Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_41Ek-1260-2023.pdf
PDF · 81.87 KB
Case nature
Subarea
41Ek/1260/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D. D., zast.: JUDr. Rastislav Paučo, advokát, so sídlom Nad plážou 14554/33, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 281 277 proti povinnému: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, so sídlom Skuteckého 39, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 30 794 536, o vymoženie pohľadávky vo výške 9 114,05 Eur s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Ek/1260/2023 zo dňa 27.09.2023, takto
rozhodol:
I. Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Ek/1260/2023 zo dňa 27.09.2023 z a mi e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 18.05.2023 domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 9 114,05 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu
- rozhodnutia Úradu práce, soc. vecí a rodiny Banská Bystrica zo dňa 13.03.2023, sp. zn. BB2/ OPPnKŤZPaPČ/SOC/2023/18818-35.
2. Uznesením sp. zn. 41Ek/1260/2023 zo dňa 27.09.2023 súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol a nárok na náhradu trov exekučného konania mu nepriznal. Predmetné uznesenie súd odôvodnil tým, že oprávnený nepripojil exekučný titul s doložkou vykonateľnosti a to ani vo forme elektronického dokumentu, ktorý vznikol zaručenou konverziou pôvodného dokumentu v listinnej podobe, spolu s pripojenou osvedčovacou doložkou podľa § 35 ods. 1 písm. b), § 35 ods. 2 a § 36 ods. 3 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o e-Governmente"), a vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 275/2014 Z. z. o zaručenej konverzii v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška č. 275/2014 Z. z."); alternatívne v súlade s ust. § 23 zákona o e-Governmente. Súd v odôvodnení ďalej uviedol, že výzvou zo dňa 12.06.2023 oprávneného vyzval, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy odstránil vady návrhu na vykonanie exekúcie (predložené prílohy k návrhu na vykonanie exekúcie a to rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny BB, oznámenie o právoplatnosti k tomuto rozhodnutiu nie sú podľa názoru súdu vhodnými podkladmi pre vykonanie exekúcie, rozhodnutie nie je exekučným titulom, pretože nie je vykonateľné, ako aj absentuje doložka právoplatnosti a vykonateľnosti k takémuto rozhodnutiu). Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu na predmetnú výzvu reagoval tým, že doložil súdu Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 27Sa/1/21 zo dňa 07.12.2021, ktorý rozhodol, že rozhodnutie žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, Banská Bystrica č. UPS/US5/SSVODPPKPC/ SOC/2020/10304-VAC zo dňa 04.11.2020 a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Banská Bystrica, odbor sociálnych vecí a rodiny č. BB2/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2020/29198-4 zo dňa 26.06.2020 zrušuje a vec vracia prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Taktiež právny zástupca doložil súdu doklad o tom, že štát platil poistné za osobnú asistenciu počas celého obdobia. Súd
po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh zistil, že nie sú splnené predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Priložený exekučný titul s doložkou vykonateľnosti nie sú vytvorené v súlade s citovanými ustanoveniami zákona o e-Governmente a Exekučného poriadku. Súd pred úplnosť dodal, že prílohy, ktoré sú súčasťou návrhu na vykonanie exekúcie, ako aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych veci a rodiny nie je exekučným titulom a nie je možná ani vykonateľnosť takéhoto rozhodnutia (a to ani na základe § 52 ods. 2 Správneho poriadku). Keďže oprávnený súdu nedoručil spôsobilý exekučný titul s doložkou vykonateľnosti, ktoré by boli v súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou, návrh na vykonanie exekúcie trpí vadou, ktorá je v rozpore s Exekučným poriadkom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s ustanovením § 45 ods. 1, 2 § 48 ods. 6 Exekučného poriadku, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol (I. výrok).
3. Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že súdu dňa 17.07.2023 oznámili ďalšie požadované skutočnosti, a to najmä že výkaz o odpracovaných hodinách bol doložený v zmysle zákona ihneď po právoplatnosti rozhodnutia (za celé priznané obdobie), čo vyplýva aj z príloh podaných spolu s návrhom. Čiže oprávnený splnil všetko, čo mu základ ukladá. Nemôže niesť oprávnený ťarchu za to, že úrad odmieta priznať počas viac ako dvojročného konania príspevok. To by vznikol precedens, že ak bude úrad priznávať dávku iba na základe súdneho prieskumu, tak by nemal žiadateľ nárok na príspevok od podania žiadosti, ale až od právoplatnosti (§ 43 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z. – peňažný príspevok na kompenzáciu sa prizná a vypláca od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom sa začalo konanie o peňažnom príspevku na kompenzáciu. Vykonateľnosť je zákonom daná ust. § 52 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. Podľa jeho názoru je rozhodnutie exekučným titulom, nakoľko v zmysle ust. § 45 ods. 1 Exekučného poriadku priznáva právo, čo vyplýva aj zo samotného rozhodnutia, kde je vo výrokovej časti uvedené „žiadateľovi vyhovuje a priznáva mu s účinnosťou od 01.08.2021 peňažný príspevok na osobnú asistenciu“. A toto rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné (vyplýva z doložky v prílohe, ako aj z už súdu doručeného oznámenia o právoplatnosti). Odporúčanie súdu na podanie návrhu na správny súd považujú za nesprávne, nakoľko súd by len opätovne rozhodoval o tom, o čom je už rozhodnuté a samotná žaloba by smerovala proti rozhodnutiu, ktoré je v prospech žalobcu (absentovala by tu žalobná legitimácia podľa § 178 ods. 1 SSP). To, že súd až v rozhodnutí vytkol návrhu nespôsobilosť z hľadiska zákona o e-Governmente považuje za kolidujúce s právom na spravodlivý proces, ako aj s odňatím možnosti konať pred súdom a to z dôvodu, že túto vadu súd počas celého posudzovania návrhu v komunikácii oprávnenému nevytkol.
4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. 5. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú. 6. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. 7. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie. 8. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania. 9. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná súd sťažnosť zamietne. 10. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol. 11. V danom prípade oprávnený doložil ako exekučný titul rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, odbor sociálnych vecí a rodiny, Skuteckého 39, 974 01 Banská Bystrica č. BB2/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2023/18818-35 zo dňa 13.03.2023, ktorým rozhodnutím úrad podľa § 22 ods.
1 ods. 7 až 10 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa prílohy č. 4 – tohto zákona vyhovel žiadosti, ktorú podal dňa 05.05.2020 pán B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D. D. v zast. advokátom JUDr. Rastislavom Paušom a priznal mu s účinnosťou od 01.08.2021 peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Nakoľko pre sudcu pri rozhodovaní o sťažnosti je rozhodujúci stav, ktorý tu je v čase vydania rozhodnutia, musí súd prihliadnuť i na tzv. novoty, ku ktorým došlo po rozhodnutí súdnym úradníkom (ust. § 200 Exekučného poriadku v spojení s § 234 ods. 2 Civilného sporového poriadku a ust. § 217 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku), v danom prípade na skutočnosť, že ku dňu rozhodovania súdu o podanej sťažnosti bol predmetný exekučný titul spolu s doložkou právoplatnosti doručený tunajšiemu súdu spolu s doložkou o autorizácii v súlade s ust. § 35 ods. 3, ust. § 36 ods. 3 zákona e-Governemnte. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.03.2023. 12. Oprávnený vo svojom vyjadrení uvádza, že predmetné rozhodnutie sa stalo v súlade s ust. § 52 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. vykonateľným v rovnaký deň ako nadobudlo právoplatnosť.
