Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/253/2013

Zmenené rozhodnutím 6Sžo/115/2015
„Identifikačné číslo spisu: 7013201391 Dátum vydania rozhodnutia: 26.04.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Hargaš Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:7013201391.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., v právnej veci žalobcu: ENDOMED, s.r.o. so sídlom Komenského 43, Košice, IČO: 36 577 472, zastúpeného advokátskou kanceláriou ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellová 2, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia predsedníčky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. ZS 702/00003/2013/R zo 16. augusta 2013, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/253/2013-82 zo 4. marca 2015, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/253/2013-82 zo 4. marca 2015 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Juraja Tymka v právnej veci žalobcu: ENDOMED, s.r.o. so sídlom Komenského 43, 040 01 Košice, IČO: 36 577 472, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: Predsedníčka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellová 2, 829 24 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. ZS /R zo 16.08.2013, takto

rozhodol:

Podľa z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. ZS /R zo 16.08.2013, ako aj rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Prešov č. ZS z 02.04.2013 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi priznáva právo na náhradu trov konania v sume 1.165,04 Eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu do 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

I.

1. Žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote ( ) domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného - Predsedníčky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Bratislava č. ZS /R zo 16.08.2013, ktorým žalovaný ako správny orgán príslušný na základe o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) rozhodol o rozklade žalobcu ako účastníka správneho konania proti rozhodnutiu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Prešov č. ZS z 02.04.2013 o uložení pokuty tak, že podľa o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie z 02.04.2013.

2. Správny orgán prvého stupňa podľa , v spojení s , , konajúc podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) uložil žalobcovi ako poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu 700 € za porušenie o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktoré bolo zistené ukončeným výkonom dohľadu nad správnym poskytovaním zdravotnej starostlivosti pacientovi neb. P. A. v období od 13.09.2011 do 23.07.2012.

Vo výroku prvostupňového rozhodnutia z 02.04.2013 Úrad pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou, pobočka Prešov v tejto súvislosti uviedol, že „poskytovateľ zdravotnej starostlivosti porušil tým, že pri vyšetrení pacienta 08.11.2011 absentovala objektivizácia ultrasonografického (ďalej len „“) nálezu brucha, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vychádzal len z anamnestických údajov od pacienta. Na podklade anamnestických údajov od pacienta o absolvovanom vyšetrení brucha v inom zdravotníckom zariadení so záverom nálezu v norme bolo potrebné objektivizovať tento údajne negatívny nález brucha.

Správny orgán prvého stupňa rozhodnutie z 02.04.2013 odôvodnil nasledovne:

„Upovedomením o začatí správneho konania z 26.02.2013 začal prvostupňový správny orgán z vlastného podnetu správne konanie vo veci uloženia pokuty poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za porušenie zákona e. , ktoré bolo zistené ukončeným výkonom dohľadu podľa nad správnym poskytovaním zdravotnej starostlivosti pacientovi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v období od 13.09.2011 - 23.07.2012.

Dohľad bol vykonaný na základe písomného podnetu manželky nebohého pacienta, v ktorom žiadala prešetriť diagnostický a terapeutický postup poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. V rámci výkonu dohľadu si skupina vykonávajúca dohľad zaobstarala dostupnú zdravotnú dokumentáciu pacienta a vyžiadala si písomné vyjadrenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

Skupina vykonávajúca dohľad zistila, že pacient bol prvýkrát vyšetrený v gastro- enterologickej ambulancii poskytovateľa zdravotnej starostlivosti 13.09.2011. Vyšetrenie bolo odporučené kardiológom. Pacient bol subjektívne bez tráviacich ťažkostí, udával, že sa lieči na srdce a vysoký krvný tlak. Zo zdravotnej dokumentácie bolo zistené, že prekonal infarkt myokardu, je sledovaný pre metabolický syndróm a stav po aortofemorálnom bypasse (premostenie srdcovnica-stehenná tepna). Pacient bol vyšetrený so záverom - normálny gastroenterologický nález. Odporučené bolo priniesť laboratórne výsledky, vzhľadom na vek nad 50 r. vykonať preventívne kolonoskopické vyšetrenie. Dňa 08.11.2011, po odoslaní všeobecným lekárom pre bolesti v epigastriu, bol pacient opäť vyšetrený v gastroenterologickej ambulancii poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Pacient udával nepríjemnú tupú bolesť v oblasti nadbruška, ráno alebo počas dňa. Nezvracal, pálenie záhy nemal, stolica v norme, chuť do jedla dobrá, neschudol, alkohol nepije, nefajčí, pije 1 kávu denne. Pacient uviedol, že absolvoval vyšetrenie brucha v inom zdravotníckom zariadení, v zdravotnej dokumentácii je uvedené: „USG abdomenu (brucha) v norme, len veľa plynov". Vyšetrením bolo zistené - brucho voľné, priehmatné, palpačne nebolestivé, bez palpačnej rezistencie, bez prítomnosti ascitu (prítomnosť voľnej tekutiny v dutine brušnej), dolné končatiny bez edémov, váha 98,4 kg. Vykonané bolo transnazálne gastroskopické vyšetrenie so záverom - normálny gastroskopický nález v hornej časti tráviaceho systému. Odporučené bolo užívanie antacida a kolonoskopické vyšetrenie. Dňa 14.11.2011 boli v gastroenterologickej ambulancii realizované odbery na laboratórne vyšetrenia so záverom - laboratórne výsledky nesvedčia pre akútnu pankreatitídu (zápal podžalúdkovej žľazy) ani cholestázu (hromadenie a zotrvávanie žlče v žlčovodoch vnútri pečene), príčina bolesti zatiaľ neobjasnená, odporučené bolo užívať lieky uvoľňujúce kŕčovité bolesti. Dňa 23.11.2011 bolo v gastroenterologickej ambulancii vykonané preventívne kolonoskopické vyšetrenie s nálezom dvoch polypov v oblasti vzostupnej časti hrubého čreva. Vykonané bolo odstránenie polypov polypektomickou slučkou, odoslané na histológiu. Okrem toho bol v hrubom čreve normálny nález, prítomné boli vnútorné a vonkajšie hemoroidy, bez znakov zápalu a krvácania. Dňa 13.12.2011 prišiel pacient za účelom informácie o výsledku histologického vyšetrenia. Po odoslaní všeobecným lekárom pre bolesti v epigastriu bol pacient 29.05.2012 opäť vyšetrený v gastroenterologickej ambulancii poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Pacient udával bolesti viac nalačno, niekedy aj v noci, trvajúce asi mesiac. Schudol 14 kg za 4 mesiace (cielene). Nezvracal, pálenie záhy neudával, stolica v norme. Vyšetrením bolo zistené - brucho voľné, priehmatné, palpačne nebolestivé, bez palpačnej rezistencie, bez prítomnosti ascitu, dolné končatiny bez edémov, váha 87,8 kg. Vykonané bolo gastroskopické vyšetrenie so záverom: erozívna gastropatia (erozívne ochorenie žalúdka), inak normálny gastroskopický nález v hornej časti tráviaceho systému.Vykonaný bol odber bioptického materiálu zo žalúdka na histológiu. Odporučené bolo užívať antacidum, realizovať brucha a laboratórne vyšetrenia. Dňa 05.06.2012 bol pacient v gastroenterologickej ambulancii informovaný a poučený v súvislosti s výsledkami vyšetrení. V laboratórnom náleze bola zvýšená glykémia (hladina glukózy v krvi), zápalové markery, vysoké hodnoty onkomarkerov, krvný obraz

bol vnorme. brucha realizované v inom zdravotníckom zariadení bolo so záverom - zväčšená ztukovatelá pečeň, nález stacionárny, pankreas prekrytý plynmi (nevyšetrený). Realizovaný bol odber na kreatiním (výsledok v norme). Pre bolestí v epigastriu a pozitívne onkomarkery, pri nevyšetrenom pankrease na , bol pacient poskytovateľom zdravotnej starostlivosti odoslaný na CT pankreasu. Následne bolo odporučené kontrolné kolonoskopickč vyšetrenie. Dňa 11.06.2012 prišiel pacient do gastroenterologickej ambulancie s CT nálezom - expanzívna tumorózna lézia tela a chvosta pankreasu s infiltráciou peripankreatického tuku s viscerálnou (útrobnou) lymfadenopatiou (zmena veľkosti, charakteru a počtu lymfatických uzlín) a karcinomatózou peritonea (rozsev a implantácia nádorových buniek v oblasti pobrušnice), difúzna hepatopatia (poškodenie pečene) - bez metastáz. Pacient bol odoslaný na chirurgickú kliniku za účelom operačného riešenia. Od 11.06.2012 do 21.06.2012 bol pacient hospitalizovaný v ústavnom zdravotníckom zariadení, kde bol 14.06.2012 v celkovej anestézii operovaný, so záverečnými diagnózami - neresekabilný karcinóm tela a chvosta pankreasu, karcinomatóza peritonea. Histologický bol potvrdený adenokarcinóm tela a chvosta pankreasu s metastázami. Pacient bol následne sledovaný v onkologickej ambulancii, absolvoval 3 cykly paliatívnej chemoterapie. Opakovane bol hospitalizovaný v ústavnom zdravotníckom zariadení, kde 03.11.2012 o 02.00 hod. v terminálnom štádiu ochorenia zomrel. Patologicko-anatomická pitva nebola indikovaná.

Na posúdení správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientovi sa v rámci výkonu dohľadu podieľal ako prizvaná osoba podľa F.. P. F., X.., konzultant úradu v špecializovanom odbore gastroenterológia.

Konzultant úradu v špecializovanom odbore gastroenterológia, F.. P. F., X.., vo svojom odbornom stanovisku z 07.01.2013 uviedol, že zdravotná starostlivosť bola poskytnutá nesprávne v tom, že sa poskytovateľ zdravotnej starostlivosti pri návšteve pacienta 8.11.2011 spoľahol len na anamnestický údaj o negatívnom vyšetrení brucha. Ak by v popise vyšetrenia z jesene 2011 bol uvedený obraz normálneho pankreasu, bol by postup poskytovateľa zdravotnej starostlivosti správny. Pri absencii varovných príznakov a jednoznačne negatívnom náleze, nie je totiž CT u každého hneď indikované. V takom prípade je správne odporúčať pacientovi kontrolu, ak by ťažkosti neustupovali - tak ako to urobil aj poskytovateľ zdravotnej starostlivosti (viď nález z 13.12.2011 a 29.5.2012). Ak by v náleze z jesene 2011 nebol pankreas popísaný, je vysoko pravdepodobné, že už vtedy by gastroenterológ indikoval CT - tak ako to urobil 05.06.2012. Tak by sa nález na pankrease vylúčil alebo potvrdil. Výsledky laboratórnych výsledkov sedimentácia erytrocytov, krvný obraz) hrajú taktiež dôležitú úlohu pri rozhodovaní o ďalšom diagnostickom postupe. Ďalšia zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne. Ezofagogastroduodenoskopické vyšetrenia, kolonoskopia i biochemické vyšetrenie krvi boli indikované v správnom čase a rozsahu. Vyšetrenie onkomarkerov gastroenterológ správne neindikoval, pretože markery sa majú vyšetrovať len pri monitorovaní už diagnostikovanej choroby. Na záver konzultant uviedol, že diagnostika ochorení pankreasu je veľmi obtiažna. Až 85-90 % pacientov s klinickými príznakmi je bez viny lekárov diagnostikovaných v neresekabilnom štádiu, a ani pacienti po resekcii pankreasu nemajú priaznivú prognózu.

