Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 7/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. januára 2009

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., B., zastúpenej advokátom

JUDr. J. F., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej republiky a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca vo veciach jej podaní

z 24. júla 2006 urobených elektronickou formou a podpísaných zaručeným elektronickým

podpisom a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., vedené pod sp. zn. až

sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.

.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 14. apríla 2008

doručených 388 sťažností obchodnej spoločnosti L., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej advokátom JUDr. J. F., B., v ktorých namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) vo veciach jej

podaní z 24. júla 2006 urobených elektronickou formou a podpísaných zaručeným

elektronickým podpisom.

Z obsahu sťažností vyplýva, že sťažovateľka prostredníctvom kuriéra 26. júla 2006

doručila okresnému súdu 388 návrhov na vydanie platobných rozkazov, ktorými sa domáha

zaplatenia peňažných súm od jednotlivých dlžníkov. Návrhy na vydanie platobných

rozkazov boli podané podľa (ďalej aj „OSP“)

elektronickou formou a podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného

zákona.

Sťažovateľka uviedla, že ku dňu podania sťažností ústavnému súdu nevykonal

okresný súd v jej veciach žiadny procesný úkon, nevyzval ju ani na zaplatenie súdneho

poplatku. Okresný súd je teda v jej veciach absolútne nečinný viac ako jeden rok a osem

mesiacov.

Podľa názoru sťažovateľky konania z hľadiska právnej a skutkovej stránky nie sú

zložité, ide o spory o zaplatenie relatívne nízkych peňažných pohľadávok osvedčených

listinami, ktoré navrhla rozhodnúť v skrátenom konaní vydaním platobného

rozkazu. Sťažovateľka je podľa svojho tvrdenia v konaní aktívna a svojím správaním

neprispela k prieťahom.

Sťažnosť ústavnému súdu sťažovateľka podala bez využitia postupu podľa § 62

ods. 1 o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

vzhľadom na to, že príkaz konať v týchto veciach podľa príslušných ustanovení

už ústavný súd uložil okresnému súdu v náleze sp. zn.

z 20. decembra 2007, ktorým rozhodol, že neprijatím podania sťažovateľky

z 24. júla 2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým

podpisom bolo porušené jej základné právo podľa a právo podľa

ods. 1 dohovoru.

V sťažnostiach sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd podľa

rozhodol, že postupom okresného súdu bolo porušené jej základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Súčasne žiada, aby jej ústavný

súd priznal finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk v každej z uvedených vecí (spolu

v sume 7 760 000 Sk), ako aj úhradu trov konania.

K podaným sťažnostiam sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril okresný súd

prostredníctvom svojho predsedu, ktorý v stanovisku sp. zn. Spr 1503/08 zo 4. decembra

2008 uviedol: „Návrhy boli prijaté dňa 26. 3. 2008 Okresným súdom Čadca z dôvodu, že

v zmysle rozhodnutia Nálezu Ústavného súdu SR Košice č. -97 zo dňa 20. 12.

2007 bolo porušené právo spoločnosti L., a. s. podľa SR a je potrebné

návrhy na DVD nosiči prijať na tunajšom súde. Na DVD nosiči, ktorý bol predsedovi súdu

odovzdaný dňa 26. 3. 2008 bolo 388 návrhov na začatie súdneho konania. ...

Okresný súd Čadca hromadnou výzvou zo dňa 23. 7. 2008 oznámil žalobcovi L.

a. s., že tunajší súd prijal podanie urobené elektronickou formou a podpísané zaručeným

elektronickým podpisom v zmysle nálezu Ústavného súdu SR č. k. - 97 zo dňa

20. 12. 2007.

Po oboznámení sa s obsahom spisových materiálov, v ktorých sa navrhovateľ domáhal

vydania platobných rozkazov, navrhovateľa súd vyzval na doplnenie návrhov na začatie

konania v lehote 10 dní od doručenia výzvy, a to presné označenie účastníkov konania

(meno a priezvisko) doplnené o dátum narodenia, prípadne rodné číslo.

Zároveň bol navrhovateľ vyzvaný, aby súdu oznámil, či prebieha súdne konanie

vo veci vyslovenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ak áno, ktorý súd toto

konanie vedie, pod akou spisovou značkou, prípadne iné dôležité skutočnosti, ktoré môžu mať

význam pre ďalší procesný postup súdu vo veci návrhov na vydanie platobných rozkazov.

