Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/68/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci navrhovateľa: B.. D. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, Q., zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Ing. Martin Chlapík s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 339, proti odporkyni: C.. N. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, Q., zastúpená Mgr. Dušan Šimún - advokát, s.r.o. so sídlom Bajzova 2414/10, 010 01 Žilina, ICO: 36 838 713, o určenie otcovstva k maloletému G. G., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: S. práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, takto

rozhodol:

Súd u r č u j e , že navrhovateľ D. L., nar. X.X.XXXX j e otcom mal. G. G., nar. XX.X.XXXX z matky N. G., nar. XX.X.XXXX.

G.. G. G. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu mal. G. G. za obdobie od 21.1.2014 do 30.11.2014 mesačne sumou 200 eur, za obdobie od 1.12.2014 mesačne sumou 350 eur s tým, že splatné výživné za obdobie od 21.1.2014 do 28.2.2015 vo výške 2.920,97 eur súd povoľuje otcovi zaplatiť v splátkach v sume 1.500 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky a sumu 1.420,97 eur zaplatiť v mesačných splátkach po 200 eur splatných spolu s bežným výživným k rukám matky s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Bežné výživné a obdobie od marca 2015 je splatné vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Otec j e o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. G. G. každú stredu v čase od 16:00 h do 18:00 h, každú sobotu v párnom kalendárnom týždni od 13.00 h do 18:00 h a každú nedeľu v nepárnom kalendárnom týždni od 13.00 h do 18:00 h, v mieste obvyklého pobytu mal. s tým, že počas stretnutí v prvých štyroch kalendárnych mesiacoch sa stretnutie vykoná vždy za prítomnosti matky. Matka je povinná mal. na stretnutie riadne pripraviť a odovzdať ho otcovi v určenom čase a mieste a otec je po uplynutí určenej doby povinný dieťa odovzdať matke v mieste prevzatia.

Žiadny z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 28.2.2014 domáhal voči mal. odporcovi v 1/ rade ako synovi a odporkyni v 2/ rade ako matke mal. dieťaťa určenia otcovstva a zverenia odporcu v 1/ rade do osobnej starostlivosti odporkyne a so stanovením jeho povinnosti prispievať na jeho výživu mesačne sumu 80,- EUR, vždy do 20-teho dňa v mesiaci k rukám odporkyne, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň žiadal rozhodnúť o styku s dieťaťom tak, že sa sním bude stretávať vždy v dňoch pondelok, stredu, piatok, nedeľu a to v čase od 15:00 do 17:00 hod. a to tak, že v stanovenom čase dieťa preberie od odporkyne v mieste F. 2, Q., kde ho v stanovenom čase tiež odovzdá.

Návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou 2/ sa dôverne pozná od marca 2011, odkedy do mája 2013 udržiavali intímny styk. V júni 2013 mu odporkyňa oznámila, že je tehotná a je otcom dieťaťa. Dňa 11. decembra 2013 sa osobne s odporkyňou v mieste jej trvalého bydliska dohodol na súhlasnom vyhlásení otcovstva k počatému dieťaťu, pričom toto vyhlásenie mali vykonať na matrike mestského úradu v Q. v nasledujúcich dňoch, v čase, ktorý bude vyhovovať odporkyni 2/, ktorá ho však nekontaktovala a k súhlasnému vyhláseniu nedošlo. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa už prevzala rodný list maloletého G. G., existuje domnienka, že súhlasné vyhlásenie otcovstva podľa zákona 36/2005 Z.z. § 90 už nechce vykonať. Dňa 21. januára 2014 sa odporkyni narodil syn G. G., pričom túto skutočnosť mu neoznámila a o narodení sa dozvedel náhodou dňa 22. januára 2014. Od tohto dátumu maloletého nevidel, hoci sa viac krát neúspešne snažil odporkyňu telefonicky a formou SMS správ kontaktovať. V súčasnosti je zamestnancom spoločnosti W COM, s.r.o. v Žiline s mesačným príjmom 500,- EUR v hrubom. V ďalšom podaní uviedol, že mení návrh zo dňa 28.02.2014 v právnej veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. o určenie otcovstva k maloletému v časti, ktorou otec navrhoval prispievať na výživu mal. G. G., nar. XX.XX.XXXX sumou 80,- Eur mesačne na sumu 120 eur a to vždy do 20-teho dňa v mesiaci k rukám matky, a to od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadal upraviť aj styk tak, že navrhovateľ ako otec sa bude stretávať sa s mal. G. každú stredu v mesiaci a to od 16:00 hod. do 18:00 hod., každú sobotu v mesiaci od 16:00 hod do 18:00 hod a každú nedeľu od 10:00 hod do 12:00 hod., kedy si maloletého osobne prevezme na adrese trvalého bydliska matky a maloletého, pričom matka je povinná maloletého Matúša na stretnutie pripraviť a otcovi ho odovzdať v stanovený čas. Hoci navrhovateľ navrhoval pripustiť zmenu návrhu, nakoľko súd nie je návrhom viazaný, navrhovateľ sa domáhal toho istého nároku len s rozdielom vo finančnom plnení jednotlivých dávok a určitou odlišnosťou úpravy styku, súd zmenu akceptoval ako úpravu návrhu, avšak o zmene návrhu nerozhodoval.

