Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-22P/62/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Y. F., narodený XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - S. R., narodená XX.XX.XXXX, trvale pobytom U.-Y. J. a otec - H. F., narodený XX.XX.XXXX, trvale pobytom B. XX, XXX XX U., v konaní na návrh matky o zvýšenie výživného takto

rozhodol:

I. Otec je povinný platiť na výživu maloletého Y. F., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným namiesto doterajšej sumy 100 eur mesačne od 02.09.2021 do 31.08.2022 sumou 140 eur mesačne a počnúc dňom 01.09.2022 sumou 160 eur mesačne a to vždy vopred do 15. dňa v kalendárnom mesiaci k rukám matky maloletého. II. Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 02.09.2021 do 30.11.2022 v celkovej výške 658,70 eur súd otcovi povoľuje zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 20 eur mesačne splatných spolu s bežným výživným počnúc mesiacom december 2022 až do úplného zaplatenia s tým, že nezaplatením čo i len jeden zo splátok riadne a včas sa stáva zročným celý dlh. III. Vo zvyšku súd návrh matky z a m i e t a . IV. Týmto rozhodnutím s a m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. -112 zo dňa 12.03.2009 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému Y.. V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným dňa 02.09.2021 Okresnému súdu Bratislava I, ktorý svojím uznesením č. k. -36 zo dňa 26.10.2021 preniesol svoju príslušnosť pôvodne na Okresný súd Bratislava II, avšak rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č. k. -51 zo dňa 30.06.2022 bola vyslovená dôvodnosť nesúhlasu Okresného súdu Bratislava II s prenesením príslušnosti a súčasne bola vyslovená miestna príslušnosť tunajšieho súdu, sa matka maloletého Y. domáhal zvýšenia výživného zo strany otca na maloletého Y. F., narodeného XX.XX.XXXX naposledy určenej rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. -112 zo dňa 12.03.2009 a to z pôvodnej sumy 100 eur na sumu 300 eur mesačne.

Svoj návrh matka odôvodnila tým, že v čase poslednej úpravy mal mal. Y. tri roky. V čase podania návrhu mal 15 rokov, bol školou povinným dieťaťom a od septembra 2021 začal navštevovať 9. ročník M. školy matky G. v U.. Mesačné náklady spojené s jeho výživou matka vyčíslila približne na sumu 409 eur, z toho 30 eur na výdavky na školské pomôcky, 34 eur na obedy, 10 eur na cestovanie, 70 eur na ubytovanie, 70 eur na potraviny, 50 eur na hygienické potreby, 70 eur na oblečenie a obuv, 10 eur na internet, 25 eur na telefón a 40 eur na záujmové aktivity (čítanie kníh a hokejbal). V návrhu na porovnanie uviedla, že v čase ostatného rozhodovania pôsobil otec maloletého akK. s brutto mesačným príjmom XXXX eur. . Neskôr začal pôsobiť ako T.r a následne ako K. Matka je preto presvedčená, že od r. XXXX došlo na jeho

strane k podstatnému zvýšeniu príjmových a majetkových pomerov. Napriek tomu, že matka opakovane žiadala otca o zvýšenie príspevku na výživu syna, k tejto jej požiadavke sa vždy postavil odmietavo. Pôvodná výška výživného však nepostačuje na krytie ani len polovice všetkých nákladov spojených so starostlivosťou matky o maloletého. V čase podania návrhu matka dosahovala brutto príjem XXX eur. Dlh na zročnom výživnom navrhla otca zaviazať uhradiť do 30 dní od doručenia rozhodnutia.

Po podaní návrhu prostredníctvom svojho právneho zástupcu matka zostala nečinná. Listom zo dňa 27.09.2022 jej pôvodne zvolený právny zástupca oznámil súdu ukončenie právneho zastupovania v predmetnom konaní.

Matka sa na pojednávanie nariadené na deň XX.XX.XXXX, na ktoré bola riadne predvolaná a predvolanie mala vykázané za doručené fikciou doručenia cez úradnú tabuľu súdu, pričom matka bola volaná na pojednávanie aj e-mailom a telefonicky, nedostavila, svoju neprítomnosť neospravedlnila a nepožiadala o odročenie pojednávania, preto súd vec prejednal v jej neprítomnosti v súlade s ust. /ďalej len /, podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, matky, oboznámením podstatným obsahom spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. a spisov tunajšieho súdu sp. zn. a sp. zn. a , ako aj ostatnými na vec sa vzťahujúcimi listinnými dôkazmi.

