Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Co-149-2014.pdf
PDF · 104.5 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/149/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu L. P. B.. XX.XX.XXXX, X. Š. XX, I., zastúpeného Občianskym združením Ochrana spotrebiteľom a vlastníkom bytov, Škultétyho 3, 040 01 Košice - Staré mesto proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, 040 17 Košice, IČO: 31 690 904, právne zastúpeného JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom v Košiciach, Němcovej 22, o zrušenie rozhodcovského rozsudku s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 23.4.2012 č.k. 14C 52/2013-161 rozhodol takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41 Košice sp. zn. 2C 3024/12 zo dňa 19.1.2012, zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ust. zák. č. 244/2002 Zb. v znení neskorších predpisov. Zistil, že rozsudok Rozhodcovského súdu bol žalobcovi doručený dňa 30.1.2013 a v 30 dňovej lehote určenej § 41 ods. 1 zák. o rozhodcovskom konaní bola prvostupňovému súdu doručená žaloba a zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku. Súd prvého stupňa poukázal na uzatvorenú poistnú zmluvu medzi účastníkmi konania zo dňa 23.9.2008. Pri posudzovaním platnosti rozhodcovskej doložky vychádzal z právnych záverov prijatých Najvyšším súdom SR vo viacerých jeho rozhodnutiach. Ustálil, že aj keď by žalobca nebol podpísal osobitné dojednanie č. 1/2007 k poistnej zmluve, platila by XV časť všeobecných poistných podmienok, nazvané rozhodcovské konanie, z ktorej vyplýva, že spore medzi účastníkmi budú riešené výlučne cestou rozhodcovského súdu, pričom všeobecné poistné podmienky sú podľa § 788 ods. 3 O.Z. súčasťou zmluvy. Bolo nesporné, že v rámci rozhodcovského konania boli pri rozhodovaní porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, minimálne ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku, konkrétne § 53 O.Z. a preto žalobe na základe § 40 ods. 1 písm. j/ zák. o rozhodcovskom konaní vyhovel a rozsudok zrušil. Ďalším podstatným dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku je aj dôvod plynúci z § 40 ods. 1 písm. c/ zák. o rozhodcovskom konaní. Žalobca v konaní namietal platnosť rozhodcovskej zmluvy, pričom súd toto dojednanie vyhodnotil ako neprijateľné a teda neplatné. Zdôraznil, že v danej veci bola porušená zásada rovnosti účastníkov a to minimálne už pri výbere rozhodcu s poukazom na to, že rozhodcovský súd vytvára podľa potreby od prípadu k prípadu poisťovňa, teda žalovaný, teda bez akejkoľvej možnosti poistníka - žalobcu ovplyvniť kreovanie tohto orgánu. Žalobe preto vyhovel s poukazom na uvádzané dôvody a zároveň zamietol
návrh žalovaného na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ O.S.P. Mal za to, že nie sú splnené zákonné podmienky na prerušenie tohto konania s tým, že predložený nález Ústavného súdu SR sp. zn. IIÚS499/2012 sa týka iba procesných nedostatkov postupu všeobecných súdov v súvislosti so zásadou kontradiktórnosti, ktoré porušenie znamenalo zásad do konkrétnych ústavných práv žalovaného. Ústavný súd SR nemôže nahrádzať všeobecné súdy a preskúmavať ich názory okrem prípadov arbitrárnych rozhodnutí, a preto sa vecne sporným problémom - otázkou platnosti rozhodcovskej doložky ani nezaoberal. Ten istý záver bol prijatý aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 6Cdo 1/2012 o neplatnosti rozhodcovskej doložky bol však vyslovený aj v iných rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, napríklad 6Ncd 9/2012, 6Cdo/3/2013. O trovách konania účastníkov rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.S.P.