Odporkyňa v 2/ rade vo vyjadrení uviedla, že od marca 2011 bola vo vzťahu s navrhovateľom a v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa udržiavala pohlavný styk len s ním. Dňa 03. júna 2013 na základe pozitívneho tehotenského testu oznámila navrhovateľovi, že je tehotná. Navrhovateľ sa vyjadril, že dieťa nechce a trval na umelom prerušení tehotenstva, hoci sa predtým rozprávali o deťoch a zhodli sa v prípade chlapca na mene G.. Dňa 13. júna 2013 jej graviditu potvrdila aj gynekologička, o čom informovala aj navrhovateľa. Začiatkom júla 2013 ju kontaktoval ohľadom kúpy bytu s víziou nového vzťahu. Keďže bola nehnuteľnosť, v ktorej teraz býva navrhovateľ, zaťažená exekúciami, významnou mierou sa podieľala na právnej úprave zmlúv viažucich sa ku kúpe hnuteľnosti. Krátko pred jej podpisom odcestovala do Košíc navštíviť rodičov, kde však bola hospitalizovaná pre hroziaci potrat. Navrhovateľ ju nenavštívil ani sa nezaujímal o jej zdravotný stav. Posledný telefonát sa uskutočnil dňa 4. augusta 2013 a navrhovateľ sa neskôr opätovne odmlčal, zablokoval si hovory z jej čísla a na sms správy nereagoval. Následne sa niekoľko krát bezúspešne snažila kontaktovať navrhovateľa ohľadom súhlasného vyhlásenia rodičov o určení otcovstva na matričnom úrade, avšak navrhovateľ sa ani raz nedostavil a ani nenavrhol iný termín, ani neprišiel na vopred avizované sonografie dieťaťa. Dňa 17. decembra 2013 bola hospitalizovaná pre hrozbu predčasného pôrodu v Q. poliklinike. Navrhovateľ sa naďalej vôbec nezaujímal o jej zdravotný stav a zdravotný stav dieťaťa. Po narodení dieťaťa, dňa 22. januára 2014 približne okolo pol noci vtrhol do jej nemocničnej izby, odfotil si syna a odišiel. Vyjadrila presvedčenie, že navrhovateľ zarába, resp. počas trvania ich vzťahu zarábal minimálne 800 eur v čistom, ktoré mu boli poukazované na jeho bankový účet v Tatra banke. Navrhovateľ okrem tohto pravidelného príjmu si každý mesiac privyrábal mimo svojho pracovného pomeru ako informatik opravou počítačov, inštaláciou internetového pripojenia a inými prácami. Ďalej je navrhovateľ vlastníkom motorového automobilu, ktorý je zdrojom príjmu z cestovných náhrad. Dňa 4. septembra 2013 sa stal jediným vlastníkom nehnuteľnosti (4 - izbového bytu), ktorú nadobudol kúpou v hotovosti vo výške 65 000,- eur. Ona nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, automobil, je na materskej dovolenke a býva sama so svojim dieťaťom v trojizbovom byte jej rodičov, na adrese ich trvalého pobytu na Trnavskej 2998/2 v Žiline. Momentálne mesačné výdavky dosahujú sumu cca. 820 eur a zahŕňajú 160 eur mesačne na bývanie, 100 eur mesačne na výživu pre dieťa, 150 eur mesačne na oblečenie pre dieťa, 70 eur mesačne na plienky, 30 eur mesačne na hračky pre správny motorický a psychický vývoj dieťaťa, 30 eur mesačne na iné, vyššie neuvedené veci pre dieťa, 30 eur mesačne na bezpečie dieťaťa, 150 eur mesačne na jej stravu a 100 eur mesačne pre osobnú spotrebu. Poukázala na to, že sama znášala všetky náklady súvisiace s tehotenstvom a narodením dieťaťa. Výška materskej dávky je 495 eur od začiatku je nútená pokrývať prevyšujúce náklady zo svojich úspor. Po ukončení materskej dovolenky bude nútená nastúpiť do zamestnania s miestom výkonu práce v Bratislave, kde dosahuje príjem 827 eur v hrubom. Ďalej si bude musieť zabezpečiť nájom bytu, nakoľko nemôže s dieťaťom zostať bývať v ubytovni.

