Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_7Cpr-2-2014.pdf
PDF · 120.62 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cpr/2/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovou v právnej veci navrhovateľa: C. P. V., O.. XX.X.XXXX, V. P. XX, XXX XX F., právne zastúpený: JUDr. Peter Belica, advokát, Konventná 9, 811 03 Bratislava, IČO: 37 927 001, proti odporcovi v I. rade: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, 812 67 Bratislava, IČO: 30 794 536, odporcovi v II. rade: Detský domov Martin, Hviezdoslavova č. 62, 036 01 Martin, IČO: 17 335 604, právne zastúpený: advokátska kancelária Martin Pavle, s.r.o., Kupeckého 5, 821 08 Bratislava, IČO: 36 860 450, o určenie neplatnosti skončenia právneho pomeru výpoveďou, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Súd odporcovi v I. rade náhradu trov konania nepriznáva.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi v II. rade náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 258,93 Eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, do rúk právneho zástupcu odporcu v II. rade.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi v II. rade náhradu trov konania titulom iných trov konania vo výške 39,56 Eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, do rúk právneho zástupcu odporcu v II. rade.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 28.2.2014 sa navrhovateľ proti odporcovi v I. a II. rade domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou spolu s náhradou mzdy a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 20.9.2013 mu bol doručený list odporcu v I. rade zo dňa 19.9.2013, ktorým ho odporca v I. rade ku dňu 20.9.2013 odvolal z funkcie riaditeľa Detského domova v Martine. Uvedený list bol podpísaný generálnym riaditeľom a vedúcim služobného úradu C.. U. X.. Dňa 23.9.2013 bol navrhovateľovi doručený list odporcu v II. rade zo dňa 23.9.2013, ktorým mu bola oznámená výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce s výpovednou dobou 3 mesiace, ktorá začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného mesiaca. Odporca v II. rade navrhovateľovi v liste zároveň oznámil, že ho nemôže ďalej zamestnávať, pretože pre neho nemá inú vhodnú pozíciu. Výpoveď z 23.9.2013 považoval navrhovateľ za neplatnú, pretože nemohlo dôjsť k naplneniu dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce, pretože pracovný pomer navrhovateľa s odporcom v I. rade nevznikol voľbou alebo vymenovaním v zmysle § 42 ods. 2 Zákonníka práce, ale pracovný pomer vznikol na základe pracovnej zmluvy z 1.10.2013. Navrhovateľ trval na zamestnaní v zmysle § 79 ods. 2 Zákonníka práce, pričom uvedenú požiadavku viackrát vzniesol voči odporcom.
Odporca v I. rade sa na výzvu súdu k návrhu na začatie konania vyjadril podaním doručeným súdu dňa 27.5.2014. Vo svojom vyjadrení uviedol, že navrhovateľ bol dňa 20.9.2013 odvolaný z funkcie riaditeľa Detského domova Martin generálnym riaditeľom a vedúcim služobného úradu Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny C.. U. X.Č.. Toto odvolanie navrhovateľ osobne prevzal dňa 20.9.2013 a následne s ním bol ukončený pracovný pomer výpoveďou Detským domovom Martin dňa 23.9.2013. Zároveň bol oboznámený o tom, že mu nie je možné poskytnúť inú pracovnú pozíciu z dôvodu, že odporca v II. rade v tom čase nedisponoval voľnými pracovnými miestami. Navrhovateľ odvolaním z funkcie s účinnosťou zo dňa 20.9.2013 prestal spĺňať predpoklady vykonávania funkcie štatutárneho orgánu v súlade s § 42 ods. 2 Zákonníka práce a preto bola navrhovateľovi daná výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce. Pracovný pomer sa skončil uplynutím výpovednej doby, ktorá bola v jeho prípade 3 mesačná. Výpovedná doba uplynula dňom 31.12.2013. Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou môže podľa § 77 Zákonníka práce zamestnanec uplatniť na súde najneskôr v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Vo výpovedi navrhovateľa bola ponuka inej vhodnej práce splnená oznámením, že odporca v II. rade ho nemôže ďalej zamestnávať z dôvodu, že žiadne iné vhodné pracovné miesto pre neho nemá. Tvrdenie navrhovateľa, že výpoveď je neplatná z dôvodu nenaplnenia dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce, považuje odporca v I. rade za nepravdivé, pretože v tomto prípade nebola pri dávaní výpovede splnená žiadna podmienka § 17 ods. 2 Zákonníka práce. Odporca v I. rade ďalej v zmysle