Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/148/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Dominika Horváthová, v právnej veci žalobcov: 1. golf SPS travel s.r.o., so sídlom Dlhá 1492, Senica, IČO: 43 809 723, 2. GASEMA, s. r. o. so sídlom Dlhá 1492, Senica, IČO: 43 842 216, proti žalovanému: GRS, s.r.o., so sídlom Továrenská 12, Bratislava, IČO: 36 283 053, zastúpeného advokátom: Mgr. Martin Jung, so sídlom Panónska cesta 6, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Senica č. k. -44 zo dňa 29. júla 2022, takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie žalovaného voči III. výroku uznesenia súdu prvej inštancie o d m i e t a.

Napadnuté výroky I. a II. uznesenia súdu prvej inštancie m e n í tak, že ukladá žalovanému povinnosť strpieť prechod pešo a jazdu osobnými motorovými a nemotorovými vozidlami, ktorých celková hmotnosť nepresahuje 3,5 tony žalobcu 1. a žalobcu 2. cez pozemok parcely reg. „C“, par. č. 11138/10, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 10722 m2 nachádzajúci sa v okrese Senica, obci A. B., katastrálnom území A. B., zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senica, katastrálny odbor, ako aj cez cestnú komunikáciu vybudovanú na tomto pozemku a vo zvyšku návrh zamieta.

Poučuje žalovaného, že je oprávnený proti žalobcovi 1. podať žalobu o ochranu proti neoprávnenému zásahu podľa .

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcom 1. a 2. v časti zdržať sa akýchkoľvek úkonov voči žalobcom 1. a 2. a v časti strpieť prechod pešo a prejazd motorovými a nemotorovými vozidlami osôb odvodzujúcich svoje práva od žalobcu 1. a žalobcu 2. nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Žalobcom 1. a 2. p r i z n á v a voči žalovanému v časti nároku strpieť prechod pešo žalobcu 1. a žalobcu 2. nárok na náhradu prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Strany n e m a j ú právo na náhradu trov konania v časti nároku strpieť prejazd motorovými a nemotorovými vozidlami žalobcu 1. a žalobcu 2.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovanému povinnosť strpieť prechod pešo žalobcu 1., žalobcu 2. a osôb odvodzujúcich svoje práva od žalobcu 1. a žalobcu 2. ako aj prejazd

motorovými a nemotorovými vozidlami, ktorých celková hmotnosť nepresahuje 3,5 tony žalobcu 1., žalobcu 2. a osôb odvodzujúcich svoje práva od žalobcu 1. a žalobcu 2. cez pozemok parcely reg. „C“, par. č. 11138/10, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 10722 m2 nachádzajúci sa v okrese Senica, obci A. B., katastrálnom území A. B., zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senica, katastrálny odbor, ako aj cez cestnú komunikáciu vybudovanú na tomto pozemku, II. výrokom uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré môžu žalobcovi 1., žalobcovi 2. a osobám odvodzujúcim svoje práva od žalobcu 1. a žalobcu 2. sťažiť alebo znemožniť prechod pešo a prejazd motorovými a nemotorovými vozidlami, ktorých celková hmotnosť nepresahuje 3,5 tony cez pozemok parcely reg. „C“, par. č. 11138/10, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 10722 m2, nachádzajúci sa v okrese Senica, obci A. B., katastrálnom území A. B., zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senica, katastrálny odbor ako aj cez cestnú komunikáciu vybudovanú na tomto pozemku, III. výrokom vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, IV. výrokom priznal žalobcovi 1. a 2. voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Rozhodnutie okresný súd odôvodnil právne aplikáciou ust. , , , , , , , a (ďalej „aj“ ).

Súd prvej inštancie právne uzavrel, že návrh žalobcu 1. a 2. na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, keď žalobcovia návrhom a listinnými dôkazmi preukázali skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Mal preukázané, že žalobca 1. má právo prechodu a prejazdu cez pozemky patriace žalovanému vyplývajúce zo Zmluvy o zriadení vecného bremena č. P999/2013/PBB zo dňa 30.9.2013, tak ako je presne špecifikované na liste vlastníctva č. XXXX, časť C. Žalobcovi 2. opodstatnenosť nároku vyplýva z nájomnej zmluvy, ktorú uzavrel so žalobcom 1. Žalobcovia sa nevedia z verejnej komunikácie k predmetným nehnuteľnostiam a stavbe dostať inak ako cez priľahlé pozemky žalovaného a ten svoje povinnosti jemu vyplývajúce z vecného bremena nerešpektuje. Žalobcovia dostatočne osvedčili skutočnosti odôvodňujúce neodkladnú úpravu pomerov medzi nimi a žalovaným. Nariadenie neodkladného opatrenia je nutné z dôvodu, že zo strany žalovaného nemožno očakávať dobrovoľnú nápravu. Podaným návrhom sa žalobcovia domáhajú práv, na ktoré majú nárok zo zmluvy o zriadení vecného bremena, teda nariadené neodkladné opatrenie nijakým spôsobom nezasiahne nad rámec povinností žalovaného, ktoré má už v súčasnosti rešpektovať a to na základe predmetnej zmluvy. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia okresný súd čiastočne zamietol, nakoľko žalobcovia žiadali prejazd všetkými motorovými a nemotorovými vozidlami, pričom zamietol návrh v časti prejazdu motorových a nemotorových vozidiel nad 3,5 tony, keď zo zmluvy o zriadení vecného bremena mal okresný súd za to, že prejazd je povolený iba motorovým a nemotorovým vozidlám do 3,5 tony. Žalobcom neuložil povinnosť podať v určenej lehote žalobu vo veci samej, nakoľko mal za to, že už len samotným nariadením neodkladného opatrenia možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia v spojení s a žalobcom 1. a 2. napriek tomu, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol sčasti zamietnutý, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie mal za to, že ide len o nepatrný neúspech vo veci. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol napadnuté uznesenie zrušiť. Argumentoval tým, že podľa ustanovenia bodu 4.1 zmluvy o zriadení vecného bremena, nie sú oprávnení z vecného bremena jazdiť cez nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného akýmikoľvek motorovými vozidlami, ale iba osobnými, ktorých celková hmotnosť nepresahuje 3,5 tony. S obmedzením obsahu vecného bremena na prejazd iba osobných motorových vozidiel (a súčasne ktorých celková hmotnosť nepresahuje 3,5 tony) súhlasil aj právny predchodca žalobcu 1. (pôvodný oprávnený z vecného bremena), ktorý zmluvu o zriadení vecného bremena so žalovaným uzavrel, pretože zariadenie rýchleho občerstvenia malo slúžiť iba vlastníkom nehnuteľností v uzavretom Areáli GRS. Žalovaný nespochybňuje, že ak oprávneným subjektom z vecného bremena je právnická osoba, potom toto