K úprave styku uviedla, že nakoľko je maloletý naviazaný na dojčenie, navrhuje úpravu styku každú prvú stredu v mesiaci v čase od 16.00 h do 18.00 h za prítomnosti matky.

Vo veci súd nariadil pojednávanie.

Na pojednávaní obaja účastníci sa zhodli (uznali) otcovstvo navrhovateľa k dieťaťu. Táto skutočnosť nebola sporná a súd ju ďalej nedokazoval.

Podľa § 84 zák. č. 36/2005 Z.z. otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Podľa § 94 ods. 1 a 2 zák. č. 36/2005 Z.z. ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

Súd z oznámenia o narodení Mesta Q. zo dňa XX.X.XXXX zistil, že v knihe narodení v zv. XXX, ročník XXXX, na strane XXX pod por č. XX je zapísané narodenie G. G., nar. XX.X.XXXX z matky - odporkyne v 2/ rade bez uvedenia otca.

U. v osobitnom konaní nedošlo k súhlasnému vyhláseniu rodičov o otcovstve, ale došlo k zhode o podmienkach pre určenie otcovstva súdom podľa tretej zákonnej domnienky, súd prevzal a osvojil si zhodné skutkové tvrdenia oboch účastníkov o ktorých pravdivosti nemal pochybnosti a rozhodol o tom, že určil navrhovateľa za otca maloletého odporcu v 1/ rade.

Podľa 113 ods. 2 O.s.p. s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.

Súd preto po určení rodičovstva ďalej konal o výchove a výžive maloletého dieťaťa, teda o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu.

Podľa § 36 ods. 1 Zák. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Vo vzťahu k určeniu zverenia dieťaťa do výchovy jedného z rodičov sa účastníci zhodli na zverení mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, ako aj jej poverením správou majetku dieťaťa. Nakoľko súd nezistil, že by takéto zverenie bolo v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa, matka sa o dieťa aj doposiaľ starala, súd rozhodol zhodne s dohodou rodičov.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa odseku 4 citovaného zákonného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa odseku 5 citovaného zákonného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zák. o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Vo vzťahu k úprave vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu navrhovateľ uvádzal, že jeho príjmy tvorí len mzda zo spoločnosti W Com, s.r.o. Za byt platí okolo 149 eur, 10 eur preddavok na elektrickú energiu, 6 eur plyn, na stravu vynakladá okolo 150 eur mesačne a na ošatenie okolo 150 eur štvrťročne. V súvislosti s nadobudnutím bytu má dlh titulom pôžičky 15.000,- eur.

Odporkyňa 2/ uviedla, že priemerne na Matúška minie 657 eur, od narodenia do konca septembra je to 424,66 eur priemerne na mesiac. Len na výbavu na G., kočiar, postieľku minula 1539,63 eur. Na seba počas materskej dovolenky minula 358 eur priemerne mesačne a od 5.9.2014 musela nastúpiť do práce, pretože z rodičovského príspevku 206 eur sa nedá vyžiť. Pracuje v Bratislave od roku 2011. Po nástupe do zamestnania dosahuje príjem 750 eur v čistom. V Žiline bývala v byte jej rodičov a platila iba režijné náklady. V Bratislave nemôže bývať na ubytovni s dieťaťom, čím sa jej zvýšia náklady až na 500 eur mesačne. Uviedla a špecifikovala všetky výdavky s členením a preukázaním jednotlivých zjednodušených daňových dokladov.