navrhovateľovho tvrdenia, že jeho pracovný pomer nevznikol voľbou ani vymenovaním v zmysle podmienky v § 42 ods. 2 Zákonníka práce, ale že tento jeho pracovný pomer vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.10.2003, poukázal na skutočnosť, že vymenovanie je podľa § 3 ods. 5 zák. č. 552/2003 Z.z. predpokladom výkonu funkcie štatutárneho orgánu právnickej osoby zriadenej štátnym orgánom. Podľa § 14a ods. 3 citovaného zákona, vedúci zamestnanec, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu právnickej osoby zriadenej štátnym orgánom, ktorého pracovný pomer vznikol na základe pracovnej zmluvy predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, spĺňa predpoklad vymenovania podľa tohto zákona (zák. č. 490/2009 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 552/2003 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2009). Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že pracovný pomer navrhovateľa založený pracovnou zmluvou, s účinnosťou odo dňa 1.10.2003, spĺňa aj podmienku vymenovania podľa zákona o výkone práce vo verejnom záujme. Ustanoveniami zákonníka práce účinným od 1.1.2013 sa spravujú pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1.9.2007 ak nie je ustanovené inak (§ 252b Zákonníka práce). Odporca v I. rade mal ďalej za to, že navrhovateľ poukazuje na neplatné skončenie pracovného pomeru výpoveďou, ale nepoukazuje na spornosť samotného odvolania. V petite žaloby žiada o určenie neplatnosti výpovede a nenamieta neplatnosť odvolania odporcom v I. rade. Z uvedeného dôvodu má odporca v I. rade za to, že nie je pasívne vecne legitimovaný v danej veci. V prípade, ak by sa súd s námietkou nedostatku pasívnej legitimácie nestotožnil, žiada žalobu zamietnuť ako neopodstatnenú.
Odporca v II. rade sa k návrhu vyjadril na výzvu súdu podaním doručeným súdu dňa 26.5.2014 tak, že žiadal návrh zamietnuť v celom rozsahu. Vo svojom vyjadrení uviedol, že dňa 23.9.2013 bola navrhovateľovi daná osobne výpoveď štatutárnym orgánom odporcu v II. rade. Navrhovateľ výpoveď odmietol prevziať a preto bola spísaná zápisnica o neprevzatí výpovede z pracovného pomeru. Navrhovateľ bol oboznámený, že mu nie je možné poskytnúť inú pracovnú pozíciu z dôvodu, že odporca v II. rade nedisponoval voľnými pracovnými miestami. Po neprevzatí výpovede bola táto navrhovateľovi zaslaná poštou dňa 23.9.2013 s tým, že podľa poštovej doručenky bola písomnosť navrhovateľom prevzatá dňa 9.10.2013. Na žiadosť odporcu v II. rade bola výpoveď navrhovateľa v súvislosti s jeho odvolaním prerokovaná Základnou organizáciou Slovenského zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb pri Detskom domove v Martine. Navrhovateľ nikdy osobne nepožiadal odporcu v II. rade o ďalšie zamestnanie. Listom zo dňa 20.12.2013 požiadal navrhovateľ odporcu v II. rade o vyplatenie odchodného v súvislosti s ukončením pracovného pomeru a následne požiadal o priznanie predčasného starobného dôchodku. Podľa výpisu z účtu vyplatil odporca v II. rade navrhovateľovi 1.976 Eur, pričom navrhovateľ proti vyplateniu nepodal žiadnu námietku. Z uvedeného konania navrhovateľa podľa odporcu v II. rade vyplýva, že súhlasil s ukončením pracovného pomeru a s následným odchodom do dôchodku. Navrhovateľ listom doručeným odporcovi v II. rade dňa 27.2.2014 podal žiadosť o ďalšie zamestnávanie, t.z. až po vyše dvoch mesiacoch po žiadosti o odchodné. Podľa odporcu v II. rade je nesporné, že odvolaním navrhovateľa zo strany odporcu v I. rade prestal spĺňať predpoklady vykonávania funkcie štatutárneho orgánu podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce a z tohto dôvodu bola navrhovateľovi daná výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce. Pracovný pomer skončil uplynutím 3 mesačnej výpovednej doby dňom 31.12.2013. Podmienka ponuky
inej vhodnej práce bola splnená vo výpovedi oznámením o neexistencii iného vhodného pracovného miesta u odporcu v II. rade. Odporca v II. rade ďalej poukázal na ustanovenia zák. č. 552/2003 Z.z. a bol toho názoru, že pracovný pomer navrhovateľa založený pracovnou zmluvou, s účinnosťou odo dňa 1.10.2013, spĺňa aj podmienku vymenovania podľa zákona o výkone práce vo verejnom záujme v platnom znení. Ustanoveniami Zákonníka práce, účinnými odo dňa 1.1.2013, sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1.9.2007 ak nie je ustanovené inak. Výpoveď daná navrhovateľovi dňa 23.9.2013 spĺňala podmienky ustanovené zákonom, teda je platná.