Na základe zdravotnej dokumentácie pacienta, písomného vyjadrenia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a odborného stanoviska konzultanta úradu, bol skupinou vykonávajúcou dohľad spracovaný Protokol č. 942/2012 o vykonanom dohľade z 24.01.2013, podľa ktorého zdravotná starostlivosť pacientovi nebola poskytnutá správne. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti pochybil v tom, že pri vyšetrení pacienta 08.11.2011 absentovala objektivizácia nálezu brucha, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vychádzal len z anamnestických údajov od pacienta. Z odborného zdôvodnenia vyplýva, že na podklade anamnestických údajov (nepríjemná tupá bolesť v oblasti epigastra, ráno alebo počas dňa, údaj o absolvovaní vyšetrenia brucha v inom zdravotníckom zariadení, údajne bol nález v norme) bolo potrebné objektivizovať „negatívny" nález brucha (vyžiadať si nález k nahliadnutiu, prípadne vykonať kontrolné brucha, eventuálne realizovať ďalšie diferenciálno- diagnostické postupy). Výkonom dohľadu bolo zistené, že brucha bolo realizované 03.11.2011 u iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. V náleze je uvedené, že pankreas je nevizualizovaný, prekrytý plynom. Uvedeným nedostatkom bol porušený , podľa ktorého je poskytovateľ povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia jej stavu pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.

Protokol č. 942/2012 o vykonanom dohľade z 24.01.2013 bol poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti preukázateľne doručený 30.01.2013. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti k zisteniam uvedeným v protokole podal v stanovenej lehote písomné námietky. Členovia skupiny vykonávajúcej dohľad podané námietky dôkladne preskúmali a vyhodnotili. Následne boli námietky prerokované za účasti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti 19.02.2013. Poskytovateľ zdravotnej starostlivostí v námietkach k protokolu o vykonanom dohľade uviedol, že pacient bol pri prvom vyšetrení dňa 13.09.2011 vyzvaný (viď. odporúčanie), aby doniesol výsledky realizovaných vyšetrení, teda aj nálezu z 03.11.2011. Pacient túto žiadosť nedodržal a výsledky na vyšetrenie nedoniesol. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti ďalej uviedol, že vyšetrenie nezanedbal, v prípade, že by pacient vyšetrenie brucha nemal, bol by na toto vyšetrenie odoslaný. Keďže pacient uviedol, že vyšetrenie bolo realizované 5 dní pred vyšetrením u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti dňa 08.11.2011 a zároveň uviedol, že nález bol v norme, okrem plynatosti, nebol dôvod vyšetrenie opakovať. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti zdôraznil, že anamnéza od pacienta je údajom, ktorý musí akceptovať, rovnako ako údaj o prekonanom infarkte, o aortofemorálnom bypasse a ostatné anamnestické údaje a nemusí ich preto verifikovať.

Členovia skupiny vykonávajúcej dohľad predložené námietky neakceptovali, čo zdôvodnili tým, že námietka o vyzvaní pacienta dňa 13.09.2011, aby priniesol výsledok nálezu je irelevantná vzhľadom na to, že brucha bolo realizované až 03.11.2011, po odporučení ambulantným chirurgom. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti uvádza, že ak by pacient vyšetrenie brucha nemal, bol by na toto vyšetrenie odoslaný. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti sa však spoľahol len na anamnestický údaj od pacienta o realizovanom vyšetrenie brucha s negatívnym nálezom (okrem plynatosti). Preto mal (po odoslaní pacienta všeobecným lekárom pre bolesti v epigastriu) na základe klinického stavu objektivizovať údaje o negatívnom náleze. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nevedel kedy a ani kde bolo vyšetrenie realizované a keďže nález nevidel, nevedel ani, že pankreas nebol vizualizovaný. Prizvaný konzultant úradu z odboru gastroenterológia vo svojom odbornom stanovisku uvádza, že ak by v náleze z jesene r. 2011 nebol pankreas popísaný, už vtedy by bola adekvátna indikácia CT vyšetrenia gastroenterológom (tak ako to bolo realizované 05.06.2012). Tým by sa nález na pankrease vylúčil alebo potvrdil. Samozrejme, že ošetrujúci lekár má akceptovať anamnézu získanú od pacienta. Dôležité údaje v rámci danej špecializácie však musia byť objektivizované (v tomto prípade údaj o realizovanom vyšetrení brucha krátko pred gastroenterologickým vyšetrením), na rozdiel od doplňujúcich a menej podstatných údajov pre konkrétneho špecialistu (prekonaný infarkt myokardu, stav po bypasse). Podanými námietkami poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nevyvrátil svoju zodpovednosť za porušenie ustanovenia , podľa ktorého je poskytovateľ povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby, s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby, so zohľadnením súčasných poznatkov lekárskej vedy.

Podľa je úrad oprávnený vykonávať dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti tými, že dohliada na jej správne poskytovanie, a ak zistí pochybenie, môže za podmienok ustanovených týmto zákonom pristúpiť k uloženiu sankcie.

Na základe záverov vykonaného dohľadu začal prvostupňový správny orgán správne konanie vo veci uloženia pokuty. Upovedomenie o začatí správneho konania bolo poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ako účastníkovi konania, preukázateľne doručené 05.03.2013. V upovedomení o začatí správneho konania bol poskytovateľ zdravotnej starostlivosti zároveň poučený o svojom práve nahliadať do spisu správneho konania za účelom oboznámenia sa s podkladmi pre rozhodnutie o uložení pokuty, ako aj o práve pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k veci, k podkladom rozhodnutia a tiež o práve navrhovať dôkazy a ich doplnenia.

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti sa k upovedomeniu o začatí správneho konania nevyjadril, a ani nevyužil ďalšie svoje práva podľa § 33 správneho poriadku, o ktorých bol poučený v doručenom upovedomení o začatí správneho konania.

Prvostupňový správny orgán pred vydaním meritórneho rozhodnutia vec náležite preskúmal a zistil skutkový stav veci. Za týmto účelom si v súlade s ustanovením § 32 správneho poriadku obstaral potrebné podklady na vydanie rozhodnutia.

Podkladom v správnom konaní o uložení pokuty je Protokol č. 942/2012 o vykonanom dohľade z 24.01.2013, vrátane písomných námietok poskytovateľa zdravotnej starostlivosti z 03.02.2013 k zisteniam uvedeným v protokole o vykonanom dohľade a Zápisnice č. 942/2012 o prerokovaní námietok dohliadaného subjektu k protokolu o vykonanom dohľade z 19.02.2013. Protokol o vykonanom dohľade bol vypracovaný na základe zdravotnej dokumentácie pacienta z obdobia od 13.09.2011 - 23.07.2012, písomného vyjadrenia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti z 20.11.2012, odborného stanoviska konzultanta úradu v odbore gastroenterológia zo 07.01.2013, F.. P. F., X.. Odborný konzultant bol do procesu výkonu dohľadu prizvaný v súlade s

Na základe zistených skutočností a vyššie uvedených písomných dôkazov prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že pri vyšetrení pacienta 08.11.2011 poskytovateľom zdravotnej starostlivosti absentovala objektivizácia nálezu brucha, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vychádzal len z anamnestických údajov od pacienta.

Na podklade anamnestických údajov od pacienta o absolvovanom vyšetrení brucha v inom zdravotníckom zariadení, so záverom nálezu v norme, bolo potrebné objektivizovať tento „negatívny" nález brucha. Výkonom dohľadu bolo zistené, že brucha bolo realizované 03.11.2011 v inom zdravotníckom zariadení, pričom pankreas nebol vizualizovaný.

Prvostupňový správny orgán má na základe objektívne zisteného stavu za preukázané, že zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti došlo k porušeniu ustanovenia podľa ktorého je poskytovateľ povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Správne je zdravotná starostlivosť poskytnutá vtedy, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby, s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia jej stavu pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Zákon v citovanom ustanovení neurčuje intenzitu porušenia tejto povinnosti. Predpokladom pre uloženie sankcie úradom je zistenie úradu v rámci uskutočneného dohľadu nad poskytovanou zdravotnou starostlivosťou, že k porušeniu danej povinnosti došlo.

Podľa , ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, alebo ak úrad zistí porušenie povinností ustanovených v podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu ( citovaného zákona) alebo zákaz výkonu zdravotníckeho povolania najviac na jeden rok, ak poskytovateľom zdravotnej starostlivosti je právnická osoba, zákaz výkonu zdravotníckeho povolania môže uložiť jej odbornému zástupcovi.

Vzhľadom na to, že prvostupňový správny orgán považuje skutkový stav za dostatočne objektívne preukázaný a zistený nedostatok zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti napĺňa skutkovú podstatu porušenia ustanovenia , rozhodol o uložení pokuty. Podľa môže úrad uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených v tohto zákona pokutu až do výšky 9 958.- eur, ak ide o právnickú osobu.

Prvostupňový správny orgán v konaní o uložení pokuty prihliadal na závažnosť zistených nedostatkov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a ich následkov na zdravie pacienta a uložil poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu pri dolnej hranici rozmedzia pre ukladanie pokút. Pri určovaní výšky pokuty vychádzal z toho, že zdravotná starostlivosť pacientovi nebola poskytnutá správne, pretože sa poskytovateľ zdravotnej starostlivosti pri vyšetrení 08.11.2011 opieral iba o anamnestický údaj o realizovanom vyšetrení brucha s negatívnym nálezom a neoveril tento údaj objektívnym vyšetrením. Na základe klinického stavu pacienta si poskytovateľ zdravotnej starostlivosti mal tento nález vyžiadať k nahliadnutiu, prípadne mal indikovať kontrolné vyšetrenie brucha. nález brucha bol realizovaný iným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti dňa 03.11.2011, pričom pankreas nebol vizualizovaný pre výraznú plynatosť. Toto konanie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti považuje prvostupňový správny orgán za pochybenie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktoré nemalo preukázateľné následky na zdraví pacienta, pretože retrospektívne nie je možné zistiť, či už v novembri

2011 boli prítomné známky karcinómu pankreasu, eventuálne, v ktorom období k vzniku karcinómu pankreasu došlo. Táto skutočnosť ovplyvnila výšku pokuty, avšak nezbavuje poskytovateľa zdravotnej starostlivosti zodpovednosti za to, že neboli správne realizované potrebné zdravotné výkony. Vzhľadom na uvedené okolnosti prípadu má prvostupňový správny orgán za to, že pokuta v uloženej výške primerane zohľadňuje závažnosť a povahu zistených nedostatkov, ich následok a zároveň nemá likvidačný charakter, ale preventívny.“

3. Na základe včas podaného riadneho opravného prostriedku - rozkladu zo 16.04.2013 proti rozhodnutiu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Prešov z 02.04.2013, v ktorom žalobca argumentoval zhodne s obsahom žalobných námietok uvedených v žalobe z 11.10.2013, žalovaný správny orgán druhého stupňa svoje zamietavé rozhodnutie zo 16.08.2013 odôvodnil výsledkami dokazovania vykonaného správnym orgánom prvého stupňa, pričom vo vzťahu k námietkam uvedeným v rozklade zo 16.04.2013 uviedol:

„Účastník konania konštatuje, že rozhodnutie úradu je vydané v rozpore so zákonom, nakoľko úrad nesprávne zistil skutkový stav a následne ho aj nesprávne právne posúdil. Úrad pri rozhodovaní, podľa názoru účastníka konania, nevzal do úvahy skutočnosti, na ktoré poukázal v námietkach k protokolu. So záverom dohľadu nesúhlasí, keďže závery považuje za neobjektívne a nedostatočne preukázané.

