Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21S-49-2022.pdf
PDF · 263.95 KB
Case nature
Area
Subarea
21S/49/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a JUDr. Mareka Olekšáka, v právnej veci žalobcu: HEPI, s.r.o., Cintorínsky rad 14/14, Komárno, IČO: 34 110 861, zastúpeného advokátkou JUDr. Ľubicou Masárovou, Landererova 6, Bratislava, IČO: 30 790 018, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o správnej žalobe zo dňa 04. 12. 2018 proti rozhodnutiu žalovaného č. 101899725/2018 zo dňa 25. 09. 2018, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101899725/2018 zo dňa 25. 09. 2018 a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému právo na náhradu trov konania vrátane náhrady trov kasačného konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Žalobca podal dňa 18. 09. 2014 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2014, v ktorom uviedol dodanie tovarov a služieb s oslobodením od dane v sume 366.691,64 eur, z toho podľa ust. § 43 ods. 1 a 4 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v sume 340.284,96 eur, daň celkom v sume 27.553,05 eur, odpočítanie dane celkom v sume 8,87 eur a v sume 83.378,69 eur, z toho podľa ust. § 51 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona v sume 8,87 eur a v sume 74.582,52 eur, oprava odpočítanej dane v sume 338,41 eur a uplatnil si nadmerný odpočet v sume 55.496,10 eur. 2. Na základe oznámenia správcu dane (Daňový úrad Nitra, pobočka Komárno) zo dňa 11. 11. 2014 sa začala u žalobcu dňa 19. 11. 2014 daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2014. Dňa 05. 12. 2014 bola so splnomocnenou zástupkyňou žalobcu spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom boli správcovi dane predložené doklady uvedené v tejto zápisnici a následne žalobca zaslal správcovi dane zoznam vydaných a prijatých faktúr za kontrolované zdaňovacie obdobie.
3. Správca dane výzvou zo dňa 20. 01. 2015 vyzval spoločnosť NIMFAS Corp., s.r.o. na zapožičanie písomností a listín týkajúcich sa zdaňovacieho obdobia august 2014 (zásielka sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote). V predloženom administratívnom spise sa nachádza aj predvolanie zo dňa 11. 02. 2015 pre I. L.-N. (s pobytom v Maďarsku) na pojednávanie na deň 04. 03. 2015 vo veci daňového konania u daňového subjektu NIMFAS Corp., s.r.o., ktoré bolo adresátovi doručené dňa 16. 02. 2015. Opakované predvolanie
zo dňa 20. 03. 2015 bolo menovanému doručené dňa 23. 03. 2015, a to na deň 15. 04. 2015. Dňa 17. 04. 2015 správca dane spísal úradný záznam o tom, že I.-N. ako konateľ daňového subjektu NIMFAS Corp., s.r.o. sa nedostavil na predvolanie.
4. Výzvu zo dňa 20. 01. 2015 na zapožičanie písomností a listín zaslal správca dane aj spoločnosti RURKI s.r.o.. Dňa 28. 01. 2015 sa k správcovi dane dostavil splnomocnený zástupca spoločnosti RURKI s.r.o. Q. ktorý okrem iného predložil faktúry č. 2014/069 a č. 2014/070. O tomto úkone správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 28. 01. 2015. Súčasťou spisu je i zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 18. 02. 2015 spísaná s Q. N., predmetom ktorého bolo preverenie zdaniteľných obchodov, a to dodanie tovaru spoločnosťou RURKI s.r.o. pre žalobcu, pričom menovaný odpovedal na otázky správcu dane. Správcovi dane bolo predložené taktiež i splnomocnenie bez dátumu jeho udelenia (doručené dňa 14. 10. 2014), ktorým S. N. splnomocnila Q. N. na zastupovanie spoločnosti okrem iného i pred daňovým úradom a výpisy z účtu spoločnosti RURKI s.r.o. zo dňa 07. 08. 2014 a 14. 08. 2014 o úhrade fakturovaných súm.
5. Dňa 04. 03. 2015 správca dane odoslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií podľa čl. 7, 15, 16 a 25-27 Nariadenia 904/2010/EÚ týkajúcu sa spoločnosti ALLIED GROCERS s.r.o. so sídlom v Českej republike, ktorá mala byť odberateľom tovaru od žalobcu v mesiaci august 2014 v zmysle faktúry č. V2014/0474 zo dňa 04. 08. 2014 a faktúry č. Z2014/0104 zo dňa 18. 08. 2014. Ďalšia žiadosť správcu dane o medzinárodnú výmenu informácií bola zaslaná dňa 04. 03. 2015 do Poľskej republiky a týkala sa daňového subjektu W. X., ktorý mal byť odberateľom a zároveň aj dopravcom (v prípade jednej dodávky) tovaru podľa predložených dokladov. Dňa 09. 03. 2015 bola zaslaná ďalšia žiadosť správcu dane o medzinárodnú výmenu informácií a týkala sa spoločnosti Ac Company Sagl. (dodávateľ žalobcu) so sídlom z Spolkovej republike Nemecko.
6. Dňa 18. 03. 2015 správca dane vykonal na základe požiadavky konateľa žalobcu zo dňa 16. 03. 2015 miestne zisťovanie v priestoroch veľkoskladu na X. v Komárne, o čom bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní. 7. Dňa 13. 04. 2015 bola správcovi dane doručená odpoveď poľskej finančnej správy vo veci žiadosti týkajúcej sa daňového subjektu W. X.. Správca dane zaslal dňa 16. 04. 2015 reklamáciu tejto odpovede z tam uvedených dôvodov.
8. Dňa 16. 04. 2015 správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, ktorá sa týkala odberateľa CHOCO-CHOCO s.r.o. (odberateľ žalobcu) so sídlom v Českej republike.
9. Dňa 06. 05. 2015 bola správcovi dane doručená odpoveď (na základe jeho dožiadania zo dňa 20. 01. 2015 a urgencie zo dňa 12. 03. 2015 o preverenie skutočností v spoločnosti MB TRADING, s.r.o) od dožiadaného a miestne príslušného správcu dane, t.j. Daňového úradu Bratislava, spolu so zápisnicou o ústnom pojednávaní zo dňa 16. 04. 2015, na ktorom bol vypočutý konateľ spoločnosti MB TRADING, s.r.o. E. W. za prítomnosti ním zvolenej osoby, ktorá vykonávala i tlmočenie. Zároveň predložil zoznam vydaných faktúr (v počte štyri), výpisy z účtu uvedenej spoločnosti za zdaňovacie obdobie august 2014 a štyri faktúry vystavené pre žalobcu ako odberateľa v kontrolovanom zdaňovacom období.
10. Dňa 14. 05. 2015 bola správcovi dane doručená čiastočná odpoveď z českej finančnej správy týkajúca sa daňového subjektu ALLIED GROCERS s.r.o. spolu s protokolom zo dňa 07. 04. 2015 a dokladmi, ktoré boli predložené na ústnom pojednávaní. V ten istý deň bola správcovi dane doručená i odpoveď týkajúca sa daňového subjektu Ac Company Sagl..
11. Dňa 15. 05. 2015 vydal správca dane rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly od 20. 05. 2015 podľa ust. § 61 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
12. Dňa 06. 07. 2015 bola správcovi dane (na základe jeho dožiadania zo dňa 23. 02. 2015 o preverenie skutočností v spoločnosti FABRIZIO s. r. o.) doručená odpoveď zo dňa 01. 07. 2015 z dožiadaného a miestne príslušného Daňového úradu Bratislava, spolu so zápisnicou o ústnom pojednávaní zo dňa 28. 04. 2015, na ktorom bol konateľ spoločnosti FABRIZIO s. r. o. R. Q. J. vypočutý vo veci preverenia
obchodných aktivít spoločnosti za zdaňovacie obdobie august a október 2014, pričom správcovi dane boli predložené i doklady, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise.
13. Dňa 07. 07. 2015 bola správcovi dane doručená odpoveď českej finančnej správy týkajúca sa daňového subjektu CHOCO-CHOCO s.r.o.. Dňa 11. 01. 2016 bola správcovi dane doručená konečná odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií z českej finančnej správy, ktorá sa týkala daňového subjektu ALLIED GROCERS s.r.o.. Dňa 21. 07. 2016 bolo správcovi dane doručené oznámenie žalovaného, v zmysle ktorého poľská finančná správa oznámila, že nemá žiadne nové informácie k prípadu a zaslanú odpoveď považuje za konečnú.
14. V podaní zo dňa 29. 07. 2016 správca dane oznámil žalobcovi, že dňa 21. 07. 2016 mu boli doručené podklady, na základe ktorých je možné určiť daňovú povinnosť a pokračuje sa v daňovej kontrole.
15. Podľa úradného záznamu zo dňa 04. 10. 2016 si správca dane zadovážil doklady z iných daňových kontrol, ktoré vykonal u žalobcu (protokol zo dňa 21. 09. 2015 z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie apríl 2014 a protokol zo dňa 06. 06. 2016 z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie október 2014).
16. V podaní zo dňa 04. 10. 2016 bol žalobca oboznámený s vykonanými dôkazmi a zisteniami z nich vyplývajúcimi, vrátane informácií získaných z finančnej správy iných členských štátov. Správca dane zároveň žalobcu oboznámil s vyhodnotením vykonaných dôkazov, informácií a zistení, z ktorých vyvodil záver, že nedošlo k dodaniu tovaru medzi spoločnosťou RURKI s.r.o., NIMFAS Corp., s.r.o. a MB TRADING, s.r.o. ako dodávateľmi a žalobcom ako odberateľom, ktorého vyzval, aby sa k týmto zisteniam vyjadril a predložil doklady preukazujúce opak kontrolných zistení.
17. Súčasťou spisu je zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 26. 10. 2016, na ktorom bola za prítomnosti konateľa žalobcu vypočutá ako svedkyňa A. Z. X. (konateľka spoločnosti SAXIUSOX s. r. o.) v súvislosti s vyrubovacím konaním u žalobcu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2014, október 2014 a v súvislosti s výkonom daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie august 2014 a november 2014.
18. Žalobca v podaní zo dňa 31. 10. 2016 navrhol vypočuť ako svedka V. M. a S. N., konateľku spoločnosti RURKI s.r.o..
19. Súčasťou administratívneho spisu je i úradný záznam správcu dane zo dňa 02. 11. 2016 o nahliadnutí do spisov týkajúcich sa daňovej kontroly u žalobcu za iné zdaňovacie obdobia (apríl, máj a október 2014) a spisu týkajúceho sa daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty v spoločnosti RURKI s.r.o. (jún 2014), z ktorých spisov si vyhotovil fotokópie tam uvedených listín, vrátane listín, zistení a informácií týkajúcich sa preverovania obchodných transakcií v obchodnom reťazci SAXIUSOX s. r. o. › FABRIZIO s. r. o. › RURKI s.r.o. › HEPI, s.r.o..
20. Dňa 03. 11. 2016 správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní so splnomocnenou zástupkyňou žalobcu, ktorá predložila tam uvedené doklady a oznámil jej, že nahliadol do spisov žalobcu a iných daňových subjektov (RURKI s.r.o.), ktoré sa týkali daňových kontrol iných zdaňovacích období a z týchto si vyhotovil kópie dokladov. Dňa 14. 11. 2016 a 16. 11. 2016 splnomocnená zástupkyňa nahliadala do spisu týkajúceho sa predmetnej veci a vyhotovila si fotokópie listinných dokladov, o čom boli písané zápisnice o ústnom pojednávaní.
21. Následne žalobca predložil správcovi dane zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 03. 09. 2015 spísanú na Daňovom úrade Nitra, pobočka Levice, na ktorom bol za účasti konateľa žalobcu a Ing. V. M. (tlmočníčka) vypočutý konateľ spoločnosti NIMFAS Corp., s.r.o. I. L.-N. vo veci daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie jún 2014. Taktiež predložil protokol Daňového úradu Nitra, pobočka Levice zo dňa 04. 09. 2015 z daňovej kontroly u žalobcu, ktorá sa týkala vyššie uvedeného zdaňovacieho obdobia, fotodokumentáciu s vyobrazením osôb, vozidiel, regálov, krabíc a protokol zo dňa 25. 05. 2015 z ústneho pojednávania s daňovým subjektom CHOCO-CHOCO s.r.o. na Finančnom úrade pre
Juhomoravský kraj, územné pracovisko Brno. Zároveň predložil vyjadrenie zo dňa 18. 11. 2016 na základe výzvy správcu dane zo dňa 04. 10. 2016.
22. Dňa 29. 12. 2016 správca dane spísal protokol z daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie august 2014, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu doručený splnomocnenej zástupkyni žalobcu dňa 16. 01. 2017. V podaní zo dňa 03. 02. 2017 žalobca vyzval správcu dane na zabezpečenie zákonného stavu v súvislosti s jeho žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií adresovanou poľskej finančnej správe a reklamáciou tejto žiadosti. K protokolu podal žalobca vyjadrenie zo dňa 05. 02. 2016 (správne mal byť uvedený rok 2017).
23. Dňa 08. 03. 2017 sa k správcovi dane v sprievode konateľa žalobcu a splnomocnenej zástupkyne žalobcu dostavil E. W. (konateľ spoločnosti MB TRADING, s.r.o.) a bola sním spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom bol vypočutý ako svedok v súvislosti s daňovou kontrolou u žalobcu za zdaňovacie obdobie august 2014 a november 2014. Okrem iného uviedol, že spoločnosť MB TRADING, s.r.o. nakúpila tovar od spoločnosti DOXI TRADE s.r.o., ktorej konateľom bol Q. N.. Súčasťou spisu je i zápisnica správcu dane zo dňa 15. 03. 2017 o vykonaní úkonu, z ktorej vyplýva, že E. W. predložil v uvedený deň zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 16. 04. 2015 (na ktoré bol menovaný predvedený a vypočutý) spísanú na dožiadanom Daňovom úrade Bratislava vo veci daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie august a november 2014 (9. bod tejto časti rozsudku), ďalej predložil zoznam vydaných faktúr, faktúry vystavené dodávateľom MB TRADING, s.r.o. pre odberateľa - žalobcu v mesiaci august 2014, výpisy z účtu, faktúru č. 2561543 zo dňa 25. 08. 2014 v sume 123.868,13 eur od dodávateľa DOXI TRADE s.r.o. pre odberateľa MB TRADING, s.r.o. a fotodokumentáciu v rozsahu 24 strán.
