Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

40C/249/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudcom JUDr. Michalom Kubišom v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovanému: V.Š. G., trvale bytom X. XX, 841 03 Bratislava, zastúpený PM Lawyers, s.r.o., so sídlom Gaštanová 13, 811 04 Bratislava, IČO: 47 251 387, o zaplatenie 17 090,21 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania pozostávajúcu z náhrady súdneho poplatku za odpor vo výške 1 025,- eur a z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 1 242,35 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalovaného PM Lawyers, s.r.o., so sídlom Gaštanová 13, 811 04 Bratislava, IBAN: ST., BIC: FIOZSKBAXXX, vedený vo Fio banka, a.s., pobočka zahraničnej banky.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.08.2013 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 17 090,21 eura spolu s úrokom vo výške 7,49 % p.a. zo sumy 12 205,89 eura od 01.08.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 12 205,89 eura od 01.08.2013 do zaplatenia s tým, že plnením dlžníka v exekučnom konaní zaniká v rozsahu plnenia povinnosť žalovaného.

Na odôvodnenie žaloby uviedol, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. 2406094 2 02 uzatvoril s dlžníkom D. V., nar. XX.XX.XXXX, Na G.Á. XX, Bratislava a žalovaným zmluvu o mimoriadnom medziúvere č. 2406094 7 04 a stavebnom úvere č. 2406094 2 02 zo dňa 15.11.2006, na základe ktorej poskytol dlžníkovi mimoriadny medziúver vo výške 12 945,63 eura. Žalovaný prevzal ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí dlžník. Ďalej uviedol, že dlžník porušil zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestal riadne a včas splácať, preto listom zo dňa 25.04.2008 odstúpil od zmluvy a vyzval dlžníka na vrátenie zostatku úveru. O odstúpení od zmluvy bol upovedomený aj žalovaný. Poukázal tiež na to, že pohľadávka je od roku 2009 vymáhaná voči dlžníkovi v exekučnom konaní, do dnešného dňa však nebola vymožená. Napokon uviedol, že žalovaná suma 17 090,21 eura pozostáva z istiny 12 205,89 eura, z nezaplatených 7,49 % p.a. úrokov a z 5% p.a. úrokov z omeškania od 20.5.2008 do 31.07.2013 vo výške 4 884,32 eura.

Žalovaný vo včas podanom odpore proti platobnému rozkazu č.k. -19 zo dňa 19.03.2014 uviedol, že dlžník za účelom schválenia úveru poskytol úplatok p. G., ktorý vystupoval v mene žalobcu, čím ho žalobca ako aj dlžník uviedli do omylu, nakoľko ak by vedel, že dlžník nespĺňa podmienky na poskytnutie úveru, neprevzal by ručenie za úver. Mal za to, že ručiteľský záväzok je z tohto dôvodu v zmysle § 49a O.z. neplatný. Tiež mal za to, že žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri vymáhaní svojej pohľadávky, nakoľko sa domáhal svojho nároku iba voči dlžníčke,

ktorá svoj dlh nesplatila a ani exekučné konanie nebolo voči nej úspešné, pričom k vymáhaniu od neho ako ručiteľa pristúpil až po uplynutí značného času, čím sa pohľadávka neúmerne zvýšila. Považoval za rozporné s dobrými mravmi, aby bol zaviazaný na plnenie dlhu s požadovanými úrokmi, ktorých výška je neprimeraná. Napokon vzniesol námietku premlčania, nakoľko mal za to, že minimálne v súvislosti s podvodným konaním žalobcu nemožno považovať predĺženie premlčacej doby za súladné s dobrými mravmi.

Súd vykonal vo veci dokazovanie a pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

