Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_41CoE-494-2014.pdf
PDF · 87.01 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/494/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému L. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, XXX XX X. X., štátny občan SR, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad v Bratislave, Záhradnícka 60, Bratislava, pod spis. zn. EX 23533/2014, na vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 764,77 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1Er/2386/2014-26 zo dňa 11. septembra 2014, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1Er/2386/2014-26 zo dňa 11. septembra 2014 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 764,77 Eur s prísl. na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 10244/08 vydaný dňa 23.10.2008 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“) Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava (ďalej len "rozhodcovský súd"). Okresný súd s poukazom na ust§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Z predložených dokladov zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 23.09.2008 Zmluvu o úvere č. XXXXXXX (ďalej len Zmluva“),ktorá sa odvoláva aj na všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPP´P“). Tieto v bode 17 stanovili, že všetky spory, ktoré vzniknú medzi zmluvnými stranami budú riešené alternatívne pred vyššie uvedeným rozhodcovským súdom, alebo pred všeobecným súdom v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, v závislosti od toho, kde žalujúca strana podá návrh na začatie konania. Vzhľadom na to, že povinný svoj dlh vyplývajúci zo Zmluvy neuhradil, oprávnený podal žalobu na rozhodcovský súd. Okresný súd, s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah a formu zmluvy, vyhodnotil Zmluvu ako spotrebiteľskú. Uviedol, že Zmluvu je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, pretože napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy predvídané v ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Rozhodcovskú doložku (ide o rozhodcovskú zmluvu) označil okresný súd za neprijateľnú aj napriek jej alternatívnej úprave právomoci rozhodcovského súdu, a to s odôvodnením, že neodstraňuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (povinného), pretože možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi len pre prípad, ak sa rozhodne sám stať žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera požadovať. Vychádzajúc však z povahy samotnej zmluvy je zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským súdom alebo súdom bude takmer vždy dodávateľ (oprávnený), nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany spotrebiteľa, keďže dominantnou je v tomto prípade povinnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver. V prípade podania žaloby oprávneným na
rozhodcovskom súde, ako tomu bolo aj v danom prípade, je spotrebiteľovi odňatá možnosť brániť svoje práva pred súdom. Okresný súd ďalej z predloženej rozhodcovskej zmluvy zistil, že bola uzavretá v rovnaký deň ako zmluva o úvere, pričom obidve tieto zmluvy sú pripravené na vopred predtlačenom formulári, do ktorého sa len vpisujú konkrétne údaje, teda povinná v tomto prípade nemala možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah rozhodcovskej zmluvy a skutočnosť, že podpísala obidve uvedené zmluvy v ten istý deň, vzbudzuje dôvodné pochybnosti o tom, či povinnému nebola rozhodcovská zmluva predložená súčasne so zmluvou o úvere a uzavretie tejto zmluvy nebolo zároveň podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy bez možnosti ju odmietnuť, či ovplyvniť jej obsah. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej mal oprávnený predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby bolo dostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby, ako aj poskytnúť mu informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená a aké dôsledky má riešenie sporov pred rozhodcovským súdom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/9/2012). Ohľadom znenia rozhodcovskej zmluvy okresný súd uviedol, že aj keď samotné znenie neodporuje doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Preto takto uzatvorenú rozhodcovskú doložku súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, čo má v zmysle ust. § 53 ods. 5 a § 39 Občianskeho zákonníka za následok absolútnu neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. Vzhľadom na túto skutočnosť okresný súd dospel k záveru, že exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý odvodil svoju právomoc z absolútne neplatného právneho úkonu. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (Uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21. 03. 