Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-4C/69/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci navrhovateľa P. T., nar. XX.X.XXXX, F. XXXX, právne zastúpeného JUDr. Milanom Rojčekom, advokátom, AK Botttova 7, Žilina proti odporcom 1/ P. F., nar. X.X.XXXX, F. XXXX a 2/ Š. F., nar. XX.X.XXXX, F. XXXX, obaja právne zastúpení JUDr. Martou Heidingerovou, advokátkou so sídlom AK Vysoká 32, 811 06 Bratislava, v konaní o neúčinnosť právnych úkonov takto

rozhodol:

I. Právny úkon - zmluva o spätnom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam CKN XXXX/X - TTP o výmere XX m2, CKN XXXX/X - TTP o výmere XXX m2, zapísaných na LV č. XXXX (t.č. LV č. XXXX) kat. úz. F. uzavretá medzi odporcami v 1. a 2. rade ako rodičmi (obdarovanými) a L. F. - synom (darcom) dňa X.X.XXXX, vklad povolený dňa X.X.XXXX pod V XXX/XXXX j e p r á v n e n e ú č i n n ý voči navrhovateľovi v rozsahu vymáhateľnej pohľadávky navrhovateľa - veriteľa voči dlžníkovi L. F., nar. XX.X.XXXX, F. XXXX na základe rozsudku Okresného súdu v Čadci č.k. -77 zo dňa 25.4.2012, právoplatný dňa 13.6.2012.

II. Návrh na určenie neúčinnosti právnych úkonov:

- žiadosti o zmenu stavebníka stavby rozostavaného rodinného domu na parcele CKN XXXX/X kat. úz. F. zo dňa XX.X.XXXX z pôvodných stavebníkov L. F., O.. XX.X.XXXX a manželky Ľ., O.. XX.X.XXXX, V. F. XXXX na nových stavebníkov - odporcov v 1. a 2. rade

- rozhodnutia obce F. zo dňa XX.X.XXXX, č.k. F.-XXX/XXXX, právoplatné dňa 18.8.2011 o povolení zmeny stavebníka na základe žiadosti zo dňa XX.X.XXXX z a m i e t a. III. Žiadny z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Dňa 1.3.2013 navrhovateľ podal proti odporcom 1/, 2/ návrh. V prvom rozsudočnom návrhu žiadal určiť, že zmluva o spätnom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti uzavretá medzi L. F., F. XXXX a nadobúdateľmi P. F., O.. X.X.XXXX a manželkou Š.O. F., E.. Č., O.. XX.X.XXXX, F. XXXX, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti parcely CKN XXXX/X TTP o výmere XX m2 a CKN XXXX/X TTP o výmere XXX m2 vedené na LV XXXX kat. úz. F. je voči navrhovateľovi právne neúčinná. V rozsudočnom návrhu pod bodom 2 žiadal určiť, že žiadosť žiadateľa stavebníka L. F. a manželky Ľ. F., F. XXXX o povolenie zmeny stavby rodinného domu na parcele CKN XXXX/X ohľadom zmeny stavebníka a následné rozhodnutie obce F. č.: F.-XXX/XXXX zo dňa 23.3.2011, na základe ktorého došlo k zmene nedokončenej stavby rodinného domu na parcele CKN XXXX/X kat. úz. F. v osobe stavebníka z L. F., nar. XX.X.XXXX a manželky Ľ., O.. XX.X.XXXX, F. XXXX na P. F., O.. X.X.XXXX a manželku Š., O.. XX.X.XXXX, F. XXXX sú voči navrhovateľovi právne neúčinné. Skutkový základ uplatneného nároku bol ten, že syn odporcov 1/, 2/ L. F., O.. XX.X.XXXX, F. XXXX na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu v Čadci č.k. je

povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 6 991 € istiny s príslušenstvom. Pohľadávka je vymáhaná v exekučnom konaní pod č.k. EX 20/2012 na Exekútorskom úrade JUDr. Jána Sigeta, súdneho exekútora Žilina. Dlžník L. F. bol vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. F.é a to parcely KNC XXXX/X TTP o výmere XX m2, CKN XXXX/X TTP o výmere XXX m2 a stavebníkom, vlastníkom spolu s manželkou rozostavanej stavby rodinného domu na parcele CKN XXXX/X kat. úz. F.. Dlžník navrhovateľa počas súdneho konania o zaplatenie peňažnej sumy previedol v roku 2011 vlastníctvo na odporcov 1/, 2/ na základe zmluvy o spätnom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorá bola zavkladovaná pod X. XXX/XXXX zo dňa 22.2.2011 a dňa 23.3.2011 na základe rozhodnutia obce F. Č.. F.-XXX/XXXX došlo k povoleniu zmeny nedokončenej stavby „rodinný dom“ postavenej na parcele CKN XXXX/X kat. úz. F. v osobe stavebníka na odporcov 1/, 2/ - rodičov dlžníka. V zmysle uvedených právnych úkonov povinný L. F. nemá žiaden majetok, nemá žiaden príjem, z ktorého by uspokojil záväzky voči navrhovateľovi vo výške 6 991 € istiny s príslušenstvom. Nepreberá poštové zásielky. Spolu so svojou manželkou odmieta komunikovať so súdnym exekútorom. Dlžník navrhovateľa L. F. uvedenými právnymi úkonmi v prospech odporcov 1/, 2/ chcel úmyselne ukrátiť navrhovateľa ako svojho veriteľa, aby nemohol od neho vymôcť svoju vymáhateľnú pohľadávku, ktorá vznikla ešte pred uskutočnením uvedených právnych úkonov. Je zrejmé, že odporcovia 1/, 2/ ako rodičia vedeli o finančných záväzkoch svojho syna, poznali jeho úmysel nezaplatiť navrhovateľovi. Manželka dlžníka taktiež odmieta preberať akékoľvek poštové zásielky od súdneho exekútora, i keď má vedomosť o dlhoch svojho manžela. Na základe uvedeného skutkového stavu je preto nútený navrhovateľ domáhať sa ochrany svojho práva podaním žaloby na súd. Dlžník žalobcu urobil všetky úkony v úmysle zbaviť sa majetku, aby sa vyhol splneniu svojej povinnosti - zaplatenia dlhu navrhovateľovi. V nadväznosti na preto navrhovateľ žiada určiť, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky a sú preto voči nemu právne neúčinné. Na pojednávaní dňa 2.12.2014 (čl. 79 spisu) právny zástupca navrhovateľa a navrhovateľ zotrvali na písomnom znení návrhu. Počas prerušenia konania nedošlo k zaplateniu dlhu. Navrhovateľ doplnil, že dlžníkovi sa nešlo dovolať, keď ho vyzýval k zaplateniu dlhu. Nedvíhal telefón. Keď sa mu podarilo dovolať, tak mu oznámil, že už nič nemá, že všetko prevedie na rodičov a navrhovateľ nič nedostane. Teda dlžník mal o tom vedomosť 3-4 mesiace pred prevodom. Následne bol navrhovateľ nútený podať žalobu. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 27.1.2015 (čl. 86 a nasl. spisu) v ústnom záverečnom návrhu i písomnom záverečnom návrhu uviedol: Nebol dôvod k spätnému vráteniu daru podľa . Úkon bol účelový, odporovateľný. Na manželku dlžníka neboli žiadne dôvody na aplikáciu ustanovenia o vrátení daru. Poukázal na závery a právu vetu rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. , č.k. . Mal za to, že v konaní bolo preukázané, že rodičia povinného mali vedomosť o dlhoch svojho syna, aj sa ho na to pýtali. Svedok to vo svojej svedeckej výpovedi jednoznačne potvrdil. V písomnom znení záverečného návrhu zo dňa 1.12.2014, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť záverečného návrhu ústne predneseného na pojednávaní dňa 27.1.2015, právny zástupca navrhovateľa uviedol právne zdôvodnenie odporovateľnosti právneho úkonu a to s poukazom na rozsudky Najvyššieho súdu SR č.k. , č.k. , ustanovenie , rozhodnutie Najvyššieho súdu SR - uznesenie sp. zn. zo dňa 17.12.2008, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. , rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu ČR , rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. , rozsudok Krajského súdu Košice č.k. . Vychádzajúc z uvedených rozhodnutí v záverečnej písomnej reči uviedol v nadväznosti na konkrétny spor a konkrétny skutkový stav v konaní pod sp. zn. , že dlžník svojimi právnymi úkonmi v tomto spore chcel ukrátiť veriteľa - navrhovateľa a to právnym úkonom - zmluvou o spätnom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na odporcov a právnym úkonom zmenou stavebníka, ktorou previedol vlastnícke právo k rozostavanej stavbe, ktorú mal v BSM so svojou manželkou. Tým spôsobil dlžník, že nemá žiaden majetok, ktorým by uspokojil dlh voči navrhovateľovi. Navrhovateľ preto žiadal určiť uvedené právne úkony za právne neúčinné voči navrhovateľovi. Odporcovia 1/, 2/ P. F., Š. F. sú rodičia dlžníka L. F.. Vo vyjadrení zo dňa 22.4.2013 na čl. 23 uviedli, že s návrhom nesúhlasia. Nie sú splnené podmienky podľa . Je pravdou, že zmluvou spísanou na Notárskom úrade L.. W. X. do zápisnice pod N 58/2008 zavkladovanej pod V 548/2008 dňa 9.12.2008 darovali synovi L. nehnuteľnosti. Je pravdou aj to, že došlo k spätnému prevodu vlastníckeho práva zmluvou zo dňa 2.2.2011, ktorej vklad bol povolený pod V 483/2011. Na základe spätného prevodu rodičia, odporcovia 1/, 2/, spätne získali nehnuteľnosti od syna. Dôvodom

