Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-249-2018.pdf
PDF · 366.67 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/249/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: HEPI, s.r.o., Cintorínsky rad 14/14, Komárno, IČO 34 110 861, zastúpeného advokátkou JUDr. Ľubicou Masárovou, Landererova 6, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe zo dňa 04. 12. 2018 proti rozhodnutiu žalovaného č. 101899725/2018 zo dňa 25. 09. 2018, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Žalobca podal dňa 18. 09. 2014 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2014, v ktorom uviedol dodanie tovarov a služieb s oslobodením od dane v sume 366.691,64 eur, z toho podľa ust. § 43 ods. 1 a 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v sume 340.284,96 eur, daň celkom v sume 27.553,05 eur, odpočítanie dane celkom v sume 8,87 eur a v sume 83.378,69 eur, z toho podľa ust. § 51 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona v sume 8,87 eur a v sume 74.582,52 eur, oprava odpočítanej dane v sume 338,41 eur a uplatnil si nadmerný odpočet v sume 55.496,10 eur.
2. Na základe oznámenia správcu dane (Daňový úrad Nitra, pobočka Komárno) zo dňa 11. 11. 2014 sa začala u žalobcu dňa 19. 11. 2014 daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2014. Dňa 05. 12. 2014 bola so splnomocnenou zástupkyňou žalobcu spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom boli správcovi dane predložené doklady uvedené v tejto zápisnici a následne žalobca zaslal správcovi dane zoznam vydaných a prijatých faktúr za kontrolované zdaňovacie obdobie.
3. Správca dane výzvou zo dňa 20. 01. 2015 vyzval spoločnosť NIMFAS Corp., s.r.o. na zapožičanie písomností a listín týkajúcich sa zdaňovacieho obdobia august 2014 (zásielka sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote).
V predloženom administratívnom spise sa nachádza aj predvolanie zo dňa 11. 02. 2015 pre G. P.-C. (s pobytom v Maďarsku) na pojednávanie na deň 04. 03. 2015 vo veci daňového konania u daňového subjektu NIMFAS Corp., s.r.o., ktoré bolo adresátovi doručené dňa 16. 02. 2015. Opakované predvolanie
zo dňa 20. 03. 2015 bolo menovanému doručené dňa 23. 03. 2015, a to na deň 15. 04. 2015. Dňa 17. 04. 2015 správca dane spísal úradný záznam o tom, že G. P.-C. ako konateľ daňového subjektu NIMFAS Corp., s.r.o. sa nedostavil na predvolanie.
4. Výzvu zo dňa 20. 01. 2015 na zapožičanie písomností a listín zaslal správca dane aj spoločnosti RURKI s.r.o.. Dňa 28. 01. 2015 sa k správcovi dane dostavil splnomocnený zástupca spoločnosti RURKI s.r.o. W. C., ktorý okrem iného predložil faktúry č. 2014/069 a č. 2014/070. O tomto úkone správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 28. 01. 2015. Súčasťou spisu je i zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 18. 02. 2015 spísaná s W. C., predmetom ktorého bolo preverenie zdaniteľných obchodov, a to dodanie tovaru spoločnosťou RURKI s.r.o. pre žalobcu, pričom menovaný odpovedal na otázky správcu dane. Správcovi dane bolo predložené taktiež i splnomocnenie bez dátumu jeho udelenia (doručené dňa 14. 10. 2014), ktorým N. C. splnomocnila W. C. na zastupovanie spoločnosti okrem iného i pred daňovým úradom a výpisy z účtu spoločnosti RURKI s.r.o. zo dňa 07. 08. 2014 a 14. 08. 2014 o úhrade fakturovaných súm.
5. Dňa 04. 03. 2015 správca dane odoslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií podľa čl. 7, 15, 16 a 25-27 Nariadenia 904/2010/EÚ týkajúcu sa spoločnosti ALLIED GROCERS s.r.o. so sídlom v Českej republike, ktorá mala byť odberateľom tovaru od žalobcu v mesiaci august 2014 v zmysle faktúry č. V2014/0474 zo dňa 04. 08. 2014 a faktúry č. Z2014/0104 zo dňa 18. 08. 2014.
Ďalšia žiadosť správcu dane o medzinárodnú výmenu informácií bola zaslaná dňa 04. 03. 2015 do Poľskej republiky a týkala sa daňového subjektu M. V., ktorý mal byť odberateľom a zároveň aj dopravcom (v prípade jednej dodávky) tovaru podľa predložených dokladov.
Dňa 09. 03. 2015 bola zaslaná ďalšia žiadosť správcu dane o medzinárodnú výmenu informácií a týkala sa spoločnosti Ac Company Sagl. (dodávateľ žalobcu) so sídlom z Spolkovej republike Nemecko.
6. Dňa 18. 03. 2015 správca dane vykonal na základe požiadavky konateľa žalobcu zo dňa 16. 03. 2015 miestne zisťovanie v priestoroch veľkoskladu na Družstevnej ulici č. 8 v Komárne, o čom bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní.
7. Dňa 13. 04. 2015 bola správcovi dane doručená odpoveď poľskej finančnej správy vo veci žiadosti týkajúcej sa daňového subjektu M. V.. Správca dane zaslal dňa 16. 04. 2015 reklamáciu tejto odpovede z tam uvedených dôvodov. 8. Dňa 16. 04. 2015 správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, ktorá sa týkala odberateľa CHOCO-CHOCO s.r.o. (odberateľ žalobcu) so sídlom v Českej republike.
9. Dňa 06. 05. 2015 bola správcovi dane doručená odpoveď (na základe jeho dožiadania zo dňa 20. 01. 2015 a urgencie zo dňa 12. 03. 2015 o preverenie skutočností v spoločnosti MB TRADING, s.r.o) od dožiadaného a miestne príslušného správcu dane, t. j. Daňového úradu Bratislava, spolu so zápisnicou o ústnom pojednávaní zo dňa 16. 04. 2015, na ktorom bol vypočutý konateľ spoločnosti MB TRADING, s.r.o. J. M. za prítomnosti ním zvolenej osoby, ktorá vykonávala i tlmočenie. Zároveň predložil zoznam vydaných faktúr (v počte štyri), výpisy z účtu uvedenej spoločnosti za zdaňovacie obdobie august 2014 a štyri faktúry vystavené pre žalobcu ako odberateľa v kontrolovanom zdaňovacom období.
10. Dňa 14. 05. 2015 bola správcovi dane doručená čiastočná odpoveď z českej finančnej správy týkajúca sa daňového subjektu ALLIED GROCERS s.r.o. spolu s protokolom zo dňa 07. 04. 2015 a dokladmi, ktoré boli predložené na ústnom pojednávaní.
V ten istý deň bola správcovi dane doručená i odpoveď týkajúca sa daňového subjektu Ac Company Sagl..
11. Dňa 15. 05. 2015 vydal správca dane rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly od 20. 05. 2015 podľa ust. § 61 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
12. Dňa 06. 07. 2015 bola správcovi dane (na základe jeho dožiadania zo dňa 23. 02. 2015 o preverenie skutočností v spoločnosti FABRIZIO s. r. o.) doručená odpoveď zo dňa 01. 07. 2015 z dožiadaného
a miestne príslušného Daňového úradu Bratislava, spolu so zápisnicou o ústnom pojednávaní zo dňa 28. 04. 2015, na ktorom bol konateľ spoločnosti FABRIZIO s. r. o. T. W. Y. vypočutý vo veci preverenia obchodných aktivít spoločnosti za zdaňovacie obdobie august a október 2014, pričom správcovi dane boli predložené i doklady, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise.
13. Dňa 07. 07. 2015 bola správcovi dane doručená odpoveď českej finančnej správy týkajúca sa daňového subjektu CHOCO-CHOCO s.r.o. Dňa 11. 01. 2016 bola správcovi dane doručená konečná odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií z českej finančnej správy, ktorá sa týkala daňového subjektu ALLIED GROCERS s.r.o.
Dňa 21. 07. 2016 bolo správcovi dane doručené oznámenie žalovaného, v zmysle ktorého poľská finančná správa oznámila, že nemá žiadne nové informácie k prípadu a zaslanú odpoveď považuje za konečnú.
14. V podaní zo dňa 29. 07. 2016 správca dane oznámil žalobcovi, že dňa 21. 07. 2016 mu boli doručené podklady, na základe ktorých je možné určiť daňovú povinnosť a pokračuje sa v daňovej kontrole.
15. Podľa úradného záznamu zo dňa 04. 10. 2016 si správca dane zadovážil doklady z iných daňových kontrol, ktoré vykonal u žalobcu (protokol zo dňa 21. 09. 2015 z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie apríl 2014 a protokol zo dňa 06. 06. 2016 z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie október 2014).
16. V podaní zo dňa 04. 10. 2016 bol žalobca oboznámený s vykonanými dôkazmi a zisteniami z nich vyplývajúcimi, vrátane informácií získaných z finančnej správy iných členských štátov. Správca dane zároveň žalobcu oboznámil s vyhodnotením vykonaných dôkazov, informácií a zistení, z ktorých vyvodil záver, že nedošlo k dodaniu tovaru medzi spoločnosťou RURKI s.r.o., NIMFAS Corp., s.r.o. a MB TRADING, s.r.o. ako dodávateľmi a žalobcom ako odberateľom, ktorého vyzval, aby sa k týmto zisteniam vyjadril a predložil doklady preukazujúce opak kontrolných zistení.
17. Súčasťou spisu je zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 26. 10. 2016, na ktorom bola za prítomnosti konateľa žalobcu vypočutá ako svedkyňa S. K. V. (konateľka spoločnosti SAXIUSOX s. r. o.) v súvislosti s vyrubovacím konaním u žalobcu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2014, október 2014 a v súvislosti s výkonom daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie august 2014 a november 2014.
18. Žalobca v podaní zo dňa 31. 10. 2016 navrhol vypočuť ako svedka B. A. a N. C., konateľku spoločnosti RURKI s.r.o.
19. Súčasťou administratívneho spisu je i úradný záznam správcu dane zo dňa 02. 11. 2016 o nahliadnutí do spisov týkajúcich sa daňovej kontroly u žalobcu za iné zdaňovacie obdobia (apríl, máj a október 2014) a spisu týkajúceho sa daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty v spoločnosti RURKI s.r.o. (jún 2014), z ktorých spisov si vyhotovil fotokópie tam uvedených listín, vrátane listín, zistení a informácií týkajúcich sa preverovania obchodných transakcií v obchodnom reťazci SAXIUSOX s. r. o. › FABRIZIO s. r. o. › RURKI s.r.o. › HEPI, s.r.o.
20. Dňa 03. 11. 2016 správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní so splnomocnenou zástupkyňou žalobcu, ktorá predložila tam uvedené doklady a oznámil jej, že nahliadol do spisov žalobcu a iných daňových subjektov (RURKI s.r.o.), ktoré sa týkali daňových kontrol iných zdaňovacích období a z týchto si vyhotovil kópie dokladov. Dňa 14. 11. 2016 a 16. 11. 2016 splnomocnená zástupkyňa nahliadala do spisu týkajúceho sa predmetnej veci a vyhotovila si fotokópie listinných dokladov, o čom boli písané zápisnice o ústnom pojednávaní.
21. Následne žalobca predložil správcovi dane zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 03. 09. 2015 spísanú na Daňovom úrade Nitra, pobočka Levice, na ktorom bol za účasti konateľa žalobcu a Ing. B. A. (tlmočníčka) vypočutý konateľ spoločnosti NIMFAS Corp., s.r.o. G. P.-C. vo veci daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie jún 2014. Taktiež predložil protokol Daňového úradu Nitra, pobočka Levice zo dňa 04. 09. 2015 z daňovej kontroly u žalobcu, ktorá sa týkala vyššie uvedeného zdaňovacieho
obdobia, fotodokumentáciu s vyobrazením osôb, vozidiel, regálov, krabíc a protokol zo dňa 25. 05. 2015 z ústneho pojednávania s daňovým subjektom CHOCO-CHOCO s.r.o. na Finančnom úrade pre Juhomoravský kraj, územné pracovisko Brno. Zároveň predložil vyjadrenie zo dňa 18. 11. 2016 na základe výzvy správcu dane zo dňa 04. 10. 2016.
22. Dňa 29. 12. 2016 správca dane spísal protokol z daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie august 2014, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu doručený splnomocnenej zástupkyni žalobcu dňa 16. 01. 2017. V podaní zo dňa 03. 02. 2017 žalobca vyzval správcu dane na zabezpečenie zákonného stavu v súvislosti s jeho žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií adresovanou poľskej finančnej správe a reklamáciou tejto žiadosti. K protokolu podal žalobca vyjadrenie zo dňa 05. 02. 2016 (správne mal byť uvedený rok 2017).
23. Dňa 08. 03. 2017 sa k správcovi dane v sprievode konateľa žalobcu a splnomocnenej zástupkyne žalobcu dostavil J. M. (konateľ spoločnosti MB TRADING, s.r.o.) a bola sním spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom bol vypočutý ako svedok v súvislosti s daňovou kontrolou u žalobcu za zdaňovacie obdobie august 2014 a november 2014. Okrem iného uviedol, že spoločnosť MB TRADING, s.r.o. nakúpila tovar od spoločnosti DOXI TRADE s.r.o., ktorej konateľom bol W. C..
Súčasťou spisu je i zápisnica správcu dane zo dňa 15. 03. 2017 o vykonaní úkonu, z ktorej vyplýva, že Zsolt Miskolczi predložil v uvedený deň zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 16. 04. 2015 (na ktoré bol menovaný predvedený a vypočutý) spísanú na dožiadanom Daňovom úrade Bratislava vo veci daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie august a november 2014 (9. bod tejto časti rozsudku), ďalej predložil zoznam vydaných faktúr, faktúry vystavené dodávateľom MB TRADING, s.r.o. pre odberateľa - žalobcu v mesiaci august 2014, výpisy z účtu, faktúru č. 2561543 zo dňa 25. 08. 2014 v sume 123.868,13 eur od dodávateľa DOXI TRADE s.r.o. pre odberateľa MB TRADING, s.r.o. a fotodokumentáciu v rozsahu 24 strán.
24. Dňa 09. 03. 2017 správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií týkajúcu sa osoby W. C. s pobytom v Maďarsku.
25. Súčasťou spisu je i odpoveď doručená správcovi dane dňa 22. 05. 2017 týkajúca sa vozidla s evidenčným č. BL XXXHC (nákladné vozidlo Mercedes-Benz Sprinter, ktoré bolo prvýkrát zaevidované v SR dňa 30. 05. 2014, zmena v evidencii bola vykonaná dňa 30. 11. 2015, vlastníkom vozidla je spoločnosť Office Building Network, a. s., pričom história vozidla sa v databáze nenachádza).
26. Dňa 16. 08. 2017 bolo správcovi dane doručené podanie žalobcu, v ktorom oznámil adresy svedkov, ktorých navrhol vypočuť (Z. R., E. Z.), zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 15. 08. 2017 spísaná na Daňovom úrade Nitra, pobočka Levice vo veci daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie jún 2014. Následne dňa 21. 10. 2017 žalobca zaslal správcovi dane zápisnice spísané na Daňovom úrade Nitra, pobočka Levice o ústnom pojednávaní, a to zápisnicu zo dňa 03. 09. 2015 (výsluch svedka J. M.), zo dňa 18. 09. 2017 (výsluch svedka Z. R.) a zo dňa 18. 09. 2017 (výsluch svedka E. Z.), ktoré sa týkali daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie jún 2014 a taktiež nepodpísanú zmluvu o zapožičaní osobného motorového vozidla s evidenčným číslom BL XXXHC (prvú stranu). V informačnom systéme finančnej správy správca dane dňa 21. 11. 2017 zistil, že spoločnosť Office Building Network, a.s. nepodala daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roku 2014, urobila tak až za zdaňovacie obdobie roku 2015 a 2016.
27. Dňa 20. 02. 2018 bola správcovi dane doručená odpoveď maďarskej finančnej správy vo veci výsluchu W. C., konateľa spoločnosti DOXI TRADE s.r.o.
Ďalej boli správcovi dane predložené zápisnice o ústnom pojednávaní spísané na Daňovom úrade Bratislava o výsluchu J. M., a to zápisnica zo dňa 05. 11. 2014 spísaná v rámci daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie apríl 2014 a zápisnica zo dňa 16. 04. 2015 spísaná v rámci daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie august a november 2014.
28. Dňa 19. 04. 2018 správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní so splnomocnenou zástupkyňou žalobcu, predmetom ktorého bolo prerokovanie pripomienok žalobcu podaných k protokolu z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie august 2014.
29. Dňa 14. 05. 2018 správca dane vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 41.596,30 eur za zdaňovacie obdobie august 2014, znížil mu nadmerný odpočet zo sumy 55.496,10 eur na sumu 13.899,80 eur (s tým, že nadmerný odpočet uplatnený v podanom daňovom priznaní bol 55.496,10 eur, nadmerný odpočet priznaný správcom dane vo vyrubovacom konaní je 13.899,80 eur, rozdiel v sume nadmerného odpočtu je 41.596,30 eur).
30. Na základe odvolania žalobcu zo dňa 30. 06. 2018 vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím zo dňa 25. 09. 2018 rozhodnutie správcu dane zo dňa 14. 05. 2018 potvrdil ako vecne správne.
31. Súčasťou predloženého spisu je i kniha daňových dokladov, kniha vydaných faktúr, kniha prijatých faktúr, protokoly správcu dane z daňovej kontroly u žalobcu zo dňa 21. 09. 2015 (zdaňovacie obdobie apríl 2014), zo dňa 21. 03. 2016 (zdaňovacie obdobie máj 2014), zo dňa 06. 06. 2016 (zdaňovacie obdobie október 2014), zo dňa 31. 03. 2017 (zdaňovacie obdobie november 2014), faktúry vystavené spoločnosťou MB TRADING, s.r.o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa pod č. FV149241 zo dňa 01. 08. 2014, č. FV149248 zo dňa 08. 08. 2014, č. FV149256 zo dňa 18. 08. 2014 a č. FV149260 zo dňa 22. 08. 2014, protokol správcu dane zo dňa 01. 06. 2015 o určení dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie január, marec až jún 2014 v spoločnosti MB TRADING, s.r.o., protokol Daňového úradu Nitra zo dňa 30. 12. 2015 z daňovej kontroly v spoločnosti MB TRADING, s.r.o. za zdaňovacie obdobie október 2014, protokol správcu dane zo dňa 30. 12. 2015 z daňovej kontroly v spoločnosti MB TRADING, s.r.o. za zdaňovacie obdobie november 2014, faktúra č. NF 0011/14 zo dňa 18. 08. 2014 vystavená spoločnosťou NIMFAS Corp., s.r.o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa s predmetom fakturácie RED BULL 250 ml v množstve 80.352 ks v sume 69.906,24 eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 11.651,04 eur), protokoly Daňového úradu Nitra, pobočka Komárno zo dňa 01. 06. 2015 o určení dane podľa pomôcok (zdaňovacie obdobie apríl 2014) a zo dňa 02. 06. 2015 (zdaňovacie obdobie november 2014) v spoločnosti NIMFAS Corp., s.r.o., faktúry č. 2014/069 zo dňa 06. 08. 2014 a č. 2014/070 zo dňa 12. 08. 2014 vystavené spoločnosťou RURKI s.r.o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa, zápisnice o ústnom pojednávaní spísané na Daňovom úrade Nitra, pobočka Levice v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania u žalobcu za zdaňovacie obdobie jún 2014, a to zápisnica zo dňa 11. 08. 2018, na ktorom bol ako svedok vypočutý B. P., zápisnica zo dňa 11. 08. 2018, na ktorom bol ako svedok vypočutý O. I..
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
32. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 25. 09. 2018 potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 14. 05. 2018. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval pravdivosť údajov uvedených v daňovom priznaní žalobcu, pričom sa zameral na opodstatnenosť uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe predložených faktúr od dodávateľov žalobcu, t.j. spoločnosti NIMFAS Corp., s.r.o. (1 faktúra), MB TRADING, s.r.o. (4 faktúry) a RURKI s.r.o. (2 faktúry).
