Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_25Co-45-2015.pdf
PDF · 99.18 KB
Case nature
Subarea
25Co/45/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: N. H., nar. X.X.XXXX, bytom E., L. E. XXXX/ XX, zastúpeného advokátom: JUDr. Ján Pekár, so sídlom Skalica, Potočná 191/39, proti odporcovi: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenému spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, o určenie neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok, o návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu zo dňa 26.11.2014 č.k. 7C/804/2014-26, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením prvostupňový súd odporcovi uložil povinnosť zdržať sa uplatňovania Dohody o zrážkach zo mzdy na úhradu splátok vyplývajúcich zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500014907 zo dňa 7.9.2012 u zamestnávateľa navrhovateľa: IKEA Components s.r.o., Továrenská 2614/19, Malacky 901 20, IČO: 35 787 953 na úkor navrhovateľa, a to až do právoplatného skončenia konania o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 7C/804/2014. Ďalším výrokom súd uložil povinnosť zamestnávateľovi navrhovateľa: IKEA Components s.r.o., Továrenská 2614/19, Malacky 901 20, IČO: 35 787 953 zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy navrhovateľa v prospech odporcu uhrádzaných odporcovi ako splátky vyplývajúce zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500014907 zo dňa 7.9.2012, a to až do právoplatného skončenia konania o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 7C/804/2014.
Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 74 ods. 1, § 75 ods. 1 a 7, § 76 ods. 1 písm. f) ň, 2 a 4, § 77 ods. 1 písm. a) až d) a 2 O.s.p. Vychádzal pritom zo zistení, že navrhovateľ k návrhu pripojil listinné dôkazy a to najmä zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500014907 a potvrdenie o zrážkach zo mzdy za rok 2012 a 2013. Zohľadnil ďalej tvrdenie navrhovateľa, že predmetná zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, pričom on sám úver nesplácal riadne a včas pre svoju zložitú finančnú situáciu, ale mal záujem dlh splniť. Následne si odporca uplatnil u jeho zamestnávateľa IKEA Components s.r.o. právo na zrážky zo mzdy. K výkonu zrážok zo mzdy dochádza u neho od decembra 2012 minimálne v sume 77,05 Eur mesačne, pritom v 12/2012 mu bola zrazená suma 101,15 Eur a v 10/2013 suma 146,56 Eur. K 30.10.2014 boli vykonané zrážky celkovo v sume 1.788,71 Eur. Okrem toho navrhovateľ ešte zaplatil splátky spolu v sume 137,54 Eur. Čiže spolu bola doposiaľ uhradená suma 1.926,25 Eur. V zmluve určenú výšku RMPN aj výšku úrokovej sadzby považuje za neprijateľné zmluvné podmienky, čo spôsobuje podľa jeho názoru absolútnu neplatnosť a preto je nutné úver považovať bez úrokov a bez poplatkov. Navrhovateľovi z tohto vyplýva, že odporca má právo len na vrátenie reálne poskytnutej sumy 1.132,51 Eur. Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že k 30.10.2014 malo byť zaplatených celkovo 25 splátok po 77,05 Eur vždy k 24. dňu príslušného mesiaca, celkovo 1.926,25 Eur. Dal súdu do pozornosti, že odporca si od novembra 2013 necháva vykonávať zrážky zo mzdy vždy v príslušnom mesiaci predo dňom splatnosti príslušnej splátky, z tohto dôvodu odporca koná
v rozpore so zákonom odvolávajúc sa na § 551 OZ. Vzhľadom na vyššie uvedené je navrhovateľ toho názoru, že suma 1.132,51 Eur bola splatená v decembri 2013 zrážkou zo mzdy a ďalšie zrážky prevyšujúce túto sumu spôsobujú bezdôvodné obohatenie odporcu na jeho úkor. V dôsledku ďalších zrážok zo mzdy sa suma bezdôvodného obohatenia len zvyšuje, čím preukazuje navrhovateľ naliehavý právny záujem na vydaní predbežného opatrenia. Podľa súdu účelom predbežného opatrenia je podľa zákona rýchla i keď len dočasná úprava právnych a faktických pomerov účastníkov alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia. Vydanie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia je dôvodný, tomuto vyhovel v celom rozsahu, pričom konštatuje, že so skutkovými a právnymi dôvodmi podrobne uvedenými navrhovateľom v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa stotožňuje a na tieto dôvody poukazuje. S poukazom na § 76 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku preto ďalšie dôvody v odôvodnení tohto uznesenia neuvádza.
Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie odporca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietne, pričom si zároveň uplatnil i vyčíslenú náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 45,27 Eur. Namietal predovšetkým, že zákonné kritériá pre nariadenie predbežného opatrenia neboli splnené a preto opatrenie je nezákonným. Z návrhu ani z odôvodnenia predmetného uznesenia nie je možné objektívne zistiť z čoho konkrétne súd vychádzal v otázke osvedčenia rozhodujúcich skutočností o naliehavej potrebe upraviť vzťahy medzi účastníkmi. Ak je možné ustáliť aké plnenie v rozpore s právnymi predpismi nebude (napríklad úver a jeho jednotlivé splátky), potom neumožniť vykonanie zrážok zo mzdy bude nielen neprimerané, ale nebude ani osvedčené a teda ani zákonné. Odvolateľ poukázal na to, že prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy sa pristupuje k splneniu povinnosti dlžníka, t.j. úhrady záväzku z predmetnej zmluvy. Ďalej odkázal na znenie § 551 Občianskeho zákonníka ako aj na znenie § 5a ods. 1 písm. a) novely zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa účinnej od 1.5.2014. Poukázal, že odporca mal a má povinnosť uhrádzať splátky úveru vždy do dňa stanoveného v zmluve, t.j. do lehoty splatnosti tej ktorej splátky. To, že splátka úveru je splatená na základe zrážky zo mzdy ešte predtým, ako by bol odporca v omeškaní s jej zaplatením nie je a logicky ani nemôže byť porušením zákona a ani uzavretej zmluvy. Argumentácia odporcu, že zákonná úprava uvádza, že zrážky zo mzdy je možné vykonávať až následne, ako nastala i zročnosť je arbitrárna a chybná, v návrhu navrhovateľa nie sú v tejto súvislosti uvedené podrobnejšie argumenty alebo ustanovenia akéhokoľvek zákona. Odporcovi vznikla pohľadávka okamihom uzavretia zmluvy a poskytnutia finančných prostriedkov a nakoľko svoj záväzok uhrádzať splátky úveru riadne a včas t.j. do dohodnutého dátumu splatnosti neplnil, záväzok uhrádzať splátky riadne a včas bol zabezpečený až tým, že sa začali vykonávať zrážky zo mzdy. Argumentácia v návrhu navrhovateľa ako aj jeho faktické správanie a plnenie záväzkov s omeškaním iba jasne potvrdzujú, že nevykonávaním zrážok zo mzdy by svoje záväzky riadne a včas neplnil, čo teda iba deklaruje dôvodnosť využitia zabezpečovacieho inštitútu - dohody o zrážkach zo mzdy a vyvracia tým dôstojnosť vydania predbežného opatrenia. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obdo 33/2012. Vyžaduje sa pritom, aby navrhovateľ osvedčil súdu základné skutočnosti a teda nárok a aj pravdepodobnosť možného ohrozenia výkonu rozhodnutia, pričom súd musí vychádzať zo skutočností preukázaných alebo osvedčených žalobcom. Podporne poukázal tiež na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/149/2014 i Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13Co/81/2014. Upomenul na rozhodovaciu činnosť NS SR napr. pod sp. zn. 6Obo 48/01 keď predbežné opatrenie nie je možné vydať len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o opodstatnenosti návrhu vo veci samej, ktorú treba skúmať z hľadiska skutkového i právneho. Podporne poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 257/2010, z ktorého zdôraznil, že i v konaní o nariadenie predbežného opatrenia musia byť rešpektované minimálne požiadavky zodpovedajúce princípom spravodlivého procesu, resp. základnému právu na súdnu ochranu a preto rozhodnutie musí mať rovnako ako iné rozhodnutia zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť náležite odôvodnené. Súd mal teda uviesť v čom je naliehavá potreba úpravy vzťahov medzi účastníkmi a v čom spočíva nebezpečenstvo hroziacej ujmy pre žalobcu. Odvolateľ preto žiadal, aby odvolací súd z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p., ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. a ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietne.
