Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12C-274-2014.pdf
PDF · 117.53 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/274/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Danielom Ivankom v právnej veci navrhovateľa PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti odporkyni Y. Z., W.. XX. XX. XXXX, F. M. XXXX/XX, XXX XX F. F., štátnej občianke Slovenskej republiky, o zaplatenie 894,39 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 280,57 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 01. 03. 2009 do zaplatenia v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Oznámením doručeným súdu dňa 23. 09. 2014 n e n a s t a l i účinky vzniku vedľajšieho účastníctva na strane odporkyne.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 25. 08. 2014 domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 894,39 eura s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že dňa 22. 04. 2008 uzatvoril s odporkyňou zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol odporkyni úver vo výške 663,88 eura, ktorý sa odporkyňa zaviazala splácať v 30 mesačných splátkach vo výške 42,59 eura. Odporkyňa sa dostala do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 3. Do uplatnenia práva navrhovateľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. do okamžitej splatnosti úveru uhradila odporkyňa len sumu 85,18 eura. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa bola v omeškaní s úhradou splátky č. 7 o viac ako 3 mesiace, navrhovateľ si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitú splatnosť úveru. Odporkyňa mala uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 1 192,52 eura dňa 29. 09. 2008. Túto sumu uhradila len čiastočne vo výške 298,13 eura. Na základe uvedeného sa navrhovateľ domáha zaviazania odporkyne zaplatiť mu sumu vo výške 894,39 eura spolu s 8.5 % ročným úrokom z omeškania od 30. 09. 2008 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Návrh spolu s prílohami bol doručený odporkyni do vlastných rúk dňa 15. 12. 2014. Odporkyňa sa k podanému návrhu nevyjadrila.
Podľa § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa 156 ods. 3 OSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, t.j. do 31. 07. 2008 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru.
Podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Podľa § 4 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2.
Podľa § 4 ods. 3 poslednej vety zákona o spotrebiteľských úveroch, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. 01. 2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Nakoľko predmetom konania je zaplatenie sumy 894,39 eura, ide podľa § 200ea OSP o drobný spor. Súd podľa § 115a ods. 2 a § 156 ods. 3 OSP rozhodol vo veci bez nariadenia ústneho pojednávania. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené súdom na úradnej tabuli súdu od 22. 01. 2015 do 10. 02. 2015.
Z listín predložených navrhovateľom zistil súd nasledovný skutkový stav: odporkyňa dňa 21. 04. 2008 v Banskej Bystrici vyplnila časť údajov na listine označenej ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. zmluvy (VS): XXXXXXXXXX, a to v časti 2. Dlžník - osobné údaje (vyplňte) a 5. - Údaje o požadovanom revolvingovom úvere v SK (vyplňte) uvedenej listiny, v ktorej žiadala o poskytnutie čiastky úveru 20 000,00 Sk, splatnosť úveru 30 splátok, splatnosť 30. deň v mesiaci, mesačná splátka 1 283,00 Sk, zmluvná odmena 18 490,00 Sk, nominálna hodnota úveru 38 490,00 Sk, predpokladaná RPMN za úver 77,10 %, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu 12 702,00 Sk, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 63,65 %. Navrhovateľ dňa 22. 04. 2008 v Bratislave vyplnil časť údajov na listine označenej ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. zmluvy (VS): XXXXXXXXXX, a to najmä v časti 6. - údaje o schválenom revolvingovom úvere v Sk (nevyplňajte) uvedenej listiny. Navrhovateľ schválil žiadosť odporkyne o poskytnutí revolvingového úveru a poskytol jej čiastku úveru 20 000,00 Sk, splatnosť úveru 30 splátok, splatnosť 30. deň v mesiaci, mesačná splátka 1 283,00 Sk, zmluvná odmena 18 490,00 Sk, RPMN za úver 74,89 %, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu 12 702,00 Sk, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 63,60 %. Súčasťou listiny označenej ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. zmluvy (VS): XXXXXXXXXX boli aj zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia spol. s r.o. a listina, oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22. 04. 2008. Odporkyni bola poskytnutá čiastka úveru 663,88 eura (20 000,00 Sk). Po jej poskytnutí uhradila odporkyňa podľa tvrdení navrhovateľa sumu vo výške 383,31 eura.
Navrhovateľ sa návrhom domáhal zaplatenia sumy 894,39 eura s príslušenstvom na základe uzatvorenej zmluvy o revolvingovom úvere Č.. XXXXXXXXXX. Uvedená zmluva bola uzatvorená za účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, preto sa na ňu vzťahujú ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, Občianskeho a Obchodného zákonníka, keďže na jej základe boli odporkyni, ktorá je fyzickou osobou nepodnikateľkou dočasne poskytnuté peňažné prostriedky vo forme úveru navrhovateľom, ktorý poskytuje úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.