33. Žalobca si uplatnil v zdaňovacom období august 2014 právo na odpočítanie dane v sume 11.651,04 eur na základe faktúry č. NF0011/14 zo dňa 18. 08. 2014 v sume 69.906,24 eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 11.651,04 eur) vystavenej spoločnosťou NIMFAS Corp., s.r.o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa, predmetom ktorej bol tovar špecifikovaný ako Red Bull 250 ml v počte 80.352 kusov. Žalovaný popísal dôkazy vykonané správcom dane, ich obsah ako i vyhodnotenie správcu dane vo vzťahu k vyššie uvedenému dodávateľovi a konštatoval, že správca dane v priebehu daňovej kontroly využil i poznatky získané z daňovej kontroly iných zdaňovacích období u žalobcu a z daňovej kontroly v spoločnosti NIMFAS Corp., s.r.o., pričom zistil, že táto spoločnosť nespolupracuje, nepreukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinná uvádzať v daňovom priznaní. Dodanie tovaru a skutočná realizácia deklarovaného zdaniteľného plnenia v zdaňovacom období august 2014 na základe predloženej faktúry nebola označeným dodávateľom (t.j. NIMFAS Corp., s.r.o.) preukázaná. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane z uvedenej faktúry a toto nebolo preukázané ani dokazovaním vedeným správcom dane v priebehu daňovej kontroly a v následnom vyrubovacom konaní.
34. Žalobca si ďalej uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty spolu v sume 22.401,92 eur pri dodávkach na základe faktúr pod č. FV149241 zo dňa 01. 08. 2014, č. FV149248 zo dňa 08. 08. 2014, č. FV149256 zo dňa 18. 08. 2014 a č. FV 149260 zo dňa 22. 08. 2014, ktoré mala vystaviť spoločnosť MB TRADING, s.r.o. ako dodávateľ pre žalobcu ako odberateľa, predmetom ktorých bol tovar označený ako TIC TAC cukríky a rôzne druhy žuvačiek. Vo vzťahu k uvedenému dodávateľovi žalovaný popísal priebeh daňovej kontroly, vykonané dôkazy, ich obsah a vyhodnotenie správcu dane, ktorý využil i poznatky získané z daňovej kontroly iných zdaňovacích období u žalobcu a z daňovej kontroly v spoločnosti MB TRADING, s.r.o. Poukázal na to, že nebol preukázaný pôvod tovaru a jeho dodanie pre žalobcu od deklarovaného dodávateľa, t. j. spoločnosti MB TRADING, s.r.o. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr vystavených touto spoločnosťou v rámci daňovej kontroly, ani vyrubovacieho konania.
35. Žalobca si uplatnil i odpočítanie dane z pridanej hodnoty spolu v sume 7.543,34 eur pri dodávkach na základe faktúry č. 2014/069 zo dňa 06. 08. 2014 a faktúry č. 2014/070 zo dňa 12. 08. 2014 od dodávateľa označeného ako RURKI s.r.o. a správca dane v súvislosti s týmito deklarovanými obchodmi preveroval jednoznačne definovaný obchodný reťazec SAXIUSOX s. r. o. › FABRIZIO s. r. o. › RURKI s.r.o. › žalobca. Spoločnosť RURKI s.r.o. formálne potvrdila dodávky tovaru žalobcovi s tým, že tovar jej dodala spoločnosť FABRIZIO s. r. o.. Správca dane preveroval obchodné vzťahy medzi spoločnosťou RURKI s.r.o. a FABRIZIO s. r. o. aj v rámci daňovej kontroly v spoločnosti RURKI s.r.o. za zdaňovacie obdobie november 2014, pričom postupne vyšli najavo viaceré nezrovnalosti, ktoré mali za následok, že správca dane nepriznal spoločnosti RURKI s.r.o. odpočítanie dane z pridanej hodnoty uplatnené z faktúr za nákup tovaru od spoločnosti FABRIZIO s. r. o.. Táto spoločnosť nebola na adrese svojho sídla opakovane zastihnutá, ale jej konateľ T. W. Y. formálne potvrdil dodávky pre spoločnosť RURKI s.r.o. s tým, že tovar nakupoval od spoločnosti SAXIUSOX s. r. o., ktorej konateľka S. K. V. bola takmer vždy prítomná, ale na okolnosti obchodu si nespomínal. Menovaná bola vypočutá ako svedkyňa a uviedla, že v minulosti sa zúčastnila zakladania nejakého podniku v Komárne, ale v mene spoločnosti nikdy nekonala, neuskutočnila zdaniteľné obchody, nevystavila, ani nepodpísala faktúry. Od roku 2011 žije v Anglicku, o čom predložila i doklady a bola toho názoru, že bolo zneužité jej meno. Výpovede tejto svedkyne sa zúčastnil i konateľ žalobcu, ktorý ju označil za nedôveryhodnú osobu. Spoločnosť SAXIUSOX s. r. o. je nekontaktná, so správcom dane nespolupracuje a neumožnila ani vykonanie daňovej kontroly. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané dodanie tovaru v reťazci dodávok tak, ako je deklarované tvrdením zúčastnených subjektov. Prvý známy článok v reťazci, t.j. spoločnosť SAXIUSOX s. r. o. je nekontaktná, neplaní si svoje povinnosti a jej konateľka jednoznačne uviedla, že neuskutočnila žiadne zdaniteľné obchody. Z uvedených dôvodov správca dane vychádzal z toho, že ak prvý dodávateľ neuskutočnil dodanie tovaru, všetky ďalšie dodávky v definovanom reťazci sú len fiktívne a nedošlo k vzniku daňovej povinnosti.
36. Dodanie tovaru, deklarované na faktúrach predložených žalobcom, zo strany subjektov na nich uvedených v pozícii dodávateľa (NIMFAS Corp., s.r.o., MB TRADING, s.r.o. a RURKI s.r.o.) preukázané nebolo. Žalobca bol o všetkých skutočnostiach a spôsobe ich zistenia oboznámený, ale nepredložil dôkaz, ktorý by preukazoval pravdivosť jeho tvrdení a oprávnenosť nároku na uplatnenie odpočítania dane. Správca dane vyvodil z vykonaného dokazovania správny právny záver, že dodanie tovaru uvedeného na predložených faktúrach od deklarovaných dodávateľov pre žalobcu nebolo preukázané.
37. V ďalšej časti rozhodnutia žalovaný reagoval na námietky žalobcu, ktoré možno rozdeliť do troch oblastí, a to nedodržanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly, nedostatočné a nesprávne zistenie skutkového stavu, nesprávne právne posúdenie, vrátane posúdenia dôkazného bremena.
K námietke týkajúcej sa nedodržania lehoty na vykonanie daňovej kontroly žalovaný uviedol, že správca dane začal daňovú kontrolu dňa 19. 11. 2014 na základe oznámenia zo dňa 11. 11. 2014 a s cieľom zistiť skutočnosti nevyhnutné pre účely správy daní čo najúplnejšie, zaslal v priebehu daňovej kontroly finančným správam iných členských štátov Európskej únie štyri žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Rozhodnutím zo dňa 15. 05. 2015 prerušil daňovú kontrolu z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia (medzinárodné dožiadania). Daňová kontrola bola v zmysle tohto rozhodnutia prerušená až do obdržania podkladov, na základe ktorých je možné určiť daňovú povinnosť. Lehota na výkon daňovej kontroly v čase jej zákonného prerušenia neplynula. V podaní zo dňa 29. 07. 2016 správca dane žalobcovi oznámil, že dňa 21. 07. 2016 mu boli doručené podklady, na základe ktorých je možné určiť daňovú povinnosť. Uvedeným dňom, teda dňa 21. 07. 2016,
pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená a správca dane pokračoval v jej výkone. Dňa 16. 01. 2017 bol splnomocnenej zástupkyni žalobcu doručený protokol zo dňa 29. 12. 2016 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole a týmto dňom bola daňová kontrola u žalobcu ukončená. Trvala 362 dní, čo je v súlade so zákonom. Podľa názoru žalobcu je sporné prerušenie daňovej kontroly v závislosti na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, resp. odpovede na túto žiadosť zaslanú poľskej finančnej správe. Správca dane dňa 04. 03. 2015 zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií za účelom preverenia opodstatnenosti oslobodenia dodávok tovaru od dane pre odberateľa (M. V.) v inom členskom štáte, pričom i zaslanie tejto žiadosti bolo dôvodom na prerušenie daňovej kontroly. Dňa 13. 04. 2015 bola správcovi dane doručená odpoveď na predmetnú žiadosť a z preloženého textu odpovede, ktorý bol správcovi dane doručený, vyplynulo, že daňový úrad poskytne odpoveď. Zároveň formulár obsahoval informáciu, že v súvislosti s poľským daňovníkom boli poľskej finančnej správe zaslané aj iné žiadosti, na ktoré už boli poskytnuté odpovede. Takúto odpoveď správca dane neakceptoval ako úplnú, dostatočnú a konečnú, nakoľko neobsahovala odpovede na otázky, ktoré žiadal správca dane objasniť a iné uvedené žiadosti, resp. odpovede na ne sú v danej forme pre správcu dane neidentifikovateľné. Predmetná odpoveď zároveň obsahovala nesprávny preklad. Je však nutné prisvedčiť správcovi dane, že odpoveď prijatú dňa 13. 04. 2015 nebolo možné považovať za relevantný podklad, na základe ktorého je možné určiť daňovému subjektu daňovú povinnosť za zdaňovacie obdobie august 2014. Správca dane zaslal dňa 16. 04. 2015 reklamáciu odpovede, ktorá bola z jeho strany urgovaná. Dňa 21. 07. 2016 bola správcovi dane doručená odpoveď na reklamáciu a zároveň odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. Poľská finančná správa oznámila, že nemá žiadne nové informácie k prípadu a zaslanú odpoveď považuje za konečnú. Na základe uvedeného správca dane vyhodnotil získané dôkazy a prijal záver v prospech daňového subjektu a aj napriek tomu, že nemal potvrdené nadobudnutie tovaru poľským odberateľom v zdaňovacom období august 2014, uznal žalobcovi dodávky pre deklarovaného odberateľa ako oslobodené od dane z pridanej hodnoty. O týchto skutočnostiach bol žalobca informovaný už vo výzve na predloženie dôkazov zo dňa 04. 10. 2016. Správca dane zaslal finančnej správe iného členského štátu žiadosť o zodpovedanie konkrétnych otázok a právom očakával relevantné odpovede, rovnako, ako žalobca očakáva od správcu dane prijatie záverov na základe relevantných dôkazov. Prerušenie daňovej kontroly v predmetnej veci bolo zákonné a daňová kontrola trvala 362 dní. Protokol z takto vykonanej daňovej kontroly je relevantným podkladom pre rozhodnutie správcu dane.
Správca dane zhromaždil rozsiahly dôkazný materiál, ktorý je dostatočným podkladom pre vydanie rozhodnutia. Žalobca si v podanom daňovom priznaní uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr od uvedených dodávateľov, čomu ale predchádza bezpodmienečné splnenie zákonných podmienok hmotnoprávnej povahy, ktorých nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby, ani pri dobromyseľnosti platiteľa. Dodávatelia žalobcu dodanie tovaru v zmysle predložených faktúr pre žalobcu nepreukázali a nepreukázali ani vznik daňovej povinnosti. Ak nedošlo k vzniku daňovej povinnosťou u dodávateľov, žalobca ako odberateľ si právo na odpočítanie dane z faktúrami deklarovaného dodania uplatniť nemohol, nakoľko táto daň voči nemu nebola uplatnená označenými dodávateľmi. Žalobca disponuje faktúrami, na ktorých sú v pozícii dodávateľa uvedené spoločnosti NIMFAS Corp., s.r.o., MB TRADING, s.r.o. a RURKI s.r.o., ale v priebehu dokazovania nebolo preukázané, že uvedení dodávatelia tieto faktúry vystavili na základe reálneho plnenia. Ak teda tovar skutočne nedodali platitelia, ktorí sú na faktúrach uvedení v pozícii dodávateľov, potom žalobca nedisponuje faktúrami, na základe ktorých by bol oprávnený uplatniť si právo na odpočítanie dane. Samotná existencia tovaru v danom druhu a objeme nie je dôkazom o tom, že tovar bol dodaný práve označenými dodávateľmi i s poukazom na skutočnosť, že žalobca prevádzkuje veľkoobchod a teda vo svojich skladových priestoroch manipuluje s tovarom daného druhu, ktorý je predmetom ďalších obchodných aktivít.
38. Správca dane v predmetnej veci oprávnene nadobudol pochybnosti o pravdivosti tvrdení žalobcu, o týchto pochybnostiach žalobcu oboznámil a vyzval ho na ich odstránenie. Žalobca si túto svoju povinnosť nesplnil, pričom v odvolaní poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-18/13. V zmysle právnych záverov tohto rozsudku samotná skutočnosť, že správca dane má pochybnosti o tom, či plnenie poskytnuté daňovému subjektu bolo skutočne vykonané dodávateľom uvedeným na faktúrach, nepostačuje na vylúčenie práva na odpočítanie dane, na ktoré má daňový subjekt nárok v prípade, ak správca dane nevie preukázať, vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené správcom dane, že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie je súčasťou podvodu. Správca dane v predmetnej veci však predložil dostatok objektívnych skutočností, na základe ktorých je možné
konštatovať, že žalobca vedel, mal vedieť alebo mohol vedieť, že deklarované plnenia sú súčasťou podvodu.
Žalobca sám uvádza, že ho oslovili konatelia dodávateľských spoločností s ponukou dodania tovaru, ktorý už dlhšiu dobu nakupuje a predáva. Podľa žalobcu išlo o tovar, ktorý nebolo možné vo väčších množstvách objednať v danom čase, a tak nebol dôvod tovar odmietnuť. Už vzhľadom k tejto skutočnosti je žalovaný toho názoru, že práve ponuka neobvykle veľkého množstva tovaru mala byť dôvodom k jeho riadnemu prevereniu a k prevereniu dodávateľov. Daňový subjekt s uvedenými dodávateľmi spolupracoval aj v iných zdaňovacích obdobiach, čo je zrejmé z toho, že správca dane využil zistenia získané v rámci iných daňových kontrol a daňových konaní. Nejedná sa teda o jednorazový obchod s náhodnými obchodnými partnermi, ale o opakované dodávky tovaru v značných množstvách a sumách.
K daňovému subjektu NIMFAS Corp., s.r.o. žalovaný uviedol, že konateľ tejto spoločnosti (G. P.-C.) sa v sprievode žalobcu dostavil dňa 03. 09. 2015 k inému správcovi dane, ktorý vykonáva u žalobcu kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2014. Za prítomnosti konateľa žalobcu svedok uviedol, že v zdaňovacom období jún 2014 bol v obchodnom vzťahu so žalobcom, dodal mu tovar, ktorý nakupoval od spoločnosti Flash Logistics s.r.o. a táto spoločnosť dodala tovar priamo do skladov žalobcu. Svedok nepredložil jediný doklad, či dôkaz, ktorý by preukazoval jeho tvrdenia. Spoločnosť Flash Logistics s.r.o. podala posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2013 a daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2012, čo značí, že tento daňový subjekt v roku 2014 nijakú ekonomickú činnosť neuskutočňoval. Vyjadrenie G. P.-C. na tomto ústnom pojednávaní považuje žalovaný za účelové a bez dôkazného opodstatnenia. Na tomto pojednávaní sa stretol konateľ žalobcu s konateľom dodávateľa, ktorý uviedol, že boli v dobrom vzťahu, ale napriek tomu nepreukázal realizáciu obchodných vzťahov v zdaňovacom období august 2014. Predvolanie na pojednávanie prevzal G. P.-C. dňa 16. 02. 2015, resp. dňa 23. 03. 2015, a teda dňa 03. 09. 2015 už mal jasnú vedomosť o tom, že jeho účasť na ústnom pojednávaní je nevyhnutná aj v súvislosti s inými zdaňovacími obdobiami, ale svoje vyjadrenie vedome neposkytol. V prípade, ak by žalobca pristupoval k výberu svojich obchodných partnerov s potrebnou starostlivosťou, zistil by, že spoločnosť mala v čase realizácie deklarovaných zdaniteľných plnení sídlo na adrese, kde má, resp. malo sídlo niekoľko desiatok spoločností, pričom sa jedná o kancelárske priestory.
K ďalšiemu dodávateľovi, t. j. spoločnosti MB TRADING, s.r.o. žalovaný uviedol, že táto spoločnosť nemala nijakých zamestnancov, ale široký záber ekonomickej činnosti a jej konateľ (J. M.) je ochotný poskytnúť vyjadrenia v súvislosti s daňovými konaniami u iných daňových subjektov, pričom v súvislosti s daňovými kontrolami v jeho spoločnosti odmieta spolupracovať. Podľa vyjadrenia konateľa tejto spoločnosti mal žalobca prísť do kontaktu s jeho dodávateľom (spoločnosťou DOXI TRADE s.r.o.), ktorý mal voziť tovar priamo k žalobcovi a tam ho mali preberať zamestnanci žalobcu. Toto potvrdil aj konateľ žalobcu dňa 08. 03. 2017. Žalobca mal teda vedomosť, odkiaľ tovar pochádza a keby k výkonu svojej ekonomickej činnosti pristupoval zodpovedne, mohol z obchodného registra zistiť, že DOXI TRADE s.r.o. sídli na adrese, kde má aktuálne sídlo 26 iných spoločností (historicky 45). J. M. uviedol, že spoločnosť bola vždy korektná a neporušovala zmluvu. Faktom však je, že spoločnosť DOXI TRADE s.r.o. nebola platiteľom dane z pridanej hodnoty od 31. 12. 2013, ale J. M. túto skutočnosť ani v auguste 2014 nepostrehol, nakoľko ešte v tomto období prijímal od tohto dodávateľa faktúry s vyčíslenou daňou z pridanej hodnoty. Spoločnosť MB TRADING, s.r.o., o ktorej žalobca tvrdil, že bola schopná dodať tovar v neobvykle veľkých množstvách, sídli na adrese, ktorú využíva viac ako sto iných spoločností.
V priebehu dokazovania bol definovaný obchodný reťazec SAXIUSOX s. r. o. › FABRIZIO s. r. o. › RURKI s.r.o. a dodávky sa opakovali vo viacerých zdaňovacích obdobiach, pričom sa mali uskutočniť v jeden a ten istý deň, keď bol podľa vyjadrení zainteresovaných osôb tovar prepravený na účet spoločnosti SAXIUSOX s. r. o. do Komárna (skladové priestory FABRIZIO s. r. o.), kde bol vyložený a následne naložený a spoločnosť FABRIZIO s. r. o. ho previezla do skladových priestorov spoločnosti RURKI s.r.o., kde bol vyložený a v ten istý deň žalobca tovar naložil a previezol do svojich skladových priestorov v Komárne. Spoločnosť FABRIZIO s. r. o. tvrdila, že cena prepravy tovaru bola v cene tovaru, ale toto nevyplýva ani z jednej z predložených faktúr a nebol predložený ani žiadny doklad o preprave tovaru.
39. Za výber obchodných partnerov je zodpovedný žalobca ako daňový subjekt, ktorý si v kontrolovanom zdaňovacom období vybral troch obchodných partnerov, ktorých konanie možno označiť za viac ako nedôveryhodné. Túto skutočnosť podľa názoru žalovaného nemožno považovať za náhodu a žalobca pri
výbere svojich obchodných partnerov nepostupoval s potrebnou starostlivosťou. Na základe zistených objektívnych skutočností možno konštatovať, že žalobca mal, mohol, resp. vedel, že sa svojím konaním zúčastňuje konania, ktorého cieľom je získať daňovú výhodu.
40. Rozhodnutie správcu dane a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu je plne v súlade so zákonom. Žalobca v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania v predmetnej veci nepredložil relevantný dôkaz, ktorý preukazuje oprávnenosť uplatnenia si práva na odpočítanie dane z predložených dodávateľských faktúr a vo svojom odvolaní nepodal námietky a dôkazy, ktoré by zakladali dôvod na zrušenie rozhodnutia správcu dane.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
41. V žalobe zo dňa 04. 12. 2018 žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 25. 09. 2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Tvrdil, že toto rozhodnutie je nezákonné a bol ním ukrátený na svojich právach.