Účastník konania konštatuje, že nakoľko bol pacient k nemu odoslaný všeobecným lekárom na gastroenterologické vyšetrenie bez výpisu zo zdravotnej dokumentácie pacienta, účastník konania pri vyšetrení pacienta mohol vychádzať len z anamnestických údajov poskytnutých pacientom. Povinnosť overovať pacientom poskytnuté údaje o jeho chorobe, o priebehu a výsledkoch vyšetrení vykonaných u iných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, neukladá účastníkovi konania žiaden všeobecne záväzný právny predpis, nakoľko zákon upravuje predmetnú vec práve prostredníctvom inštitútu, akým je výpis zo zdravotnej dokumentácie pacienta. Zároveň poukazuje na to, že pacient bol odoslaný na vyšetrenie brucha z chirurgickej ambulancie, preto mal byť pacient odoslaný na opakované vyšetrenie brucha, z dôvodu zmarenia prvého vyšetrenia pre prekrytie plynom tým lekárom, ktorý vyšetrenie indikoval, prípadne všeobecným lekárom.

Účastník konania konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na základe čoho úrad dospel k záveru o nesprávnom poskytnutí zdravotnej starostlivosti pacientovi. Úrad mal zdôvodniť, a to odkazom na príslušné podzákonné normy, v čom vidí protiprávnosť postupu ošetrujúceho lekára pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v čase jej poskytovania, a nie z pohľadu následkov, aké u pacienta nastali neskôr.

Úrad s poukazom na je oprávnený sankcionovať konkrétne porušenie právnych predpisov, pri ktorom však musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a nemôže uložiť sankciu za niečo, čo nie je vierohodne a zákonným spôsobom preukázané. Výška uloženej pokuty musí byť primeraná závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov a musí byť dostatočne odôvodnená. Vzhľadom na okolnosti prípadu má právny zástupca účastníka konania za to, že na jeho nápravu postačí už samotné prejednanie veci úradom. Žiada preto predsedníčku úradu, aby po posúdení predložených argumentov rozhodnutie o uložení pokuty zrušila a od uloženia pokuty upustila.

Predsedníčka úradu sa s vyjadreniami účastníka konania uvedenými v rozklade zo dňa 16.04.2013 nestotožňuje z nasledovných dôvodov:

Predsedníčka úradu konštatuje, že v správnom konaní bol dostatočným spôsobom zistený skutkový stav a z neho bol vyvodený aj správny právny záver tak, ako bol premietnutý do prvostupňového rozhodnutia. Právny záver je logickým vyústením riadneho hodnotenia skutkových zistení. Relevantným pre ďalšie konanie bol záver výkonu dohľadu uvedený v protokole, ktorý konštatuje porušenie tým, že pri vyšetrení pacienta 08.11.2011 absentovala objektivizácia nálezu brucha, účastník konania vychádzal len z anamnestických údajov od pacienta. Na podklade anamnestických údajov od pacienta o absolvovanom vyšetrení brucha v inom zdravotníckom zariadení so záverom nálezu v norme, bolo potrebné objektivizovať tento údajne negatívny nález brucha. Námietkami účastníka konania k zisteniam uvedeným v protokole sa skupina vykonávajúca

dohľad náležite zaoberala, vyhodnotila ich a ich neakceptovanie zdôvodnila v Zápisnici č. 942/2012 z prerokovania námietok dohliadaného subjektu k protokolu o vykonanom dohľade z 19.02.2013 za účasti účastníka konania. Podanými námietkami účastník konania nevyvrátil svoju zodpovednosť za porušenie ustanovenia , podľa ktorého je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne.

Predsedníčka úradu konštatuje, že povinnosťou účastníka konania je vždy objektívne vyhodnotiť zdravotný stav pacienta, nielen primárne vychádzať a svoj postup odvodzovať zo subjektívnych ťažkostí a anamnestických údajov pacienta, ktorý svoj zdravotný stav nevie, a ani nemôže objektívne vyhodnotiť. Účastník konania sa nemôže spoliehať na pacientovu interpretáciu výsledku objektívneho vyšetrenia. Povinnosťou účastníka konania pri zisťovaní a hodnotení zdravotného stavu pacienta musí byť profesionálny a objektívny prístup, zameraný na správne určenie choroby a zabezpečenie včasnej a účinnej liečby so zohľadnením súčasných poznatkov lekárskej vedy. Profesionálny prístup lekára k pacientovi preto vyžaduje iniciatívu zo strany lekára a predpokladá snahu o získanie takých informácii o zdravotnom stave pacienta, ktoré povedú k správnemu diagnostikovaniu choroby, určenia jej závažnosti a nastaveniu čo najúčinnejšej liečby.

Skutočnosť, že bol pacient odoslaný všeobecným lekárom na ďalšie vyšetrenie k účastníkovi konania bez výpisu zo zdravotnej dokumentácie pacienta, nezbavuje účastníka konania zodpovednosti za to, že nevykonal všetky potrebné zdravotné výkony v rámci diagnostického procesu. V diagnostike ochorení gastrointestinálneho traktu má nezastupiteľný význam vyšetrenie, ktoré vzhľadom na svoju dostupnosť a neinvazívnosť, patrí medzi prvé a základné zobrazovacie vyšetrenia a v danom prípade bolo jednoznačne indikované.

Výkonom dohľadu u všeobecného lekára bolo zistené, že v čase pacientovej návštevy účastníka konania, t. j. 08.11.2011, nemal všeobecný lekár vedomosť o absolvovanom vyšetrení brucha pacientom a ani nález nemal k dispozícii. Z tohto dôvodu uvedená informácia ani nemohla byť súčasťou prípadného výpisu zo zdravotnej dokumentácie pacienta.

Predsedníčka úradu nespochybňuje tvrdenie účastníka konania, že ošetrujúci lekár má akceptovať anamnézu získanú od pacienta. Poukazuje však na to, že dôležité údaje v rámci danej špecializácie musia byť objektivizované (v tomto prípade údaj o realizovanom vyšetrení brucha krátko pred gastroenterologickým vyšetrením), na rozdiel od doplňujúcich a menej podstatných údajov pre gastroenterológa (prekonaný infarkt myokardu, stav po bypasse). Predsedníčka úradu konštatuje, že netvrdí, že účastník konania je povinný overovať pacientom poskytnuté údaje o jeho chorobe, o priebehu a výsledkoch vyšetrení, vykonaných u iných poskytovateľov zdravotnej starostlivostí, tak ako sa to uvádza v rozklade. Predsedníčka úradu konštatuje, že účastník konania je povinný vykonať všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby. V danom prípade v rámci diagnostického procesu absentuje objektívny nález z vyšetrenia brucha, ako základného zobrazovacieho vyšetrenia pri udávaných ťažkostiach pacienta (bolesti v epigastriu). U pacienta pretrvávali zdravotné ťažkosti, a preto mal viac pátrať po ich príčine.

Poukazovanie na postup iných lekárov, chirurga a všeobecného lekára, považuje predsedníčka úradu za irelevantné vo vzťahu k vytýkanému nedostatku, za ktorý bola účastníkovi konania uložená pokuta.

Predsedníčka úradu konštatuje, že tak v upovedomení o začatí správneho konania zo dňa 26.02.2013, ako aj v rozhodnutí o uložení pokuty m dňa 02.04.2013 sú vymenované všetky dôkazy, na základe ktorých prvostupňový správny orgán rozhodoval, sú nimi:

- protokol, vrátane písomných námietok účastníka konania zo dňa 03.02.2013 k zisteniam uvedeným v protokole a Zápisnica č. 942/2012 o prerokovaní námietok dohliadaného subjektu k protokolu o vykonanom dohľade zo dňa 19.02.2013,

- protokol bol vypracovaný na základe zdravotnej dokumentácie pacienta z obdobia od 13.09.2011

- 23.07.2012, písomného vyjadrenia účastníka konania zo dňa 26.11.2012, odborného stanoviska konzultanta úradu v odbore gastroenterológia doručeného dňa 07.01.2013, F.. P. F., X..

Predsedníčka úradu konštatuje, že na základe objektívne zistených skutočností a vyššie uvedených písomných dôkazov, prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že zo strany účastníka konania došlo k porušeniu ustanovenia , podľa ktorého je poskytovateľ povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Z prvostupňového rozhodnutia o uložení pokuty je jednoznačne zrejmé, že protiprávnosť postupu účastníka konania spočíva v tom, že pri vyšetrení pacienta 08.11.2011 absentovala objektivizácia nálezu brucha a účastník konania vychádzal len z anamnestických údajov od pacienta. Z uvedeného vyplýva, že účastník konania nevykonal všetky potrebné zdravotné výkony v rámci diagnostického procesu, za účelom objektívneho vyhodnotenia zdravotného stavu pacienta, vzhľadom na udávané ťažkosti (nepríjemná tupá bolesť v oblasti nadbruška, ráno alebo počas dňa). Protiprávnosť postupu účastníka konania nie je vyvodená z pohľadu následkov, aké u pacienta nastali neskôr, ale zo zistených nedostatkov v čase poskytovania zdravotnej starostlivosti.

V súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR posúdenie skutočnosti, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne, patrí do správnej úvahy správneho orgánu. Ide o odborné právne otázky, pri ktorých je úrad ako orgán dohľadu kompetentný vysloviť svoj odborný právny názor v rámci správnej úvahy za pomoci konzultantov (rozsudok NS SR ).

Predsedníčka úradu konštatuje, že vzhľadom na ustanovenia ( v nadväznosti na ust. a cit zákona) je správny orgán oprávnený, bez ďalšieho, uložiť sankciu podľa na základe zistenia porušenia , ako zákonného dôvodu a predpokladu začatia správneho konania o uložení pokuty poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Predsedníčka úradu konštatuje, že skutkový stav je dostatočne objektívne preukázaný a zistený nedostatok zo strany účastníka konania, napĺňa skutkovú podstatu porušenia ustanovenia , preto prvostupňový správny orgán oprávnene rozhodol o uložení pokuty.

Predsedníčka úradu konštatuje, že prvostupňový správny orgán pri určovaní výšky pokuty vychádzal výlučne zo závažnosti zisteného nedostatku a jeho následku. Výška uloženej pokuty je náležíte odôvodnená v rozhodnutí o uložení pokuty č. ZS zo dňa 02.04.2013.

