Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
394/377033.ef3099.pdf
PDF · 132.81 KB
No categories available
2MCdo/2/2009
Najvyšší súd 2 M Cdo 2/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne M. H., bývajúcej v L.,
proti žalovaným 1/ R. F., bývajúcemu v Ž., 2/ R. F., bývajúcej v Ž., 3/ E. K. S., s.r.o., so
sídlom v B., zast. Mgr. R. K., advokátom v B., o vyslovenie neplatnosti zmluvy
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere a o neplatnosti dohody o zrážkach
zo mzdy, vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 4 C 285/2006,
o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17. januára 2008, sp. zn. 16 Co 280/2007, takto
rozhodol:
Mimoriadne dovolanie o d m i e t a .
Žalovaným 1/ až 3/ náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom zo 16. júla 2007, č. k. 4 C 285/2006-73
návrh žalobkyne na vyslovenie neplatnosti zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere č. X., X., ktorú 10. októbra 2001 uzavreli P. S. S., a.s. ako veriteľ a žalovaní 1/ a 2/ ako
dlžníci, a dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú ten istý deň uzavrela žalobkyňa s P.S.S., a.s.
(právny predchodca žalovaného 3/) na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky vyplývajúcej
z vyššie uvedených úverových zmlúv, zamietol. Zároveň žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému 3/ náhradu trov konania. Vec posúdil v zmysle ustanovení § 37, § 39, § 546 a §
551 ods. 1 O.z. Dospel k záveru, že skutočnosť, že žalobkyňa po piatich rokoch zistila, že ako
podklady pre schválenie jej ručiteľského záväzku boli bez jej vedomia P.S.S., a.s. predložené
falšované doklady o jej príjme od spoločnosti M. R., s.r.o., B., ktoré v skutočnosti
nedosahovala, nebola s touto spoločnosťou v žiadnom pracovnoprávnom vzťahu, nemá vplyv
na to, že dobrovoľne, slobodne uzatvorila dohodu s veriteľom, v ktorej písomne zobrala na
seba povinnosť uspokojiť jeho pohľadávku, ak ju neuspokojí sám dlžník. Ohľadom námietky
žalobkyne, že napadnuté zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere sú neplatné
v zmysle § 39 O.z., vyslovil, že žalobkyňa uzavrela dohodu o ručení v zmysle § 546 O.z., čo
je úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom neodporuje zákonu, ani ho neobchádza, rovnako
sa neprieči dobrým mravom. Podobne vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy dospel
k záveru, že žalobkyňa túto uzatvorila dobrovoľne a v písomnej forme (§ 551 ods. 1 O.z.).
Keďže obe dohody, prevzatie ručiteľského záväzku a dohodu o zrážkach zo mzdy,
urobila slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne a úkony majú zákonom predpísané
náležitosti, nie je daný zákonný dôvod pre vyslovenie ich neplatnosti. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a § 149 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo 17. januára 2008, sp. zn.
16 Co 280/2007, rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdil. Žalovaným 1/ a 2/ trovy
odvolacieho konania nepriznal, vo vzťahu k žalovanému 3/ zaviazal žalobkyňu na ich
zaplatenie. Doplnil dokazovanie výsluchom žalovaných a oboznámením sa so spisom O. Č.