právo môže vykonávať jej štatutárny orgán, členovia štatutárneho orgánu a zamestnanci, ktorých miesto výkonu práce je na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu 1. Nakoľko žalovaný ako povinný z vecného bremena tieto osoby nepozná a týchto osôb môže byť v zásade veľký počet, má právo požadovať, aby mu oprávnený z vecného bremena vopred poskytol ich zoznam a aby tieto osoby pred vstupom do Areálu GRS pracovníkovi žalovaného, ktorí kontrolujú oprávnenosť ich vstupu, preukázali svoje oprávnenie. Žalovaný nespochybňuje, že ak prislúcha osobe oprávnenej z vecného bremena právo prechodu a prejazdu cez povinnú nehnuteľnosť, potom od tejto oprávnenej osoby odvodzujú právo užívať povinnú nehnuteľnosť v rozsahu zriadeného vecného bremena aj tie osoby, ktoré tak robia v súvislosti s hospodárskym účelom, na ktorý slúži oprávnená nehnuteľnosť v čase zriadenia vecného bremena (bývanie, prenájom, podnikanie, návštevy v obvyklom rozsahu), ak sa zmluvné strany zmluvou o zriadení vecného bremena nedohodli inak. V predmetnom prípade sa zmluvné strany zmluvou o zriadení vecného bremena dohodli inak a presne špecifikovali rozsah, spôsob a podmienky výkonu práva z vecného bremena nielen samotného oprávneného z vecného bremena, ale aj osôb, ktorým oprávnený takéto oprávnenie na jeho výkon môže udeliť. Aby mohli práva z vecného bremena využívať aj osoby iné ako je priamo oprávnený z vecného bremena, ktorým je v súčasnosti žalobca 1. (a to vrátane žalobcu 2.), podľa ustanovenia bodu 4.4. zmluvy o zriadení vecného bremena je oprávnený z vecného bremena oprávnený týmto iným osobám takéto oprávnenie udeliť, pričom je o tom povinný informovať vhodným spôsobom povinného z vecného bremena a oznámiť mu identifikačné údaje osôb, ktorým takéto oprávnenie udelil. Aby žalovaný ako povinný z vecného bremena vedel, komu bolo takéto oprávnenie udelené a mohol mu umožniť výkon práva prechodu a prejazdu, musí mu byť takáto informácia poskytnutá pred uplatnením predmetného práva a žalovaný má právo požadovať, aby táto osoba pred vstupom do Areálu GRS pracovníkovi žalovaného, ktorí kontroluje oprávnenosť jej vstupu, preukázala, že je oprávnenou osobou. Takýmito osobami môžu byť iba také právnické alebo fyzické osoby (v zásade podnikatelia), ktoré ak priamo zariadenie rýchleho občerstvenia sami neprevádzkujú, poskytujú tovary alebo služby, ktoré sú na prevádzkovanie tohto zariadenia potrebné (napríklad dodávatelia surovín, zariadenia a vybavenia a ich dopravcovia, údržbári). V žiadnom prípade nie je možné za účel zabezpečenia prevádzkovania zariadenia rýchleho občerstvenia považovať prítomnosť samotných zákazníkov tohto zariadenia a z tohto dôvodu odvodzovať ich právo na prechod a prejazd cez povinnú nehnuteľnosť. Žalobca 1. nemá v predmete svojej činnosti pohostinskú činnosť a k žiadnemu svojmu predmetu činnosti na adrese svojej nehnuteľnosti nemá ohlásenú prevádzkareň. Žalobca 2. síce má v predmete svojej činnosti pohostinskú činnosť, ale k žiadnemu svojmu predmetu činnosti na adrese nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu 1. nemá ohlásenú prevádzkareň podľa ustanovenia prvej vety § 45 ods. 1 Živnostenského zákona. Ďalej poukázal na ustanovenia bodu 4.7 a 6.5.1 zmluvy o zriadení vecného bremena, ktorých vyplýva, že vecnému bremenu nebude zodpovedať právo oprávneného z vecného bremena parkovať akýmikoľvek motorovými alebo nemotorovými vozidlami na povinnej nehnuteľnosti. Keďže takéto právo nevyplýva oprávnenému z vecného bremena, nemôže ho mať ani osoba, ktorej bude udelené oprávnenie podľa bodu 4.4 tejto zmluvy. Žalobca 1. má na povinnej nehnuteľnosti vyhradený priestor tak maximálne na parkovanie jedného osobného motorového vozidla, pričom aj toto miesto je v čase, keď je „prevádzkareň“ otvorená, zvyčajne obsadené golfovými autíčkami, ktorými tam parkujú zákazníci tohto zariadenia. Ak oprávnený z vecného bremena, alebo osoba, ktorej oprávnený udelil oprávnenie podľa bodu 4.4 zmluvy o zriadení vecného bremena, evidentne porušuje podmienky výkonu vecného bremena tým, že parkuje vozidlami na povinnej nehnuteľnosti, to znamená že neuskutoční prejazd cez povinnú nehnuteľnosť, ale na ňu iba vojde a zaparkuje na nej, pričom je vopred zjavné, že táto osoba nemá kde zaparkovať tak, aby neporušila podmienky výkonu práva z vecného bremena, sa povinný z vecného bremena môže brániť takému protiprávnemu zásahu tým, že takýto vjazd (nie prejazd) na povinnú nehnuteľnosť neumožní. Ak je sporný obsah a rozsah vecného bremena, platí obmedzujúci výklad, že nehnuteľnosť je zaťažená skôr na menej ako na viac, čiže platí zásada neobmedzenosti vlastníckeho práva a jeho obmedzenie vecným bremenom je výnimkou z tejto zásady. Žalobcovia nesplnili zároveň ani jednu z podmienok, ktoré by museli byť splnené kumulatívne, aby zákazníkov oprávňovali na prechod cez povinnú nehnuteľnosť, žalovaný sa preto ani v tomto prípade nedopustil porušenia žiadnej svojej povinnosti. Tvrdenia oboch žalobcov považuje žalovaný za zavádzajúce a účelové, s cieľom vyhnúť sa plnenia ich povinností, ktorými je podmienené ich právo z vecného bremena, podotýkajúc, ktoré je vecným právom, ktorého existencia ani platnosť nebola žiadnym súdnym rozhodnutím ani len spochybnená. V danom prípade teda nejde o situáciu, kedy by existovala potreba úpravy pomerov, nie to ešte neodkladná, pretože pomery sú upravené veľmi podrobne, a to dokonca formou existencie vecného práva. Okresný súd v rozpore s účelom neodkladného opatrenia vydaním napadnutého uznesenia trvalo obmedzil vlastnícke právo žalovaného

- výrokom v uznesení obmedzil vlastnícke právo žalovaného nad rozsah existujúceho vecného premena,

pričom ani v odôvodnení uznesenia sa nevysporiadal s kolíziou existujúceho vecného bremena in rem (ktoré uznesením nebolo nijako dotknuté, zmenené, alebo rozhodnuté o jeho čiastkovej alebo úplnej neplatnosti) a obmedzeniami žalovaného, ktoré mu vyplývajú z uznesenia a majú charakter in personam. Žalovaného okresný súd zaviazal viac, ako bol doteraz zaviazaný vecným bremenom zriadeným zmluvou o zriadení vecného bremena, a to natrvalo, pretože žalobcom neuložil povinnosť podať v určenej lehote žalobu vo veci samej. V prípade, že okresný súd žalobcom neuložil povinnosť podať v určenej lehote žalobu vo veci samej, mal povinnosť postupovať podľa ustanovenia , podľa ktorého bolo jeho povinnosťou poučiť strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť (v danom prípade žalovaného), že môžu podať žalobu vo veci samej. Okresný súd sa v odôvodnení uznesenia sa nevysporiadal s vágnou terminológiou použitou v jeho výroku (napr. osoba odvodzujúca svoje práva od žalobcu). Uznesenie je ako celok nezrozumiteľné a nevykonateľné (obom stranám dáva aj naďalej možnosť vykladať si práva a povinnosti po svojom), čím sú porušené základné podmienky súdneho rozhodnutia, a to aby bolo presvedčivé a nebolo rozporné (pripojil výpis zo živnostenského registra žalobcu 1. čl. 59, výpis zo živnostenského registra žalobcu 2. čl. 60, fotografie 2 kusy čl. 61-62, Export z aplikácie Mapový klient na čl. 63, fotografiu zo dňa 21.7.2021 čl. 64, Dodatok č. 3 k zmluve o dielo čl. 65, Dodatok č. 4 na čl. 66, Zmluvu o dielo na čl. 67).