Predsedníčka úradu konštatuje, že prvostupňový správny orgán dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a z neho bol vyvodený aj správny právny záver tak. ako bol premietnutý do prvostupňového rozhodnutia. Výška pokuty je náležite odôvodnená a formulované nedostatky sa opierajú o relevantné výsledky dohľadu.

Predsedníčka úradu konštatuje, že účastník konania v rozklade zo dňa 16.04.2013 nepredložil žiadne argumenty ani dôkazy, ktoré by vyvrátili porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť pacientovi správne a ktoré by už neboli prerokované v rámci výkonu dohľadu a prvostupňového správneho konania.

Predsedníčka úradu konštatuje, že podľa ustanovenia ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu. Podľa úrad môže uložiť pokutu, ak ide o právnickú osobu, až do výšky 9.958 eur.

Predsedníčka úradu konštatuje, že vyššie uvedenými skutočnosťami došlo zo strany účastníka konania k porušeniu ustanovenia , podľa ktorého je poskytovateľ povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby, s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby, so zohľadnením súčasných poznatkov lekárskej vedy.

Podľa ustanovenia zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych

pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby, zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu.

Podľa ustanovenia zdravotný výkon je ucelená činnosť zdravotníckeho pracovníka, ktorá predstavuje základnú jednotku poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Podľa ustanovenia je diagnostika zisťovanie a hodnotenie zdravotného stavu osoby a v prípade zistenia poruchy zdravia alebo choroby určenie závažnosti poruchy zdravia alebo choroby; jej výsledkom je určenie choroby.

Podľa ustanovenia je liečba vedomé ovplyvnenie zdravotného stavu osoby s cieľom navrátiť jej zdravie, zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej zdravotného stavu alebo zmierniť prejavy a dôsledky jej choroby.

Podkladom pre rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o uložení pokuty boli skutočnosti zistené pri výkone dohľadu a uvedené v protokole, ktorý sa uskutočnil na základe písomného poverenia vydaného v súlade s ustanovením , pričom vychádzal z dostupnej zdravotnej dokumentácie pacienta, z vyjadrení účastníka konania a odborného stanoviska konzultanta.

Podľa ustanovenia § 32 správneho poriadku je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za týmto účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Predsedníčka úradu zistila, že prvostupňový správny orgán v konaní o uložení pokuty účastníkovi konania prihliadol na charakter a závažnosť vyššie uvádzaných zistených nedostatkov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, pričom vychádzal z úplného a správne zisteného skutkového stavu. Predsedníčka úradu sa stotožnila s názorom prvostupňového správneho orgánu a pokutu považuje za výchovnú a preventívnu, a nie za likvidačnú. Predsedníčka úradu konštatuje, že prvostupňový správny orgán náležite zistil skutkový stav a takto zistený stav bol dostačujúcim podkladom pre posúdenie veci. Prvostupňový správny orgán v rámci správneho konania zistil všetky skutočností dôležité pre jeho rozhodnutie uvedené v protokole a ktoré boli následne podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Postup úradu je v súlade s ustanovením § 34 ods. 4 správneho poriadku, podľa ktorého vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyplýva expressis verbis z ustanovenia § 34 ods. 5 správneho poriadku. Správny orgán je povinný, ale tiež oprávnený v každej fáze správneho konania zvažovať, ktoré dôkazy je potrebné vykonať, či a nakoľko je potrebné doterajší stav dokazovania doplniť a posudzuje dôvodnosť návrhov strán na doplnenie dokazovania. Vykonané dôkazy správny orgán hodnotí podľa svojej úvahy jednotlivo, aj vo vzájomných súvislostiach. Ak je správny orgán podľa čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd povinný dbať na rovnaké postavenie účastníkov, potom z toho vyplýva povinnosť zaistiť im rovnaké, to znamená rovnocenné možnosti k uplatneniu ich práv, neznamená to však povinnosť správneho orgánu vyhovieť všetkým dôkazným návrhom účastníka, prípadne dbať o to, aby dôkazné návrhy účastníkov boli v určitom pomere. Rozhodovanie o rozsahu dokazovania spadá do výlučnej kompetencie správneho orgánu.

Predsedníčka úradu zistila, že napadnuté rozhodnutie vydané prvostupňovým správnym orgánom obsahuje predpísané náležitosti - t.j. výrok, odôvodnenie a poučenie o rozklade, rozhodnutie vydal orgán príslušný na jeho vydanie podľa správneho poriadku a a Prvostupňový správny orgán prešetril všetky tvrdenia uvedené v protokole, ktoré mali pre napadnuté rozhodnutie vo veci rozhodujúci význam. Podkladom pre rozhodnutie o uložení pokuty boli závery z dohľadu a údaje uvedené v protokole po ich objektívnom zhodnotení. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uviedol všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, uviedol akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol. V odôvodnení rozhodnutia dostatočným spôsobom objasnil, z akého dôvodu bola uložená finančná sankcia účastníkovi konania v určenej výške. Odôvodnenie nadväzuje na výrokovú časť rozhodnutia a je s ňou v súlade.

Po dôkladnom preskúmaní všetkých podkladov a námietok predsedníčka úradu dospela k názoru, že účastník konania v rozklade neuviedol žiadne skutočnosti ani argumenty, ktoré by vyvrátili porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne.

Podľa je úrad oprávnený vykonávať dohľad nad poskytnutou zdravotnou starostlivosťou tým, že kontroluje správnosť jej poskytnutia, a ak zistí pochybenie, môže pristúpiť k uloženiu sankcie. Každý poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je podľa povinný poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne, pričom správne je zdravotná starostlivosť poskytnutá vtedy, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby, s cieľom uzdravenia osoby, alebo zlepšenia jej stavu, pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Predpokladom pre uloženie pokuty úradom je jeho zistenie v rámci uskutočneného dohľadu nad poskytnutou zdravotnou starostlivosťou, že k porušeniu danej povinnosti došlo. Predpokladá sa však, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti zodpovedne vykoná všetky potrebné zdravotné výkony.

Predsedníčka úradu pred vydaním meritórneho rozhodnutia vec náležite preskúmala a zistila skutkový stav veci. Za týmto účelom si v súlade s ustanovením § 32 správneho poriadku obstarala potrebné podklady na vydanie rozhodnutia. Základným podkladom na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o uložení pokuty účastníkovi konania bolo vykonanie dohľadu nad poskytnutou zdravotnou starostlivosťou na mieste a ukončenie dohľadu protokolom, v ktorom sa konštatuje porušenie povinnosti účastníka konania podľa Na základe zistených skutočností a na základe vyjadrenia účastníka konania a vykonaného dôkazu - protokol o výkone dohľadu, ktorý bol účastníkovi konania doručený s poučením o možnosti vyjadriť sa ku skutočnostiam v ňom uvedeným a tiež s ohľadom na samotné okolnosti prípadu je potrebné skonštatovať, že pacientovi nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť správne, nakoľko neboli vykonané všetky zdravotné výkony na zabezpečenie včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Predsedníčka úradu konštatuje, že účastník konania porušil tým, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi v dňoch 13.09.2011 až 23.07.2012 neposkytol zdravotnú starostlivosť správne.

Pri vyšetrení pacienta 08.11.2011 absentovala objektivizácia nálezu brucha, účastník konania vychádzal len z anamnestických údajov od pacienta. Na podklade anamnestických údajov od pacienta o absolvovanom vyšetrení brucha v inom zdravotníckom zariadení so záverom nálezu, v norme, bolo potrebné objektivizovať tento údajne negatívny nález brucha tak, ako j to uvedené v odôvodnení tohto rozhodnutia.

Predsedníčka úradu konštatuje, že prvostupňový správny orgán v konaní o uložení pokuty prihliadol na závažnosť zistených nedostatkov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a ich príčin. Predsedníčka úradu konštatuje, že prvostupňový správny orgán pri určovaní výšky pokuty vychádzal z toho, že zdravotná starostlivosť nebola pacientovi poskytnutá správne a účastník konania nevykonal potrebné zdravotné výkony tak, aby zabezpečil včasnú a účinnú liečbu s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia jej stavu.“

II.

1. V žalobe z 11.10.2013 žalobca uviedol nasledovné žalobné námietky:

Napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa názoru žalobcu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko žalovaný vyvodil zo zistených skutkových záverov nesprávny právny záver, ktorý je obsiahnutý vo výroku napadnutého rozhodnutia, a to že žalobca porušil tým, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nebohému P. A. v období od 13.09.2011 do 23.07.2012 neposkytol zdravotnú starostlivosť správne. Pri vyšetrení pacienta 08.11.2011 absentovala objektivizácia ultrasonografického nálezu brucha, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vychádzal len z anamnestických údajov od pacienta. Na podklade anamnestických údajov od pacienta o absolvovanom vyšetrení brucha v inom zdravotníckom zariadení so záverom nálezu v norme, bolo potrebné objektivizovať tento údajne negatívny nález brucha. S týmto záverom žalobca

nesúhlasí, považuje ho za nezákonný a nesprávny, vybočujúci z medzí a hľadísk ustanovených zákonom o zdravotnej starostlivosti. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia snaží vytýkať žalobcovi to, že nevykonal všetky potrebné zdravotné výkony v rámci diagnostického procesu, čo predstavuje v porovnaní s pôvodne vytýkaným pochybením (že neobjektizoval anamnestický údaj od pacienta o náleze brucha v norme, z vyšetrenia realizovaného pacientovi u iného poskytovateľa) zásadný rozdiel.

Žalobca na svoju obranu uviedol viacero dôvodov, pre ktoré v rámci diagnostického procesu nevykonal pacientovi dňa 08.11.2011 vyšetrenie brucha, a to:

- vyšetrenie brucha bolo realizované pacientovi dňa 03.11.2011 u iného poskytovateľ (5 dní pred návštevou žalobcu),

- žalobca mal od pacienta informáciu o vykonanom vyšetrení brucha u iného poskytovateľa s negatívnym nálezom,

- žalobca pri vyšetrení dňa 08.11.2011 nemal vedomosť o tom, že v náleze z vyšetrenia brucha bolo v skutočnosti uvedené, že pankreas je nevizualizovaný, prekrytý plynom,

- diferenciácia bolesti brucha je náplňou aj chirurga, ktorý pacienta vyšetroval pred vyšetrením u žalobcu. Žalobca pokračoval v diferenciácii vykonaním vyšetrení, ktoré pacientovi dovtedy neboli realizované - teda gastroskopii, kolonoskopii a opakovaným odberom na vylúčenie akútnej pankreatitídy,

- pacient od novembra 2011 nebol viackrát odoslaný praktickým lekárom na dodiferencovanie,

- pacient pri vyšetrení 11.06.2012 uviedol, že bolesti má 1 mesiac, takže je sporné, či bolesti v novembri 2011 súviseli s diagnózou nádoru pankreasu. Ak by bol nádor už v tom čase, bolesti by pretrvávali celý čas, a nie až znovu v máji 2012.

- pacient v postupnosti diferenciácie bolesti brucha mal vykonané všetky vyšetrenia v poradí, v akom majú byť realizované, pričom vyšetrenia brucha nebolo opomenuté - nebolo nevykonané, len bolo zle interpretované pacientom, ktorý bol o výsledku poučený.