24. Dňa 09. 03. 2017 správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií týkajúcu sa osoby Q. N. s pobytom v Maďarsku.
25. Súčasťou spisu je i odpoveď doručená správcovi dane dňa 22. 05. 2017 týkajúca sa vozidla s evidenčným č. BL XXXHC (nákladné vozidlo Mercedes-Benz Sprinter, ktoré bolo prvýkrát zaevidované v SR dňa 30. 05. 2014, zmena v evidencii bola vykonaná dňa 30. 11. 2015, vlastníkom vozidla je spoločnosť Office Building Network, a.s., pričom história vozidla sa v databáze nenachádza).
26. Dňa 16. 08. 2017 bolo správcovi dane doručené podanie žalobcu, v ktorom oznámil adresy svedkov, ktorých navrhol vypočuť (O. H., G. O.), zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 15. 08. 2017 spísaná na Daňovom úrade Nitra, pobočka Levice vo veci daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie jún 2014. Následne dňa 21. 10. 2017 žalobca zaslal správcovi dane zápisnice spísané na Daňovom úrade Nitra, pobočka Levice o ústnom pojednávaní, a to zápisnicu zo dňa 03. 09. 2015 (výsluch svedka E. W.), zo dňa 18. 09. 2017 (výsluch svedka O. H.) a zo dňa 18. 09. 2017 (výsluch svedka G. O.), ktoré sa týkali daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie jún 2014 a taktiež nepodpísanú zmluvu o zapožičaní osobného motorového vozidla s evidenčným číslom BL XXXHC (prvú stranu). V informačnom systéme finančnej správy správca dane dňa 21. 11. 2017 zistil, že spoločnosť Office Building Network, a.s. nepodala daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roku 2014, urobila tak až za zdaňovacie obdobie roku 2015 a 2016.
27. Dňa 20. 02. 2018 bola správcovi dane doručená odpoveď maďarskej finančnej správy vo veci výsluchu Q. N., konateľa spoločnosti DOXI TRADE s.r.o.. Ďalej boli správcovi dane predložené zápisnice o ústnom pojednávaní spísané na Daňovom úrade Bratislava o výsluchu E. W., a to zápisnica zo dňa 05. 11. 2014 spísaná v rámci daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie apríl 2014 a zápisnica zo dňa 16. 04. 2015 spísaná v rámci daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie august a november 2014.
28. Dňa 19. 04. 2018 správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní so splnomocnenou zástupkyňou žalobcu, predmetom ktorého bolo prerokovanie pripomienok žalobcu podaných k protokolu z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie august 2014.
29. Dňa 14. 05. 2018 správca dane vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 41.596,30 eur za zdaňovacie obdobie august 2014, znížil mu nadmerný odpočet zo sumy 55.496,10 eur na sumu 13.899,80 eur (s tým, že nadmerný odpočet uplatnený v podanom daňovom
priznaní bol 55.496,10 eur, nadmerný odpočet priznaný správcom dane vo vyrubovacom konaní je 13.899,80 eur, rozdiel v sume nadmerného odpočtu je 41.596,30 eur).
30. Na základe odvolania žalobcu zo dňa 30. 06. 2018 vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím zo dňa 25. 09. 2018 rozhodnutie správcu dane zo dňa 14. 05. 2018 potvrdil ako vecne správne.
31. Súčasťou predloženého spisu je i kniha daňových dokladov, kniha vydaných faktúr, kniha prijatých faktúr, protokoly správcu dane z daňovej kontroly u žalobcu zo dňa 21. 09. 2015 (zdaňovacie obdobie apríl 2014), zo dňa 21. 03. 2016 (zdaňovacie obdobie máj 2014), zo dňa 06. 06. 2016 (zdaňovacie obdobie október 2014), zo dňa 31. 03. 2017 (zdaňovacie obdobie november 2014), faktúry vystavené spoločnosťou MB TRADING, s.r.o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa pod č. FV149241 zo dňa 01. 08. 2014, č. FV149248 zo dňa 08. 08. 2014, č. FV149256 zo dňa 18. 08. 2014 a č. FV149260 zo dňa 22. 08. 2014, protokol správcu dane zo dňa 01. 06. 2015 o určení dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie január, marec až jún 2014 v spoločnosti MB TRADING, s.r.o., protokol Daňového úradu Nitra zo dňa 30. 12. 2015 z daňovej kontroly v spoločnosti MB TRADING, s.r.o. za zdaňovacie obdobie október 2014, protokol správcu dane zo dňa 30. 12. 2015 z daňovej kontroly v spoločnosti MB TRADING, s.r.o. za zdaňovacie obdobie november 2014, faktúra č. NF 0011/14 zo dňa 18. 08. 2014 vystavená spoločnosťou NIMFAS Corp., s.r.o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa s predmetom fakturácie RED BULL 250 ml v množstve 80.352 ks v sume 69.906,24 eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 11.651,04 eur), protokoly Daňového úradu Nitra, pobočka Komárno zo dňa 01. 06. 2015 o určení dane podľa pomôcok (zdaňovacie obdobie apríl 2014) a zo dňa 02. 06. 2015 (zdaňovacie obdobie november 2014) v spoločnosti NIMFAS Corp., s.r.o., faktúry č. 2014/069 zo dňa 06. 08. 2014 a č. 2014/070 zo dňa 12. 08. 2014 vystavené spoločnosťou RURKI s.r.o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa, zápisnice o ústnom pojednávaní spísané na Daňovom úrade Nitra, pobočka Levice v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania u žalobcu za zdaňovacie obdobie jún 2014, a to zápisnica zo dňa 11. 08. 2018, na ktorom bol ako svedok vypočutý V. L., zápisnica zo dňa 11. 08. 2018, na ktorom bol ako svedok vypočutý B. K..
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
32. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 25. 09. 2018 potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 14. 05. 2018. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval pravdivosť údajov uvedených v daňovom priznaní žalobcu, pričom sa zameral na opodstatnenosť uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe predložených faktúr od dodávateľov žalobcu, t.j. spoločnosti NIMFAS Corp., s.r.o. (1 faktúra), MB TRADING, s.r.o. (4 faktúry) a RURKI s.r.o. (2 faktúry).
33. Žalobca si uplatnil v zdaňovacom období august 2014 právo na odpočítanie dane v sume 11.651,04 eur na základe faktúry č. NF0011/14 zo dňa 18. 08. 2014 v sume 69.906,24 eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 11.651,04 eur) vystavenej spoločnosťou NIMFAS Corp., s.r.o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa, predmetom ktorej bol tovar špecifikovaný ako Red Bull 250 ml v počte 80.352 kusov. Žalovaný popísal dôkazy vykonané správcom dane, ich obsah ako i vyhodnotenie správcu dane vo vzťahu k vyššie uvedenému dodávateľovi a konštatoval, že správca dane v priebehu daňovej kontroly využil i poznatky získané z daňovej kontroly iných zdaňovacích období u žalobcu a z daňovej kontroly v spoločnosti NIMFAS Corp., s.r.o., pričom zistil, že táto spoločnosť nespolupracuje, nepreukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinná uvádzať v daňovom priznaní. Dodanie tovaru a skutočná realizácia deklarovaného zdaniteľného plnenia v zdaňovacom období august 2014 na základe predloženej faktúry nebola označeným dodávateľom (t.j. NIMFAS Corp., s.r.o.) preukázaná. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane z uvedenej faktúry a toto nebolo preukázané ani dokazovaním vedeným správcom dane v priebehu daňovej kontroly a v následnom vyrubovacom konaní.
34. Žalobca si ďalej uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty spolu v sume 22.401,92 eur pri dodávkach na základe faktúr pod č. FV149241 zo dňa 01. 08. 2014, č. FV149248 zo dňa 08. 08. 2014, č. FV149256 zo dňa 18. 08. 2014 a č. FV 149260 zo dňa 22. 08. 2014, ktoré mala vystaviť spoločnosť MB TRADING, s.r.o. ako dodávateľ pre žalobcu ako odberateľa, predmetom ktorých bol tovar označený ako TIC TAC cukríky a rôzne druhy žuvačiek. Vo vzťahu k uvedenému dodávateľovi žalovaný popísal priebeh daňovej kontroly, vykonané dôkazy, ich obsah a vyhodnotenie správcu dane, ktorý využil i poznatky
získané z daňovej kontroly iných zdaňovacích období u žalobcu a z daňovej kontroly v spoločnosti MB TRADING, s.r.o.. Poukázal na to, že nebol preukázaný pôvod tovaru a jeho dodanie pre žalobcu od deklarovaného dodávateľa, t.j. spoločnosti MB TRADING, s.r.o.. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr vystavených touto spoločnosťou v rámci daňovej kontroly, ani vyrubovacieho konania.
35. Žalobca si uplatnil i odpočítanie dane z pridanej hodnoty spolu v sume 7.543,34 eur pri dodávkach na základe faktúry č. 2014/069 zo dňa 06. 08. 2014 a faktúry č. 2014/070 zo dňa 12. 08. 2014 od dodávateľa označeného ako RURKI s.r.o. a správca dane v súvislosti s týmito deklarovanými obchodmi preveroval jednoznačne definovaný obchodný reťazec SAXIUSOX s. r. o. › FABRIZIO s. r. o. › RURKI s.r.o. › žalobca. Spoločnosť RURKI s.r.o. formálne potvrdila dodávky tovaru žalobcovi s tým, že tovar jej dodala spoločnosť FABRIZIO s. r. o.. Správca dane preveroval obchodné vzťahy medzi spoločnosťou RURKI s.r.o. a FABRIZIO s. r. o. aj v rámci daňovej kontroly v spoločnosti RURKI s.r.o. za zdaňovacie obdobie november 2014, pričom postupne vyšli najavo viaceré nezrovnalosti, ktoré mali za následok, že správca dane nepriznal spoločnosti RURKI s.r.o. odpočítanie dane z pridanej hodnoty uplatnené z faktúr za nákup tovaru od spoločnosti FABRIZIO s. r. o.. Táto spoločnosť nebola na adrese svojho sídla opakovane zastihnutá, ale jej konateľ R. Q. J. formálne potvrdil dodávky pre spoločnosť RURKI s.r.o. s tým, že tovar nakupoval od spoločnosti SAXIUSOX s. r. o., ktorej konateľka A. Z. X. bola takmer vždy prítomná, ale na okolnosti obchodu si nespomínal. Menovaná bola vypočutá ako svedkyňa a uviedla, že v minulosti sa zúčastnila zakladania nejakého podniku v Komárne, ale v mene spoločnosti nikdy nekonala, neuskutočnila zdaniteľné obchody, nevystavila, ani nepodpísala faktúry. Od roku 2011 žije v Anglicku, o čom predložila i doklady a bola toho názoru, že bolo zneužité jej meno. Výpovede tejto svedkyne sa zúčastnil i konateľ žalobcu, ktorý ju označil za nedôveryhodnú osobu. Spoločnosť SAXIUSOX s. r. o. je nekontaktná, so správcom dane nespolupracuje a neumožnila ani vykonanie daňovej kontroly. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané dodanie tovaru v reťazci dodávok tak, ako je deklarované tvrdením zúčastnených subjektov. Prvý známy článok v reťazci, t.j. spoločnosť SAXIUSOX s. r. o. je nekontaktná, neplaní si svoje povinnosti a jej konateľka jednoznačne uviedla, že neuskutočnila žiadne zdaniteľné obchody. Z uvedených dôvodov správca dane vychádzal z toho, že ak prvý dodávateľ neuskutočnil dodanie tovaru, všetky ďalšie dodávky v definovanom reťazci sú len fiktívne a nedošlo k vzniku daňovej povinnosti.
36. Dodanie tovaru, deklarované na faktúrach predložených žalobcom, zo strany subjektov na nich uvedených v pozícii dodávateľa (NIMFAS Corp., s.r.o., MB TRADING, s.r.o. a RURKI s.r.o.) preukázané nebolo. Žalobca bol o všetkých skutočnostiach a spôsobe ich zistenia oboznámený, ale nepredložil dôkaz, ktorý by preukazoval pravdivosť jeho tvrdení a oprávnenosť nároku na uplatnenie odpočítania dane. Správca dane vyvodil z vykonaného dokazovania správny právny záver, že dodanie tovaru uvedeného na predložených faktúrach od deklarovaných dodávateľov pre žalobcu nebolo preukázané.