Žalobcovia odvolanie nepodali, k odvolaniu žalovaného uviedli, že navrhujú napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Zo zmluvy o zriadení vecného bremena žiadnym spôsobom nevyplýva, že prevádzka žalobcu 1. (resp. jeho právneho predchodcu) mala slúžiť len vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v areáli Golf Resort Senica, pričom žalovaný ako osoba povinná z vecného bremena mal vedomosť o účele predmetnej prevádzky, pričom taká prevádzka už zo svojej podstaty (kaviareň s predajňou) predpokladá príchod zákazníkov. Pokiaľ žalovaný poukazuje na znenie bodu č. 4.4 zmluvy o zriadení vecného bremena, tento sám ustanovuje ako účel vecného bremena riadne užívanie predmetnej nehnuteľnosti a prevádzkovanie zariadenia rýchleho občerstvenia, čo je však bez umožnenia prístupu zákazníkom objektívne vylúčené. Preto zariadenie rýchleho občerstvenia možno riadne prevádzkovať len v prípade umožnenia prístupu zákazníkom do takého zariadenia, v dôsledku čoho je potrebné pod bod 4.4 zmluvy o zriadení vecného bremena zaradiť okrem iných osôb aj zákazníkov žalobcov. Uvedené je tiež v súlade s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, na ktorú žalobcovia poukazovali v rámci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (R 14/1988). Žalobcovia majú za to, že žalovaný nie je osobou oprávnenou rozhodovať o tom, či žalobca 1. alebo žalobca 2. prevádzkuje jeho prevádzku riadne v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žiadnemu zo žalobcov nebola orgánmi na to príslušnými udelená akákoľvek pokuta v súvislosti s prevádzkovaním predmetnej prevádzky ani nebolo príslušnými orgánmi konštatované žiadne porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov v súvislosti s prevádzkovaním predmetnej prevádzky, teda tvrdenia žalovaného o tom, že predmetná prevádzka nie je prevádzkovaná riadne neobstojí a je nepravdivé. Parkovanie vozidiel nebolo predmetom návrhu na neodkladné opatrenie žalobcov ani uznesenia, preto predmetná otázka nemá význam pre rozhodovanie o odvolaní proti napadnutému uzneseniu. Nad rámec uvedeného uviedli, že žalobca 2. má dohodu o užívaní štyroch parkovacích miest s vlastníkom chatiek č. 502 a 504, teda argumenty žalovaného o absencii parkovacích miest neobstoja. Žalovaný potvrdil skutočnosť, že osobám a vozidlám uvádzaných v návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia neumožnil prechod. resp. prejazd cez pozemok v jeho vlastníctve zaťažený vecným bremenom v prospech žalobcu 1. Argumentoval tým, že podľa neho neboli splnené podmienky v zmysle zmluvy o zriadení vecného bremena, nakoľko podľa jeho názoru zákazníci nie sú oprávnenými osobami na užívanie práva prechodu a prejazdu, podľa jeho názoru žalobca 2. neprevádzkuje jeho prevádzku riadne, a tiež podľa jeho názoru žalobca 1. neinformoval žalovaného o udelení oprávnenia a neoznámil identifikačné údaje osôb, ktorým udelil oprávnenie na prechod a prejazd. Žalobca 1. informoval pracovníka žalovaného o návšteve zákazníkov, pracovník žalovaného pri rampe však napriek tomu na základe príkazu konateľa žalovaného, resp. jeho prokuristu vstup zákazníkov neumožnil. Pokiaľ tiež žalovaný vyjadril pochybnosti nad pravosťou žalobcami predložených potvrdení fyzických a právnických osôb o neumožnení prechodu a prejazdu, žalovaný zároveň neumožnenie tohto prechodu a prejazdu nepoprel a navyše svoje subjektívne pochybnosti žiadnym hodnoverným spôsobom nepodporil. K problémom, obmedzovaniu a porušovaniu práv žalobcov došlo po tom, ako došlo k zmenám vo vnútornej štruktúre žalovaného. Žalobcovia nesúhlasia s tvrdením žalovaného, že okresný súd trvalo obmedzil vlastnícke právo žalovaného výrokom napadnutého uznesenia, nakoľko k obmedzeniu vlastníckeho práva došlo zriadením vecného bremena, pričom okresný súd žalovanému

len nariadil jeho dodržiavanie, nedošlo teda k žiadnemu ďalšiemu obmedzeniu vlastníckeho práva žalovaného nad rámec predošlého obmedzenia podľa práva vecného bremena, ktoré žalovaný nedodržiava (pripojil potvrdenie C. D. E. zo dňa 1.7.2022 (čl. 90, 2 kusy fotografie na čl. 91), rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Senici zo dňa 4.5.2020 na čl. 93.