bola skutočnosť, že syn sa k rodičom správal v rozpore s dobrými mravmi. Tým boli naplnené podmienky ustanovenia na vrátenie daru. Rovnaký postup bol zaujatý aj v súvislosti s rozostavaným rodinným domom. Na pojednávaní dňa 4.7.2013 po pokuse o zmier zo strany sudkyne za súhlasu všetkých účastníkov konania došlo k odročeniu pojednávania na neurčito za účelom mimosúdneho pokonania. Bol zároveň vznesený procesný návrh na prerušenie konania na dobu 6 mesiacov. Uznesením č.k. -48 zo dňa 4.7.2013, právoplatným dňa 14.12.2013, podľa súd prerušil konanie na 6 mesiacov za účelom pokonania účastníkov konania. 6 mesiacov uplynulo dňa 14.6.2014. Už 16.12.2013 (čl. 55) podal právny zástupca navrhovateľa návrh na pokračovanie v konaní. Uviedol, že dlžník odmieta zaplatiť dlh. Odporcovia neprejavili žiaden záujem o pokonanie. Na vytýčené pojednávanie dňa 18.9.2014 sa odporcovia 1/, 2/ nedostavili. Žiadali pojednávanie odročiť. Súd nepovažoval dôvod pre odročenie pojednávania za závažný dôvod podľa a . Uznesením č.k. -74, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.12.2014 a ktoré bolo vydané dňa 18.11.2014, zaviazal odporcov 1/, 2/ k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi zavinené trovy konania vo výške 115 €. Na ďalšie pojednávanie vytýčené na deň 2.12.2014 sa dostavili odporcovia 1/, 2/, aj ich právna zástupkyňa a vzniesli námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni z dôvodu, že na predchádzajúcich pojednávaniach im sudkyňa neumožnila sa prejaviť a vyjadriť. Súd takýto postup považoval za účelový postup, keďže predchádzajúce pojednávanie bolo odročené za súhlasu účastníkov konania, za účelom mimosúdneho pokonania. Nepredložil vec nadriadenému súdu. Na námietku neprihliadal. Nebola vznesená včas a bola vznesená z procesných dôvodov. Právna zástupkyňa odporcov 1/, 2/ na pojednávaní dňa 2.12.2014 uviedla, že návrh žiadajú odporcovia 1/, 2/ v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný. V čase prevodu nemali vedomosť o dlhu syna voči navrhovateľovi, ani iným osobám. Synovi zomrelo mal. dieťa. Tým sa zmenilo jeho správanie. Začal požívať nadmerne alkohol, nestaral sa o rodinu. To ovplyvnilo jeho správanie. Rodičia mu dohovárali. Vyčítali mu, že mu darovali majetok a chceli, aby žil riadnym životom. Pred Vianocami v roku 2011 došlo k hádke medzi rodičmi a synom. Uviedli mu, že by boli neradi, keby prišli o dom a nehnuteľnosti, keďže sa nestará o svoje záležitosti. Rodičia ho neprehovárali k spätnému prevodu nehnuteľnosti. Ich syn sám iniciatívne navrhoval spätný prevod, aby mal od rodičov pokoj. Odporkyňa 2/ F. Š. na pojednávaní dňa 2.12.2014 uviedla, že v celom rozsahu sa pridržiava tvrdení svojej právnej zástupkyne v písomnej i ústnej podobe. Nad rámec uviedla: Syn sa oženil, odsťahoval sa. Rodičia mali pozemok, rozostavaný rodinný dom. Z toho dôvodu pozemok a rozostavaný dom previedli na syna a nevestu, aby mali dom, aby si ho dokončili. V roku 2008 mu zomrel syn, začal piť. Vulgárne sa správal, urážal rodičov, vznikali konflikty. Následne sa im narodila dcéra. Syn neprestal požívať alkohol. Vzali dieťa, odišli. Syn bol urazený v dôsledku výčitiek rodičov a sám iniciatívne navrhol spätný prevod nehnuteľností na rodičov, že nechce s nimi mať nič spoločné. Rodičia túto ponuku prijali s tým, že dajú vnúčatám. Vrazili do toho veľa peňazí, báli sa o majetok. Nerobili však na syna nátlak, sám sa rozhodol. Situácia v manželstve syna bola v tom čase taká, že sa mali rozvádzať. Nevesta sa nesprávala nevhodne, len plakala. So spätným prevodom súhlasila aj nevesta, keď syn pil a ona si s ním nevedela rady. Matka nevedela za čo pil, kde pracoval. Viac sa o neho nestarala. Bol ženatý, mal manželku, bola to ich starosť. Nevesta spomínala, že keď sa nezmení, nepolepší, že sa s ním rozvedie. Matka nevedela o finančných pomeroch syna a nevesty, nebývali spoločne, bývali u rodičov nevesty. Nezdôverovali sa odporkyni, koľko zarábajú, koľko majú peňazí. Odporca F. P. na pojednávaní dňa 2.12.2014 uviedol, že sa stotožňuje s ústnym a písomným prednesom svojej právnej zástupkyne. Nad rámec uviedol: Syn tak pil, že v Bratislave padol, rozbil si hlavu, volali mu pohotovosť. Bol hospitalizovaný. Čo sa týka rodinného domu, stavali to spoločne. Financoval otec dlžníka, teda odporca. Mal dosť finančných prostriedkov. Rodinný dom bol stavaný svojpomocne. Celá rodina chodila pomáhať. Pozemok patril odporcom. Pozemok taktiež vysporiadali odporcovia za svoje finančné prostriedky. Nevedel konkretizovať, koľko ich to stálo, nepamätal si. Financovali rodinný dom, ktorý staval ich syn, ale odmietali platiť dlh navrhovateľa, pretože tento dlh nepovažovali za svoj dlh. Do rodinného domu investovali aj po spätnom prevode. Teraz je zakonzervovaný, aby nevznikali škody. Vždy, keď sú nejaké finančné prostriedky, pokračujú v dokončovaní rodinného domu. Z výsluchu rodičov súd vyvodil skutkový a právny záver, že k spätnému prevodu nehnuteľností zo syna na rodičov (odporcov) nedošlo v príčinnej časovej súvislosti s úmrtím dieťaťa, nevhodným správaním na to nadväzujúcim, ktoré by zakladalo dôvod na vrátenie daru podľa . K úmrtiu dieťaťa došlo v roku 2008, k spätnému prevodu nehnuteľností 2.2.2011, teda po 3 rokoch. Týmto časovým odstupom nepreukázali intenzitu zásahu do svojich rodičovských práv podľa , ktorá by odôvodňovala nárok na vrátenie daru. Išlo o iniciatívu syna, dlžníka, ktorý navrhol spätný prevod, rodičia - odporcovia ponuku prijali. Nešlo o právny úkon z iniciatívy rodičov