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania žalovaný poukazuje na to, že je tu daná neodstrániteľná vada žalobného návrhu s tým, že súd akceptoval ako včas a náležite podaný návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku osobou, ktorá nebola aktívne legitimovaná ako splnomocnený právny zástupca žalobcu. Súd nepresvedčivo objasnil skôr neobjasnil, prečo žalobu podpísala JUDr. L., koncipientka advokátky JUDr. U., keď žalobca si splnomocnil na svoje zastupovanie v konaní občianske združenie. Za toto združenie konal PaedDr. U. a neskôr sa združenie nechalo zastúpiť advokátkou JUDr. U.. Osoba Y.. L. nebola nijako aktívne legitimovaná podať takúto žalobu v mene a zastupujúcim žalobcu, pretože nebola žalobcom na takýto úkon splnomocnená a týmto postupom marila lehotu na podanie tohto typu žaloby. Poukázal tiež na ust. § 26 O.S.P. a zdôrazňuje, že občianske združenie ako zástupca sa nemôže ďalej dať zastupovať. Kedy si žalobca v občianskom súdnom konaní môže zvoliť zástupcu, stanovuje § 25 ods. 3 a § 26 ods. 3 O.S.P. Pre zastupovanie podľa § 26 ods. 5 O.S.P. však možnosť ďalšieho zástupcu nie je prípustná. Na základe tejto skutočnosti potom treba vyvodiť záver, že ani JUDr. U. ako advokátka splnomocnená nezákonne občianskym združením na zastupovanie žalobcu v súdnom konaní nebola aktívne legitimovaná na podanie žaloby za žalobcu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalobný návrh pre túto formálnu vadu tak nemôže byť považovaný za účinne podaný a týmto postupom došlo k zmareniu prekluzívnej 30 dňovej lehoty na strane žalobcu na podanie tejto žaloby. Podľa názoru žalovaného nie je možné takýto stav nijako konvalidovať a nie je možné žalobcovi prinavrátiť takto zmarenú prekluzívnu lehotu. Súd sa ďalej nevysporiadal s dôkazom žalovaného a to so záznamom sprostredkovateľky poistenia J. H. zo dňa 23.9.2008. Zo záznamu, ako aj zo zákonných povinností každého sprostredkovateľa poistenia vyplýva, že sprostredkovateľka informovala žalobcu s alternatívnou formou riešenia sporov pred rozhodcovským súdom. Súd označený dôkaz nevykonal a nepodrobil ho žiadnemu súdnemu prieskumu. Súd konal v rozpore so zákonom, keď pripísal len tvrdeniam žalobcu najvyššiu dôkaznú váhu a nevyhodnotil aj ostatné listinné dôkazy, ktoré predložil a označil žalovaný a ktoré dobrovoľne podpísal samotný žalobca na znak súhlasu so svojou prejavenou vôľou s právnym úkonom - uzavretím poistnej zmluvy bez akýchkoľvek výhrad. Rovnako ako žalobca aj žalovaný vstupoval do základného poistného vzťahu ako dobromyseľný účastník s tým, že všetky ustanovenia poistného vzťahu boli dojednané medzi žalobcom a sprostredkovateľom poistenia a to aj vrátane rozhodcovskej doložky. Súd tieto okolnosti nepodrobil náležitému súdnemu prieskumu tým, že nehodnotil správne záznam sprostredkovateľa poistenia a nepovažoval ho ani za potrebné vypočuť z úradnej moci potom, čo ho žalovaný mohol zbaviť povinnosti mlčanlivosti. Súd prvého stupňa uprednostnil účelové tvrdenia účastníka o tom, že zmluvu podpísal v pozícií klienta v stave totálnej neinformovanosti. Súd bez toho, aby konfrontoval tieto účelové tvrdenia žalobcu s jeho písomnými prejavmi rozhodol v rozpore s § 35 ods. 2 OZ. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobcovi boli vysvetlené veľmi jasne, zrozumiteľne a úplne všetky skutočnosti o Všeobecných poistných podmienkach a ďalšie náležitosti poistnej zmluvy, ako i spôsobe mimosúdneho riešenia sporov formou popísanou v čl. XV. Všeobecných poistných podmienok podľa Zákona č. 244/2002 Zbierky a sám žalobca rozhodoval o tom, kedy chce uzavrieť poistnú zmluvu a či vôbec túto poistnú zmluvu chce uzatvoriť. Prečo sa súd prvého stupňa vyhol povinnosti vykonať riadne test primeranosti podmienky v zmysle § 53 ods. 10 zostáva prekvapivé a z hľadiska žalovaného arbitrárne podané rozhodnutie. Súd prvého stupňa bol v súlade s O.s.p. povinný preskúmať rozpor vo výpovedi žalobcu s obsahom záznamu, ako listinného dôkazu, čo súd prvého stupňa nevykonal. Obdobné poistné zmluvy v danej dobe poskytovalo na náplne liberalizovanom poistnom trhu SR viacero poisťovní, preto nemožno tvrdiť, že by žalobca bol nútený uzavrieť poistnú zmluvu bez rozmyslu práve so žalovaným a je zrejmé, že poistná zmluva sa neuzatvárala v majetkovej tiesni zapríčinenej nedostatkom finančných prostriedkov. Vôľa rozhodovacej schopnosti žalobcu v danom čase nebola ovplyvňovaná vidinou rýchleho zisku peňazí. Nie je logické a mysliteľné, aby žalobca podpisom osobitných zmluvných dojednaní konal v