37. V ďalšej časti rozhodnutia žalovaný reagoval na námietky žalobcu, ktoré možno rozdeliť do troch oblastí, a to nedodržanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly, nedostatočné a nesprávne zistenie skutkového stavu, nesprávne právne posúdenie, vrátane posúdenia dôkazného bremena. K námietke týkajúcej sa nedodržania lehoty na vykonanie daňovej kontroly žalovaný uviedol, že správca dane začal daňovú kontrolu dňa 19. 11. 2014 na základe oznámenia zo dňa 11. 11. 2014 a s cieľom zistiť skutočnosti nevyhnutné pre účely správy daní čo najúplnejšie, zaslal v priebehu daňovej kontroly finančným správam iných členských štátov Európskej únie štyri žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Rozhodnutím zo dňa 15. 05. 2015 prerušil daňovú kontrolu z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia (medzinárodné dožiadania). Daňová kontrola bola v zmysle tohto rozhodnutia prerušená až do obdržania podkladov, na základe ktorých je možné určiť daňovú povinnosť. Lehota na výkon daňovej kontroly v čase jej zákonného prerušenia neplynula. V podaní zo dňa 29. 07. 2016 správca dane žalobcovi oznámil, že dňa 21. 07. 2016 mu boli doručené podklady, na základe ktorých je možné určiť daňovú povinnosť. Uvedeným dňom, teda dňa 21. 07. 2016, pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená a správca dane pokračoval v jej výkone. Dňa 16. 01. 2017 bol splnomocnenej zástupkyni žalobcu doručený protokol zo dňa 29. 12. 2016 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole a týmto dňom bola daňová kontrola u žalobcu ukončená. Trvala 362 dní, čo je v súlade so zákonom. Podľa názoru žalobcu je sporné prerušenie daňovej kontroly v závislosti na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, resp. odpovede na túto žiadosť zaslanú poľskej finančnej správe. Správca dane dňa 04. 03. 2015 zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií za účelom preverenia opodstatnenosti oslobodenia dodávok tovaru od dane pre
odberateľa (W. X.) v inom členskom štáte, pričom i zaslanie tejto žiadosti bolo dôvodom na prerušenie daňovej kontroly. Dňa 13. 04. 2015 bola správcovi dane doručená odpoveď na predmetnú žiadosť a z preloženého textu odpovede, ktorý bol správcovi dane doručený, vyplynulo, že daňový úrad poskytne odpoveď. Zároveň formulár obsahoval informáciu, že v súvislosti s poľským daňovníkom boli poľskej finančnej správe zaslané aj iné žiadosti, na ktoré už boli poskytnuté odpovede. Takúto odpoveď správca dane neakceptoval ako úplnú, dostatočnú a konečnú, nakoľko neobsahovala odpovede na otázky, ktoré žiadal správca dane objasniť a iné uvedené žiadosti, resp. odpovede na ne sú v danej forme pre správcu dane neidentifikovateľné. Predmetná odpoveď zároveň obsahovala nesprávny preklad. Je však nutné prisvedčiť správcovi dane, že odpoveď prijatú dňa 13. 04. 2015 nebolo možné považovať za relevantný podklad, na základe ktorého je možné určiť daňovému subjektu daňovú povinnosť za zdaňovacie obdobie august 2014. Správca dane zaslal dňa 16. 04. 2015 reklamáciu odpovede, ktorá bola z jeho strany urgovaná. Dňa 21. 07. 2016 bola správcovi dane doručená odpoveď na reklamáciu a zároveň odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. Poľská finančná správa oznámila, že nemá žiadne nové informácie k prípadu a zaslanú odpoveď považuje za konečnú. Na základe uvedeného správca dane vyhodnotil získané dôkazy a prijal záver v prospech daňového subjektu a aj napriek tomu, že nemal potvrdené nadobudnutie tovaru poľským odberateľom v zdaňovacom období august 2014, uznal žalobcovi dodávky pre deklarovaného odberateľa ako oslobodené od dane z pridanej hodnoty. O týchto skutočnostiach bol žalobca informovaný už vo výzve na predloženie dôkazov zo dňa 04. 10. 2016. Správca dane zaslal finančnej správe iného členského štátu žiadosť o zodpovedanie konkrétnych otázok a právom očakával relevantné odpovede, rovnako, ako žalobca očakáva od správcu dane prijatie záverov na základe relevantných dôkazov. Prerušenie daňovej kontroly v predmetnej veci bolo zákonné a daňová kontrola trvala 362 dní. Protokol z takto vykonanej daňovej kontroly je relevantným podkladom pre rozhodnutie správcu dane. Správca dane zhromaždil rozsiahly dôkazný materiál, ktorý je dostatočným podkladom pre vydanie rozhodnutia. Žalobca si v podanom daňovom priznaní uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr od uvedených dodávateľov, čomu ale predchádza bezpodmienečné splnenie zákonných podmienok hmotnoprávnej povahy, ktorých nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby, ani pri dobromyseľnosti platiteľa. Dodávatelia žalobcu dodanie tovaru v zmysle predložených faktúr pre žalobcu nepreukázali a nepreukázali ani vznik daňovej povinnosti. Ak nedošlo k vzniku daňovej povinnosťou u dodávateľov, žalobca ako odberateľ si právo na odpočítanie dane z faktúrami deklarovaného dodania uplatniť nemohol, nakoľko táto daň voči nemu nebola uplatnená označenými dodávateľmi. Žalobca disponuje faktúrami, na ktorých sú v pozícii dodávateľa uvedené spoločnosti NIMFAS Corp., s.r.o., MB TRADING, s.r.o. a RURKI s.r.o., ale v priebehu dokazovania nebolo preukázané, že uvedení dodávatelia tieto faktúry vystavili na základe reálneho plnenia. Ak teda tovar skutočne nedodali platitelia, ktorí sú na faktúrach uvedení v pozícii dodávateľov, potom žalobca nedisponuje faktúrami, na základe ktorých by bol oprávnený uplatniť si právo na odpočítanie dane. Samotná existencia tovaru v danom druhu a objeme nie je dôkazom o tom, že tovar bol dodaný práve označenými dodávateľmi i s poukazom na skutočnosť, že žalobca prevádzkuje veľkoobchod a teda vo svojich skladových priestoroch manipuluje s tovarom daného druhu, ktorý je predmetom ďalších obchodných aktivít.
38. Správca dane v predmetnej veci oprávnene nadobudol pochybnosti o pravdivosti tvrdení žalobcu, o týchto pochybnostiach žalobcu oboznámil a vyzval ho na ich odstránenie. Žalobca si túto svoju povinnosť nesplnil, pričom v odvolaní poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-18/13. V zmysle právnych záverov tohto rozsudku samotná skutočnosť, že správca dane má pochybnosti o tom, či plnenie poskytnuté daňovému subjektu bolo skutočne vykonané dodávateľom uvedeným na faktúrach, nepostačuje na vylúčenie práva na odpočítanie dane, na ktoré má daňový subjekt nárok v prípade, ak správca dane nevie preukázať, vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené správcom dane, že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie je súčasťou podvodu. Správca dane v predmetnej veci však predložil dostatok objektívnych skutočností, na základe ktorých je možné konštatovať, že žalobca vedel, mal vedieť alebo mohol vedieť, že deklarované plnenia sú súčasťou podvodu. Žalobca sám uvádza, že ho oslovili konatelia dodávateľských spoločností s ponukou dodania tovaru, ktorý už dlhšiu dobu nakupuje a predáva. Podľa žalobcu išlo o tovar, ktorý nebolo možné vo väčších množstvách objednať v danom čase, a tak nebol dôvod tovar odmietnuť. Už vzhľadom k tejto skutočnosti je žalovaný toho názoru, že práve ponuka neobvykle veľkého množstva tovaru mala byť dôvodom k jeho riadnemu prevereniu a k prevereniu dodávateľov. Daňový subjekt s uvedenými dodávateľmi spolupracoval aj v iných zdaňovacích obdobiach, čo je zrejmé z toho, že správca dane využil zistenia
získané v rámci iných daňových kontrol a daňových konaní. Nejedná sa teda o jednorazový obchod s náhodnými obchodnými partnermi, ale o opakované dodávky tovaru v značných množstvách a sumách. K daňovému subjektu NIMFAS Corp., s.r.o. žalovaný uviedol, že konateľ tejto spoločnosti (I. L.-N.) sa v sprievode žalobcu dostavil dňa 03. 09. 2015 k inému správcovi dane, ktorý vykonáva u žalobcu kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2014. Za prítomnosti konateľa žalobcu svedok uviedol, že v zdaňovacom období jún 2014 bol v obchodnom vzťahu so žalobcom, dodal mu tovar, ktorý nakupoval od spoločnosti Flash Logistics s.r.o. a táto spoločnosť dodala tovar priamo do skladov žalobcu. Svedok nepredložil jediný doklad, či dôkaz, ktorý by preukazoval jeho tvrdenia. Spoločnosť Flash Logistics s.r.o. podala posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2013 a daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2012, čo značí, že tento daňový subjekt v roku 2014 nijakú ekonomickú činnosť neuskutočňoval. Vyjadrenie I. L.-N. na tomto ústnom pojednávaní považuje žalovaný za účelové a bez dôkazného opodstatnenia. Na tomto pojednávaní sa stretol konateľ žalobcu s konateľom dodávateľa, ktorý uviedol, že boli v dobrom vzťahu, ale napriek tomu nepreukázal realizáciu obchodných vzťahov v zdaňovacom období august 2014. Predvolanie na pojednávanie prevzal I. L.-N. dňa 16. 02. 2015, resp. dňa 23. 03. 2015, a teda dňa 03. 09. 2015 už mal jasnú vedomosť o tom, že jeho účasť na ústnom pojednávaní je nevyhnutná aj v súvislosti s inými zdaňovacími obdobiami, ale svoje vyjadrenie vedome neposkytol. V prípade, ak by žalobca pristupoval k výberu svojich obchodných partnerov s potrebnou starostlivosťou, zistil by, že spoločnosť mala v čase realizácie deklarovaných zdaniteľných plnení sídlo na adrese, kde má, resp. malo sídlo niekoľko desiatok spoločností, pričom sa jedná o kancelárske priestory. K ďalšiemu dodávateľovi, t.j. spoločnosti MB TRADING, s.r.o. žalovaný uviedol, že táto spoločnosť nemala nijakých zamestnancov, ale široký záber ekonomickej činnosti a jej konateľ (E. W.) je ochotný poskytnúť vyjadrenia v súvislosti s daňovými konaniami u iných daňových subjektov, pričom v súvislosti s daňovými kontrolami v jeho spoločnosti odmieta spolupracovať. Podľa vyjadrenia konateľa tejto spoločnosti mal žalobca prísť do kontaktu s jeho dodávateľom (spoločnosťou DOXI TRADE s.r.o.), ktorý mal voziť tovar priamo k žalobcovi a tam ho mali preberať zamestnanci žalobcu. Toto potvrdil aj konateľ žalobcu dňa 08. 03. 2017. Žalobca mal teda vedomosť, odkiaľ tovar pochádza a keby k výkonu svojej ekonomickej činnosti pristupoval zodpovedne, mohol z obchodného registra zistiť, že DOXI TRADE s.r.o. sídli na adrese, kde má aktuálne sídlo 26 iných spoločností (historicky 45). E. W. uviedol, že spoločnosť bola vždy korektná a neporušovala zmluvu. Faktom však je, že spoločnosť DOXI TRADE s.r.o. nebola platiteľom dane z pridanej hodnoty od 31. 12. 2013, ale E. W. túto skutočnosť ani v auguste 2014 nepostrehol, nakoľko ešte v tomto období prijímal od tohto dodávateľa faktúry s vyčíslenou daňou z pridanej hodnoty. Spoločnosť MB TRADING, s.r.o., o ktorej žalobca tvrdil, že bola schopná dodať tovar v neobvykle veľkých množstvách, sídli na adrese, ktorú využíva viac ako sto iných spoločností. V priebehu dokazovania bol definovaný obchodný reťazec SAXIUSOX s. r. o. › FABRIZIO s. r. o. › RURKI s.r.o. a dodávky sa opakovali vo viacerých zdaňovacích obdobiach, pričom sa mali uskutočniť v jeden a ten istý deň, keď bol podľa vyjadrení zainteresovaných osôb tovar prepravený na účet spoločnosti SAXIUSOX s. r. o. do Komárna (skladové priestory FABRIZIO s. r. o.), kde bol vyložený a následne naložený a spoločnosť FABRIZIO s. r. o. ho previezla do skladových priestorov spoločnosti RURKI s.r.o., kde bol vyložený a v ten istý deň žalobca tovar naložil a previezol do svojich skladových priestorov v Komárne. Spoločnosť FABRIZIO s. r. o. tvrdila, že cena prepravy tovaru bola v cene tovaru, ale toto nevyplýva ani z jednej z predložených faktúr a nebol predložený ani žiadny doklad o preprave tovaru.
39. Za výber obchodných partnerov je zodpovedný žalobca ako daňový subjekt, ktorý si v kontrolovanom zdaňovacom období vybral troch obchodných partnerov, ktorých konanie možno označiť za viac ako nedôveryhodné. Túto skutočnosť podľa názoru žalovaného nemožno považovať za náhodu a žalobca pri výbere svojich obchodných partnerov nepostupoval s potrebnou starostlivosťou. Na základe zistených objektívnych skutočností možno konštatovať, že žalobca mal, mohol, resp. vedel, že sa svojím konaním zúčastňuje konania, ktorého cieľom je získať daňovú výhodu.
40. Rozhodnutie správcu dane a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu je plne v súlade so zákonom. Žalobca v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania v predmetnej veci nepredložil relevantný dôkaz, ktorý preukazuje oprávnenosť uplatnenia si práva na odpočítanie dane z predložených dodávateľských faktúr a vo svojom odvolaní nepodal námietky a dôkazy, ktoré by zakladali dôvod na zrušenie rozhodnutia správcu dane.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
41. V žalobe zo dňa 04. 12. 2018 žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 25. 09. 2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Tvrdil, že toto rozhodnutie je nezákonné a bol ním ukrátený na svojich právach.