Podľa § 101 ods. 1, 2 O.s.p., účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa (č.l. 61), oboznámením sa s listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu a to: pracovná zmluva (č.l. 3), odvolanie z funkcie (č.l. 4), výpoveď z pracovného pomeru (č.l. 5), list navrhovateľa odporcovi v I. rade zo dňa 30.12.2013 (č.l. 6), list navrhovateľa odporcovi v II. rade zo dňa 30.12.2013 (č.l. 7), zápisnica odporcu v II. rade zo dňa 23.9.2013 (č.l. 18C), žiadosť odporcu v II. rade zo dňa 23.9.2013 adresovaná Základnej organizácii Slovenského zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb pri Detskom domove v Martine (č.l. 18G), oznámenie Základnej organizácie zo dňa 23.9.2013 (č.l. 18H), žiadosť o vyplatenie odchodného zo dňa 20.12.2013 (č.l. 18I), organizačná smernica odporcu v II. rade č. 1/2009 (č.l. 46), organizačný poriadok odporcu v II. rade (č.l. 47-58) a oboznámením sa s ostatným obsahom spisu.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný nasledovný skutkový stav.
Z výpovede navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 26.1.2015 súd zistil, že navrhovateľ až do ústneho oznámenia nevedel, že bude odvolaný z funkcie. Na toto oznámenie reagoval prekvapením, pretože za 10 rokov činnosti mu neboli vytknuté žiadne nedostatky a práve naopak, jeho detský domov bol ocenený ako jeden z najlepších na Slovensku. Odvolaný bol bez odôvodnenia a podľa jeho názoru z politických dôvodov.
Z pracovnej zmluvy zo dňa 1.10.2013 mal súd za preukázané, že Krajský úrad v Žiline ako zriaďovateľ zamestnávateľa: Detský domov a domov sociálnych služieb pre deti v Martine, zastúpený prednostom Ing. Jurajom Markom a navrhovateľ uzatvorili v písomnej forme pracovnú zmluvu s nástupom zamestnanca do práce dňa 1.10.2003 do funkcie: riaditeľ Detského domova a domova sociálnych služieb pre deti v Martine. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. Z odvolania zo dňa 19.9.2013 mal súd za preukázané, že Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava v zmysle zákona č. 552/2003 Z.z. odvolal navrhovateľa ku dňu 20.9.2013 z funkcie riaditeľa Detského domova Martin, Hviezdoslavova č. 62, 036 01 Martin, IČO: 17 335 604. Z výpovede z pracovného pomeru zo dňa 23.9.2013 mal súd za preukázané, že odporca v II. rade dal navrhovateľovi výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce s výpovednou dobou 3 mesiace, ktorej začiatok začne plynúť od prvého kalendárneho dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Odporca v II. rade zároveň navrhovateľovi oznámil, že ho nemôže ďalej zamestnávať, pretože nemá pre neho inú vhodnú pozíciu na jeho pracoviskách. Zo zápisnice zo dňa 23.9.2013 vyhotovenej odporcom v II. rade mal sú za preukázané, že navrhovateľ bol v deň vyhotovenia predmetnej zápisnice oboznámený s výpoveďou, ktorá mu bola doručovaná osobne dňa 23.9.2013 o 8.30 hod. ráno. Navrhovateľ výpoveď z pracovného pomeru odmietol prevziať osobne. Z poštovej doručenky (č.l. 18F) mal súd za preukázané, že výpoveď z pracovného pomeru bola navrhovateľovi doručená dňa 9.10.2013. Zo žiadosti odporcu v II. rade zo dňa 23.9.2013 mal súd za preukázané, že odporca v II. rade dňa 23.9.2013 požiadal podľa § 74 Zákonníka práce o prerokovanie výpovede navrhovateľa podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce Základnú organizáciu Slovenského zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb pri Detskom domove v Martine. Z oznámenia Základnej organizácie Slovenského zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb pri Detskom domove v Martine zo dňa 23.9.2013 mal súd za preukázané, že výbor Základnej organizácie Slovenského zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb pri Detskom domove v Martine prerokoval a berie
na vedomie výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce zo strany zamestnávateľa navrhovateľovi v súvislosti s jeho odvolaním z funkcie riaditeľa zo dňa 20.9.2013. Zo žiadosti o vyplatenie odchodného zo dňa 20.12.2013 mal súd za preukázané, že navrhovateľ dňa 20.12.2013 doručil odporcovi v II. rade žiadosť o vyplatenie odchodného v zmysle § 76a Zákonníka práce a kolektívnej zmluvy vo výške 2 násobku priemerného mesačného zárobku. Zo žiadosti navrhovateľa zo dňa 30.12.2013 mal súd za preukázané, že navrhovateľ dňa 27.2.2014 doručil odporcovi v I. rade list, v ktorom mu oznámil, že podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce trvá na ďalšom zamestnávaní. Rovnaká žiadosť bola dňa 27.2.2014 doručená i odporcovi v II. rade.