- odporcov, domáhajúcich sa vrátenia daru od syna.

Dlžník - syn odporcov F. L., O.. XX.X.XXXX, F. XXXX na pojednávaní dňa 27.1.2015 ako svedok uviedol: Navrhovateľ mu požičal peniaze. S rodičmi má neutrálny vzťah, ktorý bližšie nevysvetlil. Dlh voči navrhovateľovi je vo výške 400 000 korún, z toho 300 000 korún mu vrátil. Súd neuznal jednu splátku 3 300 €, ktorú navrhovateľovi vrátil prostredníctvom švagrinej pred domom v aute. Je si vedomý záväzku na základe súdneho rozhodnutia. Na otázku súdu, či má záujem dobrovoľne zaplatiť dlh na základe právoplatného rozsudku, uviedol, že áno. Zaplatí mu to v splátkach. Je si vedomý, že od právoplatnosti rozsudku ubehli dva roky a dlh nesplatil ani čiastočne. Dostal sa do finančných problémov, nemal na to finančné prostriedky. V čase, kedy požičiaval od navrhovateľa peniaze, nemal finančné problémy. Bolo to len na výplaty zamestnancov, ktorých mal. Bol v druhotnej platobnej neschopnosti. Iný podnikateľský subjekt mu nezaplatil. Išlo len o vyplnenie časového priestoru medzi zaplatením dlhu zo strany iného podnikateľského subjektu. Požičal si od navrhovateľa peniaze na uvedený účel s tým, že keď jemu budú finančné prostriedky zaplatené, tak zaplatí aj navrhovateľovi. Svedkovi však peniaze zaplatené neboli. Pripustil, že navrhovateľ nie je povinný znášať za neho podnikateľské riziko. Navrhovateľ sa na podnikaní svedka nepodieľal. Napriek tomu, že sa dostal do finančných problémov, živnosť neukončil, aj keď tvrdí, že je na nule čo sa týka príjmov z podnikania. Žijú z manželkinej výplaty, majú dve deti vo veku 3 a 5 rokov. Mal problém s požívaním alkoholu. Bolo to v súvislosti s úmrtím syna, bolo to asi v rokoch 2009 - 2010. Alkohol požíval každý deň, množstvo nepočítal. Manželka s tým nesúhlasila, takmer sa rozviedli. Keď sa to dozvedeli rodičia, vznikli hádky. Rodinný dom začali stavať rodičia. Rodinný dom darovali synovi - svedkovi. Keď nastali medzi synom a rodičmi rozpory, spätne ho rodičom daroval. K spätnému daru došlo predtým, než navrhovateľ začal súdne konanie. Rodinný dom mu rodičia darovali v štádiu, kedy rodinný dom mal postavené základy. Pri spätnom dare bol rodinný dom pod strechou, bez okien, bez elektriky, bez omietok. Na rodinný dom mal svedok s manželkou stavebný úver vo výške 47 000 €. Časť použil na splatenie dlhov. Z tohto úveru zaplatil aj navrhovateľovi časť dlhu. Odmietol odpovedať na otázku súdu, ako vydokladoval stavebné účely na poskytnutý stavebný úver, keď úver použil na iný účel - zaplatenie dlžoby. Odmietol odpovedať na otázku, koľko má dlžníkov, koľko exekúcií je proti nemu vedených. Uviedol, že rodičom nepovedal, že má dlhy. Rodičia sa ho pýtali, či má finančné problémy a či má dlhy. Na ich otázku im odpovedal, že má dlhy. Darovaciu zmluvu nemá na rozostavaný rodinný dom, iba na