Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_20CoE-85-2014.pdf
PDF · 101.73 KB
Case nature
Subarea
20CoE/85/2014
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpeného splnomocneným zástupcom Mgr. Pavlom Antolom, nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, proti povinnému: J. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C. XXX, o vymoženie 556,27Eur s príslušenstvom, ktoré exekučné konanie je vedené exekútorským úradom súdneho exekútora JUDr. Eleonóry Noskovej, so sídlom P. 4, K. K., pod sp.zn. EX 398/12, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10Er/2357/2012-37 zo dňa 29.11.2012, takto jednomyseľne
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
Návrh zo dňa 8.2.2013 na zmenu účastníka konania na strane oprávneného, aby na miesto oprávneného Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, vstúpila obchodná spoločnosť PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, prvostupňový súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Poukázal na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1 prvá veta, § 53 ods. 4 písm. r), ods. 5 a § 39 Občianskeho zákonníka.
V odôvodnení uviedol, že pred súdnym exekútorom JUDr. Eleonórou Noskovou sa dňa 18.10.2012 začalo exekučné konanie, na základe exekučného titulu, rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava, sp. zn. IG-C/0411/0598 zo dňa 23.03.2012. Okresný súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad resp. rozpor so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia nemožno vyhovieť. Z pripojeného listín, najmä rozhodcovského rozsudku, zmluvy o úvere a Všeobecných obchodných podmienok zistil, že dňa 15.4.2008 bola medzi oprávneným a povinným uzavretá zmluva o úvere. Ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch voči vopred neurčitému poštu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňujú, zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. Zmluvnými stranami sú dodávateľ Poštová banka, a.s., ktorá koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Bod 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok upravuje riešenie sporov a rozhodcovskú doložku tak, že Banka a Klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/
alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zániku príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení: a) pokiaľ bude v príslušnom sporte žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak ako je formulovaná je, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva vo všetkých sporoch, v ktorých sa domáha svojich práv dodávateľ. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a je dodávateľom pripravená ako súčasť vopred pripravených Všeobecných obchodných podmienok, ktoré nemá možnosť spotrebiteľ ovplyvniť. Okresný súd v danom prípade nemá pochybnosť o tom, že ustanovenie bodu 10.2. Všeobecných obchodných podmienok je v rozpore so znením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktoré obchádza, čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania. Nakoľko dodávateľom je Poštová banka, a.s., exekučný súd prihliadol aj na ustanovenia zákona vzťahujúceho sa na vykonávanie činnosti dodávateľa. Zo zákona o bankách vyplýva pre banku povinnosť ponúknuť svojim klientom - spotrebiteľom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka mlčanie alebo nečinnosť spotrebiteľa samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu banka na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Všeobecné obchodné podmienky dodávateľa v bode 10 však nútia spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť predloženej rozhodcovskej doložke, ak najneskôr pri uzavretí obchodu nedoručí banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí (10.2.3 Všeobecných obchodných podmienok). Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi s zakladá práve rozhodcovskou zmluvou (doložkou). Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd dospel k názoru, že exekučný titul je vydaný v rozpore so zákonom, preto žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu. Preto exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup. V štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd o.i zaoberá tým, či rozhodnutie (exekučný titul) je vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. Exekučný súd však nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku, ani nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Preskúmavanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z. z.. Rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku; nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Úverová zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania, predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená v súlade s ust. zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Coe/27/2011 zo dňa 21.12.2011, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 192/06 z 3. novembra 2006, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 335/06 z 30. októbra 2007, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 244/09 z 29. septembra 2009, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/07 z 3. júla 2008. Na záver uviedol, že zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere v ust. § 93b ods. 1 zakotvoval povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spor s obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom. Poštová banka, a.s. si tak len plnila svoju zákonnú povinnosť. Oprávnený navrhol, aby príslušný súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súčasne navrhol, aby príslušný súd oprávnenému priznal trovy právneho zastúpenia.
Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
Dňa 27.02.2013 bol okresnému súdu súdnym exekútorom predložený Návrh na pripustenie zmeny účastníka konania - oprávneného zo dňa 8.2.2013, ktorým obchodná spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom (v čase podania návrhu na zmenu účastníka) Astrová 2/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, oznámila prevod práv vyplývajúcich z exekučného titulu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, navrhla zmenu účastníka konania na strane oprávneného na obchodnú spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o. a súčasne ako nový oprávnený vyjadrila súhlas so vstupom do predmetného konania. Pripustenie zmeny účastníkov žiadal na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1/2012 zo dňa 18.12.2012, ktorá bola uzatvorená medzi pôvodným oprávneným Poštová banka, a.s. ako postupcom a obchodnou spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, so sídlom Cyprus, ako postupníkom a Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1/2013 zo dňa 15.01.2013, ktorá bola uzatvorená medzi BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, so sídlom Cyprus, ako postupcom a obchodnou spoločnosťou PRO CIVITAS s.r.o., ako postupníkom. Uvedené zmluvy (vo fotokópii) tvorili prílohu návrhu na zmenu účastníka konania na stane oprávneného.