K vyjadreniu žalobcov k odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalovaný a uviedol, že nespochybňuje, že mal pri uzavretí zmluvy o zriadení vecného bremena vedomosť o účele prevádzky, ktorá mala byť na oprávnenom pozemku vybudovaná. V súlade s uvedenou zmluvou malo ísť o zariadenie rýchleho občerstvenia, následne bola stavba skolaudovaná ako kaviareň s predajňou. Žalovaný berúc do úvahy judikát (R 14/1988) nespochybňuje, že vlastník povinného pozemku je povinný trpieť prechod cez tento pozemok nielen vlastníkovi oprávneného pozemku, ale aj osobám, ktoré ho navštevujú. Uvedená všeobecná zásada platí iba vtedy, ak zmluvou o zriadení vecného bremena nebolo dohodnuté inak. Okrem toho, že zákazníci podnikateľa, ktorý má vo svojej prevádzkarni približne 90 miest na sedenie, nie sú tým, za čo sa v obvyklom význame slova považujú návštevy, v predmetnom prípade bolo v ustanovení bodu 4.4 zmluvy o zriadení vecného bremena veľmi presne špecifikované, ktorým osobám je oprávnený z vecného bremena oprávnený udeliť oprávnenie, aby mohli tieto osoby využívať práva zodpovedajúce vecnému bremenu (čiže sa vymedzuje rozsah povinností vlastníka zaťaženého pozemku). Týmito osobami sú iba tie, ktoré by využívali práva zodpovedajúce vecnému bremenu za účelom zabezpečenia riadneho prevádzkovania zariadenia rýchleho občerstvenia. Zo slovného spojenia zabezpečenie prevádzkovania potom vyplýva, že takýmito osobami môžu byť iba také právnické alebo fyzické osoby (v zásade podnikatelia), ktoré ak priamo zariadenie rýchleho občerstvenia sami neprevádzkujú, poskytujú tovary alebo služby, ktoré sú na prevádzkovanie tohto zariadenia potrebné (napríklad dodávatelia surovín, zariadenia a vybavenia a ich dopravcovia, údržbári). V žiadnom prípade nie je možné za účel zabezpečenia prevádzkovania zariadenia rýchleho občerstvenia považovať prítomnosť samotných zákazníkov tohto zariadenia a z tohto dôvodu odvodzovať ich právo na prechod a prejazd cez povinnú nehnuteľnosť. Žalovaný zdôraznil, že vlastník zaťaženého pozemku nie je povinný trpieť prechod osôb, ktoré odvodzujú svoje právo od oprávneného v rozsahu, na ktorý zmluvné stany zriaďujúce vecné bremeno nemohli pomyslieť. Uvedené sa netýka len spôsobu využívania oprávnenej nehnuteľnosti, ale aj jeho intenzity. Spornou je ďalej otázka, či osoby odlišné od oprávneného majú tiež právo prejazdu cez zaťažený pozemok. Takéto právo by malo náležať príslušníkom domácnosti oprávneného, ale na ostatné osoby, najmä návštevy, sa bez ďalšieho spravidla vzťahovať nemá. V konkrétnom prípade bude treba zvážiť, či existuje objektívna potreba takého výkonu práva a či nejde o nedovolené rozširovanie obsahu vecného bremena. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením, že otázka parkovania vozidiel nemá význam pre rozhodovanie o odvolaní proti napadnutému uzneseniu, pretože porušovanie výslovného zákazu parkovania na povinnej nehnuteľností oprávneným z vecného bremena, respektíve osôb, ktoré odvodzujú svoje práva od oprávneného, je konaním v rozpore s dohodnutými podmienkami výkonu vecného bremena, ktoré nad mieru dohodnutú v zmluve o zriadení vecného bremena zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu, na ochranu ktorého má nárok. Žalobca 2. má dohodu o užívaní štyroch parkovacích miest s vlastníkom chatiek č. 502 a 504. Bez ohľadu na spornosť inštitútu „bezplatného prenájmu“, považuje žalovaný informácie uvedené v tomto potvrdení za nepravdivé, pretože žiadny Ing. Miroslav Rentko (s písmenom „t“ v priezvisku) nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti v Areáli GRS. Oproti oprávnenej nehnuteľnosti a stavbe krížom cez vnútroareálovú komunikáciu sa nachádzajú stavby dvoch rekreačných chát so súpisným číslom 502 a 504 a parcely č. 11138/422, 11138/424, 11138/425, 11138/426 a 11138/514. Tie sú však vo vlastníctve obchodnej spoločnosti MR2 PRO, s. r. o., IČO: 47 841 559, so sídlom Miletičova 595/72, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, ktorej jediným spoločníkom a jediným konateľom je Ing. Miroslav Rendko (s písmenom „d“ v priezvisku). Na týchto pozemkoch je vytvorená spevnená plocha, na ktorej môžu súčasne parkovať spolu štyri osobné motorové vozidlá (po dve pred každou z chát). Bez ohľadu na skutočnosť, že uvedené potvrdenie vydala osoba, ktorá nie je vlastníkom pozemkov na ktorých sú štyri parkovacie miesta, ktoré mali byť dané do „bezplatného prenájmu“, považuje žalovaný uvedené vyjadrenie za účelové. K tvrdeniu žalovaných, že napadnutým uznesením nedošlo k obmedzeniu vlastníckeho práva žalovaného, ale iba k nariadeniu dodržiavania vecného bremena, žalovaný opakovane uviedol, že ak bolo napadnutým uznesením umožnené jazdiť cez povinnú nehnuteľnosť aj inými motorovými vozidlami ako osobnými, došlo k protiprávnemu rozšíreniu obsahu vecného bremena, a tým k zásahu do vlastníctva žalovaného, ako povinného z vecného bremena. Oprávnenie vyplývajúce z vecného bremena musí byť vykonávané tak, aby povinného zaťažovalo čo najmenej. Právo z vecného bremena nemôže byť rozširované a výkonom práva z vecného bremena nesmie byť povinný zaťažovaný nad dojednanú mieru. Ak súd rieši

spor o rozsahu zaťaženia povinnej nehnuteľnosti vecným bremenom, musí dať prednosť výkladu, že vecné bremeno zaťažuje povinnú nehnuteľnosť skôr na menej, ako na viac (fotografia čl. 108, inzerát Nehnuteľnosti čl. 109).

K vyjadreniu žalovaného k vyjadreniu žalobcov sa vyjadrili žalobcovia a uviedli, že žalovaný priznal, že mu bol známy účel prevádzky, ktorá mala byť na pozemku žalobcu 1. vybudovaná. Zariadenie rýchleho občerstvenia možno riadne prevádzkovať len v prípade umožnenia prístupu zákazníkom do takého zariadenia, v dôsledku čoho je potrebné pod bod 4.4 zmluvy o zriadení vecného bremena zaradiť okrem iných osôb aj zákazníkov žalobcov. Ako nelogické sa žalobcom javia úvahy žalovaného, ktorý z pojmu návštevy vylučuje zákazníkov zariadenia rýchleho občerstvenia, a to bez bližšieho odôvodnenia, pričom žalobcovia majú za to, že zákazníkov ktorí prichádzajú na návštevu zariadenia rýchleho občerstvenia je potrebné zaradiť pod pojem návštevy, keďže ide o návštevníkov prevádzky. Rovnako tiež polemika ohľadom práva prejazdu zo strany žalovaného nemá právnu oporu, nakoľko z judikátu R 14/1988 vyplýva, že osoby odvodzujú svoje práva od práv oprávnenej osoby, nikde sa v rámci predmetného rozhodnutia neuvádza, že by sa toto odvodzovanie týkalo len samotného práva prechodu alebo že by odvodzovanie práv bolo v prípade návštev obmedzenejšie ako v prípade napríklad príslušníkov domácnosti oprávnenej osoby a pod. Žalobcovia tiež považujú žalovaným uvádzané tvrdenia a hodnotenia súladu prevádzkovania prevádzky za nepravdivé a nepreukázané, a to vrátane tvrdení o miestach na sedenie, hygienických zariadeniach či príprave pokrmov. Z hľadiska argumentov týkajúcich sa parkovania žalobcovia zotrvávajú na názore, že táto otázka je pre toto konanie irelevantná, nakoľko sa v rámci neodkladného opatrenia nedomáhali práva na parkovanie na pozemku žalovaného. Žalobcovia svoje vozidlá parkujú na pozemku žalobcu 1., za účelom parkovania majú dohodu aj s vlastníkom susednej nehnuteľnosti, pričom platnosť či neplatnosť predmetnej dohody (prípadne intenzita využívania týchto parkovacích miest žalobcami alebo ich prípadný predaj) taktiež nemá žiaden právny význam pre toto konanie, nakoľko sa jedná o vzťah týkajúci sa nehnuteľnosti. Pokiaľ má žalovaný za to, že dochádza k neoprávnenému parkovaniu na jeho pozemku, má právne prostriedky na zabránenie takému konaniu voči osobám, ktoré sa takého konania dopúšťajú, s týmto súdnym konaním to však nemá žiadnu spojitosť.

Žalobcovia sa voči žalovanému domáhali nariadenia neodkladného opatrenia: Žalovaný je povinný strpieť prechod pešo žalobcu 1., žalobcu 2. a osôb odvodzujúcich svoje práva od žalobcu 1. a žalobcu 2. ako aj prejazd motorovými a nemotorovými vozidlami žalobcu 1., žalobcu 2. a osôb odvodzujúcich svoje práva od žalobcu 1. a žalobcu 2. cez pozemok parcely reg. „C“, par. č. 11138/10, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 10722 m2 nachádzajúci sa v okrese F., obci A. B., katastrálnom území A. B., zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senica, katastrálny odbor, ako aj cez cestnú komunikáciu vybudovanú na tomto pozemku. Žalovaný je povinný zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré môžu žalobcovi 1/, žalobcovi 2/ a osobám odvodzujúcim svoje práva od žalobcu 1. a žalobcu 2. sťažiť alebo znemožniť prechod pešo a prejazd motorovými a nemotorovými vozidlami cez pozemok parcely reg. „C“, parc. č. 11138/10, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 10722 m2, nachádzajúci sa v okrese Senica, obci A. B., katastrálnom území A. B., zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senica, katastrálny odbor ako aj cez cestnú komunikáciu vybudovanú na tomto pozemku.