pozemok. Rodinný dom bol rozostavaný, ale načierno. Stavebné povolenie na rodinný dom bolo udelené svedkovi a jeho manželke. K výpovedi svedka právny zástupca navrhovateľa uviedol, že nehovoril svedok pravdu, keď tvrdil, že k úkonom došlo pred podaním žaloby. Žaloba bola podaná 1.3.2013, zmluva o spätnom prevode je zo dňa 2.2.2011, rozhodnutie obce o zmene stavebníka je zo dňa 23.3.2011. Žaloba o zaplatenie 9 691 € bola podaná na súd 22.11.2010, teda predchádzala uvedené úkony. Najprv sa navrhovateľ domáhal svojho práva na súde a až po podaní návrhu dlžník uskutočnil uvedené úkony. Právny zástupca navrhovateľa predložil svedkovi k nahliadnutiu lustráciu všetkých exekúcii voči svedkovi v počte 10, s výnimkou exekúcie týkajúcej sa spornej veci. Svedok uviedol, že je to pravdivý zoznam exekúcií. Právna zástupkyňa odporcov k tomu uviedla, že k exekúciám došlo až po spätnom vrátení daru. Výpoveďou svedka L. F. mal súd preukázané, že ku dňu rozhodovania súdu ( ) má navrhovateľ voči dlžníkovi - svedkovi vymáhateľnú pohľadávku minimálne vo výške 3 300 €, právoplatne priznanú rozsudkom Okresného súdu v Čadci č.k. -77 zo dňa 25.4.2012, právoplatného dňa 13.6.2012, ktorá je vymáhaná v exekučnom konaní pod sp. zn. EX 20/2012. Touto výpoveďou mal súd preukázané, že nemá finančné prostriedky na zaplatenie dlhu, preto dlh nezaplatil. Tým mal zároveň súd preukázané, že navrhovateľ sa nemôže domôcť od dlžníka - svedka v exekučnom konaní výplaty dlhu, keď nemá peniaze a má ďalších minimálne 10 veriteľov v štádiu exekučného konania (čl. 96 a nasl.). Jeho výpoveďou mal súd preukázané, že rodičia sa ho pýtali, či má dlhy, odpovedal im kladne. Touto výpoveďou mal súd preukázané, že odporcovia neuniesli dôkazné bremeno a nevyvrátili zákonnú domnienku, že k spätnému prevodu medzi synom a rodičmi ( ) nedošlo v úmysle ukrátiť veriteľa - navrhovateľa. Úmysel sa teda v zmysle zákonnej domnienky predpokladá. Súd vychádzal zo záveru, že v čase spätného prevodu bol rodičom (odporcom) známy úmysel ich syna ukrátiť veriteľa - navrhovateľa pri vymáhaní jeho pohľadávky. Súd ustálil, že to bol motív spätného prevodu nehnuteľností zo syna na rodičov. Dôvodom nebolo konanie syna v rozpore s dobrými mravmi podľa . Svedkyňa - F. Ľ., E.. M., na pojednávaní dňa 27.1.2015 uviedla: Odporcovia 1/, 2/ sú príbuzní, rodičia manžela. Vzťah medzi svedkyňou a rodičmi je pozitívny. Mala vedomosť o pôžičke manžela od navrhovateľa. Bližšie okolnosti jej neboli známe. Bolo to v období, kedy im zomrelo dieťa. Nevnímala. Aj tie informácie, ktoré mala, mala len sprostredkované od manžela. Hovoril jej, že chodil navrhovateľovi vracať peniaze, aj jeho švagrinej. Od odporcov dostali pozemok aj rozostavanú stavbu. Bolo to už po úmrtí dieťaťa. Svedkyňa na stavbu nechodila, ale základy rodinného domu si pamätá. Na stavbe

