Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26C/72/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Trnava, v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Andreou Vyskočovou, v právnej veci žalobcu v 1. rade: H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, W. - J., a žalobkyňa v 2. rade: J. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, W. - J., proti žalovanej: G. R. U., nar. X.X.XXXX, bytom XXX A. R. G., R R., T. U., zastúpená Advokátskou kanceláriou GRUJBÁR s.r.o., so sídlom Adama Štrekára 8255/50, Trnava, o zaplatenie 945 Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd rozhodne o trovách konania po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobcovia v 1. a 2. rade podali na tunajší súd dňa 13.08.2012 žalobu, ktorou sa domáhali, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 945 Eur a náhradu trov konania.

Súd vydal dňa 07.09.2012 platobný rozkaz č.k. - 12, ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel a nakoľko bol podaný včas odpor s odôvodnením vo veci samej, v zmysle ust. sa tým zrušuje platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd vo veci nariadil pojednávanie.

Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 24.01.2013, č. k. -46 žalobu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania, proti ktorému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.

Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 19.06.2013, č. k. -62 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom uviedol, že napriek tomu, že žalobca si svoj žalobný návrh uplatnil titulom zaplatenia zmluvnej pokuty, súd sa dostatočne nezaoberal otázkou, o aký nárok v skutočnosti ide. Bolo preto povinnosťou súdu prvého stupňa zisťovať, aká bola skutočná vôľa zmluvných strán v čase uzatvárania zmluvy. Predmetné zmluvné dojednanie možno totiž podľa jeho účelu a obsahu posúdiť aj ako dojednanie určitej formy odstupného, ktoré napriek tomu, že zákon v súvislosti s nájmom tento inštitút výslovne neupravuje, je potrebné takúto dohodu posúdiť z hľadiska zmluvnej autonómie subjektov občianskoprávnych vzťahov.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Žalobca v 1. rade uviedol, že žiada, aby súd uložil žalovanej povinnost zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu 945 Eur a náhradu trov konania. Žalobca v 1. rade uviedol, že dňa 1.12.2010 uzavrel so žalovanou dohodu o prenájme rodinného domu, ktorý bol v jeho bezpodielovom spoluvlastníctve manželov so žalobkyňou v 2. rade s tým, že žalovaná mala túto nehnuteľnosť užívať na bývanie a na tvorivú