Dňa 15.11.2006 uzatvoril žalobca s dlžníčkou D. V., nar. XX.XX.XXXX, Na G. XX, Bratislava a žalovaným ako ručiteľom zmluvu o mimoriadnom medziúvere č. 2406094 7 04 a stavebnom úvere č. 2406094 2 02 (č.l. 2-6 spisu), na základe ktorej poskytol dlžníčke mimoriadny medziúver vo výške 390 000,- Sk (12 945,63 eura). Podľa čl. VII. bod 1. zmluvy veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX všeobecných podmienok. Podľa čl. VII. bod 7. zmluvy odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, a to dňom doručenia tohto oznámenia druhej zmluvnej strane. Podľa čl. VII. bod 10. zmluvy v prípade odstúpenia od tejto zmluvy sa splatná istina, nezaplatené úroky a poplatky zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí v súlade s bodom 8 čl. VII. tejto zmluvy. Podľa čl. VIII. bod 1. zmluvy právny vzťah medzi stranami sa riadi právnym poriadkom SR, zák. číslo 513/91 Zb., Občianskym zák. číslo 509/91 Zb. a zák. číslo 310/92 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších noviel a Všeobecnými podmienkami pre zmluvy o stavebnom sporení. Podľa čl. VIII. bod 6. zmluvy dlžník, resp. dlžníci vyhlasujú, že pri práve na peňažné plnenie z tejto zmluvy, práve na vrátenie celého zostatku úveru v zmysle čl. VI. ods. 2 tejto zmluvy a práve na vrátenie bezdôvodného obohatenia po odstúpení od tejto zmluvy, v zmysle predlžujú zákonnú premlčaciu dobu na 10 rokov od doby, keď začne prvý raz plynúť. Ak je záväzok zabezpečený ručiteľom, ručiteľ berie na vedomie, že sa voči nemu právo veriteľa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi. V záverečnej časti zmluvy pred podpisom žalovaného sa nachádza vyhlásenie žalovaného, ktorým ako ručiteľ prehlásil, že na seba berie voči veriteľovi povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí dlžník. Podľa čl. XIX. bod 2. písm. a) v spojení s bodom 3 písm. c) všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby (č.l. 8-9 spisu) ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvnej dohody zo strany stavebného sporiteľa a/alebo ak je stavebný sporiteľ v omeškaní s viac než dvoma splátkami alebo jednou splátkou dlhšie ako 3 mesiace v zmysle je stavebná sporiteľňa oprávnená vypovedať zmluvu alebo od nej odstúpiť. Oznámením o odstúpení od zmluvy zo dňa 25.04.2008 (č.l. 7 spisu) žalobca oznámil žalovanému, že listom zo dňa 25.04.2008 odstúpil od zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. 2406094 7 04 a stavebnom úvere č. 2406094 2 02 zo dňa 15.11.2006 a zároveň ho upozornil, že ak dlžník celý dlh v stanovenej lehote neuhradí, pristúpi k vymáhaniu svojej pohľadávky aj voči nemu ako ručiteľovi. Prílohou oznámenia bolo aj predmetné odstúpenie od zmluvy zo dňa 25.04.2008. Podľa doručenky k vyššie uvedenému oznámeniu bolo toto oznámenie doručené žalovanému dňa 09.05.2008. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odstúpenie od zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. 2406094 7 04 a stavebnom úvere č. 2406094 2 02 zo dňa 15.11.2006 bolo dlžníčke doručené dňa 02.05.2008, čo bolo napokon jednoznačne preukázané aj predmetným odstúpením od zmluvy spolu s doručenkou, ktorých prečítaním súd vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 17.02.2015. V predmetnom odstúpení žalobca vyzval dlžníčku na úhradu dlhu do 7 dní od doručenia odstúpenia. Medzi účastníkmi rovnako nebolo sporné, že pohľadávka žalobcu je od roku 2009 vymáhaná voči dlžníčke v exekučnom konaní a do dnešného dňa nebola uspokojená.

Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

Podľa (ďalej len „Obch. zák.“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa (ďalej len „“) v znení účinnom ku dňu vzniku záväzkového vzťahu dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

Podľa § 548 ods. 1 O.z. ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval.

Podľa § 548 ods. 2 O.z. ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník.

Podľa o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku záväzkového vzťahu spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku záväzkového vzťahu spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti.