Podľa odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Okrem objektívnej prípustnosti odvolania (t. j. existencia rozhodnutia, proti ktorému zákon pripúšťa odvolanie), musí existovať aj subjektívna prípustnosť odvolania. Tzn. že odvolanie musí podať tá strana, v neprospech ktorej bolo vydané rozhodnutie ( ), resp. ten subjekt, ktorý má právo podať odvolanie ( a ). Záver o tom, že podané odvolanie je prípustné, predpokladá prijatie záveru o oboch stránkach jeho prípustnosti (tak objektívnej ako aj subjektívnej). Subjektívna procesná legitimácia odvolateľa na podanie odvolania vyplýva z ustanovení až . Osobou oprávnenou podať odvolanie je v prvom rade tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak odvolanie nepodala strana sporu alebo za splnenia zákonných podmienok intervenient

alebo prokurátor, odvolací súd odvolanie odmietne. Ak odvolanie podala sporová strana, je povinnosťou odvolacieho súdu skúmať, či napadnutým rozhodnutím bolo rozhodnuté v jej neprospech.

V predmetnej veci ide o uznesenie, ktorým súd prvej inštancie (reprezentovaný sudkyňou) rozhodol o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že mu I. a II. výrokom vyhovel, odvolanie proti tomuto uzneseniu (I. a II. výroku) je objektívne prípustné ( v spojení s ).

Žalovaný odvolaním napadol (okrem I. a II. výroku) aj III. výrok uznesenia súdu prvej inštancie (ktorým bolo návrh žalobcov vo zvyšnej časti zamietnutý – prejazd motorových a nemotorových vozidiel, ktorých hmotnosť presahuje 3,5 tony), hoci týmto rozhodnutím mu nebola uložená žiadna povinnosť, teda v tejto časti nebolo jeho odvolanie subjektívne prípustné.

Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d) nemá náležitosti podľa , ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

Odvolací súd preto podľa odmietol odvolanie žalovaného voči III. výroku napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie ako podané neoprávnenou osobou (postupom podľa a contrario bez pojednávania).

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu tak bolo uznesenie súdu prvej inštancie iba v odvolaním účinne napadnutej časti (I. a II. výrok napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a IV. výrok o náhrade trov konania).

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie (I. a II. výrok napadnutého uznesenia) vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal rozhodnutie v účinne napadnutej časti (I. a II. výrok napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie) a IV. výrok o náhrade trov konania v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok ( ), ktoré ale nezistil, súc pritom viazaný skutkovým a právnym stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti (I. a II. výrok) nie je úplne vecne správne a keďže nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie, je potrebné ho zmeniť.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i jednotlivé argumenty žalovaného predostreté ním v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci neodkladné opatrenie (I. výrok - žalovaný je povinný strpieť prechod pešo žalobcu 1., žalobcu 2. a osôb odvodzujúcich svoje práva od žalobcu 1. a žalobcu 2. ako aj prejazd motorovými a nemotorovými vozidlami, ktorých celková hmotnosť nepresahuje 3,5 tony žalobcu 1., žalobcu 2. a osôb odvodzujúcich svoje práva od žalobcu 1. a žalobcu 2. cez pozemok parcely reg. „C“, par. č. 11138/10, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 10722 m2 nachádzajúci sa v okrese F., obci A. B., katastrálnom území A. B., zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senica, katastrálny odbor, ako aj cez cestnú komunikáciu vybudovanú na tomto pozemku, II. výrok - žalovaný je povinný zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré môžu žalobcovi 1., žalobcovi 2. a osobám odvodzujúcim svoje práva od žalobcu 1. a žalobcu 2. sťažiť alebo znemožniť prechod pešo a prejazd motorovými a nemotorovými vozidlami, ktorých celková hmotnosť nepresahuje 3,5 tony cez pozemok parcely reg. „C“, par. č. 11138/10, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 10722 m2, nachádzajúci sa v okrese Senica, obci A. B., katastrálnom území A. B., zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senica, katastrálny odbor ako aj cez cestnú komunikáciu vybudovanú na tomto pozemku, III. výrok – žalobca 1. a žalobca 2. má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %).

Žalobcovia odôvodnili nariadenie neodkladného opatrenia potrebou neodkladnej úpravy pomerov s poukazom na to, že zabezpečenie rešpektovania povinností vyplývajúcich z vecného bremena nie je možné dosiahnuť inak, ako rozhodnutím súdu.

Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval).

Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

Neodkladné opatrenie slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia a to buď potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov alebo existencia reálnej obavy, že exekúcia bude ohrozená. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia vznikne neprimeraná ujma strane, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

Súd poskytuje ochranu práv navrhovateľa prostredníctvom neodkladného opatrenia len v prípade, keď obsah výroku rozhodnutia neporušuje žiadne zaručené právo alebo slobodu povinného z neodkladného opatrenia. Je preto potrebné skúmať, či postupom súdu alebo obsahom výroku rozhodnutia nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných (ústavnými zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o

návrhu na neodkladné opatrenie. Navrhovateľ, ktorý žiada o nariadenie neodkladného opatrenia musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť bezodkladnej dočasnej úpravy pomerov strán. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia a zároveň navrhovateľ musí osvedčiť, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany práv navrhovateľa poskytovanej mu súdom v konaní. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy účastníkov sa rozumie stav vzťahov strán, ktorý neznesie odklad.

Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo strany ohrozené. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ďalším zákonným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Z charakteru neodkladného opatrenia pritom vyplýva, že pred jeho nariadením súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, pričom pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania. Navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov.

Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, bez ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1106 s.). Hoci posúdenie úspešnosti osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu). Osvedčené skutočnosti majú preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1106 s.).

Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. (Števček, M., Ficová, S. Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1092 s.).

Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, a to aj pokiaľ nejde o neodkladné opatrenie nariadené počas konania alebo pred nadväzujúcim konaním vo veci samej. Z povahy veci vyplýva, že zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností uznesením súdu, a to vo vzťahu k slobodným

a autonómnym právnym subjektom. V rámci osobitných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí preto navrhovateľ opísať skutočnosti, hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia. Rozhodne však možno uzavrieť, že bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy.

Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada. Neodkladné opatrenie má preto slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených práv, ak naliehavosť situácie vyžadovala okamžitý zásah súdu. Nepriznáva sa ním žiaden nárok a pri jeho nariaďovaní prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť.

Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania, pričom osvedčené skutočnosti majú spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti (na základe čoho súd z nich pri rozhodovaní vychádza). Žalobca osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov.