Otec vo svojej výpovedi uviedol, že sa so synom pravidelne stretáva trávi u neho každý druhý víkend, pričom si striedajú aj prázdniny. Pokiaľ je u neho, každý druhý rok na jarné prázdniny chodia lyžovať, keď tento rok boli na D.. Letné dovolenky sa snaží otec naplánovať si na čas 15 dní, ktoré je Y. u neho a vždy chodieva s ním a jeho novou rodinou, pričom aj tento rok boli v zahraničí. Keďže jednak na styk ako aj na dovolenkové pobyty chodí od matky bez akýchkoľvek vecí zakupuje mu aj lyžiarsku výstroj a tiež veci na oblečenie, ktoré má následne na prezlečenie u neho. Sám spozoroval, že má problémy s očami a minulý rok mu kúpil okuliare za 200 eur s tým, že po tohtoročnej kontrole vymieňali sklá za 133 eur. Taktiež syna zobral na zubnú hygienu a vyšetrenie ako aj RTG, kde ako sa dozvedel s matkou nebol 4 roky za čo súhrnne vynaložil 130 eur. Má podozrenie, že má aj alergie na peľ, ktoré sa prejavujú sezónne, ktoré však nemá možnosť riešiť, keďže syna vie zobrať k špecialistom iba počas prázdnin, ktoré u neho trávi, nakoľko vzhľadom na predchádzajúce skúsenosti s matkou vie, že by bol problém, pokiaľ by si ho chcel vziať v inom čase. Okrem bežného výživného, ktoré na žiadosť matky platí priamo na synov účet, ktorý mu zriadil k 15. narodeninám, synovi prispieva mesačne aj vreckovým vo výške 10 eur. Uvedomuje si, že potreby syna od poslednej úpravy výživného vzrástli, keď za primerané považoval maximálne výživné v rozsahu ako bolo stanovené matke na ich spoločnú staršiu dcéru. Toto výživné si matka napriek právoplatnému rozhodnutiu súdu neplní, pričom od prevzatia dcéry do osobnej starostlivosti poberala po celý čas na dcéru aj daňový bonus, ktorý mu nerefundovala ako aj rodinné prídavky. Pri vyhovení návrhu matky odo dňa podania návrhu požiadal súdom vyčíslený dlh na zročnom výživnom povoliť splácať v splátkach maximálne po 50 eur mesačne. Čo sa týka bývania mal vedomosť, že syn s matkou momentálne býva v D., keď však od podania návrhu menili bydlisko 3x. Deti majú zakázané povedať mu, kde mama býva. On v tomto smere na ne netlačí. Syn má XX rokov a chodí za ním J. sám. Y. navštevuje od XX/XXXX Y. odbornú školu R. - odbor G. času v D.. Čo sa týka jeho ostatných osobných, zárobkových a majetkových pomerov odkázal v plnom rozsahu na svoju výpoveď a listinné dôkazy predložené do spisu .

Zo spisu sp. zn. súd zistil, že predmetné konanie sa viedlo na návrh otca pôvodne o zmenu zverenia v čase podania návrhu maloletej staršej dcéry rodičov P., ktorá v priebehu konania dosiahla plnoletosť. Otec svoj návrh odôvodňoval tým, že rozsudkom tunajšieho súdu č. k. zo dňa 27.11.2003 bola maloletá P. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec mal upravený styk s maloletou a určené výživné. Dňa 31.08.2020 maloletá P. odišla od matky a prišla bývať k otcovi na adresu: B. XX, U., kde aj žila v čase podania jeho návrhu na súd. P. otcovi uviedla, že sa nechce viac vrátiť k svojej matke a ani po čase si uvedené nerozmyslela a zotrvala na svojej vôli, že zostane bývať u otca a k matke sa nevráti. Otec sa snažil s matkou riešiť mimosúdne vzniknutú situáciu, ale matka na otcove výzvy nereagovala. Rovnako ani na výzvu otca na vrátenie výživného (poukazovaného otca matke na základe predchádzajúceho súdneho rozhodnutia), nakoľko matke od 01.09.2020 nevznikali žiadne finančné náklady, a teda jej neprináležalo ani výživné, keďže odo dňa 01.09.2020 otec plne zabezpečoval financovanie v tom čase ešte maloletej dcéry. Na pojednávaní konanom v predmetnej veci