Súd vec právne posúdil nasledovne:
Navrhovateľ sa v konaní domáhal:
- určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou danou listom zo dňa 23.9.2013
- určenia, že pracovný pomer navrhovateľa k odporcovi v I. a II. rade trvá a zaplatenia náhrady mzdy vyplývajúcej z neplatného skončenia jeho pracovného pomeru. Základným predpokladom úspešnosti žaloby podľa § 80 písm. c) O.s.p. sú po procesnej stránke dve skutočnosti. Prvou je, že účastníci majú vecnú legitimáciu a druhou, že na určení je naliehavý právny záujem.
K určeniu, že pracovný navrhovateľa k odporcovi v I. a II. rade trvá Ustanovenie § 77 Zákonníka práce priznáva účastníkom pracovnoprávneho vzťahu možnosť uplatniť na súde neplatnosť zrušovacieho prejavu druhej strany tohto vzťahu; tým je však zároveň - z aspektu § 80 písm. c/ O.s.p. - vylúčené, aby sa niektorý z nich z rovnakého právneho dôvodu (základu) žalobou podanou v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. domáhal proti druhému účastníkovi určenia, že pracovný pomer trvá (rozhodnutie o takejto určovacej žalobe by predpokladalo prejudiciálne posúdiť platnosť alebo neplatnosť skončenia pracovného pomeru). Právo účastníka pracovnoprávneho vzťahu domáhať sa určenia neplatnosti zrušovacieho prejavu uvedeného v § 77 Zákonníka práce zaniká márnym uplynutím dvojmesačnej lehoty. Pokiaľ neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce nebola vyslovená právoplatným rozsudkom, treba vychádzať z toho, že pracovný pomer bol skončený platne; na podaní žaloby o určenie trvania tohto pracovného pomeru nemôže mať žalobca v takom prípade naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c/ O.s.p.) a tento nedostatok predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý jeho určovacia žaloba nemôže obstáť a treba ju bez ďalšieho zamietnuť. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 147/2008 zo dňa 11. decembra 2008) K časti návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia, že jeho pracovný pomer k odporcom trvá súd uvádza, že ak sa niekto domnieva, že pracovnoprávny vzťah bolo skončený v rozpore so zákonom, platný právny poriadok, menovite Zákonník práce v § 77 poskytuje takejto osobe prostriedok ochrany - možnosť domáhať sa neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Kým súd neurčí, že pracovný pomer bol skončený neplatne, vychádza sa z toho, že pracovný pomer bol skončený platne. Preto na určení trvania pracovného pomeru nie je daný naliehavý právny záujem. Z uvedeného dôvodu súd v tejto časti návrh zamietol.
K určeniu neplatnosti skončenia pracovného pomeru navrhovateľa a k náhrade mzdy z neplatného skončenia vo vzťahu k odporcovi v I. rade.
Pri žalobách o neplatné skončenie pracovného pomeru je naliehavý právny záujem na takomto určení daný priamo zo zákona (§ 77 Zákonníka práce).