(vo veci úverového podvodu, pričom obvinení boli žalobkyňa, žalovaný 1/ a D. Š.; voči
žalobkyni bolo trestné stíhanie zastavené) a v rámci toho aj s výpoveďou obvineného D. Š.,
konateľa spoločnosti M. R., s.r.o. Nestotožnil sa s názorom žalobkyne, že predloženie
sfalšovaných dokladov spôsobilo absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere. Predloženie falošných
dokladov nemá vplyv ani na jej ručiteľský záväzok, ktorým sa zaviazala ručiť pre úver
žalovaných 1/ a 2/. Dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenie, že nemala
vedomosť o výške úveru 600 000,-- Sk (tvrdí, že myslela, že ručí za cca 200 000,-- Sk)
a skonštatoval, že je vecou ručiteľa, aby si pred tým, než urobí písomné vyhlásenie o ručení,
obstaral potrebné informácie o záväzku. Stotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa
v posúdení otázky platnosti zmluvných záväzkov. Žalobkyňa vedela, za čo ide ručiť, a pokiaľ
ručila, svojím podpisom potvrdila záväznosť oboch zmlúv. V konaní nebolo preukázané, že
by zmluvy boli neplatné z iných dôvodov (§ 37 O.z.). O trovách odvolacieho konania
rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p. a § 150 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal na podnet žalobkyne generálny
prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie. Žiadal, aby ho Najvyšší súd
Slovenskej republiky zrušil a vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Poukázal na to, že
odvolací súd sa pri svojom rozhodovaní neriadil zákonnými ustanoveniami § 1 O.s.p., § 29
ods. 2, 4 O.s.p., § 115 ods. 2 O.s.p., § 132 O.s.p., § 158 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2 O.s.p.,
§ 219 ods. 1 O.s.p., § 3 ods. 1, § 34 a § 39 O.z., § 303, § 304 ods. 1 ObZ a § 261 ods. 3 a 4
ObZ. Namietal, že odvolací súd sa nezaoberal okolnosťami vzniku samotnej zmluvy
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, čo bolo predmetom návrhu, ale sa zameral
na okolnosti vzniku a platnosti ručiteľského záväzku žalobkyne, pričom opomenul
akcesorickú povahu ručiteľského záväzku voči záväzku dlžníka, t.j. že vznik a trvanie ručenia
sú priamo podmienené existenciou hlavného (zaisťovaného) záväzku. Súdom prvého
i druhého stupňa vytkol nesprávnu aplikáciu § 546 O.z. na posudzovaný ručiteľský vzťah.
Záväzkové vzťahy, ktoré vznikli zo zmluvy o úvere, sa bez ohľadu na povahu účastníkov
spravujú záväzkovou časťou Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 3 písm. d/ ObZ). Podľa
názoru generálneho prokurátora v právnom štáte nie je akceptovateľný názor, že neobstojí
názor žalobkyne, že žalovaný 1/ mal spôsobiť absolútnu neplatnosť zmluvy tým, že vedome
predložil pre P.S.S., a.s. sfalšované doklady. Konanie žalovaného 1/, ako aj ďalších osôb,
smerujúce k uzatvoreniu úverovej zmluvy bolo v takom hrubom rozpore s dobrými mravmi
(§ 39 O.z.), že súčasne naplnilo znaky skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu.
Z uvedeného dôvodu nemožno takémuto právnemu úkonu poskytnúť právnu (súdnu) ochranu.
Hoci odvolací súd doplnil inak nedostatočné dokazovanie súdu prvého stupňa, neprihliadol na
rozhodné skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané. V tejto časti jeho rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f písm. c/ O.s.p.), pretože súd aplikoval
nesprávny právny predpis (ust. § 546 O.z.), ako aj nesprávny výklad § 3 a § 39 O.z. vzhľadom
na zistený skutkový stav. Následne generálny prokurátor vytkol súdom vadu konania
v súvislosti s ustanovením I. K., súdnej tajomníčky, za opatrovníčku žalovanému 1/.
Uznesenie o ustanovení opatrovníčky okresný súd vyhlásil na pojednávaní konanom 16. júla
2007, pričom ustanovená opatrovníčka nebola na pojednávaní prítomná. Písomné vyhotovenie
uznesenia a doklad o jeho doručení (§ 168 ods. 2 O.s.p.) sa v spise nenachádzajú, nie je teda
možné posúdiť, či bolo riadne doručené, a teda či sa vôbec stalo právoplatným. Navyše, súd
pred ustanovením opatrovníka nevykonal žiadne šetrenie smerujúce k zisteniu, či sú naozaj
splnené podmienky podľa § 29 ods. 2 O.s.p. Rovnako pochybil aj odvolací súd. Žalovaný 1/
sa dostavil na odvolacie pojednávanie konané 17. januára 2008, kedy mu súd aj
doručil rozsudok súdu prvého stupňa a ďalšie písomnosti. Z prítomnosti žalovaného 1/ na
pojednávaní vyplýva, že dôvody pre ustanovenie opatrovníka pominuli (§ 29 ods. 4 O.s.p), no
krajský súd napriek tomu nezisťoval od žalovaného 1/ jeho aktuálnu adresu, ponechal
uznesenie o ustanovení opatrovníka v platnosti a opatrovníčke ustanovenej súdom prvého
stupňa aj doručil napadnutý rozsudok. Týmto svojím postupom konajúce súdy odňali
žalovanému 1/ možnosť konať pred súdom, čím konanie zaťažili vadou podľa § 237 písm. f/
Žalobkyňa sa vo svojom písomnom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu stotožnila
s právnou argumentáciou, čo sa týka merita veci, k procesným pochybeniam súdov sa
nevyjadrila.