dňa 01.07.2022 plnoletá P. F. uviedla, že sa pripája k návrhu otca a žiada súd, aby určil matke výživné vo výške XXX,- eur mesačne. S matkou je v kontakte sporadicky. J. reakcie sú často nevyspytateľné a jej postoje sa veľmi často menia. Od septembra XXXX býva u otca, ktorý platí všetky náklady spojené s jej výživou. V školskom roku 2021/2022 zmaturovala v piatom ročníku bilingválneho gymnázia a od septembra XXXX nastupuje na A. fakultu I. X. odbor história a religionistika. K svojim zvýšeným mimoriadnym výdavkom uviedla, že si platí členstvo v historickej skupine vo výške 30,- eur mesačne. Okrem toho dostáva vreckové asi 50,- eur mesačne, z ktorého si hradí 6,- eur za hudobnú aplikáciu v mobile a za občasné jazdy na koni 2- až 3-krát mesačne po 20,- eur. Zdravotný stav plnoletej je dobrý, nosí však okuliare, ktoré mení každé 3-4 roky a v poslednom čase navštevuje častejšie zubára, keďže jej rastie zub múdrosti. Otec vo svojej výpovedi v konaní vedenom pod sp. zn. uviedol, že desať rokov platil na výživu svojej dcéry sumu 160,- eur a toto nechcel meniť, preto obdobnú sumu považoval za primeranú na výživu dcéry v jeho starostlivosti, pre ktorú sa sama dcéra rozhodla v septembri 2020. V tom čase prišla bývať na B. XX, kde má otec evidovaný trvalý pobyt, ktorý byt však užíva otcova matka. D. sa mala nasťahovať k otcovi do N., kde žije otec s manželkou a mladším dieťaťom Y. F., narodenou XX.XX.XXXX. Do N. sa dcéra napokon nepresťahovala kvôli covidovej pandémii a opatreniam, pre ktoré boli znefunkčnené spoje a nemohla by riadne dochádzať do školy. Starostlivosť o dcéru otec zabezpečuje tak, že platil a platí svojej matke náklady spojené s užívaním bytu vo výške 150 eur, robí potravinové nákupy a prispieva pravidelne každý mesiac vo výške cca 100-150 eur na ďalšie náklady. Dcére dáva vreckové, z ktorého si platí 15,- eur telefón, a finančne ju podporuje aj otcova matka. Počas strednej školy otec uhrádzal 30 eur za obedy v škole, za školské potreby od 10-20 eur, 40 eur za trojmesačnú električenku. Okrem toho zaplatil autoškolu, uhrádzal mesačne krúžky, prepláca zubára a tiež zvýšené výdavky spojené s prijímacími pohovormi na dve vysoké školy, keď v oboch prijímacích pohovoroch bola úspešná. Otcov aktuálny príjem je cca XXXX eur vrátane príplatkov za nadčasy. Platí hypotéku vo výške XXX eur, náklady spojené s užívaním domu vrátane energií 200 eur, na syna platím výživné 100 eur, poistky 60 eur, strava 3-člennej rodiny 350 eur mesačne, maloletá Y. navštevuje materskú školu, kde platí poplatok cca 30 eur a poplatky na krúžky. Príjem otcovej manželky je cca XXXX eur, táto pracuje ako civilný zamestnanec u otcovho zamestnávateľa. Zásadná mesačná položka predstavuje benzín, keďže do práce dochádza rodina z N. dvomi autami; taktiež životná poistka vo výške 80 eur, telefón, oblečenie a hygienické potreby vo výške cca 200 eur. Zdravotný stav otca je dobrý. Okrem rodinného domu, ktorý má s manželkou v BSM, vlastní rodina dve autá F. iXX rok výroby XXXX a F. iXX rok výroby XXXX. Matka na výživu dcéry za celé obdobie naplatila žiadnu sumu, naopak od septembra XXXX do júla XXXX otec napriek faktickej starostlivosti o dcéru po dobu 11 mesiacov z obáv z exekúcie vzhľadom na predchádzajúce skúsenosti s matkou uhrádzal výživné na dcéru podľa predchádzajúceho rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V sp. zn. zo dňa 09.11.2011.