13. V tejto súvislosti súd udáva, že exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojovanie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon. Jednou z materiálnych podmienok každej exekúcie je aj existencia vykonateľného exekučného titulu. Exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať v každom štádiu exekučného konania, či sú splnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, medzi ktoré patrí i spôsobilý exekučný titul, t. j. exekučný súd je povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by exekúcia nemala ďalej prebiehať. Ak exekučný súd zistí, že nie sú splnené podmienky vedenia exekúcie, je jeho povinnosťou na takto zistenú nezákonnosť vedenia exekúcie adekvátne procesne reagovať (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 391/2012 zo dňa 21.03.2013). Aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 545/2010-15 zo dňa 09.12.2010 uviedol, že „Exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.“ 14. Vykonateľnosť ako vlastnosť rozhodnutia spočívajúca v možnosti vynútiť splnenie povinnosti aj proti vôli adresáta, nie je všeobecnou vlastnosťou všetkých rozhodnutí, ale len tých, ktoré ukladajú určitú právnu povinnosť, t. j. niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť. Existujú však i rozhodnutia, ktoré priznávajú právo (porovnaj § 45 ods. 1 Exekučného poriadku), oproti ktorému stojí povinnosť druhého subjektu toto právo realizovať, hoci nemusí byť explicitne v rozhodnutí vyjadrená. Medzi také rozhodnutia podľa názoru súdu možno zaradiť i rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o priznaní peňažného príspevku na osobnú asistenciu. V prejednávanej veci však oprávnený súdu nepredložil rozhodnutie o priznaní konkrétneho nároku na príspevok na osobnú asistenciu v tom zmysle, že by bol vyjadrený v konkrétnej výške, t.j. vyčíslený spätne s uvedením lehoty splatnosti, ale predložil ako exekučný titul len rozhodnutie o priznaní tohto peňažného príspevku na osobnú asistenciu, ktoré je však vo svojej podstate viazané na splnenie povinnosti vydokladovať rozsah uvedenej asistencie, ako aj na predloženie potvrdenia o vyplatených odmenách osobnému asistentovi za každý kalendárny mesiac. Oprávnený naviac síce uvádzal ako argument, že predmetné výkazy boli súdu doručené, tieto však súd ku dňu rozhodovania o sťažnosti predložené ani nemal (napr. jednotlivé výkazy za každý kalendárny mesiac) a navyše v tejto súvislosti súd udáva nasledovné: Uvedené rozhodnutie neobsahuje výrok o povinnosti Úradu práce spätne s účinnosťou od 01.08.2021 do určitého obdobia (napríklad do konca roka 2022) uhradiť oprávnenému ním požadovanú čiastku s uvedením časového intervalu, dokedy tak má úrad učiniť. 15. Predmetným rozhodnutím s účinnosťou od 01.08.2021 bolo oprávnenému síce priznané právo v podobe príspevku na osobnú asistenciu a to v rozsahu 1770 hodín ročne, avšak príspevok a to aj s poukazom na jeho odôvodňujúcu časť je v zmysle ust. § 23 ods. 6 zákona č. 447/20008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, viazaný na predloženie výkazu o počte hodín vykonanej osobnej asistencie za každý kalendárny mesiac príslušnému úradu na vyúčtovanie, najneskôr do piateho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca (ust. § 23 ods. 3 zákona č. 447/2008 z.z.), ako aj na predloženie potvrdenia o vyplatených odmenách osobnému asistentovi za každý kalendárny mesiac po vyplatení odmeny osobnému asistentovi (ust. § 23 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z.z.). Uvedené skutočnosti neboli exekučnému súdu ani preukázané. Exekučný titul nezaväzuje povinného uhrádzať oprávnenému každý mesiac fixne stanovenú peňažnú čiastku, táto je variabilná
v závislosti od potrieb a rozsahu vykonanej osobnej asistencie (rozhodnutie stanovuje len hornú hranicu časového intervalu v rozsahu 737 hodín a 30 minút osobnej asistencie ročne) a zároveň je podmienená splnením povinností zo strany samotného oprávneného vo vzťahu k úradu (označenému povinnému). Z predloženého rozhodnutia teda nie je možné vyčítať, za aké obdobie si aký nárok oprávnený uplatňuje, kedy a v akom rozsahu boli splnené povinnosti oprávneného (ako podmienka pre plnenie zo strany povinného), a teda v konečnom dôsledku sa súd stotožňuje s názorom vyššieho súdneho úradníka v napadnutom uznesení, že uvedené rozhodnutie predložené oprávneným nie je spôsobilým exekučný titulom. 17. O trovách sťažnostného konania súd nerozhodoval, nakoľko v zmysle ust. § 35 Exekučného poriadku do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania výlučne oprávnený, pričom tento si trovy sťažnostného konania ani neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).