omyle, keď sa domnieval, že znovu podpisuje buď poistnú zmluvu alebo prevzatie VPP. Odmieta tiež argumentáciu plynúcu z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo/1/2012. Tento právny záver súdu neobstojí, pretože v prvom rade konajúci súd vedel, že dovolací súd nerozhodoval o merite veci, teda o platnosti či neplatnosti rozhodcovskej doložky, pretože dovolanie odmietol pre procesnú neprípustnosť. Poukázal na rozhodnutie - nález Ústavného súdu SR I. ÚS 402/2008 a nález Ústavného súdu SR spis. zn. II. ÚS 499/2012. Z rozhodnutia I. ÚS 250/2010 vyplýva pre všeobecné súdy príkaz pri výklade a aplikácií právnej normy zohľadniť všetky súvislosti, účel a cieľ právnej normy. Podotkol, že aby bolo dojednanie v zmluve považované za neprimerané, nepostačí aby z neho len vyplývala nerovnosť v právach a povinnostiach, ale aby táto nerovnosť bola značná. Z toho plynie, že najprv je nutné definovať rovnosť v právach a povinnostiach, potom nerovnosť a následne nerovnosť takej intenzity, ktorú je možné označiť za neúnosnú, teda za značnú - hrubú. V dôsledku využitia dohody o rozhodcovskom konaní obsiahnutej v poistnej zmluve žalobcu došlo ku zníženiu predpokladaných tzv. gamanákladov zahrnutých do ceny poistenia pre spotrebiteľa a teda ku získaniu materiálnej výhody pre spotrebiteľa ako zrkadlový odraz takejto okolnosti. Nie je preto správny právny záver súdu prvého stupňa, ktorý ani dôkladne neposudzoval hlavný právny vzťah a to vzťah poistný medzi žalobcom a žalovaným a nijako sa nevenoval jeho zániku v druhom roku po uzavretí poistnej zmluvy, ktorá mala trvať dlhší čas. Súd prvého stupňa riadne rozhodnutie nezdôvodnil, čo je dôvodom pre postup podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. Poukázal tiež na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave 18CoE/132/2013 stým, že takéto právne chápanie rozhodcovskej doložky a rozhodcovského konania v systéme civilného práva zrejme ušlo pozornosti súdu prvého stupňa a konanie predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia je preto porušujúcim právo žalovaného na spravodlivé súdne konanie. Žalovaný tiež považuje za nesprávny záver súdu o tom, že rozhodcovská doložka nebola platná ani individuálne dojednaná. Zo znenia rozhodcovskej doložky vyplýva, že bola pred tým vysvetlená žalobcovi nezávislým subjektom, ďalej bola doložená podpisom oboch strán, bola teda jednoznačne individuálne dojednaná a preto ju treba považovať za platný úkon oboch strán v spore. V zmysle týchto dôvodov žalovaný navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.
Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K tvrdeniu žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie poukazuje na to, že združenie sa môže ďalej dať zastúpiť advokátom a v tejto súvislosti poukazuje na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov a to predovšetkým KS Prešov sp. zn. 17Co/137/2013. Žalobca zdôrazňuje, že v súvislosti s podpisom žalobcu žaloby ide o odstrániteľnú vadu konania. Poukazuje tiež na to, že rozhodcovská doložka nepochybne nebola individuálne dojednaná, pretože priamo vo Všeobecných poistných podmienkach v časti XV. nazvaná rozhodcovské konanie je v niekoľkých bodoch opísané, že sám žalovaný kreuje arbitrážny súd a že žalobca je povinný podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Za podstatné považuje žalobca zdôrazniť, že žalovaný ako spoločnosť so silným ekonomickým zázemím žaluje v konaní pred rozhodcovským súdom spotrebiteľov, svojich bývalých poistencov napriek tomu, že Krajský súd v Trenčíne sp. zn. 19Co/352/2009 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o nariadení predbežného opatrenia, ktorým uložil žalovanému zdržať sa postupu podľa zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky a toto uznesenie sa stalo právoplatným 18.2.2010. Žalovaný teda nerešpektuje súdne rozhodnutie.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1, 2 O.S.P., ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.S.P.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného dôvodné nie je.
Je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil, vo veci správne rozhodol a skutkové zistenia prvostupňového súdu majú oporu vo vykonanom dokazovaní.