umeleckú činnosť v zmysle jej živnostenského oprávnenia, s čím on súhlasil. Žalobca v 1. rade uviedol, že on pripravoval a spísal predmetnú dohodu. Žalobca v 1. rade uviedol, že nakoľko on prenajíma nehnuteľnosť a má už aj určité skúsenosti, tak aby bol chránený voči nájomcom, dohodli si so žalovanou zmluvnú pokutu a to v prípade, že by žalovaná ako nájomca skôr ukončila nájomnú zmluvu, ako bolo dohodnuté a to vo výške 3-násobku mesačného nájomného, čo predstavuje žalovanú sumu. Uviedol, že žalovaná ústne vypovedala nájomnú zmluvu, čo akceptoval a nájom ukončili riadne, titulom nájomného neboli zo strany žalovanej žiadne nedoplatky, dokonca jej vrátil preplatok 305 Eur titulom vyúčtovania energie za r. 2012. Žalobca v 1. rade uviedol, že žalovaná odmieta zaplatiť zmluvnú pokutu, na ktorej sa dohodli. Žalobca v 1. rade uviedol, že predmetná zmluva bola uzavretá s vedomím jeho manželky, ona s tým súhlasila, avšak on nepovažoval za potrebné, aby tú zmluvu podpísala aj jeho manželka. Žalobca v 1. rade uviedol, že si dohodli dobu nájmu na 3 roky s tým, že je uvedené v dobe nájmu, že nájomná zmluva bude vždy na začiatku kalendárneho roka obnovená dodatkom, v ktorom sa predĺži na nasledujúcich 12 mesiacov. Žalobca v 1. rade uviedol, že písomne nebol uzavretý žiadny dodatok k dohode o nájme, on dal len písomný súhlas, aby mohla žalovaná využívať túto nehnuteľnosť pre chránené dielne. Žalobca v 1. rade uviedol, že to, že chýbal v zmluve údaj z katastra o predmetnej nehnuteľnosti, ju nerobí neplatnou, na základe údajov, ktoré tam boli, si dokázala žalovaná vybaviť oprávnenie na podnikanie a preto on trvá na vyplatení zmluvnej pokuty od žalovanej. Žalobca v 1. rade uviedol, že v čase uzavretia predmetnej zmluvy chcel mať v zmluve ustanovenie, ktoré by ho chránilo pre prípad, že dôjde k skoršiemu ukončeniu nájomnej zmluvy zo strany žalovanej, ktoré označil ako dohodu o zmluvnej pokute. Išlo o akúsi poistku alebo odstupné a to z toho dôvodu, že išlo o nájom na 3 roky a žalovaná mala rôzne požiadavky na predmet nájmu, tak sa chcel týmto spôsobom chrániť a tiež na druhej strane mal aj on povinnosť v prípade, že by on skôr ukončil nájomnú zmluvu, prenechať žalovanej ako nájomcovi predmet nájmu na 3 mesiace bez úhrady nájomného. Žalobca uviedol, že i v prípade, že by súd dospel k záveru, že zmluva bola uzavretá na jeden rok, takže tým, že ju žalovaná užívala aj po 1.12.2011, došlo k jej predĺženiu za pôvodne dohodnutých podmienok, nakoľko z jeho strany nedošlo k podaniu návrhu na vypratanie predmetnej nehnuteľnosti. Žalobca v 1. rade uviedol, že v marci 2012 sa pred súdom osobne stretol so žalovanou a ona mu oznámila, že chce ukončiť zmluvu a následne osobne navštívil žalovanú aj p. I., upozornil ich na dojednanie v zmluve a oni mu povedali, že chcú predmet nájmu užívať do 30.6.2012, dokedy žalovaná riadne platila nájomné. Žalobca v 1. rade uviedol, že v zmluve nemali určenú výpovednú dobu pre prípad odstúpenia od zmluvy zo strany žalovanej. Žalobca v 1. rade uviedol, že nehnuteľnosť - predmet nájmu predali, lebo syn odišiel pracovať do zahraničia a on zo zdravotných dôvodov nie je schopný sa starať o túto nehnuteľnosť. Žalobca v 1. rade uviedol, že keď priviedol potencionálnych nájomcov, tak ho žalovaná nevpustila do predmetnej nehnuteľnosti. Žalobca v 1. rade uviedol, že on nevie pomenovať to, čoho sa domáha, on len žiada 3 mesačné nájomné ako nejakú ochranu, pretože žalovaná skôr ukončila nájom, ako sa dohodli. Žalobca v 1. rade uviedol, že v období od októbra 2008 až do uzavretia nájomnej zmluvy so žalovanou predmetnú nehnuteľnosť neprenajímal, užíval ju syn, nakoľko si riešil bytovú otázku.

Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že v čase podpísania dohody o prenájme so žalovanou, bola vážne onkologicky chorá, presné znenie zmluvy si nepamätá, čítala ju, keď bola vyhotovená, nepodpísala ju, pretože ju zastupoval manžel. Bola chorá, a preto to celé mal na starosti manžel - žalobca v 1. rade. Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že kvôli žalovanej boli v predmete nájmu robené rôzne úpravy, odvezený nábytok, bolo to dohodnuté na určitú dobu, ale si presne nepamätá, na akú a žalovaná sa snažila skôr zrušiť zmluvu ako bolo dohodnuté. Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že vie o tom, že v zmluve bola dohodnutá nejaká sankcia, že keď sa nedodrží zmluva, aby sa postupovalo podľa zmluvy, avšak presnú sankciu si už nepamätá.

Žalovaná uviedla, že žiada, aby súd žalobu zamietol, nakoľko je neplatná v časti, kde si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu, nakoľko je v rozpore s dohodnutá zmluvná pokuta, pretože odporuje účelu v zmysle ustanovenia , pretože zmluvnú pokutu je možné aplikovať na porušenie zmluvnej povinnosti a nie na výkon práva, keď vypovedanie zmluvy je uplatnenie si práva zo zmluvy, a preto minimálne je v tejto časti v zmysle táto zmluva neplatná, a preto nesúhlasí so zaplatením zmluvnej pokuty. Žalovaná uviedla, že k uzavretiu žiadneho dodatku k zmluve nedošlo. Žalovaná uviedla, že ona bola v tom, že táto zmluva musí byť každý rok obnovená, pretože pri uzavretí zmluvy ani nevedela, v akom stave bola predmetná nehnuteľnosť a či jej bude vyhovovať, a preto považovala aj za korektné, aby sa každý rok obnovovala, pretože tak, ako sa to aj stalo, až časom zistila, aké sú vady tejto nehnuteľnosti a že ju nemohla užívať za takým účelom, ako ju chcela užívať. Žalovaná uviedla, že žalobcovia od 24.4.2014 už nie sú

vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, preto z opatrnosti namieta aj aktívnu legitimáciu žalobcov, nakoľko nepozná obsah kúpnej zmluvy, do akej miery boli prevedené práva a povinnosti viažuce sa k predmetnej nehnuteľnosti na nových vlastníkov. Žalovaná uviedla, že žalobcovia v čase uzatvárania predmetnej nájomnej zmluvy 1.12.2010 túto nehnuteľnosť prenajať nevedeli za výhodnejších podmienok, ako bolo dohodnuté, pretože nehnuteľnosť nebola v úplne vyhovujúcom stave - bola energeticky náročná, boli tam staré okná a nedostatočné vykurovanie. Žalobcovia sa v účele zmluvy zaviazali, že 30 % nehnuteľnosti sa bude využívať na bývanie a 70 % na podnikanie. Žalovaná s takýmto percentuálnym rozlíšením mala problém, v tomto smere nemohla viesť účtovníctve, lebo žalobcovia nedisponovali a do ukončenia nájomnej zmluvy ani nezabezpečili potrebné povolenia od Mesta W., aby dokázali zmeniť charakter tohto domu na nebytový priestor slúžiaci na podnikateľskú činnosť. Žalobcovia z tohto pohľadu nevedeli ani účel nájmu naplniť, čo bol jeden z podstatných dôvodov, prečo žalovaná sa rozhodla ukončiť nájomnú zmluvu. Bolo to vlastne nedodržanie zmluvných podmienok v účele nájmu. Žalovaná uviedla, že v konaní nebolo vôbec zo strany žalobcov ustálené a presne pomenované, čo žiadajú voči žalovanej, resp. čoho sa domáhajú a z akého titulu. V konaní nebolo preukázané zníženie nájomného, kvôli ktorému mala byť zábezpeka dohodnutá, ako to uviedol žalobca v 1. rade. V zmluve je dojednaná výška nájomného bez toho, aby tam bolo konštatované, že ide o znížené nájomné v súvislosti, s ktorým mala byť dohodnutá zábezpeka, ako to tvrdí žalobca v 1. rade. Žalovaná uviedla, že žiada žalobný návrh zamietnuť ako nedôvodný a uplatnila si náhradu trov konania.

Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa , ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Podľa , nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. Podľa , nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. Podľa , nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak. Podľa , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa , zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Podľa , každý z účastníkov si môže vymieniť odstúpenie od zmluvy a dojednať pre ten prípad odstupné. Kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci len čiastočné plnenie, nemôže už od zmluvy odstúpiť, ani keď poskytne odstupné. Podľa , záväzok dať zábezpeku možno splniť najmä zriadením záložného práva alebo spôsobilými ručiteľmi.

Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca v 1. rade ako prenajímateľ so súhlasom manželky - žalobkyňa v 2. rade, čo nebolo v konaní sporné, uzavrel so žalovanou ako nájomcom dňa 1.12.2010 nájomnú zmluvu pre účely živnostenského podnikania, ktorej predmetom bol rodinný dom v W. na Y. ulici č. 15. I napriek tomu, že doba nájmu nebola v predmetnej zmluve jasne a zrozumiteľne dohodnutá, nakoľko z nej nie je zrejmé, či išlo o dobu nájmu na jeden rok alebo na tri roky, ako to tvrdil žalobca v 1. rade, keď sama žalovaná uviedla, že ona mala za to, že každý rok sa mala predmetná nájomná zmluva obnovovať dodatkom, je potrebné v konkrétnej veci poukázať na ustanovenie , podľa ktorého ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu. Nakoľko nájomná zmluva bola uzavretá dňa 1.12.2010 a žalovaná užívala predmet nájmu aj po 1.12.2011 a žalobcovia ako prenajímatelia nepodali návrh na vypratanie predmetu nájmu, čo nebolo v konaní sporné, nájomná zmluva sa obnovila za rovnakých podmienok, ako bola dohodnutá. Žalovaná

vypovedala nájomnú zmluvu v marci 2012 a predmet nájmu užívala do 30. júna 2012, čo nebolo v konaní sporné.

