Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24Co-316-2014.pdf
PDF · 107.81 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/316/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľa: D. A., nar. XX.XX.XXXX, N. L. XXX, zastúpený advokátkou: JUDr. PhDr. Jaroslava Balážiová, Dolné Bašty 2, Trnava, proti odporkyni: Y. A., nar. XX.XX.XXXX, N. L. XXX, zastúpená advokátom: JUDr. Miloš Chrenko, Hlavná 25, Trnava, o zrušenie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 25C 155/2009-205 zo dňa 26. februára 2014 vo výrokoch I., II. a III., takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch I. - o zrušení podielového spoluvlastníctva, II. - o prikázaní nehnuteľností do výlučného vlastníctva a III. - o zaplatenie primeranej náhrady p o t v r d z u j e .
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd podielové spoluvlastníctvo navrhovateľa a odporkyne k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. N. L., obec N. L., okres Trnava, zapísaných na LV č. XXXX, Správy Katastra Trnava, ako byt č. X, na X. podlaží rodinného domu s dvoma bytovými jednotkami + NP, súpisné číslo XXX, postavenom na parcele č. 134/4 a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške 10957/30606 zrušil (výrok I.). Zároveň nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. N. L., obec N. L., okres Trnava, zapísaných na LV č. XXXX, Správy Katastra Trnava, ako byt č. X, na X. podlaží rodinného domu s dvoma bytovými jednotkami prikázal do výlučného vlastníctva odporkyne (výrok II.). Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 28.550,- eur do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku (výrok III.). Súd konanie v časti týkajúcej sa povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi 245,72 eur zastavil (výrok IV.) a o náhrade trov konania vyslovil, že bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (výrok V.).
Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii § 136 ods. 1, 2, 137 ods. 1, 2, 39 ods. 1, 141 ods. 1, 2, 142 ods. 1, 3, 148 ods. 1, 149 ods. 3, 149 ods. 4, 150 Občianskeho zákonníka, § 96 ods. 1 až 3, 132 O.s.p. vecne odôvodnil tým, že manželstvo navrhovateľa a odporkyne bolo rozvedené v zmysle rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 19C/43/2006 zo dňa 26.03.2007, právoplatného dňa 23.05.2007 ohľadne výroku rozvodu a v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu Trnava č.k. 24Co/162/2007 zo dňa 24.10.2007, právoplatného dňa 10.01.2008 v časti týkajúcej sa úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. Súdu bola navrhovateľom predložená Dohoda o vyporiadaní bezpodielového manželstva spoluvlastníctva manželov po rozvode zo dňa 07.08.2008, v zmysle ktorej sa výlučnou vlastníčkou bytu č. X, nachádzajúceho sa na X. podlaží rodinného domu s.č. XXX (2 bytové jednotky a nebytový priestor, spolu s podielom 10957/30606-ín na spoločných častiach a zariadeniach domu s.č. XXX), postavenom na parcele č. 134/4, zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. N. L. stala
odporkyňa, v zmysle čoho bol aj vykonaný zápis na liste vlastníctva č. XXXX. S prihliadnutím na obsah Dohody zo dňa 07.08.2008, ktorej súčasťou je rozväzovacia podmienka zakotvená v čl. VII. ods. 4, podľa ktorej v prípade, že odporkyňa v lehote 60 dní od podania návrhu na vklad nevyplatí vyrovnávací podiel navrhovateľovi, dohoda sa od počiatku zrušuje. Prvostupňový súd má za to, že navrhovateľ a odporkyňa sú podielovými spoluvlastníkmi predmetného bytu aj napriek figurujúcemu zápisu na liste vlastníctva č. XXXX, nakoľko ich manželstvo bolo rozvedené, právne účinky Dohody zo dňa 07.08.2008 v dôsledku rozväzovacej podmienky ex lege zanikli a s odkazom na § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka sú splnené podmienky zákonnej domnienky, nakoľko od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou a ani rozhodnutím súdu, nakoľko návrh nebol podaný do troch rokov od jeho zániku.