Podľa o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku záväzkového vzťahu predávajúcim podnikateľ, 4) ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby,

Podľa § 52 ods. 1 O.z. spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 O.z. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 O.z. spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 O.z. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 O.z. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 O.z. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 48 ods. 1 O.z. od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 48 ods. 2 O.z. odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 457 O.z. ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 451 ods. 1 O.z. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 O.z. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 100 ods. 1 O.z. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 O.z. právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 O.z. najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 122 ods. 2 prvá veta O.z. koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca ako veriteľ uzatvoril s dlžníčkou - D., nar. XX.XX.XXXX úverovú zmluvu (zmluvu o mimoriadnom medziúvere č. 2406094 7 04 a stavebnom úvere č. 2406094 2 02), pričom poskytnutý úver bol zabezpečený ručiteľským vyhlásením žalovaného. Uvedená úverová zmluva, hoci je upravená v a nasl Obch. zák. (a zároveň je tzv. absolútnym obchodom podľa Obch. zák.), spĺňa všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy v zmysle o ochrane spotrebiteľa. Má totiž podobu typovej (štandardnej) formulárovej zmluvy, ktorá je charakteristická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch opakovane a spotrebiteľ vzhľadom na formulárovú predtlač jej obsah nemôže žiadnym podstatným spôsobom ovplyvniť. Typovému (štandardnému) charakteru zmluvy ako aj tomu, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch opakovane nasvedčujú aj všeobecné podmienky (pre stavebné sporenie pre fyzické osoby), ktoré sú priamo prílohou tejto zmluvy, a napokon aj samotné číselné označenie zmluvy (č. 2406094 7 04, resp. č. 2406094 2 02). V predmetnom právnom vzťahu vystupovala dlžníčka v postavení spotrebiteľa, ktorá čerpaním úveru uspokojovala svoje osobné potreby, pričom žalobca vystupoval ako podnikateľ poskytujúci uvedenú službu (úver). Uvedený právny vzťah je teda vzťahom spotrebiteľským, pričom takým istým spotrebiteľským vzťahom je aj vzťah zabezpečovací (ručiteľský) medzi žalobcom a žalovaným. Niet totiž žiadneho racionálneho dôvodu preto, aby vzťah úverový (medzi žalobcom a dlžníčkou) požíval zvýšenú ochranu spotrebiteľského práva a vzťah ručiteľský (medzi žalobcom a žalovaným) zabezpečujúci uvedený spotrebiteľský vzťah už takúto ochranu nepožíval.

Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného sa súd prioritne zaoberal otázkou premlčania práva žalobcu na zaplatenie žalovanej pohľadávky. Medzi účastníkmi nebolo sporné (navyše to bolo aj riadne preukázané), že odstúpenie žalobcu od vyššie označenej úverovej zmluvy bolo dlžníčke doručené dňa 02.05.2008. Týmto dňom došlo k zrušeniu úverovej zmluvy od začiatku (ex tunc) v zmysle § 48 ods. 2 O.z. a účastníkom vznikla povinnosť vrátiť si navzájom všetko, čo podľa nej dostali (§ 457 O.z.) Týmto okamihom teda vznikla dlžníčke povinnosť vrátiť žalobcovi nesplatenú sumu úveru (ako bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 1, 2 O.z.), na čo ju žalobca aj písomne vyzval. Keďže dlžníčka dlžnú sumu žalobcovi v stanovenej lehote 7 dní od doručenia písomnej výzvy neuhradila, nasledujúcim dňom (10.02.2008) vzniklo žalobcovi právo požadovať splnenie dlhu od žalovaného ako ručiteľa. Žalobca si totiž toto právo uplatnil u žalovaného už písomným oznámením zo dňa 25.04.2008, ktorým žalovanému oznámil, že odstúpil od úverovej zmluvy a zároveň ho upozornil, že ak dlžníčka celý dlh v stanovenej lehote neuhradí, pristúpi k vymáhaniu svojej pohľadávky aj voči nemu ako ručiteľovi. Predmetné oznámenie bolo žalovanému doručené dňa 09.05.2008. Keďže dlžníčka dlžnú sumu žalobcovi v stanovenej lehote neuhradila, dňom 10.02.2008 vzniklo žalobcovi právo uplatniť si zaplatenie dlžnej sumy žalobou na súde od žalovaného ako ručiteľa, a týmto okamihom začala zároveň plynúť zákonná subjektívna dvojročná premlčacia doba v zmysle § 107 ods. 1 O.z., ktorej koniec v zmysle § 122 ods. 2 prvá veta O.z. pripadol na deň 10.02.2010 (streda). Žalovaný si však svoje právo voči žalovanému ako ručiteľovi uplatnil žalobou na súde až dňa 26.08.2013, teda dávno po uplynutí uvedenej premlčacej doby. Keďže žalovaný dôvodne vzniesol námietku premlčania, nemohol súd žalobcovi jeho premlčané právo na zaplatenie žalovanej pohľadávky (vrátane príslušenstva ako vedľajšieho záväzku akcesorickej povahy sledujúceho osud hlavného záväzku) priznať a žalobu musel z tohto dôvodu v celom rozsahu zamietnuť.