42. Vzniesol námietku nedodržania lehoty na vykonanie daňovej kontroly s tým, že pokračovanie v takejto daňovej kontrole má povahu nezákonného zásahu a protokol z nej vyhotovený má povahu nezákonného dôkazu, ktorý nemožno použiť. Daňová kontrola sa u neho začala dňa 19. 11. 2014 a bola ukončená doručením protokolu dňa 16. 01. 2017. Správca dane prerušil daňovú kontrolu od 20. 05. 2015 rozhodnutím zo dňa 15. 05. 2015 z dôvodu zaslania štyroch žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií a podľa jeho oznámenia dôvody prerušenia kontroly pominuli dňa 21. 07. 2016. Pominutie prekážok na pokračovanie daňovej kontroly správca dane viazal na prijatie odpovede na žiadosť v rámci medzinárodnej výmeny informácií do Poľska na preverenie dodania tovaru pre odberateľa W. X.. Správca dane konštatoval, že odpoveď prijal dňa 13. 04. 2015, ale túto reklamoval, pričom tvrdil, že konečná odpoveď bola prijatá po zaslaní urgencie dňa 21. 07. 2016. Podľa referenčného dokumentu, ktorý sa nachádza v spise, bola konečná odpoveď na túto žiadosť zaslaná zahraničným správcom dane dňa 02. 04. 2015 a správca dane ju obdržal dňa 13. 04. 2015. Z odpovede poľskej finančnej správy je zrejmé, že táto využila svoje oprávnenie v zmysle Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, a to čl. 7 a odmietla poskytnúť informácie s poukazom na čl. 54 ods. 1 tohto nariadenia, pričom odkázala na štyri ďalšie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, ktoré sa týkali rovnakého daňovníka a rovnakých transakcii, na ktoré už odpoveď poskytla. Vo všetkých uvedených odpovediach potvrdila nadobudnutie tovaru poľskými daňovníkom. Správca dane nemá právomoc neakceptovať, resp. spochybňovať postup kompetentného daňového orgánu iného členského štátu, ktorý využil právomoc danú mu príslušným nariadením. Od prijatia tejto odpovede príslušným orgánom SR, ktorým je žalovaný, vo veci tejto žiadosti už neprebiehalo žiadne získavanie informácií podľa osobitného predpisu, ktoré vyžaduje ust. § 61 ods. 1 písm. b/ zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako podmienku pre prerušenie daňovej kontroly. Správca dane nie je oprávnený reklamovať alebo spochybňovať postup príslušného daňového orgánu v zahraničí a neexistoval žiadny oprávnený dôvod, aby žalovaný na túto e-mailovú správu medzi ním a správcom dane zareagoval až dňa 21. 07. 2016. Zo spisu je zjavné, že žalovaný nevykonal v danom čase žiaden iný ďalší úkon v zmysle osobitných predpisoch na získanie požadovanej informácie. Dňa 21. 07. 2016 zaslal správcovi dane iba strohý e-mail, ktorým oznámil, že odpoveď poľskej strany je konečná. Odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií mu bola poskytnutá už dňa 13. 04. 2015 a jej opätovné zaslanie aj v roku 2016 je preto pre právne posúdenie veci irelevantné. Ďalej žalobca poukázal na nesprávny preklad odpovede zahraničného správcu dane, ktorý musí byť vykladaný na ťarchu daňových orgánov. Správcovi dane muselo byť zrejmé, že ide o nesprávny preklad, keďže poľská finančná správa poukazovala na čl. 54 ods. 1 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, a teda, že odpoveď poskytnutá nebude. Ak aj správca dane dňa 16. 04. 2015 reklamoval predmetnú odpoveď a žalovaný vo veci skutočne vykonal akýkoľvek úkon, okamžite by bol zistil túto nesprávnosť prekladu a informoval by správcu dane, že vo veci medzinárodnej výmeny informácií odpoveď poskytnutá nebude, a nie až po 15 mesiacoch, keď je zjavné, že žiadne úkony vo veci získania informácií počas tohto obdobia vykonané neboli. Neobstojí ani argumentácia, že správca dane nevedel identifikovať zaslané odpovede, pretože túto informáciu vedel poskytnúť správcovi dane žalovaný. Následne po odpovedi, že poľská finančná správa neposkytne žiadne informácie, správca dane bez ďalšieho úkonu žalobcovi priznal dodanie tovaru poľskému odberateľovi zrejme na základe odpovedí na medzinárodnú výmenu informácií, ktoré už mal k dispozícii v apríli 2015 z predchádzajúcich odpovedí poľskej finančnej správy. Z uvedeného vyplýva, že prerušenie daňovej kontroly z dôvodu preverovania tohto odberateľa až do 21. 07. 2016 nemalo žiadne opodstatnenie a bolo iba formálne. V tejto súvislosti poukázal žalobca na právny názor Najvyššieho súdu SR vo veci pod sp. zn. 5Sžf/5/2016, kde Najvyšší súd SR vytkol súdu prvého stupňa, že sa nezaoberal námietkou žalobcu o zneužití inštitútu prerušenia daňovej kontroly správcom dane. Dôvody na prerušenie daňovej kontroly pominuli dňa 04. 01. 2016, keď žalovaný obdržal odpoveď na poslednú zo štyroch žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií, z dôvodu ktorých bola daňová kontrola prerušená rozhodnutím správcu dane. Aj keby žalobca vychádzal z toho, že odpoveď bola prijatá až 11. 01. 2016, a teda v tento deň pominuli prekážky na vykonanie daňovej kontroly, potom daňová kontrola prebiehala až 553 dní, z čoho vyplýva, že bola prekročená maximálne zákonná lehota na vykonanie daňovej kontroly. Vzhľadom na nesprávne a účelové určenie okamihu začatia pominutia dôvodov na prerušenie daňovej kontroly je žalobca toho názoru, že lehota na vykonanie daňovej kontroly uplynula a jej pokračovanie po tejto lehote bolo nezákonným zásahom. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR č. III ÚS 24/2010-57 protokol z daňovej kontroly pri nerešpektovaní maximálnej dĺžky
jej trvania má povahu nezákonného dôkazu. Ak rozhodnutie vychádza z tohto nezákonného dôkazu, trpí vadou nezákonnosti a rovnako tak všetky dôkazy a úkony vykonané po uplynutí zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly sú nezákonné. Postup správcu dane v tomto dôsledku trpí takou vadou konania, ktorá má za následok nezákonnosť vydaného rozhodnutia. 43. V ďalšej časti žaloby (nesprávne a nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci) žalobca uviedol, že mu nebolo priznané právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr presne špecifikovaných a označených v rozhodnutí žalovaného od dodávateľov NIMFAS Corp., s.r.o., MB TRADING, s.r.o. a RURKI s.r.o. v celkovej sume 41.596,30 eur. Nepriznanie práva na odpočítanie dane pri týchto faktúrach daňové orgány založili na skutočnosti, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania, že mu bol dodaný tovar uvedený na faktúrach práve týmito dodávateľmi, že dodávatelia nepreukázali vykonávania reálnej ekonomickej činnosti, že išlo len o fakturačný obchod bez reálneho uskutočnenia s cieľom získať daňovú výhodu. Žalobca zdôraznil, že materiálna existencia tovaru v rámci daňovej kontroly a daňového konania nebola daňovými orgánmi spochybňovaná. Predmetom sporu je teda skutočnosť, či na základe zistení daňových orgánov a vykonaných dôkazov možno odoprieť žalobcovi právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z ním predložených faktúr na základe argumentácie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania skutočnosti, že tovar mu bol dodaný práve dodávateľmi uvedenými na faktúrach. Táto otázka jednoznačne spadá pod výklad práva EÚ, a to Smernice Rady č. 2006/112/ES, pričom výklad tohto práva vykonaný daňovými orgánmi je v absolútnom rozpore s relevantnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ. V tejto súvislosti žalobca poukázal na skutkové okolnosti prípadov riešených Súdnym dvorom EÚ (rozsudok v spojených veciach C-80/11 a V-142/11 Mahagében a Dávid zo dňa 21. 06. 2012, rozsudok vo veci C-324/11 Q. G. zo dňa 06. 09. 2012 a rozsudok vo veci C-18/13 Maks Pen zo dňa 13. 02. 2014), z ktorých je zrejmé, že uvádzaná judikatúra je aplikovateľná v žalobcovej veci, a to napriek tomu, že žalovaný výslovne v odôvodnení svojho rozhodnutia neargumentuje pojmom „daňový podvod“. Spoločné pre všetky prípady riešené v uvedených rozsudkoch bolo to, že existencia tovaru, resp. uskutočnenia služieb neboli daňovými orgánmi spochybnené. Nepriznanie práva na odpočítanie dane z faktúr predložených daňovými subjektmi bolo odôvodnené tým, že u dodávateľov, resp. ich subdodávateľov boli zistené skutočnosti, podľa ktorých daňové orgány dospeli k záveru, že subjekty uvedené na faktúrach nemohli uskutočniť plnenia uvedené na faktúrach z dôvodu, že nedisponovali výrobnými kapacitami, zamestnancami a prostriedkami, nesplnili si riadne svoje daňové povinnosti, nepredložili relevantnú účtovnú dokumentáciu. Výklad práva, týkajúci sa odopretia práva na odpočítanie dane, ktorý poskytol Súdny dvor EÚ (ďalej aj SD EÚ) je záväzný. Zo skutkových okolností a dôvodov daňových orgánov, na ktorých založili nepriznanie práva na odpočítanie dane daňovým subjektom, v prípadoch predložených Súdnemu dvoru EÚ je zrejmé, že sú obdobné ako v žalobcovom prípade. Žalobca taktiež poukázal na uznesenie SD EÚ zo dňa 28. 02. 2013 vo veci C-563/11.
44. V ďalšej časti žaloby žalobca namietal proti nepriznaniu práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľov NIMFAS Corp., s.r.o. (31. až 51. bod žaloby), RURKI s.r.o. (52. až 66. bod žaloby) a MB TRADING, s.r.o. (67. až 83. bod žaloby). V prípade dodávateľa NIMFAS Corp., s.r.o. žalobca poukázal na zistenia správcu dane, pričom žalovaný považoval takto zistený skutkový za dostatočný, rovnako tak aj jeho právne posúdenie. Žalobca bol toho názoru, že vzhľadom na uvedenú judikatúru Súdneho dvora EÚ, zistený skutkový stav nie je dostatočný na prijatie záveru, že uvedený dodávateľ mu nedodal tovar deklarovaný na sporných faktúrach a že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania, že splnil podmienky stanovené v zmysle ust. § 49 ods. 2 písm. a/ v nadväznosti na ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, resp. že došlo k zneužitiu práva z jeho strany alebo k daňovému podvodu zo strany jeho dodávateľa, o ktorom vedel alebo mal vedieť. V tejto časti je rozhodnutie žalovaného nezákonné a pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Podmienky požadované Smernicou č. 2006/112, tak ako ich definoval SD EÚ, žalobca splnil, je zdaniteľnou osobou, plnenie sa uskutočnilo tak, ako to vyplýva z faktúry, ktorá obsahuje všetky údaje požadované smernicou, prijaté plnenie použil na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení a plnenie mu poskytla iná zdaniteľná osoba. SD EÚ v danom prípade vždy považuje vecné a formálne podmienky vzniku a výkonu práva na odpočet požadované smernicou za splnené. Za daných okolností, vzhľadom na vyššie uvedené závery SD EÚ, dôkazné bremeno ohľadne preukázania na základe objektívnych dôkazov svedčiacich o objektívnych skutočnostiach, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že plnenia, ktoré sú predmetom sporu sú dotknuté daňovým podvodom, sa v plnom rozsahu presúva na daňové orgány, pričom zároveň musia predložiť konkrétne indície o existencii daňového podvodu.
Dôvody, na ktorých žalovaný založil nepriznanie práva na odpočítanie dane sú v priamom rozpore so závermi žalobcom uvádzaných rozsudkov SD EÚ. Na vylúčenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nepostačuje záver daňových orgánov, podľa ktorého tovar nebol skutočne dodaný dodávateľom uvedeným na faktúre, len vzhľadom na skutočnosť, že tento dodávateľ nepredložil svoje účtovné a daňové evidencie a v čase preverovania je nekontaktný. Vylúčenie práva na odpočítanie dane z dôvodu, že hoci bolo dodanie uskutočnené, v skutočnosti nebolo vykonané dodávateľom uvedeným na faktúre, je možné jedine pod dvojitou podmienkou, že táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie a ak sa preukáže, že vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi zdaniteľná osoba vedela a mala vedieť, že uvedené plnenie, zakladajúce právo na odpočet, bolo súčasťou podvodu. Žalobca má za to, že zo záverov rozsudku v prípade C-18/13 vyplýva, že objektívne dôkazy osvedčujúce objektívne skutočnosti, z ktorých jednoznačne plynie, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že jeho plnenie mohlo byť súčasťou nezákonnosti na strane dodávateľa, nie sú a nemôžu byť tie, na ktorých postavili svoje závery daňové orgány, teda na nekontaktnosti dodávateľa v čase preverovania, nemožnosti získania a overenia jeho účtovnej a daňovej evidencie, ako ani na skutočnostiach, ktoré nastali s časovým odstupom a potom, čo sa predmetné dodanie tovaru uskutočnilo. Týmito dôkazmi nemôže byť skutočnosť, že žalobca nevie poskytnúť dôkazy, ktorými nie je povinný ani disponovať a ohľadom ktorých nenesie dôkazné bremeno. Žalobca zabezpečil účasť konateľa spoločnosti I. L.-N. na výsluchu ku kontrole za zdaňovacie obdobie jún 2014 (výsluch zo dňa 03. 09. 2015), ktorý potvrdil obchodný vzťah so žalobcom, ale podľa daňových orgánov tento dôkaz nie je relevantný, nakoľko svedok nepredložil dôkaz preukazujúci jeho tvrdenie. Výpoveď svedka však nemožno odmietnuť s poukazom na to, že svedok svoje tvrdenia nevie preukázať, nakoľko svedok vypovedal o skutočnostiach, ktoré vnímal vlastnými zmyslami a nemá dôkaznú povinnosť. M. L.-N. nebol ani raz predvolaný na výsluch svedka vo veci daňovej kontroly žalobcu za zdaňovacie obdobie august 2014. Predvolania, ktorými argumentuje žalovaný, mu boli zasielané vo veci daňového konania spoločnosti NIMFAS Corp., s.r.o., čo je zrejmé z predvolania zo dňa 11. 02. 2015 ako aj z opakovaného predvolania, a nie v súvislosti daňovou kontrolou u žalobcu. Vo veci preukázania dodania tovaru od tohto dodávateľa žalobca navrhol vypočutie konateľa spoločnosti ako svedka, ďalej svedka - Ing. M., účtovníčky spoločnosti, pričom tento návrh odôvodnil tým, že uvedená osoba bola pri vykládke tovaru od tejto spoločnosti v skladoch žalobcu. Daňové orgány bez náležitého odôvodnenia nezákonne odmietli vykonať navrhované výsluchy, resp. na nevykonanie navrhovaných výsluchov použili dôvody, ktoré nemožno akceptovať. Nemožno konštatovať neunesenie dôkazného bremena žalobcu, ak daňové orgány bez zákonného dôvodu odmietnu vykonanie navrhovaných dôkazov. Svojím postupom daňové orgány upreli žalobcovi jednu zo základných súčastí práva na spravodlivý proces, a to právo navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nevykonanie dôkazov bez relevantného dôvodu je vadou dokazovania, porušením základných povinností správcu dane pri dokazovaní a vedie k nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Žalobca namietal, že správca dane nezákonným spôsobom odmietol vykonať navrhované dôkazy a napriek tomu žalovaný jeho rozhodnutie potvrdil ako zákonné. Ďalej namietal, že daňové orgány nepriznanie práva na odpočítanie dane odôvodnili tým, že žalobca nepreukázal, kedy pri obchodných transakciách na neho prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník v zmysle ust. § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Takýto dôvod na nepriznanie práva na odpočítanie dane z predložených dodávateľských faktúr je v priamom rozpore s judikatúrou SD EÚ. Zo žiadneho dôkazu, ktorý sa nachádza v spise, nevyplýva, že by daňový subjekt nenadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník.