Ostatní účastníci konania nevyužili svoje právo a na výzvu súdu sa k mimoriadnemu
dovolaniu generálneho prokurátora Slovenskej republiky písomne nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd príslušný na konanie o mimoriadnom
dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že mimoriadne dovolanie podal na podnet žalobkyne
generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.) bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal
napadnuté rozsudky, ako aj konanie, ktoré predchádzalo ich vydaniu, a dospel k záveru, že nie
je daná prípustnosť mimoriadneho dovolania, pretože bolo podané predčasne.
Súd konajúci o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora musí v každej veci
posúdiť, či zákonom ustanovené podmienky na jeho podanie boli splnené. Pritom je aj
viazaný dôvodmi uvedenými v mimoriadnom dovolaní.
Podľa § 243e ods. 1 O.s.p. ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka
konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí,
že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyžaduje ochrana
práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto
ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto
rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.
Podľa § 159 ods. 2 O.s.p. doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním,
je právoplatný.
Podľa § 158 ods. 2 O.s.p. rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku sa doručuje
účastníkom, prípadne ich zástupcom do vlastných rúk.
Podľa § 47 ods. 2 O.s.p. ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných
rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom
upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak
zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo
na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas
jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia,
i keď sa adresát o tom nedozvedel.
Podľa § 29 ods. 2 O.s.p. pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka
aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu
v cudzine alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými
prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne
sa vyjadrovať.
Podľa § 29 ods. 4 O.s.p. sudca alebo poverený zamestnanec súdu zruší uznesenie
o ustanovení opatrovníka, ak pominú dôvody, pre ktoré bol opatrovník ustanovený.
Ustanovenie § 243e ods. 1 O.s.p. vymedzuje (nad rámec podmienok konania v prvom
stupni, odvolacieho konania a tiež konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch
podávaných účastníkmi konania) ďalšie tri podmienky konania, splnenie ktorých zákon
vyžaduje práve v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej
republiky. Prvou z týchto podmienok je okolnosť porušenia zákona právoplatným
rozhodnutím súdu, druhou požiadavka na ochranu práv a zákonom chránených záujmov
fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a treťou nemožnosť dosiahnutia ochrany inými
právnymi prostriedkami. Pretože všetky uvedené podmienky konania o mimoriadnom
dovolaní musia byť splnené súčasne, nedostatok ktorejkoľvek z nich bráni vecnému
prejednaniu mimoriadneho dovolania.
V predmetnej veci rozhodol odvolací súd rozsudkom. Len rozsudok riadne doručený
do vlastných rúk účastníkovi konania, respektíve jeho zástupcovi s plnou mocou pre celé
konanie, môže nadobudnúť právoplatnosť (§ 158 ods. 2 a § 159 ods. 2 O.s.p.). Pre riadne
doručenie rozsudku sa vyžaduje, aby bol adresovaný účastníkovi konania a doručovaný
na adresu jeho bydliska, t.j. miesta, kde sa trvalo alebo pravidelne zdržiava v takom rozsahu,
že môže zásielku prevziať buď pri prvom alebo opakovanom pokuse o doručenie, prípadne
bude mať reálnu možnosť zásielku vyzdvihnúť počas doby jej uloženia na pošte. Ak sa
zásielka vráti súdu ako nedoručená z dôvodu, že adresát je na danej adrese neznámy, je súd
povinný vykonať úkony pre riadne zistenie pobytu účastníka, aby mu mohol rozsudok riadne
doručiť.