Odporca v I. rade vzniesol námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, ktorú odôvodnil tým, že navrhovateľ sa v konaní domáha určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, ktorá mu bola daná odporcom v II. rade listom zo dňa 23.9.2013, avšak platnosť odvolania z funkcie odporcom v I. rade nenamietal. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že navrhovateľ v priebehu konania neplatnosť odvolania z funkcie riaditeľa namietal, avšak určenia neplatnosti sa nedomáhal. Námietku nedostatku pasívnej legitimácie súd vyhodnotil ako dôvodnú. Z pracovnej zmluvy zo dňa 1.10.2013 vyplýva, že zamestnávateľom navrhovateľa bol Detský domov a domov sociálnych služieb pre deti v Martine, ako rozpočtová organizácia zriadená Krajským úradom v Žiline. Dňa 23.9.2013 Detský domov Martin ako zamestnávateľ dal navrhovateľovi výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu, že navrhovateľ prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce, nakoľko bol v zmysle §
4 zákona č. 552/2003 Z.z. odvolaný z funkcie riaditeľa detského Domova Martin odporcom v I. rade. Pretože odporca v I. rade nebol zamestnávateľom navrhovateľa, navrhovateľovi ani nevyplácal mzdu titulom pracovného pomeru, resp. obdobného pracovného pomeru, nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné návrh v tejto časti zamietnuť. Na pojednávaní konanom dňa 2.3.2015 navrhovateľ namietal neplatnosť jeho odvolania z funkcie riaditeľa a bol presvedčený, že táto otázka je v tomto prípade prejudiciálnou, ktorou sa súd musí v konaní vyporiadať, keďže odvolanie samotné nepodlieha prieskumnej právomoci súdov. S uvedeným tvrdením sa súd nestotožňuje, pretože odvolanie navrhovateľa z funkcie riaditeľa odporcom v I. rade je individuálnym správnym aktom zasahujúcim do práv a povinnosti navrhovateľa. V zmysle § 73 ods. 1 zák. č. 305/2005 Z.z. je odporca v I. rade orgánom štátnej správy v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (od 1.7.2011 zriaďovateľom odporcu v II. rade). Odvolanie z funkcie ako právny úkon odporcu v I. rade podľa § 4 zák. č. 552/2003 Z.z. je preskúmateľný súdom na základe návrhu podľa § 247 a nasl. O.s.p.. Súdnemu prieskumu podliehajú všetky rozhodnutia orgánov štátnej správy, ktorými sa rozhodlo o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb, pokiaľ možnosť ich preskúmania výslovne nevylučujú osobitné zákony alebo Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 248 písm. a), b), c) (napr.. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 235/2011 z 18. septembra 2012, sp. zn. l Sžo/114/2008 zo dňa 30. októbra 2008 a iné, resp. aj rozhodnutie Ústavného súdu SR č. IV. ÚS 7/09 a iné). Navrhovateľ sa v konaní nedomáhal určenia neplatnosti odvolania z funkcie. Súd sa touto otázkou nemôže zaoberať ako predbežnou otázkou z dôvodu, že konanie o neplatnosti odvolania z funkcie má na strane odporcu iný okruh účastníkov ako konanie o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru (pri neplatnosti skončenia pracovného pomeru je pasívne vecne legitimovaný odporca v II. rade, pri neplatnosti odvolania z funkcie odporca v I. rade). Ak by súd skúmal túto otázku v rámci konania o neplatnom skončení pracovného pomeru, osobe pasívne vecne legitimovanej vo veci neplatnosti odvolania z funkcie by odňal možnosť konať pred súdom, tým že by ju ukrátil o možnosť vyjadrovať sa k tejto otázke a o právo podať opravný prostriedok.
