Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_9P-137-2014.pdf
PDF · 109.73 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/137/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky samosudkyňou Mgr. Adrianou Šimkovou v právnej veci navrhovateľa: G. E. P., M.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XX, XXX XX. L. X, štátny občan SR, právne zastúpený: Právne centrum s.r.o., so sídlom Mýtna 42, 811 05 Bratislava, IČO: 36698873, proti odporkyni: H.. V. P., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXXX/X, XXX XX . L., právne zastúpená: Niku & partners, s.r.o., so sídlom Prokopa Veľkého 51, 811 04 Bratislava, IČO: 36866008, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu: E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako rodičia, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, takto
rozhodol:
Súd manželstvo G. E. P., M.. a H.. V. P. rod. W., uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v L. A., zapísané v knihe manželstiev, matričného úradu L. A.., vo zväzku M. ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a.
Súd s ch v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode takto :
Na čas po rozvode sa z v e r u j e mal. E. do osobnej starostlivosti navrhovateľa, pričom zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia, právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.
Odporkyňa sa z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. E. sumou 150 ,- eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľa, právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.
Súd n e u p r a v u j e styk odporkyne s maloletým E..
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 18.11.2014 doručil navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu na Okresný súd Malacky návrh na začatie konania, ktorým sa voči odporkyni domáhal rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom V. P., nar. XX.XX.XXXX a E. P., nar. XX.XX.XXXX, pochádzajúcim z manželstva na čas po rozvode. Návrh na rozvod manželstva odôvodnil tým, že manželstvo s odporkyňou sa vyznačuje už len formálnym charakterom, sú medzi nimi závažné komunikačné problémy a ich manželstvo už neplní svoj účel. Napriek snahe o návrat k spoločnému vedeniu manželského života si obaja uvedomujú, že v živote tvoria dve samostatné jednotky, nemajú spolu s odporkyňou žiadne spoločné ciele, ani plány do budúcnosti. Navrhovateľ na čas po rozvode žiadal zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti odporkyne a navrhovateľovi určiť výživné na každé maloleté dieťa v sume 100,- eur mesačne, zároveň navrhol úpravu styku s mal. deťmi bez obmedzenia.
Odporkyňa sa k návrhu písomne nevyjadrila.
Nakoľko v priebehu konania mal. V. nadobudla plnoletosť, súd v zmysle ust. § 113 ods. 1 O.s.p. rozhodoval o úprave pomerov manželov na čas po rozvode len k mal. E..
Navrhovateľ aj odporkyňa na pojednávaní konanom dňa 11.03.2015 zhodne uviedli súdu, že nemajú záujem na zachovaní manželstva, obaja považujú manželstvo za trvalo rozvrátené a trvali na rozvode manželstva. Zároveň navrhli súdu schváliť rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa mal. E. na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľa. V zmysle predloženej dohody zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok sú oprávnení obidvaja rodičia. Odporkyňa sa v rodičovskej dohode zaviazala na platenie výživného v sume 150,- eur mesačne. Účastníci taktiež žiadali neupravovať styk odporkyne s mal. E. z dôvodu, že na úprave styku sa vedia medzi sebou dohodnúť.
Kolízny opatrovník navrhol v prípade rozvodu manželstva schváliť rodičovskú dohodu ohľadom úpravy práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu na čas po rozvode manželstva tak, ako ju rodičia navrhli, nakoľko táto je v záujme mal. dieťaťa.
Predmetom konania je zrušenie manželstva rozvodom a s tým spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z ich manželstva na čas po rozvode.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne, zástupcu kolízneho opatrovníka, rodnými listami, sobášnym listom, správami Sociálnej poisťovne, potvrdeniami o príjmoch a výdajoch účastníkov, správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a zistil tento skutkový a právny stav:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v L.. Posledné spoločné bydlisko manželov na území Slovenskej republiky bolo v R..
Z manželstva účastníkov pochádzajú dve deti, plnoletá V. P., nar. XX.XX.XXXX. a maloletý E. P., nar. XX.XX.XXXX.
.
Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že trvá na rozvode manželstva, a to z dôvodov, ktoré uviedol v návrhu na rozvod manželstva. Navrhovateľ uviedol, že za hlavnú príčinu rozvratu manželstva považuje postupné citové odcudzenie sa a ochladnutie vzájomných vzťahov. Podľa jeho vyjadrenia nemožno už toto manželstvo zachrániť, o uvedené sa v minulosti už pokúsili a k rozhodnutiu o rozvode manželstva dospel po zrelej úvahe, nakoľko nie je možné reparovať ich hlboké odcudzenie sa. S odporkyňou aj naďalej býva v jednej domácnosti, spolupodieľajú sa na výchove detí a vedia rovnakým spôsobom výchovne formovať deti. Navrhovateľ uviedol, že predložená rodičovská dohoda k úprave rodičovských práv a povinností k mal. E. na čas po rozvode rešpektuje aktuálny stav a je podľa jeho názoru v záujme mal. E.. Ďalej uviedol, že maloletý syn E. v súčasnej dobe navštevuje 5. ročník ZŠ, je zdravý, výchovné problémy nespôsobuje. Plnoletá dcéra V. je študentkou gymnázia a aj naďalej je odkázaná na výživu svojich rodičov. Navrhovateľ je zamestnaný ako vedúci katedry U. na O. N. v L. a zároveň je riaditeľom v R., jeho priemerný mesačný príjem je podľa jeho vyjadrenia vo výške 2.450,- eur netto.
Z výsluchu odporkyne súd zistil, že sa pripája k návrhu na rozvod manželstva, nakoľko má za to, že nie je možné toto manželstvo zachrániť. Uviedla, že prvých desať rokov vnímala manželstvo ako harmonické, spoločne sa s navrhovateľom starali o obe deti s tým, že rešpektovala vedecké postavenie navrhovateľa, ktoré však nebolo adekvátne finančne ohodnotené. Z dôvodu zachovania životného štandardu rodiny sa vždy rýchlo vracala do zamestnania. Odporkyňa uviedla, že ctí rovnako ako navrhovateľ tradičný model fungovania rodiny, v ktorom finančné zabezpečenie rodiny má významne spočívať na mužovi, v ich manželstve to tak nefungovalo a začali sa názorovo aj citovo odďaľovať. Vzťah navrhovateľ k nej začala časom vnímať ako vzťah otcovský a nie vzťah partnerský. Uviedla, že manželstvo je už len formálnym zväzkom, napriek tomu, že aj naďalej žijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu, intímne sa nestýkajú. Odporkyňa je zamestnaná v spoločnosti K. na pozícii riaditeľ informačných programových služieb, kde dosahuje príjem cca 1.950,- eur mesačne netto. Odporkyňa žiadala na čas po rozvode manželstva schváliť predloženú rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností k mal. E..
Zástupca kolízneho opatrovníka navrhol v prípade, že súd rozvedie manželstvo účastníkov, schváliť dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. E., nakoľko je táto v záujme mal. dieťaťa.
Zo správ Úradu práce sociálnych vecí a rodiny a Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že navrhovateľ poberá štátne sociálne dávky prídavok na dieťa na pln. V. a mal. E. vo výške 23,52 eur mesačne na každé dieťa. Navrhovateľ a odporkyňa nie sú poberateľmi dávky a príspevkov pomoci v hmotnej núdzi, neboli za posledných 12 mesiacov v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Navrhovateľ a odporkyňa nepoberali za posledných 12 mesiacov žiadne nemocenské dávky.
Z oznámenia zamestnávateľa odporkyne - K. mal súd preukázané, že odporkyňa v období 01.02.2014 do 31.01.2015 dosahovala priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.950,26 eur
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. l Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. l Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že v prejednávanej veci sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva účastníkov konania. Uzavretie manželstva nie je bezúčelné, ale má plniť spoločenské funkcie a to najmä funkciu výchovnú, ak z manželstva pochádzajú maloleté deti, funkciu vzájomnej pomoci, funkciu ekonomickú a funkciu biologickú, ktorých dôležitosť a preferovanie sú rôzne v závislosti od konkrétneho životného obdobia manželov a nimi založenej rodiny. Preto možno k zrušeniu manželstva rozvodom pristúpiť len v spoločensky odôvodnených prípadoch, teda vtedy, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Vážnosť rozvratu vzťahov medzi manželmi je daná jeho intenzitou (hĺbkou) a trvaním. Intenzita rozvratu vzťahov medzi manželmi je závislá od toho, do akej miery sa nezhody manželov týkajú podstatných vecí manželského spolužitia, t.j. spoločenských funkcií manželstva. Trvalosť rozvratu vzťahov medzi manželmi nezáleží len na tom, aká dlhá doba uplynie od vzniku rozvratu do podania návrhu na rozvod manželstva, ale aj na povahe príčin rozvratu a miere ich následkov. Obsahom úvahy súdu o existencii podmienok na rozvod manželstva s maloletými deťmi má byť nielen hodnotenie vývoja a stavu vzájomných vzťahov medzi manželmi, ale aj hodnotenie záujmov maloletých detí na trvaní a zrušení manželstva ich rodičov.