42. Vzniesol námietku nedodržania lehoty na vykonanie daňovej kontroly s tým, že pokračovanie v takejto daňovej kontrole má povahu nezákonného zásahu a protokol z nej vyhotovený má povahu nezákonného dôkazu, ktorý nemožno použiť. Daňová kontrola sa u neho začala dňa 19. 11. 2014 a bola ukončená doručením protokolu dňa 16. 01. 2017. Správca dane prerušil daňovú kontrolu od 20. 05. 2015 rozhodnutím zo dňa 15. 05. 2015 z dôvodu zaslania štyroch žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií a podľa jeho oznámenia dôvody prerušenia kontroly pominuli dňa 21. 07. 2016. Pominutie prekážok na pokračovanie daňovej kontroly správca dane viazal na prijatie odpovede na žiadosť v rámci medzinárodnej výmeny informácií do Poľska na preverenie dodania tovaru pre odberateľa M. V.. Správca dane konštatoval, že odpoveď prijal dňa 13. 04. 2015, ale túto reklamoval, pričom tvrdil, že konečná odpoveď bola prijatá po zaslaní urgencie dňa 21. 07. 2016. Podľa referenčného dokumentu, ktorý sa nachádza v spise, bola konečná odpoveď na túto žiadosť zaslaná zahraničným správcom dane dňa 02. 04. 2015 a správca dane ju obdržal dňa 13. 04. 2015. Z odpovede poľskej finančnej správy je zrejmé, že táto využila svoje oprávnenie v zmysle Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, a to čl. 7 a odmietla poskytnúť informácie s poukazom na čl. 54 ods. 1 tohto nariadenia, pričom odkázala na štyri ďalšie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, ktoré sa týkali rovnakého daňovníka a rovnakých transakcii, na ktoré už odpoveď poskytla. Vo všetkých uvedených odpovediach potvrdila nadobudnutie tovaru poľskými daňovníkom. Správca dane nemá právomoc neakceptovať, resp. spochybňovať postup kompetentného daňového orgánu iného členského štátu, ktorý využil právomoc danú mu príslušným nariadením. Od prijatia tejto odpovede príslušným orgánom SR, ktorým je žalovaný, vo veci tejto žiadosti už neprebiehalo žiadne získavanie informácií podľa osobitného predpisu, ktoré vyžaduje ust. § 61 ods. 1 písm. b/ zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako podmienku pre prerušenie daňovej kontroly. Správca dane nie je oprávnený reklamovať alebo spochybňovať postup príslušného daňového orgánu v zahraničí a neexistoval žiadny oprávnený dôvod, aby žalovaný na túto e-mailovú správu medzi ním a správcom dane zareagoval až dňa 21. 07. 2016. Zo spisu je zjavné, že žalovaný nevykonal v danom čase žiaden iný ďalší úkon v zmysle osobitných predpisoch na získanie požadovanej informácie. Dňa 21. 07. 2016 zaslal správcovi dane iba strohý e-mail, ktorým oznámil, že odpoveď poľskej strany je konečná. Odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií mu bola poskytnutá už dňa 13. 04. 2015 a jej opätovné zaslanie aj v roku 2016 je preto pre právne posúdenie veci irelevantné.
Ďalej žalobca poukázal na nesprávny preklad odpovede zahraničného správcu dane, ktorý musí byť vykladaný na ťarchu daňových orgánov. Správcovi dane muselo byť zrejmé, že ide o nesprávny preklad, keďže poľská finančná správa poukazovala na čl. 54 ods. 1 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, a teda, že odpoveď poskytnutá nebude. Ak aj správca dane dňa 16. 04. 2015 reklamoval predmetnú odpoveď a žalovaný vo veci skutočne vykonal akýkoľvek úkon, okamžite by bol zistil túto nesprávnosť prekladu a informoval by správcu dane, že vo veci medzinárodnej výmeny informácií odpoveď poskytnutá nebude, a nie až po 15 mesiacoch, keď je zjavné, že žiadne úkony vo veci získania informácií počas tohto obdobia vykonané neboli. Neobstojí ani argumentácia, že správca dane nevedel identifikovať zaslané odpovede, pretože túto informáciu vedel poskytnúť správcovi dane žalovaný.
Následne po odpovedi, že poľská finančná správa neposkytne žiadne informácie, správca dane bez ďalšieho úkonu žalobcovi priznal dodanie tovaru poľskému odberateľovi zrejme na základe odpovedí na medzinárodnú výmenu informácií, ktoré už mal k dispozícii v apríli 2015 z predchádzajúcich odpovedí poľskej finančnej správy. Z uvedeného vyplýva, že prerušenie daňovej kontroly z dôvodu preverovania tohto odberateľa až do 21. 07. 2016 nemalo žiadne opodstatnenie a bolo iba formálne. V tejto súvislosti poukázal žalobca na právny názor Najvyššieho súdu SR vo veci pod sp. zn. 5Sžf/5/2016, kde Najvyšší súd SR vytkol súdu prvého stupňa, že sa nezaoberal námietkou žalobcu o zneužití inštitútu prerušenia daňovej kontroly správcom dane. Dôvody na prerušenie daňovej kontroly pominuli dňa 04. 01. 2016, keď žalovaný obdržal odpoveď na poslednú zo štyroch žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií, z dôvodu ktorých bola daňová kontrola prerušená rozhodnutím správcu dane. Aj keby žalobca vychádzal z toho, že odpoveď bola prijatá až 11. 01. 2016, a teda v tento deň pominuli prekážky na vykonanie daňovej kontroly, potom daňová kontrola prebiehala až 553 dní, z čoho vyplýva, že bola prekročená maximálne zákonná lehota na vykonanie daňovej kontroly. Vzhľadom na nesprávne a účelové určenie okamihu začatia pominutia dôvodov na prerušenie daňovej kontroly je žalobca toho názoru, že lehota na vykonanie daňovej kontroly uplynula a jej pokračovanie po tejto lehote bolo nezákonným zásahom. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR č. III ÚS 24/2010-57 protokol z daňovej kontroly pri nerešpektovaní maximálnej dĺžky jej trvania má povahu nezákonného dôkazu. Ak rozhodnutie vychádza z tohto nezákonného dôkazu, trpí vadou nezákonnosti a rovnako tak všetky dôkazy a úkony vykonané po uplynutí zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly sú nezákonné. Postup správcu dane v tomto dôsledku trpí takou vadou konania, ktorá má za následok nezákonnosť vydaného rozhodnutia.
43. V ďalšej časti žaloby (nesprávne a nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci) žalobca uviedol, že mu nebolo priznané právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr presne špecifikovaných a označených v rozhodnutí žalovaného od dodávateľov NIMFAS Corp., s.r.o., MB TRADING, s.r.o. a RURKI s.r.o. v celkovej sume 41.596,30 eur. Nepriznanie práva na odpočítanie dane pri týchto faktúrach daňové orgány založili na skutočnosti, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania, že mu bol dodaný tovar uvedený na faktúrach práve týmito dodávateľmi, že dodávatelia nepreukázali vykonávania reálnej ekonomickej činnosti, že išlo len o fakturačný obchod bez reálneho uskutočnenia s cieľom získať daňovú výhodu. Žalobca zdôraznil, že materiálna existencia tovaru v rámci daňovej kontroly a daňového konania nebola daňovými orgánmi spochybňovaná. Predmetom sporu je teda skutočnosť, či na základe zistení daňových orgánov a vykonaných dôkazov možno odoprieť žalobcovi právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z ním predložených faktúr na základe argumentácie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania skutočnosti, že tovar mu bol dodaný práve dodávateľmi uvedenými na faktúrach. Táto otázka jednoznačne spadá pod výklad práva EÚ, a to Smernice Rady č. 2006/112/ES, pričom výklad tohto práva vykonaný daňovými orgánmi je v absolútnom rozpore s relevantnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ. V tejto súvislosti žalobca poukázal na skutkové okolnosti prípadov riešených Súdnym dvorom EÚ (rozsudok v spojených veciach C-80/11 a V-142/11 Mahagében a Dávid zo dňa 21. 06. 2012, rozsudok vo veci C-324/11 Gábor Tóth zo dňa 06. 09. 2012 a rozsudok vo veci C-18/13 Maks Pen zo dňa 13. 02. 2014), z ktorých je zrejmé, že uvádzaná judikatúra je aplikovateľná v žalobcovej veci, a to napriek tomu, že žalovaný výslovne v odôvodnení svojho rozhodnutia neargumentuje pojmom „daňový podvod“.
Spoločné pre všetky prípady riešené v uvedených rozsudkoch bolo to, že existencia tovaru, resp. uskutočnenia služieb neboli daňovými orgánmi spochybnené. Nepriznanie práva na odpočítanie dane z faktúr predložených daňovými subjektmi bolo odôvodnené tým, že u dodávateľov, resp. ich subdodávateľov boli zistené skutočnosti, podľa ktorých daňové orgány dospeli k záveru, že subjekty uvedené na faktúrach nemohli uskutočniť plnenia uvedené na faktúrach z dôvodu, že nedisponovali výrobnými kapacitami, zamestnancami a prostriedkami, nesplnili si riadne svoje daňové povinnosti, nepredložili relevantnú účtovnú dokumentáciu. Výklad práva, týkajúci sa odopretia práva na odpočítanie dane, ktorý poskytol Súdny dvor EÚ (ďalej aj SD EÚ) je záväzný. Zo skutkových okolností a dôvodov daňových orgánov, na ktorých založili nepriznanie práva na odpočítanie dane daňovým subjektom, v prípadoch predložených Súdnemu dvoru EÚ je zrejmé, že sú obdobné ako v žalobcovom prípade. Žalobca taktiež poukázal na uznesenie SD EÚ zo dňa 28. 02. 2013 vo veci C-563/11.
44. V ďalšej časti žaloby žalobca namietal proti nepriznaniu práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľov NIMFAS Corp., s.r.o. (31. až 51. bod žaloby), RURKI s.r.o. (52. až 66. bod žaloby) a MB TRADING, s.r.o. (67. až 83. bod žaloby).
V prípade dodávateľa NIMFAS Corp., s.r.o. žalobca poukázal na zistenia správcu dane, pričom žalovaný považoval takto zistený skutkový za dostatočný, rovnako tak aj jeho právne posúdenie. Žalobca bol toho názoru, že vzhľadom na uvedenú judikatúru Súdneho dvora EÚ, zistený skutkový stav nie je dostatočný na prijatie záveru, že uvedený dodávateľ mu nedodal tovar deklarovaný na sporných faktúrach a že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania, že splnil podmienky stanovené v zmysle ust. § 49 ods. 2 písm. a/ v nadväznosti na ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, resp. že došlo k zneužitiu práva z jeho strany alebo k daňovému podvodu zo strany jeho dodávateľa, o ktorom vedel alebo mal vedieť. V tejto časti je rozhodnutie žalovaného nezákonné a pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné.
Podmienky požadované Smernicou č. 2006/112, tak ako ich definoval SD EÚ, žalobca splnil, je zdaniteľnou osobou, plnenie sa uskutočnilo tak, ako to vyplýva z faktúry, ktorá obsahuje všetky údaje požadované smernicou, prijaté plnenie použil na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení a plnenie mu poskytla iná zdaniteľná osoba. SD EÚ v danom prípade vždy považuje vecné a formálne podmienky vzniku a výkonu práva na odpočet požadované smernicou za splnené.
Za daných okolností, vzhľadom na vyššie uvedené závery SD EÚ, dôkazné bremeno ohľadne preukázania na základe objektívnych dôkazov svedčiacich o objektívnych skutočnostiach, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že plnenia, ktoré sú predmetom sporu sú dotknuté daňovým podvodom, sa v plnom rozsahu presúva na daňové orgány, pričom zároveň musia predložiť konkrétne indície o existencii daňového podvodu.
Dôvody, na ktorých žalovaný založil nepriznanie práva na odpočítanie dane sú v priamom rozpore so závermi žalobcom uvádzaných rozsudkov SD EÚ. Na vylúčenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nepostačuje záver daňových orgánov, podľa ktorého tovar nebol skutočne dodaný dodávateľom uvedeným na faktúre, len vzhľadom na skutočnosť, že tento dodávateľ nepredložil svoje účtovné a daňové evidencie a v čase preverovania je nekontaktný.
Vylúčenie práva na odpočítanie dane z dôvodu, že hoci bolo dodanie uskutočnené, v skutočnosti nebolo vykonané dodávateľom uvedeným na faktúre, je možné jedine pod dvojitou podmienkou, že táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie a ak sa preukáže, že vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi zdaniteľná osoba vedela a mala vedieť, že uvedené plnenie, zakladajúce právo na odpočet, bolo súčasťou podvodu.
Žalobca má za to, že zo záverov rozsudku v prípade C-18/13 vyplýva, že objektívne dôkazy osvedčujúce objektívne skutočnosti, z ktorých jednoznačne plynie, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že jeho plnenie mohlo byť súčasťou nezákonnosti na strane dodávateľa, nie sú a nemôžu byť tie, na ktorých postavili svoje závery daňové orgány, teda na nekontaktnosti dodávateľa v čase preverovania, nemožnosti získania a overenia jeho účtovnej a daňovej evidencie, ako ani na skutočnostiach, ktoré nastali s časovým odstupom a potom, čo sa predmetné dodanie tovaru uskutočnilo. Týmito dôkazmi nemôže byť skutočnosť, že žalobca nevie poskytnúť dôkazy, ktorými nie je povinný ani disponovať a ohľadom ktorých nenesie dôkazné bremeno.
Žalobca zabezpečil účasť konateľa spoločnosti G. P.-C. na výsluchu ku kontrole za zdaňovacie obdobie jún 2014 (výsluch zo dňa 03. 09. 2015), ktorý potvrdil obchodný vzťah so žalobcom, ale podľa daňových orgánov tento dôkaz nie je relevantný, nakoľko svedok nepredložil dôkaz preukazujúci jeho tvrdenie. Výpoveď svedka však nemožno odmietnuť s poukazom na to, že svedok svoje tvrdenia nevie preukázať, nakoľko svedok vypovedal o skutočnostiach, ktoré vnímal vlastnými zmyslami a nemá dôkaznú povinnosť. Svedok P.-C. nebol ani raz predvolaný na výsluch svedka vo veci daňovej kontroly žalobcu za zdaňovacie obdobie august 2014. Predvolania, ktorými argumentuje žalovaný, mu boli zasielané vo veci daňového konania spoločnosti NIMFAS Corp., s.r.o., čo je zrejmé z predvolania zo dňa 11. 02. 2015 ako aj z opakovaného predvolania, a nie v súvislosti daňovou kontrolou u žalobcu.
Vo veci preukázania dodania tovaru od tohto dodávateľa žalobca navrhol vypočutie konateľa spoločnosti ako svedka, ďalej svedka - Ing. A., účtovníčky spoločnosti, pričom tento návrh odôvodnil tým, že uvedená osoba bola pri vykládke tovaru od tejto spoločnosti v skladoch žalobcu. Daňové orgány bez náležitého odôvodnenia nezákonne odmietli vykonať navrhované výsluchy, resp. na nevykonanie navrhovaných výsluchov použili dôvody, ktoré nemožno akceptovať. Nemožno konštatovať neunesenie dôkazného
bremena žalobcu, ak daňové orgány bez zákonného dôvodu odmietnu vykonanie navrhovaných dôkazov. Svojím postupom daňové orgány upreli žalobcovi jednu zo základných súčastí práva na spravodlivý proces, a to právo navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nevykonanie dôkazov bez relevantného dôvodu je vadou dokazovania, porušením základných povinností správcu dane pri dokazovaní a vedie k nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Žalobca namietal, že správca dane nezákonným spôsobom odmietol vykonať navrhované dôkazy a napriek tomu žalovaný jeho rozhodnutie potvrdil ako zákonné.
Ďalej namietal, že daňové orgány nepriznanie práva na odpočítanie dane odôvodnili tým, že žalobca nepreukázal, kedy pri obchodných transakciách na neho prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník v zmysle ust. § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Takýto dôvod na nepriznanie práva na odpočítanie dane z predložených dodávateľských faktúr je v priamom rozpore s judikatúrou SD EÚ. Zo žiadneho dôkazu, ktorý sa nachádza v spise, nevyplýva, že by daňový subjekt nenadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník.
45. V prípade nepriznania práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa RURKI s.r.o. žalobca opätovne opísal skutkový stav zistený správcom dane, s ktorým sa stotožnil i žalovaný. Námietky proti záverom daňových orgánov v prípade tohto dodávateľa sú obsahovo takmer totožné s námietkami (uvedenými v 44. bode žaloby), ktoré vzniesol žalobca k nepriznaniu práva na odpočítanie dane z faktúry od dodávateľa NIMFAS Corp., s.r.o. (napr. 53. a 32. bod žaloby, 54. a 33. bod, 55. a 34. bod, 56. a 36. bod, 66. a 50. bod žaloby).
Žalobca v tejto časti žaloby tvrdil, že argumenty uvádzané daňovými orgánmi sú dokonca v priamom rozpore s judikatúrou SD EÚ a znamenajú vyvodenie objektívnej zodpovednosti voči žalobcovi za skutočnosti, ktoré nastali u subjektov, o ktorých nemohol objektívne mať absolútne žiadnu vedomosť. Na vylúčenie práva na odpočítanie dane nepostačuje záver daňových orgánov, podľa ktorého tovar nebol skutočne dodaný dodávateľom uvedeným na faktúre, len vzhľadom na skutočnosť, že daňové orgány zistili, že jeden zo subdodávateľov v rade je nekontaktný, resp. jeho konateľka popiera vykonávanie ekonomickej činnosti. Zo záverov uvedených v prípade rozsudku C-18/13 vyplýva, že objektívne dôkazy osvedčujúce objektívne skutočnosti, z ktorých jednoznačne plynie, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že jeho plnenie mohlo byť súčasťou nezákonnosti na strane dodávateľa, nie sú a nemôžu byť tie, na ktorých postavil svoje závery žalovaný a správca dane, teda na nekontaktnosti tretieho subdodávateľa v čase preverovania, nemožnosti získania a overenia jeho účtovnej a daňovej evidencie, na skutočnosti, že konateľka popiera ekonomickú činnosť tejto spoločnosti, ani na skutočnostiach uvádzaných na strane 14 rozhodnutia, že tovar bol podľa zistení daňových orgánov v ten istý deň prepravovaný so skladového areálu FABRIZIO do skladového areálu RURKI a následne prepravený žalobcom do jeho skladu. Rovnako tak skutočnosť, že žiadna zo spoločností v subdodávateľskom reťazci nepreukázala prepravu tovaru (žalobca prepravu tovaru do svojho skladu preukázal a táto nebola spochybňovaná), ako ani na skutočnostiach, ktoré nastali s časovým odstupom potom, čo sa predmetné dodanie tovaru uskutočnilo. Rovnako tak týmito dôkazmi nemôže byť skutočnosť, že daňový subjekt nevie poskytnúť dôkazy, ktorými v zmysle zákona nie je povinný disponovať a ohľadom ktorých nenesie dôkazné bremeno (obstarávacie procesy dodávateľa, preprava tovaru, ktorú nezabezpečoval). Ak aj došlo k nezákonnosti v subdodávateľskom reťazci, žiadny dôkaz z uskutočneného dokazovania nepreukazuje, že žalobca mohol čo i len vedieť o zistenej nezákonnosti. Žalobca preberal tovar v skladovom areáli svojho dodávateľa, objektívne teda nemohol mať vedomosť ani o subdodávateľoch tohto tovaru, ani o skutočnosti, kedy títo dodali tovar na sklad jeho dodávateľa. Rovnako tak neexistuje žiaden dôkaz, ktorý sú povinné predložiť daňové orgány, ktorý by preukazoval, že žalobca čo i len mohol vedieť, že tovar, ktorý nakupuje v sklade svojho dodávateľa môže byť v obchodnom reťazci dotknutý akoukoľvek nezákonnosťou.
Neexistuje žiaden dôkaz o tom, že žalobca vo vzťahu k overeniu si svojho dodávateľa zanedbal akúkoľvek svoju povinnosť (napokon jeho dodávateľ preukázal splnenie si svojich daňových povinností) a nepriznanie práva na odpočítanie dane z dôvodu zistenej nezákonnosti v reťazci je vyvodzovaním objektívnej zodpovednosti voči žalobcovi, čo výslovne odmietol SD EÚ ako neprípustné.