Podľa § 73 ods. 1 písm. c) zák. č. 305/2005 Z.z., ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny ako orgán štátnej správy v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zriaďuje, kontroluje a metodicky usmerňuje detský domov a detský domov pre maloletých bez sprievodu, schvaľuje vnútornú organizačnú štruktúru týchto detských domovov a vypracúva koncepcie zabezpečovania výkonu súdnych rozhodnutí v detských domovoch a v detských domovoch pre maloletých bez sprievodu. Podľa § 1 ods. 2 písm. b) zák. č. 552/2003 Z.z., tento zákon sa vzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme k zamestnávateľom, ktorými sú právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom podľa osobitného zákona. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 552/2003 Z.z., vymenovanie je predpokladom výkonu funkcie štatutárneho orgánu právnickej osoby zriadenej štátnym orgánom. Podľa § 4 zák. č. 552/2003 Z.z., právne úkony za zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktorý je štatutárnym orgánom, robí orgán, ktorý ho vymenoval alebo zvolil. Ak je štatutárny orgán vymenovaný prezidentom Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu, robí právne úkony za zamestnávateľa vedúci ústredného orgánu štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Ak je štatutárny orgán vymenovaný alebo zvolený kolektívnym orgánom podľa osobitného predpisu, 11) robí právne úkony jeho predseda alebo iná fyzická osoba týmto orgánom poverená. V ostatných prípadoch robí právne úkony štatutárny orgán nadriadeného orgánu. Ak zamestnávateľ nemá nadriadený orgán, robí právne úkony štatutárny orgán zriaďovateľa. Ak zamestnávateľ nemá nadriadený orgán ani zriaďovateľa, robí právne úkony vedúci ústredného orgánu štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 552/2003 Z.z., miesto vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu u zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods. 2, a miesto ďalšieho vedúceho zamestnanca, u ktorého to určí pracovný poriadok, sa obsadzuje na základe výsledku výberového konania; to neplatí ak osobitný predpis ustanovuje aj iný spôsob výberu vedúceho zamestnanca alebo ustanovuje voľbu alebo vymenovanie vedúceho zamestnanca kolektívnym orgánom. Podľa § 14a ods. 3 zák. č. 552/2003 Z.z., vedúci zamestnanec, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu právnickej osoby zriadenej štátnym orgánom, ktorého pracovný pomer vznikol na základe pracovnej zmluvy predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, spĺňa predpoklad vymenovania podľa tohto zákona.
Podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce, ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní. Podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak zamestnanec prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2.
K určeniu neplatnosti skončenia pracovného pomeru navrhovateľa a k náhrade mzdy z neplatného skončenia vo vzťahu k odporcovi v II. rade.
Odporca v II. rade je/bol zamestnávateľom navrhovateľa, preto je pasívne vecne legitimovaný v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru navrhovateľa a k náhrade mzdy z neplatného skončenia. Navrhovateľ v priebehu konania uviedol, že jeho pracovný pomer nevznikol vymenovaním a preto nemohol ani zaniknúť odvolaním. Tiež uviedol, že aplikácia ustanovenia § 14a ods. 3 zákona č. 552/2003 Z.z. neobstojí, pretože toto ustanovenie sa vzťahuje na prípady pred účinnosťou novely z 1.1.2009, ktoré vznikli po 1.1.2004. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom v II. rade bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 1.10.2003. Predmetná pracovná zmluva bola uzatvorená pred účinnosťou zákona č. 552/2003 Z.z.. Podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce účinnom od 1.7.2003, možno založiť pracovný pomer pracovnou zmluvou i bez vymenovania, či zvolenia vedúceho zamestnanca v prípade ak: a) osobitný predpis nebude ustanovovať voľbu alebo vymenovanie ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu, b) vnútorný predpis zamestnávateľa nebude ustanovovať voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu. Medzi účastníkmi konania nebolo založenie pracovného pomeru pracovnou zmluvou sporné. Sporným bola skutočnosť, či pracovný pomer navrhovateľa bolo možné skončiť výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce v prípade, že pracovný nevznikol vymenovaním. V tejto súvislosti súd poukazuje na § 14a ods. 3 zák. č. 552/2003 Z.z., podľa ktorého vedúci zamestnanec, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu právnickej osoby zriadenej štátnym orgánom, ktorého pracovný pomer vznikol na základe pracovnej zmluvy predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, spĺňa predpoklad vymenovania podľa tohto zákona. Z citovaného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že pracovný pomer navrhovateľa založený pracovnou zmluvou uzatvorenou pred účinnosťou zákona č. 552/2003 Z.z. spĺňa podmienku vymenovania ako predpokladu výkonu funkcie štatutárneho orgánu právnickej osoby zriadenej štátnym orgánom (§ 3 ods. 5 citovaného zákona). Súd sa nestotožnil s námietkou navrhovateľa, že ustanovenie §14a ods. 3 zákona č. 552/2003 Z.z. sa vzťahuje na iba na tie prípady pred účinnosťou novely zákona č. 552/2003 Z.z., ktoré vznikli za účinnosti citovaného zákona, t.j. od 1.1.2004 a to z dôvodu ustanoveného v § 14 ods. 1, 2 citovaného zákona.
Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 552/2003 Z.z., ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré sa do 31. decembra 2003 spravovali zákonom o verejnej službe. Nároky, ktoré z nich vznikli, a právne úkony urobené pred 1. januárom 2004 sa posudzujú podľa predpisov platných do 31. decembra 2003. Druhá veta ustanovenia §14 ods. 1 zákona č. 552/2003 Z.z. sa vzťahuje napr. k otázkam posudzovania platnosti vzniku pracovného pomeru a nárokov z toho vyplývajúcich. Nárok navrhovateľa na určenie neplatnosti pracovného pomeru vznikol až potom, ako mu bola doručená výpoveď a teda otázka neplatnosti skončenia pracovného pomeru sa v súlade s prvou vetou tohto ustanovenia spravuje zákonom č. 552/2003 Z.z., vrátane jeho ustanovenia § 14a.
Pretože pracovný pomer navrhovateľa spĺňa podmienku vymenovania do funkcie, navrhovateľ odvolaním z funkcie prestal spĺňať podmienku vymenovania podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce v nadväznosti na § 3 ods. 5 zák. č. 552/2003 Z.z. a boli splnené podmienky podľa § 63 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce a výpoveď navrhovateľa bola prerokovaná podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce, považuje súd návrh navrhovateľa voči odporcovi v II. rade za nedôvodný, pretože pracovný pomer bol skončený platne.
Záverom súd dodáva, že s prihliadnutím na skutočnosť, že sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou, súd je návrhom na začatie konania viazaný a teda je aj viazaný opísaním rozhodujúcich skutkových okolností. Súd je pri neplatnosti skončenia pracovného pomeru viazaný dôvodmi neplatnosti skončenia pracovného pomeru uvedenými v návrhu. Pokiaľ by priznal plnenie z iného skutkového základu než ako bol vymedzený v návrhu, rozhodol by o inom nároku, v rozpore s § 153 ods. 2 O.s.p (napr. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25 Cdo 1934/2001). Pri rozhodovaní o neplatnosti skončenia pracovného pomeru súd skúma neplatnosť pracovného pomeru vo vzťahu k dôvodom neplatnosti uvedenými v návrhu, neskúma však neplatnosť vo vzťahu ku všetkým do úvahy pripadajúcim dôvodom neplatnosti /viazanosť návrhom na začatie konania/. Preto ak sú v priebehu konania uplatnené ďalšie dôvody neplatnosti skončenia pracovného pomeru, je potrebné to považovať za rozšírenie návrhu na začatie konania s tým dôsledkom, že vo vzťahu ku každému novému uplatnenému dôvodu neplatnosti je potom súd povinný z úradnej povinnosti skúmať, či vo vzťahu k tomuto dôvodu neplatnosti nedošlo k zániku práva v súlade s § 77 ZP (obdobne napr. NS ČR v rozhodnutiach sp. zn. 29 Odo 311/2006 z 18.04.2007, 29 Cdo 2834/2011 z 29.04.2013). Pri rozšírení dôvodov neplatnosti skončenia pracovného pomeru ide o zmenu návrhu na základe iného skutkového stavu, kedy sa navrhovateľ síce domáha toho istého, ale z iných skutkových dôvodov (Rozsudok NS SR z 31. júla 2008, sp. zn. 1M Obdo V 19/2007). Ak súd o takejto zmene návrhu podľa § 95 O.s.p. nerozhodol, a takýto zmenený návrh prejednal, nejde o vadu, ktorá by mohla mať vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci (sp. zn 29 Cdo 2834/2011 z 29.04.2013). Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, včasne uplatnený dôvod neplatnosti skončenia pracovného pomeru boli len ten, ktorý bol uvedené v návrhu na začatie konania. V súvislosti s neplatnosťou výpovede navrhovateľ v priebehu konania poukazoval na neplatnosť odvolania z funkcie. Týmto dôvodom neplatnosti skončenia pracovného pomeru sa súd nezaoberal, pretože bol uplatnený po uplynutí prekluzívnej dvojmesačnej lehoty uvedenej v § 77 ZP.
Z uvedených dôvodov súd vyhodnotil ako nedôvodný návrh navrhovateľa na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a následne aj v časti uplatnenej náhrady z neplatného skončenia, keďže návrh v tejto časti môže byť úspešný len vtedy, ak by súd vyslovil, že pracovný pomer navrhovateľa bol skončený neplatne.