Navrhovateľ odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu odporcu sa písomne nevyjadril.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nie je možné priznať úspech, keďže spôsob rozhodnutia prvostupňovým súdom napadnutým uznesením je správny.
Z obsahu spisu bolo zistené, že žalobou doručenou prvostupňovému dňa 6.11.2014 sa navrhovateľ domáhal, aby súd vyslovil, že vymenovaných 13 zmluvných podmienok uvedených v zmluve o revolvingovom úvere č. 8500014907 sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami a sú neplatné, pričom poukázal okrem iného na to, že pokiaľ sa v zmluve nenachádza údaj o RPMN úver sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov. Navrhovateľ v žalobe tvrdí, že RPMN za úver je v predmetnej zmluve o revolvingovom úvere uvedená vo výške 67,18%, čo 4,03 - násobne prevyšuje priemernú ročnú percentuálnu mieru nákladov spotrebiteľského úveru na Slovensku za obdobie september 2012, v zmluve je tiež uvedená predpokladaná RPMN 70,01 %, ktorá tiež podstatne prevyšuje najvyššiu dosiahnutú mieru za rok 2012. V prípade RPMN uvedenej v zmluve sa tak jednoznačne jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktoré sú tak absolútne neplatné a poskytnutý spotrebiteľský úver bude nevyhnutné zo zákona v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy považovať za bezúročný a bez poplatkov. Veriteľ potom bude mať nárok iba na vrátenie poskytnutej istiny úveru.
S poukazom na to potom v priebehu konania sa navrhovateľ domáhal návrhom doručeným prvostupňovému súdu dňa 20.11.2014 nariadenia predbežného opatrenia v znení ako ho súd prebral do výroku napadnutého uznesenia. Argumentoval pritom tým, že úver síce riadne nesplácal, mal však snahu svoj dlh splatiť, odporca si však uplatnil právo na zrážky zo mzdy u jeho zamestnávateľa. K výkonu zrážok z jeho mzdy dochádza od decembra 2012 minimálne v sume po 77,05 Eur, v decembri 2012 došlo k zrážke 101,15 Eur, v októbri 2013 v sume 146,56 Eur, celkovo k 30.10.2014 to bolo 1 788,71 Eur, pričom v zmluve uskutočnil ešte sám dve splátky v sume 137,54 Eur. Zo strany odporcu teda došlo na úkor navrhovateľa k bezdôvodnému obohateniu, ktoré sa neustále zvyšuje. Navrhovateľ 1 tiež zdôraznil, že súčasným konaním odporcu dochádza k porušeniu jeho práva na odmenu za vykonanú prácu zaručenú čl. 36 písm. a) zák. č. 460/1992 Zb. - Ústava SR. Došlo tiež k narušeniu jeho súkromného a rodinného života, keďže konanie odporcu v ňom vyvolalo stresovú situáciu, ktorá pretrváva dodnes.
Návrhom na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľ žiadal uložiť povinnosť aj tretej osobe - jeho zamestnávateľovi, označenej spoločnosti IKEA Components s.r.o. Továrenská 2614/19, Malacky 901 20, IČO: 35 787 953.
V zmysle § 76 ods. 2 predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému, než účastníkovi len vtedy, ak to možné od neho spravodlivo žiadať.
Vyššie citované ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady podľa ktorej povinnosti podľa § 76 ods. 1 O.s.p. možno ukladať len účastníkovi konania. Citované ustanovenie pripúšťa uloženie povinnosti aj inej osobe ako účastníkovi konania za podmienky, že je to možné od neho spravodlivo žiadať, pokiaľ účel predbežného opatrenia nie je možné dosiahnuť inak. Uloženie povinnosti predbežným opatrením vo vzťahu k tretej osobe by malo byť spojené s uložením povinnosti priamo účastníkovi konania.