Daňové orgány za kľúčovú považujú výpoveď svedkyne, ktorá napriek tomu, že bola riadne zapísaná ako konateľka spoločnosti, tvrdí, že jej meno bolo zneužité. Od roku 2011 však nevykonala žiadny úkon smerujúci k svojej ochrane, ale pre daňové orgány je dôveryhodný svedok, na rozdiel od vyjadrenia
žalobcu, ktorý pôsobí na trhu od roku 2001 a vždy si riadne a včas splnil svoje povinnosti voči štátnym orgánom. Daňové orgány odmietli vykonať navrhovaný výsluch svedka - konateľa spoločnosti FABRIZIO s. r. o., pričom súčasne argumentovali výpoveďou tohto svedka v inom konaní. Použitie tohto dôkazu je neprípustné, najmä ak súčasne mu bolo odopreté vykonanie ním navrhovaného dôkazu - výsluchu tohto svedka, pri ktorom bude rešpektované jeho právo klásť tomuto svedkovi otázky. Súčasť práva na spravodlivý proces nemôže byť správcom dane obchádzaná spôsobom, že namiesto výsluchu svedka sa uprednostní získanie informácie nahliadnutím do daňových spisov iných daňových subjektov. V prípade, ak došlo k nezákonnosti v obchodnom vzťahu SAXIUSOX s. r. o. › FABRIZIO s. r. o., resp. druhá uvedená spoločnosť zanedbala povinnosť preveriť si svojho dodávateľa, potom negatívne dôsledky, ktorými je nepriznanie práva z dodávateľských faktúr môže byť vyvodzované výlučne voči tejto spoločnosti. Neobstojí ani argumentácia žalovaného, že nebolo preukázané, odkiaľ vlastne tovar pochádzal a akým spôsobom sa do reťazca dostal. Toto netvorí dôkazné bremeno žalobcu a nemožnosti zistenia týchto skutočností daňovými orgánmi nemôže byť na ťarchu žalobcu. Žalovaný výslovne vyvodzuje zodpovednosť voči žalobcovi z dôvodu pochybností o obstarávacích procesoch v subdodávateľskom reťazci, pričom okrem všeobecného konštatovania, že žalobca je zodpovedný za výber v svojich obchodných partnerov, nepoukazuje ani na jedinú skutočnosť, ktorú pri overení si dodávateľa žalobca zanedbal. Neobstojí teda argumentácia, že správcovi dane sa nepodarilo zistiť pôvod tovaru, čím zrejme myslí dodávateľa žalobcovho dodávateľa, nakoľko vzhľadom na povahu tovaru (žuvačky, čokoláda), je jeho výrobca známy.
46. V prípade nepriznania práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa MB TRADING, s.r.o. žalobca opätovne opísal skutkový stav zistený správcom dane, s ktorým sa stotožnil i žalovaný. Námietky proti záverom daňových orgánov v prípade tohto dodávateľa sú obsahovo takmer totožné s námietkami (uvedenými v 44. bode žaloby), ktoré vzniesol žalobca k nepriznaniu práva na odpočítanie dane z faktúry od dodávateľa NIMFAS Corp., s.r.o. (napr. 68. a 32. bod žaloby, 69. a 33. bod, 70. a 34. bod, 71. a 36. bod, 72. a 38. bod, 73. a 39. bod, 74. a 40. bod, 83. a 50. bod žaloby).
V súvislosti s týmto dodávateľom žalobca uviedol, že výpovede konateľa spoločnosti MB TRADING, s.r.o. J. M. zo dňa 16. 04. 2015 a 08. 03. 2017 nie sú protirečivé a v obidvoch prípadoch potvrdil, že raz bol osobne pri vykládke tovaru a inak doviezol tovar do skladu žalobcu jeho dodávateľ. Za účelový považoval záver daňových orgánov z odpovede na otázku konateľa žalobcu položenú svedkovi M.. Taktiež namietal, že nebol upovedomený o výsluchu svedka W. C., nakoľko daňové orgány v žiadosti o spoluprácu nepožiadali príslušný orgán v Maďarsku, aby sa predmetného výsluchu mohol zúčastniť aj žalobca, ak to vnútroštátna právna úprava umožňuje. Žalobcovi teda nebolo umožnené klásť svedkovi otázky, napriek tomu, že navrhoval výsluch tohto svedka. Ďalej poukazoval na rozpor medzi výpoveďou svedka M. a svedka C. (svedok M. uviedol, že C. pozná už roky ako zamestnanca firmy WIMPEX a obchodovali spolu viac rokov), pričom tento rozpor vo výpovedi nebol odstránený, ale správca dane sa priklonil k výpovedi svedka C..
Neplnenie si daňových povinností dodávateľa nemôže byť dôvodom na odopretie práva na odpočítanie dane, ani považované za dôkaz o tom, že žalobca vedel alebo mohol vedieť o nezákonnosti postupu jeho dodávateľa, najmä ak predmetné neplnenie si povinností nastalo až v čase po realizácii predmetnej dodávky.
Ak došlo k nezákonnosti v spoločnosti MB TRADING, s.r.o. tým, že táto si uplatnila odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa DOXI TRADE s.r.o. napriek tomu, že táto spoločnosť už nebola platiteľom dane z pridanej hodnoty, potom dôsledky tejto nezákonnosti nemôže znášať žalobca, ak daňové orgány nepreukážu, že o tomto nezákonnom postupe mohol čo i len vedieť. Takýto dôkaz sa však v spise nenachádza. Žalobca nemal objektívne ako overiť, ako je tento tovar fakturovaný a či si jeho dodávateľ neoprávnene uplatňuje daň z faktúr od tohto dodávateľa. Za takéto konanie môže niesť následky výlučne spoločnosť MB TRADING, s.r.o.
47. K podmienke dodržania riadnej starostlivosti žalobcu, žalobca poukázal na to, že podľa judikatúry SD EÚ síce daňové orgány môžu požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Opatrenia daňových orgánov na zabránenie daňovým únikom však nemôžu byť používané spôsobom, ktorý systematicky spochybňuje právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a tým jej neutralitu.
Určenie opatrení, ktoré možno od žalobcu požadovať, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pretože samotný zákon o dani z pridanej hodnoty tieto opatrenia nešpecifikuje. Len ak existujú okolnosti umožňujúce predpokladať nezákonnosť alebo daňový podvod, obozretný subjekt môže v závislosti od okolností považovať za svoju povinnosť zistiť si informácie o druhom subjekte, od ktorého zamýšľa nadobudnúť tovar alebo služby tak, aby sa uistil o jeho spoľahlivosti. Daňový orgán však nemôže od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočítanie dane všeobecne požadovať jednak preverenie, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar a služby, na základe ktorej sa požaduje vykonanie tohto nároku, spĺňa podmienky zdaniteľnej osoby, disponovala predmetným tovarom a bola schopná ho dodať a splnila si svoju povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť daň z pridanej hodnoty, z dôvodu ubezpečenia sa, že na strane predchádzajúcich subjektov nedošlo k nezákonnostiam alebo daňovému podvodu a jednak, aby v tejto súvislosti disponovala takýmito dokumentmi. Daňovým orgánom však prináleží, aby vykonali u zdaniteľných osôb kontrolu nevyhnutnú na odhalenie nezákonností a uložili tresty zdaniteľnej osobe, ktorá sa dopustila takýchto nezákonnosti a daňových podvodov.
Žalobca preukázal, že si svojich dodávateľov riadne overil vo všetkých verejne dostupných databázach, zároveň pri každej dodávke si riadne skontroloval množstvo a kvalitu dodaného tovaru, dodávky prebiehali v zmysle dohodnutých podmienok a v čase dodávok neexistovali žiadne okolnosti, na základe ktorých by mal žalobca čo i len predpokladať akúkoľvek nezákonnosť. Všetci žalobcovi dodávatelia si v čase uskutočnenia dodávok plnili svoje daňové povinnosti, dodanie tovaru riadne priznali a daň odviedli. Ich správanie v čase preverovania ich daňových povinnosti nemôže byť považované za objektívne okolnosti svedčiace o tom, že žalobca mohol vedieť o akejkoľvek nezákonnosti pri dodávkach tovaru.
K argumentácii žalovaného, že sám žalobca uviedol, že pri dodávkach od predmetných dodávateľov išlo o tovar, ktorý nebolo možné vo väčších množstvách objednať v danom čase, a preto mu malo byť podozrivé neobvykle veľké množstvo tovaru ponúkané týmito spoločnosťami, žalobca uviedol, že toto jeho vyjadrenie je vytrhnuté z kontextu jeho vyjadrení pred správcom dane. Z jeho pohľadu množstvo dodaného tovaru nebolo „neobvykle veľké“, ako to skresľujúco prezentuje žalovaný a žalobca nikdy neuvádzal, že ide o neobvykle veľké množstvá tovaru.
48. V závere žaloby žalobca zrekapituloval, že nebola dodržaná lehota na vykonanie daňovej kontroly. Skutkový stav nebol zistený správne a dostatočne a následne takto nedostatočne a nesprávne zistený skutkový stav bol nesprávne právne posúdený v rozpore so záväznou judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Žalobca tvrdí a má za preukázané, že splnil zákonné podmienky na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločností NIMFAS Corp., s.r.o., RURKI s.r.o. a MB TRADING, s.r.o. a zároveň tvrdí, že na základe vyššie uvedených námietok preukázal, že došlo k hrubému porušeniu zásady voľného hodnotenia dôkazov, pretože daňové orgány nehodnotili všetky dôkazy ani jednotlivo, ani v ich vzájomnej súvislosti, nevysporiadali sa s navzájom si odporujúcimi dôkazmi a nevysvetlili, prečo dôkazy svedčiace v prospech žalobcu odmietajú a prikláňajú sa k dôkazom svedčiacim v jeho neprospech, pričom z dôkazov účelovo vyberajú iba tie časti, ktoré im vyhovujú.
Daňové orgány nedostatočne a nesprávne zistili skutkový stav. Žalobcovi bolo upreté právo navrhovať dôkazy a právo na náležité odôvodnenie, prečo ním navrhnuté dôkazy nie sú vykonané, najmä pokiaľ ide o navrhované výsluchy svedkov. Následne daňové orgány nesprávne právne posúdili obchodné transakcie medzi dodávateľmi žalobcu a žalobcom tak, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania skutočností, že tovar mu bol dodaný práve dodávateľmi uvedenými na faktúre. Žalobcovi nemožno pričítať dôkaznú núdzu ohľadne skutočností, ktoré netvoria jeho dôkazné bremeno, naviac za situácie, kedy sú jeho návrhy na vykonanie dôkazov bez náležitého odôvodnenia ignorované a ako dôkazy, že žalobca vedel alebo mohol vedieť o nezákonnosti v reťazci dodávateľov sú uvádzané skutočnosti, ktoré nastali po realizácii dodávok tovaru a také, ktoré v zmysle judikatúry SD EÚ nemôžu byť objektívnymi dôkazmi o možnej vedomosti žalobcu o daňovom podvode alebo skutočností, o ktorých žalobca objektívne nemohol mať vôbec žiadnu vedomosť.
V postupe daňových orgánov došlo k porušeniu ust. § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pretože daňové orgány nerešpektovali povinnosť dbať na to, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Skutkový stav nebol zistený správne a dostatočne, čo viedlo k nesprávnej aplikácii jednotlivých ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty. Žalovaný pri
právnom posúdení veci napriek námietke žalobcu výslovne ignoroval relevantnú judikatúru Súdneho dvora EÚ. Postupom daňových orgánov došlo k porušeniu zásady zákonnosti, súčinnosti a voľného hodnotenia dôkazov. Napadnuté rozhodnutie je nezákonné, arbitrárne a postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal trpí závažnými vadami konania, ktoré mali vplyv na zákonnosť rozhodnutia.
IV. Vyjadrenie žalovaného
49. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 03. 04. 2019 uviedol, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty spolu v sume 41.596,30 eur na základe faktúr od dodávateľov NIMFAS Corp., s.r.o., MB TRADING, s.r.o. a RURKI s.r.o.. Dokazovaním však nebolo preukázané, že tovar uvedeného druhu, objemu a ceny bol žalobcovi skutočne dodaný deklarovanými dodávateľmi tak, ako to tvrdil žalobca podľa predložených faktúr. Uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty žalobcom na základe predložených faktúr je neoprávnené, nakoľko skutočnosti uvedené na dokladoch nezodpovedajú reálnemu plneniu zo strany subjektov na nich uvedených ako dodávatelia. Dodanie tovaru a skutočná realizácia deklarovaných zdaniteľných plnení na základe predložených faktúr nebola preukázaná ani dokazovaním vedeným správcom dane u označených dodávateľov. Žalobca nepredložil v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania v danej veci relevantný dôkaz, ktorý preukazuje oprávnenosť uplatnenia si práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr a ani vo svojom odvolaní nepodal námietky a dôkazy, ktoré by zakladali dôvod na zrušenie rozhodnutia správcu dane v plnom rozsahu tak, ako to žalobca vo svojom odvolaní žiadal.
50. V ďalšej časti svojho vyjadrenia sa žalovaný vyjadril k jednotlivým námietkam žalobcu v podanej žalobe.
K námietke o nedodržaní lehoty na vykonanie daňovej kontroly uviedol, že sa už podrobne vyjadril vo svojom rozhodnutí. Správca dane zaslal finančnej správe iného členského štátu žiadosť o zodpovedanie konkrétnych otázok a právom očakával relevantné odpovede. Prerušenie daňovej kontroly bolo podľa názoru žalovaného zákonné a v nadväznosti na to považuje za zákonnú i lehotu na výkon daňovej kontroly v trvaní 362 dní. Protokol z takto vykonanej daňovej kontroly má povahu zákonne získaného dôkazu a je relevantným podkladom pre rozhodnutie správcu dane.
K nedostatočne a nesprávne zistenému skutkovému stavu žalovaný uviedol, že dodanie tovaru deklarované na faktúrach predložených žalobcom zo strany deklarovaných dodávateľov nebolo preukázané, čo je zrejmé na základe zistených skutočností. Žalobca bol so všetkými zistenými skutočnosťami oboznámený, rovnako tak i so spôsobom ich zistenia a mal priestor na predloženie dôkazov, prostredníctvom ktorých preukáže pravdivosť svojich tvrdení a oprávnenosť uplatneného práva na odpočítanie dane. Z rozhodnutia správcu dane vyplynulo, že dodanie tovaru označenými dodávateľmi tak, ako to uvádza žalobca, nebolo v priebehu dokazovania relevantne preukázané a žalobca nepredložil dôkaz, ktorý by preukazoval pravdivosť jeho tvrdení a oprávnenosť nároku na uplatnené odpočítanie dane. Na základe uvedeného správca dane konštatoval, že žalobca si právo na odpočítanie dane z predložených faktúr uplatnil neoprávnene, nakoľko tieto faktúry nezodpovedajú reálnemu plneniu zo strany subjektov na nich uvedených v pozícii dodávateľa.
Dodávatelia tovaru pre žalobcu v zmysle predložených faktúr nepreukázali dodanie tovaru a ani vznik daňovej povinnosti. Ak nedošlo ku vzniku daňovej povinnosti u dodávateľov, žalobca ako odberateľ si právo na odpočítanie dane z predložených faktúr uplatniť nemohol. Žalobca disponuje faktúrami, na ktorých sú v pozícií dodávateľov uvedené spoločnosti NIMFAS Corp., s.r.o., MB TRADING, s.r.o. a RURKI s.r.o., ale v priebehu dokazovania bolo zistené, že tieto faktúry nie sú vystavené na základe reálneho plnenia zo strany označených dodávateľov. Žalobca nemá vystavené faktúry, ktoré zodpovedajú reálnemu plneniu, a tak nie je oprávnený uplatniť si právo na odpočítanie dane z týchto faktúr. Ak neboli splnené zákonné podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane a žalobca si toto právo aj napriek tomu uplatnil, konal potom v rozpore so zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a správca dane bol oprávnený určiť zistený rozdiel v sume dane.
Rozloženie dôkazného bremena medzi žalobcu a orgány štátnej správy ozrejmil žalovaný vo svojom rozhodnutí niekoľkokrát a v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci vedenej pod sp. zn. 2 Sžf/4/2009 zo dňa 23. 06. 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23. 11. 2011. Judikatúra európskych súdnych dvorov sa ustálila na názore, že nie je v rozpore s právom spoločenstva požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Žalobca nepostupoval v danej veci s potrebnou odbornou starostlivosťou, keď neprijal dostatočné opatrenia, aby sa jeho účasť na danom obchodnom vzťahu mohla považovať za konanie v súlade s dobrou vierou a ostáva faktom, že pri deklarovaných zdaniteľných plneniach neboli splnené zákonné podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane.
Vo vzťahu k námietkam žalobcu, ktorý sa domáhal vypočutia ďalších osôb v postavení svedkov žalovaný uviedol, že B. P. a O. I. (zamestnanci žalobcu) boli vypočutí ako svedkovia Daňovým úradom Nitra, pobočka Levice v súvislosti s iným konaním vedeným u žalobcu. Ich výpovede neobjasňujú skutkový stav natoľko, aby na ich základe bolo možné žalobcovi priznať právo na odpočítanie dane z deklarovaných faktúr od dodávateľov.
K otázke, či bola zákonným spôsobom získaná informácia o kriminálnej minulosti konateľa spoločnosti NIMFAS Corp., s.r.o. žalovaný uviedol, že ust. § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov mu umožňuje ako dôkaz použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. V súlade s týmto ustanovením použil ako dôkaz i predmetnú informáciu, ktorá bola odstúpená finančnej správe, o čom si dňa 15. 03. 2016 vyhotovil úradný záznam. 51. Žalobou napadnuté rozhodnutie spolu s rozhodnutím správcu dane v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých je založený výrok týchto rozhodnutí. V skutkovo obdobnom prípade týkajúcom sa žalobcu už žalovaný rozhodol a správny súd rozsudkom č. k. 11S/80/2017-138 zo dňa 06. 06. 2018 žalobu zamietol. I v tomto prípade žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol ako nedôvodnú.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
52. V podaní zo dňa 10. 05. 2019 žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe a stručne zrekapituloval jej dôvody.
53. Správny súd požiadal žalovaného o doplnenie administratívneho spisu. Žalovaný zaslal súdu mailovú komunikáciu so správcom dane a poľskou finančnou správou, ktorá bola oboznámená na pojednávaní dňa 27. 05. 2020.
Pri prejednaní predmetnej veci mal správny súd k dispozícii spis tunajšieho súdu sp. zn. 11S/80/2017, z ktorého si pripojil rozsudok č. k. 11S/80/2017-138 zo dňa 06. 06. 2018 a rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. 10Sžfk/13/2019 zo dňa 26. 02. 2020. Predmetné rozsudky sa týkali žalobcu, jeho dodávateľov (NIMFAS Corp., s.r.o., MB TRADING, s.r.o. a RURKI s.r.o.) a zdaňovacieho obdobia október 2014.
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
54. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetnej správnej žalobe zo dňa 04. 12. 2018, viazaný jej rozsahom a dôvodmi (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal na pojednávaní konanom dňa 27. 05. 2020 žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 25. 09. 2018 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.
55. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 09. 2014, dodaním tovaru je
a/ prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.
Podľa § 19 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Podľa § 43 ods. 1, 5 vyššie citovaného zákona, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a/ kópiou faktúry, b/ dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c/ potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d/ inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru. Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.
56. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 5, 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.
Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 46 ods. 2, 8 veta prvá až štvrtá, ods. 9 písm. a/, ods. 10 veta prvá a druhá vyššie citovaného zákona, ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, kontrolované zdaňovacie obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, 1)zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Daňová kontrola je ukončená dňom a/ doručenia protokolu podľa odseku 8,
Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61.
Podľa § 61 ods. 1, 3, 4, 5 vyššie citovaného zákona, správca dane daňové konanie a/ preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b/ môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 21a) Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania. Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
57. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad vyššie uvedených ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a to, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2014 pri ním tvrdených dodávkach tovaru od spoločností NIMFAS Corp., s.r.o., MB TRADING, s.r.o. a RURKI s.r.o.
58. Vzhľadom na námietku žalobcu týkajúcu sa dĺžky trvania daňovej kontroly sa súd v predmetnej veci prioritne zameral na zistenie, či bola dodržaná zákonom stanovená lehota na vykonanie daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie august 2014, nakoľko v prípade, ak by správca dane nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, porušil by tým nielen ustanovenie o maximálnej dĺžke jej trvania, ale aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti pri správe daní. Daňová kontrola by v takom prípade nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej by nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. V prípade, že by takýto protokol použitý bol, tak celé daňové konanie by bolo zaťažené vadou nezákonnosti a rovnako tak by bolo nezákonné i rozhodnutie (ktoré je vlastne zavŕšením celej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania), pretože by vychádzalo zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole z takejto nezákonnej kontroly.
Z ust. § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov jednoznačne vyplýva, že lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia, pričom v prípade prerušenia daňovej kontroly sa primerane použije ust. § 61 tohto zákona. Toto ustanovenie (§ 61 ods. 1 písm. b/ vyššie citovaného zákona) dáva správcovi dane možnosť prerušiť daňové konanie, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, pričom je tu odkaz napr. na zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010.
59. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že predmetná daňová kontrola u žalobcu sa začala dňa 19. 11. 2014 a v kontrolovanom zdaňovacom období žalobca v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty deklaroval vývoz tovaru s oslobodením od dane z pridanej hodnoty v celkovej sume 366.691,64 eur. Z dokladov (faktúr a CMR), ktoré žalobca predložil v rámci kontroly vyplynula potreba preverenia tohto dodania (čo žalobca ani nenamietal), a teda potreba požiadať finančnú správu dotknutých členských štátov o potvrdenie nadobudnutia deklarovaných dodávok tovaru (nápojov, cukríkov, čokolád, žuvačiek) i s poukazom na skutočnosť, že predmetné doklady neobsahovali všetky údaje vyžadované v ust. § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Dodanie tovaru do iných členských štátov je za splnenia zákonom stanovených podmienok oslobodené od dane z pridanej hodnoty, toto oslobodenie si žalobca v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2014 i uplatnil, a preto je len logické, že v rámci daňovej kontroly tohto zdaňovacieho obdobia a správneho určenia daňovej povinnosti žalobcu bolo potrebné preveriť i tieto dodávky a v konečnom dôsledku dôvodnosť uplatneného oslobodenia od dane z pridanej hodnoty.