nepracovala. Manžel chodil pomáhať, pracovali navzájom s rodičmi. Po úmrtí dieťaťa manžel začať veľmi piť, zmenilo sa jeho správanie. Pohádal sa so svojimi rodičmi, ktorí mu dohovárali, aby si vážil toho, čo mu dali. Keď sa to nezlepšilo, manžel sa rozhodol, že rodičom vráti spätne dar. Manžel pil. Aj keď pracoval, veľa peňazí do rodiny nedal. Manželka nemala vedomosť o iných záväzkoch svojho manžela, okrem navrhovateľa. Nikto sa do domu nechodil dožadovať. Právna zástupkyňa odporcov v záverečnom návrhu na pojednávaní dňa 27.1.2015 uviedla: Navrhla návrh navrhovateľa zamietnuť ako nedôvodný v celom rozsahu. Jeho tvrdenia sú právne irelevantné, nepravdivé. Syn odporcov je zaviazaný k plneniu na základe rozsudku vo veci sp. zn. . Z celkového dlhu zaplatil už 300 000 Sk. Plateniu sa nebráni. Mal finančné problémy, dlh nedoplatil. Mal problémy aj v osobnom, aj v pracovnom živote. Je ochotný dlh doplatiť. V súvislosti s uvedenými okolnosťami potom nejde o odporovateľný právny úkon, pretože dlžník plnil a nesplnený dlh je minimálny. Naviac je ochotný dlh doplatiť. Je právne prípustné, aby rodičia žiadali vrátenie daru od syna, ktorý nekonal v súlade s ich predstavami. Sám uviedol, že jeho vzťah k rodičom bol neutrálny, teda boli tam nejaké nezhody. Aby sa do neho nestarali, vrátil dar rodičom. Z toho vyplýva, že rodičia - odporcovia nemajú žiaden dlh voči navrhovateľovi. Nemôžu niesť zodpovednosť za syna, za neuspokojenú pohľadávku. Z pripojeného spisu - rozsudku Okresného súdu v Čadci č.k. -77 zo dňa 25.4.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.6.2012, mal súd preukázané, že odporca L. F., O.. XX.X.XXXX bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi P. T., O.. XX.X.XXXX dlh vo výške 6 991 € s 9,25% úrokom z omeškania ročne z dlžných súm až do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Súd mal preukázanú časovú príčinnú súvislosť medzi dlhom svedka (návrh vo veci zo dňa 22.11.2010) a spätným prevodom 2.2.2011 Uvedenými dôkazmi pri kompletnom vyhodnotení mal súd preukázané, že právoplatný a vykonateľný rozsudok vo veci sp. zn. je podľa záväzný a podľa o právoplatnom rozsudku nemožno ďalej konať, dokazovať (prekážka právoplatne rozsúdenej veci res iudicata). Vychádzajúc z uvedeného potom súd nemohol v konaní nanovo skúmať, či dlžník je alebo nie je povinný zaplatiť dlžnú sumu. Vychádzal z právoplatného a vykonateľného rozsudku vo veci sp. zn. , že dlžník bol zaviazaný k zaplateniu dlhu vo výške uvedenej v rozsudku a vychádzal z vyjadrenia samotného dlžníka, že ku dňu jeho výsluchu dlh nie je zaplatený v celom rozsahu, teda existuje v rozsahu 100 000 Sk, 3 300 €. Dlh minimálne v uvedenom rozsahu existoval aj ku dňu spätného prevodu nehnuteľností na rodičov. Zo spisu Katastrálneho úradu v Žiline, Správa katastra Čadca V 584/2008 mal súd preukázané, že darovacou zmluvou N 58/2008, Nz 6675/2008, ktorej vklad bol povolený dňa 9.12.2008 a ktorá bola uzavretá dňa 18.2.2008 previedli odporcovia 1/, 2/ ako rodičia na svojho syna L. F. - dlžníka navrhovateľa. Nehnuteľnosti CKN č. XXXX/X TTP o výmere XX m2 a CKN XXXX/X TTP o výmere XXX m2. Tým mal súd preukázané, že darovacia zmluva sa týkala len syna, netýkala sa nevesty a predmetom darovacej zmluvy bol len pozemok bez rodinného domu. Zo spisu KÚ Žilina, SK Čadca V 483/2011 mal súd preukázané, že odporcovia 1/, 2/ ako rodičia uzavreli so synom L. F. zmluvu o spätnom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré mu boli darované. Zmluva bola uzavretá dňa 2.2.2011, vklad povolený 3.2.2011, spätný prevod sa týkal len parciel CKN XXXX/X TTP o výmere XX m2, CKN XXXX/X TTP o výmere XXX m2 kat. úz. F.. Netýkal sa rodinného domu. K spätnému vráteniu daru došlo v nadväznosti na . Zavrhnutiahodné správanie sa L. F. v zmluve o spätnom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nie je konkretizované, aj keď zmluva týkajúca sa nehnuteľností vyžaduje písomnú formu. Spätný prevod sa týkal len syna, netýkal sa nevesty. Týkal sa len pozemkov, netýkal sa rodinného domu. Rozpor s dobrými mravmi nie je platným písomným spôsobom konkretizovaný v zmluve o spätnom dare, ktorá sa týka nehnuteľností a ktorá pre platnosť všetkých jej obsahových náležitostí vyžaduje písomnú formu. Zo spisu Obecného úradu Skalité, zmena stavu pred dokončením, súd zistil, že došlo k zmene stavebníka. Pôvodným stavebníkom bol L. F. R. U.W. Ľ. na rozostavaný rodinný dom na parcele CKN XXXX/X kat. úz. F.. Novými stavebníkmi boli rodičia - odporcovia 1/, 2/ P. F. R. U.W. Š.. Žiadosť o povolenie zmeny stavby pred jej dokončením je zo dňa 22.2.2011. Rozhodnutie obce F. o povolení zmeny stavby je zo dňa 23.3.2011, právoplatné dňa 18.8.2011. Podľa : (1) Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