Výzva bola doručená právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 28. 7. 2008. V odpovedi

právny zástupca navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ trvá na takom označení, aké bolo

uvedené v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Pri označovaní odporcu vychádzal z

údajov, ktoré mu boli poskytnuté zo strany S. ako postupcu predmetnej pohľadávky. Pod

takýmto označením platil odporca koncesionárke poplatky. K výzve na uvedenie dátumu

narodenia odporcu poukazuje navrhovateľ na skutočnosť, že ustanovenia

neustanovujú povinnosť navrhovateľa uviesť údaj o dátume narodenia odporcu v návrhu na

začatie konania. Navrhovateľ týmto údajom nedisponuje. Zároveň navrhovateľ oznámil, že

na Okresnom súde Bratislava I pod spis. značkou sa vedie konanie vo veci

vyslovenia neplatnosti zmluvy o postúpení predmetných pohľadávok.

Okresný súd Čadca vyzval navrhovateľa na zaplatenie sup za návrh v sume 500,- Sk

podľa pol. č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov. Výzva bola doručená právnemu

zástupcovi navrhovateľa dňa 10. 9. 2008.

Vo všetkých spisoch, kde vystupoval ako navrhovateľ sťažovateľ bolo rozhodnuté tak,

že konanie bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku, a to právoplatne.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že Okresný súd Čadca o návrhoch sťažovateľa,

ktoré došli súdu dňa 26. 3. 2008, i napriek závažným vadám, ktoré tieto návrhy mali, konal

bez prieťahov a rýchlo. Je viac než zrejmé, že snahou sťažovateľa je získať finančný profit,

pretože jednak neodstránil vady svojich návrhov, jednak nezaplatil súdne poplatky z návrhov,

teda sa ku svojim návrhom správal bez záujmu, čoho výsledkom je právoplatné skončenie

všetkých vecí podaných sťažovateľom.“

Zo spisu ústavného súdu vedeného pod sp. zn. vyplýva, že DVD nosič

s podaniami, ktorý bol pripojený k sťažnosti, bol vrátený sťažovateľke listom z 25. januára

2008.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „ “) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

.

V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na

spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, v súlade

s citovaným ustanovením § 31a uvedeného zákona však možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

až sp. zn. a z toho vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť

uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného

súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne

normy tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z obsahu sťažností a zo spisu ústavného súdu v predchádzajúcej sťažovateľkinej veci

vedenej pod sp. zn. vyplýva, že návrhy sťažovateľky boli okresnému súdu

doručené kuriérom 26. júla 2006 v prílohe sprievodného listu. Okresný súd vrátil v prílohe

listu z 23. augusta 2006 sťažovateľke jej podanie (DVD nosič, na ktorom boli zaznamenané

jednotlivé návrhy na začatie konania) späť.

Z dôvodu neprijatia návrhov okresným súdom sa sťažovateľka v záujme ochrany

svojich práv obrátila sťažnosťou z 9. októbra 2006 na ústavný súd, ktorý nálezom sp. zn.

z 20. decembra 2007 rozhodol, že postupom okresného súdu bolo porušené

základné právo sťažovateľky zaručené v a právo zaručené v

dohovoru v súvislosti s neprijatím uvedených návrhov urobených elektronickými

prostriedkami a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom a prikázal okresnému

súdu v týchto veciach konať podľa príslušných ustanovení .

V odôvodnení svojho rozhodnutia ústavný súd vyslovil: „...V súlade s týmto príkazom bude

povinnosťou okresného súdu opätovne sa zaoberať podaním sťažovateľky z 24. júla 2006

ako návrhom na začatie konania, ktorý bol urobený zákonom ustanovenou formou,

a postupovať vo vzťahu k nemu podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku, pričom právne účinky tohto podania zostanú zachované s účinnosťou ku dňu jeho

podania.“ Citovaný právny názor je pre okresný súd záväzný (§ 56 zákona o ústavnom

súde).