Na základe písomnej žiadosti odporkyne zo dňa 21. 04. 2008 jej bol poskytnutý úver vo výške 663,88 eura. V bode 5. žiadosti odporkyňa navrhla uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere vo výške úverového limitu 20 000,00 Sk so splácaním v 30 mesačných splátkach po 1 283,00 Sk, pri predpokladanej ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len „RPMN“) za úver 77,10 % a predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 63,65 %. Navrhovateľ dňa 22. 04. 2008 schválil odporkyni poskytnutie revolvingového úveru vo výške 20 000,00 Sk, splatného v 30 mesačných splátkach po 1 283,00 Sk,
pri RPMN 74,89 % a predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 63,60 %. Ďalšie náležitosti predpokladané § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch boli uvedené v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 22. 04. 2008.
Z predložených listín súd nemal podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka preukázanú existenciu dvoch platných vzájomných a obsahovo vzájomných prejavov vôle zmluvných strán v písomnej forme, v ktorých by boli uvedené všetky náležitosti predpokladané § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Listinu označenú ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. zmluvy (VS): XXXXXXXXXX“, v častiach 2. a 5. vyplnených odporkyňou dňa 21. 04. 2008, súd právne posúdil ako návrh odporkyne na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedenú listinu, najmä v časti 6. vyplnenú navrhovateľom dňa 22. 04. 2008 v spojení s listinou zo dňa 22. 04. 2007 označenou ako oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX súd právne posúdil ako odmietnutie návrhu odporkyne navrhovateľom a nový návrh navrhovateľa na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
V návrhu odporkyne na uzavretie zmluvy neboli uvedené náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g), písm. i), písm. j) a písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, keď v návrhu odporkyne nebola uvedená konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, RPMN bola uvedená len ako predpokladaná, nie konečná, priemerná hodnota RPMN uvedená nebola a výška mesačnej splátky bola uvedená iba výškou a nie koľko z tej ktorej splátky pripadá na istinu, koľko na úroky a koľko na iné poplatky.
Náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch zákona o spotrebiteľských úveroch bola navrhovateľom uvedená až po vyplnení časti údajov dňa 22. 04. 2008, ale ním uvedená RPMN bola odlišná od predpokladanej RPMN, ktorá bola uvedená v návrhu odporkyne. Pri údaji o schválenom revolvingu však bola RPMN uvedená len ako predpokladaná.
Ani navrhovateľom vyplnené údaje dňa 22. 04. 2008 neobsahovali údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, priemernej hodnote RPMN a výška mesačnej splátky, ktorá bola uvedená iba výškou a nie koľko z tej ktorej splátky pripadá na istinu, koľko na úroky a koľko na iné poplatky.
Ani oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 22. 04. 2008 neobsahovalo údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (iba údaj o dátume splatnosti poslednej splátky úveru), priemernej hodnote RPMN a výške mesačnej splátky istiny, úrokov a iných poplatkov.
Schválenie úveru navrhovateľom zo dňa 22. 04. 2008 odporkyňa navrhovateľovi nepotvrdila, návrh navrhovateľa v rozsahu požadovaných náležitostí ustanovením § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch odporkyňa písomne nepotvrdila, čím nebola splnená podmienka dodržania písomnej formy uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Nakoľko návrh odporkyne na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 21. 04. 2008 neobsahuje údaje podľa § 4 ods. 2 písm. g), písm. i), písm. j) a písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, návrh navrhovateľa na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 22. 04. 2004 nie je bez výhradne prijatý odporkyňou písomnou formou, odporkyni poskytnutý úver navrhovateľom sa podľa § 4 ods. 1 a Podľa § 4 ods. 3 v spojení s § 4 ods. 2 písm. g), písm. i), písm. j) a písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa tvrdení navrhovateľa odporkyňa uhradila navrhovateľovi počas trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu 383,31 eura. Nakoľko sa poskytnutý úver navrhovateľa považuje za bezúročný a bez poplatkov, odporkyňa čerpaný úver vo výške 663,88 eura bola povinná v uvedenej výške splatiť.
Nakoľko z poskytnutého úveru vo výške 663,88 eura uhradila odporkyňa 383,31 eura, súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 663,88 eura a prijatým plnením vo výške 383,31 eura. Súd preto návrhu v časti vyhovel a zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovu sumu 280,57 eura.