Podľa vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Z obsahu spisu vyplýva, že Zmluvou o zriadení vecného bremena číslo P 999/2013/PBB zo dňa 30.9.2013 oprávnený z vecného bremena MB DEVELOP s.r.o. (právny predchodca žalobcu 1.) a povinný z vecného bremena Golf Residence Senica a.s. (právny predchodca žalovaného) v IV článku zriadili na dobu neurčitú vecné bremeno vecnoprávnej povahy viaznuce na povinných nehnuteľnostiach (povinný pozemok parcela č. 11138/10 o výmere 15085 m2, ktorý je ku dňu uzavretia zmluvy zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne územie A. B.) t.j. na povinnom pozemok a na prístupovej komunikácii, ktorému zodpovedá právo každého vlastníka a/alebo spoluvlastníka oprávnenej nehnuteľnosti (parcela č. 11138/436 o výmere 300 m2, ktorá bola vytvorená geometrickým plánom) prechádzať cez povinný pozemok a cez prístupovú komunikáciu pešo a jazdiť cez povinný pozemok a cez prístupovú komunikáciu takými osobnými motorovými vozidlami alebo nemotovovými vozidlami, ktorých celková hmotnosť nepresahuje 3,5 tony. V článku 4.4 (v predmetnej zmluve) sa dohodli, že účelom existencie vecného bremena (a práv zodpovedajúcim vecnému bremenu) bude umožnenie prístupu (priechodu a prejazdu) k oprávnenej nehnuteľnosti cez povinné nehnuteľnosti za účelom riadneho užívania oprávnenej nehnuteľnosti a prevádzkovania zariadenia rýchleho občerstvenia, ktoré má byť na oprávnenej nehnuteľnosti vybudované. Povinný sa zaväzuje umožniť a strpieť, aby práva zodpovedajúce vecnému bremenu (t. j. právu prechodu a prejazdu k oprávnenej nehnuteľnosti cez povinné nehnuteľnosti) mohli počas celej doby trvania vecného bremena okrem samotného oprávneného využívať aj osoby, ktorým oprávnený také oprávnenie za účelom zabezpečenia riadneho prevádzkovania zariadenia udelí, a to za predpokladu, že oprávnený o udelení takéhoto oprávnenia povinného vhodným spôsobom informuje a oznámi mu identifikačné údaje osôb, ktorým také oprávnenie udelil. Osoby uvedené v predošlej vete (návštevy oprávneného) budú povinné dodržiavať Prevádzkový poriadok, pričom práva zodpovedajúce vecnému bremenu budú môcť využívať najviac v takom rozsahu, a akom ich môže podľa tejto zmluvy využívať samotný oprávnený. Žalobca 1. je zapísaný ako výlučný vlastník nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie A. B., parcely

registra „C“, parcela č. 11138/436 ostatná plocha o výmere 219 m2, parcela č. 11138/451 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 81 m2, kaviareň s predajňou súp. číslo 461 postavená na parcele č. 11138/451 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 81 m2 (čl. 6). Na liste vlastníctva č. XXXX je zapísané vecné bremeno na základe Zmluvy o zriadení vecného bremena V-2898/13, vklad povolený 13.1.2014. Žalovaný je zapísaný ako výlučný vlastník nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie A. B., parcely registra „C“, parcela č. 11138/10 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 10722 m2 (čl. 16). Nájomnou zmluvou zo dňa 29.12.2019 žalobca 1. ako prenajímateľ prenajal žalobcovi 2. ako nájomcovi od 1.1.2020 na dobu neurčitú na užívanie nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie A. B. pozemok parcela registra C, parcela č. 11138/436, ostatná plocha o výmere 219 m2, pozemok parcela registra C, parcela č. 11138/451 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 81 m2, stavba súp. č. XXX, kaviareň s predajňou, postavená na parcele registra C, parcela č. 11138/451 (čl. 13).

Z citovaných zákonných ustanovení možno jednoznačne vyvodiť, že právna úprava ohľadom rozhodovania o návrhoch na neodkladné opatrenie popri nevyhnutnosti rýchlo a pružne vyriešiť vzniknutý stav, vyžaduje aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, resp. podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. V je možnosť nariadenia neodkladného opatrenia uvedená v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Odvolací súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a súčasne vyžaduje, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov.

Súd prvej inštancie návrhu v časti uloženia povinnosti žalovanému strpieť prechod pešo a prejazd motorovými a nemotorovými vozidlami, ktorých celková hmotnosť nepresahuje 3,5 tony žalobcu 1., žalobcu 2. cez pozemok parcely reg. „C“, par. č. 11138/10, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 10722 m2 nachádzajúci sa v okrese Senica, obci A. B., katastrálnom území A. B., zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senica, katastrálny odbor, ako aj cez cestnú komunikáciu vybudovanú na tomto pozemku vyhovel, keď mal osvedčenú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Mal preukázané, že žalobca 1. má právo prechodu a prejazdu cez pozemky patriace žalovanému vyplývajúce zo Zmluvy o zriadení vecného bremena č. P999/2013/PBB zo dňa 30.9.2013 a žalobcovi 2. opodstatnenosť nároku vyplýva z nájomnej zmluvy, ktorú uzavrel so žalobcom 1. Pričom žalobcovia sa nevedia z verejnej komunikácie k predmetným nehnuteľnostiam a stavbe dostať inak ako cez priľahlé pozemky žalovaného a ten svoje povinnosti jemu vyplývajúce z vecného bremena nerešpektuje. Odvolací súd sa so záverom súdu prvej inštancie stotožnil, keď žalobcovia osvedčili trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana navrhovaným neodkladným opatrením a zároveň osvedčili aj potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, pričom od žalovaného nemožno očakávať dobrovoľnú nápravu, čo vyplýva zo skutočnosti, že žalovaný podmienil vstup aj konateľa žalobcu 1. a žalobcu 2. prostredníctvom čipu, ktorý im odovzdal žalovaný, avšak iba v jednom vyhotovení za účelom otvorenia si rampy podľa nariadenia žalovaného (ktorú skutočnosť žalovaný podľa nepoprel). Žalovaný v podanom odvolaní nespochybnil, že ak je oprávneným z vecného bremena právnická osoba, potom toto právo môže vykonávať jej štatutárny orgán, jeho členovia a zamestnanci, ktorých miesto výkonu práce je na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu 1., ako aj žalobca 2., ktorého právo užívať povinnú nehnuteľnosť v rozsahu vecného bremena vyplýva z nájomnej zmluvy uzavretej so žalobcom 1.

Ustanovenie stanovuje tzv. všeobecné náležitosti, ktoré musí spĺňať každé podanie adresované súdu. Popri týchto náležitostiach musia byť pri určitých typoch podaní kumulatívne splnené

aj iné náležitosti uložené osobitným ustanovením, ktoré sú v prípade žaloby dané ust. . Žaloba musí obsahovať osobitné náležitosti podania uvedené v , teda označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

Podľa § 132 ods. 1 v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh, ods. 2 opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy, ods. 3 žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Žalobným návrhom sa rozumie tzv. petit a ide o spresnenie všeobecnej náležitosti podania (čo sa podaním sleduje). Žalobný návrh musí byť jasný, zrozumiteľný a presne formulovaný. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je však procesný úkon strany, ktorý treba posudzovať ako každé podanie podľa obsahu. To znamená, že za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, teda predmet konania, nemožno považovať iba samotný petit neodkladného opatrenia, ale aj jeho skutkové odôvodnenie, čo spolu so navrhovaný petitom vymedzuje predmet neodkladného opatrenia. Žalobca musí preto svoj nárok presne vyjadriť tak, aby bola splnená požiadavka materiálnej vykonateľnosti vydaného uznesenia. Tá je splnená vtedy, ak je možné navrhovaný petit neodkladného opatrenia prevzatý do výroku uznesenia vykonať niektorým zo spôsobov výkonu exekúcie. Preto neprimeraný formalizmus pri posudzovaní procesných úkonov strán sporu a prílišný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov, ktoré nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu (nález ÚS SR sp. zn. z 26.9.2002).