Povinnosť overovať pacientom poskytnuté údaje o jeho chorobe, priebehu a výsledkoch vyšetrení vykonaných u iných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, neukladá poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti (ani ošetrujúcemu lekárovi) žiaden všeobecne záväzný právny predpis, nakoľko zákon upravuje predmetnú vec práve prostredníctvom inštitútu, akým je výpis zo zdravotnej dokumentácie pacienta. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ustanovenia § 19 ods. 3, § 24 ods. 1, 2 a 3 zákona o zdravotnej starostlivosti, z ktorých vyplýva, že pri odoslaní pacienta všeobecným lekárom na gastroenterologické vyšetrenie k žalobcovi, mal byť z vlastného podnetu všeobecného lekára vyhotovený pacientovi výpis z jeho zdravotnej dokumentácie, ktorý mal okrem iných zákonom stanovených údajov obsahovať prehľad o doterajšej liečbe a údaje potrebné na ďalšie poskytovanie zdravotnej starostlivosti. S takýmto výpisom zo zdravotnej dokumentácie mal byť pacient odoslaný na ďalšie poskytovanie zdravotnej starostlivosti, k čomu však u pacienta J. A. nedošlo. Ak by bol pacient od všeobecného lekára odoslaný k poskytovateľovi s výpisom zo zdravotnej dokumentácie obsahujúcim nález z vyšetrenia brucha zo dňa 03.11.2011, poskytovateľ by sa pri vyšetrení dňa 08.11.2011 dozvedel, aký bol skutočný nález a nevychádzal by z anamnestického údaju od pacienta o negatívnom vyšetrení brucha. Je teda vysoko pravdepodobné, že pacient by bol z dôvodu nevizualizovaného pankreasu odoslaný poskytovateľom na kontrolné vyšetrenie brucha. Nakoľko bol pacient odoslaný na gastroenterologické vyšetrenie k poskytovateľovi bez výpisu z jeho zdravotnej dokumentácie, ošetrujúci lekár pri vyšetrení pacienta mohol vychádzať len z anamnestických údajov poskytnutých pacientom.

Žalobca ďalej zdôraznil, že poskytovateľ na základe informácie od pacienta o negatívnom vyšetrení brucha zo dňa 03.11.2011 u iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, t. j. len 5 dní pred vyšetrením u žalobcu, nemal dôvod znovu odoslať pacienta na kontrolné vyšetrenie brucha pre rovnaké nezhoršené bolesti len preto, aby si mohol objektivizovať nález, nakoľko zmluva s poisťovňou zaväzuje poskytovateľa akceptovať závery vyšetrení realizovaných u iných poskytovateľov a neopakovať ich. Čiže opakované vyšetrenie by mohlo byť zo strany zdravotnej poisťovne vyhodnotené ako neúčelné, neefektívne a nehospodárne nakladanie s prostriedkami verejného zdravotného poistenia a žalobcovi by hrozilo ukončenie zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s poisťovňou. Navyše išlo o pacienta s ischemickou chorobou srdca, po prekonanom infarkte, po artofemorálnom bypasse, čo sa rovnako mohlo prejavovať bolesťami v epigastriu.

Žalobca zároveň namietal skutočnosť, že konanie žalobcu nebolo posúdené podľa skutočností zistených u žalobcu v čase poskytovania zdravotnej starostlivosti, ale bolo posúdené v závislosti od skutočností

zistených neskôr, o ktorých žalobca v čase poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientovi P. A. nemal vedomosť a taktiež bolo konanie žalobcu posúdené aj z pohľadu následkov, aké sa u pacienta objavili neskôr. S poukazom na ust. 4 ods. 3 a s ohľadom na okolnosti daného prípadu sa musí nevyhnutne dospieť k záveru, že zdravotná starostlivosť pacientovi P.. A. pri vyšetrení dňa 08.11.2011 v gastroenterologickej ambulancii žalobcu bola poskytnutá správne a F.. G. vykonal pacientovi všetky úkony okrem brucha, ktorého vykonanie vylúčil z už vyššie uvedených objektívnych dôvodov.

Podľa názoru žalobcu z odôvodnenie rozhodnutia nie je zrejmé, na základe čoho žalovaný dospel k záveru o nesprávnom poskytnutí zdravotnej starostlivosti pacientovi P.. A.. Na vyslovenie tak závažného záveru nepostačuje úvaha o možnostiach iného postupu ošetrujúceho lekára, ale žalovaný by mal jednoznačne vychádzať z nepochybne preukázaného nesprávneho postupu ošetrujúceho lekára, ktorým boli porušené právne predpisy pri výkone povolania lekára. Čiže ak žalovaný dospel k záveru o poskytnutí zdravotnej starostlivosti v rozpore s uvedeným ustanovením zákona o zdravotnej starostlivosti (§ 4 ods. 3), mal odborne zdôvodniť, a to odkazom na príslušné podzákonné normy, v čom vidí protiprávnosť postupu ošetrujúceho lekára pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v čase jej poskytnutia, a nie z pohľadu následkov, aké u pacienta neskôr nastali. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôkazov žalobca vidí aj v tom, že žalovaný nepostupoval v zmysle § 32 ods. 2, § 46 ods. 1 a 47 ods. 1 až 3 Správneho poriadku a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vôbec nevyrovnal s argumentami, ktoré žalobca uviedol v podanom rozklade.

Žalobca ďalej poukázal aj na skutočnosť, že nevyhnutným predpokladom na správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti podľa mal byť Zoznam zdravotných výkonov indikovaných pri jednotlivých chorobách, avšak vláda SR od účinnosti predmetného zákona nevydala nariadenie, ktorým by určila Zoznam zdravotných výkonov. A práve neexistencia Zoznamu zdravotných výkonov, ktorá predstavovala neprekonateľnú prekážku pre posúdenie správneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti podľa , viedla zákonodarcu k zmene zákonnej definície Zoznamu zdravotných výkonov. Má teda za to, že ak je zákonom stanovené kritérium správnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti a k jeho aplikácii je nevyhnutné vydanie podzákonnej normy, absenciu podzákonnej normy nie je možné nahradiť subjektívnym názorom konzultanta alebo úvahou úradu o tom, ktoré úkony mali alebo nemali byť vykonané, aby bola naplnená povinnosť podľa zákona o zdravotnej starostlivosti. Žalovaný teda vyvodil zo zistených skutkových záverov nesprávny právny záver, že žalobca porušil pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti dňa 08.11.2011 pacientovi P.. A..

S poukazom na ust. , v zmysle ktorého žalovaný podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti uložiť pokutu, je tento oprávnený sankcionovať konkrétne porušenie právnych predpisov, pri ktorom však musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a nemôže uložiť sankciu za niečo, čo nie je vierohodne a zákonným spôsobom preukázané. Na základe uvedených dôvodov niet pochýb, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 700,- Eur, vybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom o zdravotnej starostlivosti (). Pokuta uložená žalovaným v napadnutom rozhodnutí je podľa názoru žalobcu neprimeraná skutkovým zisteniam, a taktiež neodôvodnená, keďže žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutie neuviedol ,aké úvahy ho viedli k uloženiu pokuty konkrétnej výške 700,- Eur.

Na základe vyššie uvedených argumentov má žalobca za to, že dôvody, pre ktoré bola žalobcovi uložená pokuta neexistujú a napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvého stupňa bolo preto vydané v rozpore so zákonom. Žalovaný sa nezaoberal dostatočne námietkami žalobcu a zo zistených skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Napadnuté rozhodnutie je taktiež nezrozumiteľné a nedostatočne odôvodnené, v dôsledku čoho je nepreskúmateľné. Má teda za to, že žalovaný v rámci napadnutého správneho konania pri rozhodovaní nehodnotil dôkazy v súlade s právnym poriadkom, keď na žalobcom uvádzané skutočnosti a argumenty neprihliadal. Navrhol preto, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č. ZS /R zo dňa 16.08.2013, ako aj rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Prešov č. ZS zo dňa 02.04.2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

2. V písomnom vyjadrení z 15.11.2013 žalovaný vo vzťahu k uvedeným žalobným námietkam argumentoval nasledovne:

K tvrdeniu žalobcu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci:

„Žalovaný má za to, že v správnom konaní bol dostatočným spôsobom zistený skutkový stav a z neho bol vyvodený aj správny právny záver tak, ako bol premietnutý do prvostupňového rozhodnutia a následne v plnom rozsahu potvrdený druhostupňovým rozhodnutím. Právny záver je logickým vyústením riadneho hodnotenia skutkových zistení. Relevantným bol záver dohľadu (Protokol č. 942/2012 o vykonanom dohľade z 24.01.2013), ktorý konštatuje porušenie tým, že pri vyšetrení pacienta 08.11.2011 absentovala objektivizácia nálezu brucha, žalobca vychádzal len z anamnestických údajov od pacienta. Na podklade anamnestických údajov od pacienta o absolvovanom vyšetrení brucha v inom zdravotníckom zariadení so záverom nálezu v norme, bolo potrebné objektivizovať tento údajne negatívny nález brucha. Dohľad bol vykonaný podľa zákonných ustanovení a nasl. a so zisteniami bol žalobca riadne oboznámený, pričom nikdy nespochybnil spôsob vykonaného dohľadu. Nedostatky, ktorými bola naplnená skutková podstata správneho deliktu - porušenia sú jednoznačne a nespochybniteľne uvedené vo výroku, ale aj v odôvodnení napadnutých rozhodnutí a v plnej miere korešpondujú so zisteniami vykonaného dohľadu uvedenými v protokole.

Žalovaný považuje za účelové tvrdenie žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci, ktoré bez právne relevantných dôkazov žalobca vyvodzuje iba z toho, že nedostatky v poskytovaní zdravotnej starostlivosti, zistené výkonom dohľadu, žalovaný posúdil ako nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť, hoci tak žalovaný urobil na základe vykonaného dohľadu a v intenciách svojich zákonných kompetencií.