Po vykonanom dokazovaní súd v konaní , v ktorom bola matka rovnako nečinná, rozhodol rozsudkom č.k. -110 zo dňa 01.07.2022, právoplatným dňa 9.11.2022, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 25.10.2022 čo do výroku I., ktorým súd uložil matke povinnosť, od 01.09.2020, odkedy sa v tom čase maloletá P. F., nar. XX.XX.XXXX nachádzala v osobnej starostlivosti otca, platiť na výživu dcéry sumou 160 eur mesačne a to vždy vopred do 15. dňa v mesiaci k rukám oprávnenej. Vo výroku II., ktorým súd matke uložil povinnosť dlh na zročnom výživnom za obdobie od 01.09.2020 do 01.07.2022 v celkovej výške 3520 eur zaplatiť k rukám oprávnenej (dcéry) do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku, nadobudne vykonateľnosť dňa 09.05.2023. Citovaným rozsudkom sa s účinnosťou od 01.09.2020 zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. -27 zo dňa 27.11.2003 v časti zverenia a č.k. -68 zo dňa 09.11.2011 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca. Súčasne súd vzhľadom na nadobudnutie plnoletosti P. F. zastavil konanie v časti zverenia do jeho osobnej starostlivosti. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rodičia mal. Y. nikdy neboli manželmi, obaja boli v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom slobodní, iné vyživovacie povinnosti nemali okrem staršej sestry maloletého Y. P., nar. XX.XX.XXXX. J.. Y. bol rozsudkom tunajšieho súdu č.k. XXP/XX/XXXX- XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bola schválená dohoda rodičov, zverený do výchovy matky s určením výživného v sume 100 eur mesačne zo strany otca. V tom čase mal mal. Y. X roky. N. ukončili spolužitie dňa XX.XX.XXXX. Maloletý bol úplne zdravý, jediné zvýšené náklady s ním mala matka v súvislosti s návštevou materskej školy, kde podľa počtu dní, kedy ju navštevoval platila matka 32,24 eur. Matka bola zdravá a schopná riadne pracovať. Od 04.04.2008 do 19.10.2008 pracovala v U. akademickej spoločnosti, n.o. ako administratívna pracovníčka s priemerným príjmom XX.XXX Sk netto. H. pracovný

pomer skončil zo strany zamestnávateľa pre nadbytočnosť, pričom jej vyplatili odstupné za 2 mesiace. Následne si prácu iba hľadala. Spolu s deťmi bývala u svojej matky v jej X-izbovom byte. S matkou hospodárila a prispievala jej sumou 85 eur mesačne s tým, že si stravu zabezpečovala sama. Bola nemajetná, ukončené mala gymnázium s maturitou. Otec maloletého od XX.XX.XXXX pracoval na J.. Y. republiky, kde za obdobie r. XXXX dosiahol priemerný mesačný príjem XX.XXX Sk (XXX,XX eur). T. X-garzónku. Okrem výživného platil maloletému aj doplatky v materskej škole, aby nebola zrušená. Na výživu maloletej P. otec v tom čase v zmysle rozhodnutia tunajšieho súdu č.k. -27 zo dňa 27.11.2003 prispieval sumou 2.000 Sk mesačne. Obaja rodičia boli slobodní, ani jeden z rodičov inú vyživovaciu povinnosť nemal.

Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. -68 zo dňa 09.11.2011 súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k v tom čase maloletej P. zo sumy 2.000,-Sk mesačne na sumu 160,- eur mesačne od 26.8.2011. V tom čase bola matka, rovnako ako v čase rozhodovania o výživnom na mal. Y. bez pracovného pomeru. Pred rozhodnutím v označenom konaní naposledy pracovala vo firme W. od X.X.XXXX do XX.X.XXXX ako predavačka s inkasom, pracovný pomer bol ukončený v zmysle uplynutím dohodnutej doby. R. mzdového výmeru mala stanovenú mesačnú mzdovú sadzbu vo výške XXX,XX eur a mesačnú regionálnu zložku mzdy vo výške XXX,XX eur. V obchodnom registri vedená nebola. V živnostenskom registri mala do XX.X.XXXX zapísaný predmet podnikania pedikúra. R. vlastného tvrdenia bola od XX.XX.XXXX v evidencii úradu práce bez nároku na podporu, k tejto skutočnosti však súdu nepredložila žiaden dôkaz. R. správy C. práce, sociálnych vecí a rodiny v U. zo dňa XX.XX.XXXX bola v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období od XX.XX.XXXX do XX.X.XXXX, vyradená bola pre nespoluprácu. S deťmi bývala sama v X-izbovom prenajatom byte, za ktorý mesačne platila XXX,- eur. Q. žiadne nehnuteľnosti, ani cenný hnuteľný majetok. H. zdravotný stav si nevyžadoval trvale zvýšené výdaje na výživu. Otec bol zamestnancom J. T., kde v dobe od augusta do decembra XXXX dosiahol čistý mesačný zárobok cca X.XXX,XX eur a od januára do septembra XXXX cca X.XXX,XX eur. V daňovom priznaní za rok XXXX uviedol úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov XX.XXX,XX eur, príjem z prenájmu nehnuteľnosti X.XXX,XX eur, základ dane XX.XXX eur a daň na úhradu XXX,XX eur. V živnostenskom ani obchodnom registri vedený nebol. V roku XXXX prenajímal svoju X-garsónku, ktorú v januári XXXX predal za sumu XX.XXX,- eur, pričom časť z tejto sumy použil na zaplatenie dlhov svojim rodičom a časť na kúpu X-izbového bytu spoločne so svojou vtedajšou partnerkou, v ktorom odvtedy bývali. J. uvedeného bytu iné nehnuteľnosti nevlastnil. W. zvýšené náklady na svoju výživu z titulu zdravotného stavu nemal. R. otca dosahovala v priemere čistý mesačný príjem zo zamestnania vo výške X.XXX,XX eur, vyživovacie povinnosti nemala. V tom čase maloletá P. bola vo veku osem a trištvrte roka, chodila do tretieho ročníka základnej školy. J. jej hradila školské obedy a pobyt v školskej družine, do školy sa maloletá dopravovala J.. H. zvýšené náklady na výživu v súvislosti so zdravotným stavom spočívali v tom, že nosila okuliare. Platených mimoškolských záujmových sa nezúčastňovala. Medzičasom staršia dcéra rodičov P. dňa XX.XX.XXXX dosiahla plnoletosť. Úspešne zabsolvovala stredoškolské štúdium maturitou a od septembra XXXX nastúpila na A. fakultu I. X. odbor história a religionistika. K svojim zvýšeným mimoriadnym výdavkom uviedla členstvo v historickej skupine vo výške 30,- eur mesačne, 6,- eur za hudobnú aplikáciu v mobile a za občasné jazdy na koni 2- až 3-krát mesačne po 20,- eur. Zdravotný stav plnoletej dcéry je dobrý, nosí však okuliare, ktoré mení každé 3-4 roky a v poslednom čase navštevuje častejšie zubára. Od 01.09.2020 matka prestala vykonávať osobnú starostlivosť o dieťa a jej potreby v plnej výške zabezpečoval otec.

Otec je zamestnaný u toho istého zamestnávateľa, kde vrátane príplatkov za nadčasy dosiahol od XX/ XXXX do XX/XXXX priemerný služobný plat cca X.XXX,- eur. D. XX.XX.XXXX mu pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej Y. F.. J. zmenil osobný stav, keď uzavrel manželstvo s matkou svojej mladšej dcéry Sary. S manželkou žije v N. v rodinnom dome, ktorý má v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. K svojim nákladom uviedol mesačnú splátku hypotekárneho úveru vo výške XXX eur, náklady spojené s užívaním domu vrátane energií XXX eur, poistky XX eur, strava X-člennej rodiny XXX eur mesačne, poplatky za škôlku maloletej Y. cca XX eur, cestovné náklady na dochádzanie, životná poistka vo výške XX,-€, a náklady na telefón, oblečenie a hygienické potreby vo výške cca XXX eur . R. otcovej manželky je cca XXXX eur, táto pracuje ako civilný zamestnanec u toho istého zamestnávateľa ako otec. K. okrem rodinného domu v N. v U. vlastní dva osobné automobily v U. - F. iXX r.v. XXXX a F. iXX r.v. XXXX. Trvalo zvýšené náklady na svoju výživu z titulu zdravotného stavu nemá.