Súd je teda viazaný obsahom žalobného návrhu a nie doslovným znením petitu žaloby (neodkladného opatrenia). Súd v sporovom konaní nemôže svojvoľne meniť obsah návrhu, t.j. rozhodovať o niečom, čo žalobca neučinil predmetom konania. Presná formulácia výroku rozhodnutia súdu musí vychádzať z obsahu návrhu (aj na nariadenie neodkladného opatrenia), nemusí však byť formulačne doslovne totožná so znením petitu navrhnutého neodkladným opatrením. Teda v danej veci aj v časti požiadavky žalobcov strpieť prechod pešo a prejazd motorovými a nemotorovými vozidlami, ktorých celková hmotnosť nepresahuje 3,5 tony žalobcu 1., žalobcu 2. cez pozemok parcely reg. „C“, parc. č. 11138/10, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 10722 m2 nachádzajúci sa v okrese Senica, obci A. B., katastrálnom území A. B., zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senica, katastrálny odbor, ako aj cez cestnú komunikáciu vybudovanú na tomto pozemku, je súd viazaný návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého súčasťou sú aj skutkové tvrdenia žalobcov, pričom s prihliadnutím na práve skutkové tvrdenia obsiahnuté v návrhu bolo podľa odvolacieho súdu dôvodné pristúpiť len k formulačnej zmene navrhovaného neodkladného opatrenia v tejto časti. Žalobcovia už v návrhu poukázali na obsah predmetnej zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 30.9.2013 (čl. IV), ktorou bolo zriadené vecné bremeno v práve vlastníka oprávnenej nehnuteľnosti prechádzať cez (povinný) pozemok žalovaného pešo a jazdiť cez pozemok žalovaného osobnými motorovými a nemotorovými vozidlami, ktorých celková hmotnosť nepresahuje 3,5 tony. Odvolací súd má za to, že ním iba preformulovaný návrh (výroku) neodkladného opatrenia presne vymedzuje požiadavku žalobcov v tejto časti nároku neodkladného opatrenia. Vzhľadom iba na formálnu zmenu napadnutého I. výroku súdu prvej inštancie v časti povinnosti žalovaného strpieť prechod pešo a prejazd motorovými a nemotorovými vozidlami, ktorých celková hmotnosť nepresahuje 3,5 tony žalobcu 1., žalobcu 2. cez pozemok parcely reg. „C“, par. č. 11138/10, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 10722 m2 nachádzajúci sa v okrese Senica, obci A. B., katastrálnom území A. B., zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senica, katastrálny odbor, ako aj cez cestnú komunikáciu

vybudovanú na tomto pozemku, odvolací súd napadnutý I. výrok v časti (povinnosti strpieť prechod pešo a jazdy osobnými motorovými a nemotorovými vozidlami, ktorých celková hmotnosť nepresahuje 3,5 tony žalobcu 1. a žalobcu 2. cez pozemok parcely reg. „C“, parc. č. 11138/10, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 10722 m2 nachádzajúci sa v okrese Senica, obci A. B., katastrálnom území Šajdíkove Humence, zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senica, katastrálny odbor, ako aj cez cestnú komunikáciu vybudovanú na tomto pozemku) ako vecne správny potvrdil v súlade s , nakoľko v podanom odvolaní žalovaný neuviedol žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť rozhodnutia v tejto napadnutej časti, odvolací súd nepovažoval ním uvádzané tvrdenia za také, ktoré by svojou relevanciou boli spôsobilé privodiť (nielen formálnu) obsahovú zmenu rozhodnutia v uvedenej časti I. výroku.

Pokiaľ ide o návrh žalobcov 1. a 2. časti strpieť prechod pešo a prejazd motorovými a nemotorovými vozidlami, ktorých celková hmotnosť nepresahuje 3,5 tony osôb odvodzujúcich svoje práva od žalobcu 1. a žalobcu 2. cez pozemok parcely reg. „C“, parc. č. 11138/10, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 10722 m2 nachádzajúci sa v okrese Senica, obci A. B., katastrálnom území A. B., zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senica, katastrálny odbor, ako aj cez cestnú komunikáciu vybudovanú na tomto pozemku, odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o dôvodnosti tohto nároku. Neodkladné opatrenie podľa spočíva v uložení povinnosti niečo aktívne vykonať, zdržať sa istých rušivých zásahov, alebo naopak strpieť určité obmedzenia. Výrok neodkladného opatrenia môže znieť na individuálny výkon alebo zákaz niektorej z uvedených možností, prípadne kumuláciu všetkých alebo niektorých z nich vo vzťahu ku konkrétnej (oprávnenej) osobe. Tento pomerne široký zákonný obsah umožňuje poskytnúť efektívnu ochranu v rôznych skutkových situáciách. Rovnako ako pri neodkladnom opatrení na obmedzenie dispozičného oprávnenia podľa je však súd povinný zohľadniť reálne dôsledky jeho nariadenia s osobitným dôrazom na prevenciu vzniku neprimeranej ujmy na strane povinnej osoby. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie preto nepostupoval správne, keď vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti, obsahujúci iba všeobecnú formuláciu „osôb“ odvodzujúcich svoje práva od žalobcu 1. a žalobcu 2., tým skôr, že je zrejmý rozpor medzi žalovaným ako povinným z vecného bremena a žalobcom 1. ako oprávneným z vecného bremena ohľadom výkladu okruhu osôb, ktorým svedčí právo vecného bremena odvodené od žalobcu 1. (žalobcu 2.) s poukazom na článok IV bod 4.1.1. a 4.1.2. v spojení s bodom 4.4. predmetnej zmluvy. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že v rámci rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodné riešiť prípadné výkladové nezhody v obsahu zmluvy (v danej veci zmluvy o zriadení vecného bremena), ktoré prezentujú účastníci zmluvy, resp. strany tohto sporu. Neodkladné opatrenie nesmie nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Je preto vhodné vyhýbať sa všeobecnej formulácii neodkladného opatrenia, ktoré vedie k neprimeranému obmedzovaniu povinnej osoby a uprednostniť konkretizované vymedzenie povinností a obmedzení ad hoc. Ak sa vo výroku uvedie strpenie určitej povinnosti v prospech bližšie nešpecifikovanému okruhu osôb v danom prípade „osôb odvodzujúcich svoje práva od žalobcu 1. a žalobcu 2.“ bez toho, aby sa zohľadnil aj konkrétne obsah zmluvy o zriadení vecného bremena, teda aby sa uviedlo v súlade s návrhom na vydanie takého súdneho rozhodnutia, ku ktorým konkrétnym subjektom je žalovaný povinný povinnosť strpieť, dochádza k zásahu, ktorý je neprimeraný. Vymedzenie obsahu a rozsahu navrhovaného strpenia povinnosti žalovaného vo vzťahu k oprávnenej osobe (osôb odvodzujúcich svoje práva od žalobcu 1. a žalobcu 2.) je obsiahnuté v petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým je súd viazaný ( ) a preto ak žalobcovia 1. a 2. nevymedzili konkrétne osoby, ktoré majú odvodené práva od žalobcu 1. a žalobcu 2., nemohol tak za žalobcov urobiť súd, ktorý rozhoduje medzi dvoma sporovými stranami a nemôže priznať niečo iné než bolo žiadané. Navrhovaná všeobecná formulácia neodkladného opatrenia, ktorou súd ukladá žalovanému povinnosť strpieť vo vzťahu k osobám, ktoré majú odvodené práva od žalobcu 1. a žalobcu 2., vedie potom k zamietnutiu návrhu (návrh nemá vady, pre ktoré by bol daný dôvod podanie odmietnuť). S ohľadom na uvedené odvolací súd návrh v uvedenej časti ako nedôvodný postupom podľa zamietol.