Vo veci súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov ako aj výsluchom svedkov.

Súd mal preukázaný pracovný pomer navrhovateľa v spoločnosti W-Com, s.r.o.. Táto spoločnosť uvádzala príjem navrhovateľa vo výške 500,- eur v hrubom. Súd lustráciou údajov Sociálnej poisťovne zistil, že navrhovateľ je a bol vedený ako zamestnanec spoločnosti W-Com s.r.o., pričom v roku 2013 jeho vymeriavací základ pre poistné bol určovaný vo výške 996,60 eur, počnúc od januára 2014 určený vo výške 453 eur.

Podľa vykonaného zročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmu FO zo závislej činnosti za rok 2013 súd zistil, že základ dane u navrhovateľa predstavoval 5888,80 eur, z toho nezdaniteľná časť dane na daňovníka 3735,94 eur, zdaniteľná mzda predstavovala 2.152,86 eur, a z toho vyrúbená daň vo výške 409,04 eur, so vzniknutým preplatkom dane 354,91 eur.

Podľa mzdového listu navrhovateľa v spoločnosti W Com s.r.o. súd zistil, že bol evidovaný jeho príjem v roku 2014 mimo januára a septembra vo výške 500 eur, pričom v mesiaci 09/2014 bola mzda vo výške 386,61 eur, k mzde boli náhrady vo výške 115,39 eur, v mesiaci január mzda vo výške 392,85 eur, náhrady 107,15 eur, pričom čistá mzda mimo mesiaca január sa pohybovala na úrovni 410,95 eur, v mesiaci január 2014 vo výške 765,86 eur.

Podľa výpisu z obchodného registra je navrhovateľ spoločníkom spoločnosti W-Com s.r.o.. Súd zistil, že navrhovateľ je podľa údajov na LV č. XXXX k. ú. Q. v časti A LV vlastník bytu č. X na druhom poschodí vo vchode X bytového domu s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu XX/XXX v bytovom dome č. s. XXXX na L. parc. č. XXXX, ktorý nadobudol základe zmluvy o prevode H zo dňa 6.9.2013. K bytu nie je zriadené žiadne záložné právo pre pohľadávku veriteľa.

Súd z účtovných dokladov spoločnosti, daňového priznania zistil, že spoločnosť W-Com s.r.o. evidovala majetok vo výške 20.085 eur, z toho 16.747 dlhodobý majetok, s nárastom oproti predchádzajúcemu obdobiu zo sumy 1837 eur s evidenciu dlhodobého hmotného majetku v súbore nehnuteľných vecí, obežný majetok vo výške 2.881 eur, pri krátkodobých pohľadávkach 2.040 eur a pohľadávkach z obchodného styku 1628 eur, pričom k rozdielu z predchádzajúcim určeným obdobím nedošlo, rovnako ako k evidencii iných pohľadávok 412 eur prostriedkov na finančných účtoch 841 eur a peniazoch 607 eur, vlastné imanie a záväzky vykázané vo výške 3338 eur, pričom v predchádzajúcom, v bezprostredne predchádzajúcom účtovnom období boli vo výške 13.335 eur, vlastné imanie bolo vykazované vo výške mínus 6.793 eur s rozdielom oproti predchádzajúcemu účtovnému obdobiu, v ktorom bolo vykázané vo výške mínus 21.642 eur, výsledok z hospodárenia za rok 2013 vo výške mínus 27.142 eur, pričom za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie bolo vo výške mínus 36.308 eur, nerozdelený zisk minulých rokov vo výške 7827 eur, neuhradená strata mínus 34.969 eur, výsledok hospodárenia po zdanení 14.849 eur, s nárastom oproti predchádzajúcemu účtovnému obdobiu s výkazom 7.996 eur, so

záväzkami 7.911 eur, s poklesom oproti predchádzajúcemu obdobiu vo výške 29.987 eur s evidenciou záväzkov voči zamestnancom 3.238 eur.