Žalovaný neakceptuje námietku žalobcu, že žalovaný v odôvodnení napadnutého druhostupňového rozhodnutia sa snaží klásť dôraz a vytýkať žalobcovi to, že nevykonal všetky potrebné zdravotné výkony v rámci diagnostického procesu, čo predstavuje zásadný rozdiel v porovnaní s pôvodne vytýkaným pochybením (že neobjektivizoval anamnestický údaj od pacienta o náleze brucha v norme, z vyšetrenia realizovaného pacientovi u iného poskytovateľa). K tejto námietke žalovaný poukazuje na výrok tak prvostupňového, ako aj druhostupňového rozhodnutia, v ktorom je jednoznačne definované pochybenie žalobcu, a má za to, že žalobca pri vyšetrení pacienta 08.11.2011 neobjektivizoval nález brucha a vychádzal len z anamnestických údajov od pacienta, to znamená, že nevykonal všetky potrebné zdravotné výkony v rámci diagnostického procesu. Uvedené tvrdenie nie je v rozpore, práve naopak, bližšie špecifikuje nedostatok spočívajúci v nevykonaní všetkých potrebných zdravotných výkonov. Povinnosťou poskytovateľa zdravotnej starostlivosti je venovať adekvátnu pozornosť ťažkostiam pacienta a zabezpečiť všetky dostupné diagnostické metódy a postupy smerujúce ku komplexnému posúdeniu zdravotného stavu pacienta. Dôvody uvádzané v žalobe, ktorými sa snaží žalobca ospravedlniť nevykonanie vyšetrenie brucha dňa 08.11.2011, nie je možné akceptovať. Vychádzajúc zo zdravotnej dokumentácie pacienta zo dňa 08.11.2011, žalobca pri vyšetrení pacienta nevedel presne kedy, a ani kým, bolo vyšetrenie realizované. Samotný nález žalobca nevidel, preto tak, ako sám žalobca tvrdí, ani nevedel, že pankreas nebol pri vyšetrení vizualizovaný. Samotná obrana žalobcu svedčí pre to, že bolo potrebné objektivizovať anamnestický údaj od pacienta o negatívnom náleze. Povinnosťou poskytovateľa zdravotnej starostlivosti je vždy objektívne vyhodnotiť zdravotný stav pacienta, nie len primárne vychádzať a svoj postup odvodzovať zo subjektívnych ťažkostí a anamnestických údajov pacienta, ktorý svoj zdravotný stav nevie, a ani nemôže objektívne vyhodnotiť. Takisto sa poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nemôže spoliehať na pacientovu interpretáciu výsledku objektívneho vyšetrenia. Je pravdou, že žalobca pokračoval v diferenciácii bolesti brucha, ale nie je možné akceptovať fakt, že mu v rámci tejto diferenciácie chýbal objektívny nález brucha, ako základného zobrazovacieho vyšetrenia pri udávaných ťažkostiach pacienta (bolesti v epigastriu). Zároveň poukazovanie žalobcu na postup iných lekárov - chirurga a všeobecného lekára, považuje žalovaný za irelevantné vo vzťahu k vytýkanému nedostatku, za ktorý bola žalobcovi uložená pokuta. Žalovaný pre úplnosť dodáva, že v

záujme objektívneho prešetrenia všetkých skutočností poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientovi v súvislosti s jeho zdravotnými problémami v dotknutom období bol dohľad vykonaný aj u všeobecného lekára pacienta (F.. Š. - T. Q..J..H..), chirurga (F.. P. O., V. Z. K.) a vo Vranovskej nemocnici, n. o., v ktorej bolo realizované dňa 03.11.2011 vyšetrenie brucha pacienta. U týchto poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nebolo zistené porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne ( ).

Žalovaný nespochybňuje tvrdenie žalobcu, že povinnosť overovať pacientom poskytnuté údaje o chorobe, o priebehu a výsledkoch vyšetrení vykonaných u iných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti neukladá poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti žiaden všeobecne záväzný právny predpis. Žalovaný má však za to, že dôležité anamnestické údaje získané od pacienta v rámci danej špecializácie musia byť objektivizované (v tomto prípade údaj o realizovanom vyšetrení brucha krátko pred gastroenterologickým vyšetrením), na rozdiel od doplňujúcich a menej podstatných údajov pre gastroenterológa (prekonaný infarkt myokardu, stav po bypasse). Žalovaný netvrdí, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný overovať pacientom poskytnuté údaje o jeho chorobe, o priebehu a výsledkoch vyšetrení, vykonaných u iných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, má za to, že poskytovateľ je povinný vykonať všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby. Povinnosťou poskytovateľa zdravotnej starostlivosti pri zisťovaní a hodnotení zdravotného stavu pacienta musí byť profesionálny a objektívny prístup, zameraný na správne určenie choroby a zabezpečenie včasnej a účinnej liečby so zohľadnením súčasných poznatkov lekárskej vedy. Profesionálny prístup lekára k pacientovi preto vyžaduje iniciatívu zo strany lekára a predpokladá snahu o získanie takých informácií o zdravotnom stave pacienta, ktoré povedú k správnej diagnostike choroby, určenia jej závažnosti a nastaveniu čo najúčinnejšej liečby. V danom prípade v rámci diagnostického procesu absentuje objektívny nález z vyšetrenia brucha, ako základného zobrazovacieho vyšetrenia pri udávaných ťažkostiach pacienta (bolesti v epigastriu).

Skutočnosť, že bol pacient odoslaný všeobecným lekárom na ďalšie vyšetrenie k žalobcovi bez výpisu zo zdravotnej dokumentácie pacienta, nezbavuje žalobcu zodpovednosti za to, že nevykonal všetky potrebné zdravotné výkony v rámci diagnostického procesu. V diagnostike ochorení gastrointestinálneho traktu má nezastupiteľný význam vyšetrenie, ktoré vzhľadom na svoju dostupnosť a neinvazívnosť patrí medzi prvé a základné zobrazovacie vyšetrenia, v danom prípade jednoznačne indikované. Žalovaný pri výkone dohľadu u všeobecného lekára zistil, že v čase pacientovej návštevy u žalobcu, t. j. 08.11.2011, nemal všeobecný lekár vedomosť o absolvovanom vyšetrení brucha pacientom a ani nález nemal k dispozícii, preto táto informácia ani nemohla byť súčasťou prípadného výpisu zo zdravotnej dokumentácie pacienta. Z uvedeného dôvodu je obrana žalobcu irelevantná.

Žalovaný odmieta argument žalobcu, ktorým má ospravedlniť svoj postup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi dňa 08.11.2011, a to tým, že zmluva s poisťovňou zaväzuje poskytovateľa akceptovať závery vyšetrení realizovaných u iných poskytovateľov a neopakovať ich a takýto postup žalobcu by bol zo strany zdravotnej poisťovne vyhodnotený ako neúčelné, neefektívne a nehospodárne nakladanie s prostriedkami verejného zdravotného poistenia. Takúto obranu žalobcu by bolo možné akceptovať za predpokladu, že pri vyšetrení pacienta dňa 08.11.2011 by mal žalobca k dispozícii nález, resp. záver vyšetrenia brucha zo dňa 03.11.2011, vystavený kompetentným zdravotníckym pracovníkom, avšak v danom prípade mal žalobca len anamnestický údaj od pacienta.

Žalovaný považuje za prvoradú povinnosť poskytovateľa a za hlavný cieľ výkonu zdravotníckeho povolania poskytovať pacientom zdravotnú starostlivosť správne. Táto zákonná povinnosť poskytovateľa je zakotvená v Správne je zdravotná starostlivosť poskytnutá vtedy, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby, s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia jej stavu pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Z uvedeného vyplýva, že na určenie choroby majú byť vykonané všetky dostupné zdravotné výkony, pričom kvalita poskytovania zdravotnej starostlivosti je prvoradá. V danom prípade žalobca túto povinnosť nesplnil, pretože nezabezpečil objektivizáciu nálezu brucha pacienta a opieral sa len o anamnestický údaj.

Žalovaný považuje za účelové tvrdenia žalobcu o tom, že konanie žalobcu nebolo posúdené podľa skutočností zistených u žalobcu v čase poskytovania zdravotnej starostlivosti, ale bolo posúdené v závislosti od skutočností zistených neskôr (po zisťovaniach u iných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti) a z pohľadu následkov, ktoré sa u pacienta objavili neskôr. Zdravotná starostlivosť nebola žalovaným hodnotená z pohľadu následkov, ale boli hodnotené medicínske postupy vyplývajúce z predloženej zdravotnej dokumentácie, ktorá bola zaznamenaná počas vyšetrenia pacienta dňa 08.11.2011 a z ktorej vychádzala skupina vykonávajúca dohľad a následne aj žalovaný v správnom konaní. Samotný fakt, že nález brucha zo dňa 03.11.2011, realizovaný iným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, nemal konzultant k dispozícii pri vypracovaní odborného posudku, svedčí pre skutočnosť, že pri hodnotení poskytnutej zdravotnej starostlivosti vychádzal výlučne z údajov zo zdravotnej dokumentácie zo dňa 08.11.2011 zaznamenaných žalobcom.

Žalobca účelovo vytrhol z kontextu, s cieľom zbaviť sa zodpovednosti, časť odborného stanoviska konzultanta, v ktorej odborník uvažuje, ako by sa odvíjal postup žalobcu v prípade, že by na náleze brucha z jesene 2011 bol uvedený obraz normálneho pankreasu a ako v prípade, ak by v náleze nebol pankreas popísaný. Uvedené úvahy konzultanta, ktorými žalobca argumentuje, sú iba úvahy o ďalšom postupe žalobcu, ale vždy za predpokladu, že by mal k dispozícii objektívny nález vyšetrenia brucha. Uvedené úvahy odborníka, ktoré sú v samotnom odbornom stanovisku odlíšené kurzívou a ktorými žalobca argumentuje, sú iba úvahy o možných následných postupoch vo vzťahu k indikácii CT vyšetrenia a v závislosti od toho, či by v objektívnom náleze vyšetrenia bol, alebo nebol pankreas vizualizovaný. Tieto úvahy v žiadnom prípade nespochybňujú jednoznačný záver konzultanta, že zdravotná starostlivosť bola nesprávne poskytnutá v tom, že žalobca sa pri návšteve pacienta dňa 08.11.2011 spoľahol len na anamnestický údaj o negatívnom sonografickom vyšetrení brucha.

Žalovaný nesúhlasí s vyjadrením žalobcu, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na základe čoho žalovaný dospel k záveru o nesprávnom poskytnutí zdravotnej starostlivosti. Tak v upovedomení o začatí správneho konania zo dňa 26.02.2013, ako aj v napadnutých rozhodnutiach sú vymenované všetky dôkazy, na základe ktorých žalovaný rozhodoval, sú nimi: Protokol č. 942/2012 o vykonanom dohľade z 24.01.2013. vrátane písomných námietok poskytovateľa zdravotnej starostlivosti z 03.02.2013 k zisteniam uvedeným v protokole o vykonanom dohľade a Zápisnice č. 942/2012 o prerokovaní námietok dohliadaného subjektu k protokolu o vykonanom dohľade z 19.02.2013. Protokol o vykonanom dohľade bol vypracovaný na základe zdravotnej dokumentácie pacienta z obdobia od 13.09.2011 - 23.07.2012, písomného vyjadrenia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti z 26.11.2012, odborného stanoviska konzultanta úradu žalovaného v odbore gastroenterológia zo 07.01.2013, F.. P. F.Á., X..