Okresný súd začal o návrhoch sťažovateľky konať 26. marca 2008. Realizoval

prvotné procesné úkony (registrácia a pridelenie návrhov, výzva na odstránenie nedostatkov

návrhov, výzva na zaplatenie súdnych poplatkov). Vzhľadom na nezaplatenie súdnych

poplatkov okresný súd všetky konania o návrhoch sťažovateľky z 24. júla 2006 zastavil.

Podľa vyjadrenia okresného súdu zo 4. decembra 2008 boli všetky konania v uvedených

veciach právoplatne skončené.

Sťažnosti na prieťahy v konaní proti okresnému súdu doručené ústavnému súdu

14. apríla 2008 sa týkajú identických návrhov. Sťažovateľka namieta porušenie síce inej

súčasti základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v siedmom oddiele

druhej hlavy ( až ) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru, avšak na základe tých istých podstatných skutkových a právnych okolností

vo vzťahu k tomu istému orgánu verejnej moci. Zachovaná je identita namietaného zásahu

do jej základných práv - namietaná nečinnosť okresného súdu v konaniach o návrhoch

urobených formou elektronického podania, ktoré okresný súd odmietol prijať s poukazom

na administratívno-technickú nespôsobilosť. Sťažovateľka v tomto prípade iba zvýrazňuje

druhý - časový aspekt namietaného zásahu do jej základných práv, domáhajúc sa priznania

primeraného finančného zadosťučinenia.

Namietaná nečinnosť okresného súdu v konaní v období od 24. júla 2006 do

26. marca 2008 je nevyhnutným dôsledkom (sprievodným javom) toho, že okresný súd

odmietol prijať ňou doručené elektronické podania s tým, že nedisponuje potrebnými

technickými prostriedkami. Vo vzťahu k tomuto zásahu však sťažovateľka v konaní

vedenom ústavným súdom pod sp. zn. už dosiahla nápravu (nálezom

z 20. decembra 2007) v podobe uznania (vyslovenia) porušenia jej práv ústavným súdom

a v podobe príkazu ústavného súdu adresovaného okresnému súdu, aby o jej návrhoch konal

podľa ustanovení (prirodzene, vrátane , ktorý

súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby

ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj , podľa ktorého len čo sa

konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá).

Označené opatrenia na nápravu porušenia ústavnosti v sťažovateľkinej veci možno

vzhľadom na okolnosti daného prípadu považovať za primerané a dostatočné. Pokiaľ

sťažovateľka žiada v nových sťažnostiach (ktoré sú predmetom tohto konania) kompenzáciu

formou priznania primeraného finančného zadosťučinenia s poukazom na uplynuvšiu dobu

nečinnosti okresného súdu argumentujúc, že nápravu porušenia jej práv nemožno napraviť

obnovením stavu pred ich porušením, a obdobie, počas ktorého trvajú predmetné konania

pre ňu znamená „... výrazné obmedzenie... vlastníckych práv...“ a problémy

v podnikateľskej činnosti, považuje ústavný súd sťažnosti za zjavne neopodstatnené.

V posudzovaných konaniach treba prihliadnuť na podstatnú skutočnosť, že

sťažovateľka žalobami vymáha pohľadávky, t. j. majetkové práva, vo vzťahu ku ktorým nie

je originálnym nadobúdateľom. Tieto pohľadávky jej boli postúpené S. Ten sa v súčasnosti

v konaní, ktoré bolo vedené na prvom stupni konania Okresným súdom Bratislava I pod sp.

zn. , žalobou proti sťažovateľke domáha určenia absolútnej neplatnosti

právnych úkonov, na základe ktorých malo k postúpeniu uvedených pohľadávok dojsť, t. j.

absolútnej neplatnosti Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, ako aj určenia

neplatnosti ďalších súvisiacich (tzv. realizačných) zmlúv uzatvorených so sťažovateľkou.

Výsledok tohto konania by mal zásadný význam pre rozhodnutie okresného súdu vo veciach

sťažovateľkou uplatňovaných pohľadávok, pretože sa v ňom rieši otázka jej vecnej aktívnej

legitimácie týkajúcej sa týchto pohľadávok, vymáhaných na základe elektronických podaní.