Z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálneho územia N. L., obec N. L., okres Trnava súd zistil, že bolo zriadené právo z vecného bremena - bytu č. X, X. p., s.č. XXX na parc.č. 134/4, spoluvlastnícky podiel 10957/30606-ín na spoločných častiach a zariadeniach rodinného - právo prechodu a prejazdu a právo vedenia plynovej prípojky a elektrického vedenia cez parc. č. 134/2, 134/3 a 134/4 a v súvislosti s tým oslovil navrhovateľa či by súhlasil s prikázaním nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva, avšak navrhovateľ sa vyjadril ohľadne uvedeného negatívne s poukázaním na jeho dlhodobé neužívanie predmetnej nehnuteľnosti a trvalo vážne narušené vzťahy s odporkyňou a jej rodinou, pričom uvedené súd považuje za preukázané. Odporkyňa k uvedenému uviedla, že zriadenie vecného bremena bolo zrealizované z nutnosti, aby bola možnosť získania úveru z banky. Vzhľadom na uvedené súd mal za to, že prisúdenie danej nehnuteľnosti odporkyni do jej výlučného vlastníctva s dôrazom na jej reálne užívanie predmetnej nehnuteľnosti ako aj existenciu zriadeného vecného bremena, je pre ňu viac účelné ako pre navrhovateľa. Súd mal za preukázanú aj tú skutočnosť, že navrhovateľ okrem spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/2 týkajúceho bytu č. X, nachádzajúceho sa na X. podlaží rodinného domu s.č. XXX (2 bytové jednotky a nebytový priestor, spolu s podielom 10957/30606-ín na spoločných častiach a zariadeniach domu s.č. XXX), postavenom na parcele č. 134/4, zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. N. L., nevlastní nič, nakoľko svoj spoluvlastnícky podiel vo výške 1/8 vzhľadom k celku spoluvlastníckeho podielu nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území N. L., zapísaných na LV XXXX, špecifikovaných v úvodných ustanoveniach Kúpnej zmluvy zo dňa 10.08.2012 previedol na rodičov odporkyne.
Prvostupňový súd vychádzal zo skutočnosti, že na pojednávaní konanom dňa 26.02.2014 obaja účastníci súhlasili s riešením zrušenia a vyporiadania predmetnej nehnuteľnosti s tým, že súd predmetnú nehnuteľnosť prisúdi do výlučného vlastníctva odporkyne, ktorá ju reálne užíva. Obaja účastníci konania zároveň vyjadrili súhlas s použitím znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. Ľudmilou Ševčíkovou, ktorá bola do konania pribratá za účelom zistenia všeobecnej hodnoty prejednávanej nehnuteľnosti a možnosti jej reálneho rozdelenia. Ustanovený znalec v znaleckom posudku č. 4/2013 stanovil všeobecnú hodnotu bytu, ktorý je predmetom zrušenia podielového spoluvlastníctva manželov po rozvode ku dňu vyhotovenia posudku 17.02.2013 na sumu 57.100,- eur a zároveň uviedol, že vzhľadom k terajšiemu dispozičnému a technickému riešeniu nepokladá reálnu deľbu za možnú. Vzhľadom na záver ustanoveného znalca ohľadne nemožnosti deľby bytu a súhlasného vyjadrenia účastníkov konania, súd zrušil a vyporiadal spoluvlastníctvo prikázaním nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva odporkyne za primeranú náhradu.
Odporkyňa je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti 1/2-ici, predmetnú nehnuteľnosť užíva, dôvodné je preto, aby bola nehnuteľnosť prikázaná za primeranú náhradu do výlučného vlastníctva odporkyne, čo zodpovedá zásade účelného využitia veci. Primeranou náhradou, ktorú je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi je všeobecná cena, t.j. taká cena, za ktorú by sa nehnuteľnosť mohla predať. Všeobecnú cenu určil súdom ustanovený znalec Ing. Ľudmila Ševčíková, ktorý vypracoval znalecký posudok, zohľadnil súčasný trh s nehnuteľnosťami, hospodársko-ekonomickú situáciu a vzhľadom na uvedené stanovil všeobecnú hodnotu bytu, ktorý je predmetom zrušenia podielového spoluvlastníctva na sumu 57.100,- eur, s ktorou vyjadrili súhlas obaja účastníci konania. Pretože navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti v 1/2-ici, odporkyňa vyplatí primeranú náhradu vo výške 28 550,- eur (57 100 : 2 = 28 550 eur).