Na základe objektívne zistených skutočností a vyššie uvedených písomných dôkazov, žalovaný dospel k záveru, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu ustanovenia , podľa ktorého je poskytovateľ povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Z oboch rozhodnutí je jednoznačne zrejmé, v čom vidí žalovaný protiprávnosť postupu žalobcu. Protiprávnosť spočíva vtom, že pri vyšetrení pacienta 08.11.2011 absentovala objektivizácia nálezu brucha a žalobca vychádzal len z anamnestických údajov od pacienta. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nevykonal všetky potrebné zdravotné výkony v rámci diagnostického procesu, za účelom objektívneho vyhodnotenia zdravotného stavu pacienta, vzhľadom na udávané ťažkosti (nepríjemná tupá bolesť v oblasti nadbruška, ráno alebo počas dňa). Žalovaný zdôrazňuje, že nesprávnosť postupu žalobcu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi dňa 08.11.2011 nie je v rovine úvah, ako to tvrdí žalobca, ale bola jednoznačne a nespochybniteľne preukázaná uskutočneným výkonom dohľadu a žiadne iné skutočnosti neboli zistené ani pri objasňovaní skutkového stavu veci počas správneho konania. Žalovaný odmieta a nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že nevyhnutným predpokladom na správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti podľa má byť Zoznam zdravotných výkonov. Tento argument je zo strany žalobcu použitý účelovo, aby sa žalobca vyhol zodpovednosti za porušenie tohto zákonného ustanovenia. Neexistencia Zoznamu zdravotných výkonov ( ) nie je prekážkou a nijakým spôsobom nebráni poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, aby poskytol zdravotnú starostlivosť správne, v súlade s citovaným ustanovením. V opačnom prípade by to znamenalo, že ani poskytovateľ zdravotnej starostlivosti by sa nemohol brániť, že zdravotnú starostlivosť poskytol správne, lebo by nemohol argumentovať uvedeným Zoznamom zdravotných výkonov. Rovnako by to znamenalo, že by žalovaný nemohol realizovať svoju kompetenciu

- dohliadať na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti, danú mu ustanovením Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.08.2009 č. k. -83, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR ( zo dňa 30.06.2010), v ktorom sa na str. 12 uvádza: „Skutočnosť, že doteraz nebol vydaný zoznam zdravotných výkonov, že z tohto dôvodu nie je možné vytýkať ošetrujúcej lekárke porušenie povinností, nemôže byť v žiadnom prípade dôvodom na to, aby zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, je na odborných znalostiach ošetrujúceho lekára, jeho medicínskej erudícii, aby z existujúceho katalógu zdravotných výkonov vybral tie, ktoré ho privedú k určeniu správnej diagnózy a jej následnej terapie."

K námietke žalobcu, že absenciu podzákonnej normy nie je možné nahradiť subjektívnym názorom konzultanta alebo úvahou žalovaného o tom, ktoré výkony mali alebo nemali byť vykonané, aby bola naplnená povinnosť podľa , žalovaný poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. , podľa ktorého posúdenie skutočnosti, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne, patrí do správnej úvahy správneho orgánu. Ide o odborné právne otázky, pri ktorých je úrad ako orgán dohľadu kompetentný vysloviť svoj odborný právny názor v rámci správnej úvahy za pomoci konzultantov.

Jedným z podkladov žalovaného pre rozhodnutie o uložení pokuty bolo odborné stanovisko F.. P. F., X.., konzultanta žalovaného v špecializačnom odbore gastroenterológia, obstarané v procese výkonu dohľadu, ktoré vo veci vypracoval ako prizvaná osoba podľa Podľa ustanovenia dohľad na mieste vykonávajú zamestnanci úradu a prizvané osoby na základe poverenia úradu. Prizvanými osobami môžu byť zamestnanci iných právnických osôb alebo iné fyzické osoby s ich súhlasom. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na už existujúce rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa 26.02.2009, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. : -50. Z uvedených rozsudkov vyplýva, že samotný počíta s odbornými vyjadreniami konzultantov ako dôkaznými prostriedkami v správnom konaní, a ak by aj správny orgán prizval do konania znalca za účelom vypracovania znaleckého posudku, tento by vychádzal iba z tých istých skutočností, ktoré boli známe aj konzultantom a ktoré boli podkladom pre vypracovanie ich odborných záverov vo veci. Medzitým už uvedený názor prevzali a akceptovali aj iné súdy v Slovenskej republike.

Zároveň je potrebné poznamenať, že existujú štandardné diagnostické a terapeutické postupy vydávané na základe teoretických a praktických poznatkov, ktoré aj keď nemajú charakter všeobecne záväzných právnych predpisov, sú ako odporúčania poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a celou odbornou zdravotníckou obcou všeobecne uznávané a akceptované.“

K námietke žalobcu vytýkajúcej rozhodnutiu žalovaného nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť pre nedostatok dôvodov:

„K samotným napadnutým rozhodnutiam žalovaný uvádza, že obe rozhodnutia považuje za zákonné. Žalobca mal možnosť pred ich vydaním sa v zmysle § 33 správneho poriadku ako účastník konania vyjadriť k veci, navrhovať dôkazy a ich doplnenia, vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia pred vydaním rozhodnutia. Bol žalovaným vyzvaný na nahliadnutie do spisu ak vyjadreniu sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia osobne.

Žalovaný má za to, že náležíte zistil skutkový stav a takto zistený stav bol dostačujúcim podkladom pre posúdenie veci, v rámci správneho konania zistil všetky skutočnosti dôležité pre jeho rozhodnutie a za týmto účelom si sám obstaral všetky podklady a vykonal všetky zákonom povolené šetrenia, ktoré boli nevyhnutné na objasnenie veci a ktoré boli následne podkladom pre vydanie napadnutých rozhodnutí. Postup žalovaného bol v súlade s ustanovením § 34 ods. 4 správneho poriadku, podľa ktorého vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. V správnom konaní žalovaný vykonal hodnotenie dôkazov samostatne i v ich vzájomnej súvislosti a tvrdenia žalobcu ako účastníka konania vyhodnotil. Správny orgán pri ukladaní sankcie postupoval podľa ustanovení , a Rozhodnutie žalovaného (prvostupňové ako aj druhostupňové) obsahuje všetky náležitosti, a to výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Výrok obsahuje

rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, uviedol, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol. Odôvodnenie žalovaného nadväzuje na výrokovú časť rozhodnutia a je s ňou v súlade.

Napadnuté rozhodnutia žalovaného sú dostatočne a riadne odôvodnené a žalovaný postupoval v súlade s ustanoveniami zákona o správnom konaní, jeho rozhodnutia a ich odôvodnenia sú nielen jazykovo, ale aj logicky zrozumiteľné.

Žalovaný má za to, že všetky vyjadrenia žalobcu, vrátane námietok a pripomienok, ako pri výkone dohľadu, tak aj v štádiu správneho konania, boli braté v úvahu, žalovaný sa s nimi náležíte zaoberal a vysporiadal sa s nimi. Neakceptovanie vznesených námietok v priebehu správneho konania je riadne odôvodnené v rozhodnutí o uložení pokuty. Vznesené námietky žalobcu však zistený skutkový stav nijako nemenili a nevyvrátili jeho zodpovednosť za porušenie

Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že pokuta uložená žalovaným v napadnutom rozhodnutí je neprimeraná skutkovým zisteniam a neodôvodnená, pretože žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol, aké úvahy ho viedli k uloženiu pokuty v konkrétnej výške 700 eur. S poukazom na ustanovenia ( v nadväznosti na ust. a cit. zákona) je žalovaný oprávnený, bez ďalšieho, uložiť sankciu podľa na základe zistenia porušenia , ako zákonného dôvodu a predpokladu začatia správneho konania o uložení pokuty. Vzhľadom na to, že žalovaný považuje skutkový stav za dostatočne objektívne preukázaný a zistený nedostatok zo strany žalobcu napĺňa skutkovú podstatu porušenia ustanovenia rozhodol o uložení pokuty. Podľa , môže žalovaný uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených v tohto zákona pokutu až do výšky 9 958 eur, ak ide o právnickú osobu. Žalovaný v konaní o uložení pokuty prihliadal na závažnosť porušenia povinnosti žalobcom, ako aj na následok, ktorý v danom prípade nastal a uložil žalobcovi pokutu pri dolnej hranici rozmedzia pre ukladanie pokút vo výške 700 eur. Pri určovaní výšky pokuty vychádzal z toho, že zdravotná starostlivosť pacientovi nebola poskytnutá správne, pretože sa žalobca pri vyšetrení 08.11.2011 opieral iba o anamnestický údaj o realizovanom vyšetrení brucha s negatívnym nálezom a neoveril tento údaj objektívnym vyšetrením. Na základe klinického stavu pacienta si žalobca mal tento nález vyžiadať k nahliadnutiu, prípadne mal indikovať kontrolné vyšetrenie brucha. nález brucha bol realizovaný iným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti dňa 03.11.2011, pričom pankreas nebol vizualizovaný pre výraznú plynatosť. Toto konanie žalobcu považuje žalovaný za pochybenie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktoré nemalo preukázateľné následky na zdraví pacienta, pretože retrospektívne nie je možné zistiť, či už v novembri 2011 boli prítomné známky karcinómu pankreasu, eventuálne, v ktorom období k vzniku karcinómu pankreasu došlo. Táto skutočnosť ovplyvnila výšku pokuty, avšak nezbavuje žalobcu zodpovednosti za to, že neboli správne realizované potrebné zdravotné výkony. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že pokuta v uloženej výške primerane zohľadňuje závažnosť a povahu zistených nedostatkov, ich následok a zároveň nemá likvidačný charakter, ale preventívny.

Súd je podaním správnej žaloby iba prizvaný do pozície preskúmania zákonnosti, či vyslovené odborné závery o poskytovaní zdravotnej starostlivosti boli vyslovené v súlade so zákonom (najmä so zásadou voľného hodnotenia dôkazov) alebo nie, pričom obsah týchto záverov neskúma z hľadiska odborného, ale z hľadiska právneho (rozsudok NS SR ). Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy, preskúmava súd iba to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom ( ).

Žalovaný námietku žalobcu, že napadnuté rozhodnutia, ako aj postup žalovaného sú nezákonné, neakceptuje. Naopak, žalobca neuvádza ani jeden relevantný dôvod, ktorý by potvrdzoval jeho vyjadrenia, že rozhodnutia žalovaného sú v rozpore s konkrétnymi ustanoveniami správneho poriadku, resp. a z toho dôvodu sú nezákonné a neuviedol ani jeden dôkaz, ktorý by dosvedčoval, že bol nezákonným rozhodnutím a nesprávnym postupom žalovaného v správnom konaní ukrátený na svojich konkrétnych právach.“

Vzhľadom na uvedenú právnu argumentáciu žalovaný navrhol, aby súd zamietol žalobu ako nedôvodnú.

III.

Súd v konaní podľa druhej hlavy, piatej časti ( a nasl. ) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie v právnych medziach žaloby ( ), oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa a dospel k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov je potrebné zrušiť z právnych dôvodov uvedených v ustanovení

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy ( ).

Podľa prvá veta rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.

Podľa (rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov), podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia ( ).

Podľa , ak správny orgán podľa osobitného predpisu rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov () alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti, druhej hlavy.

Súd, hoc aj konajúci v plnej jurisdikcii, nepreberá na seba právomoc a zodpovednosť správneho orgánu, ktorého rozhodnutie preskúmava (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. z 21.02.2013, Zbierka stanovísk NS súdov SR 7/2013).

Správne súdnictvo nie je pokračovaním správneho konania a rovnako súd nie je správnym orgánom, ktorý by mohol a mal vyhľadávať dôvody zákonnosti alebo nezákonnosti napadnutých rozhodnutí, pokiaľ tieto dôvody nepovažoval v priebehu administratívneho konania za relevantné konajúci orgán.