Matka maloletého Y. je naďalej slobodná, okruh jej vyživovacích povinností sa nezmenil. Od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bola zamestnaná v spoločnosti J. E. Y. s.r.o., kde dosiahla priemerný

čistý mesačný príjem vo výške XXX,XX eur, jej pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe na jej podnet. Od novembra XXXX do januára XXXX bola zamestnaná u zamestnávateľa S. F., s.r.o. s čistým priemerným mesačným príjmom XXX,XX eur, pričom jej pracovný pomer bol skončený v skúšobnej dobe, od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bola zamestnaná u zamestnávateľa G. s.r.o., kde dosiahla čistý mesačný príjem XXX,XX eur, pracovný pomer bol skončený v skúšobnej dobe. Od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX mala matka uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti so zamestnávateľom A. Y., s.r.o. na dobu určitú do XX.XX.XXXX so základnou zložkou odmeny X,XXX eura za hodinu. Od XX.XX.XXXX mala uzatvorenú dohodu o vykonaní práce so zamestnávateľom Q. Y. CZ s.r.o. s odmenou XX.XXX,- Kč. Od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bola zamestnaná ako recepčná v spoločnosti W. pole, a. s., pracovný pomer matky bol skončený v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa pre nespokojnosť s pracovným výkonom, tu dosiahla čistú priemernú mzdu vo výške XXX,XX eur. Od XX.XX.XXXX bola zamestnaná v spoločnosti P. Y. a.s. na pozícii asistentka s pracovnou zmluvou na dobu určitú jeden rok, kde dosahovala priemerný čistý mesačný príjem vo výške cca XXX,- eur, pracovný pomer bol skončený ku dňu XX.XX.XXXX dohodou. Od XX.XX.XXXX bola zamestnaná ako office manažér

- vedúca kancelárie u zamestnávateľa O. Z., s.r.o. so základnou mesačnou mzdou X.XXX,- eur a s nárokom na pohyblivú zložku mzdy za riadne plnenie pracovných úloh maximálne vo výške XXX,- eur mesačne. J. mala prenajatý trojizbový byt na ulici: K. 4, U. s nájmom vo výške XXX,- eur mesačne.

Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 26 Zákona č. 36/05 Z. z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine) ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Podľa veta prvá pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné na mesiac dopredu.

Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru.

Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Nakoľko otec žiadal určiť povinnosť matky prispievať na výživu maloletej 01.09.2020, keď prebral osobnú starostlivosť maloletej, súd pristúpil k zvýšeniu výživného od tohto dátumu s poukazom na konanie matky, ktorá napriek tomu, že maloletá nebola v jej osobnej starostlivosti a otec ju vyzýval na riešenie uvedenej situácie, bola nečinná - maloletej sa nedomáhala do svojej starostlivosti, avšak výživného zo strany otca na maloletú naďalej poberala.

Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie i ustanovenie ZoR. v označenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicatea

- veci rozhodnutej). Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať (ustanovenie ). Výslovne umožňuje zmenu rozsudku o výživnom ak sa zmenili pomery, za ktoré je možné považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti. Ide o zásadu „rebus sic stantibus“.

Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo na strane rodičov. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov, prípadne zmena počtu vyživovaných osôb u rodičov. Posúdenie všetkých zmien v pomeroch účastníkov konania, ku ktorým došlo od poslednej úpravy sa sleduje zámer, aby súd mohol vyhodnotiť, či skutočne došlo k takej zmene pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Pritom iba zmena pomerov výraznejšieho rázu v okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia o výživnom, je dôvodom pre jeho zmenu.

Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť inak je teda zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne,

trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

Pre určenie výživného pre dieťa sú rozhodujúce majetkové pomery. Nie sú však rozhodujúce preukázané zárobkové či majetkové pomery, ale reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu je teda okrem zistenia ich skutočných príjmov aj preverenie podkladov, odôvodňujúcich záver, či dosahovaný príjem rodiča zodpovedá telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností rodičov, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a zároveň je rozhodujúce, či je tu skutočná vôľa dosiahnuť čo najvyšší zárobok, ako aj objektívne podmienky každého z rodičov na dosiahnutie príjmu, úmerného týmto predpokladom. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný rodič výživou vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu.

Ak by sa v čase po rozhodnutí o výživnom zmenili pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť toto rozhodnutie alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu pomerov na strane niektorého z rodičov (strata zamestnania, závažné ochorenie, získanie lepšieho zamestnania a pod.), ako aj zmenu pomerov na strane detí, najmä ich potrieb (vek, štúdium, zdravotný stav a pod.). Zákon však pod pojmom zmena pomerov rozumie len zmenu podstatnú a závažnú, nie zmeny krátkodobého charakteru. Malo by ísť o podstatné zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový základ rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností alebo rozhodnutia súdu o schválení dohody rodičov o rodičovských právach a povinnostiach.

V posudzovanej veci bolo vyššie uvedeným vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázané, že boli splnené zákonné podmienky na zmenu ostatného rozhodnutia, upravujúceho rozsah vyživovacej povinnosti otca k mal. Y..

T. na dobu, ktorá uplynula od poslednej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti, počas ktorej došlo k podstatnej zmene pomerov predovšetkým na strane maloletého, avšak aj na strane oboch rodičov, súd považoval návrh na zvýšenie výživného za dôvodný, avšak nie v celom požadovanom rozsahu. Súd považoval za objektívne a reálne zodpovedajúce potrebám dieťaťa, ako aj pomerom na strane oboch rodičov, určenie výživného zo strany otca na sumu 140 eur od podania návrhu a na sumu 160 eur od nástupu maloletého na strednú školu, kedy u neho došlo k ďalšej zmene pomerov, ktorú súd zohľadnil v odstupňovaní výšky výživného. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že pri stanovovaní výšky výživného povinnému rodičovi zohľadňuje odôvodnené potreby dieťaťa ako oprávnenej osoby a zodpovedajúce primerané výdavky, ktoré zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdavky, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s liečbou, resp. zdravotným stavom ako aj so záujmovými aktivitami dieťaťa. Súd pritom vychádzal z bežných nákladov na výživu maloletého, zodpovedajúcich jeho veku a sociálnemu statusu študenta.. Súd mal teda za to, že schopnostiam a možnostiam otca zodpovedá stanovená výška výživného vo výroku tohto rozsudku, keď musel zohľadňovať aj vyživovaciu povinnosť matky, ktorú vzhľadom na vek maloletého a zvýšenú mieru jeho samostatnosti kompenzuje osobnou starostlivosťou už len v minimálnom rozsahu, ako aj rodinné prídavky a daňový bonus, na ktorý má matka právo, ktoré dávky sú určené na úhradu časti potrieb dieťaťa, pričom na strane otca musel zohľadniť aj jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ako aj plnenia, ktoré má spojené s výživnou maloletého nad rámec bežného výživného, či už počas pravidelne realizovaného styku, alebo v súvislosti so zakupovaním okuliarov a ďalšou zdravotnou starostlivosťou. Hoci je nepochybné, že príjem otca sa od poslednej úpravy zhruba zdvojnásobil, k obdobnej zmene došlo aj na strane matky a preto je aj jej povinnosťou podieľať sa na výžive maloletého vo finančnom vyjadrení vo zvýšenom rozsahu.