45. V prípade nepriznania práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa RURKI s.r.o. žalobca opätovne opísal skutkový stav zistený správcom dane, s ktorým sa stotožnil i žalovaný. Námietky proti záverom daňových orgánov v prípade tohto dodávateľa sú obsahovo takmer totožné s námietkami (uvedenými v 44. bode žaloby), ktoré vzniesol žalobca k nepriznaniu práva na odpočítanie dane z faktúry od dodávateľa NIMFAS Corp., s.r.o. (napr. 53. a 32. bod žaloby, 54. a 33. bod, 55. a 34. bod, 56. a 36. bod, 66. a 50. bod žaloby). Žalobca v tejto časti žaloby tvrdil, že argumenty uvádzané daňovými orgánmi sú dokonca v priamom rozpore s judikatúrou SD EÚ a znamenajú vyvodenie objektívnej zodpovednosti voči žalobcovi za skutočnosti, ktoré nastali u subjektov, o ktorých nemohol objektívne mať absolútne žiadnu vedomosť. Na vylúčenie práva na odpočítanie dane nepostačuje záver daňových orgánov, podľa ktorého tovar nebol skutočne dodaný dodávateľom uvedeným na faktúre, len vzhľadom na skutočnosť, že daňové orgány zistili, že jeden zo subdodávateľov v rade je nekontaktný, resp. jeho konateľka popiera vykonávanie
ekonomickej činnosti. Zo záverov uvedených v prípade rozsudku C-18/13 vyplýva, že objektívne dôkazy osvedčujúce objektívne skutočnosti, z ktorých jednoznačne plynie, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že jeho plnenie mohlo byť súčasťou nezákonnosti na strane dodávateľa, nie sú a nemôžu byť tie, na ktorých postavil svoje závery žalovaný a správca dane, teda na nekontaktnosti tretieho subdodávateľa v čase preverovania, nemožnosti získania a overenia jeho účtovnej a daňovej evidencie, na skutočnosti, že konateľka popiera ekonomickú činnosť tejto spoločnosti, ani na skutočnostiach uvádzaných na strane 14 rozhodnutia, že tovar bol podľa zistení daňových orgánov v ten istý deň prepravovaný so skladového areálu FABRIZIO do skladového areálu RURKI a následne prepravený žalobcom do jeho skladu. Rovnako tak skutočnosť, že žiadna zo spoločností v subdodávateľskom reťazci nepreukázala prepravu tovaru (žalobca prepravu tovaru do svojho skladu preukázal a táto nebola spochybňovaná), ako ani na skutočnostiach, ktoré nastali s časovým odstupom potom, čo sa predmetné dodanie tovaru uskutočnilo. Rovnako tak týmito dôkazmi nemôže byť skutočnosť, že daňový subjekt nevie poskytnúť dôkazy, ktorými v zmysle zákona nie je povinný disponovať a ohľadom ktorých nenesie dôkazné bremeno (obstarávacie procesy dodávateľa, preprava tovaru, ktorú nezabezpečoval). Ak aj došlo k nezákonnosti v subdodávateľskom reťazci, žiadny dôkaz z uskutočneného dokazovania nepreukazuje, že žalobca mohol čo i len vedieť o zistenej nezákonnosti. Žalobca preberal tovar v skladovom areáli svojho dodávateľa, objektívne teda nemohol mať vedomosť ani o subdodávateľoch tohto tovaru, ani o skutočnosti, kedy títo dodali tovar na sklad jeho dodávateľa. Rovnako tak neexistuje žiaden dôkaz, ktorý sú povinné predložiť daňové orgány, ktorý by preukazoval, že žalobca čo i len mohol vedieť, že tovar, ktorý nakupuje v sklade svojho dodávateľa môže byť v obchodnom reťazci dotknutý akoukoľvek nezákonnosťou. Neexistuje žiaden dôkaz o tom, že žalobca vo vzťahu k overeniu si svojho dodávateľa zanedbal akúkoľvek svoju povinnosť (napokon jeho dodávateľ preukázal splnenie si svojich daňových povinností) a nepriznanie práva na odpočítanie dane z dôvodu zistenej nezákonnosti v reťazci je vyvodzovaním objektívnej zodpovednosti voči žalobcovi, čo výslovne odmietol SD EÚ ako neprípustné. Daňové orgány za kľúčovú považujú výpoveď svedkyne, ktorá napriek tomu, že bola riadne zapísaná ako konateľka spoločnosti, tvrdí, že jej meno bolo zneužité. Od roku 2011 však nevykonala žiadny úkon smerujúci k svojej ochrane, ale pre daňové orgány je dôveryhodný svedok, na rozdiel od vyjadrenia žalobcu, ktorý pôsobí na trhu od roku 2001 a vždy si riadne a včas splnil svoje povinnosti voči štátnym orgánom. Daňové orgány odmietli vykonať navrhovaný výsluch svedka - konateľa spoločnosti FABRIZIO s. r. o., pričom súčasne argumentovali výpoveďou tohto svedka v inom konaní. Použitie tohto dôkazu je neprípustné, najmä ak súčasne mu bolo odopreté vykonanie ním navrhovaného dôkazu - výsluchu tohto svedka, pri ktorom bude rešpektované jeho právo klásť tomuto svedkovi otázky. Súčasť práva na spravodlivý proces nemôže byť správcom dane obchádzaná spôsobom, že namiesto výsluchu svedka sa uprednostní získanie informácie nahliadnutím do daňových spisov iných daňových subjektov. V prípade, ak došlo k nezákonnosti v obchodnom vzťahu SAXIUSOX s. r. o. › FABRIZIO s. r. o., resp. druhá uvedená spoločnosť zanedbala povinnosť preveriť si svojho dodávateľa, potom negatívne dôsledky, ktorými je nepriznanie práva z dodávateľských faktúr môže byť vyvodzované výlučne voči tejto spoločnosti. Neobstojí ani argumentácia žalovaného, že nebolo preukázané, odkiaľ vlastne tovar pochádzal a akým spôsobom sa do reťazca dostal. Toto netvorí dôkazné bremeno žalobcu a nemožnosti zistenia týchto skutočností daňovými orgánmi nemôže byť na ťarchu žalobcu. Žalovaný výslovne vyvodzuje zodpovednosť voči žalobcovi z dôvodu pochybností o obstarávacích procesoch v subdodávateľskom reťazci, pričom okrem všeobecného konštatovania, že žalobca je zodpovedný za výber v svojich obchodných partnerov, nepoukazuje ani na jedinú skutočnosť, ktorú pri overení si dodávateľa žalobca zanedbal. Neobstojí teda argumentácia, že správcovi dane sa nepodarilo zistiť pôvod tovaru, čím zrejme myslí dodávateľa žalobcovho dodávateľa, nakoľko vzhľadom na povahu tovaru (žuvačky, čokoláda), je jeho výrobca známy.
46. V prípade nepriznania práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa MB TRADING, s.r.o. žalobca opätovne opísal skutkový stav zistený správcom dane, s ktorým sa stotožnil i žalovaný. Námietky proti záverom daňových orgánov v prípade tohto dodávateľa sú obsahovo takmer totožné s námietkami (uvedenými v 44. bode žaloby), ktoré vzniesol žalobca k nepriznaniu práva na odpočítanie dane z faktúry od dodávateľa NIMFAS Corp., s.r.o. (napr. 68. a 32. bod žaloby, 69. a 33. bod, 70. a 34. bod, 71. a 36. bod, 72. a 38. bod, 73. a 39. bod, 74. a 40. bod, 83. a 50. bod žaloby). V súvislosti s týmto dodávateľom žalobca uviedol, že výpovede konateľa spoločnosti MB TRADING, s.r.o. E. W. zo dňa 16. 04. 2015 a 08. 03. 2017 nie sú protirečivé a v obidvoch prípadoch potvrdil, že raz bol osobne pri vykládke tovaru a inak doviezol tovar do skladu žalobcu jeho dodávateľ. Za účelový považoval záver daňových orgánov z odpovede na otázku konateľa žalobcu položenú svedkovi W..
Taktiež namietal, že nebol upovedomený o výsluchu svedka Q. N., nakoľko daňové orgány v žiadosti o spoluprácu nepožiadali príslušný orgán v Maďarsku, aby sa predmetného výsluchu mohol zúčastniť aj žalobca, ak to vnútroštátna právna úprava umožňuje. Žalobcovi teda nebolo umožnené klásť svedkovi otázky, napriek tomu, že navrhoval výsluch tohto svedka. Ďalej poukazoval na rozpor medzi výpoveďou svedka W.ho a svedka N. (svedok W. uviedol, že N. pozná už roky ako zamestnanca firmy WIMPEX a obchodovali spolu viac rokov), pričom tento rozpor vo výpovedi nebol odstránený, ale správca dane sa priklonil k výpovedi svedka N.. Neplnenie si daňových povinností dodávateľa nemôže byť dôvodom na odopretie práva na odpočítanie dane, ani považované za dôkaz o tom, že žalobca vedel alebo mohol vedieť o nezákonnosti postupu jeho dodávateľa, najmä ak predmetné neplnenie si povinností nastalo až v čase po realizácii predmetnej dodávky. Ak došlo k nezákonnosti v spoločnosti MB TRADING, s.r.o. tým, že táto si uplatnila odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa DOXI TRADE s.r.o. napriek tomu, že táto spoločnosť už nebola platiteľom dane z pridanej hodnoty, potom dôsledky tejto nezákonnosti nemôže znášať žalobca, ak daňové orgány nepreukážu, že o tomto nezákonnom postupe mohol čo i len vedieť. Takýto dôkaz sa však v spise nenachádza. Žalobca nemal objektívne ako overiť, ako je tento tovar fakturovaný a či si jeho dodávateľ neoprávnene uplatňuje daň z faktúr od tohto dodávateľa. Za takéto konanie môže niesť následky výlučne spoločnosť MB TRADING, s.r.o..
47. K podmienke dodržania riadnej starostlivosti žalobcu, žalobca poukázal na to, že podľa judikatúry SD EÚ síce daňové orgány môžu požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Opatrenia daňových orgánov na zabránenie daňovým únikom však nemôžu byť používané spôsobom, ktorý systematicky spochybňuje právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a tým jej neutralitu. Určenie opatrení, ktoré možno od žalobcu požadovať, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pretože samotný zákon o dani z pridanej hodnoty tieto opatrenia nešpecifikuje. Len ak existujú okolnosti umožňujúce predpokladať nezákonnosť alebo daňový podvod, obozretný subjekt môže v závislosti od okolností považovať za svoju povinnosť zistiť si informácie o druhom subjekte, od ktorého zamýšľa nadobudnúť tovar alebo služby tak, aby sa uistil o jeho spoľahlivosti. Daňový orgán však nemôže od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočítanie dane všeobecne požadovať jednak preverenie, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar a služby, na základe ktorej sa požaduje vykonanie tohto nároku, spĺňa podmienky zdaniteľnej osoby, disponovala predmetným tovarom a bola schopná ho dodať a splnila si svoju povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť daň z pridanej hodnoty, z dôvodu ubezpečenia sa, že na strane predchádzajúcich subjektov nedošlo k nezákonnostiam alebo daňovému podvodu a jednak, aby v tejto súvislosti disponovala takýmito dokumentmi. Daňovým orgánom však prináleží, aby vykonali u zdaniteľných osôb kontrolu nevyhnutnú na odhalenie nezákonností a uložili tresty zdaniteľnej osobe, ktorá sa dopustila takýchto nezákonnosti a daňových podvodov. Žalobca preukázal, že si svojich dodávateľov riadne overil vo všetkých verejne dostupných databázach, zároveň pri každej dodávke si riadne skontroloval množstvo a kvalitu dodaného tovaru, dodávky prebiehali v zmysle dohodnutých podmienok a v čase dodávok neexistovali žiadne okolnosti, na základe ktorých by mal žalobca čo i len predpokladať akúkoľvek nezákonnosť. Všetci žalobcovi dodávatelia si v čase uskutočnenia dodávok plnili svoje daňové povinnosti, dodanie tovaru riadne priznali a daň odviedli. Ich správanie v čase preverovania ich daňových povinnosti nemôže byť považované za objektívne okolnosti svedčiace o tom, že žalobca mohol vedieť o akejkoľvek nezákonnosti pri dodávkach tovaru. K argumentácii žalovaného, že sám žalobca uviedol, že pri dodávkach od predmetných dodávateľov išlo o tovar, ktorý nebolo možné vo väčších množstvách objednať v danom čase, a preto mu malo byť podozrivé neobvykle veľké množstvo tovaru ponúkané týmito spoločnosťami, žalobca uviedol, že toto jeho vyjadrenie je vytrhnuté z kontextu jeho vyjadrení pred správcom dane. Z jeho pohľadu množstvo dodaného tovaru nebolo „neobvykle veľké“, ako to skresľujúco prezentuje žalovaný a žalobca nikdy neuvádzal, že ide o neobvykle veľké množstvá tovaru.