Navrhovatelia k žalobe pripojili kópiu zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500014907, zo dňa 28.2.2012, na základe ktorej odporca ako veriteľ poskytol navrhovateľovi ako dlžníkovi úver vo výške 1.500,- Eur, ktorý sa dlžník zaviazal uhrádzať v mesačných splátkach po 77,05 Eur. Dohoda o zrážkach zo mzdy sa v spise nenachádza. Podľa Zmluvných dojednaní tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy ako príloha a súčasť zmluvy nie je vymenovaná dohoda o zrážkach zo mzdy. Avšak podľa bodu 13.2 Zmluvných dojednaní zmluvy v prípade omeškania dlžníka so splácaním úveru alebo akéhokoľvek peňažného záväzku podľa tejto zmluvy je veriteľ oprávnený predložiť platiteľovi mzdy dlžníka, spoludlžníka dohodu o zrážkach zo mzdy a domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky zrážkami zo mzdy...
Potvrdením od zamestnávateľa - platiteľa mzdy navrhovateľa zo dňa 30.10.2014 bolo osvedčené, že na základe predmetnej zmluvy č. 8500014907, ako aj na základe zmluvy ďalšej č. 8100047342 vykonáva zamestnávateľ zrážky zo mzdy navrhovateľa v období od decembra 2012 do septembra 2014 na každú zmluvu po 77,05 Eur mesačne, v decembri 2012 to bolo 101,15 Eur, v októbri 2013 to bolo 146,56 eur. Je teda nesporné, že hoci dohoda o zrážkach zo mzdy nebola pripojená ako listinný dôkaz do spisu, nesporne musela byť zamestnávateľovi navrhovateľa zo strany odporcu ako veriteľa predložená, jej existencia bola teda osvedčená. V konaní nebolo sporným, že navrhovateľ dlh riadne nesplácal, bolo ale dostatočným spôsobom osvedčené, že k 30.09.2014 bola zo strany navrhovateľa odporcovi uhradená spolu suma podľa predložených potvrdení zamestnávateľa na zmluvu č. 8500014907 minimálne vo výške 1 788,71 Eur (bez súm, ktoré navrhovateľ uhradil predtým dobrovoľne), hoci splatné k 30.6.2014 boli splátky v sume 1 695,10 Eur a naviac zrážky zo mzdy navrhovateľa podľa osvedčeného naďalej prebiehali.
Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V záujme maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia § 75 až 77 sa použijú primerane.
Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie súd zásadne nariadi na návrh. Podľa ods. 2 návrh má okrem náležitosti podľa § 79 ods. 1 O.s.p. obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej.
V zmysle § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov, pričom o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov (ods. 8 cit. ust.).
Podľa § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p. súd môže predbežným opatrením nariadiť účastníkovi, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami.
Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. súd môže predbežným opatrením nariadiť účastníkovi, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal, alebo niečo znášal.
Podľa § 76 ods. 4 O.s.p. ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.
Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní je inštitút predbežného opatrenia. Predbežné opatrenie slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov konania a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Navrhovateľ predbežného opatrenia musí mať právny záujem na predbežnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením predbežného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Pod potrebou dočasnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že predbežným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný,
nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov, ani že v dôsledku predbežného opatrenia vznikne neprimeraná ujma účastníkovi, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy. Predbežné rozhodnutie musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej. Existencia právneho pomeru medzi účastníkmi alebo nároku prípadne ich osvedčenie, samé osebe ešte netvoria zákonný dôvod pre vydanie predbežného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje súdu predbežné opatrenie nariadiť. Toto ohrozenie bezprostredne hroziacou ujmou musí byť konkrétne a naviac oprávneným účastníkom aspoň osvedčené.
V zmysle § 551 Občianskeho zákonníka o dohode o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia (ods. 1). Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila (ods. 2).
Osobitné ustanovenie o ne/prípustnosti zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy bolo v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v § 5a zakotvené až s účinnosťou 1.5.2014, z čoho s poukazom na zásadu zákazu retroaktivity právnych noriem vyplýva, že na danú vec je neaplikovateľné.