V súvislosti s námietkou žalovaného, ktorý poukazuje na vadu žalobného návrhu, spočívajúcu v absencii podpisu legitímneho zástupcu žalobcu v tomto konaní, je potrebné uviesť, že táto opodstatnená nie je. Podľa obsahu spisu je zrejmé, že žaloba žalobcu bola podaná na súde prvého stupňa dňa 25.2.2013 a teda v lehote určenej § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Zb. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Žalobca udelil plnomocenstvo na zastupovanie svojej osoby v tomto konaní Občianskemu združeniu právne služby spotrebiteľom a vlastníkov bytov, P. X, W. - U. T., s tým, že predseda tohto občianskeho združenia splnomocnil na konanie JUDr. J. U., advokátku, dňa 6.2.2013, pričom žalobu podpísala advokátska koncipientka JUDr. Y. L.. Žalovaný aj v priebehu prvostupňového konania namietal túto vadu žalobného návrhu spočívajúcu v nelegitimite právneho zastúpenia žalobcu, v dôsledku čoho
zástupca žalobcu - Občianske združenie právne služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov so sídlom v W., predložil v priebehu konania súdu prvého stupňa žalobu, ktorú podpísal vtedajší predseda združenia PaedDr. U. (čl. 143 a nasl. spisu). Je preto potrebné konštatovať, že žaloba bola podpísaná splnomocneným zástupcom žalobcu, ktorým je uvádzané združenie (§ 25 ods. 2 z. č. 250/2007 Zb. v znení neskorších predpisov).
Podľa § 103 O.S.P. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Občiansky súdny poriadok dbá na to, aby súdne konanie prebiehalo podľa presne stanovených pravidiel, ktorých dodržiavanie je predpokladom toho, aby konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie. Ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky, takéto konanie vykazuje nedostatky, ktoré zákon rozlišuje na odstrániteľné a neodstrániteľné. Za odstrániteľné nedostatky konania sú okrem iného považované aj neúplnosť návrhu na začatie konania (§ 42, § 79 O.S.P.) spočívajúca v absencii podpisu žalobného návrhu zo strany žalobcu, ako aj nedostatok zastúpenia účastníka konania. Žalobca v priebehu konania odstránil vadu žalobného návrhu, pokiaľ ide o podpis žaloby jeho zástupcom a ako bolo vyššie uvádzané, ide v tejto súvislosti o odstrániteľný nedostatok podmienky konania, preto je táto odvolacia námietka žalovaného neopodstatnená.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v dobe uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3,4 citovaného zákona, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ citovaného zákona, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 citovaného zákona, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) na vydaní rozhodcovského rozsudku sa zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Ako bolo vyššie uvádzané, predmetná poistná zmluva bola uzatvorená 23.9.2008 a preto by mala rešpektovať ustanovenia OZ uvedené v citovanom § 52 ods. 1 a nasled. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, keď je potrebné konštatovať, že táto zmluva je v rozpore s § 53 ods. 4 písm. r) OZ.
Je zrejmé, že podľa článku XV. Všeobecných poistných podmienok, ktoré sú súčasťou predmetnej poistnej zmluvy, bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa pritom zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Súčasťou týchto Všeobecných obchodných podmienok pre poistenie dojednávané Prvou česko- slovenskou poisťovňou Rapid, a.s. je aj časť XVII. - Záverečné ustanovenia a v rámci nich Osobitné zmluvné dojednania pod č. 1/2007, ktoré v bode II. formulujú vôľu účastníkov v prípade akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami podrobiť sa rozhodcovskému konaniu v zmysle časti XV. týchto Všeobecných poistných podmienok a toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Nemožno súhlasiť s argumentáciou žalovaného v tom zmysle, že takýmto spôsobom sa zabezpečilo individuálne dojednanie predmetnej rozhodcovskej doložky, čo by znamenalo, že ak aj ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskom vzťahu, pri jej individuálnom dojednaní by ju bolo potrebné rešpektovať. Z týchto dojednaní nevyplýva, aby v prípade ich nepodpísania žalobcom mala stratiť platnosť tiež časť XV. Všeobecných poistných podmienok. Aj pokiaľ žalobca Osobitné zmluvné dojednania podpísal, jeho povinnosťou plynúcou zo Všeobecných povinných podmienok bolo podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.