V marci 2015 správca dane zaslal tri žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (do Českej republiky
- odberateľ ALLIED GROCERS s.r.o., do Poľska - odberateľ M. V. a do Spolkovej republiky Nemecko
- dodávateľ Ac Company Sagl.) a ďalšiu žiadosť zaslal v apríli 2015 (do Českej republiky - odberateľ CHOCO-CHOCO s.r.o.), pričom k žiadostiam pripojil i faktúry a CMR doklady, ktoré bolo potrebné preveriť. Je plne v kompetencii správcu dane v odôvodnených prípadoch požiadať o poskytnutie medzinárodnej výmeny daňových informácií v zmysle priamo aplikovateľného Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 07. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (prepracované znenie), ktoré sa uplatňuje od 01. 01. 2012 (ďalej aj nariadenie č. 904/2010 alebo nariadenie).
Dňa 13. 04. 2015 bola správcovi dane zo strany žalovaného doručená odpoveď poľskej finančnej správy týkajúca daňového subjektu M. V., ktorú správca dane následne reklamoval, pričom reklamáciu odoslal žalovanému dňa 16. 04. 2015. Dňa 14. 05. 2015 bola správcovi dane doručená čiastočná odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, ktorá sa týkala daňového subjektu ALLIED GROCERS s.r.o. a v ten istý deň mu bola doručená i informácia týkajúca sa spoločnosti Ac Company Sagl.. Na základe týchto odpovedí však nebolo možné pristúpiť s konečnou platnosťou k určeniu daňovej povinnosti žalobcu a odpovede na ďalšie žiadosti neboli ku dňu 15. 05. 2015 správcovi dane doručené. Medzinárodná výmena informácií týkajúca sa zisťovania a preverovania daňových údajov u daňových subjektov v inom členskom štáte Európskej únie predstavuje administratívne aj časovo zdĺhavý proces, v dôsledku čoho je dôvodné i prerušenie daňovej kontroly, nakoľko v prípade jej neprerušenia reálne hrozí nedodržanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly.
V predmetnej veci teda správca dane rozhodnutím zo dňa 15. 05. 2015 daňovú kontrolu prerušil od 20. 05. 2015 podľa ust. § 61 ods. 1 vyššie citovaného zákona z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia a zaslal žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií, ktoré v odôvodnení rozhodnutia identifikoval uvedením čísla žiadosti (jednalo sa o dve žiadosti do Českej republiky - odberatelia ALLIED GROCERS s.r.o. a CHOCO-CHOCO s.r.o., žiadosť do Poľska, ktorá sa týkala dvoch zdaňovacích období august 2014 a november 2014 - odberateľom bol M. V., a žiadosť do Spolkovej republiky Nemecko - dodávateľ Ac Company Sagl.). Podľa názoru súdu bolo prerušenie daňovej kontroly, vzhľadom k potrebe preverenia žalobcom predložených dokladov, dôvodné.
Daňová kontrola bola teda prerušená od 20. 05. 2015 s tým, že sa v nej bude pokračovať, len čo pominú dôvody, pre ktoré bola prerušená. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že kontrola je prerušená do obdržania podkladov, na základe ktorých je možné určiť daňovú povinnosť. Z uvedeného potom vyplýva, že daňová kontrola v predmetnej veci bola prerušená do doručenia takých odpovedí na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, na základe ktorých bude možné pristúpiť k určeniu daňovej povinnosti žalobcu v kontrolovanom zdaňovacom období.
Správcovi dane bola dňa 07. 07. 2015 doručená odpoveď českej finančnej správy týkajúca sa daňového subjektu CHOCO-CHOCO s.r.o., ktorá potvrdila, že český odberateľ až v roku 2015 podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za celý rok 2014 a priznal daň z nadobudnutia tovaru od žalobcu. Dňa 11. 01. 2016 bola správcovi dane doručená konečná odpoveď českej finančnej správy týkajúca sa daňového subjektu ALLIED GROCERS s.r.o., z ktorej vyplýva, že tovar z predmetnej faktúry bol prijatý/ zdanený.
Mailom zo dňa 21. 07. 2016 žalovaný zaslal správcovi dane informáciu o tom, že poľská finančná správa podľa jej oznámenia nemá žiadne nové informácie k prípadu a zaslanú odpoveď (teda odpoveď doručenú správcovi dane dňa 13. 04. 2015) považuje za končenú. Následne správca dane v oznámení zo dňa 29. 07. 2016 žalobcovi oznámil, že dňa 21. 07. 2016 mu boli doručené podklady, na základe ktorých je možné určiť daňovú povinnosť a pokračuje vo výkone daňovej kontroly.
V súvislosti s uvedenou informáciou poľskej finančnej správy z júla 2017 (ktorá sa v predloženom administratívnom spise nenachádzala), správny súd požiadal žalovaného o doplnenie administratívneho spisu i z dôvodu, že žalovaný v odôvodnení svojho žalobou napadnutého rozhodnutia uviedol, že „vybavenie reklamácie bolo zo strany správcu dane urgované“. Následne žalovaný súdu predložil mailovú komunikáciu z obdobia jún a júl 2016 medzi správcom dane, žalovaným a príslušným dožiadaným orgánom v Poľsku, vrátane urgencie žiadosti správcu dane z júna 2016, žiadosti žalovaného z júna 2016 poľskej finančnej správe a mailovej odpovede poľskej finančnej správy zo dňa 19. 07. 2016,
pričom toto doplnenie administratívneho spisu správny súd oboznámil na pojednávaní dňa 27. 05. 2020 za prítomnosti právnej zástupkyne žalobcu.
V ust. § 61 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je upravené pokračovanie v daňovom konaní (teda i v daňovej kontrole s poukazom na ust. § 46 ods. 10 vyššie tohto zákona) tak, že správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo. Správca dane takto i postupoval a vo vykonávaní daňovej kontroly pokračoval dňom 22. 07. 2016 (čo oznámil žalobcovi v podaní zo dňa 29. 07. 2016) až do 16. 01. 2017, kedy bol zástupkyni žalobcu doručený protokol zo dňa 29. 12. 2016 z daňovej kontroly, pričom tento úkon sa považuje za ukončenie daňovej kontroly v zmysle ust. § 46 ods. 9 písm. a/ vyššie citovaného zákona.
Predmetná daňová kontrola u žalobcu prebiehala od 19. 11. 2014 do 19. 05. 2015 vrátane (t. j. 182 dní), prerušená bola od 20. 05. 2015 do 21. 07. 2016 vrátane (pričom toto obdobie sa podľa ust. § 61 ods. 5 vyššie citovaného zákona nepočíta do lehoty na vykonanie daňovej kontroly) a ďalej pokračovala od 22. 07. 2016 do 16. 01. 2017 vrátane (t.j. 179 dní). Výkon daňovej kontroly trval 361 dní, čo znamená, že zákonom stanovená lehota na vykonanie daňovej kontroly nebola prekročená.
60. Námietka žalobcu v podanej žalobe sa týkala výlučne postupu daňových orgánov v prípade odberateľa M. V. so sídlom v Poľsku. Žalobca mal tomuto odberateľovi v priebehu mesiaca august 2014 opakovane dodávať tovar, a to podľa faktúry č. Z2014/0097 zo dňa 06. 08. 2014 v hodnote 15.162,- eur, č. Z2014/0101 zo dňa 14. 08. 2014 v hodnote 21.297,60 eur, č. Z2014/0103 zo dňa 15. 08. 2014 v hodnote 21.297,60 eur a č. Z2014/0110 zo dňa 28. 08. 2014 v hodnote 15.811,20 eur, pričom podľa pripojených CMR prepravu tovaru na územie Poľskej republiky mal vykonať odberateľ (CMR č. SK 2280000 zo dňa 06. 08. 2014) alebo označený prepravca Ing. B. M. - UGO F., s.r.o. (CMR č. SK 2585202 zo dňa 14. 08. 2014, č. SK 2585204 zo dňa 15. 08. 2014, č. SK 2585210 zo dňa 28. 08. 2014). Ani v prípade tohto odberateľa žalobcom predložené doklady neobsahovali všetky údaje vyžadované v ust. § 43 ods. 5 písm. b/, c/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, preto sa správca dane dôvodne obrátil na žalovaného so žiadosťou o medzinárodnú výmenu daňových informácií, pričom túto žiadosť odoslal dňa 04. 03. 2015 a žiadal o preverenie nadobudnutia tovaru, preverenie jeho prepravy, vrátane preverenia vozidla, ktoré prepravu vykonalo.
Dňa 13. 04. 2015 bola správcovi dane doručená odpoveď poľskej finančnej správy a z jej slovenského prekladu vyplýva, že „podľa článku 54 § 1 Nariadenia Rady č. 904/2010 zo 7. 10. 2010 o spolupráci náš kompetentný daňový úrad poskytne odpoveď“. Je nesporné, že takýto preklad odpovede poľskej finančnej správy nezodpovedá zneniu odpovede v poľskom jazyku, resp. v anglickom jazyku, z ktorého vyplýva, že „úrad neodpovie na vašu žiadosť“ resp. „úrad odpoveď neposkytne“. Ďalej je v preklade odpovede uvedené, že v súvislosti s týmto daňovníkom prišli i ďalšie žiadosti (zo dňa 12. 09. 2014, zo dňa 15. 10. 2014 a dve žiadosti zo dňa 05. 11. 2014), na ktoré už boli poskytnuté odpovede.
Podľa názoru súdu bol dôvodný postup správcu dane, ktorý vyššie uvedenú odpoveď poľskej finančnej správy považoval za nezrozumiteľnú, resp. za takú, ktorá nedáva odpoveď na požadované údaje, preto ju „reklamoval“ a žiadal o uvedenie zrozumiteľných odpovedí na otázky v predmetnej žiadosti, pričom reklamáciu odoslal žalovanému dňa 16. 04. 2015. Zo skutočnosti, že samotné nariadenie č. 904/2010 neupravuje „reklamáciu“ odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií nemožno vyvodiť, že by takýto postup správcu dane v danej situácii nebol možný, resp. že by bol v rozpore so zákonom. Týmto postupom sa správca dane dôvodne domáhal poskytnutia relevantnej odpovede na jeho žiadosť, nakoľko táto mu dňa 13. 04. 2015 poskytnutá nebola, ale neboli ani jasne vymedzené konkrétne právne a skutkové dôvody (čl. 54 ods. 1 písm. a/ alebo b/ nariadenia rady č. 904/2010) odmietnutia poskytnutia informácií, resp. dôvody odmietnutia žiadosti o pomoc. Podanie žiadostí správcom dane v roku 2014, ktoré sa týkali iných zdaňovacích období, poskytnutie odpovedí na ne, resp. ani potvrdenie nadobudnutia tovaru v inom zdaňovacom období ešte automaticky a bez ďalšieho neznamená, že daňovník v inom členskom štáte nadobudol tovar i v kontrolovanom zdaňovacom období (t.j. august 2014) a iné dôvody poľská finančná správa vo svojej odpovedi doručenej správcovi dane dňa 13. 04. 2015 neuviedla.
V súvislosti s tvrdením žalobcu v 12. bode žaloby (že z odpovede poľskej finančnej správy doručenej správcovi dane dňa 13. 04. 2015 je zrejmé, že táto využila svoje oprávnenie v zmysle nariadenia č. 904/2010, a to čl. 7 a odmietla poskytnúť informácie s poukazom na čl. 54 ods. 1 tohto nariadenia,
pričom odkázala na štyri ďalšie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, ktoré sa týkali rovnakého daňovníka a rovnakých transakcii, na ktoré už odpoveď poskytla, pričom vo všetkých uvedených odpovediach potvrdila nadobudnutie tovaru poľskými daňovníkom) je potrebné zdôrazniť, že poľská finančná správa sa v predmetnej odpovedi neodvoláva na čl. 7 nariadenia. V tomto článku nariadenia je upravená žiadosť o informácie a o administratívne vyšetrovanie (vrátane možnosti administratívne vyšetrovanie nevykonať) a v čl. 54 nariadenia sú upravené podmienky výmeny informácií vrátane možnosti poskytovanie informácií odmietnuť, resp. žiadosť o pomoc odmietnuť. Je teda potrebné rozlišovať medzi žiadosťou o informácie a žiadosťou o administratívne vyšetrovanie, ktorá môže byť súčasťou žiadosti o informácie. Článok 7 ods. 1 nariadenia pojednáva o oznamovaní informácií uvedených v čl. 1 tohto nariadenia vrátane informácií týkajúcich sa jednotlivých prípadov a čl. 7 ods. 2 pojednáva o tom, že na účely oznamovania informácií uvedeného v odseku 1 žiadaný orgán zabezpečí vykonávanie akýchkoľvek administratívnych vyšetrovaní potrebných na získanie takýchto informácií. Z čl. 7 ods. 4 prvý pododsek nariadenia vyplýva, že od 01. 01. 2015 môže byť súčasťou žiadosti o informácie aj odôvodnená žiadosť o konkrétne administratívne vyšetrovanie (ako tomu bolo i v predmetnej veci) a v prípade, ak žiadaný orgán dospeje k záveru, že žiadne administratívne vyšetrovanie nie je potrebné, bezodkladne o svojich dôvodoch informuje žiadajúci orgán. Existencia dôvodov na nevykonanie administratívneho vyšetrovania v zmysle uvedeného článku nariadenia podľa názoru súdu ešte neznamená splnenie podmienok v zmysle čl. 54 ods. 1 nariadenia na neoznámenie informácií, resp. splnenie podmienok na odmietnutie žiadosti o informácie v zmysle čl. 54 ods. 2, 3 nariadenia.
Z čl. 54 ods. 1 nariadenia č. 904/2010 vyplýva, že žiadaný orgán jedného členského štátu poskytne žiadajúcemu orgánu v ďalšom členskom štáte informácie uvedené v článku 1 za tam uvedených podmienok, pričom jednou z týchto podmienok je, že „množstvo a povaha žiadostí o informácie podaných žiadajúcim orgánom v rámci konkrétneho obdobia nespôsobuje žiadanému orgánu neprimerané administratívne zaťaženie“ (čl. 54 ods. 1 písm. a/ nariadenia). Z formulácie čl. 54 ods. 1 písm. a/ nariadenia vyplýva, že žiadaný orgán informáciu poskytne, teda musí poskytnúť, ak je splnená podmienka, že množstvo a povaha žiadostí o informácie podaných žiadajúcim orgánom v rámci konkrétneho obdobia nespôsobuje žiadanému orgánu neprimerané administratívne zaťaženie. Tu je potrebné uviesť, že žiadanému orgánu v Poľsku bola zaslaná v marci 2015 jedna žiadosť, ktorá sa týkala zdaňovacieho obdobia august 2014 a november 2014. V roku 2014 (teda v inom období) mali byť poľskej finančnej správe podľa odpovede v referenčnom hárku doručené štyri iné žiadosti o poskytnutie informácií, ktoré sa týkali toho istého daňovníka, ale iných zdaňovacích období (jednalo sa o samostatné obchodné prípady žalobcu a poľského daňovníka v rôznych zdaňovacích obdobiach, ktoré boli predmetom samostatných daňových kontrol) a na ktoré už finančná správa poskytla informácie. Z tejto situácie podľa názoru súdu ešte nebolo možné automaticky vyvodiť záver, ktorého sa domáha žalobca, teda záver o tom, že neboli splnené podmienky v zmysle čl. 54 ods. 1 nariadenia č. 904/2010, za ktorých žiadaný orgán informácie poskytne, resp. že boli splnené podmienky na odmietnutie poskytnutia informácií. V čl. 54 ods. 3, 4 vyššie citovaného nariadenia je uvedené, kedy môže príslušný orgán členského štátu odmietnuť poskytovanie informácií, ale na tieto odseky sa poľský, ani anglický text odpovede neodvoláva a v čl. 54 ods. 6 tohto nariadenia je uvedené, že žiadaný orgán informuje žiadajúci orgán o dôvodoch odmietnutia žiadosti o pomoc.
Nemožno spochybniť právo správcu dane, aby mu na základe jeho žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií boli v súlade s nariadením rady č. 904/2010 poskytnuté také informácie, po preverení ktorých v spojení s inými dôkazmi bude možné určiť daňovú povinnosť kontrolovaného daňového subjektu s konečnou platnosťou. Taktiež nemožno spochybniť, že príslušný žiadaný orgán v inom členskom štáte poskytne žiadajúcemu orgánu informácie za podmienok stanovených vo vyššie uvedenom nariadení, resp. že za splnenia podmienok stanovených v tomto nariadení, poskytnutie informácií odmietne.
Správny súd je s poukazom na obsah predloženého administratívneho spisu toho názoru, že správca dane dôvodne očakával poskytnutie relevantnej odpovede na svoju žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií a jej poskytnutia sa domáhal v rámci reklamácie odoslanej žalovanému dňa 16. 04. 2015, resp. urgencie žiadosti odoslanej žalovanému dňa 22. 06. 2016, na ktorú mu bola doručená odpoveď dňa 21. 07. 2016.
Doručeniu tejto odpovede predchádzalo postupné doručovanie odpovedí na ďalšie žiadosti správcu dane, a to dňa 07. 07. 2015 (týkajúca sa odberateľa CHOCO-CHOCO s.r.o.) a dňa 11. 01. 2016 (týkajúca
sa odberateľa ALLIED GROCERS s.r.o.). Z odpovede poľskej finančnej správy, ktorá bola správcovi dane doručená ako posledná dňa 21. 07. 2016 vyplynulo, že správcovi dane na základe jeho žiadosti týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia august 2014 žiadnu inú odpoveď na jeho otázky neposkytne, pričom nebolo v možnostiach správcu dane a ani žalovaného, aby akýmkoľvek iným spôsobom zabezpečili odpoveď na podanú žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. Túto situáciu správca dane správne vyhodnotil v prospech žalobcu, teda tak, že uznal dodanie tovaru poľskému odberateľovi v zmysle faktúry č. Z2014/0097 zo dňa 06. 08. 2014 a CMR SK 2280000 zo dňa 06. 08. 2014, faktúry č. Z2014/0101 zo dňa 14. 08. 2014 a CMR č. SK 2585202 zo dňa 14. 08. 2014, faktúry č. Z2014/0103 zo dňa 15. 08. 2014 a CMR SK 2585204 zo dňa 15. 08. 2014 a faktúry č. Z2014/0110 zo dňa 28. 08. 2014 a CMR č. SK 2585210 zo dňa 28. 08. 2014 ako dodanie oslobodené od dane z pridanej hodnoty napriek tomu, že poľská finančná správa toto dodanie nepotvrdila. Žalobca namietal, že v období od 11. 01. 2016 (kedy bola správcovi dane doručená odpoveď týkajúca sa odberateľa ALLIED GROCERS s.r.o.) do 21. 07. 2016 nie je v administratívnom spise zaznamenaný žiadny úkon správcu dane smerujúci k získaniu odpovede poľskej finančnej správy. Táto námietka ale nie je podľa názoru súdu dôvodná, nakoľko správca dane v júni 2016 urgoval žiadosť o poskytnutie informácie, resp. reklamáciu tejto žiadosti a rovnaký úkon v júni 2016 vykonal žalovaný vo vzťahu k poľskej finančnej správe. Podstatné je to, že v tomto čase bola daňová kontrola prerušená (a to od 20. 05. 2015) na základe rozhodnutia správcu dane, a teda neplynula lehota na jej vykonanie. Prerušenie daňovej kontroly znamenalo, že správca dane vo vzťahu k žalobcovi nerealizoval žiadne kontrolné úkony, ktoré by žalobcu ako kontrolovaný daňový subjekt svojou podstatou zaťažovali, a tým ho v jeho slobode a základných právach obmedzovali. Žalobca ani netvrdil, že by zo strany správcu dane počas prerušenia daňovej kontroly k takýmto aktivitám správcu dane dochádzalo. Správca dane teda počas prerušenia daňovej kontroly nevstupoval do súkromnej autonómie žalobcu, neuplatňoval voči nemu svoje práva a ani nepožadoval od neho plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona na účely výkonu daňovej kontroly.