Navrhovateľ podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia sleduje dočasnú úpravu pomerov medzi účastníkmi. Pokiaľ ide o splnenie prvého zo základných predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia a to osvedčenie žalobou uplatňovaného nároku navrhovateľa a teda, že navrhovateľom označené zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve o revolvingovom úvere č. 8500014907 zo dňa 7.9.2012 uzavretej medzi účastníkmi sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami a preto neplatnými, v dôsledku čoho je potrebné daný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, vzhľadom na to čo dosiaľ vyšlo v konaní najavo, bolo by predčasným a neodôvodneným v tomto štádiu konania tvrdiť, že tento nárok navrhovateľov je vopred očividne vylúčený. Na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočnosti, že označené zmluvné dojednania sú ako neprijateľné zmluvné podmienky neplatné, bude nevyhnutné vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť. Úspešnosť tejto žaloby ale s poukazom na uvedené nie je v tomto štádiu konania dosiaľ očividne vylúčená. Odvolací súd je preto toho názoru, že prvý z predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia a to osvedčenie nároku navrhovateľov uplatneného žalobou je daný.
Odvolací súd je tiež toho názoru, že v danom prípade bola splnená i druhá zo základných podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia a to osvedčenie, že je daná potreba dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi. Listinnými dôkazmi založenými v spise - potvrdením zamestnávateľa navrhovateľa spolu s tvrdeniami navrhovateľa obsiahnutými v jeho podaniach založených v spise bolo osvedčené, že k 30.9.2014 došlo či už formou dobrovoľného plnenia alebo zrážkami zo mzdy u zamestnávateľa navrhovateľa k úhrade celkom sumy 1 788,71 Eur, pričom podľa predmetnej zmluvy o úvere bol navrhovateľovi poskytnutý úver v celkovej výške 1.500,- Eur. Z uvedeného potom vyplýva, že k 30.6.2014 bola istina úveru preplatená, pričom do doručenia uznesenia prvostupňového súdu v novembri 2014 zrejme došlo k ďalším zrážkam zo mzdy navrhovateľa. Pokiaľ bude navrhovateľ v konaní úspešný a súd dospeje k záveru, že boli splnené zákonné podmienky, aby sa predmetný úver považoval za bezúročný a bez poplatkov (čo nie je predbežne očividne vylúčené), na strane odporcu dosiaľ už vzniklo bezdôvodné obohatenie plnením z časti neplatného právneho úkonu (§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka) na úkor navrhovateľa. Aby naďalej nedochádzalo k nedôvodnému navyšovaniu tohto možného bezdôvodného obohatenia i odvolací súd zhodne s prvostupňovým považoval za potrebné tomuto zamedziť a to formou nariadenia predbežného opatrenia, ktorým bude nariadené odporcovi zdržať sa uplatňovania predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy u zamestnávateľa navrhovateľa a ktorou bude zároveň zamestnávateľovi navrhovateľa ako tretej osobe v zmysle § 76 ods. 2 O.s.p., od ktorej to možno spravodlivo požadovať, nariadené zdržať sa realizácie zrážok zo mzdy navrhovateľa na základe predmetného úveru v prospech odporcu. Takéto rozhodnutie je v súlade i s konštantnou judikatúrou, na ktorú týmto odvolací poukazuje, a ktorá umožňuje súdu uložiť platiteľovi mzdy povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy podľa dohody o zrážkach zo mzdy, keď dôvodom môže byť nezvyšovanie prípadného preplatku nedôvodne vykonaných zrážok (R-47/1974). Ukončením vykonávania zrážok na základe tohto
predbežného opatrenia sa zároveň nevytvorí žiaden nenávratný alebo v budúcnosti nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov a na strane odporcu ako právnickej osoby hromadne poskytujúcej nebankové úvery nemôže ďalším nevykonávaním týchto zrážok vzniknúť ani neprimeraná ujma, i s prihliadnutím na to, že dosiaľ mu už bola uhradená väčšia časť ním tvrdenej výšky dlhu (oznámenie pre zástupcu navrhovateľa, č.l. 23 spisu).
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu boli potom splnené podmienky, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
O náhrade trov tohto odvolacieho konania bude, v zmysle § 145 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p,. rozhodnuté pri rozhodovaní o náhrade trov základného konania.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.