48. V závere žaloby žalobca zrekapituloval, že nebola dodržaná lehota na vykonanie daňovej kontroly. Skutkový stav nebol zistený správne a dostatočne a následne takto nedostatočne a nesprávne zistený skutkový stav bol nesprávne právne posúdený v rozpore so záväznou judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Žalobca tvrdí a má za preukázané, že splnil zákonné podmienky na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločností NIMFAS Corp., s.r.o., RURKI s.r.o. a MB TRADING, s.r.o. a zároveň tvrdí, že na základe vyššie uvedených námietok preukázal, že došlo k hrubému porušeniu zásady voľného
hodnotenia dôkazov, pretože daňové orgány nehodnotili všetky dôkazy ani jednotlivo, ani v ich vzájomnej súvislosti, nevysporiadali sa s navzájom si odporujúcimi dôkazmi a nevysvetlili, prečo dôkazy svedčiace v prospech žalobcu odmietajú a prikláňajú sa k dôkazom svedčiacim v jeho neprospech, pričom z dôkazov účelovo vyberajú iba tie časti, ktoré im vyhovujú. Daňové orgány nedostatočne a nesprávne zistili skutkový stav. Žalobcovi bolo upreté právo navrhovať dôkazy a právo na náležité odôvodnenie, prečo ním navrhnuté dôkazy nie sú vykonané, najmä pokiaľ ide o navrhované výsluchy svedkov. Následne daňové orgány nesprávne právne posúdili obchodné transakcie medzi dodávateľmi žalobcu a žalobcom tak, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania skutočností, že tovar mu bol dodaný práve dodávateľmi uvedenými na faktúre. Žalobcovi nemožno pričítať dôkaznú núdzu ohľadne skutočností, ktoré netvoria jeho dôkazné bremeno, naviac za situácie, kedy sú jeho návrhy na vykonanie dôkazov bez náležitého odôvodnenia ignorované a ako dôkazy, že žalobca vedel alebo mohol vedieť o nezákonnosti v reťazci dodávateľov sú uvádzané skutočnosti, ktoré nastali po realizácii dodávok tovaru a také, ktoré v zmysle judikatúry SD EÚ nemôžu byť objektívnymi dôkazmi o možnej vedomosti žalobcu o daňovom podvode alebo skutočností, o ktorých žalobca objektívne nemohol mať vôbec žiadnu vedomosť. V postupe daňových orgánov došlo k porušeniu ust. § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pretože daňové orgány nerešpektovali povinnosť dbať na to, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Skutkový stav nebol zistený správne a dostatočne, čo viedlo k nesprávnej aplikácii jednotlivých ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty. Žalovaný pri právnom posúdení veci napriek námietke žalobcu výslovne ignoroval relevantnú judikatúru Súdneho dvora EÚ. Postupom daňových orgánov došlo k porušeniu zásady zákonnosti, súčinnosti a voľného hodnotenia dôkazov. Napadnuté rozhodnutie je nezákonné, arbitrárne a postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal trpí závažnými vadami konania, ktoré mali vplyv na zákonnosť rozhodnutia.
IV. Vyjadrenie žalovaného
49. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 03. 04. 2019 uviedol, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty spolu v sume 41.596,30 eur na základe faktúr od dodávateľov NIMFAS Corp., s.r.o., MB TRADING, s.r.o. a RURKI s.r.o.. Dokazovaním však nebolo preukázané, že tovar uvedeného druhu, objemu a ceny bol žalobcovi skutočne dodaný deklarovanými dodávateľmi tak, ako to tvrdil žalobca podľa predložených faktúr. Uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty žalobcom na základe predložených faktúr je neoprávnené, nakoľko skutočnosti uvedené na dokladoch nezodpovedajú reálnemu plneniu zo strany subjektov na nich uvedených ako dodávatelia. Dodanie tovaru a skutočná realizácia deklarovaných zdaniteľných plnení na základe predložených faktúr nebola preukázaná ani dokazovaním vedeným správcom dane u označených dodávateľov. Žalobca nepredložil v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania v danej veci relevantný dôkaz, ktorý preukazuje oprávnenosť uplatnenia si práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr a ani vo svojom odvolaní nepodal námietky a dôkazy, ktoré by zakladali dôvod na zrušenie rozhodnutia správcu dane v plnom rozsahu tak, ako to žalobca vo svojom odvolaní žiadal.
50. V ďalšej časti svojho vyjadrenia sa žalovaný vyjadril k jednotlivým námietkam žalobcu v podanej žalobe. K námietke o nedodržaní lehoty na vykonanie daňovej kontroly uviedol, že sa už podrobne vyjadril vo svojom rozhodnutí. Správca dane zaslal finančnej správe iného členského štátu žiadosť o zodpovedanie konkrétnych otázok a právom očakával relevantné odpovede. Prerušenie daňovej kontroly bolo podľa názoru žalovaného zákonné a v nadväznosti na to považuje za zákonnú i lehotu na výkon daňovej kontroly v trvaní 362 dní. Protokol z takto vykonanej daňovej kontroly má povahu zákonne získaného dôkazu a je relevantným podkladom pre rozhodnutie správcu dane. K nedostatočne a nesprávne zistenému skutkovému stavu žalovaný uviedol, že dodanie tovaru deklarované na faktúrach predložených žalobcom zo strany deklarovaných dodávateľov nebolo preukázané, čo je zrejmé na základe zistených skutočností. Žalobca bol so všetkými zistenými skutočnosťami oboznámený, rovnako tak i so spôsobom ich zistenia a mal priestor na predloženie dôkazov, prostredníctvom ktorých preukáže pravdivosť svojich tvrdení a oprávnenosť uplatneného práva na odpočítanie dane. Z rozhodnutia správcu dane vyplynulo, že dodanie tovaru označenými dodávateľmi tak, ako to uvádza žalobca, nebolo v priebehu dokazovania relevantne preukázané a žalobca nepredložil dôkaz, ktorý by preukazoval pravdivosť jeho tvrdení a oprávnenosť nároku na uplatnené odpočítanie
dane. Na základe uvedeného správca dane konštatoval, že žalobca si právo na odpočítanie dane z predložených faktúr uplatnil neoprávnene, nakoľko tieto faktúry nezodpovedajú reálnemu plneniu zo strany subjektov na nich uvedených v pozícii dodávateľa. Dodávatelia tovaru pre žalobcu v zmysle predložených faktúr nepreukázali dodanie tovaru a ani vznik daňovej povinnosti. Ak nedošlo ku vzniku daňovej povinnosti u dodávateľov, žalobca ako odberateľ si právo na odpočítanie dane z predložených faktúr uplatniť nemohol. Žalobca disponuje faktúrami, na ktorých sú v pozícií dodávateľov uvedené spoločnosti NIMFAS Corp., s.r.o., MB TRADING, s.r.o. a RURKI s.r.o., ale v priebehu dokazovania bolo zistené, že tieto faktúry nie sú vystavené na základe reálneho plnenia zo strany označených dodávateľov. Žalobca nemá vystavené faktúry, ktoré zodpovedajú reálnemu plneniu, a tak nie je oprávnený uplatniť si právo na odpočítanie dane z týchto faktúr. Ak neboli splnené zákonné podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane a žalobca si toto právo aj napriek tomu uplatnil, konal potom v rozpore so zákonom č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a správca dane bol oprávnený určiť zistený rozdiel v sume dane. Rozloženie dôkazného bremena medzi žalobcu a orgány štátnej správy ozrejmil žalovaný vo svojom rozhodnutí niekoľkokrát a v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci vedenej pod sp. zn. 2 Sžf/4/2009 zo dňa 23. 06. 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23. 11. 2011. Judikatúra európskych súdnych dvorov sa ustálila na názore, že nie je v rozpore s právom spoločenstva požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Žalobca nepostupoval v danej veci s potrebnou odbornou starostlivosťou, keď neprijal dostatočné opatrenia, aby sa jeho účasť na danom obchodnom vzťahu mohla považovať za konanie v súlade s dobrou vierou a ostáva faktom, že pri deklarovaných zdaniteľných plneniach neboli splnené zákonné podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane. Vo vzťahu k námietkam žalobcu, ktorý sa domáhal vypočutia ďalších osôb v postavení svedkov žalovaný uviedol, že V. L. a B. K. (zamestnanci žalobcu) boli vypočutí ako svedkovia Daňovým úradom Nitra, pobočka Levice v súvislosti s iným konaním vedeným u žalobcu. Ich výpovede neobjasňujú skutkový stav natoľko, aby na ich základe bolo možné žalobcovi priznať právo na odpočítanie dane z deklarovaných faktúr od dodávateľov. K otázke, či bola zákonným spôsobom získaná informácia o kriminálnej minulosti konateľa spoločnosti NIMFAS Corp., s.r.o. žalovaný uviedol, že ust. § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov mu umožňuje ako dôkaz použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. V súlade s týmto ustanovením použil ako dôkaz i predmetnú informáciu, ktorá bola odstúpená finančnej správe, o čom si dňa 15. 03. 2016 vyhotovil úradný záznam.
51. Žalobou napadnuté rozhodnutie spolu s rozhodnutím správcu dane v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých je založený výrok týchto rozhodnutí. V skutkovo obdobnom prípade týkajúcom sa žalobcu už žalovaný rozhodol a správny súd rozsudkom č.k. 11S/80/2017-138 zo dňa 06. 06. 2018 žalobu zamietol. I v tomto prípade žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol ako nedôvodnú.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
52. V podaní zo dňa 10. 05. 2019 žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe a stručne zrekapituloval jej dôvody.
53. Správny súd požiadal žalovaného o doplnenie administratívneho spisu. Žalovaný zaslal súdu mailovú komunikáciu so správcom dane a poľskou finančnou správou, ktorá bola oboznámená na pojednávaní dňa 27. 05. 2020. Pri prejednaní predmetnej veci mal správny súd k dispozícii spis tunajšieho súdu sp. zn. 11S/80/2017, z ktorého si pripojil rozsudok č.k. 11S/80/2017-138 zo dňa 06. 06. 2018 a rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. 10Sžfk/13/2019 zo dňa 26. 02. 2020. Predmetné rozsudky sa týkali žalobcu, jeho dodávateľov (NIMFAS Corp., s.r.o., MB TRADING, s.r.o. a RURKI s.r.o.) a zdaňovacieho obdobia október 2014.
54. Následne tunajší súd rozsudkom č.k. 11S/249/2018-150 zo dňa 27. 05. 2020 zamietol žalobu žalobcu z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto rozsudku, nakoľko bol toto názoru, že námietky žalobcu v podanej žalobe nie sú dôvodné a nemožno im priznať úspech.
55. Na základe kasačnej sťažnosti žalobcu zo dňa 04. 09. 2020 proti vyššie označenému rozsudku tunajšieho súdu rozhodoval vo veci Najvyšší správny súd SR ako kasačný súd, ktorý rozsudkom v konaní pod sp. zn. 1Sžfk/102/2020 zo dňa 21. 09. 2022 zamietol návrh žalobcu zo dňa 07. 09. 2020 na prerušenie kasačného konania a zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/249/2018-150 zo dňa 27. 05. 2020 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že predmetný rozsudok správneho súdu vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Po vrátení veci bola táto zapísaná na tunajšom súde pod novú sp. zn. 21S/49/2022.
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
56. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetnej správnej žalobe zo dňa 04. 12. 2018, viazaný jej rozsahom a dôvodmi (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „SSP“) ako i právnym názorom Najvyššieho správneho súdu SR v rozsudku v konaní pod sp. zn. 1Sžfk/102/2020 zo dňa 21. 09. 2022, opätovne preskúmal na pojednávaní konanom dňa 13. 12. 2022 žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 25. 09. 2018 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná, a preto žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c/ SSP (teda z dôvodu, že žalobou napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke trvania prerušenia a dĺžky zákonom stanovenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly a nesprávneho posúdenia zákonnosti protokolu z daňovej kontroly) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
57. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 09. 2014, dodaním tovaru je a/ prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, Podľa § 19 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Podľa § 43 ods. 1, 5 vyššie citovaného zákona, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a/ kópiou faktúry, b/ dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c/ potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d/ inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.
Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, Podľa § 51 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.
58. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 5, 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 46 ods. 2, 8 veta prvá až štvrtá, ods. 9 písm. a/, ods. 10 veta prvá a druhá vyššie citovaného zákona, ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, kontrolované zdaňovacie obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, 1)zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Daňová kontrola je ukončená dňom a/ doručenia protokolu podľa odseku 8, Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Podľa § 61 ods. 1, 3, 4, 5 vyššie citovaného zákona, správca dane daňové konanie a/ preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b/ môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 21a) Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania. Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
59. Žalobca v podanej žalobe prioritne namietal nedodržanie (prekročenie) zákonom stanovenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly a túto námietku úspešne uplatnil i v kasačnom konaní vedenom na Najvyššom správnom súde SR pod sp. zn. 1Sžfk/102/2020, ktorý rozsudkom zo dňa 21. 09. 2022 zrušil rozsudok tunajšieho súdu č.k. 11S/249/2018-150 zo dňa 27. 05. 2020 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Pri opätovnom posudzovaní tejto námietky správny súd vychádzal z administratívneho spisu, pričom zistil, že predmetná daňová kontrola u žalobcu sa začala dňa 19. 11. 2014 a v kontrolovanom zdaňovacom období žalobca v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty deklaroval vývoz tovaru s oslobodením od dane z pridanej hodnoty v celkovej sume 366.691,64 eur. Z dokladov (faktúr a CMR), ktoré žalobca predložil v rámci kontroly vyplynula potreba preverenia tohto dodania (čo žalobca ani nenamietal), a teda potreba požiadať finančnú správu dotknutých členských štátov o potvrdenie nadobudnutia deklarovaných dodávok tovaru (nápojov, cukríkov, čokolád, žuvačiek). Dodanie tovaru do iných členských štátov je za splnenia zákonom stanovených podmienok oslobodené od dane z pridanej hodnoty, toto oslobodenie si žalobca v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2014 i uplatnil, a preto je len logické, že v rámci daňovej kontroly tohto zdaňovacieho obdobia a správneho určenia daňovej povinnosti žalobcu bolo potrebné preveriť i tieto dodávky a v konečnom dôsledku dôvodnosť uplatneného oslobodenia od dane z pridanej hodnoty. V marci 2015 správca dane zaslal tri žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (do Českej republiky
- odberateľ ALLIED GROCERS s.r.o., do Poľska - odberateľ W. X. a do Spolkovej republiky Nemecko
- dodávateľ Ac Company Sagl.) a ďalšiu žiadosť zaslal v apríli 2015 (do Českej republiky - odberateľ CHOCO-CHOCO s.r.o.), pričom k žiadostiam pripojil i faktúry a CMR doklady, ktoré bolo potrebné preveriť. Je plne v kompetencii správcu dane v odôvodnených prípadoch požiadať o poskytnutie medzinárodnej výmeny daňových informácií v zmysle priamo aplikovateľného Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 07. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane
z pridanej hodnoty (prepracované znenie), ktoré sa uplatňuje od 01. 01. 2012 (ďalej aj nariadenie č. 904/2010 alebo nariadenie). Dňa 13. 04. 2015 bola správcovi dane zo strany žalovaného doručená odpoveď poľskej finančnej správy týkajúca daňového subjektu W. X., v ktorej je uvedené „podľa článku 54 § 1 Nariadenia Rady č. 904/2010 zo 7.10.2010 o spolupráci náš kompetentný daňový úrad poskytne vám odpoveď. V súvislosti s našim daňovníkom nasledovná žiadosť prišla: č. 420807N zo dňa 12.9.2014, 422924N zo dňa 5.11.2014, č. 422062N zo dňa 15.10.2014, 422947N zo dňa 5.11.2014, na ktoré boli poskytnuté odpovede“ a ktorú odpoveď správca dane následne reklamoval, pričom reklamáciu odoslal žalovanému dňa 16. 04. 2015. Dňa 14. 05. 2015 bola správcovi dane doručená čiastočná odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, ktorá sa týkala daňového subjektu ALLIED GROCERS s.r.o. a v ten istý deň mu bola doručená i informácia týkajúca sa spoločnosti Ac Company Sagl.. Medzinárodná výmena informácií týkajúca sa zisťovania a preverovania daňových údajov u daňových subjektov v inom členskom štáte Európskej únie predstavuje administratívne aj časovo zdĺhavý proces, v dôsledku čoho je dôvodné i prerušenie daňovej kontroly, nakoľko v prípade jej neprerušenia reálne hrozí nedodržanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly. V predmetnej veci teda správca dane rozhodnutím zo dňa 15. 05. 2015 daňovú kontrolu prerušil od 20. 05. 2015 podľa ust. § 61 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení nie ktorých zákonov znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 563/2009 Z.z.) z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia a zaslal žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií, ktoré v odôvodnení rozhodnutia identifikoval uvedením čísla žiadosti (jednalo sa o dve žiadosti do Českej republiky - odberatelia ALLIED GROCERS s.r.o. a CHOCO-CHOCO s.r.o., žiadosť do Poľska, ktorá sa týkala dvoch zdaňovacích období august 2014 a november 2014 - odberateľom bol W. X., a žiadosť do Spolkovej republiky Nemecko - dodávateľ Ac Company Sagl.). Správcovi dane bola dňa 07. 07. 2015 doručená odpoveď českej finančnej správy týkajúca sa daňového subjektu CHOCO-CHOCO s.r.o.. Dňa 11. 01. 2016 bola správcovi dane doručená konečná odpoveď českej finančnej správy týkajúca sa daňového subjektu ALLIED GROCERS s.r.o.. Mailom zo dňa 21. 07. 2016 žalovaný zaslal správcovi dane informáciu o tom, že poľská finančná správa podľa jej oznámenia nemá žiadne nové informácie k prípadu a zaslanú odpoveď (teda odpoveď doručenú správcovi dane dňa 13. 04. 2015) považuje za končenú. Následne správca dane v oznámení zo dňa 29. 07. 2016 žalobcovi oznámil, že dňa 21. 07. 2016 mu boli doručené podklady, na základe ktorých je možné určiť daňovú povinnosť a pokračuje vo výkone daňovej kontroly. V súvislosti s uvedenou informáciou poľskej finančnej správy z júla 2017 (ktorá sa v predloženom administratívnom spise nenachádzala), správny súd požiadal žalovaného o doplnenie administratívneho spisu i z dôvodu, že žalovaný v odôvodnení svojho žalobou napadnutého rozhodnutia uviedol, že „vybavenie reklamácie bolo zo strany správcu dane urgované“. Následne žalovaný súdu predložil mailovú komunikáciu z obdobia jún a júl 2016 medzi správcom dane, žalovaným a príslušným dožiadaným orgánom v Poľsku, vrátane urgencie žiadosti správcu dane z júna 2016, žiadosti žalovaného z júna 2016 poľskej finančnej správe a mailovej odpovede poľskej finančnej správy zo dňa 19. 07. 2016. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že správca dane vo vykonávaní daňovej kontroly pokračoval dňom 22. 07. 2016 (čo oznámil žalobcovi v podaní zo dňa 29. 07. 2016) až do 16. 01. 2017, kedy bol zástupkyni žalobcu doručený protokol zo dňa 29. 12. 2016 z daňovej kontroly, pričom tento úkon považoval správca dane (rovnako ako i žalovaný) za ukončenie daňovej kontroly v zmysle ust. § 46 ods. 9 písm. a/ zákona č. 563/2009 Z.z..
60. Najvyšší správny súd SR v kasačnom konaní vedenom pod sp. zn. 1Sžfk/102/2020 zistil, že žalobcom namietané nedodržanie (prekročenie) zákonom stanovenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly bolo už právoplatne posúdené v konaní vedenom u neho pod sp. zn. 8Sžfk/89/2020, a to v rozsudku zo dňa 28. 07. 2022, ktorým kasačný súd rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/259/2018-183 zo dňa 27. 05. 2020 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Konštatoval, že rozsudkom v konaní pod sp. zn. 8Sžfk/89/2020 zo dňa 28. 07. 2022 NSS SR rozhodoval obdobnú vec medzi tými istými účastníkmi konania (za zdaňovacie obdobie november 2014), pričom za obe zdaňovacie obdobia - november 2014 a august 2014, odoslal správca dane žiadosť o MVI č. 9410401/5/425251/2015/KruD orgánom finančnej správy Poľskej republiky vo veci preverenia obchodov žalobcu so spoločnosťou W. X. a dňa 16. 04. 2015 požiadal správca dane o reklamáciu odpovede orgánov finančnej správy Poľskej republiky č. 20428/15/Maz zo dňa 02. 04. 2015 odôvodňujúc uvedený postup tým, že odpovede na otázky zo strany poľskej finančnej správy boli nedostatočne zodpovedané a preverené. Vzhľadom na uvedené kasačný súd v predmetnej veci odkázal na podstatnú časť dôvodov
uvedených v rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vydaného v kasačnom konaní pod sp. zn. 8Sžfk/89/2020 zo dňa 28. 07. 2022: „64. Skutočnosťou spôsobujúcou ukončenie procesného postupu získavania vymedzených informácií prostredníctvom MVI je v prvom rade poskytnutie konečnej odpovede buď obsahujúcej informácie v rozsahu vymedzenom správcom dane, alebo formálne oznámeným odmietnutím poskytnutia vyžiadaných informácií (napr. aj pre nenaplnenie podmienok podľa čl. 54 ods. 1 písm. a) Nariadenia. 65. Pre rozhodnutie v prejednávanej veci je podstatné že z pohľadu správcu dane je pod poskytnutím konečnej odpovede potrebné rozumieť (i) odpoveď, z ktorej je zrejmé, že podľa dožiadaného orgánu ňou boli s konečnou platnosťou zodpovedané otázky vymedzené správcom dane v žiadosti o MVI a nie je dôvodné už očakávať ďalšie informácie, ale aj (ii) odpoveď, v ktorej orgán zahraničnej daňovej správy výslovne odmietne správcovi dane poskytnúť vyžiadané informácie pričom z obsahu tohto odmietnutia je dôvodné vyvodiť, že nemožno očakávať poskytnutie ďalších informácií. 66. Aplikujúc uvedené právne východiská na prípad sťažovateľky kasačný súd konštatuje, že daňová kontrola bola prerušená rozhodnutím č. 20235512/2015 zo dňa 15. mája 2015, a to z dôvodu, že „začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia“. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia je zrejmé, že skutočným dôvodom prerušenia daňovej kontroly bola potreba získania informácií podľa Nariadenia (bod 11). V odôvodnení rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly správca dane poukázal na 4 zaslané žiadosti o MVI, jednou z nich bola aj žiadosť o MVI č. 9410401/5/425251/2015/KruD orgánom finančnej správy Poľskej republiky vo veci preverenia obchodov žalobkyne so spoločnosťou W. X. (bod 3 a 11). Konanie o nej malo odôvodniť najdlhšiu časť prerušenia daňovej kontroly. 67. Z administratívneho spisu vyplýva, že orgány finančnej správy Poľskej republiky na túto žiadosť poskytli odpoveď dňa 13. apríla 2015. Z predmetnej odpovede (bod 6) je zrejmé, že orgány finančnej správy Poľskej republiky odmietli poskytnúť správcovi dane odpoveď s odkazom na čl. 54 ods. 1 písm. a) Nariadenia. Poukázali pritom na ďalšie (v odpovedi špecifikované) žiadosti o MVI, ktoré v súvislosti s obchodmi realizovanými s ich daňovými subjektom prišli od slovenských orgánov a na ktoré už poskytli odpoveď. 68. Kasačný súd po vyhodnotení obsahu tejto odpovede konštatuje, že ide o odpoveď jasnú a zrozumiteľnú, pričom je z nej zrejmé, že ide aj o odpoveď konečnú. Z otázky správcu dane obsiahnutej v žiadosti o MVI vyplýva, že vo vzťahu k obchodom sťažovateľky s daňovým subjektom W. X. sa správca dane dopytoval najmä na motorové vozidlo SZY XKKX, osobitne či ide o vozidlo poľského daňového subjektu, či bolo spôsobilé na prepravu takého množstva tovaru, prípadne žiadal uviesť jeho úpravy pre potreby prepravy tovaru a zaslať kópie dokladov k vozidlu. 69. Kasačný súd nespochybňuje oprávnenie správcu dane požiadať orgány finančnej správy Poľskej republiky o zistenie informácii ku každému jednotlivému zdaňovanému obchodu zvlášť. Ak však sťažovateľka (prípadne aj iný subjekt) obchodovala na základe rovnakého kľúča so spoločnosťou W. X. vo viacerých zdaňovacích obdobiach, odpoveď na otázku správcu dane, ktorá sa nemusí týkať len jedného zdaňovacieho obdobia, mohla byť v jednotlivých zdaňovacích obdobiach rovnaká. Pokiaľ ho preto orgány finančnej správy Poľskej republiky odkázali na svoje predchádzajúce odpovede a odmietli znova poskytnúť odpoveď na už zodpovedané otázky správcu dane, bolo jeho úlohou tieto odpovede pre potreby daňovej kontroly zabezpečiť a vyhodnotiť ich vzťah k prebiehajúcej daňovej kontrole. 70. Správca dane nemôže ospravedlniť svoju pasivitu pri získavaní odpovedí označených orgánmi finančnej správy Poľskej republiky ich „neznámosťou“ pre správcu dane. Nič totiž nebránilo správcovi dane, aby v rámci svojich kompetencií tieto žiadosti a odpovede identifikoval a zabezpečil si ich v spolupráci so žalovaným, ako centrálnym príslušným orgánom pre MVI. 71. Na už uvedených skutočnostiach v zásade nič nemení reálne zistená vada slovenského prekladu odpovede orgánov finančnej správy Poľskej republiky. Sťažovateľka nemôže niesť zodpovednosť za vady prekladu zabezpečeného žalovaným, pokiaľ je originálna odpoveď (v poľskom aj anglickom jazyku) dostatočne jasná a určitá. 72. Čo sa týka označeného dôvodu odmietnutia poskytnutia vyžiadaných informácií (čl. 54 ods. 1 písm. a) Nariadenia) kasačný súd sa stotožňuje so sťažovateľkou v tom, že z Nariadenia a ani z iných právnych predpisov nevyplýva vnútroštátnym orgánom Slovenskej republiky kompetencia a právomoc posudzovať správnosť a zákonnosť takéhoto odmietnutia orgánmi finančnej správy Poľskej republiky. Pokiaľ preto správny súd konštatoval nezákonnosť postupu orgánov finančnej správy Poľskej republiky, resp. jej rozpor s čl. 54 ods. 1 písm. a) Nariadenia, prekročil svoju právomoc. 73. Pokiaľ správca dane, žalovaný aj správny súd vyhodnotili ako zákonný dôvod predĺženia trvania MVI postup správcu dane, keď dňa 16. apríla 2015 požiadal o reklamáciu odpovede orgánov finančnej
