Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/129/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD. v právnej veci žalobcu: HOCHBAU KONSTRUKTION s.r.o., Štúrova 41/1419, Nitra, IČO: 46 139 397, zastúpený JUDr. Zuzanou Porubskou, advokátkou, Farská 25, Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 28. apríla 2014 č. 1100302/1/204804/2014/857, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou, osobne podanou na tunajší súd dňa 14. 07. 2014, domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného správneho orgánu zo dňa 28. 04. 2014 č. 1100302/1/204804/2014/857, ktorým žalovaný zrušil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava zo dňa 02. 01. 2014 č. 9104408/5/5990/2014/ Jaro, ktorým prvostupňový správny orgán podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011 v sume 19.166,67 eur a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Namietal, že žalobou napadnuté rozhodnutie spolu s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu boli vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a nesprávneho vyhodnotenia dôkazov. Uviedol, že Daňový úrad Bratislava ako prvostupňový správny orgán v postavení správcu dane vykonal u žalobcu v postavení daňového subjektu kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj až december 2011, o výsledku ktorej vyhotovil protokol zo dňa 12. 11. 2013, ktorý bol žalobcovi doručený spolu s výzvou na vyjadrenia sa k zisteniam uvedeným v protokole dňa 18. 11. 2013, pričom týmto dňom bolo možné považovať daňovú kontrolu za ukončenú. Na základe výsledkov zistených vykonanou daňovou kontrolou Daňový úrad Bratislava vydal dňa 02. 01. 2014 rozhodnutie. Poznamenal, že voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal odvolanie. Následne bolo žalobcovi doručené písomné podanie Daňového úradu Bratislava označené ako „oznámenie č. 9104408/5/783922/14/NecZ zo dňa 28. 02. 2014“, v ktorom Daňový úrad Bratislava uviedol, že k nim bolo doručené dňa 04. 02. 2014 odvolanie žalobcu podané dňa 03. 02. 2014 voči rozhodnutiam vydaným na základe vykonanej daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia máj 2011 až december 2011. V oznámení Daňový úrad Bratislava uviedol, že od 01. 01. 2014 je podľa § 14 ods. 1 daňového poriadku povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, doručovať finančnej správe podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 a že v rozhodnutiach vydaných správcom dane je uvedená forma podania, ale nie spôsob mysliac tým zrejme