Súd nevykonal na návrh navrhovateľa dôkaz výsluchom svedkov p. Ing. Kačáka a p. Ing. Machynu, ktorými sa mala preukázať neplatnosť odvolania navrhovateľa z funkcie riaditeľa, pretože neplatnosť odvolania navrhovateľa z funkcie nebolo predmetom konania a ako predbežnú otázku súd túto skutočnosť skúmať nemohol zo skôr uvedených dôvodov.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Odporca v I. a II. rade bol v konaní plne úspešný a preto mu podľa citovaného zákonného ustanovenia vzniklo právo na náhradu trov konania. Odporca v I. rade si náhradu trov konania neuplatnil a iné trovy konania mu v konaní nevznikli, preto súd rozhodol o jeho trovách tak, ako je uvedené v druhom výroku tohto rozhodnutia.
Odporca v II. rade si náhradu trov konania uplatnil v podaní doručenom súdu dňa 4.3.2015 v celkovej výške 506,91 Eur titulom trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci vo výške 258,93 Eur a titulom náhrady hotových výdavkov (cestovné) vo výške 247,98 Eur. Súd odporcovi v II. rade priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 249,22 Eur za nasledovné úkony právnej pomoci:
- prevzatie a príprava zastúpenia 2014 vo výške 74,22 Eur podľa § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 13a ods. 1 písm. a), 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. MSSR č. 655/2004 Z.z. (61,85 + 8,04 + 20%),
- účasť na pojednávaní dňa 26.1.2015 vo výške 87,50 Eur podľa § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 13a ods. 1 písm. d), 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. MSSR č. 655/2004 Z.z. (64,53 + 8,39 + 20%),
- účasť na pojednávaní dňa 2.3.2015 vo výške 87,50 Eur podľa § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 13a ods. 1 písm. d), 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. MSSR č. 655/2004 Z.z. (64,53 + 8,39 + 20%)
Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Ako vyplýva z citovaného ustanovenia, trovami konania sú výdavky, ktoré vznikajú subjektom v konaní pri uskutočňovaní jednotlivých procesných úkonov, pričom ide o výdavky, ktoré vznikli od začatia konania do jeho skončenia, resp. aj ktoré vznikli pred začatím konania, ale ich vynaloženie súvisí s konaním. Účastník ktorý mal vo veci plný úspech (§142 ods. 1 O.s.p.), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov, ktoré potreboval na uplatnenie alebo na bránenie svojho práva, proti účastníkovi, ktorý úspech nemal. Cestovné náklady predstavujú trovy konania, náhrada ktorých úspešnému účastníkovi patrí, avšak náklady titulom cestovného ako trovy konania môže súd priznať len vtedy, ak je zvolený spôsob dopravy s prihliadnutím na okolnosti účelný. Dôsledkom opačného postupu by bola povinnosť neúspešného účastníka konania zaplatiť druhému účastníkovi náhradu trov spojených s akýmkoľvek spôsobom dopravy, ktorý si úspešný účastník zvolil, bez ohľadu na primeranosť zvoleného spôsobu a účelnosť vynaloženia takto vzniknutých nákladov. Primeraným a hospodárnym spôsobom dopravy bude spravidla doprava verejným hromadným dopravným prostriedkom. V prípade použitia iného spôsobu dopravy bude musieť účastník preukázať, prečo bolo použitie takéhoto spôsobu vzhľadom na okolnosti prípadu účelnejšie. Odporca v II. rade ničím nezdôvodnil, prečo bolo použitie cestného motorového vozidla účelnejšie ako použitie verejného dopravného prostriedku a preto súd priznal odporcovi v II. rade náhradu cestovného len vo výške, ktorá zodpovedá cene cestovného lístka verejným hromadným dopravným prostriedkom Z Martina do Bratislavy vo výške 9,89 Eur na jednu cestu (www.cp.sk) x 4, tzn. v celkovej výške 39,56 Eur. Uvedené trovy uznal súd za účelne vynaložené na bránenie práva odporcu v II. rade a vyčíslené v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby súd určil na 1/13 výpočtového základu, pretože nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z.z.)
O lehote na splnenie povinnosti uloženej vo výrokovej časti rozsudku súd rozhodol podľa § 160 ods. 1, veta prvá pred bodkočiarkou O.s.p.. O povinnosti navrhovateľa zaplatiť trovy konania právnemu zástupcovi odporcu v II. rade súd rozhodol podľa § 149 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Účastník konania môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním. Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, O.s.p.) V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.