Občiansky súdny poriadok umožňuje, aby súd účastníkovi, ktorého pobyt nie je
známy, ustanovil súd opatrovníka, ktorý ho bude v konaní zastupovať a preberať jemu
adresované zásielky s účinkom doručenia. Pre tento prípad je súd povinný okolnosť
neznámeho pobytu účastníka konania vždy hodnoverne preukázať. Táto povinnosť zaťažuje
súd, ktorý musí vyčerpať všetky možnosti na zistenie, či je pobyt účastníka skutočne
neznámy, a či nie je namieste iné opatrenie. Inak vzniká riziko porušenia práva účastníka
na prejednanie veci na súde v jeho prítomnosti a na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným
dôkazom (čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd). Ak súd účastníkovi konania
ustanoví opatrovníka, hoci k takému opatreniu neboli splnené podmienky ustanovené v § 29
ods. 2 O.s.p., odníme účastníkovi možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Z hľadiska doručovania, ak bola zásielka doručovaná opatrovníkovi, na ktorého
ustanovenie neboli splnené podmienky, nemožno doručovanú zásielku považovať za riadne
doručenú. V prípade, ak ide o rozhodnutie, ktoré malo momentom doručenia nadobudnúť
právoplatnosť, chybné doručenie túto okolnosť vylučuje.
Okresný súd ustanovil žalovanému 1/ opatrovníka po tom, ako márne doručoval
na adresy zistené dopytom na žalovanú 2/ a žalobkyňu. Nevykonal žiadne ďalšie zisťovania
adresy pre doručenie (či už bydliska, zamestnania alebo miesta podnikania) cestou Centrálnej
evidencie pobytu obyvateľov (CEPO), Sociálnej poisťovne alebo príslušných obvodných
oddelení Policajného zboru Slovenskej republiky, čo je inak bežný postup. Rovnako je
pochybné doručenie uznesenia o ustanovení opatrovníka, ktoré sa doručuje tomuto
opatrovníkovi. Uznesenie bolo vyhlásené na pojednávaní konanom 16. júla 2007
v neprítomnosti ustanoveného opatrovníka, pričom písomné vyhotovenie uznesenia nebolo
urobené a doručené (žiaden z dôkazov opaku sa v spise nenachádza).
Nedostatky doručovania rozsudku súdu prvého stupňa boli zhojené jeho doručením
krátkou cestou na pojednávaní odvolacieho súdu konanom 17. januára 2008, na ktorom bol
žalovaný 1/ osobne prítomný. Odvolací súd však priamo od neho nezisťoval adresu pre
doručovanie, obmedzil sa len na zistenie, že sa zdržiaval v zahraničí. Napriek týmto
skutočnostiam sa ani nepokúšal doručiť rozsudok, ktorým rozhodol o odvolaní,
žalovanému 1/ na niektorú zo známych adries, ale doručil ho priamo opatrovníčke
ustanovenej súdom prvého stupňa. Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nebol riadne
doručený všetkým účastníkom konania, a teda ešte nenadobudol právoplatnosť.
S ohľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že
mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky bolo podané proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné a z tohto dôvodu ho odmietol (§ 243i
ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 a § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
V zmysle § 148a ods. 2 O.s.p. povinnosť nahradiť trovy konania o mimoriadnom
dovolaní má ten, kto podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania. Žiaden
zo žalovaných 1/ až 3/ si náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu žiadne ich trovy v konaní
o mimoriadnom dovolaní nevyplývajú, preto žalovaným 1/ až 3/ náhradu trov konania
o mimoriadnom dovolaní nepriznal (§ 243i ods. 2 O.s.p., § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je opravný prostriedok prípustný.
V Bratislave 31. marca 2010
JUDr. Martin V l a d i k , v . r .
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Jarmila Uhlířová