poučenie. Z uvedeného dôvodu Daňový úrad Bratislava uviedol, že na žalobcom podané odvolania sa hľadí ako na nepodané, pretože sú v rozpore s citovaným ustanovením. Konštatoval, že mu bolo doručené ďalšie rozhodnutie Daňového úradu Bratislava zo dňa 20. 02. 2014 č. 9104408/694594/2014/ NecZ, ktorým prvostupňový správny orgán zastavil daňové konanie vo veci vyrubovacieho konania na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2014 u žalobcu, pričom zdaňovacie obdobie mesiaca jún 2014 bolo tiež podrobené daňovej kontrole, výsledkom ktorej bolo vydanie protokolu. Následne bolo žalobcovi doručené rozhodnutie vydané žalovaným dňa 28. 04. 2014, teda napadnuté rozhodnutie, ktorým žalovaný rozhodoval o odvolaní žalobcu voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu, a to takým spôsobom, že ho zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Poznamenal, že v priebehu konania sa odvolal voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu, ktorý vydal následne oznámenie zo dňa 28. 02. 2014, v ktorom uviedol, že na žalobcom podané odvolanie sa hľadí ako na nepodané. Následne mu dňa 14. 05. 2014 bolo doručené rozhodnutie zo dňa 28. 04. 2014, ktorým bolo odvolanie žalobcu voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu zamietnuté. Žalobca teda nerozumie tomu, či bolo alebo nebolo jeho odvolanie správnym orgánom akceptované a ktoré z týchto rozhodnutí je teda záväzné. Pre túto zmätočnosť a vady konania považoval postup správneho orgánu za nezákonný, vyvolávajúci stav právnej neistoty, a to i z dôvodu, že mu nebolo doručené žiadne vysvetlenie zo strany správnych orgánov k dvom protichodným rozhodnutiam a nevie, ako s nimi naložiť. Poukázal na judikatúru v oblasti daňového práva, konkrétne na rozhodnutie NUS 24/2010, z ktorého vyplýva, že ak dĺžka daňovej kontroly prekročila zákonom ustanovenú maximálnu dobu trvania 12 mesiacov, protokol z takejto daňovej kontroly predstavuje nezákonne získaný dôkazný prostriedok, ktorý v daňovom konaní nemôže byť použitý. Ďalej poukázal na ust. , , , , o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ust. , , , daňového poriadku, rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. a rozhodnutia Európskeho súdneho dvora vo veciach Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd (C-353/03), Bond House Systems Ltd (C-484/03) a Kittel (C-439/04). Poznamenal, že dôkazné bremeno, že u iného daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu je na správcovi dane, resp. orgánoch činných v trestnom konaní, pričom žalobcovi (daňovému subjektu) zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov. Skutočnosť, že žalobca ako daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom je dôkazným bremenom správcu dane. Konštatoval, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí iba kopíruje rozhodnutie prvostupňového orgánu, keď iba uvádza, že spoločnosť Jiman, s.r.o. nesídli v mieste zapísanom v Obchodnom registri a zmenila konateľa, ktorý so správcom dane nekomunikuje. Mal za to, že v napadnutom rozhodnutí absentujú úvahy, akými sa zaoberal prvostupňový správny orgán pri výkone daňovej kontroly a z ktorých vyvodil závery, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia, naviac prvostupňový správny orgán počas celého roka, t. j. od momentu začatia kontroly až takmer do jej ukončenia, nepožadoval žiadne vysvetlenia k predloženým dokladom, nekomunikoval s daňovým poradcom žalobcu a nepožadoval žiadnu súčinnosť. Z uvedeného dôvodu bol žalobca toho názoru, že dokazovanie nebolo postačujúce, resp. žiadne.

Žalovaný správny orgán žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobné dôvody v merite veci sú zhodné s dôvodmi odvolania, ktoré predchádzalo žalobe, podal vyjadrenie zhodné s dôvodmi uvedenými v žalobou napadnutom rozhodnutí a pridržiava sa dôvodov uvedených v tomto rozhodnutí.

Konštatoval, že Daňový úrad Bratislava vydal dňa 02. 01. 2014 rozhodnutie č. 9104408/5/5990/2014/ Jaro, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 17. 01. 2014 a proti ktorému podal žalobca odvolanie na poštovú prepravu dňa 03. 02. 2014, teda odvolanie bolo podané osobou oprávnenou, písomnou formou, prostredníctvom pošty. Správca dane v reakcii na odvolanie dňa 28. 04. 2014 zaslal daňovému subjektu oznámenie č. 9104408/5/783922/2014/NecZ, podľa ktorého sa na podané odvolanie hľadí ako na nepodané z dôvodu, že od 01. 01. 2014 má platiteľ dane povinnosť doručovať podania finančnej správe elektronicky. Správca dane žalobcovi ešte ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty vykonal daňovú kontrolu, ale dňom 31. 12. 2013 správca dane zrušil žalobcovi registráciu pre daň, určil posledné zdaňovacie obdobie december 2013 a od 01. 01. 2014 tak už žalobca nebol platiteľom DPH. Správca dane tak zaslal daňovému subjektu nesprávne oznámenie zo dňa 28. 02. 2014 (nie rozhodnutie, ako uvádza žalobca), keďže platiteľovi dane bola dňom 31. 12. 2013 zrušená registrácia na DPH a netýkala sa ho teda povinnosť podávať podania elektronicky. Vzápätí na to ale správca