Vo vyjadrení zo dňa 30.9.2014 (č. l. 65 spisu) sa zákonná sudkyňa vyjadrila, že odvolaniu oprávneného nemieni vyhovieť v celom rozsahu. S dôvodmi rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka sa plne stotožňuje a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu vymedzenom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p..
Súd sa zaoberal odvolacími námietkami, ktoré tvorili medze odvolania a k týmto konkrétne uvádza: V súvislosti s námietkou oprávneného, že preskúmavanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z. z., krajský súd konštatuje, že exekučný súd je v exekučnom konaní oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk spĺňania formálnych i materiálnych predpokladov, za ktorých možno vykonať exekúciu. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučným súdom pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe možné exekúciu vykonať, teda či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Tieto zákonné ustanovenia pritom môžu mať rozmanitý charakter - môže ísť o ustanovenia paušálne vylučujúce určité nároky z uspokojenia v exekúcii, prípadne ustanovenia ustanovujúce tzv. exekučné imunity a pod. Výnimočne môže ísť aj o ustanovenia, ktoré ustanovujú povinnosť exekučného súdu skúmať aj materiálnu správnosť exekučného titulu, teda posúdiť, či nárok priznaný exekučným titulom je v súlade s právom. Takýmto ustanovením je aj ustanovenie § 45 zákona rozhodcovskom konaní, ktoré umožňuje exekučnému súdu skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu. Z ustanovenia § 45 zákona rozhodcovskom konaní preto možno vyvodiť, že na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v § 40 písm. a) alebo b) zákona rozhodcovskom konaní a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, tieto jeho nedostatky predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 zákona o rozhodcovskom konaní je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Exekučný súd je tak povinný od začiatku konania prihliadať na to, či tu sú dôvody neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku uvedené v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd teda môže skúmať (podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní aj bez návrhu), či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo či odporuje dobrým mravom. Nedovolenosť priznaného plnenia nemožno odvodzovať len zo samotného výroku rozhodnutia. Priznané plnenie totiž navonok vôbec nemusí vykazovať znaky protizákonnosti; spravidla až z odôvodnenia rozhodnutia možno zistiť pochybenia v aplikácii hmotného, či dokonca aj procesného práva. Nedovolenosť, nemožnosť a rozpor s dobrými mravmi sú pojmami hmotného práva a pri zisťovaní takýchto nedostatkov exekučného titulu má exekučný súd plné oprávnenie "vstúpiť" do rozhodnutia a vyvodiť tomu zodpovedajúce závery.
Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Ak teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý. Odvolací súd poukazuje aj na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo/1/2012: To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. V preskúmavanej veci súdy v exekučnom konaní správne konštatovali neprijateľnosť, a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej.
Krajský súd uvádza, že v danom prípade prvostupňový súd nevykonal prieskum právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní, t.j. neučinil právny záver, že právoplatný rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, t. j. neposudzoval rozhodcovský rozsudok v jeho merite (hoci by tak mohol učiniť za predpokladu, že rozhodcovská doložka je platná). K zamietnutiu žiadosti na vydanie poverenia došlo čisto z procesného dôvodu, a to že rozhodcovská doložka v úverovej zmluve ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je absolútne neplatná, a teda pre nedostatok právomoci rozhodcovského súdu vôbec rozhodcovský rozsudok vydať.
Exekučný súd teda v exekučnom konaní skúma nekalé podmienky, a to aj v prípade, že spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku sám nepodal. Podľa bodu 3.7 Zmluvy o úvere č. 6651566908, uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 17.04.2008, sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach. Podľa bodu 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou Zmluvy o úvere č. 6651566908 zo dňa 17.04.2008, uzavretej medzi oprávneným a povinným, sa Banka a Klient dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaných Služieb, Bankových produktov alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. Podľa bodu 10.2.3 Všeobecných obchodných podmienok ak Klient, najneskôr pri uzavretí Bankového obchodu a/alebo Zmluvy nedoručí Banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal. Podľa bodu 10.2.4 Všeobecných obchodných podmienok Banka a Klient sa dohodli, že sa podrobujú základným vnútorným právnym predpisom Rozhodcovského súdu, najmä Štatútu a Rokovaciemu poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania. Jazykom rozhodcovského konania bude slovenský jazyk. Podľa bodu 10.2.5 Všeobecných obchodných podmienok Banka a Klient sa ďalej dohodli, že táto rozhodcovská doložka zaväzuje právnych nástupcov oboch zmluvných strán.
Podľa bodu 10.2.6 Všeobecných obchodných podmienok Banka a Klient sa dohodli, že odstúpenie od Zmluvy sa nedotýka rozhodcovských doložiek, ktoré sú súčasťou Zmluvy uzavretej medzi Bankou a Klientom.
Súd preskúmal povahu rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným, uvedenú v bode 10.2 Všeobecných obchodných podmienok a dospel k záveru, že okresný súd správne túto doložku posúdil ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Rozhodcovská doložka bola dojednaná na vopred vytlačenom tlačive pre neobmedzený počet klientov, a teda nie individuálne s povinným spolu s riadnym poučením o následkoch uzavretia rozhodcovskej doložky. Absentuje poučenie spotrebiteľa o rozdieloch medzi rozhodcovským a súdnym konaním. Rozhodcovská doložka splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je však význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým všeobecným podmienkam. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Priemerný spotrebiteľ má nielen problém porozumieť a v krátkom čase sa zorientovať a zvážiť dôsledky vyplývajúce aj z rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. V danom prípade je rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom.