V preskúmavanej právnej veci je podľa obsahu žaloby kľúčovou právnou otázkou posúdenie správnosti odborného postupu žalobcu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi nebohému P. A. v období od 13.09.2011 do 23.07.2012. Správny orgán prvého stupňa vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia z 02.04.2013 v tejto súvislosti uviedol, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti porušil tým, že pri vyšetrení pacienta 08.11.2011 absentovala objektivizácia ultrasonografického nálezu brucha, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vychádzal z anamnestických údajov od pacienta. Správne orgány oboch stupňov v administratívnom konaní prijali záver rovnako obsiahnutý vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia z 02.04.2013, podľa ktorého na základe anamnestických údajov od pacienta o absolvovanom vyšetrení brucha v inom zdravotníckom zariadení so záverom nálezu v norme bolo potrebné objektivizovať tento údajne negatívny nález brucha.

Z obsahu rozkladu zo 16.04.2013 proti prvostupňovému rozhodnutiu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Prešov z 02.04.2013, ako aj z obsahu žaloby vyplýva zásadná námietka

žalobcu, podľa ktorej „poskytovateľ na základe informácie od pacienta o negatívnom vyšetrení brucha, ktoré mu vykonané 03.11.2011 u iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, t.j. 5 dní pred vyšetrením u poskytovateľa, nemal dôvod odoslať pacienta na kontrolné vyšetrenie brucha len preto, aby si mohol objektivizovať nález a nevychádzať z anamnestických údajov od pacienta.“ Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia z 02.04.2013, ako aj z celkového obsahu administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov súd konštatuje, že správne orgány vyvodili právne závery o porušení ustanovenia z obsahu odborného stanoviska konzultanta v odbore gastroenterológia zo 07.01.2013 F.. P. F., X.. Žalobca už v priebehu správneho konania považoval tieto závery za neobjektívne a nedostatočne preukázané, čo uviedol aj v predmetnom rozklade zo 16.04.2013. Ako ďalej žalobca namietal v riadnom opravnom prostriedku, z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu z 02.04.2013 „nie je zrejmé, na základe čoho úrad dospel k záveru o nesprávnom poskytnutí zdravotnej starostlivosti pacientovi P. A.. Vyslovenie takého závažného záveru by malo vychádzať z nepochybne preukázaného nesprávneho postupu, ktorým boli porušené právne predpisy pri výkone povolania lekára.“ Podľa žalobcu, ak úrad dospel k záveru o poskytnutí zdravotnej starostlivosti v rozpore s ustanovením zákona o zdravotnej starostlivosti, mal zdôvodniť, a to odkazom na príslušné podzákonné normy, v čom vidí protiprávnosť postupu ošetrujúceho lekára pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v čase jej poskytnutia, a nie z pohľadu následkov, aké u pacienta nastali neskôr.

V preskúmavanej právnej veci ide o administratívne trestanie za správny delikt, ktorého procesné zásady sa riadia zásadami trestného práva, pri rešpektovaní všetkých základných procesných princípov týkajúcich sa daných typov administratívnych konaní, a to aj vo vzťahu k právnickým osobám a ich správnym deliktom. Podľa názoru súdu preto nemôže v správnom konaní právne obstáť postup žalovaného správneho orgánu, ktorý za daného skutkového a právneho stavu veci vyhodnotil námietky žalobcu uvedené v riadnom opravnom prostriedku k hore uvedenej zásadnej otázke odborného charakteru majúcej kľúčový význam pre závery správneho konania tak, že sa stotožnil s prvostupňovým rozhodnutím opierajúcim sa o odborné stanovisko konzultanta.

Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka (§ 34 ods. 1,2 správneho poriadku).

Podľa § 36 uvedeného zákona (Znalci) ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. Proti rozhodnutiu o ustanovení znalca sa možno odvolať.

V priebehu súdneho preskúmavacieho konania žalobca prostredníctvom právneho zástupcu predložil súdu znalecký posudok č. 43/2015 zo 17.02.2015 vypracovaného Inštitútom forezných medicínskych expertíz s.r.o., znaleckou organizáciou v odbore Zdravotníctvo a farmácia, Boženy Nemcovej č, 8, Bratislava (č.l. 41-70 spisu), závery ktorého vzťahujúce sa na postup žalobcu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nebohému P. A. v období od 13.09.2011 do 23.07.2012 a pri vyšetrení pacienta 08.11.2011 nekorešpondujú so závermi vyplývajúcimi z odborného stanoviska konzultanta F.. P. F., X.., ktoré tvorili odborný základ pre rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov v preskúmavanej právnej veci.

Súd predmetný znalecký posudok považoval za listinný dôkaz, predložený žalobcom v súdnom konaní podľa druhej hlavy, piatej časti a v procesnoprávnom rámci ustanovenia ho oboznámil na pojednávaní konanom 4.3.2015. Obsah a závery uvedeného posudku v dôkaznej konfrontácii s odbornými závermi tvoriacimi podklad administratívnych rozhodnutí oboch stupňov, súd v rámci súdneho preskúmavacieho konania nemohol nezobrať na zreteľ, a to predovšetkým z dôvodu, že všeobecne formulovaná výroková časť prvostupňového rozhodnutia z 02.04.2013 akceptovaná v rámci odvolacieho konania žalovaným správnym orgánom konštatuje u žalobcu porušenie ustanovenia , a to iba so skutkovým vymedzením, podľa ktorého „pri vyšetrení pacienta 08.11.2011 absentovala objektivizácia ultrasonografického nálezu brucha“. Správne orgány nekonkretizovali právny základ pre vyvodenie administratívnoprávnej zodpovednosti z takéhoto zistenia opierajúci sa o konkrétne ustanovenie zákona alebo inej právnej normy, ktoré by v súvislosti so vzniknutou situáciou pri vyšetrení pacienta P. A. dňa 08.11.2011 ukladali poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti povinnosť verifikácie pacientom uvádzaných negatívnych údajov vzťahujúcich sa na predchádzajúce vyšetrenie realizované 03.11.2011 u iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

Podľa v platnom znení, zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa bezodkladne vykonajú všetky zdravotné výkony potrebné na určenie správnej choroby a zabezpečí sa správny preventívny postup alebo správny liečebný postup.

Pri neexistencii podzákonnej právnej normy upravujúcej konkrétny zoznam povinných lekárskych úkonov pri odborných vyšetreniach konkrétneho zamerania, je povinnosťou správneho orgánu na základe odborných záverov, bez akýchkoľvek pochybností argumentačne podložiť záver o nesprávnom liečebnom postupe poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Takéto závery z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného zo 16.08.2013 nevyplývajú, pričom pôvodné východiskové odborné závery obsiahnuté v odbornom stanovisku konzultanta F.. P. F., X.. zo 07.01.2013 boli v súdnom konaní spochybnené žalobcom predloženým znaleckým posudkom.

Z uvedených dôvodov súd podľa zrušil rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov pre nepreskúmateľnosť spočívajúcu v nedostatku dôvodov pre hore uvedené zásadné právne závery tvoriacich odborný, dôkazný základ pre vyvodenie administratívno-právnej zodpovednosti voči žalobcovi.

V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa dôsledne sa vysporiadať s argumentáciou žalobcu uvedenú v rozklade zo 16.04.2013, ako aj v žalobe z 11.10.2013 vo vzťahu ku kľúčovej otázke pre dané konanie, ktorou je postup žalobcu pri vyšetrení pacienta 08.11.2011. V prípade opakovaného zistenia skutočností dôležitých pre vyvodenie administratívnej zodpovednosti voči žalobcovi, bude zároveň povinnosťou správnych orgánov skutkovo vymedziť vo výrokovej časti rozhodnutia nielen miestne a časovo, ale aj dostatočne vecne konkrétnym spôsobom skutok, pre ktorý má dôjsť k administratívnemu postihu žalobcu.

Podľa správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal právo na náhradu trov konania. Ide o nasledovné trovy konania vyplývajúce z obsahu súdneho spisu v zmysle Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení (ďalej len ""):

Zaplatený súdny poplatok vo výške 70,- Eur.

Trovy právneho zastúpenia žalobcu pozostávajú z nasledovných 3 úkonov právnej služby: 1.) Prevzatie a príprava zastúpenia dňa 11.09.2013 .................. 130,16 Eur + 7,81 Eur, 2.) Písomné podanie na súd (žaloba) zo dňa 11.10.2013 .......... 130,16 Eur + 7,81 Eur, 3.) Zastupovanie na pojednávaní dňa 04.03.2015...................... 139,83 Eur + 8,39 Eur, t. j. spolu 424,16 Eur.

Ďalej právnemu zástupcovi žalobcu patria cestovné výdavky v zmysle ust. a v celkovej sume 208, Eur:

- za použitie osobného motorového vozidla s evidenčným č. BA-119HR na cestu Bratislava - Košice a späť v sume 64,20 Eur (790 km x 6,3 l priemerná spotreba na 100 km x 1,29 Eur/l),

- amortizácia vozidla v sume 144,57 Eur (790 km x 0,183 Eur/km).

Právnemu zástupcovi žalobcov bola priznaná aj náhrada za stratu času strávenú cestou z jeho sídla do miesta vykonania úkonu právnej služby a späť podľa ust. cit. za 20 polhodín vo výške 279, Eur (20 x 13, Eur).

Keďže právny zástupca žalobcu je platiteľom dane z pridanej hodnoty, patrí mu podľa ust. k odmene a náhradám aj 20 % DPH vo výške 182,51 Eur (zo sumy 912,53 Eur).

Právny zástupca žalobcu si vo vyčíslení trov konania uplatnil aj nárok na trovy dôkazu - znalecký posudok zo dňa 17.02.2015 a s tým súvisiace trovy právneho zastúpenia za ďalší úkon právnej služby, ktorý špecifikoval ako Písomné podanie na súd - predloženie dôkazu zo dňa 19.02.2015 (len 50 %) vo výške 69,92 Eur + 8,39 Eur. Súd však žalobcovi trovy dôkazu za znalecký posudok a ani s tým súvisiace

trovy právneho zastúpenia nepriznal, nakoľko to nebol súdom vyžiadaný úkon, čiže nešlo o postup v zmysle ust. . Žalobca v priebehu súdneho preskúmavacieho konania vôbec nenavrhol ako dôkazný prostriedok vyhotovenie znaleckého posudku v uvedenej veci a taktiež ani súd nenariadil znalecké dokazovanie, nakoľko to nepovažoval za potrebné ani účelné realizovať v rámci súdneho preskúmavacieho konania. Účelnosť trov pritom predstavuje nevyhnutnosť vynaloženia trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc. Teda súd môže priznať len náhradu tých výdavkov, ktoré evidentne súvisia s uplatneným nárokom na súde a zároveň sú nevyhnutné na účelné uplatňovania práva. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd zastáva názor, že v tomto prípade nešlo o náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva, a preto je žalobca povinný znášať tieto trovy dôkazu sám.

Súdom priznané trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 70 Eur, z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 424,16 Eur, z cestovného vo výške 208,77 Eur, z náhrady za stratu času vo výške 279,60 Eur a z DPH vo výške 182,51 Eur, t. j. spolu predstavujú sumu 1.165,04 Eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu, a to v lehote do 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ust. v spojení s ust. prvá veta .

Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (, posledná veta v znení ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.