dane uvedené pochybenie napravil, keď v zmysle § 73 ods. 2 daňového poriadku obratom postúpil predmetné odvolanie žalovanému, o čom žalobcu listom zo dňa 10. 03. 2014 upovedomil a súčasne mu oznámil, že keďže žalobcovi bolo určené posledné zdaňovacie obdobie na dani z pridanej hodnoty december 2013, má považovať zaslané oznámenie zo dňa 28. 02. 2014 za bezpredmetné. Zdôraznil, že oznámenie správcu dane č. 9104408/5/783922/2014/NecZ o tom, že na podané odvolanie sa hľadí ako na nepodané, nie je rozhodnutím vo veci odvolania a nie je možné ho ani za také považovať, keďže týmto oznámením neboli žalobcovi uložené povinnosti alebo priznané práva v zmysle daňového poriadku alebo osobitného predpisu. O odvolaní bolo riadne rozhodnuté až vydaným rozhodnutí žalovaného č. 1100302/1/204349/2014/857 zo dňa 28. 04. 2014 za zdaňovacie obdobie október 2011 a rozhodnutím č. 1100302/1/204804/2014/857 zo dňa 28. 04. 2014 za zdaňovacie obdobie november 2011, keď v oboch prípadoch odvolací orgán zrušil rozhodnutia správcu dane a vrátil vec na ďalšie konanie. Poznamenal, že v oboch prípadoch si žalobca uplatňoval nárok na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa Jiman, s.r.o. (predtým FREEBAU CONSTRUCTION, s.r.o.) za nákup lešenia, resp. nákup stavebných prác, pričom miestne príslušný správca dane spoločnosti Jiman, s.r.o., Daňový úrad Prešov poskytol Daňovému úradu Bratislava podrobné informácie ohľadom sídla spoločnosti, ktoré však boli nedostatočné vo vzťahu k deklarovaným zdaniteľným plneniam, ktoré mala v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach spoločnosť Jiman, s.r.o. pre žalobcu vykonať. Daňová kontrola bola ukončená dňa 18. 11. 2013, t. j. dňom doručenia protokolu s výzvou, a správca dane tak dodržal ročnú lehotu stanovenú zákonom na výkon daňovej kontroly. Tvrdenie žalobcu, že splnil všetky podmienky na odpočet DPH, preto mu daňový úrad v roku 2011 nárokovanú sumu nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie november 2011 aj vyplatil považoval žalovaný v rozpore s obsahom spisu.

Zdôraznil, že správca dane pri výkone kontroly neporušil žiadnu zo základných zásad daňového konania a jediné, čo správca dane nevykonal dostatočne, bolo zistenie skutkového stavu vo vzťahu k priamemu dodávateľovi, spoločnosti Jiman s.r.o. a práve tieto zisťovania zaviazal odvolací orgán správcu dane v ďalšom konaní vykonať. Poukázal na to, že miestne zisťovanie v septembri 2012, výsledkom ktorého bolo začatie daňovej kontroly za máj až december 2011 dňa 04. 12. 2012, vykonal Daňový úrad Bratislava na základe požiadavky Prezídia Policajného zboru, úradu bola proti organizovanej kriminalite, odbor Bratislava, oddelenie finančnej polície č. PPZ-BOK-BA-FP-225005/2012 zo dňa 15. 08. 2012. Mal za to, že Finančné riaditeľstvo SR rozhodlo správne, keď odvolaniu žalobcu vyhovelo, zrušilo napadnuté rozhodnutie daňového úradu z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a vec vrátilo správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. Finančné riaditeľstvo SR tak vyhovelo požiadavke odvolávajúce sa, zrušilo rozhodnutie správcu dane a správca dane vo veci naďalej koná, preto považoval podanú žalobu za bezpredmetnú, keďže stav aký chce svojou žalobou žalobca dosiahnuť, už bol navodený rozhodnutím odvolacieho orgánu.

Krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný (, ), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa zamietol.

Vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania postupom podľa . Žalobca a žalovaný sa nevyjadrili, či súhlasia s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. , hoci boli súdom písomne vyzvaní a poučení o následkoch. Rozsudok súd dňa 18. 02. 2015 verejne vyhlásil za splnenia zákonných podmienok ( a ).