(2) Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

(3) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a

a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117),

b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,

d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

(4) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a

a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom,

b) osobou blízkou (§ 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a),

c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,

e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

(5) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch, na ktorého základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to najmenej vo výške určenej znaleckým posudkom 2b) alebo odborným odhadom, a ktorý

a) spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným, 2c) alebo

b) bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi, alebo

c) bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase jeho splatnosti.

K uneseniu dôkazného bremena bolo povinnosťou navrhovateľa preukázať, že žiada určiť neúčinnosť právnych úkonov, ktoré ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky.

Podľa právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Z uvedeného pohľadu návrh na určenie neplatnosti právneho úkonu zmluvy o spätnom prevode vlastníckeho práva možno konštatovať, že v nadväznosti na zmluva na spätný prevod nehnuteľností je dvojstranným právnym úkonom a podľa je daný naliehavý právny záujem na takom určení, pretože takýto právny úkon je prejavom vôle zmluvných strán, ktoré smerujú k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Pokiaľ však navrhovateľ žiadal určiť neúčinnosť právneho úkonu, za ktorý považoval žiadosť stavebníka L. F. o povolenie zmeny stavby a rozhodnutie obce F., na základe ktorého došlo k zmene stavby, nemožno v nadväznosti na žiadosť žiadateľa a rozhodnutie obce považovať za právny úkon, čo i len jednostranný, s ktorým by bol spojený vznik, zmena, zánik práv a povinností na základe právnych predpisov. So žiadosťou stavebníka právne predpisy (stavebné) nespájajú vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. Žiadosť stavebný úrad prejedná a rozhodne. Rovnako rozhodnutie stavebného úradu nemožno považovať za právny úkon v nadväznosti na . Rozhodnutie nie je právny úkon. Z tohto dôvodu v nadväznosti na nebol daný naliehavý právny záujem na určení neúčinnosti tzv. právnych úkonov „žiadosti stavebníka“ a „rozhodnutia obce F.“. Súd v tejto časti návrh zamietol. Na pojednávaní dňa 4.7.2013 (čl. 44) podľa súd za sporné považoval, či žiadosť a rozhodnutie sú úkonmi, právnymi úkonmi. K týmto sporným okolnostiam účastníci neprodukovali tvrdenia a dôkazy, preto nemôžu tvrdiť, že rozhodnutie je v tejto časti prekvapivé. V tejto časti súd návrh zamietol. Podľa súd môže určiť neúčinnosť právnych úkonov. „Žiadosť“ a „rozhodnutie“ nie sú právnymi úkonmi podľa , preto nebolo právne možné určiť neúčinnosť neexistujúcich právnych úkonov. Nebol daný naliehavý právny záujem podľa na určení neúčinnosti neexistujúcich právnych úkonov.