Z výsledkov vykovaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že návrh navrhovateľa na rozvod manželstva je dôvodný. V konaní bolo preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel. Manželstvo účastníkov konania si neplní svoje spoločenské funkcie, pretože napriek skutočnosti že žijú v spoločnej domácnosti, netrávia spolu čas, nehospodária spolu ani sa dlhodobo intímne nestýkajú. V manželstve navrhovateľa a odporkyne sú dlhšiu dobu problémy v komunikácii a rozdielne názory na ďalšie spolužitie, čo účastníci zhodnými tvrdeniami ustálili ako príčinu rozvratu manželstva, z pohľadu odporkyne je príčinou rozvratu manželstva aj skutočnosť, že vzťah navrhovateľa k nej sa postupne javil byť viac vzťahom otcovským, ako partnerským. Príčinu rozvratu manželských vzťahov súd na základe zhodného vyjadrenia účastníkov vzhliadol v ich nedostatočnej komunikácii, ktorá viedla k postupnému vzájomnému citovému odcudzeniu. Obidvaja účastníci s rozvodom manželstva súhlasili a nevidia nádej na obnovenie manželského spolužitia. Keďže rozvod manželstva navrhovateľa a odporkyne nie je podľa názoru súdu ani v rozpore so záujmami ich maloletého dieťaťa, ktorého pomery sa ani v prípade rozvodu nezmenia k horšiemu, súd návrhu navrhovateľa vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol.
V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletých detí, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Vzhľadom k tomu, že rodičia v priebehu konania uzavreli rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, súd túto preskúmal a má za to, že je v záujme mal. E. a preto ju schválil. Na základe uvedenej dohody bol mal. E. zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľa s tým, že zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Odporkyňa sa zaviazala platiť výživné v sume 150,- eur mesačne, čo je čiastka primeraná jednak zárobkovým možnostiam a schopnostiam obidvoch rodičov, ako i odôvodneným potrebám mal. E.. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliadol na odôvodnené potreby mal. dieťaťa, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov. Matka mal. E. pracuje v spoločnosti K. na pozícii riaditeľ informačných programových služieb, kde dosahuje príjem cca 1.950,- eur mesačne netto. Otec je zamestnaný ako vedúci katedry U. na O. v L. a zároveň je riaditeľom v R., jeho priemerný mesačný príjem je vo výške 2.450,- eur netto. Maloletý E. navštevuje 5. ročník ZŠ, je zdravý, výchovné problémy nespôsobuje. Náklady spojené so štúdiom mal. E., uvádzané navrhovateľom, predstavujú mesačne sumu vo výške 134,- eur na školné a sumu 12,60 eur na stravné v škole. Obaja rodičia majú aj vyživovaciu povinnosť voči plnoletej dcére V..
Rodičia úpravu styku s maloletým dieťaťom žiadali neupraviť, súd preto v zmysle § 25 ods. 2 vety za bodkočiarkou Zákona o rodine, styk rodiča s maloletým dieťaťom neupravil.
Súd záverom dodáva, že podľa konštantnej súdnej judikatúry súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania ktorú nastolil, je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto súd svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len odporkyňa, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Bratislave, trojmo. Navrhovateľ a kolízny opatrovník nemôžu podať odvolanie proti tomuto rozsudku, nakoľko sa tohto práva vzdali po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a po poučení o opravnom prostriedku a náležitostiach odvolania (§ 207 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§27 ods. 1 Zákona o rodine)