Z predloženého administratívneho spisu týkajúceho sa žalobcu, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového správneho orgánu, teda správcu dane, súd zistil, že na základe poverenia na výkon daňovej kontroly č. 91024085/3202326/12/Jar zo dňa 05. 11. 2012 správca dane dňom 04. 12. 2012 začal vykonávať daňovú kontrolu (v priestoroch Daňového úradu Bratislava), ktorej predmetom bola daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj - december 2011 u daňového subjektu (žalobcu). Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 04. 12. 2012 vyplýva, že ústneho pojednávania sa zúčastnil daňový poradca žalobcu a predložil doklady ku kontrole. Daňový úrad Bratislava vyzval konateľa žalobcu, aby sa dostavil na Daňový úrad Bratislava a predložil hlavné knihy za máj až december 2011. Zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 19. 12. 2012 vyplýva, že sa ústneho pojednávania zúčastnil konateľ žalobcu p. Alan Hamzič za účelom preverenia ekonomickej činnosti žalobcu za zdaňovacie

obdobia roku 2011 v zmysle ust. , avšak na položené otázky správcom dane konateľ žalobcu neodpovedal, resp. uviedol, že sa vyjadrí písomne v lehote určenej správcom dane. Následne bolo dňa 24. 01. 2013 správcovi dane doručené vyjadrenie konateľa žalobcu zo dňa 22. 01. 2013. Písomným podaním zo dňa 08. 11. 2012 oznámil správca dane žalobcovi výsledok daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia máj až december 2011 u daňového subjektu, avšak zásielka obsahujúca toto oznámenie sa vrátila späť správcovi dane s poznámkou „adresát je neznámy“. Výzvou zo dňa 12. 11. 2013 vyzval správca dane žalobcu, aby sa vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly zo dňa 12. 11. 2013, ktorý mu v prílohe zaslal a označil dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Predmetná zásielka sa správcovi dane vrátila s poznámkou „adresát neznámy“. Ďalej sa v predloženom spise nachádza nájomná zmluva o nájme stavebného lešenia zo dňa 01. 06. 2011 uzatvorená medzi žalobcom ako prenajímateľom a spoločnosťou Freebau s.r.o. ako nájomcom. Predložený spis obsahuje i fotokópiu faktúry č. 062011 zo dňa 29. 07. 2011, ktorú vystavila spoločnosť Merlingold s.r.o. pre žalobcu na sumu 46.800,- eur s DPH za stroj na omietku MALTECH M5, spolu s dodacím listom k faktúre č. 062011, výdavkovým pokladničným blokom č. 11HV34A, výdavkovým pokladničným blokom č. 11HV31, výdavkovým pokladničným blokom č. 11HV30 a fotokópiu kúpnej zmluvy zo dňa 26. 07. medzi spoločnosťou Merlingold s.r.o. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim predmetom ktorej boli stroje na omietku Maltech M5 (4ks).

Správca dane vykonal dňa 17. 10. 2013 miestne zisťovanie na adrese sídla spoločnosti Merlingold s.r.o., Obchodná 19, Bratislava v súvislosti s kontrolou DPH u žalobcu, avšak zistil, že na uvedenej adrese sídla uvedenej v OR sa táto spoločnosť nenachádza. Podaním zo dňa 18. 10. 2013 vyzval správca dane spoločnosť Merlingold s.r.o. na predloženie dokladov. Zásielka obsahujúca túto výzvu sa vrátila späť správcovi dane s poznámkou „adresát je neznámy“. Správca dane vykonal tiež dožiadanie na Daňový úrad Prešov za účelom vykonania šetrenia u daňového subjektu Jiman, s.r.o. a preverenia faktúr od žalobcu. Daňový úrad Prešov oznámil podaním zo dňa 25. 11. 2013, že v spoločnosti Jiman, s.r.o., Námestie slobody 3, Vranou nad Topľou vykonal miestne zisťovanie na adrese sídla spoločnosti, avšak takúto spoločnosť nenašiel. V súvislosti s výkonom daňovej kontroly požiadal Daňový úrad Košice o vykonanie miestneho zisťovania v spoločnosti Lui s.r.o., ale konateľ tejto spoločnosti uviedol, že nikdy neposkytol súhlas vlastníka nehnuteľnosti so zápisom nehnuteľnosti ako sídla podnikania do OR spoločnosti Jiman s.r.o.