Súd sa ďalej zaoberal len podmienkami odporovateľnosti prvého výroku rozsudočného návrhu, ktorý sa týkal spätného daru sporných nehnuteľností. V tomto smere súd dospel k záveru, že ide o právny úkon podľa , ktorý môže byť napadnutý návrhom na určenie odporovateľnosti. Dospel k záveru, že podľa je daný naliehavý právny záujem na určení odporovateľnosti, pretože ide o právny úkon, ktorý môže byť určený za neúčinný a bez takéhoto určenia by sa navrhovateľ nedomohol svojej pohľadávky, pretože z vykonaného dokazovania je preukázané, že dlh je existujúci ku dňu rozhodovania, pohľadávka je vymáhateľná, dlžník ju dobrovoľne nezaplatil, nie je možné ju vymôcť ani v exekučnom konaní na vymoženie tejto pohľadávky, ktorá je vedená pod č.k. EX 20/2012 na Exekútorskom úrade JUDr. Jána Sigeta, súdneho exekútora Žilina, pretože dlžník nemá hotovosť, nevlastní nehnuteľnosti (v dôsledku spätného prevodu nehnuteľností) a má minimálne 10 veriteľov podľa zoznamu exekúcií, ktorý predložil právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní a ktorý dlžník - svedok nespochybnil. Tým mal súd preukázanú ďalšiu podmienku podľa , že právny úkon spätného prevodu nehnuteľností zo strany dlžníka na odporcov - rodičov ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky navrhovateľa. Vymáhateľná pohľadávka bola priznaná právoplatným a vykonateľným rozsudkom a dlh ku dňu rozhodovania nebol zaplatený, je existentný. Súd z úradnej moci prihliadol aj na prekluzívnu lehotu 3 rokov, v ktorej možno úspešne odporovať právnemu úkonu dlžníka. Právny úkon, spätný dar, bol zavkladovaný dňa 3.2.2011, trojročná lehota by uplynula dňa 3.2.2014, návrh bol podaný dňa 1.3.2013, teda v zákonnej prekluzívnej lehote. Navrhovateľ splnil aj podmienku podľa , pretože návrh uplatnil voči odporcom 1/, 2/ - rodičom dlžníka, v ktorých prospech sa právny úkon urobil. Ako pasívne legitimovaný subjekt nemusí byť označený dlžník. V tomto prípade splnil navrhovateľ aj podmienku podľa . Právny úkon bol urobený v rozhodujúcej dobe medzi dlžníkom a jemu blízkymi osobami - rodičmi, bol urobený v prospech týchto osôb. V tomto prípade úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany o úmysle ukrátiť veriteľa sa predpokladajú. V tomto prípade navrhovateľ nemá dôkazné bremeno preukázať úmysel dlžníka ukrátiť ani to, že druhá strana (odporcovia) o dlžníkovom úmysle ukrátiť veriteľa nevedela. V tomto prípade sa dôkazné bremeno presúva na odporcov v konkrétnom prípade na rodičov dlžníka. Bolo dôkaznou povinnosťou odporcov preukázať, že úmysel syna - dlžníka ukrátiť veriteľa nepoznali a nezavinili túto neznalosť ani pri náležitej starostlivosti. Táto nevedomosť, ktorú mali povinnosť preukázať, musela existovať v čase realizácie právneho úkonu. V tomto konkrétnom prípade sa teda predpokladá úmysel dlžníka a vedomosť jeho rodičov o tomto úmysle ukrátiť, teda vedomosť odporcov. Súd mal za to, že v konaní úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a vedomosť odporcov - rodičov o tomto úmysle ukrátiť nielen že bola predpokladaná, ale bola preukázaná. Dlžník

- syn odporcov pri výsluchu na pojednávaní dňa 27.1.2015 uviedol, že rodičia sa ho pýtali, či má finančné problémy a či má dlhy a on im odpovedal, že má dlhy. Keď teda v príčinnej súvislosti s touto vedomosťou realizovali spätný prevod nehnuteľností, mali odporcovia 1/, 2/ vedomosť o úmysle syna

- dlžníka ukrátiť veriteľa - navrhovateľa. To bol skutočný motív uzavretia zmluvy o spätnom prevode nehnuteľností. Navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, že o úmysle syna ukrátiť veriteľa - navrhovateľa nevedeli a nezavinili túto situáciu. Z týchto dôvodov súd mal za to, že sú splnené všetky zákonné podmienky a určil právny úkon za neúčinný, teda odporovateľný vo vzťahu k navrhovateľovi.

Keďže predmetom konania boli dva rozsudočné návrhy, čo do prvého výroku bol navrhovateľ úspešným účastníkom konania, čo do druhého výroku bol navrhovateľ neúspešným účastníkom konania. Na náhradu trov konania preto súd aplikoval ustanovenie , kedy úspech a neúspech bol približne rovnaký a o trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.