S. podal Okresnému súdu Bratislava I žalobu o určenie neplatnosti uvedených zmlúv 12.

októbra 2006. Túto skutočnosť S. oznámil listom jeho generálnej riaditeľky zo 7. novembra

2006 všetkým (v tom čase 45) okresným súdom Slovenskej republiky, pričom zároveň

navrhol prerušenie konaní o návrhoch sťažovateľky.

Bezprostrednou príčinnou pretrvávania stavu právnej neistoty sťažovateľky týkajúcej

sa ňou uplatňovaných majetkových práv preto nebola namietaná nečinnosť okresného súdu

vo veciach jej elektronických podaní v období od 24. júla 2006 do 26. marca 2008, ale

skutočnosť, že konanie vedené Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. ,

v ktorom sa rieši predbežná otázka dôležitá pre rozhodnutie v sťažovateľkiných veciach

a ktoré začalo 12. októbra 2006, krátko po podaní návrhov sťažovateľky, nebolo dosiaľ

právoplatne skončené. Vzhľadom na množstvo sťažovateľkiných žalôb a na skutočnosť, že

po právoplatnom rozhodnutí o otázke platnosti postúpenia sporných pohľadávok by bolo

možné podľa názoru ústavného súdu o sťažovateľkou uplatňovaných právach rozhodnúť

pomerne rýchlo, bol procesný postup okresného súdu, ktorý by o návrhoch sťažovateľky

mohol meritórne rozhodnúť až po právoplatnom skončení konania vedeného v prvom stupni

Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. , primeraný okolnostiam

prerokúvaných vecí.

Samotná existencia sporu „o vlastníctvo uvedených pohľadávok“, ktorý sa riešil pred

Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. (v súčasnosti vedený Krajským

súdom v Bratislave pod sp. zn. ), zároveň relativizuje sťažovateľkino

tvrdenie o obmedzení jej vlastníckych práv v dôsledku neskončenia konaní vedených na

základe návrhov podaných elektronickou formou, keďže dosiaľ nie je zrejmé, či ňou

uplatnené pohľadávky patria do jej majetku.

Sťažovateľka v sťažnosti akcentovala naliehavosť stavu právnej neistoty spôsobenej

nečinnosťou okresného súdu zdôrazňujúc svoj aktívny postoj v konaní. O skutočnom

záujme sťažovateľky na odstránení jej právnej neistoty v konaniach vedených okresným

súdom však nesvedčí jej správanie. Sťažovateľka nezaplatila súdne poplatky za podané

návrhy, čo spochybňuje jej skutočný záujem ako účastníčky konania o ochranu jej práv

v konaniach pred okresným súdom a zároveň aj o dosiahnutie účelu základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorým je odstránenie stavu jej právnej

neistoty.

Intenzita právnej neistoty účastníka konania je spravidla vyjadrená jeho snahou

o uplatnenie svojich práv spôsobom, ktorý jej orgán rozhodujúci o jeho právach spôsobilý

akceptovať, ako aj snahou o využitie všetkých účinných prostriedkov na ich ochranu.

Náprava porušenia ústavnosti, ktorú sťažovateľka dosiahla, spočívajúca vo výroku

nálezu č. k. -97 z 20. decembra 2007 o porušení jej práv zaručených v čl. 46

ods. 1 a dohovoru a výrok, ktorým ústavný súd prikázal okresnému súdu

v predmetných veciach konať v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho

poriadku, sa ukázala ako primeraná a dostatočná.

Okresný súd začal evidovať návrhy sťažovateľky ihneď po získaní materiálno –

technického vybavenia umožňujúceho prijímať podania v elektronickej forme a následne

v predmetných konaniach pokračoval vo vykonávaní jednoduchých procesných úkonov

smerujúcich k odstráneniu nedostatkov podaní a splneniu všetkých podmienok konania.

Reagujúc na pasívny postoj sťažovateľky okresný súd konania o jej návrhoch zastavil.

Konania o týchto návrhoch boli právoplatne skončené bez ich meritórneho prerokovania,

čím v dôsledku správania sťažovateľky vznikol procesný stav vylučujúci pretrvávanie stavu

právnej neistoty v jej veciach.

Ústavný súd vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, ako aj s prihliadnutím na

dĺžku konania dospel pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je zjavne neopodstatnená.

Z uvedeného dôvodu rozhodol tak, ako to je uvedené v druhom výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2009