61. Podstatnou námietkou žalobcu v podanej žalobe bolo tvrdenie, že daňová kontrola nebola ukončená v zákonom stanovenej lehote a protokol z takejto daňovej kontroly má povahu nezákonne získaného dôkazu, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti žalobcu uznesenie Ústavného súdu SR v konaní pod sp. zn. III. ÚS 726/2016 zo dňa 25. 10. 2016, v ktorom ústavný súd reagoval na obdobné námietky a konštatoval, že „daňová kontrola trvajúca dlhšie než zákon dovoľuje, narúša súlad jej právne významného výsledku so zákonom nie kvôli jeho formálnemu nerešpektovaniu, ale z dôvodu intenzity daňovej kontroly ako materiálneho zásahu do individuálnej sféry kontrolovaného daňového subjektu tvorenej jeho základnými právami a slobodami“ a ďalej zdôraznil, že „počas prerušenia daňovej kontroly správca dane nebol oprávnený vyžadovať od sťažovateľky práve tú súčinnosť, v ktorej sú inkorporované mocenské nástroje zasahujúce do jej základných práv a slobôd. Inými slovami, počas prerušenia daňovej kontroly nemožno uvažovať o realizácii kontrolných úkonov správcu dane, ktoré svojou podstatou kontrolovaný daňový subjekt zaťažujú, a tým ho v jeho slobode a základných právach obmedzujú“.
Správca dane podľa názoru súdu postupoval pri výkone daňovej kontroly v predmetnej veci účelne a ukončil ju v zákonnej lehote jedného roka, pričom obdobie, kedy bola daňová kontrola prerušená, sa do lehoty daňovej kontroly nepočíta a po ukončení prerušenia daňovej kontroly jednotlivé kroky daňovej kontroly nasledovali po sebe v primeraných časových intervaloch. Daňová kontrola teda nemohla prebiehať, ani neprebiehala 553 dní, ako to tvrdí žalobca v podanej žalobe, nakoľko bola zákonným spôsobom a dôvodne od 20. 05. 2015 do 21. 07. 2016 prerušená.
Všetky žiadosti správcu dane o medzinárodnú výmenu informácií ako i odpovede na ne sa nachádzajú v predloženom administratívnom spise a žalobca bol s ich obsahom oboznámený. Taktiež sa v spise nachádzajú i dve odpovede poľskej finančnej správy týkajúce sa odberateľa M. V., z ktorých správca dane vyvodil záver v prospech žalobcu, keď uznal dodanie tovaru uvedenému odberateľovi ako preukázané a žalobcovi oznámil, že poľská finančná správa dodanie tovaru potvrdila. Správca dane vo svojom rozhodnutí uviedol všetky zistenia, ktoré vyplývali z odpovedí na žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií, pričom tieto zistenia mali vplyv na posúdenie daňovej povinnosti žalobcu, ktorému bolo uznané dodanie tovaru trom odberateľom do iných členských štátov ako oslobodené od dane z pridanej hodnoty, vrátane dodania tovaru poľskému odberateľovi, napriek tomu, že toto dodanie nebolo potvrdené. I keď poľský správca dane neposkytol žiadané informácie týkajúce sa poľského daňovníka, dodania tovaru, jeho prepravy a zdaňovacieho obdobia august 2014 ani na základe reklamácie a urgencie, túto situáciu správca dane správne vyhodnotil v prospech žalobcu, v dôsledku
čoho potom podľa názoru súdu žalobca nebol poškodený na svojich právach. Účelom správneho súdnictva je poskytovať ochranu v konaní a rozhodovaní správneho, resp. daňového orgánu pred takou nezákonnosťou, ktorá materiálne poškodzuje individuálnu sféru žalobcu tvorenú jeho základnými právami a slobodami. S poukazom na uvedený postup daňových orgánov správny súd nezistil ukrátenie na právach žalobcu a námietku žalobcu spočívajúcu v nedodržaní zákonom stanovenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly vyhodnotil ako nedôvodnú. Počas prerušenia daňovej kontroly lehota na jej vykonanie neplynula a skutočnosť, že poľský správca dane neposkytol žiadané informácie ani na základe reklamácie a urgencie správcu dane nemožno vyhodnotiť v neprospech žalobcu, ale ani správcu dane.
Postup správcu dane v súvislosti so žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií pre poľskú finančnú správu, prerušením daňovej kontroly a ukončením jej prerušenia bol podľa názoru správneho súdu v súlade so zákonom, v dôsledku čoho potom nemožno protokol z daňovej kontroly považovať za nezákonný, ako to tvrdil žalobca. S námietkou žalobcu týkajúcou sa prerušenia daňovej kontroly, dĺžky trvania jej prerušenia a dĺžky trvania samotnej daňovej kontroly sa žalovaný dostatočným spôsobom vysporiadal v odôvodnení svojho, žalobou napadnutého rozhodnutia.
62. Z uvedených dôvodov súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu, podstata ktorej spočívala v dĺžke prerušenia daňovej kontroly, resp. v trvaní daňovej kontroly. S touto námietkou sa správny súd podrobne vysporiadal vo vyššie uvedených bodoch tejto časti svojho rozsudku, pričom uviedol dôvody, pre ktoré považoval prerušenie daňovej kontroly za potrebné a trvanie tohto prerušenia za dôvodné a zákonu zodpovedajúce. Obdobie prerušenia daňovej kontroly bolo správcom dane vymedzené od 20. 05. 2015 do pominutia dôvodov, pre ktoré bola prerušená, ktoré sa skončilo dňa 21. 07. 2016, keď bolo nad všetky pochybnosti zrejmé, že poľská finančná správa neposkytne žiadané informácie ani na základe reklamácie a urgencie.
63. K námietke týkajúcej sa nesprávneho, nedostatočne zisteného skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia veci a nepriznania práva na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľov NIMFAS Corp., s.r.o., MB TRADING, s.r.o. a RURKI s.r.o. správny súd uvádza, že v obdobnej veci týkajúcej sa žalobcu, uvedených dodávateľov a zdaňovacieho obdobia október 2014 už rozhodol rozsudkom č. k. 11S/80/2017-138 zo dňa 06. 06. 2018 (ktorý si v tejto veci pripojil) tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol. Na základe kasačnej sťažnosti žalobcu vo veci rozhodoval Najvyšší súd SR, ktorý rozsudkom v konaní vedenom pod sp. zn. 10Sžfk/13/2019 zo dňa 26. 02. 2020 (taktiež si ho súd v tejto veci pripojil) rozhodol tak, že kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol. V odôvodnení svojho rozsudku okrem iného uviedol, že sťažovateľ (žalobca) v konaní nepreukázal, teda nepredložil žiadne doklady preukazujúce slnenie podmienok na nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.
64. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že správca dane t. j. Daňový úrad Nitra, pobočka Komárno, vykonal viaceré samostatné daňové kontroly v spoločnosti žalobcu (zdaňovacie obdobie apríl 2014, máj 2014, október 2014 a november 2014), v spoločnosti MB TRADING, s.r.o. (zdaňovacie obdobie január, marec až jún 2014, november 2014) a v spoločnosti NIMFAS Corp., s.r.o. (zdaňovacie obdobie apríl 2014, november 2014). Daňový úrad Nitra vykonal daňovú kontrolu v spoločnosti MB TRADING, s.r.o. (zdaňovacie obdobie október 2014), Daňový úrad Nitra, pobočka Štúrovo vykonal daňovú kontrolu v spoločnosti RURKI s.r.o. (zdaňovacie obdobie november 2014), Daňový úrad Bratislava vykonal daňovú kontrolu v spoločnosti SAXIUSOX s. r. o. (zdaňovacie obdobie apríl 2014) a Daňový úrad Nitra, pobočka Levice vykonal u žalobcu daňovú kontrolu zdaňovacieho obdobia jún 2014. V priebehu týchto daňových kontrol boli správcom dane (dožiadaným správcom dane) spísané zápisnice o pojednávaní za účelom výsluchu svedkov, resp. i zápisnica o vykonaní úkonu. Následne správca dane vykonávajúci daňovú kontrolu spísal protokoly z daňovej kontroly, resp. protokoly o určení dane podľa pomôcok a tieto protokoly sa nachádzajú v administratívnom spise. Jedná sa o protokol správcu dane z daňovej kontroly u žalobcu zo dňa 21. 09. 2015 (zdaňovacie obdobie apríl 2014), protokol zo dňa 21. 03. 2016 (zdaňovacie obdobie máj 2014), protokol Daňového úradu Nitra, pobočka Levice zo dňa 04. 09. 2015 (zdaňovacie obdobie jún 2014), ktorý predložil žalobca, protokol správcu dane zo dňa 06. 06. 2016 (zdaňovacie obdobie október 2014), protokol správcu dane zo dňa 31. 03. 2017 (zdaňovacie obdobie november 2014), protokol správcu dane zo dňa 01. 06. 2015 o určení dane podľa pomôcok v spoločnosti MB TRADING, s.r.o. (zdaňovacie obdobie január, marec až jún 2014), protokol Daňového úradu Nitra zo dňa 30. 12. 2015 z daňovej kontroly vykonanej v uvedenej spoločnosti (zdaňovacie obdobie október 2014), protokol správcu dane zo dňa 30. 12. 2015 z daňovej kontroly v
uvedenej spoločnosti (zdaňovacie obdobie november 2014), protokol správcu dane zo dňa 01. 06. 2015 o určení dane podľa pomôcok v spoločnosti NIMFAS Corp., s.r.o. (zdaňovacie obdobie apríl 2014) a protokol správcu dane zo dňa 02. 06. 2015 o určení dane podľa pomôcok v tejto spoločnosti (zdaňovacie obdobie november 2014). Tieto protokoly a úradné záznamy o ich obstaraní (príp. elektronické podanie žalobcu o predložení protokolu za zdaňovacie obdobie jún 2014) sa nachádzajú v administratívnom spise z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie august 2014 a s poukazom na ust. § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bolo možné tieto protokoly využiť v predmetnej daňovej kontrole.
65. V zdaňovacom období august 2014 si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe jednej faktúry od dodávateľa NIMFAS Corp., s.r.o., štyroch faktúr od dodávateľa MB TRADING, s.r.o. a dvoch faktúr od dodávateľa RURKI s.r.o. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch daní a tieto podmienky sú uvedené v ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ ako i v ust. § 51 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na odpočítanie dane, bol schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované v daňových dokladoch, teda v tomto prípade na faktúre vystavenej spoločnosťou NIMFAS Corp., s.r.o. a na faktúrach vystavených spoločnosťou MB TRADING, s.r.o. a RURKI s.r.o. ako dodávateľmi tovaru pre žalobcu. Z ust. § 49 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu. Uvedené znamená, že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade dodávky tovaru, ktorý mal nakúpiť od ním deklarovaných a vyššie uvedených dodávateľov len v prípade, ak by pri tomto tovare vznikla týmto dodávateľom daňová povinnosť. V tomto smere podľa názoru súdu správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, a to vyžiadaním listinných dokladov od žalobcu a jeho bezprostredných dodávateľov a preveril i ďalšie spoločnosti, nakoľko s tovarom (cukríky, žuvačky) mal obchodovať reťazec dodávateľov a odberateľov, t. j. spoločnosti DOXI TRADE s.r.o. › MB TRADING, s.r.o. › žalobca a s ďalším tovarom (čokoláda, žuvačky) mal obchodovať ďalší reťazec dodávateľov a odberateľov, t. j. spoločnosti SAXIUSOX s. r. o. › FABRIZIO s. r. o. › RURKI s.r.o. › žalobca.
66. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane faktúru č. NF 0011/14 zo dňa 18. 08. 2014 v sume 69.906,24 eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 11.651,04 eur) za dodávku tovaru označeného ako Red Bull v počte 80.352 kusov od spoločnosti NIMFAS Corp., s.r.o., ďalej faktúry č. FV149241 zo dňa 01. 08. 2014 v sume 29.524,32 eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 4.950,72 eur), č. FV149248 zo dňa 08. 08. 2014 v sume 36.052,80 eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 6.008,80 eur), č. FV149256 zo dňa 18. 08. 2014 v sume 32.364,- eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 5.394,- eur) a č. FV 149260 zo dňa 22. 08. 2014 v sume 36.470,40 eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 6.078,40 eur) od spoločnosti MB TRADING, s.r.o. a faktúry č. 2014/069 zo dňa 06. 08. 2014 v sume 17.712,- eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 2.952,- eur) a č. 2014/070 zo dňa 12. 08. 2014 v sume 27.548,06 eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 4.591,34 eur) od spoločnosti RURKI s.r.o., pri ktorých si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Predloženie uvedených dokladov (opatrených pečiatkou a podpisom) je však len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené.
67. Za účelom zistenia skutkového stavu v súvislosti s deklarovaným zdaniteľným obchodom spoločnosti NIMFAS Corp., s.r.o. (dodávateľ) a žalobcu (odberateľ) v zdaňovacom období august 2014 v zmysle faktúry č. NF 0011/14 zo dňa 18. 08. 2014, predmetom ktorej malo byť dodanie tovaru (Red Bull) žalobcovi, správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, pričom využil i poznatky získané miestnym zisťovaním dňa 01. 12. 2014 v sídle uvedenej spoločnosti (v tom čase Tržničné námestie č. 4810, Komárno), o čom spísal dňa 02. 12. 2014 úradný záznam. Miestne zisťovanie bolo vykonané v súvislosti s daňovou kontrolou u žalobcu za zdaňovacie obdobie máj 2014 (protokol z tejto daňovej kontroly sa nachádza v administratívnom spise), pričom bolo zistené, že spoločnosť NIMFAS Corp., s.r.o. má zapísané sídlo vo viacúčelovej poschodovej budove v Komárne. Účtovníctvo pre spoločnosť
viedla Ing. B. A., podľa ktorej doklady za mesiac apríl a máj 2014 zobral konateľ spoločnosti a ďalšími informáciami nedisponovala. Správca dane taktiež využil i poznatky získané v priebehu daňovej kontroly v spoločnosti NIMFAS Corp., s.r.o. za zdaňovacie obdobie apríl 2014 a november 2014, ktoré obe sa uskutočnili v roku 2015 (teda v rovnakom období ako daňová kontrola u žalobcu). V januári 2015 bola na adresu spoločnosti NIMFAS Corp., s.r.o. bezvýsledne zaslaná výzva na predloženie dokladov týkajúcich sa zdaňovacieho obdobia august 2014 a následne vo februári a v marci 2015 bol opakovane bezvýsledne predvolávaný jej konateľ (G. P.-C.) z adresy v Maďarsku. V dôsledku toho, že spoločnosť NIMFAS Corp., s.r.o. neumožnila vykonať daňovú kontrolu pristúpil správca dane k určeniu dane za zdaňovacie obdobie apríl 2014 a november 2014 podľa pomôcok, o čom bol dňa 01. 06. 2015 (za zdaňovacie obdobie apríl 2014) a dňa 02. 06. 2015 (za zdaňovacie obdobie november 2014) spísaný protokol o určení dane podľa pomôcok, pričom v oboch prípadoch bol zistený rozdiel dane z pridanej hodnoty, nakoľko daňový subjekt neumožnil vykonanie daňovej kontroly a nepreukázal právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.
Žalobca predložil správcovi dane zápisnicu o pojednávaní zo dňa 03. 09. 2015 spísanú v priebehu daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie jún 2014, ktorú vykonával Daňový úrad Nitra, pobočka Levice. Na pojednávaní bol za prítomnosti konateľa žalobcu a Ing. B. A. (ako tlmočníčky) vypočutý G. P.-C. ako konateľ spoločnosti NIMFAS Corp., s.r.o., ktorý uviedol, že spoločnosť tovar nadobudla od spoločnosti Flash Logistics s.r.o., ktorá zabezpečovala prepravu. Tovar bol priamo kamiónom prevezený a vyložený v skladoch spoločnosti žalobcu, mená vodičov nevedel, ale bol prítomný pri každej dodávke. Konateľ žalobcu sa k tejto výpovedi žiadnym spôsobom nevyjadril. Skutočnosť, že správca dane vykonávajúci predmetnú daňovú kontrolu uznal žalobcovi odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri deklarovanej dodávke, ktorú mala uskutočniť táto spoločnosť v mesiaci jún 2014 (čo vyplýva z protokolu zo dňa 04. 09. 2015 z daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie jún 2014), nie je dôvodom na uznanie odpočítania tejto dane i za zdaňovacie obdobie august 2014, nakoľko žalobca v rámci daňovej kontroly za uvedené zdaňovacie obdobie nepredložil žiadny relevantný dôkaz preukazujúci existenciu deklarovanej dodávky v auguste 2014 a týmto dôkazom nie je ani vyššie uvedená výpoveď G. P.-C..
Daňový úrad Nitra, pobočka Komárno vykonal u žalobcu daňovú kontrolu zdaňovacieho obdobia máj 2014, z ktorej vyhotovil protokol zo dňa 21. 03. 2016 (ktorý bol doručený zástupkyni žalobcu dňa 05. 04. 2016) a taktiež vykonal kontrolu zdaňovacieho obdobia október 2014, z ktorej vyhotovil protokol zo dňa 06. 06. 2016 (ktorý bol doručený zástupkyni žalobcu dňa 21. 06. 2016). Z oboch protokolov je zrejmé, že spoločnosť NIMFAS Corp., s.r.o., resp. jej konateľ nereagovali na výzvy správcu dane, nepredkladali požadované doklady a neumožnili vykonať preverovanie jej obchodných aktivít. Nezodpovedá potom skutočnosti tvrdenie žalobcu v jeho vyjadrení zo dňa 05. 02. 2016 (správne mal byť rok 2017), že o nepredložení dokladov so strany konateľa spoločnosti NIMFAS Corp., s.r.o. sa dozvedel až na základe výzvy správcu dane v predmetnej veci zo dňa 04. 10. 2016. Taktiež je spochybnené i ďalšie tvrdenie žalobcu v tomto vyjadrení, ktorý za dôležitého svedka v predmetnej veci označil Ing. B. A., ktorá sa zúčastňovala na nakládke a vykládke tovaru, pričom vo vyjadrení zo dňa 05. 02. 2016 (správne mal byť rok 2017) k protokolu z predmetnej daňovej kontroly žalobca uviedol, že menovaná sprostredkovala transakcie medzi žalobcom a spoločnosťou NIMFAS Corp., s.r.o.. Toto jeho tvrdenie nekorešponduje s výpoveďou konateľa spoločnosti NIMFAS Corp., s.r.o. G. P.-C. zo dňa 03. 09. 2015 na pojednávaní konanom na Daňovom úrade Nitra, pobočka Levice (v rámci daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie jún 2014), na ktorom bol prítomný konateľ žalobcu a ako tlmočníčka bola prítomná Ing. B. A.. G. P.-C., ani konateľ žalobcu na tomto pojednávaní neoznačili Ing. A. ako osobu oprávnenú konať za spoločnosť NIMFAS Corp., s.r.o., neuviedli, že by mala byť prítomná pri nakládke a vykládke tovaru a žalobca o tomto svojom tvrdení nepredložil žiadny dôkaz. Pri miestnom zisťovaní na adrese sídla spoločnosti NIMFAS Corp., s.r.o. Ing. A. uviedla, že pre túto spoločnosť účtuje, z čoho nemožno vyvodiť záver o tom, že by bola oprávnená za túto spoločnosť akýmkoľvek iným spôsobom konať. Správny súd poukazuje i na tvrdenie žalobcu vo vyjadrení zo dňa 05. 02. 2016 (správne mal byť rok 2017), že spoločnosť NIMFAS Corp., s.r.o. mala v určitom čase svoje sídlo v mieste bydliska Ing. A., čo len preukazuje jej „nezainteresovanosť“ v predmetnej veci.
K nevykonaniu navrhovaných výsluchov O. I., B. P. (zamestnanci žalobcu), E. Z. a Z. R. (zamestnanci spoločnosti, ktorá bola v susedstve žalobcu) je potrebné uviesť, že títo všetci boli vypočutí na Daňovom úrade Nitra, pobočka Levice ako svedkovia v rámci daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie jún 2014 a zápisnice o ich výsluchu zo dňa 11. 08. 2015 a 18. 09. 2015 sú súčasťou administratívneho spisu (resp. zápisnica o výsluchu B. P. je súčasťou administratívneho spisu, ktorý sa týka zdaňovacieho obdobia november 2014, ktorý je pripojený k súdnemu spisu sp. zn. 11S/259/2018), pričom konateľ
žalobcu sa týchto výsluchov zúčastnil. Ani jeden zo svedkov sa nevedel konkrétne vyjadriť k pôvodu tovaru, k jeho preprave a dopravcom. Vzhľadom na existujúcu dôkaznú situáciu v rámci daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie august 2014 a v rámci následného vyrubovacieho konania je i súd toho názoru, že ani ich výsluch v rámci tejto daňovej kontroly by nemohol relevantným spôsobom túto dôkaznú situáciu zvrátiť v prospech žalobcu. Uvedené možno konštatovať i v prípade nevykonania výsluchu Ing. B. A. (ktorá podľa vlastného vyjadrenia pri miestnom zisťovaní v spoločnosti NIMFAS Corp., s.r.o. účtovala pre túto spoločnosť, ale žiadnymi dokladmi nedisponovala, pretože ich zobral konateľ) ako i v prípade nevykonania výsluchu E. Z., ktorý mal vypomáhať v prípade, ak bolo potrebné auto s hydraulickou plošinou na manipuláciu s tovarom ako i ďalších vyššie uvedených svedkov. Menované osoby vzhľadom na vyššie uvedenú dôkaznú situáciu a ich pracovné zaradenie v spoločnosti žalobcu, resp. v inej spoločnosti, druh práce, ktorú pre žalobu vykonávali, by sa ani podľa názoru súdu nemohli vyjadriť o dodávateľovi tovaru a pôvode tovaru.