V súlade s § 160 O.s.p. súd určil odporkyni dlhšiu lehotu na plnenie a to v lehote šesť mesiacov od právoplatnosti rozsudku, pretože primeraná náhrada, ktorú má vyplatiť odporkyňa navrhovateľovi je
pomerne vysoká, takže v určenej lehote si svoje osobné majetkové pomery musí usporiadať tak, aby primeranú náhradu mohla navrhovateľovi vyplatiť.
Vzhľadom na to, že na pojednávaní konanom dňa 26.02.2014 právny zástupca vzal návrh späť v časti o zaplatenie sumy vo výške 245,72 eur z dôvodu vyjadrenia súhlasu s použitím znaleckého posudku č. 4/2013 zo dňa 17.02.2013, súd konanie v tejto časti zastavil. V zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. prvostupňový súd rozhodne o trovách konania až po právoplatnosti rozsudku, nakoľko ide o zložitý prípad.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie odporkyňa prostredníctvom právneho zástupcu a domáhala sa, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že zruší podielové spoluvlastníctvo navrhovateľa a odporkyne k predmetným nehnuteľnostiam ich predajom a rozdelením výťažku podľa veľkosti podielov a súčasne prizná náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania. Prvostupňový súd dospel k takému skutkovému záveru, že účastníci konania sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti, ktoré nie sú reálne deliteľné, pričom odporkyňa prejavila záujem o nehnuteľnosti, ktoré naviac reálne užíva a preto jej prikázal do výlučného vlastníctva s tým, že odporkyňa vyplatí navrhovateľovi znaleckým posudkom zistenú hodnotu jeho spoluvlastníckeho podielu poukazujúc tiež na to, že obaja účastníci s takýmto riešením súhlasili. Tieto skutkové závery sú nesprávne v tom, že odporkyňa prejavila záujem o prikázaní nehnuteľnosti do vlastníctva a súhlas so spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Odporkyňa totiž rozhodne popiera, že by v konaní súhlasila s tým, aby súd zrušil spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam ich prikázaním do výlučného vlastníctva s povinnosťou výplaty navrhovateľovi. Poukázala na § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka posledná veta ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Odporkyňa v konaní tvrdila, že mala záujem stať sa výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, avšak iba za predpokladu, že bude mať peňažné prostriedky na výplatu navrhovateľa, keďže odporkyňa žiadne úspory nemá, príjem jej neumožňuje nasporiť si dostatok finančných prostriedkov, jediná možnosť získania bol úver z banky, avšak ani jedna z jej žiadosti o hypotekárny úver nebola vybavená kladne. Uvedené skutočnosti opakovane súdu oznamovala a viackrát uvádzala, že v prípade nezískania úveru nemá prostriedky na vyplatenie navrhovateľa a teda nemá záujem o prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva. Preto opakovane na viacerých pojednávaniach uvádzala, že navrhuje zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva predajom spoločných nehnuteľností a rozdelenie výťažku podľa podielov. Tak tomu bolo na pojednávaní 31.10.2012, 02.10.2013 ako aj 22.01.2014. Na posledné pojednávanie sa však jej právny zástupca z dôvodu svojej hospitalizácii nemohol dostaviť a odporkyňa súhlasila s tým, že pojednávanie môže prebehnúť bez prítomnosti jej právneho zástupcu. Na pojednávaní sa vyjadrovala odporkyňa v tom duchu, že jej posledná žiadosť o úver nebola schválená a bude trvať na zrušení spoluvlastníctva predajom nehnuteľností a rozdelení výťažku. Avšak v prípade výpovede odporkyne súd hrubým spôsobom dezinterpretoval jej výpoveď vo svojej podstate, pričom konajúca sudkyňa sa niekoľkokrát pýtala na rovnakú otázku, či chce byť výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti a odporkyňa odpovedala, že by chcela avšak za predpokladu, že by mala peniaze na výplatu navrhovateľa, čo nemá. Odporkyňa stále hovorila na pojednávaní, že chce byť výlučnou vlastníčkou, ale že momentálne nemá prostriedky na vyplatenie. Následne právna zástupkyňa navrhovateľa na otázku sudkyne dokedy sú ochotní čakať, odpovedala šesť mesiacov. Na to súd vyhlásil rozsudok, ktorým jej nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva. Následne odporkyňa zistila aj zo zápisnice o pojednávaní, že sudkyňa zapísala jej výpoveď nesprávne, zapísala to, čo odporkyňa nepovedala, odporkyňa namietala znenie do zápisnice, požiadala o jej opravu, pričom súd však žiadosti nevyhovel. Ako jediný dôkaz, z ktorého má vyplývať jej súhlas, je zápisnica z pojednávania 26.02.2014, ktorý však odporkyňa spochybnila a výslovne namietala a preto tvrdí, že z tejto spochybnenej zápisnice a odporkyňou rozhodne popretého údajného vyjadrenia nie je možné vychádzať a tento skutkový záver je nesprávny a v rozpore so skutočnosťou. V priebehu konania odporkyňa jasne opakovane vyslovila, že v prípade nezískania úveru, nemá záujem o nehnuteľnosť a trvá na jej zrušení spoluvlastníctva predajom. Ak teda súd napriek jej nesúhlasu rozhodol tak, že jej nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva, konal v rozpore so zákonom a takýto rozsudok je preto nesprávny a nezákonný.
Ďalšie pochybenie odvolateľka vidí aj v tom, že súd pripustil zmenu pôvodného návrhu, čím podstatne ovplyvnil výsledok konania a úspešnosť navrhovateľa. Navrhovateľ sa totiž pôvodným návrhom domáhal zaplatenia 29.459,60 eur vychádzajúc z dohody o vyporiadaní BSM. Dôvodnosť žaloby odporkyňa namietala, poukazovala na neplatnosť dohody a na skutočnosť, že uplynuli už tri roky od zániku BSM a nehnuteľnosť pripadla do podielového spoluvlastníctva. Keďže navrhovateľ uvedené popieral a trval na platnom vyporiadaní BSM, podala vzájomný návrh na určenie, že nehnuteľnosť patrí do podielového
spoluvlastníctva. Následne na to navrhovateľ zmenil návrh a domáhal sa zrušenia a vyporiadania tohto podielového spoluvlastníctva avšak zmenený návrh vychádzal z odlišného skutkového stavu ako aj z odlišného právneho posúdenia. Zastáva preto názor, že nebolo možné tvrdiť, že výsledky doterajšieho konania teda o zaplatenie sumy vyrovnacieho podielu z titulu vyporiadania BSM mohli byť podkladom pre konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a súd nemal zmenu pripustiť, nakoľko takto zmenený návrh úplne poprel pôvodný návrh a vychádzal z úplne opačných východísk ako pôvodná žaloba. Pokiaľ súd zmenu pripustil podstatným spôsobom ovplyvnil výsledok konania ako aj úspešnosť navrhovateľa, teda postup súdu bol v rozpore s § 95 ods. 2 O.s.p. a týmto spôsobom odporkyňa utrpela na svojich právach.
Navrhovateľ odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu sa písomne nevyjadril.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania, pretože z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi (§ 212 ods. 2 písm. d) O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) tak, že vo veci verejne vyhlásil rozsudok (§ 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu odporkyne nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutých častiach vecne správny.
Odvolaním odporkyne nebol napadnutý výrok o zastavení konania o uložení povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi 245,72 eur (výrok IV.), v tejto časti rozhodnutie súdu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť a uvedený výrok nebol predmetom prieskumu odvolacieho súdu.
Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku o zrušenie a vyporiadanie podielového spouvlastníctva, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na správne, podrobné a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľke.
Keďže sa odvolací súd stotožnil nielen s výrokom, ale aj s odôvodnením napadnutého rozsudku, k odvolacím argumentom uvádza nasledovné:
Z odvolania odporkyne vyplýva odvolací dôvod uplatnený podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. podľa ktorého súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnych skutkovým zisteniam.
Pri tomto odvolacom dôvode nie je rozhodujúce či súd vykonal všetky navrhnuté dôkazné prostriedky, alebo nie. Rozhodujúce je iba to, že na základe tých, ktoré vykonal, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Dôvodom nesprávneho skutkového zistenia je nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazných prostriedkov, t.j. porušenie niektorého z § 132 - až 135.
V zmysle § 132 O.s.p. dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.
Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.
Odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného dokazovania každého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bolo v konaní dostatočným spôsobom preukázané, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu dôvodný.
Uplatnená odvolacia námietka odvolateľky spočívala v tom, že prvostupňový súd nesprávne uviedol v zápisnici o pojednávaní jej výpoveď na pojednávaní konanom dňa 26.02. 2014 a tvrdila, že jej výpoveď súd skreslil a nesprávne interpretoval.
Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 26.02.2014 vyplýva, že bolo pojednávané v neprítomnosti navrhovateľa ako aj právneho zástupcu odporkyne, pričom odporkyňa súhlasila, aby sa pojednávalo v neprítomnosti jej právneho zástupcu a po vyjadrení k veci právnej zástupkyne navrhovateľa, bola vypočutá odporkyňa. Odporkyňa uviedla okrem iného, že úver na vyplatenie podielu navrhovateľa nedostala. Na otázku sudkyne, či súhlasí s tým, aby nehnuteľnosť bola prikázaná do výlučného vlastníctva s tým, že vyplatí podiel navrhovateľovi v lehote šesť mesiacov od právoplatnosti rozsudku, v odpovedi odporkyne je zaznamenané, že v tejto situácii súhlasí, aby bola prikázaná táto nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva s tým, že vyplatí podiel navrhovateľovi v lehote šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
Následne odporkyňa podaním zo dňa 28.02.2014 podala námietku proti zneniu zápisnice a návrh na opravu zápisnice, o ktorej prvostupňový súd rozhodol uznesením č. k. 25C 155/2009-204 zo dňa 26. marca 2014 tak, že námietku proti zneniu zápisnice a návrh na opravu zápisnice z pojednávania konaného dňa 26.02.2014 zamietol s odôvodnením, že sudkyňa diktovala znenie zápisnice priebežne nahlas v prítomnosti odporkyne a do zápisnice bola daná presná odpoveď odporkyne na otázku sudkyne, pričom na pojednávaní odporkyňa neuplatnila námietku proti zneniu zápisnice. Zároveň súd nevyhovel ani návrhu na opravu zápisnice, keďže nedošlo k žiadnej chybe v písaní ani zrejmej nesprávnosti, pričom odporkyňa žiadala opraviť zápisnicu v odpovede tak ako v skutočnosti neodpovedala a žiadala opraviť vlastne odpoveď na presný opak a ani v záverečnom prednese odporkyňa neuviedla žiadne námietky, naopak uviedla, že bude rada, keď sa konanie skončí.
Podľa § 40 ods. 1 O.s.p. o úkonoch, pri ktorých súd koná s účastníkmi alebo vykonáva dokazovanie, spisuje sa zápisnica. V zápisnici sa najmä označí prejednávaná vec, uvedú sa prítomní, opíše sa priebeh dokazovania a uvedie sa obsah prednesov a výroky rozhodnutia; ak nahrádza zápisnica podanie, musí mať aj jeho náležitosti.
Ak ide o zápisnicu o priebehu pojednávania, stručne sa opíše priebeh dokazovania a uvedie sa podstatný obsah prednesov a znenie výroku rozhodnutia. Predseda senátu diktuje zápisnicu o pojednávaní nahlas tak, aby prítomní diktované znenie počuli. Sudca spravidla nie povinný pojať do zápisnice doslovné prednesy účastníkov, prípadne ich zástupcov. Spravidla sa zapisuje (diktuje) len podstatný obsah prednesov avšak, ak je to dôležité na posúdenie vecí, zapíšu sa odpovede vypočúvaných doslovne, prípadne sa v zápisnici uvedú jednotlivé otázky a odpovede k nim. Účastník môže namietať znenie zápisnice. V prípade, ak predseda senátu takejto námietke nevyhovie, musí byť táto skutočnosť v zápisnici zachytená.
Zápisnica o priebehu pojednávania, ktorá obsahuje zákonom stanovené náležitosti, je verejnou listinou podľa § 134 O.s.p. Účastník, ktorý tvrdí opak oproti údajom v zápisnici uvedeným, je povinný svoje tvrdenia preukázať, spočíva na ňom dôkazné bremeno (pozri NS ČR sp. zn. 20Cdo 791/98, 29Odo 407/2002, ÚS ČR sp. zn. IV. ÚS 682/2000).
Keďže zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 26.02.2014 vyplýva, že obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, teda sa považuje za verejnú listinu a pokiaľ odporkyňa tvrdí opak proti údajom v zápisnici uvedeným, je povinná svoje tvrdenia preukázať, na nej spočíva dôkazné bremeno. Odporkyňa však svoje tvrdenia z odvolania týkajúce sa nesprávnosti zápisnice o priebehu pojednávania zo dňa 26.02.2014 v časti zachytenia jej výpovede nevedela preukázať, v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno a preto odvolací súd vychádzal zo správnosti údajov uvedených v zápisnice o pojednávaní, nakoľko ju považoval za verejnú listinu. Zároveň sa žiada dodať, že pokiaľ odporkyňa dodatočne namietala znenie zápisnice z pojednávania, o takejto procesnej námietke prvostupňový súd rozhodol
právoplatným uznesením č. k. 25C 155/2009-204 zo dňa 26.03. 2014 tak, že námietku proti zneniu zápisnice a návrh na opravu zápisnice z pojednávania konaného dňa 26.02.2014 zamietol.
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností odvolací súd vyhodnotil uplatnenú odvolaciu námietku ako nedôvodnú.
V poradí druhá odvolacia námietka sa týkala postupu prvostupňového súdu. Prvostupňový súd pripustením zmeny návrhu podľa odvolateľky podstatným spôsobom ovplyvnil výsledok konania ako aj úspešnosť navrhovateľa, teda postup súdu bol v rozpore s § 95 ods. 2 O.s.p. a týmto spôsobom odporkyňa utrpela na svojich právach.
Podľa § 95 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.
Podľa § 95 ods. 2 O.s.p. súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takomto prípade pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia.
Zmena návrhu na začatie konanie je základným dispozičným úkonom s predmetom konania, teda prejavom dispozičného princípu sporového konania. Dispozičný princíp sa podaním žaloby oslabuje čo sa prejavuje, napríklad aj v tom, že zmena žaloby ako základný dispozičný úkon k predmetu konania je limitovaná zásadou hospodárnosti konania. Zmena žaloby je viazaná na súhlas súdu, ktorý zmenu návrhu bude posudzovať vždy so zreteľom na hospodárnosť konania. Zásada hospodárnosti konania je jedna z vedúcich zásad civilného sporového konania a prejavuje sa v konkrétnej rozhodovacej činnosti súdu. Súd v zásade zmenu návrhu musí pripustiť, okrem prípadov, keď by výsledky doterajšieho konania neumožňovali konať v zmenenom návrhu. Výsledky doterajšieho konania spravidla nebudú umožňovať konať o zmenenom návrhu v prípadoch, kedy výsledky doterajšieho dokazovania a vôbec celkovej procesnej aktivity súdu a ostatných subjektov konania boli zmarené v tom zmysle, že pripustením zmeny návrhu by sa konalo o úplne odlišných skutočnostiach s úplne odlišnou právnou kvalifikáciou než doteraz. Odvolateľka vo svojom odvolaní dôvodí, že navrhovateľ sa pôvodným návrhom domáhal zaplatenia 29.459,60 eur vychádzajúc z dohody o vyporiadaní BSM, odporkyňa dôvodnosť žaloby spochybnila, poukazovala na neplatnosť dohody a na skutočnosť, že uplynuli už tri roky od zániku tohto BSM a preto nehnuteľnosť pripadla do podielového spoluvlastníctva účastníkov konania. Keďže navrhovateľ uvedené popieral a trval na platnom vyporiadaní BSM, podala vzájomný návrh na určenie, že nehnuteľnosť patrí do podielového spoluvlastníctva. Následne na to navrhovateľ zmenil návrh tak, že sa domáha zrušenia a vyporiadania tohto podielového spoluvlastníctva, avšak zmenený návrh vychádzal z odlišného skutkového stavu ako aj z odlišného právneho posúdenia. Zastáva preto názor, že nebolo možné tvrdiť, že výsledky doterajšieho konania o zaplatenie sumy vyrovnacieho podielu z titulu vyporiadania BSM mohli byť podkladom pre konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a súd nemal zmenu pripustiť, nakoľko takto zmenený návrh úplne poprel pôvodný návrh a vychádzal z úplne opačných východísk ako pôvodná žaloba.
Vychádzajúc z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ uplatnil na prvostupňovom súde 11.03.2009 žalobu proti odporkyni o zaplatenie 29.459,60 eur s príslušenstvom na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode zo dňa 07.08.2007. Prvostupňový súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 27 Ro 23/2009 - 30 dňa 11. mája 2009, ktorým vyhovel návrhu na začatie konania v celom rozsahu. Odporkyňa podala proti platobnému rozkazu odpor. Nakoľko odporkyňa požiadala o priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov, prvostupňový súd sa touto žiadosťou zaoberal a rozhodol uznesením zo dňa 26.01.2010. Vo veci bol stanovený termín pojednávania na 08. 07. 2010, na ktorý sa účastníci konania nedostavili. Následne právny zástupca odporkyne podaním zo dňa 08.07.2010 uplatnil vzájomný návrh odporkyne na určenie vlastníckeho práva. Na pojednávaní 14.09.2010 účastníci konania požiadali o odročenie pojednávania za účelom uzavretia mimosúdnej dohody. Keďže k uzavretiu mimosúdnej dohody účastníkov konania nedošlo, navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyni upravil petit návrhu na začatie konania podaním doručeným súdu 09.05.2012 a domáhal sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
účastníkov konania. Prvostupňový súd na základe návrhu navrhovateľa pripustil žiadanú zmenu návrhu na začatie konania, nakoľko podľa názoru súdu prvého stupňa boli splnené podmienky pre pripustenie zmeny návrhu, a to hľadisko hospodárnosti konania, nakoľko výsledky doterajšieho konania mohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Z popísaného vyplýva, že v čase zmeny petitu návrhu na začatie konania prvostupňový súd v podstate nezačal vo veci s dokazovaním, nakoľko účastníci konania prejavili spoločnú vôľu a mali záujem sa dohodnúť. Keďže sa nedohodli, navrhovateľ zmenil návrh na začatie konania, ktorý prvostupňový súd podľa názoru odvolacieho súdu dôvodne pripustil, pretože výsledky doterajšieho konania a dokazovania mohli byť podkladom o zmenenom návrhu a následne prvostupňový súd o zmenenom konal a vecne rozhodol. Uvedeným postupom súdu prvého stupňa teda pripustením zmeny návrhu na začatie konania podľa názoru súdu nebola porušená zásada hospodárnosti konania a ani žiadne procesné práva odporkyne, odporkyňa nemohla utrpieť žiadnu ujmu na svojich právach. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu odvolací súd v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 4 O.s.p.
Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.