Pokiaľ ide o uplatnenie dvojročnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 O.z. na posudzovaný prípad (a nie 10-ročnej premlčacej doby v zmysle § 401 Obch. zák.) súd uvádza, že hoci si účastníci v čl. VIII. bod 6. úverovej zmluvy „dohodli“ predĺženie premlčacej doby na 10 rokov, takéto zmluvné dojednanie považoval súd vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi účastníkmi za neprípustné odchýlenie sa od ustanovení v neprospech slabšej strany zmluvy

(dlžníčky ako spotrebiteľa, a tým aj v neprospech ručiteľa) v zmysle § 54 ods. 1 O.z., čo spôsobuje absolútnu neplatnosť tohto dojednania pre rozpor so zákonom (§ 39 O.z.). Navyše uvedené zmluvné dojednanie predstavuje aj neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech uvedených slabších účastníkov zmluvy v zmysle § 53 ods. 1 O.z.. Hrubú nerovnováhu videl súd v tom, že predĺženie premlčacej doby (navyše na legislatívne maximum) sa vzťahuje iba na práva veriteľa voči dlžníkovi (a tým aj voči. ručiteľovi), nie však už na práva dlžníka (a tým aj práva ručiteľa) voči veriteľovi. Predmetné vyhlásenie totiž urobil iba dlžník a veriteľ ho iba prijal. Veriteľ však už neurobil rovnaké vyhlásenie voči dlžníkovi (porov. text čl. VIII. bod 6. úverovej zmluvy - „Dlžník, resp. dlžníci vyhlasujú, že pri práve na peňažné plnenie z tejto zmluvy, práve na vrátenie celého zostatku úveru v zmysle čl. VI. ods. 2 tejto zmluvy a práve na vrátenie bezdôvodného obohatenia po odstúpení od tejto zmluvy, v zmysle predlžujú zákonnú premlčaciu dobu na 10 rokov od doby, keď začne prvý raz plynúť.“.). To znamená, že v skutočnosti nešlo o obojstranné predĺženie premlčacej doby, ale iba o jednostranné vyhlásenie dlžníka vzťahujúce sa navyše iba na práva veriteľa (žalobcu) voči dlžníkovi (a tým aj voči ručiteľovi) vystupujúcom v postavení spotrebiteľa. Ide teda o celkom jednoznačne jednostranne nevýhodné ustanovenie spôsobujúce zjavnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech dlžníka (a tým aj ručiteľa), čo zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou ( O.z. v spojení s O.z.). Neprijateľnosť uvedenej „zmluvnej“ podmienky pritom už konštatoval aj Krajský súd v Prešove v rozsudku č.k. -279 zo dňa 14.02.2013. Týmto rozsudkom krajský súd ako odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Svidník sp. zn. zo dňa 23.01.2012 ako prvostupňového súdu, ktorým tento súd zamietol žalobu v takmer identickej veci rovnakého veriteľa voči ručiteľovi založenú na takmer identickom skutkovom a právnom základe, pričom prihliadol na spotrebiteľský charakter predmetného právneho vzťahu a nemožnosť dojednania 10-ročnej premlčacej doby v zmysle Obch. zák.. Rozsudok Krajského súd v Prešove bol následne podrobený ústavnej kontrole zo strany Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý nezistil žiadne porušenie ústavných mantinelov zo strany krajského súdu, osobitne nezistil, že by krajským súdom aplikovaný postup pri zisťovaní a hodnotení skutkového stavu veci a pri ustálení právnych záverov mohol zakladať dôvod na zásah ústavného súdu, a nezistil ani, že by posudzovaný rozsudok krajského súdu bol svojvoľný alebo v zjavnom vzájomnom rozpore či urobený v zrejmom omyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou či nedostatočne odôvodnený (porov. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. -10). V tejto súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. januára 2011, sp. zn. , podľa ktorého za neprijateľnú podmienku je potrebné považovať aj podmienku o uplatnení vo vzťahu k premlčaniu, keďže spotrebiteľ ju nemá možnosť ovplyvniť a spôsobuje jeho menej priaznivejšie postavenie. Rovnako súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 13. novembra 2013, sp. zn. , v ktorom krajský súd okrem iného uviedol, že „...je na prospech odporkyne ako spotrebiteľa ustanovenie o premlčaní uplatneného nároku v trojročnej premlčacej dobe pri spotrebiteľských zmluvách, upravených v a to aj napriek tomu, že spotrebiteľská zmluva o bežnom účte bola uzavretá podľa .“. K nemožnosti predĺženia premlčacej doby podľa Obch. zák. v spotrebiteľskej zmluve porov. tiež rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -144 zo dňa 28.06.2010, v ktorom sa tento súd podrobne vysporiadal so spotrebiteľským charakterom úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, ako aj s nemožnosťou aplikácie dohody účastníkov takejto úverovej (spotrebiteľskej) zmluvy o predĺžení premlčacej doby na 10 rokov s poukazom na Obch. zák. pre jej rozpor s kogentným ustanovením O.z. a zároveň konštatoval potrebu aplikácie premlčacej doby podľa .