správy Poľskej republiky č. 20428/15/Maz zo dňa 2. apríla 2015 z dôvodu nedostatočného zodpovedania a preverenia otázok správcu dane, kasačný súd sa s týmto nestotožňuje. 74. Pokiaľ dôjde k odmietnutiu poskytnutia informácií zo strany zahraničných orgánov daňovej správy, podľa kasačného súdu ani Nariadenie a ani zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní nepoznajú proces „reklamácie“ takéhoto vybavenia žiadosti o MVI či formu iného opravného prostriedku. Pokiaľ takýto opravný prostriedok výslovne v právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v práve Európskej únie upravený nie je, správca dane (viazaný princípom legality, podľa ktorého môže vykonávať len to, čo mu právny poriadok výslovne dovoľuje, v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy) ho nemôže vytvoriť a využiť a ani sa na jeho využitie nemôže odvolávať. Pokiaľ správca dane nie je stotožnený s obsahom či spôsobom odpovedí, ktoré sú mu doručované na jeho žiadosti o MVI od zahraničných orgánov finančnej správy, môže využiť odborné poradenstvo či podporu Európskej komisie (čl. 49 ods. 7 Nariadenia), prípadne jej môže oznámiť problémy s uplatňovaním Nariadenia (čl. 49 ods. 2 a 4 Nariadenia). 75. V kontexte uvedeného „reklamácia“ odpovede zahraničnej daňovej správy na MVI, ktorá nie je právom upraveným konaním o inej skutočnosti a nie je ani právom upraveným procesom získavania informácií podľa Nariadenia (ani jeho súčasťou), nepredstavuje podľa kasačného súdu dôvod prerušenia daňovej kontroly podľa § 61 ods. 1 písm. b) v spojení s § 46 ods. 10 Daňového poriadku. 76. Vyššie uvedené právne názory vedú kasačný súd k záveru, že správca dane obdržal konečnú odpoveď na svoju žiadosti o MVI č. 9410401/5/425251/2015/KruD vo veci obchodov sťažovateľky so spoločnosťou W. X. od orgánov finančnej správy Poľskej republiky dňa 13. apríla 2015. Od tohto dňa už vo veci obchodovania s týmto poľským partnerom neprebiehala žiadna medzinárodná výmena informácií relevantná z pohľadu § 61 ods. 1 písm. b) v spojení s § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Pokiaľ na túto žiadosť odkazuje neskoršie rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly (bod 11) tak možno konštatovať, že tento dôvod prerušenia daňovej kontroly v čase prerušenia nebol daný (neexistoval)...“
61. Kasačný súd ďalej vo svojom rozsudku v konaní pod sp. zn. 1Sžfk/102/2020 zo dňa 21. 09. 2022 uviedol nasledovné: „56. Kasačný súd nad rámec uvedeného dodáva, že v predmetnej veci je z administratívneho spisu tiež zrejmé, že v čase prerušenia daňovej kontroly rozhodnutím č. 20234314/2015 zo dňa 15.05.2015 nebol daný (neexistoval) ani ďalší z uvedených dôvodov prerušenia daňovej kontroly, pretože na žiadosť č. 9410401/5/425195/2015/KruD bola správcovi dane už dňa 14.05.2015 doručená konečná odpoveď orgánov nemeckej finančnej správy č. 21888/15/Maz zo dňa 08.05.2015. Z uvedeného vyplýva, že v predmetnej veci bola daňová kontrola prerušená len po dobu získania odpovedí na zostávajúce 2 žiadosti o MVI, ktoré boli zaslané českej finančnej správe. Posledná odpoveď na tieto žiadosti o MVI bola doručená dňa 11.01.2016. Týmto dňom pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly a aj dôvody prerušenia plynutia lehoty na vykonanie daňovej kontroly. 57. Vo svetle vyššie uvedeného kasačný súd konštatuje, že daňová kontrola u sťažovateľa prebiehala od 19.11.2014 do 19.05.2015 vrátane (t.j. 182 dní), prerušená bola v období od 20.05.2015 do 11.01.2016 vrátane (pričom toto obdobie sa podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku nepočíta do lehoty na vykonanie daňovej kontroly) a ďalej pokračovala od 11.01.2016 do 16.01.2017 vrátane. Správny súd preto pri posudzovaní dĺžky prerušenia daňovej kontroly vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.“ „59. Na základe vyššie uvedeného kasačný súd konštatuje, že napadnutý rozsudok správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP), a preto postupom podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 60. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu, v nadväznosti na závery kasačného súdu, posúdiť zákonnosť protokolu z daňovej kontroly ako dôkazu vo vyrubovacom konaní a vplyv tejto skutočnosti na zákonnosť rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní, a to aj pri zohľadnení konkrétnych okolností prípadu a aktuálnej rozhodovacej činnosti tak kasačného súdu, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky.“
62. Vyššie uvedeným právnym názorom kasačného súdu je krajský súd (rovnako ako i orgány verejnej správy, teda žalovaný a správca dane) v predmetnej veci viazaný, a to podľa ust. § 469 SSP. Kasačný súd v predmetnej veci konštatoval, že bola prekročená zákonná procesná lehota na vykonanie daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2014 s tým, že úlohou správneho súdu bude posúdiť dopady tohto prekročenia na zákonnosť protokolu z daňovej kontroly a následne na zákonnosť samotného rozhodnutia správcu dane zo dňa 14. 05. 2018 o určení rozdielu 41.596,30 eur
v sume nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2014 a o znížení nadmerného odpočtu zo sumy 55.496,10 eur na sumu 13.899,80 eur.
63. Zákonom určená lehota na vykonanie daňovej kontroly je záväzným limitom determinujúcim zákonnosť uskutočňovanej daňovej kontroly. Daňová kontrola je štádiom pred začatím vyrubovacieho konania a bez jej ukončenia zákonným spôsobom nemožno začať vyrubovacie konanie. Nemožno ju vykonávať dlhšie, než to ustanovuje zákon, inak by dochádzalo k porušeniu zákonnej úpravy dĺžky trvania daňovej kontroly aj princípu zákonnosti a primeranosti zásahov do práv a právom chránených záujmov daňového subjektu. V tejto súvislosti je možné poukázať i na nález Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 24/2010-57 zo dňa 29. 06. 2010, podľa ktorého, ak nebola daňová kontrola vykonaná v súlade so zákonom, protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť a ak použitý bol, je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho výsledkom a vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole, je rovnako nezákonné.
64. V predmetnej veci sa žalovaný stotožnil so záverom správcu dane, že predmetná daňová kontrola bola riadne ukončená doručením protokolu zo dňa 29. 12. 2016 z daňovej kontroly žalobcovi, a to dňa 16. 01. 2017. Takýto záver žalovaného však nebol správny a v súlade so zákonom. Z administratívneho spisu je totiž zrejmé a nepochybné, že daňová kontrola sa začala dňa 19. 11. 2014 a prebiehala do 19. 05. 2015 (teda 182 dní), prerušená bola od 20. 05. 2015 do 11. 01. 2016 (kedy bola správcovi dane doručená konečná odpoveď českej finančnej správy a čo znamenalo i dôvod na ukončenie prerušenia daňovej kontroly), pričom toto obdobie sa nepočítalo do lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Daňová kontrola v predmetnej veci teda pokračovala od 11. 01. 2016 až do 16. 01. 2017, kedy bol žalobcovi doručený protokol z daňovej kontroly a jej výkon celkom zjavne prekročil maximálnu zákonnú lehotu jedného roka. Z uvedeného dôvodu potom protokol zo dňa 29. 12. 2016 ako písomný dôkaz (spolu s dôkazmi v ňom uvedenými) je pre vyrubovacie konanie nezákonným dôkazom, ktorý nemožno vo vyrubovacom konaní použiť. Prekročenie zákonnej lehoty daňovej kontroly zameranej na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2014 spôsobilo, že samotný protokol a ani dôkazy v ňom uvedené nebolo možné použiť v rámci tejto daňovej kontroly z dôvodu uplynutia času na jej vykonanie. Pokiaľ teda nebola splnená primárna podmienka zákonnosti predmetnej daňovej kontroly, je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a protokol z takej daňovej kontroly nemožno použiť ako podklad pre vyrubovacie konanie vo vzťahu k dotknutej kontrolovanej dani. Daňová kontrola je bezprostredným štádiom pred začatím vyrubovacieho konania a pokiaľ toto štádium (daňová kontrola) nebolo zákonne ukončené, nie je tak naplnený zákonný predpoklad pre začatie vyrubovacieho konania. Ani vykonaním dokazovania vo vyrubovacom konaní nemôže dôjsť ku konvalidácii nedostatku spočívajúceho v nezákonnosti daňovej kontroly z dôvodu nedodržania zákonom stanovenej lehoty na jej vykonanie, keďže účelom vyrubovacieho konania nie je opakovane obstarávať a vykonávať dôkazy, ktoré už boli obstarané a vykonané v rámci daňovej kontroly. Pokiaľ je daňová kontrola nezákonná, nezákonné sú aj dôkazy obstarané a vykonávané v rámci nej.
65. Ak teda správca dane nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, porušil tým nielen ustanovenie o maximálnej dĺžke trvania, ale aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti pri správe daní. Daňová kontrola v takom prípade nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. V prípade, že použitý bol, je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením vychádzalo zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o takejto kontrole, je rovnako nezákonné.
66. Podmienkou vydania rozhodnutia vo vyrubovacom konaní (aj samotného začatia vyrubovacieho konania) je vyhotovenie zákonného protokolu o výsledku daňovej kontroly, t.j. protokolu doručeného daňovému subjektu v zákonnej lehote. Doručenie protokolu po zákonom stanovenej lehote na vykonanie daňovej kontroly v zmysle ust. § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z.z. je právne neúčinné a nemôže mať za následok začatie vyrubovacieho konania. Ak je raz protokol z kontroly označený ako nezákonný dôkaz, je treba konštatovať, že chýba výsledok daňovej kontroly vrátane hodnotenia dôkazov, ktorý nie je možné nahradiť iným dôkazom vyhotoveným správcom dane.
Za stavu, keď správca dane napriek prekročeniu zákonom stanovenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly pokračoval vo vyrubovacom konaní a dňa 14. 05. 2018 vydal rozhodnutie o určení rozdielu dane z pridanej hodnoty a o znížení nadmerného odpočtu, dopustil sa závažného procesného pochybenia, majúceho za následok nezákonnosť jeho rozhodnutia, ale v konečnom dôsledku i napadnutého rozhodnutia žalovaného (nakoľko žalovaný rozhodnutie správcu dane potvrdil).
67. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd, viazaný právnym názorom kasačného súdu uvedeným v 60. a 61. bode tohto rozsudku, zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 101899725/2018 zo dňa 25. 09. 2018, a to podľa ust. 191 ods. 1 písm. c/ SSP (teda z dôvodu, že žalobou napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke trvania prerušenia a dĺžky zákonom stanovenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly a nesprávneho posúdenia zákonnosti protokolu z daňovej kontroly) a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou žalovaného bude v ďalšom konaní postupovať primeraným procesným spôsobom a opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu zo dňa 29. 06. 2018 proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 14. 05. 2018, ktoré je rovnako nezákonné, nakoľko vychádza z rovnakého právneho záveru (pokiaľ ide o dĺžku prerušenia a trvania daňovej kontroly ako i posúdenie zákonnosti protokolu z daňovej kontroly) ako rozhodnutie žalovaného. Správny súd v zmysle ust. § 191 ods. 3 písm. a/ SSP však nemohol rozhodnúť i o zrušení rozhodnutia správcu dane, nakoľko to žalobca v podanej žalobe nenavrhol.
68. V zmysle ust. § 469 a ust. § 191 ods. 6 SSP sú daňové orgány v predmetnej veci v ďalšom konaní viazané právnym názorom kasačného súdu ako i správneho súdu. Táto viazanosť v zásade platí do nezmenenia sa rozhodnej skutkovej a právnej situácie.
69. Záverom správny súd uvádza, že z dôvodu, že vyrubovacie konanie bolo zaťažené vadou nezákonnosti, a teda aj samotné napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo nezákonné pre porušenie (prekročenie) zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, bolo nadbytočné sa vysporiadať s ďalšími žalobnými námietkami žalobcu, nakoľko tieto by neboli spôsobilé zmeniť rozhodnutie vydané správnym súdom v predmetnej veci.
70. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe vyhovel a žalobca bol úspešný i v kasačnom konaní vedenom pod sp. zn. 1Sžfk/102/2020, keď Najvyšší správny súd SR ako kasačný súd zrušil rozsudok tunajšieho súdu č.k 11S/249/2018-150 zo dňa 27. 05. 2020 a vec mu vrátil na ďalšie konanie), priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, vrátane trov kasačného konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP a ust. § 467 ods. 3 SSP. O výške náhrady trov konania vrátane trov kasačného konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
71. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.