Pokiaľ ide o napadnutý II. výrok (povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré môžu žalobcovi 1., žalobcovi 2. a osobám odvodzujúcim svoje práva od žalobcu 1. a žalobcu 2. sťažiť alebo znemožniť prechod pešo a prejazd motorovými a nemotorovými vozidlami, ktorých celková hmotnosť nepresahuje 3,5 tony cez pozemok parcely reg. „C“, par. č. 11138/10, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 10722 m2, nachádzajúci sa v okrese F., obci A. B., katastrálnom území A. B., zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senica, katastrálny odbor ako aj cez cestnú komunikáciu vybudovanú na tomto pozemku) odvolací súd sa nestotožnil so záverom okresného súdu, ktorý návrhu (aj) v tejto časti vyhovel. Odvolací súd má za to, že požadovaný nárok podľa definovania žalobcami spadá taktiež pod ustanovenie . Avšak žalobcami definovaná požiadavka je podľa odvolacieho súdu už zahrnutá (pokrytá) v navrhovanom I. výroku neodkladného opatrenia, preto takúto požiadavku je nutné považovať za nadbytočnú a teda aj nedôvodnú. Naviac možno konštatovať, že formulácia „zdržať sa akýchkoľvek úkonov“ je taktiež iba všeobecná. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnutý II. výrok postupom podľa zmenil a návrh v tejto časti zamietol.

Podľa ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje, ods. 2 súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia, ods. 3 súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie platí primerane.

Odvolací súd (tak ako aj súd prvej inštancie) neuložil žalobcom podať žalobu vo veci samej v zmysle , pretože bol toho názoru, že neodkladným opatrením, ktorému bolo (čiastočne) vyhovené možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, preto postupoval podľa a rozhodol tak ako je uvedené vo III. výroku tohto uznesenia.

Vzhľadom na to, že odvolací súd potvrdil I. výrokom čiastočne nariadené neodkladné opatrenie pred začatím konania a žalobcovi povinnosť podľa neuložil, na rozdiel od súdu prvej inštancie poučil podľa žalovaného, ktorému sa neodkladným opatrením ukladá povinnosť, že je oprávnený podať proti žalobcovi 1. žalobu v zmysle (ak oprávnený z vecného bremena vykonáva právo v širšom rozsahu, ako mu vecné bremeno umožňuje, alebo ak toto bremeno svojpomocne rozširuje).

V zmysle , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa ods. 2, ak odvolací zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

V zmysle , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, podľa ods. 2, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

V súvislosti s rozhodovaním o trovách konania odvolací súd poukazuje na to, že predmetom konania v danej veci sú viaceré nároky žalobcov (povinnosť strpieť prechod pešo žalobcu 1. a žalobcu 2. cez pozemok parcely reg. „C“, par. č. 11138/10, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 10722 m2 nachádzajúci sa v okrese F., obci A. B., katastrálnom území A. B., zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senica, katastrálny odbor, ako aj cez cestnú komunikáciu vybudovanú na tomto pozemku, povinnosť strpieť prejazd motorovými a nemotorovými vozidlami žalobcu 1. a žalobcu 2. cez pozemok parcely reg. „C“, par. č. 11138/10, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere

10722 m2 nachádzajúci sa v okrese F., obci A. B., katastrálnom území A. B., zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senica, katastrálny odbor, ako aj cez cestnú komunikáciu vybudovanú na tomto pozemku; povinnosť strpieť prechod pešo a prejazd motorovými a nemotorovými vozidlami osôb odvodzujúcich svoje práva od žalobcu 1. a žalobcu 2. cez pozemok parcely reg. „C“, parc. č. 11138/10, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 10722 m2 nachádzajúci sa v okrese Senica, obci A. B., katastrálnom území A. B., zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senica, katastrálny odbor, ako aj cez cestnú komunikáciu vybudovanú na tomto pozemku; povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré môžu žalobcovi 1., žalobcovi 2. a osobám odvodzujúcim svoje práva od žalobcu 1. a žalobcu 2. sťažiť alebo znemožniť prechod pešo a prejazd motorovými a nemotorovými vozidlami cez pozemok parcely reg. „C“, parc. č. 11138/10, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 10722 m2, nachádzajúci sa v okrese Senica, obci A. B., katastrálnom území A. B., zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senica, katastrálny odbor ako aj cez cestnú komunikáciu vybudovanú na tomto pozemku), preto odvolací súd postupoval pri rozhodovaní o náhrade trov konania pri každom nároku samostatne, pričom prvoradým kritériom pri posudzovaní náhrady trov konania je procesný úspech tej – ktorej strany sporu.

Pokiaľ ide o nárok (strpieť prechod pešo žalobcu 1. a žalobcu 2. cez pozemok parcely reg. „C“, parc. č. 11138/10, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 10722 m2 nachádzajúci sa v okrese Senica, obci A. B., katastrálnom území A. B., zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senica, katastrálny odbor, ako aj cez cestnú komunikáciu vybudovanú na tomto pozemku) žalobcovia 1. a 2. boli v tejto časti úspešní v celom rozsahu, preto odvolací súd postupom podľa v spojení s a priznal žalobcom 1. a 2. nárok voči žalovanému na náhradu prvoinštančných a odvolacích trov v plnom rozsahu.

Čo sa týka nároku (strpieť prejazd motorovými a nemotorovými vozidlami žalobcu 1. a žalobcu 2. cez pozemok parcely reg. „C“, parc. č. 11138/10, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 10722 m2 nachádzajúci sa v okrese Senica, obci A. B., katastrálnom území A. B., zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senica, katastrálny odbor, ako aj cez cestnú komunikáciu vybudovanú na tomto pozemku), žalobcovia 1. a 2. boli v tejto časti čiastočne úspešní v rozsahu 50 % (keď žalovanému bola uložená povinnosť strpieť jazdu osobnými motorovými a nemotorovými vozidlami, ktorých celková hmotnosť nepresahuje 3,5 tony žalobcu 1. a žalobcu 2. cez pozemok parcely reg. „C“, parc. č. 11138/10, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 10722 m2 nachádzajúci sa v okrese Senica, obci A. B., katastrálnom území A. B., zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senica, katastrálny odbor, ako aj cez cestnú komunikáciu vybudovanú na tomto pozemku a žalovaný bol úspešný v rozsahu 50 %, keďže nárok v časti strpenia jazdy osobnými motorovými a nemotorovými vozidlami, ktorých celková hmotnosť presahuje 3,5 tony žalobcu 1. a žalobcu 2. bol zamietnutý (III. výrok napadnutého uznesenia), preto odvolací súd postupoval podľa a rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (prvoinštančného a odvolacieho).

Čo sa týka nároku (zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré môžu žalobcovi 1., žalobcovi 2. a osobám odvodzujúcim svoje práva od žalobcu 1. a žalobcu 2. sťažiť alebo znemožniť prechod pešo a prejazd motorovými a nemotorovými vozidlami cez pozemok parcely reg. „C“, parc. č. 11138/10, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 10722 m2, nachádzajúci sa v okrese Senica, obci A. B., katastrálnom území A. B., zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senica, katastrálny odbor ako aj cez cestnú komunikáciu vybudovanú na tomto pozemku), žalovaný bol v tejto časti úspešný, preto odvolací súd postupom podľa v spojení s a priznal žalovanému voči žalobcom 1. a 2. nárok na náhradu prvoinštančných a odvolacích trov v plnom rozsahu.

Čo sa týka nároku (strpieť prechod pešo a prejazd motorovými a nemotorovými vozidlami osôb odvodzujúcich svoje práva od žalobcu 1. a žalobcu 2. cez pozemok parcely reg. „C“, parc. č. 11138/10, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 10722 m2 nachádzajúci sa v okrese Senica, obci A. B., katastrálnom území A. B., zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senica, katastrálny odbor, ako aj cez cestnú komunikáciu vybudovanú na tomto pozemku) žalovaný bol v tejto časti úspešný, preto odvolací súd postupom podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods.

2 priznal žalovanému voči žalobcom 1. a 2. nárok na náhradu prvoinštančných a odvolacích trov v plnom rozsahu.

I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie uznesenia súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).