2012), preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Proti rozhodnutiu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom napadol rozhodnutie okresného súdu. V odôvodnení uviedol, že rozhodnutie okresného súdu považuje za nesprávne, okresný súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis, konkrétne § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu a nemôže vyplývať z vady konania. Výkladom citvaného ustanovenia okresným súdom dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozhodnutí, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Odvolateľ tiež namietol procesnú vadu, ktorá spočíva v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia okresného súdu. Odvolateľ namietol, že okresný súd neposudzoval danosť existencie podmienok spotrebiteľského vzťahu stanovených v hypotéze ust. § 52 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení napadnutého uznesenia absentuje postup konajúceho súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch. Z uvedeného dôvodu nie je možné rozhodnutie okresného súdu preskúmať. Rozhodnutím okresného súdu malo podľa odvolateľa dôjsť aj k pozbaveniu oprávneného domáhať sa svojho plnenia, nakoľko oprávnený sa už nemôže domáhať svojho nároku z dôvodu prekážky rozhodnutej veci. S ohľadom na uvedené skutočnosti odvolateľ navrhol napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie vo veci.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený a povinný uzatvorili Zmluvu, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 464,71 Eur. Povinný sa zaviazal splatiť sumu 908,19 Eur v 12-ich mesačných splátkach po 75,68 Eur. V bode 17 VPPÚ sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti, alebo nároky vyplývajúce alebo súvisiace so zmluvou, s jej porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy, ručiteľského vyhlásenia, či dohody o vyplnení zmenky, budú riešené primárne mediáciou pred Mediačným centrom zriadeným pri spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava podľa vnútorných predpisov Mediačného centra a až následne pred rozhodcovským súdom rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 17, alebo cestou príslušného súdu v súdnom konaní, pričom výber jednej z uvedených alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Predmetná zmluva bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 764,79 Eur s príslušenstvom.
Na námietku odvolateľa o prekročení právomoci exekučného súdu pri preskúmavaní exekučného titulu odvolací súd uvádza, že exekučný súd je povinný v každom štádiu vedenia exekúcie skúmať podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok pojednáva o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým, tj. či už so zákonom hmotnoprávneho charakteru, alebo so zákonom procesnoprávneho charakteru, podľa názoru Ústavného súdu SR tak exekučný súd môže exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych ustanovení a nielen z procesného hľadiska. Odvolací súd tiež poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/164/1996 z 27.januára 2007 (publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997, R 56/1995, R 70/1998 a R 72/1998) a na novšie rozhodnutie sp. zn. 4 Cdo 11/2011, v odôvodnení ktorého NS SR rozoberal aj otázku zastavenia exekúcie z dôvodu nulitného právneho aktu. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti je teda nepochybné, že v kompetencii exekučného súdu je skúmanie tak formálnej i materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Prvostupňový súd sa od uvedeného neodklonil, keď skúmal, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, t.j. či ho vydal oprávnený subjekt. Odvolací súd podporne odkazuje aj na európsku judikatúru, konkrétne rozhodnutie Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16.11.2010, v ktorom Súdny dvor v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 Smernice 93/13 a v prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou. K námietke odvolateľa o porušení ústavne garantovaných práv oprávneného, ako účastníka konania, práva na spravodlivý súdny proces a na zachovávanie zásady rovnosti pred súdom odvolací súd uvádza, že okresný súd dospel k právnemu záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky na podklade listinných dôkazov, ktoré predložil oprávnený, preto nie je možné konštatovať porušenie práva prístupu k vykonanému dokazovaniu oprávneného, ako účastníka konania. Odvolací súd poznamenáva, že vyslovené stanovisko je plne konformné a v súlade s početnou judikatúrou Súdneho dvora ES (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08, C- 76/10) dotýkajúcou sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa. S ohľadom na uvedené sa aj odvolací súd primárne zaoberal preskúmaním rozhodcovskej doložky v súlade s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Dospel k záveru, že rozhodcovská doložka začlenená do rámca podmienok štandardnej zmluvy spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka; ďalej len „OZ“). V prípade rozhodcovskej doložky ako takej a rozhodcovského konania odvolací súd poukazuje na niekoľko nedostatkov, súhrnom ktorých dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok je nespôsobilý, resp. protizákonný exekučný titul, a to z nasledovných dôvodov: 1/ Rozhodcovská doložka v zmluve nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do zmluvných dojednaní Zmluvy (všeobecné podmienky poskytnutia úveru) ako súčasti formulárovej zmluvy. Podmienky v bode 15 VPPÚ stanovili, že všetky spory, ktoré vzniknú medzi zmluvnými stranami budú riešené primárne mediáciou a po jej zmarení alternatívne pred príslušným súdom v súdnom konaní, alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 15 VPPÚ, pričom výber jednej z alternatív riešenia sporu spočíva na žalobcovi. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, formálne napĺňa podmienku uvedenú v písm. q) bodu 1 prílohy Smernice v tom zmysle, že aj keď rozhodcovské konanie nebolo dojednané, ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdal práva na účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou. Vychádzajúc z povahy samotnej zmluvy o úvere (viď aj ust. § 53 ods. 9 OZ v súčasnom znení) je zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským súdom, alebo všeobecným súdom podľa Občianskeho súdneho poriadku bude takmer vždy oprávnený (veriteľ), nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností povinného (dlžníka), zabezpečuje takmer úplnú dominanciu oprávneného v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany dlžníka- povinného. Oprávnený koncipovaním rozhodcovskej doložky sledoval pravdepodobne to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto riešené na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho zaťaženia spotrebiteľa pri uplatňovaní jeho práv. 2/ V predtlačenej rozhodcovskej doložke oprávnený obmedzil voľbu rozhodcovského súdu ako aj mediátora, ktorí budú oprávnení rozhodovať o spore vyplývajúcom alebo súvisiacom so Zmluvou, čo je nielen výrazným obmedzením, až porušením ústavných práv účastníka konania, ale aj porušením
ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní. Obsah rozhodcovskej doložky bol veriteľom vopred pripravený ešte pred uzavretím samotnej zmluvy a rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul všeobecne znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Tým došlo k prehĺbeniu už aj tak fakticky nerovného stavu medzi poskytovateľom úveru - oprávneným a spotrebiteľom - povinným. 3/ Rozhodcovský súd postupoval nesprávne aj v prípade posudzovania právneho nároku žalobcu (oprávneného). V súlade s jednotlivými ustanoveniami ZoRK sa mal zaoberať nielen samotnou platnosťou rozhodcovskej doložky, teda či má pôsobnosť na rozhodovanie v danom konaní, čo v tomto prípade nemá vzhľadom na neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, ale v súlade s ust. § 33 ZoRK bol povinný zaoberať sa aj otázkou, či uplatnený nárok nie je nárokom vyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy. V zmysle citovaného ustanovenia nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. V tomto prípade predložená zmenka, o existenciu ktorej oprel svoj nárok žalobca, je len spôsobom oprávneného, ako obísť prípadnú neplatnosť Zmluvy, pretože z obsahu formulára, ako aj z právnej úpravy mu muselo byť zrejmé, že ide o spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nejednu neprijateľnú podmienku. Toto konanie odporcu odvolací súd považuje za konanie odporujúce zákonu, dobrým mravom a konanie, ktorého cieľom bolo zákon obísť. Z uvedeného dôvodu ide v citovanej časti zmluvy o absolútne neplatný právny úkon, na ktorý súd musel prihliadnuť bez ohľadu na to, že ide o úkon majúci zmenečnú povahu. Okresný súd správne konštatoval, že aj dohoda o vyplnení zmenky je len jedným z mnohých zmluvných podmienok, ktoré sú obsiahnuté vo VPPÚ, ktoré predstavujú tzv. formulárovú zmluvu.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, pretože v zmysle výkladu smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993, ak bola rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o úvere v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tak bola ako taká už od počiatku neplatnou podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní, nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie aj z tohto dôvodu.
Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, OZ § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 ZRK), exekučný súd konanie zastaví, v skoršom štádiu exekučného konania zamietne návrh na vydanie poverenia. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj skutočnosti uvedené okresným súdom v odôvodnení napadnutého uznesenia, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu nevykazuje žiadne znaky arbitrárnosti či nepreskúmateľnosti, preto sa odvolací súd stotožnil s názorom okresného súdu ako aj dôvodmi, na základe ktorých zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie voči povinnému.
Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Uznesenie bolo schválené členmi senátu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.