Cieľom akejkoľvek rozhodcovskej zmluvy je nepochybne dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom alebo súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Rozhodcovská zmluva sa často vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je však význam rozhodcovskej doložky osobitý, pretože pri vzniku sporu, súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Rozhodcovskú doložku si žalobca v danom prípade osobitne nevyjednal, nakoľko táto splývala s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť Všeobecným poistným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom. Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o tom, čo tá -ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom nevyplývajú. K samotným okolnostiam uzatvárania poistnej zmluvy sa vyjadroval žalobca a z obsahu ďalších predložených listinných dôkazov nevyplýva, aby zo strany sprostredkovateľa poistenia bolo poskytnuté riadne vysvetlenie dôsledkov uzatvorenia rozhodcovskej doložky. Práve so zreteľom na to, že tzv. osobitné zmluvné dojednania pod č. 1/2007 sú súčasťou Všeobecných poistných podmienok a súčasťou uzavretej poistnej zmluvy, vylučuje prijať záver o náležite osobitne dojednanej zmluvnej podmienke.
Je preto potrebné uzavrieť, že došlo k porušeniu ustanovenia § 40 ods. 1 písm. g/, j/ Zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko formuláciou rozhodcovskej doložky došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania práve so zreteľom na to, že táto rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom a vylučuje spotrebiteľa z možnosti obrátiť sa so svojimi nárokmi aj na všeobecný súd. Navyše boli porušené aj všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, a to už spomínané ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ žalovaný poukazuje na záznam sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve, podpísaný dňa 23.9.2008 je potrebné uviesť, že opätovne ide o predtlačený formulár, ktorý obsahuje časť o sťažnostiach na vykonávanie, sprostredkovania poistenia sprostredkovateľom poistenia a v jej rámci informáciu, že na mimosúdne vyrovnanie možno využiť inštitút rozhodcovského konania v zmysle Zákona č. 244/2002 Zbierky a Všeobecných poistných podmienok platných od 1.1.2007 (XV. časť). Uvedený formulár odkazuje na Všeobecné poistné podmienky žalovaného, kde je dohodnutá výlučná právomoc rozhodcovského súdu pre riešenie sporov medzi účastníkmi predmetného poistného vzťahu a preto je potrebné konštatovať, že daný záznam o požiadavkách klienta nemá charakter individuálne dojednanej doložky, v zmysle vyššie uvádzaných záverov.
Súd prvého stupňa teda postupoval správne, pokiaľ žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vyhovel s tým, že rozhodnutím súdu prvého stupňa v tejto veci nedošlo k upretiu prístupu ku spravodlivosti na uplatnenie zmluvného nároku zo zaniknutej poistnej zmluvy od žalobcu.
Podobne správnym spôsobom postupoval súd prvého stupňa, ak zamietol návrh žalovaného na prerušenie tohto konania. Je potrebné zdôrazniť, že ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.S.P. upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania a dopadá na procesné situácie, v ktorých súd môže konanie prerušiť, no nemusí tak urobiť. Prerušenie konania v zmysle tohto ustanovenia znamená, že prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu s tým, že môže ísť iba o otázku, ktorá je pre rozhodnutie podstatná. Žalovaný požiadal o prerušenie konania z dôvodu prebiehajúceho konania pre Ústavným súdom SR, v ktorom sa prejednáva ústavná sťažnosť vo vzťahu k Najvyššiemu súdu SR sp. zn. 6Cdo 1/2012. Aj odvolací súd konštatuje, že otázky riešené v súčasnosti v konaní pred Ústavným súdom SR nemajú priamy dopad na argumentáciu uvedenú v žalobe, ktorou sa žalobca vo vzťahu k žalovanému domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku. Žalobca v tomto konaní argumentoval predovšetkým poukazom na zákon o rozhodcovskom konaní v spojení s Občianskym zákonníkom so zdôraznením, že rozhodcovská doložka ne neprijateľná zmluvná podmienka, dojednaním ktorej došlo k porušeniu predpisov na ochranu spotrebiteľa a to okrem iného aj v spojitosti s § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Okolnosť, či prípadne Ústavný súd SR vysloví, že došlo k porušenia ústavných práv žalovaného v konaní Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012, nemá priamy dopad na rozhodnutie súdu prvého stupňa o otázkach, ktoré je potrebné riešiť v tomto konkrétnom konaní začatom na základe žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. V tomto konaní sa totiž súd na základe vykonaného dokazovania a zistenia skutkového stavu pri posúdení právnych predpisov, ktorých aplikácia sa navrhuje, musel vyporiadať so základnou otázkou, či došlo k porušeniu základných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa v zmysle § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Zb. v znení neskorších predpisov.
Odvolací súd preto poukazujúc na odvolacie dôvody rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.S.P.).
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.S.P. v spojení s § 142 ods. 1 O.S.P. Žalobcovi preukázateľné trovy spojené s odvolacím konaním nevznikli a žalovaný vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.