Čo sa týka námietky, že oprávnený len postupoval podľa § 93b zák.č. 483/2001 Z.z. o bankách, teda plnil svoju zákonnú povinnosť, krajský súd uvádza, že je pravda, že znenie § 93b ods. 1 zákona o bankách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, a to až do 30.11.2009, explicitne nestanovovalo právo klienta na možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o rozhodcovskej doložke. Toto právo spolu s povinnosťou banky preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy bolo zakomponované do tohto zákonného ustanovenie až novelou zák. č. 492/2009 Z.z. účinnou od 01.12.2009. Táto novela reagovala na prevládajúci právny názor, že aj zmluvy uzavreté medzi bankami a klientmi sú zmluvami spotrebiteľskými. Táto skutočnosť však nič nemení na tom, že hoci neexistovala explicitná právna úprava v § 93b ods. 1 z. č. 483/2001 Z.z. účinného do 01.12.2009, platili ostatné právne normy Slovenskej republiky, a to najmä Občiansky zákonník, ktorý bolo potrebné aplikovať aj na tieto zmluvné vzťahy, a preto takáto rozhodcovská doložka sa posudzovala z hľadísk uvedených v smernici č. 93/13/EHS aj pred účinnosťou novely § 93b ods. 1, ktorá bola vykonaná zák. č. 492/2009 Z.z.. Okrem toho ani zo znenia zákona o bankách účinného ku dňu uzavretia zmluvy nevyplývala povinnosť spotrebiteľa prijať návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, ak mal záujem uzavrieť zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Podľa § 93b ods. 2 zákona o bankách klient nebol povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov. Banky boli povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, t.j. mali len ponúknuť túto možnosť, nie do formulárovej predtlače zmluvy vopred včleniť vyslovenie súhlasu klienta bez jeho možnosti s týmto aj nesúhlasiť. Ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere, resp. vo Všeobecných obchodných podmienkach bola doložka takto formulovaná, t.j. že spotrebiteľ sa nemohol rozhodnúť, či doložku prijme alebo nie bez toho, že by neprijatie doložky malo za následok neuzavretie samotnej úverovej zmluvy, takéto koncipovanie doložky bolo v rozpore aj s vtedy platnou právnou úpravou § 93b ods. 1, 2 zákona o bankách. Preto i v čase uzavretia tejto doložky, keďže nebola súladná s vtedajšou právnou úpravou a nedovoľovala spotrebiteľovi vybrať si orgán, ktorý bude riešiť prípadné spory, bola táto doložka neprijateľnou a teda neplatnou. Táto námietka je teda taktiež nedôvodná.
Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. Krajský súd zdôrazňuje, že odvolateľ v prevažujúcej miere primárne namieta právne posúdenie veci súdom prvého stupňa a predkladá krajskému súdu vlastné právne posúdenie a vlastné predstavy záverov, ku ktorým by mal súd dospieť v predmetnej exekučnej veci.
Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov. (nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 339/08, II. ÚS 197/07, II. ÚS 78/05, IV. ÚS 252/04)
Krajský súd vyhodnotil všetky odvolacie námietky odvolateľa ako nedôvodné. Odvolací súd uzatvára, že exekučný súd správne rozhodol o zamietnutí udelenia poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu neprijateľnej rozhodcovskej doložky. Rozhodcovský rozsudok vydal orgán, ktorý jeho vydanie nemal právomoc, a teda nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by mohla prebehnúť exekúcia.
Keďže všetky odvolacie námietky oprávneného boli nedôvodné, súd napadnuté rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Súčasne krajský súd rozhodol aj o návrhu zo dňa 8.2.2013 na pripustenie zmeny účastníka na strane oprávneného, aby na miesto oprávneného Poštová banka, a. s., vstúpila obchodná spoločnosť PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, a to na základe postúpenia pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 6651566908, ktorým dlžníkom bol povinný.
Krajský súd konštatuje, že rozhodnutie, ktorým exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, odvolací súd ako vecne správne potvrdil. Doručením tohto uznesenia nadobudne rozhodnutie exekučného súdu právoplatnosť a exekučný súd v ďalšom postupe exekučné konanie zastaví, pri aplikácii ust. § 44 ods. 4 Exekučného poriadku. Z tohto dôvodu je bezpredmetné rozhodovať o návrhu na zmenu účastníka konania na strane oprávneného, nakoľko v exekúcii sa nebude môcť pokračovať, keďže exekúcia doručením rozhodnutia exekučného súdu o zastavení exekučného konania bude právoplatne zastavená. Preto neboli splnené podmienky, aby do konania na strane oprávneného vstúpil nový účastník konania. Z uvedených dôvodov krajský súd návrh na zmenu účastníka konania zamietol.
O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, pretože napadnuté rozhodnutie nie je konečným rozhodnutím, ale len podkladom pre následné zastavenie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.