K aplikácii na odstúpenie od úverovej zmluvy súd uvádza, že niet žiadneho rozumného dôvodu, aby na odstúpenie od zmluvy v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci mala dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi biznismenmi, ak ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. Zrušenie úverovej zmluvy s účinkami ex tunc podľa je pre spotrebiteľa výhodnejšie v tom, že spotrebiteľ je v takomto prípade povinný vrátiť veriteľovi iba sumu poskytnutého úveru (bez úrokov a poplatkov). V čl. VII. bod 7. v spojení s čl. VII. bod 10. zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. 2406094 7 04 a stavebnom úvere č. 2406094 2 02 zo dňa 15.11.2006 si však účastníci dohodli, že odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, a to dňom doručenia tohto oznámenia druhej zmluvnej strane, pričom v prípade odstúpenia od tejto zmluvy sa splatná istina, nezaplatené úroky a poplatky zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí v súlade s bodom 8 čl. VII. tejto zmluvy. Takáto úprava „dohodnutá“ v predmetnej (spotrebiteľskej) zmluve zaväzuje spotrebiteľa nad rámec povinnosti vzniknutých mu podľa , a teda zhoršuje jeho

postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa (vrátane platenia úrokov a poplatkov) napriek ich zrušeniu, popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc, postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Inými slovami, dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi účastníkmi (čl. VII. bod 7. v spojení s čl. VII. bod 10. zmluvy) sú pre dlžníka ako spotrebiteľa (a tým aj pre ručiteľa) nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v . Spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú vo svojich dôsledkoch nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne právo). Ide o akúsi jednostrannú kogentnosť ustanovení v záujme vyššej ochrany pri štandardných typových zmluvách (porov. Kristián Csach, Štandardné zmluvy, Vydavatelství Aleš Čeněk). Súdom prináleží súdna kontrola zmluvných podmienok a dokonca aj abstraktná kontrola zmlúv (, ) s cieľom vylúčiť zo života bežných ľudí neprimerané podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu života, a tak naplniť cieľ vyjadrený v čl. 6 smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ,,postarať sa, aby spotrebiteľov neprijateľné klauzuly v zmluvách nezaväzovali“.

Zo všetkých uvedených dôvodov preto súdu aplikoval na posudzovaný prípad relevantnú právnu úpravu (vrátane premlčacej doby) a pre dôvodne vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného žalobu v celom rozsahu zamietol.