K protokolu z vykonanej daňovej kontroly zo dňa 12. 11. 2013 sa písomným podaním zo dňa 06. 12. 2013 vyjadril žalobca, avšak oneskorene. Správca dane - Daňový úrad Bratislava dňa 02. 01. 2014 vydal rozhodnutie č. 9104408/5/5990/2014/Jaro, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 19 166,67 eur. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol dôvody svojho nesúhlasu s rozhodnutím a žiadal rozhodnutie zrušiť. Žalovaný správny orgán rozhodnutím zo dňa 28. 04. 2014 č. 1100302/1/204804/2014/857 zrušil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava zo dňa 02. 01. 2014 č. 9104408/5/5990/2014/Jaroa vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Podľa ustanovenia druhej hlavy piatej časti sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia ( ).

Podľa , , , v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických

osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Tunajší krajský súd konštatuje, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je rozhodnutím procesným, ktoré pre žalobcu vo vzťahu k posudzovanej veci nezakladá žiane práva a povinnosti s konštitutívnym účinkom, t. j. nie je spôsobilé úkrátiť žalobcu na jeho právach a právom chránených povinnostiach, teda ani na základných právach a slobodách, a to svojím obsahom alebo jemu predchádzajúcim postupom, nakoľko rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo žalovaným (odvolacím) správnym orgánom zrušené. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je rozhodnutím správneho orgánu, ktoré súdy nepreskúmavajú podľa .

Za situácie, kedy nie je ukončené konanie správneho orgánu o návrhu žalobcu, vydaním právoplatného rozhodnutia, nemôže všeobecný súd v prejednávanej veci do rozhodovacieho procesu správneho orgánu pred vydaním rozhodnutia o merite veci zasiahnuť. Zákonné výnimky o dohľadovej účasti všeobecného súdu v správnom konaní pred vydaním meritórneho rozhodnutia vo veci nie je možné v tomto prípade uplatniť. Z uvedeného dôvodu preto tunajší súd nemohol vykonať nápravu v tom rozsahu, ako ju požadoval žalobca vo svojej žalobe, resp. vo svojom odvolaní.

V tejto súvislosti dáva tunajší súd do pozornosti, že súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania. Podľa až 3 súdy preskúmavajú iba tie rozhodnutia správnych orgánov, ktorých priamym účinkom je legálny zásah do právneho postavenia jednotlivca (prostredníctvom založenia, zmeny alebo zrušenia oprávnenie alebo povinnosti) alebo pripustenie možnosti tohto legálneho zásahu do jeho práv, právom chránených záujmov alebo povinností (piata časť ), ktorý má charakter subsidiárnej súdnej ochrany v zmysle pre oblasť rozhodovania v správnom konaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že rozhodnutie, ktorým žalovaný správny orgán, ako odvolací orgán, zrušil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, nemení konkrétne práva alebo povinnosti fyzickej alebo právnickej osoby a preto nemôže byť predmetom preskúmania podľa piatej časti v rozsahu dôvodov žaloby ( ).

V danej veci bolo potrebné rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a žalobu podľa zamietnuť, keďže nenastala situácia tvrdená žalobcom, že žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného správneho orgánu bol na svojich právach ukrátený.

V priebehu konania na súde, po rozhodnutí vo veci, právna zástupkyňa žalobcu oznámila súdu, že žalobca zanikol zlúčením so spoločnosťou Akradia, s.r.o., Bratislava, bez likvidácie, ktorá sa neskôr zlúčila so spoločnosťou Dereg, s.r.o., ktorá prevzala všetky jej záväzky.

Súd prvého stupňa takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej

republiky v Bratislave, do 15-tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného

súdu, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha ( ).