Na základe vykonaného dokazovania mal teda súd jednoznačne preukázané, že návrh na určenie výživného je podaný čiastočne dôvodne. Výživným sa majú zabezpečovať všetky oprávnené výdavky dieťaťa, medzi ktoré patrí zabezpečenie výživy, ošatenia, obuvi, lekárska starostlivosť, školská činnosť, akcie organizované školou, kozmetika, kultúra, hygiena, liečenie, rehabilitácie, či záujmové aktivity. Súd návrhu vyhovel čiastočne, keď určil zvýšené výživné o 40 % v porovnaní s pôvodnou sumou

odo dňa podania návrhu, keď ku zmene pomerov na strane maloletého došlo už podstatne skôr a to viac krát, jednak najskôr s nástupom na povinnú školskú dochádzku a naposledy v súvislosti s nástupom na druhý stupeň základnej školy. Následne súd pristúpil k zvýšeniu výživného o ďalších 20% od 01.09.2022, kedy maloletý nastúpil na strednú školu, čím sa náklady na jeho výživu opätovne zvýšili. Takto určená diferencovaná výška výživného v súčasnom období zodpovedá podľa názoru súdu veku maloletého a jeho oprávneným a odôvodneným potrebám, zodpovedajúcim jeho veku, sociálnemu statusu a zdravotnému stavu, ako aj pomerom zisteným na strane rodičov. Nie všetky náklady dieťaťa sa preukazujú - ide o všeobecne známe náklady na výživu, služby, školskú činnosť a pod. Súd prihliadol aj na vývoj životných nákladov, nárast cien tovarov a služieb. Podľa názoru súdu je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na syna určenou sumou 160 eur mesačne, zodpovedajúcou vyživovacej povinnosti matky voči už plnoletej dcére, ktorá má síce už ako vysokoškoláčka nepochybne vyššie náklady spojené s jej výživou oproti mladšiemu bratovi, avšak na ňu určená suma zodpovedá nižšiemu príjmu matky, keď pri rozsahu vyživovacej povinnosti otca súd prihliadal tak na jeho vyšší príjem, avšak aj na ďalšie dve vyživovacie povinnosti, ktoré ho zaťažujú, keď všetky deti odkázané na rodiča výživou majú právo na obdobnú životnú úroveň. Tak ako už bolo uvedené súd na strane otca navyše zohľadňoval aj ďalšie pravidelné i nepravidelné plnenia spojené s úhradou nákladov maloletého (zubár, okuliare, dovolenky, lyžiarska výstroj, vreckové a pod.). Za zohľadnenia príjmov, resp. zárobkových schopností a možností oboch rodičov, s prihliadnutím na ich osobné a majetkové pomery súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že za zohľadnenia uvedených kritérií je otec schopný platiť na mal. Y. zvýšené výživné v určenom rozsahu. S poukazom na vyššie uvedené po vykonanom dokazovaní teda súd rozhodol tak, ako je uvedené v jednotlivých výrokoch tohto rozhodnutia, pričom vo zvyšku návrh matky, ktorá nedôvodne požadovala trojnásobné zvýšenie výživného oproti pôvodnej úprave, nezodpovedajúce vyššie uvedeným zákonným kritériám posudzovania zmeny pomerov, súd návrh zamietol.

K určeniu výživného súd v súlade s návrhom pristúpil odo dňa podania návrhu, t.j. od 02.09.2021. Otcovi za obdobie od 02.09.2021 do dňa 30.08.2022 vznikol na bežnom výživnom dlh v celkovej výške XXX,XX eur (alikvotná čiastka za mesiac september 2021 vo výške 38,70 eur + 40 eur x 11 mesiacov) a následne za obdobie od 01.09.2022 do dňa vyhlásenia rozhodnutia, kedy bolo splatné výživné do mesiaca november 2022, v sume 180 eur (60 eur x 3 mesiace). Celkový dlh na výživnom otca tak predstavuje sumu 658,70 eur. Vyčíslený nedoplatok na zročnom výživnom súd otcovi povolil vzhľadom na okolnosti prípadu splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20 eur splatných počnúc mesiacom, v ktorom bol vyhlásený tento rozsudok spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok, keď takúto dobu považoval súd za primeranú vzhľadom na preukázané pomery otca a nižšie splátky dôvodné aj s ohľadom na predchádzajúcu rodinnú anamnézu účastníkov. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Súd záverom uvádza, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.09.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, č.k. -34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009, sp. zn. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie a to cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom, resp. z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - /CSP/) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť - odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal ( ).

Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na exekúciu podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, alebo návrh na súdny výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa .