovať tento úkon
v súvislosti s konaním v rozpore s dobrými mravmi (sfalšovanie dokladov za účelom
poskytnutia úveru) ako aj s poukazom na výsledky trestného konania. Nie je postačujúce,
keď odvolací súd len v krátkosti uviedol, ţe neobstojí názor, ţe ţalovaný 1/ mal spôsobiť
absolútnu neplatnosť zmluvy tým, ţe vedome predloţil sfalšované doklady o jej mzde.
Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka treba povaţovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska
v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi
(pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 137/2003).
Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne
vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce
skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku
je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho
rozhodnutia.
Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva
na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá okrem prípustnosti dovolania zároveň aj
dôvodnosť podaného dovolania (§ 243e ods. 1 v spojení s § 243f ods. 1 písm. a/ a § 237
písm. f/ O.s.p.).
Navyše rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci
(§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), tak ako namietal generálny prokurátor. Súd nesprávne
aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Ručením sa zabezpečoval záväzok zo zmluvy o úvere (resp. medziúvere). Záväzkové
vzťahy, ktoré vznikli zo zmluvy o úvere, sa bez ohľadu na povahu účastníkov spravujú
záväzkovou časťou Obchodného zákonníka. Preto aj záväzkové vzťahy, ktoré vznikli pri
zabezpečení záväzku z úverovej zmluvy, sa spravujú Obchodným zákonníkom (§ 261 ods. 4
Obchodného zákonníka). Na tom by nič nemohla zmeniť ani skutočnosť, ţe v ručiteľskom
vyhlásení by bol odkaz na ustanovenie Občianskeho zákonníka. Ručenie v obchodných
záväzkových vzťahoch je v Obchodnom zákonníku upravené komplexne a na vzťahy z neho
sa preto nepouţijú ustanovenia Občianskeho zákonníka o ručení (porovnaj napr. rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. mája 2000 sp. zn. 4 Obo 115/1999).
S poukazom na uvedené dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu
vrátil na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 1, 2 O.s.p).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243d ods. l O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. apríla 2011
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová