Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37C/391/2015

Potvrdené rozhodnutím 25Co/569/2015
„Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: T. C., nar. XX.X.XXXX, bytom H. V. XXX, proti odporkyni: X. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom tamtiež, o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 37C/391/2015-9 zo dňa 2.9.2015, takto rozhodol: Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

Uznesenie

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci navrhovateľa: T. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. V. XXX, proti odporkyni: X. C., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. V. XXX, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a.

Odporkyni súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojim návrhom došlým dňa 20.8.2015 domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal odporkyni nakladať s nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa v Obci a k.ú. Horné Orešany, zapísanou na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom ako byt č. 2, na 3. podlaží v rodinnom dome - 2 b.j. + NP, s.č. XXX, postavenom na parc.č. XXX/X, a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške XXXXX/XXXXX, t.j. túto nehnuteľnosť odpredať, darovať, zameniť, prenajať alebo akýmkoľvek iným spôsobom ju scudziť. Uviedol že dňa 8.6.2001 uzavreli účastníci manželstvo, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.zn. zo dňa 26.3.2007, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp.zn. zo dňa 24.10.2007 rozvedené. Za trvania manželstva nadobudli účastníci nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v Obci a k.ú. Horné Orešany, zapísanú na LV č. XXXX, a to byt č. 2, na 3. podlaží v rodinnom dome - 2 b.j. + NP s.č. XXX postavenom na parc.č. XXX/4 (pozemok pod stavbou nepatril do BSM), a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške XXXXX/XXXXX; predmetný byt účastníci spolu vybudovali v podkroví rodinného domu rodičov odporkyne (bývalej manželky navrhovateľa). Dohodou o vyporiadaní BSM po rozvode zo dňa 7.8.2008 sa účastníci dohodli, že ich BSM k uvedenej nehnuteľnosti sa vyporiada tak, že odporkyňa sa stane ich výlučnou vlastníčkou, pričom v zmysle článku 5. dohody sa odporkyňa ako nadobúdateľka zaviazala zaplatiť vyrovnací podiel z masy BSM vo výške 887.500,- Sk; uvedená suma bola znížená o 20.000,- Sk (navrhovateľ ako predajca auta Škoda F. P. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.8.2006 sa zaviazal zaplatiť odporkyni podiel z kúpnej ceny za auto) - hodnota vyrovnacieho podielu teda predstavovala čiastku 867.500,- Sk (t.j. 28.795,72 €). Na odporkyňu prešlo výlučné vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam rozhodnutím Správy katastra Trnava dňa 28.10.2008, pričom ale vyrovnací podiel odporkyňa doposiaľ (t.j. takmer 7 rokov) nezaplatila. Po viacnásobných výzvach navrhovateľ dňa 11.3.2009 podal na súd žalobu o zaplatenie sumy 29.459,60 € (ktorú mala povinnosť zaplatiť odporkyňa z titulu dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 7.8.2008) - súd vydal dňa 11.5.2009 platobný rozkaz sp.zn. , proti ktorému podala odporkyňa odpor; následne v konaní vedenom pod sp.zn došlo k zmene predmetu konania tak, že súd vo veci pojednával a rozhodoval o zrušení podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadaní. T.č. je právoplatný Rozsudok Okresného súdu Trnava č. -205 zo dňa 26.2.2014, v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. -233 zo dňa 18.3.2015, ktorým súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov, predmetné nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva odporkyne, ktorú zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 28.550,00 € do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku - predmetný rozsudok právoplatnosť nadobudol dňa 24.4.2015, avšak vykonateľnosť rozhodnutia nadobudne účinky až dňa 25.10.2015. Podľa navrhovateľa odporkyňa už v čase podpisovania dohody o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva nemala skutočný záujem vyplatiť navrhovateľovi vyrovnací podiel, od roku 2006 nemala záujem vyporiadať v tom čase BSM, nemala záujem splácať svoj záväzok do Štátneho fondu rozvoja bývania (v dôsledku čoho sa dostala do registra neplatičov), čo v navrhovateľovi vyvolávalo a vyvoláva obavy o splnení jej záväzku voči nemu, pričom navrhovateľ je presvedčený že aj súčasné konanie a správanie sa odporkyne je vedené s úmyslom nezaplatiť mu, navrhovateľ je presvedčený že je ohrozené jeho právo byť vyplatený odporkyňou finančným obnosom vo výške 28.550,00 €, podľa navrhovateľa odporkyňa sa vedome chce zbaviť nehnuteľného majetku, a získaný finančný obnos použiť vo svoj prospech, a tak zabrániť vykonateľnosti súdneho rozhodnutia. Uviedol ďalej že má informácie (od dcéry A. a matky odporkyne E. K.), že odporkyňa t.č. nakladá s predmetným bytom, preto má navrhovateľ „dôvodné obavy“, že odporkyňa už má kupcov na predaj bytu, a získaný finančný obnos má záujem použiť na zabezpečenie si iného bývania, kam postupne má záujem presťahovať aj svoju matku. K takýmto úvahám dospel navrhovateľ tiež po oboznámení sa s právnymi skutočnosťami vyznačenými na LV č. 1963 pre k.ú. Horné Orešany, na ktorom je vyznačená plomba na základe podania vedeného pod sp.zn. V 3627/2015, ktorým sa odporkyňa snaží „vyčistiť“ LV od záložného práva a vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu patriacemu každému vlastníkovi bytu č. 2. Navrhovateľ je na základe predchádzajúceho spolužitia s odporkyňou a jej rodinou presvedčený, že odporkyňa pripravuje realizovať prevod najprv jedného bytu v rodinnom dome a postupne aj druhého bytu v rodinnom dome a všetkých pozemkov zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXX, a následne získaný finančný obnos použiť na kúpu nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve odporkyne alebo jej matky. Poukázal na skutočnosť že odporkyňa dlhodobo úmyselne nevyužívala možnosť sa s navrhovateľom finančne vyrovnať, preto má navrhovateľ dôvodné obavy o to, že predajom nehnuteľnosti - bytu č. 2 dôjde definitívne k zániku jeho možnosti vymôcť finančnú pohľadávku vo vzťahu k odporkyni. K návrhu priložil navrhovateľ výpis z LV č. XXX a XXXX pre Obec a k.ú. Horné Orešany.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu a zistil že odporkyňa je vlastníčkou bytu č. X v stavbe - rodinný dom 2 b.j. + NP zapísaného na LV č. XXXX pre Obec a k.ú. Horné Orešany, a to v celosti. Podľa navrhovateľa mala mu odporkyňa podľa dohody o vyporiadaní BSM zaplatiť sumu 28.795,72 €, čo sa však nestalo. Následne Okresný súd Trnava Rozsudkom č. -205 zo dňa 26.2.2014, v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. -233, podielové spoluvlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti účastníkov zrušil, a odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi z titulu vyrovnacieho podielu sumu 28.550,00 €, do 6 mesiacov od právoplatnosti, teda do 25.10.2015. Podľa tvrdenia navrhovateľa mu odporkyňa súdom určenú sumu doposiaľ neuhradila (v zmysle súdneho rozhodnutia však ju má uhradiť do 25.10.2015).

Podľa , ods. 1 pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Podľa , ods. 2, prvá a štvrtá veta príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný na konanie o veci. Účastníkmi konania sú tí, ktorí by nimi boli, keby šlo o vec samu.

Podľa , ods. 1 predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu. Podľa , ods. 2, prvá a druhá veta návrh má okrem náležitostí návrhu podľa obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Podľa , ods. 3 o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa odseku 2, rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.

Podľa , ods. 6 súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Podľa , ods. 8 o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie. Podľa , ods. 9 rozhodnutie o predbežnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho nariadenia. Ak je návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý, súd odošle rozhodnutie do troch dní od jeho vydania.

Podľa , ods. 1, písm. e) a f) predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby e) nenakladal s určitými vecami alebo právami, f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Podľa veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a

a) osobou jemu blízkou ( a 117),

b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,

d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a

a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom,

b) osobou blízkou ( a 117) osobe uvedenej v písmene a),

c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,

e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch, na ktorého základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to najmenej vo výške určenej znaleckým posudkom 2b) alebo odborným odhadom, a ktorý a) spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným, alebo b) bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi, alebo c) bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase jeho splatnosti.

Zmyslom predbežného opatrenia je poskytnutie dočasnej ochrany oprávnenému účastníkovi a zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia. Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, neprejudikujú sa ním práva účastníkov čo znamená, že obsahom dočasnej úpravy obsiahnutej v predbežnom opatrení nie je súd viazaný, a v konečnom rozhodnutí môže rozhodnúť inak. Z predbežného charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia, a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Pre vydanie predbežného opatrenia sa predpokladá, aby sa osvedčila danosť, existencia určitého práva, resp. že je toto právo porušené alebo ohrozené, a aby neboli pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Účastníci nemusia byť vypočutí. Podľa predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, podľa predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal, pričom predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej (i keď len dočasnej) úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej; je však nevyhnutné, aby boli osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Okrem existencie nároku musí navrhovateľ osvedčiť i to, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečie zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne.

Preskúmaním podaného návrhu a právnym posúdením veci nedospel súd k záveru, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia je dôvodný. Navrhovateľom navrhované uloženie povinnosti, resp. zdržanie sa konania odporkyne smerujúceho k prevodu práv resp. zákazu nakladania a disponovania s vlastníckymi právami odporkyne k nehnuteľnostiam špecifikovaným v petite návrhu, odôvodnené tvrdením navrhovateľa, že „je presvedčený, že je ohrozené jeho právo byť vyplatený odporkyňou finančným obnosom vo výške 28.550,00 € ... odporkyňa sa vedome chce zbaviť nehnuteľného majetku, a získaný finančný obnos použiť vo svoj prospech, a tak zabrániť vykonateľnosti súdneho rozhodnutia“, a že navrhovateľ má „dôvodné obavy, že odporkyňa už má kupcov na predaj bytu, a získaný finančný obnos má záujem použiť na zabezpečenie si iného bývania, kam postupne má záujem presťahovať aj svoju matku“ sú iba nepodložené tvrdenia a špekulácie navrhovateľa; navrhovateľ nepredložil žiaden (nieto ešte relevantný) dôkaz o tom, že odporkyňa by svojím konaním spôsobovala alebo mohla spôsobiť navrhovateľovi ujmu, resp. že by bolo ohrozené jeho právo, ničím nepreukázal že by odporkyňa mala v úmysle prevádzať svoj majetok (napr. inzercia, ponukové listy, predbežné zmluvy a pod.), že by sa ho chcela „zbavovať“ aby znemožnila alebo sťažila uspokojenie pohľadávky navrhovateľa (ktorú mimochodom je odporkyňa povinná vo výške 28.550,00 € uhradiť do 25.10.2015!). V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na existenciu a možnosť využitia iných právnych mechanizmov, ktoré je možné použiť práve v prípade, ak odporkyňa by disponovala svojím majetkom takým spôsobom, že by svoj majetok zmenšila na úkor upokojenia pohľadávky navrhovateľa (odporovateľnosť právnych úkonov). Ako už bolo vyššie spomenuté, zmyslom predbežného opatrenia je okrem iného zabrániť tomu, aby bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečie zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne; súd však nepovažoval nijakým právne prijateľným dôkazom alebo dokladom za preukázané (ani len osvedčené) odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, nakoľko táto nebola žiadnym konkrétnym spôsobom špecifikovaná a označená - navrhovateľ nepredložil žiaden relevantný dôkaz o tom, že odporkyňa by sa pokúšala nakladať so svojím majetkom za účelom jeho ukrátenia - navrhovateľ má iba „dôvodnú obavu“ že odporkyňa môže postupovať tak, aby zmenšila hodnotu majetku z ktorého by sa mohol domáhať uspokojenia svojich pohľadávok v budúcnosti. Súd nepovažoval za preukázané odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy (ako jedného zo základných predpokladov na nariadenie predbežného opatrenia), keď navrhovateľ nepredložil dôkaz ktorým by preukázal pravdivosť svojich tvrdení, neosvedčil a nezdôvodnil potrebu okamžitej úpravy vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorá by nezniesla odklad. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle , ods. 1 a 151, ods. 1 tak, že úspešnej odporkyni súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žiadne trovy jej nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, musí byť podpísané a datované. Musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.