V priebehu daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a ani odvolacieho konania žalobca nepredložil (okrem faktúry vystavenej spoločnosťou NIMFAS Corp., s.r.o. v mesiaci august 2014) a ani neoznačil žiadny dôkaz preukazujúci dodanie tovaru spoločnosťou NIMFAS Corp., s.r.o., napriek tomu, že táto dôkazná povinnosť bola jednoznačne na jeho strane, nakoľko si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty práve pri deklarovanej dodávke od tejto spoločnosti. Dodanie predmetného tovaru žalobcovi spoločnosťou NIMFAS Corp., s.r.o. nie je preukázané predloženou faktúrou zo dňa 18. 08. 2014 a žiadny iný relevantný dôkaz o dodaní tovaru žalobca v priebehu daňovej kontroly nepredložil a ani neoznačil.
Na konštatovaní, že žalobca relevantným spôsobom nepreukázal dodanie tovaru spoločnosťou NIMFAS Corp., s.r.o., a teda nepreukázal ani dôvodnosť uplatneného odpočítania dane z pridanej hodnoty pri ním deklarovaných dodávkach od uvedenej spoločnosti, nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že tovar (Red Bull) žalobca dodal odberateľovi do Českej republiky s oslobodením od dane z pridanej hodnoty, čo nespochybnili ani daňové orgány. Uvedené intrakomunitárne dodanie tovaru a jeho preprava odberateľovi (ALLIED GROCERS s.r.o.) do Českej republiky nie je dôkazom toho, že tovar žalobcovi dodala spoločnosť NIMFAS Corp., s.r.o. a že tejto vznikla daňová povinnosť. Správca dane a ani žalovaný nespochybnili existenciu tovaru a jeho dodanie odberateľovi do Českej republiky, čo ale nie je dôkazom toho, že sa jedná o tovar, ktorý podľa predloženého dokladu (faktúry) mala žalobcovi dodať spoločnosť NIMFAS Corp., s.r.o.
68. Žalobca si v zdaňovacom období august 2014 uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty taktiež pri tovare, ktorý mu podľa ním predložených štyroch faktúr mal dodať dodávateľ, t. j. spoločnosť MB TRADING, s.r.o., ktorej konateľom v kontrolovanom zdaňovacom období bol J. M.. Jednalo sa o faktúry č. FV149241 zo dňa 01. 08. 2014, č. FV149248 zo dňa 08. 08. 2014, č. FV149256 zo dňa 18. 08. 2014 a č. FV 149260 zo dňa 22. 08. 2014.
J. M. bol vypočutý dňa 03. 09. 2015 Daňovým úradom Nitra, pobočka Levice za účasti konateľa žalobcu v rámci daňovej kontroly u žalobcu, ktorá sa týkala zdaňovacieho obdobia jún 2014. Správca dane, ktorý u žalobcu vykonával daňovú kontrolu zdaňovacieho obdobia august 2014 (Daňový úrad Nitra, pobočka Komárno) požiadal Daňový úrad Bratislava (miestne príslušný správca dane pre spoločnosť MB TRADING, s.r.o.) o preverenie skutočností v spoločnosti MB TRADING, s.r.o. v zmysle faktúr vystavených touto spoločnosťou pre žalobcu ako odberateľa v zdaňovacom období august 2014. Dňa 16. 04. 2015 bol na Daňový úrad Bratislava predvedený konateľ tejto spoločnosti, ktorý bol vypočutý ako svedok a bola s ním spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. V predloženom spise sa však nenachádza upovedomenie žalobcu o výsluchu tohto svedka. Žalobca bol s obsahom tejto výpovede, svedkom predloženými dokladmi ako i s ďalšími vykonanými dôkazmi oboznámený v podaní zo dňa 04. 10. 2016 s tým, že vykonané dokazovanie nepreukazuje dodanie tovaru žalobcovi v zmysle štyroch predložených faktúr vystavených v auguste 2014, na základe ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty. V predmetnom podaní správca dane žalobcu zároveň vyzval na predloženie dôkazov. I napriek nie celkom štandardne formulovanej výzve správcu dane je zrejmé, že sa jedná o výzvu v zmysle ust. § 45 ods. 1, 2 zákona č. 563/2009 Z. z., v zmysle ktorej správca dane vyzýval žalobcu na uplatnenie jeho práv a splnenie povinností v priebehu daňovej kontroly (právo a povinnosť predkladať dôkazy na preukázanie tvrdení, resp. právo navrhovať dôkazy, právo podávať vyjadrenia). Žalobca podal písomné vyjadrenie zo dňa 18. 11. 2016, v ktorom namietal, že mu bolo odňaté právo byť pri výsluchu svedka J. M. a navrhol jeho opätovný výsluch s tým, že účasť svedka na pojednávaní zabezpečí.
Dňa 08. 03. 2017 sa k správcovi dane v sprievode konateľa žalobcu a splnomocnenej zástupkyne žalobcu dostavil konateľ spoločnosti MB TRADING, s.r.o. J. M., ktorý bol vypočutý ako svedok v prítomnosti uvedených osôb, pričom konateľ žalobcu prekladal z jazyka maďarského do jazyka slovenského a opačne. Na otázky správcu dane ku kontrolovanému zdaňovaciemu obdobiu okrem iného uviedol, že spoločnosť nemala skladové priestory a že boli uskutočnené obchodné transakcie so spoločnosťou žalobcu v zmysle predložených faktúr na základe telefonickej objednávky žalobcu. V jednom prípade zabezpečil prepravu osobne a v ostatných prípadoch prepravu zabezpečila spoločnosť DOXI TRADE s.r.o., ktorá bola jeho obchodným partnerom. V cene tovaru bola zahrnutá i cena prepravy, vždy tam boli iné autá s evidenčnými číslami z Maďarska. Tovar bol prepravený na paletách a ručne vyložený v prevádzke žalobcu, o čom je aj fotodokumentácia. On prebral tovar na hranici od dodávateľa - DOXI TRADE s.r.o., preniesli ho do skladu spoločnosti žalobcu, kde ho prebrali zamestnanci, o preprave nemal žiadne doklady, ani dodacie listy, len faktúru od spoločnosti DOXI TRADE s.r.o.. Na otázku od koho a na základe akých dokladov spoločnosť MB TRADING, s.r.o. nadobudla predmetný tovar v zdaňovacom období august a november 2014 uviedol, že faktúry za tovar pochádzajú od spoločnosti DOXI TRADE s.r.o. Svedok odpovedal aj na otázky splnomocnenej zástupkyne žalobcu a predložil zoznam zápisov, zoznam vydaných faktúr za kontrolované zdaňovacie obdobie august 2014. Následne (dňa 15. 03. 2017) predložil zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 16. 04. 2015 spísanú na Daňovom úrade Bratislava, faktúry č. FV149241 zo dňa 01. 08. 2014, č. FV149248 zo dňa 08. 08. 2014, č. FV149256 zo dňa 18. 08. 2014 a č. FV 149260 zo dňa 22. 08. 2014 vystavené spoločnosťou MB TRADING, s.r.o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa. Tieto faktúry predložil i žalobca, ktorý si na ich základe uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2014. Dátum na faktúrach (01. 08. 2014, 08. 08. 2014, 18. 08. 2014 a 22. 08. 2014) je zároveň uvedený ako dátum vyhotovenia, dátum daňovej povinnosti a dátum dodania. Tomuto dodávateľovi, teda spoločnosti MB TRADING, s.r.o. by dňom dodania tovaru mala vzniknúť daňová povinnosť, pričom dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
J. M. však dňa 15. 03. 2017 predložil správcovi dane i faktúru č. 2561543 zo dňa 25. 08. 2014 vystavenú spoločnosťou DOXI TRADE s.r.o. ako dodávateľom pre spoločnosť MB TRADING, s.r.o. ako odberateľa v sume 123.868,13 eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 20.644,69 eur) s predmetom fakturácie cukríky a žuvačky podľa konkrétneho označenia, s uvedením množstva, jednotkovej a celkovej ceny. V súvislosti s touto faktúrou je potrebné uviesť, že dátum 25. 08. 2014 je uvedený ako dátum vyhotovenia, daňová povinnosť a dátum dodania, čo znamená, že spoločnosti DOXI TRADE s.r.o. ako dodávateľovi tovaru mala vzniknúť daňová povinnosť dňom dodania tovaru, t. j. 25. 08. 2014. Uvedené zistenia vyvolávajú pochybnosti o skutočnom dodaní tovaru v zmysle predložených faktúr, nakoľko spoločnosť MB TRADING, s.r.o. nemohla v dňoch 01. 08. 2014, 08. 08. 2014, 18. 08. 2014 a 22. 08. 2014 dodať žalobcovi tovar, ktorý jej podľa faktúry bol dodaný dňa 25. 08. 2014. Tovar uvedený na faktúre zo dňa 25. 08. 2014 od spoločnosti DOXI TRADE s.r.o. pre spoločnosť MB TRADING, s.r.o. je, pokiaľ ide o jeho druh, množstvo, počet kusov, totožný s tovarom, ktorý je uvedený na faktúrach od spoločnosti MB TRADING, s.r.o. pre žalobcu ako odberateľa vystavených v dňoch 01. 08. 2014, 08. 08. 2014, 18. 08. 2014 a 22. 08. 2014. Na faktúre č. 2561543 zo dňa 25. 08. 2014 od dodávateľa DOXI TRADE s.r.o. so sídlom v Nitre pre odberateľa MB TRADING, s.r.o. so sídlom v Bratislave je uvedená i fakturácia prepravy, ale žiadny doklad o jej vykonaní nebol predložený. Vykonanie prepravy tovaru od dodávateľa MB TRADING, s.r.o. (resp. od spoločnosti DOXI TRADE s.r.o.) k žalobcovi ako odberateľovi nebolo preukázané ani výsluchom J. M. dňa 16. 04. 2015 a ani dňa 08. 03. 2017.
Výsluchom J. M. dňa 08. 03. 2017 bolo odstránené pochybenie pri jeho výsluchu dňa 16. 04. 2015, kedy bol vypočutý na pojednávaní, ale v spise sa nenachádza doklad preukazujúci upovedomenie žalobcu o jeho výsluchu. Ani opakovaným výsluchom tohto svedka v prítomnosti konateľa žalobcu a splnomocnenej zástupkyne žalobcu však nebolo preukázané dodanie tovaru žalobcovi v kontrolovanom zdaňovacom období v zmysle predložených faktúr zo strany spoločnosti MB TRADING, s.r.o. ako dodávateľa. K tvrdeniu žalobcu, že nebol odstránený rozpor medzi výpoveďou svedka J. M. a svedka W. C. (konateľ dodávateľskej spoločnosti DOXI TRADE), ktorý bol vypočutý na príslušnom dožiadanom úrade v Maďarsku, správny súd uvádza, že nevzhliadol rozpor medzi ich výpoveďami, pretože ani jedna z týchto výpovedí hodnoverným spôsobom nepreukazuje tvrdenia žalobcu o deklarovaných dodávkach tovaru v zmysle faktúr. Tvrdenie svedkov o tom, kto a koho pozná, odkiaľ a koľko rokov ho pozná, nebolo predmetom dokazovania v tejto veci. Výsluch W. C. bol realizovaný na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií v Maďarsku podľa právnych predpisov tohto štátu, nakoľko sa jedná o osobu s pobytom v Maďarsku a žalobca nebol prítomný pri tomto výsluchu, čo v žalobe taktiež namietal. Tu
je potrebné uviesť, že výpoveď svedka C. nepochybne nebola ťažiskovou výpoveďou, bez ktorej by správca dane nedošiel k rovnakému záveru, ale iba jedným z dôkazov, ktoré boli podkladom na vydanie rozhodnutia správcu dane a na základe ktorých správca dane dospel k záveru, že nebolo preukázané, že žalobcovi bol predmetný tovar dodaný práve spoločnosťou MB TRADING, s.r.o.
Rovnako ako v prípade žalobcom deklarovaného dodávateľa, t. j. spoločnosti NIMFAS Corp., s.r.o., i v tomto prípade, je potrebné konštatovať, že ak správca dane uznal žalobcovi odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodávke uskutočnenej spoločnosťou MB TRADING, s.r.o. v mesiaci jún 2014, nie je táto skutočnosť dôvodom na uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty i za zdaňovacie obdobie august 2014, nakoľko žalobca v rámci daňovej kontroly za uvedené zdaňovacie obdobie nepredložil žiadny relevantný dôkaz preukazujúci existenciu deklarovaných dodávok v auguste 2014 podľa ním predložených štyroch faktúr od spoločnosti MB TRADING, s.r.o.
S poukazom na uvedené je súd toho názoru, že žalobca v priebehu daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a ani odvolacieho konania nepredložil (okrem štyroch faktúr vystavených spoločnosťou MB TRADING, s.r.o. v mesiaci august 2014) a ani neoznačil žiadny dôkaz preukazujúci dodanie tovaru spoločnosťou MB TRADING, s.r.o., napriek tomu, že táto dôkazná povinnosť bola jednoznačne na jeho strane, nakoľko si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty práve pri štyroch deklarovaných dodávkach od tejto spoločnosti. Na tomto konštatovaní súdu nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že tovar (cukríky, žuvačky) žalobca následne dodal odberateľovi do Českej republiky s oslobodením od dane z pridanej hodnoty, čo nespochybnili ani daňové orgány. Uvedené intrakomunitárne dodanie tovaru a jeho preprava odberateľovi do Českej republiky nie je dôkazom toho, že tovar žalobcovi dodala spoločnosť MB TRADING, s.r.o. a že tejto vznikla daňová povinnosť. Správca dane a ani žalovaný nespochybnili existenciu tovaru a jeho dodanie odberateľovi do Českej republiky, čo ale nie je dôkazom toho, že sa jedná o tovar, ktorý podľa predložených listinných dokladov (faktúr) mala žalobcovi dodať spoločnosť MB TRADING, s.r.o.
69. Odpočítanie dane z pridanej hodnoty si žalobca uplatnil i prípade deklarovanej dodávky od spoločnosti RURKI s.r.o. (konateľ N. C.), a to tovaru označeného ako „Merci“ v množstve 7.200 kusov a v cene 17.712,- eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 2.952,- eur) podľa faktúry č. 2014/069 zo dňa 06. 08. 2014 a tovaru označeného ako „orbit“ v množstve 98.400 kusov v cene 27.548,06 eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 4.591,34 eur) podľa faktúry č. 2014/70 zo dňa 12. 08. 2014. Správca dane vyzval spoločnosť RURKI s.r.o., aby predložila doklady týkajúce sa zdaňovacieho obdobia august 2014. Následne sa bez predvolania dostavil dňa 28. 01. 2015 k správcovi dane W. C., ktorý ako splnomocnený zástupca uvedenej spoločnosti predložil doklady, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. Menovaný sa opätovne dostavil dňa 18. 02. 2015 a opätovne s ním bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, pričom uviedol, že tovar dodali žalobcovi v zmysle faktúr a nakúpili ho len od spoločnosti FABRIZIO s. r. o., ktorá zabezpečila aj jeho prepravu, pričom nevie, kde bol tovar naložený, ale vyložený bol v prenajatom sklade spoločnosti RURKI s.r.o. v Nových Zámkoch a odtiaľ bol dodaný žalobcovi, ktorý si zabezpečoval jeho prepravu. Predložil i faktúry vystavené dodávateľom, t. j. spoločnosťou FABRIZIO s. r. o. pre spoločnosť RURKI s.r.o. ako odberateľa pod č. 2014091 zo dňa 06. 08. 2014 (podľa ktorej mala spoločnosť FABRIZIO s. r. o. dodať spoločnosti RURKI s.r.o. tovar - čokoládu Merci v množstve 7.200 kusov a v cene 17.565,12 eur) a pod č. 2014093 zo dňa 12. 08. 2014 (podľa ktorej mala spoločnosť FABRIZIO s. r. o. dodať spoločnosti RURKI s.r.o. tovar - orbit žuvačky v množstve 98.400 kusov a v cene 27.040,32 eur.
Na základe dožiadania správcu dane o vykonanie preverenia v spoločnosti FABRIZIO s. r. o. dožiadaný správca dane (Daňový úrad Bratislava) dňa 28. 04. 2015 vypočul T. W. Y. (konateľ spoločnosti FABRIZIO s. r. o. s trvalým pobytom v Maďarsku) v prítomnosti osoby, ktorú si sám zabezpečil za účelom tlmočenia a ktorá vykonávala preklad z jazyka maďarského do jazyka slovenského a opačne. Uviedol, že spoločnosť FABRIZIO s. r. o. nadobudla tovar od dodávateľa, t. j. SAXIUSOX s. r. o., pričom predložil faktúry č. 20140802 zo dňa 06. 08. 2014 a č. 20140803 zo dňa 12. 08. 2014 vystavené dodávateľom, t. j. spoločnosťou SAXIUSOX s. r. o. pre odberateľa (FABRIZIO s. r. o.), predmetom ktorých bola fakturácia tovaru - čokoláda Merci v množstve 7.200 kusov v cene 17.452,80 eur a orbit žuvačky v množstve 98.400 kusov v cene 26.922,24 eur. Spoločnosť FABRIZIO s. r. o. nadobudnutý tovar ďalej dodala spoločnosti RURKI s.r.o. ako odberateľovi. Taktiež uviedol, že preprava tovaru bola v jeho cene. Toto ale nevyplýva ani z jednej z vyššie uvedených predložených faktúr a ani jedna zo spoločností nepredložila žiadny doklad o preprave tohto tovaru, napriek tomu, že tovar bol dňa 06. 08. 2014 a 12. 08. 2014 (dátumy
vystavenia faktúr v reťazci) predmetom fakturácie v reťazci dodávateľov a odberateľov, t. j. spoločnosti SAXIUSOX s. r. o. › FABRIZIO s. r. o. › RURKI s.r.o. › žalobca. Pochybnosti vyvoláva i tvrdenie, že tovar sa prepravuje osobným motorovým vozidlom a v prípade väčšej dodávky sú vypožičané vozidlá od kamarátov, čo nie je fakturované. Dňa 26. 10. 2016 bola za prítomnosti konateľa žalobcu vypočutá ako svedkyňa S. K. V. - konateľka spoločnosti SAXIUSOX s. r. o., o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. Jednoznačne poprela obchodovanie a obchodné kontrakty so spoločnosťou FABRIZIO s. r. o., vyjadrila sa, že nič nevie o spoločnosti, ktorej je konateľkou ani o jej obchodných aktivitách, nepozná konateľa spoločnosti FABRIZIO s. r. o., od roku 2011 žije v Anglicku. Konateľ žalobcu sa vyjadril, že svedkyňa nie je dôveryhodnou osobou a ako konateľka spoločnosti je zodpovedná za jej chod.
S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania je i súd, vzhľadom na výpoveď konateľky spoločnosti SAXIUSOX s. r. o., toho názoru, že pokiaľ nebola preukázaná a potvrdená dodávka tovaru na začiatku identifikovaného reťazca dodávateľov a odberateľov, nie je možné uznať deklarované obchodné transakcie medzi ďalšími článkami reťazca. Listinné doklady predložené žalobcom, teda faktúry, resp. doklady predložené dodávateľmi a odberateľmi v preverovanom obchodnom reťazci, rámcové zmluvy ešte sami osebe nepreukazujú, že medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom skutočne došlo k reálnemu zdaniteľnému plneniu, že sú splnené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane stanovené v ust. § 49 a nasl. zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v rozhodnom období a že žalobca ako platiteľ dane z pridanej hodnoty má nárok na jej odpočítanie. Žalobca v priebehu daňovej kontroly preukazoval nadobudnutie tovaru - čokolády Merci a žuvačiek orbit v podstate len na základe vyššie označených listinných dokladov a nevedel preukázať na materiálnom základe jeho reálne dodanie od spoločnosti RURKI s.r.o.