Z dôvodu omeškania odporkyne s plnením peňažného dlhu vzniklo navrhovateľovi podľa § 369 Obchodného zákonníka právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa predpisov Občianskeho práva. Výšku úrokovej sadzby stanovuje § 3 ods. 1 nariadenia, a to v znení účinnom do 31. 01. 2013, nakoľko zmluvný vzťah vznikol pred týmto dňom a to navýšením ôsmych percentuálnych bodov nad úrokovú sadzbu stanovenú Európskou centrálnou bankou. Odporkyni bola preto uložená povinnosť zaplatiť z dlžnej sumy aj úroky z omeškania vo výške 8,50 % ročne od 01. 03. 2009 (deň nasledujúci po dni zosplatnenia úveru) do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením dlhu doposiaľ trvá. Pri určení dňa omeškania súd vychádzal z tvrdení navrhovateľa, ktorý v návrhu uviedol, že vzhľadom k tomu, že odporkyňa bola v omeškaní s úhradou splátky č. 7 o viac ako tri mesiace, navrhovateľ si uplatnil právo podľa 565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitú splatnosť úveru. Splátka č. 7 bola splatná dňa 30. 11. 2008. Uplynutie troch mesiacov, po ktorých uplynutí navrhovateľ úver zosplatnil nastalo dňa 28. 02. 2009. Preto sa odporkyňa nemohla dostať do omeškania s dlžnou sumou zosplatneného úveru dňa 30. 09. 2008 (uvádzaného v návrhu), keďže splatnosť splátky č. 7, pre ktorej nezaplatenie mal byť úver zosplatnený, bola až 30. 11. 2008.
Nakoľko poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, návrh je nedôvodný v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáha od odporkyne zaplatenia sumy prevyšujúcej 280,57 eura a v časti uplatnených úrokov z omeškania z prevyšujúcej sumy. Súd preto návrh v prevyšujúcej časti, t.j. 613,82 eura, zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 OSP v spojení s § 151 OSP. V konaní úspešná odporkyňa (úspech navrhovateľa 31%, úspech odporkyne 69 %) nepodala súdu návrh na náhradu trov konania. V konaní neúspešný navrhovateľ, návrh na náhradu trov konania podal. Súd preto o trovách konania rozhodol tak, že v konaní neúspešnému navrhovateľovi uplatnenú náhradu trov konania nepriznal.
Dňa 23. 09. 2014 bolo súdu doručené podanie JUDr. Bohdana Jakubisa, advokáta so sídlom Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, ktorým oznámil v mene občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov súdu vstup vedľajšieho účastníka do konania podľa § 93 ods. 2 OSP na strane odporkyne. Súd oznámenie, spolu s výzvou, či súhlasí so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jej strane doručil odporkyni do vlastných rúk dňa 15. 12. 2014. Odporkyňa sa k oznámeniu a výzve súdu nevyjadrila, neudelila súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jej strane.
Podľa § 93 ods. 2 OSP, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa § 93 ods. 3 OSP, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
Podľa § 93 ods. 4 OSP, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a tiež v súlade s názormi prezentovanými v odbornej literatúre (viď R. V. a kol., Občiansky súdny poriadok - Komentár, I. diel, str. 380, Eurounion, 2010)
predpokladmi účasti vedľajšieho účastníka v konaní sú: a) výzva účastníka konania alebo podnet vedľajšieho účastníka konania, b) uvedenie na strane ktorého účastníka bude vedľajší účastník vystupovať, c) preukázanie právneho záujmu vedľajšieho účastníka na výsledku sporu (ak nejde o prípad, v ktorom tento záujem vyplýva z osobitného zákona - k tomu viď tiež ďalej), d) rozhodnutie súdu o prípustnosti vedľajšieho účastníka (ak účastník konania vznesie námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva), e) súhlas vedľajšieho účastníka, ak jeho vstup navrhol účastník konania, f) súhlas (hlavného) účastníka konania, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať, ak podnet na vstup dal sám vedľajší účastník.
Vedľajší účastník môže do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy alebo iniciatívy účastníka konania. Ak účastník konania navrhne, aby určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník, súd oboznámi s uvedeným návrhom tento subjekt a vyzve ho, aby sa k nemu vyjadril a oznámil, či vstupuje do konania ako vedľajší účastník. Pokiaľ označený subjekt urobí procesný úkon prejavujúci jeho vôľu vstúpiť do konania, stáva sa vedľajším účastníkom vo chvíli, keď súdu dôjde jeho písomné oznámenie alebo keď svoj úkon urobí ústne do súdnej zápisnice; k vzniku vedľajšieho účastníctva sa nevyžaduje rozhodnutie súdu. Pokiaľ účastníkom navrhnutý subjekt neprejaví vôľu vstúpiť do konania v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka, nevzniká jeho vedľajšie účastníctvo; nikoho totiž nemožno nútiť, aby sa stal vedľajším účastníkom konania.