Žalobcovia v 1. a 2. rade sa predmetnou žalobou domáhali voči žalovanej zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške trojnásobku mesačného nájomného v zmysle článku označenom ako Zrušenie zmluvy - zmluvné pokuty predmetnej nájomnej zmluvy a to z dôvodu, že žalovaná ako nájomca vypovedala nájomnú zmluvu a preto mala podľa žalobcov ku dňu ukončeniu nájmu zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade dohodnutú zmluvnú pokutu. V priebehu konania žalobcovia v 1. a 2. rade definovali predmetný nárok ako zábezpeku, resp. odstupné, pričom sa malo jednať podľa ich vyjadrenia o akúsi poistku alebo odstupné, a to z toho dôvodu, že išlo o nájom na 3 roky a žalovaná mala rôzne požiadavky na predmet nájmu, tak sa chceli týmto spôsobom chrániť.

Žalovaná namietala aktívnu legitimáciu žalobcov, nakoľko v priebehu konania žalobcovia predali predmet nájmu a v čase rozhodovania neboli vlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom nájmu.

Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. ) Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy žalobca ako účastník občianskeho súdneho konania je subjektom hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, ktorý je aktívne vecne legitimovaný a na druhej strane je žalovaný, ktorý je subjektom hmotno-právnej povinnosti, ktorý je pasívne vecne legitimovaný. Súd na námietku žalovanej opätovne primárne skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov v 1. a 2. rade, nakoľko títo neboli v čase rozhodovania vlastníkmi nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorej vznikol nájomný vzťah medzi účastníkmi, z titulu ktorého žalobcovia požadujú zaplatenie sumy vo výške 945,- Eur s prísl. Súd dospel k záveru, že žalobcovia sú v konaní aktívne legitimovaní z dôvodu, že žalobcovia boli vlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom nájmu, v čase vzniku ako aj zániku záväzkového vzťahu založeného predmetnou nájomnou zmluvou a z obsahu kúpnej zmluvy zo dňa 29.1.2014, ktorou žalobcovia previedli vlastnícke právo k predmetu nájmu na tretiu osobu nevyplýva, že by na kupujúcich prešiel aj nárok žalobcov, ktorý si uplatnili predmetnou žalobou voči žalovanej.

Žalobca sa predmetnou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške trojnásobku mesačného nájomného v zmysle článku označenom ako Zrušenie zmluvy - zmluvné pokuty predmetnej nájomnej zmluvy a to z dôvodu, že žalovaná ako nájomca vypovedala nájomnú zmluvu a preto mala podľa žalobcu ku dňu ukončeniu nájmu zaplatiť žalobcovi dohodnutú zmluvnú pokutu.

Súd dospel k záveru, že zmluvnú pokutu v zmysle ust. je možné dojednať pre prípad porušenia povinnosti, keď vypovedanie nájomnej zmluvy zo strany žalovanej ako nájomcu nie je možné považovať za porušenie povinnosti ale výkon práva, s ktorým právnym názorom sa stotožnil aj odvolací súd.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol súd tak, že žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty ako nedôvodnú zamietol.

Súd v ďalšom skúmal nárok žalobcov v 1. a 2. rade z hľadiska obsahu, konkrétne, či žalovaná suma môže byť zábezpekou, resp. odstupným, ako to žalobcovia v priebehu konania špecifikovali ako ich žalobný nárok.

Inštitút zábezpeky upravuje v ustanovení , ktorý uvádza iba dva spôsoby, ktorými možno splniť záväzok dať zábezpeku a to zriadenie záložného práva podľa a nasl. a ručenie podľa a nasl. . Význam zriadenia záložného práva spočíva v tom, že núti dlžníka splniť dlh riadne a včas. V prípade, keď tak neurobí, veriteľ sa môže domáhať uspokojenia pohľadávky z veci, ktorou je pohľadávka zabezpečená. Existenciu