Preverovaním správcu dane nebol zistený pôvod fakturovaného tovaru v reťazci spoločností (SAXIUSOX s. r. o. › FABRIZIO s. r. o. › RURKI s.r.o. › žalobca), pretože konateľka spoločnosti SAXIUSOX s. r. o. poprela dodanie tovaru spoločnosti FABRIZIO s. r. o. a ani jeden z konateľov spoločností zapojených do reťazca neuviedol, kde presne sa uskutočnila nakládka tovaru a nebol pri nej ani prítomný, teda nebolo preukázané, s akým tovarom spoločnosti obchodovali, odkiaľ pochádzal a akým spôsobom (cez ktorú spoločnosť) sa mal do reťazca dostať, čo jednoznačne spochybnilo reálnosť žalobcom deklarovaných transakcií. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že deklarované obchody mali prebehnúť podľa predložených faktúr v jeden a ten istý deň, t. j. dňa 06. 08. 2014 (obchod s čokoládou) a dňa 12. 08. 2014 (obchod so žuvačkami), kedy boli medzi jednotlivými článkami reťazca vystavené všetky tri faktúry, ktorými bolo fakturované rovnaké množstvo tovaru, t. j. 7.200 kusov čokolády Merci a 98.400 kusov žuvačiek orbit. Žalobca a ani ďalšie daňové subjekty nepredložili žiadne doklady preukazujúce vykonanie prepravy deklarovaného tovaru, ktorý podľa predložených faktúr mal zmeniť majiteľa trikrát v jeden deň. Vyvstáva potom otázka účelnosti prepravy tovaru zo skladu do skladu medzi jednotlivými článkami reťazca ako i účelnosti nakládky a vykládky tohto tovaru v deklarovaných skladoch jednotlivých článkov reťazca.
Na základe vyššie uvedených zistení a deklarovaných obchodov, bolo právom a povinnosťou správcu dane preveriť celý obchodný reťazec, nakoľko reálnosť deklarovaného obchodu, vznik daňovej povinnosti u dodávateľa a následne i právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty u odberateľa musí byť preukázané v každom článku reťazca dodávateľov a odberateľov. Správca dane správne konštatoval, že pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje odpočítanie dane z predmetného plnenia, musí preukázať nielen jeho použitie na účely svojho podnikania ako platiteľ, ale tiež to, že tieto plnenia boli skutočne dodané spoločnosťou uvedenou na predložených dokladoch. Skutočnosť, že žalobca vlastní daňové doklady od spoločnosti RURKI s.r.o., daňový subjekt RURKI s.r.o. vlastní doklady od spoločnosti FABRIZIO s. r. o. a daňový subjekt FABRIZIO s. r. o. vlastní doklady od spoločnosti SAXIUSOX s. r. o. ešte nedokazuje, že plnenia uvedené na faktúrach boli skutočne týmito spoločnosťami aj dodané. Predloženie dokladov je len jednou z hmotno-právnych podmienok na uznanie odpočítania dane a i keď majú doklady všetky náležitosti daňového dokladu a sú riadne zaúčtované, neznamená to, že daň z pridanej hodnoty bola odpočítaná oprávnene a v súlade so zákonom.
V uvedenom prípade správca dane podľa názoru súdu správne vyhodnotil žalobcom deklarované obchodné prípady vo veci uplatnenia odpočítania dane z pridanej hodnoty tak, že sa nepreukázalo tvrdenie žalobcu vychádzajúce z predložených faktúr, že dodávateľ, ktorý je uvedený na predmetnej faktúre (RURKI s.r.o.) fakturovaný zdaniteľný tovar skutočne dodal žalobcovi a zároveň nebolo
preukázané, že žalobca deklarovaný zdaniteľný obchod reálne prijal a následne použil na účely svojej podnikateľskej činnosti. Správca dane dokazovaním zisťoval existenciu, resp. pôvod predmetného tovaru - čokolády Merci a žuvačiek orbit, ale podľa výpovede konateľky spoločnosti SAXIUSOX s. r. o. (prvý článok reťazca), táto nevedela o žiadnom obchode a dodaní deklarovaného tovaru pre spoločnosť FABRIZIO s. r. o.. Konateľ spoločnosti FABRIZIO s. r. o. T. W. Y. pritom dňa 28. 04. 2015 tvrdil, že obchody boli dojednané s konateľmi spoločností a za spoločnosť RURKI s.r.o. vystupoval otec konateľky N. C.. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že W. C. sa dostavil k správcovi dane bez predvolania dňa 28. 01. 2015 na základe výzvy na predloženie dokladov a bola s ním spísaná zápisnica, ktorú správca dane označil ako zápisnica o ústnom pojednávaní, ale prítomnému W. C. nepoložil žiadnu otázku. Menovaný sa bez predvolania dostavil i dňa 18. 02. 2015, kedy s ním bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom odpovedal na otázky správcu dane ohľadne obchodovania so spoločnosťou FABRIZIO s. r. o. ako dodávateľom a spoločnosťou žalobcu ako odberateľom.
Za nedôvodnú súd považuje námietku žalobcu v podanej žalobe, že výsluch T. W. Y. (konateľ spoločnosti FABRIZIO s. r. o.) a W. C. (zástupca spoločnosti RURKI s.r.o.) je nezákonný dôkaz, nakoľko žalobca im nemohol klásť otázky. T. W. Y. bol vypočutý v rámci predmetnej daňovej kontroly u žalobcu dožiadaným správcom dane dňa 28. 04. 2015 a vyjadroval sa k obchodným transakciám medzi spoločnosťou SAXIUSOX s. r. o. ako dodávateľom a spoločnosťou FABRIZIO s. r. o. ako odberateľom, teda nie k obchodným aktivitám žalobcu v zdaňovacom období august 2014. K vyjadreniu W. C. zo dňa 18. 02. 2015 je potrebné uviesť, že správca dane ho nepredvolal a ani nevypočul ako svedka, ale tento sa v uvedený deň dostavil k správcovi dane na základe výzvy zo dňa 20. 01. 2015 na zapožičanie listín. Dňa 18. 02. 2015 bola s menovaným spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní v zmysle ust. § 19 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podal vyjadrenie k dodaniu tovaru pre žalobcu v zdaňovacom období august 2014. V priebehu konania sa žalobca domáhal jeho vypočutia ako svedka, resp. vypočutia N. C. (konateľka RURKI s.r.o.), čomu správca dane nevyhovel, nakoľko v priebehu ďalšieho konania bolo zistené a s poukazom na výsledky dokazovania, najmä na výpoveď S. K. V. (konateľka spoločnosti SAXIUSOX s. r. o.) i preukázané, že sa jedná o fiktívne obchody v reťazci dodávateľov a odberateľov, pričom nebola preukázaná existencia tovaru, t.j. čokolády Merci a žuvačiek orbit ani na prvom článku reťazca. Z uvedeného potom vyplýva, že s neexistujúcim tovarom ani nebolo možné ďalej obchodovať a je celkom irelevantné vykonávať ďalšie dokazovanie na preukazovanie obchodovania s tovarom, ktorého existencia nebola preukázaná. 70. Za danej dôkaznej situácie potom treba prisvedčiť tvrdeniu správcu dane a žalovaného, že žalobca nepreukázal ním deklarované obchodné transakcie (dodanie tovaru od spoločnosti NIMFAS Corp., s.r.o., MB TRADING, s.r.o. a RURKI s.r.o. ako dodávateľov). S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane je i súd toho názoru, že žalobcom deklarovaným uvedeným dodávateľom nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty, a preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 06. 2012 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/63/2011 ako i na ďalší jeho rozsudok zo dňa 23. 06. 2010 v konaní pod sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 02. 2011 v konaní pod sp. zn. III. ÚS 78/2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako dôvodný“.
71. Dôležitou právnou otázkou v tomto konaní bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z ust. § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď z vykonaného dokazovania vo vzťahu k spoločnosti NIMFAS Corp., s.r.o., MB TRADING, s.r.o. a RURKI s.r.o. správca dane vyvodil správny právny záver, že žalobca nepreukázal zákonnosť uplatneného odpočítania dane pri deklarovaných dodávkach tovaru od týchto spoločností, pričom v prípade deklarovanej dodávky od spoločnosti MB TRADING, s.r.o. a RURKI s.r.o. v rámci obchodných reťazcov tuzemských spoločností vyplynula nepreukázateľnosť pôvodu obchodovaného tovaru a všetky okolnosti celkom jednoznačne
nasvedčujú tomu, že žalobca bol jedným z účastníkov týchto obchodných reťazcov, v rámci ktorých prebiehala fakturácia tovaru v tuzemsku, avšak bez reálneho dodania.
72. K námietke žalobcu v podanej žalobe ohľadne neúplného zistenia skutkového stavu správny súd uvádza, že bolo povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty (pri tovare, ktorý mu mali dodať deklarovaní dodávatelia, t. j. spoločnosť NIMFAS Corp., s.r.o., MB TRADING, s.r.o. a RURKI s.r.o.), aby preukázal, že tovar mu bol dodaný práve dodávateľom uvedeným na faktúrach a taktiež, aby preukázal skutočnú existenciu zdaniteľného plnenia (v prípade dodávok v reťazci dodávateľov a odberateľov), vrátane prepravy tohto plnenia. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne obchodného partnera ako i osoby (fyzickej alebo právnickej), ktorá prepravu tovaru vykoná. Žalobca si zrejme tieto informácie neoveril dostatočne, a preto je možné dôvodne pochybovať, či mu fakturovaný tovar reálne dodal ním tvrdený dodávateľ a platiteľ dane z pridanej hodnoty a či faktúry z augusta 2014 (uvedené v 66. bode tohto rozsudku), na základe ktorých si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty boli vôbec vystavené platiteľom tejto dane. Jednoznačne však treba pričítať na ťarchu žalobcu tú skutočnosť, že si dostatočne neoveroval deklarované dodávky tovaru od uvedených spoločností v mesiaci august 2014, napriek tomu, že sa jednalo o dodávky vo väčších množstvách. Sám žalobca vo vyjadrení zo dňa 18. 11. 2016 a 05. 02. 2016 (správne mal byť rok 2017) uviedol, že ho oslovili konatelia dodávateľských spoločností s ponukou dodania tovaru, pričom išlo o tovar, ktorý v danom čase vo väčších množstvách nebolo možné objednať, a preto nebol dôvod ho odmietnuť. Už vzhľadom k tomuto vyjadreniu žalobcu (o ktorom však v žalobe uvádza, že bolo vytrhnuté z kontextu jeho vyjadrení a že z jeho pohľadu množstvo dodaného tovaru nebolo neobvykle veľké) je súd toho názoru, že práve ponuka väčšieho množstva tovaru mala byť dôvodom k riadnemu prevereniu tovaru a jeho dodávateľov. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie deklarovaného obchodu medzi ním a deklarovanými dodávateľmi v zmysle predložených faktúr.
V prípade, ak by si bol žalobca preveroval svojich obchodných partnerov bol by zistil, že napr. spoločnosť NIMFAS Corp., s.r.o. mala v tom čase sídlo na adrese Tržničné námestie č. 4810, Komárno, kde má, resp. malo sídlo niekoľko desiatok spoločností, pričom sa jedná o kancelárske, nie skladové priestory. Uvedené platí i o spoločnosti MB TRADING, s.r.o., ktorá má sídlo na adrese Kopčianska 20, Bratislava, kde má alebo malo sídlo taktiež niekoľko desiatok spoločností. Žalobca podľa názoru súdu nepreukázal napr. ani to, či si vzhľadom na väčšie množstvo tovaru (čo bolo i pre neho neobvyklé, ako je to uvedené vyššie) preveroval priestory, v ktorých je tovar skladovaný, resp. možnosti jeho skladovania u deklarovaných dodávateľov. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ale je iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo žalobca nesporne nepreukázal. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre.
73. Námietku žalobcu v podanej žalobe (neúplné zistenie skutkového stavu) správny súd nepovažuje za dôvodnú, práve s poukazom na obsah predloženého administratívneho spisu, v ktorom sa nachádzajú žalobcom predložené listinné doklady, z ktorých ale nemožno vyvodiť záver o reálnom dodaní tovaru žalobcovi zo strany deklarovaných dodávateľov. Bolo právom a povinnosťou správcu dane preveriť hodnovernosť žalobcom predložených dokladov, pričom v súlade so zákonom využil i výsledky daňových kontrol u deklarovaných dodávateľov žalobcu (t. j. v spoločnosti NIMFAS Corp., s.r.o., MB TRADING, s.r.o., RURKI s.r.o.), nakoľko tieto daňové kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobia sa prelínali. O výsledkoch vykonaného dokazovania, vrátane zistení z daňových kontrol u jeho dodávateľov bol žalobca správcom dane podrobne oboznamovaný a mal možnosť sa k nim vyjadrovať, čo žalobca i využil. Súd je toho názoru, že vzhľadom na dôkaznú situáciu a vyjadrenia žalobcu, resp. ním predkladané listiny v
priebehu daňovej kontroly nebol dôvod, aby správca dane overoval výsledky zistení z daňových kontrol u dodávateľov žalobcu, ktoré vykonal sám správca dane alebo ich vykonali iní, príslušní správcovia dane.
V daňovom konaní správca dane nevyhľadáva dôkazy za kontrolovaný daňový subjekt, pretože ich označenie, resp. predloženie tvorí dôkaznú povinnosť daňového subjektu, nakoľko daňové konanie je ovládané zásadou prejednacou, nie vyhľadávacou. Správca dane žalobcovi umožnil, aby predkladal návrhy na vykonanie, resp. doplnenie dokazovania, čo žalobca i využil. Povinnosťou správcu dane bolo zvážiť vykonanie navrhovaného dôkazu, resp. navrhovaný dôkaz vykonať, alebo zdôvodniť, prečo vykonanie navrhovaného dôkazu považuje s poukazom na poznatky získané v priebehu daňovej kontroly za irelevantné. Tak tomu bolo i v tomto prípade, keď správca dane nevykonal výsluch všetkých žalobcom navrhovaných svedkov (čo daňové orgány i odôvodnili), nakoľko vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania by i podľa názoru súdu nemohli opakované výsluchy navrhovaných svedkov priniesť iné, resp. žalobcom očakávané závery.
74. V podanej žalobe žalobca poukazoval na judikatúru Súdneho dvora EÚ. Správny súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že vnútroštátnu právnu úpravu dane z pridanej hodnoty je potrebné vykladať v súlade s právom Európskej únie a Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva právo členských štátov vnútroštátnym právom zabezpečiť v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov na inkaso dane z pridanej hodnoty podmienky na zamedzenie zneužívania jednotného systému dane z pridanej hodnoty, avšak s prihliadnutím na zásadu proporcionality so zamedzením neprimeraného zásahu do práv platiteľov tejto dane na vrátenie dane z pridanej hodnoty nimi zaplatenej v súvislosti so zabezpečovaním ich zdaniteľných plnení na vstupe. V tomto ohľade je právna úprava dane z pridanej hodnoty vnímaná ako právo každého platiteľa tejto dane na odpočet dane z pridanej hodnoty zaplatenej ním na vstupe vzťahujúce sa na všetky operácie výroby a distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky tvoriace cenu, pričom otázka, či daň z pridanej hodnoty splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na právo platiteľa dane na odpočet dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe. Uvedený výklad zásady neutrality dane z pridanej hodnoty vyplýva z judikatúry Súdneho dvora EÚ, na ktorú poukazoval i žalobca v podanej žalobe, napr. rozsudky v spojených veciach Kittel (C-439/04) a obchodná spoločnosť Recolta Recycling (C-440/04) a v spojených veciach Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd (C-355/03), Bond House Systems (C-484/03).
Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre taktiež konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Taktiež Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode - rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veciach napr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10). V tomto smere dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočíva na daňovom subjekte - žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia a dôvodnosť odpočítania dane z pridanej hodnoty i preukázal (nielen formálnymi dokladmi), čo žalobca neurobil, keď si napr. žiadnym spôsobom nepreveril pôvod tovaru, o ktorom sám tvrdil, že išlo o tovar, ktorý nebolo možné v danom čase objednať vo väčších množstvách, miesto jeho skladovania, nakládky, subjekt, ktorý bude vykonávať prepravu, a pod.. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov medzi ním a deklarovanými dodávateľmi bude spochybnené. Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho, ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok SD EÚ v spojených veciach Mahagében Kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). V priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania bolo nepochybne preukázané, že žalobca neprijal žiadne takéto opatrenia, napriek tomu, že obchodovanie s takým množstvom tovaru ako bolo deklarované (sám žalobca v priebehu daňovej kontroly tvrdil, že sa jednalo o väčšie množstvo, ktoré nebolo možné v tom čase možné objednať, i keď v žalobe už toto svoje tvrdenie
považoval za vytrhnuté z kontextu), prijatie náležitých a potrebných opatrení vyžadovalo. Z tohto dôvodu nie je zrejmé a žalobca nepreukázal, či predmetný tovar je tvrdeného pôvodu a či skutočne pochádza od dodávateľov deklarovaných na faktúrach nimi vystavených v kontrolovanom zdaňovacom období. V predmetnej veci nie je absolútne postačujúce predložiť iba formálne správne daňové doklady, ale je nevyhnutné preukázať skutočnú realizáciu obchodných transakcií, čo zahrňuje aj preverenie dodávateľov, odberateľov a dopravcov. Práve z dôvodu ich nepreverenia a neprijatia adekvátnych opatrení v deklarovaných obchodných vzťahoch sa podľa názoru súdu nemôže žalobca odvolávať na to, že vo vzťahu k deklarovaným dodávateľom konal v dobrej viere.
75. K námietkam žalobcu ohľadne dodávok od jednotlivých jeho dodávateľov a vykonaného dokazovania vo vzťahu k týmto dodávateľom sa správny súd podrobne vyjadril v bodoch 62 až 69 tohto rozsudku.
76. V súvislosti so žalobcom predkladanými fotografiami s vyobrazením ľudí, vozidiel, krabíc a neidentifikovateľných priestorov je správny súd toho názoru, že tieto materiály nemôže byť relevantným dôkazným prostriedkom a týmto spôsobom nie je možné za danej dôkaznej situácie preukázať reálne dodanie a nadobudnutie tovaru. Naviac súd zistil, že niektoré fotografie, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu v tejto veci (zdaňovacie obdobie august 2014), žalobca predložil i do administratívneho spisu, ktorý sa týka zdaňovacieho obdobia november 2014 (konanie vedené pod sp. zn. 11S/259/2018) a do administratívneho spisu, ktorý sa týka zdaňovacieho obdobia október 2014 (konanie vedené na súde pod sp. zn. 11S/80/2017).
77. Správny súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno bolo jednoznačne na strane žalobcu, nakoľko skutočnosti vymedzené v ust. § 49 ods. 2 písm. a/ a v ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení však nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa, resp. dodávateľových subdodávateľov. Tu je však potrebné zdôrazniť, že žalobca bol priamo účastný ním deklarovaného zdaniteľného plnenia (dodávka tovaru - Red Bull, cukríky, žuvačky, čokoláda) ako odberateľ a takýto subjekt nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia dane z pridanej hodnoty (rozsudok Najvyššieho súdu 29. 02. 2016 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/94/2014). Žalobca ako platiteľ dane z pridanej hodnoty, mal možnosť obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť jeho daňovej transakcie správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Predloženú fotodokumentáciu však nemožno považovať za dôkaz preukazujúci reálnosť žalobcom tvrdených obchodných transakcií v kontrolovanom zdaňovacom období. Správca dane nepreberá na seba dôkazné bremeno daňového subjektu, ale preveruje skutočnosti deklarované daňovým subjektom. Tomu je prispôsobený i rozsah a spôsob dokazovania v daňovom konaní. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo žalobca nesporne nepreukázal.
78. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 14. 05. 2018 určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2014 v sume 41.596,30 eur s tým, že mu znížil uplatnený nadmerný odpočet zo sumy 55.496,10 eur na sumu 13.899,80 eur. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 14. 05. 2018 potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutím zo dňa 25. 09. 2018. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.
Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že týmto dokladom absentuje materiálny podklad. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať.
Žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou.
V tejto súvislosti správny súd opätovne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 10Sžfk/13/2019 zo dňa 26. 02. 2020 a na jeho závery (bod 63 tohto rozsudku), nakoľko po skutkovej stránke sa jedná o obdobnú vec, teda obchodovanie medzi žalobcom a jeho dodávateľmi, len v inom zdaňovacom období. 79. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby a bez zistenia vád podľa ust. § 195 SSP správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.
80. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.
81. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.