Súd z vlastnej iniciatívy neskúma, či je vedľajšie účastníctvo prípustné, alebo neprípustné; o (ne)prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje, ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Aj vtedy, keď vstup do konania iniciuje samotný vedľajší účastník, majú účastníci právo vyjadriť sa k jeho úkonu, ktorým prejavil, že vstupuje do konania, a prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu.
V prípadoch, na ktoré dopadá ustanovenie § 93 ods. 2 OSP zákon nestanovuje ako podmienku účasti tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na výsledku sporu (§ 93 ods. 1 OSP), tu vyplýva priamo zo zákona. V prípade takejto právnickej osoby je pre jej procesné postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jeho činnosti bola ochrana práv, o ktoré v konaní ide. Občiansky súdny poriadok v poznámke k uvedenému ustanoveniu odkazuje na niektoré osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v postavení vedľajšieho účastníka. Jedným z takých osobitných predpisov, je tiež zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktoré bolo účinné do 31. decembra 2012 (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“). V zmysle § 25 ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. môže právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podať návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov alebo môže byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti.
V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 93 ods. 2 OSP, je podstatnou podmienkou vedľajšieho účastníctva v konaní súhlas (hlavného) účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať (viď vyššie podaný výpočet predpokladov vedľajšieho účastníctva, konkrétne písm. f). Potreba súhlasu účastníka, ktorý má byť v konaní podporovaný vedľajším účastníkom, vyplýva zo samej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Z ustanovenia § 93 OSP nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať bez vyjadrenia súhlasu „ním podporovaného“ účastníka. Je vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť ktorého v konaní si neželá. To, že niekto chce v konaní pred súdom podporovať (hlavného) účastníka konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná pomoc je hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností súhlasiť. To v plnej miere platí aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, na ktorého sa vzťahuje § 93 ods. 2 OSP. Účel procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať (hlavnému) účastníkovi konania, môže byť naplnený, len ak účastník, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať, s vedľajším účastníctvom súhlasí. I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom už v momente, keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v konaní
podporovať, procesné právo vyjadriť svoj súhlas ale aj nesúhlas s jeho vstupom do konania. Treba mať totiž na pamäti, že v dôsledku rovnakých procesných práv a povinností môže vedľajší účastník v procesnom zmysle (i keď len do určitej miery) zasahovať do priebehu konania a ovplyvňovať ho. Napríklad rovnakými právami a povinnosťami vedľajšieho účastníka v konaní v zmysle § 93 ods. 3 OSP treba rozumieť práva a povinnosti procesnej povahy, napr. priznanie náhrady trov konania, uloženie povinnosti hradiť trovy konania (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32 Odo 480/2005 zo dňa 28. 04.2005). Vedľajší účastník môže svojim konaním priamo ovplyvniť výšku náhrady trov konania aj v neprospech ním podporovaného účastníka, na strane ktorého vystupuje. Účastník konania má preto právo udelením svojho (ne)súhlasu zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 OSP konal ten, koho účasť v konaní si neželá. Povahe a účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa jednoznačne priečil vstup vedľajšie účastníka do konania na strane účastníka konania, ktorý by bol tomuto účastníkovi podľa § 93 ods. 2 OSP nanútený (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 188/2012 zo dňa 05. 02. 2013).
Odporkyňa nevyjadrila súdu svoj súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jej strane. Jej nečinnosť, alebo mlčanie, nie je možné zo žiadneho ustanovenia právneho poriadku posúdiť ako jej súhlas s vystupovaním vedľajšieho účastníka na jej strane. Pokiaľ preto nevyjadrí svoj súhlas, oznámenie občianskeho združenia o vstupe do konania nemá právnu relevanciu. Povahe a účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa priečil vstup takéhoto vedľajšieho účastníka do konania, ktorý by bol spotrebiteľovi nanútený. Súd tiež uvádza, že súd nemá preukázanú právnu subjektivitu subjektu „Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV“, jeho sídlo, IČO, ani predmet činnosti a z týchto dôvodov ho považuje súd za absolútne neúčinné, preto ani nebol dôvod vyzývať JUDr. Bohdana Jakubisa na odstraňovanie vád podania, pokiaľ odporkyňa súhlas na vystupovanie uvedeného subjektu na jej strane neudelila.
So zreteľom na uvedené, pri absencii výslovnej právnej úpravy, ako postupovať v prípade, ak oznámením tretej osoby súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník, nenastanú účinky vzniku vedľajšieho účastníctva, považoval súd za potrebné deklaratórne rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/207/2011 zo dňa 10. 10. 2012).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.