peňažnej zábezpeky predpokladá aj o krátkodobom nájme bytu, kedy však uvedený zákon je z časového a obsahového hľadiska vo vzťahu k Dohode o prenájme zo dňa 01.12.2010 predloženej navrhovateľom v 1. rade v konkrétnom prípade bezpredmetný. ponecháva však účastníkom tohto zmluvného vzťahu okrem určených náležitostí zmluvy aj určitú zmluvnú voľnosť a preto sú títo oprávnení dohodnúť si v nájomnej zmluve aj iné náležitosti, ktorými budú v ďalšom viazaní, tieto však nesmú byť v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi. Inštitút zábezpeky sám o sebe predstavuje určité zabezpečenie pro futuro, ktorá slúži na zabezpečenie prípadných pohľadávok prenajímateľa voči nájomcovi z dôvodu neplatenia nájomného alebo úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a príslušenstva, z dôvodu spôsobenej škody na byte alebo jeho zariadení alebo v súvislosti s inými pohľadávkami súvisiacimi s užívaním bytu. Aplikujúc logický výklad, v konkrétnom prípade má súd jednoznačne za to, že žalovaná suma nepredstavuje zábezpeku, a preto súd zamietol žalobu ako nedôvodnú.

Súd sa v ďalšom zaoberal aj možnou aplikáciou inštitútu odstupného vo vzťahu k existujúcej nájomnej zmluve s ohľadom na obsah „zmluvnej pokuty“, pričom dospel k záveru, že v konkrétnom prípade sa nejedná ani o odstupné tak, ako to predpokladá ustanovenie , nakoľko toto je podmienené odstúpením od zmluvy, kedy odstúpenie je, rovnako ako aj výpoveď, jednostranný právny úkon, ktorý však vyvolá právne následky okamihom doručenia druhej zmluvnej strane a pôsobí na rozdiel od ostatných spôsobov skončenia nájmu ex tunc, t.j. do minulosti- ku dňu vzniku nájmu, tak ako to vyplýva z , keď k odstúpeniu od zmluvy ani nedošlo. Vzhľadom k tomu, že na základe predmetnej nájomnej zmluvy obidve zmluvné strany prijali plnenie podľa zmluvy, nemohli už od zmluvy odstúpiť, a preto žalobný nárok nemožno právne kvalifikovať ako odstupné, a preto súd aj z tohto dôvodu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

V konaní nebolo sporné, že predmetnú nájomnú zmluvu pripravil žalobca v 1. rade a predložil ju žalovanej na podpis bez toho, aby žalovanej jasne a zrozumiteľne vysvetlil obsah predmetného ustanovenia v zmluve v článku označenom ako Zrušenie zmluvy - zmluvné pokuty, ktoré odôvodnil len tým, že je to na jeho ochranu, keď žalovaná nemohla a nemala možnosť ovplyvniť jej obsah a ako celok ju podpísala. Vôľa druhej zmluvnej strany - žalovanej pri uzavretí predmetnej nájomnej zmluvy dohodnúť sa na sankcii za predčasné ukončenie zmluvy nebola daná, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, a preto nemožno hovoriť o dohode zmluvných strán o sankcii, ktorú žalobca v 1. rade označil ako zmluvnú pokutu za predčasné ukončenie zmluvy. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca v 1. rade neuviedol do predmetnej zmluvy žiadnu výpovednú dobu pre žalovanú pri predčasnom ukončení nájomného vzťahu, keď rovnaký účel aký sledoval žalobca v 1. rade v článku označenom ako zmluvné pokuty by splnilo napr. ustanovenie o výpovednej dobe v trvaní troch mesiacov, počas ktorej by nájomca bol povinný platiť dohodnuté nájomné. Žalovaná po tom, ako v marci 2012 vypovedala nájomnú zmluvu, predmet nájmu užívala do 30. júna 2012 a riadne platila nájomné za obdobie od apríla 2012 do júna 2012 vrátane, čo nebolo v konaní sporné.

Súd nezistil iný dôvod pre priznanie nároku žalobcov, ktorý si uplatnili predmetnou žalobou a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Súd rozhodne o trovách konania v súlade s ust. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, t. j. po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, nakoľko rozsudok nebol vyhlásený hneď po skončení konania, ktoré rozsudku predchádzalo, lebo posledné pojednávanie vo veci bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku a teda v čase vyhotovenia rozsudku súdu neboli známe skutočnosti potrebné pre rozhodnutie o trovách konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.