Pre úplnosť súd k námietke žalovaného ohľadne neplatnosti ručiteľského záväzku z dôvodu uvedenia ho do omylu zo strany žalobcu a dlžníčky v zmysle § 49a O.z. v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru dlžníčke, súd uvádza, že túto námietku nepovažoval za dôvodnú, nakoľko skutočnosť, či dlžník spĺňa podmienky stanovené veriteľom pre poskytnutie úveru alebo nie (resp. či sa dlžník alebo osoba vystupujúca v mene veriteľa dopustili konania smerujúceho k obídeniu týchto podmienok) nie je relevantná vo vzťahu k rozhodnutiu (motivácii) ručiteľa poskytnúť ručenie za záväzok konkrétneho dlžníka. V prípade ručenia ide totiž o vyhlásenie ručiteľa adresované veriteľovi, že záväzok určitého dlžníka splní, ak tak neurobí dlžník. Veriteľ môže toto vyhlásenie prijať alebo nie. Je preto vecou samotného ručiteľa, aby si zabezpečil dostatok informácii o konkrétnom záväzku, za ktorý preberá ručenie, ako aj o schopnosti konkrétneho dlžníka splniť tento záväzok, a tým o miere rizika, ktoré pre ručiteľa vyplynie z konkrétneho ručiteľského záväzku. Podmienky stanovené veriteľom na to, aby určitému dlžníkovi poskytol úver, sú pritom celkom autonómne a nezávislé od podmienok (kritérií), ktoré si určil ručiteľ ako akceptovateľné pre svoje rozhodnutie „ísť niekom ručiť“ za jeho záväzok. Navyše u každého veriteľa sú tieto podmienky iné, a to podľa miery tolerancie rizika plynúceho z konkrétneho záväzku a ochoty znášať toto riziko. Nemožno teda vylúčiť, že iný veriteľ by dlžníčke úver poskytol, aj keby nespĺňala podmienky na poskytnutie úveru stanovené žalobcom (nakoľko by spĺňala podmienky stanovené týmto iným veriteľom), a žalovaný by sa v takom prípade stal ručiteľom toho istého dlžníka (hoci by sa veriteľ ani dlžník nedopustili žiadneho konania smerujúceho k obídeniu stanovených podmienok). Navyše dôvody nesplácania úveru zo strany dlžníka môžu byť rôzne, pričom k nesplácaniu úveru dochádza aj zo strany dlžníkov, ktorý pri uzatváraní úverovej zmluvy spĺňali podmienky na poskytnutie úveru. Medzi týmito podmienkami (ktoré sa skúmajú na začiatku zmluvného vzťahu) a nesplácaním úveru teda chýba priama príčinná súvislosť, rovnako ako takáto priama príčinná súvislosť chýba medzi namietaným konaním dlžníčky Silvii Fábryovej a p. Pašeka (ako osoby vystupujúcej v mene žalobcu) a rozhodnutím žalovaného prevziať ručiteľský záväzok. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Mestského súdu Praha sp. zn. publikované v Sb. NS vo zväzku 9-10, ročník 1978, na strane 571, pod poradovým číslom 36/1978, podľa ktorého „Pro právní vztah mezi věřitelem a ručitelem dlužníka je nerozhodné, zda byl ručitel před tím, než učinil písemné prohlášení o ručení (§ 52 o. z.), uveden dlužníkem v omyl.“. Rovnako možno poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. publikované v Sb. NS vo zväzku 1, ročník 1972, na strane 17, pod poradovým číslom 8/1972, podľa ktorého „Závazek ručitele je ustanovením § 52 o. z. přesně vymezen a týká se ručení za zaplacení konkrétní pohledávky. Je věcí ručitele, aby si opatřil informace o tom, jaké povinnosti mu z ručitelského závazku vyplynou a zda tento závazek přináší pro něj riziko. Věřiteli v tomto směru žádná poučovací povinnost zákonem uložena není.“.

Ostatné námietky žalovaného (postup žalobcu pri vymáhaní svojej pohľadávky v rozpore s odbornou starostlivosťou, neprimeraná výška úrokov) boli vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania ako prvoradého dôvodu zamietnutia žaloby irelevantné a súd nepovažoval za potrebné sa k nim osobitne vyjadrovať.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle v spojení s tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z náhrady súdneho poplatku za odpor vo výške 1 025,- eur a z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 1 242,35 eura za 3 úkony právnej služby po 336,94 eura (1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 08.04.2014, 2. písomné podanie na súd - odpor doručený súdu dňa 11.04.2014, 3. účasť na pojednávaní dňa 17.02.2015) + 2x režijný paušál po 8,04 eura (rok 2014) + 1x režijný paušál po 8,39 eura (rok 2015) + 20 % DPH (náhrada trov právneho zastúpenia vyčíslená v zmysle , , , , , , vyhlášky č. ). Súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť náhradu trov konania na účet právneho zástupcu žalovaného s poukazom na .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený na trovy účastníka), a náležitosti podľa (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( ): a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.