Súd výsluchom svedka O. H., konateľa spoločnosti W-Com, s.r.o. zistil, že za rok 2011 na základe potvrdenia o príjme fyzickej osoby zo závislej činnosti úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov navrhovateľovi bol 9.539 eur, za rok 2012 od 1200 do 1300 eur mesačne. Priemerná mesačná mzda za prvý polrok 2013 bola 1297 eur, za august až december 2013 priemerná mzda bola 809 eur, to čo bolo posielané na účet, avšak na účet navrhovateľa boli zasielané aj iné veci. Boli to odchádzajúce údaje z účtu spoločnosti W com s.r.o. ako mzda L. A, pričom za rok 2013 odišlo takto štyri platby, jedna z nich nie je označená ako mzda, za rok 2014 ich bolo desať. Jedná sa o platby označené ako iné výdavky. priemer za 2011 738,93 eur, 2014 759,82 eur, kto predtým platby zadával nevedel uviesť, po zmene účtu zistil, že tieto platby na brata zadával sám navrhovateľ. Svedok uviedol, že brata navrhovateľa K. L. pracovať vo firme nikdy nevidel a nie je mu ani známa činnosť, ktorú by mal brat navrhovateľa vykonávať. Jeho podpisy na vyhlásenia spoločnosti W-Com, a.s., ktorými odpovedal na výzvu súdu vylúčil.

Odporkyňa 2/ uviedla, že brat odporcu študuje v Brne zdravotníctvo, v IT oblasti nepracuje a nepracoval.

V tejto súvislosti súd zistil z vyhlásenia Ing. O. H. nar. XX.XX.XXXX, že podpis v liste zo dňa 21.11.2014, ktorý mal byť zaslaný spoločnosťou Wcom s.r.o. OS v Žiline zo dňa 21.11.2014 nie je jeho, o výzve v čase medzi jej doručením a odoslaním nevedel a tiež pani L. nedal splnomocnenie a poverenie odpovedať na takúto výzvu. Rovnako v čestnom vyhlásení odpovedal aj O. H., nar. XX.X.XXXX.

Súd z dokladov predložených svedkom zistil, spoločnosťou boli navrhovateľovi zasielané platby a to 14.1.2013 1.325,62 ako mzda 12/12, 12.4.2013 1.182,02 mzda 03/13, 15.5.2013 1.387,94 mzda 04/13, 17.6.2013 1.275,43 eur mzda 05/13, 12.7.2013 1.314,55 eur mzda 06/13, 15.8.2013 808,76 eur mzda 07/13, 16.9.2013 809,76 mzda 08/13, 11.10.2013 809,76 mzda 09/13, 13.11.2013 807,76 mzda 10/13, 13.12.2013 810,76 mzda 11/13, 13.2.2014 745,86 mzda 1/14 a následne mesačne mzda 392/95 eur, ďalšie platby označené ako D. L. a to 15.8.2013 854,86 eur, 16.9.2013 768,77 eur, 11.10.2013 744,17 eur, 18.11.2013 654,92 eur, 16.12.2013 671,94 eur, 13.2.2014 691,22 eur, 17.3.2014 728,18, 22.4.2014 857,42 eur, 14.5.2014 914,05 eur, 13.6.2014 744,43, 15.7.2014 759,33, 15.8.2014 732,89, 30.9.2014 690,22, 16.10.2014 720,68, všetko označené ako mzda L. a.

Súd ďalej zistil, že odporkyňa v 2/ rade uzavrela nájomnú zmluvu medzi N. D., ktorou bol prenajatý 2- izbový byt na dobu určitú od 4.12.2014 do 31.12.2015 pri mesačnom nájomnom 450 eur mesačne s povinnosťou uhrádzať preddavok za plnenia poskytované s užívaním bytu vo výške 50 eur mesačne. Zároveň uviedla rozpis nákladov navrhovateľky za mesiace február až september 2014 v priemernej výške 174 eur a rozpis nákladov pre maloletého odporcu 1/ v priemere mesačne 103 eur, pomenované náklady na bývanie 80 eur mesačne, súčet všetkých nákladov priemerne 358 eur, výdavky na mal. G. v priemere mesačne 424,66 eur na potraviny, oblečenie, plienky, hračky, bezpečie, iné výdavky a na bývanie. Predtým výdavky špecifikovala spolu za prvých 9 mesiacov 340,04 eur, priemerne 42,15 eur, náklady na bývanie 80 eur mesačne. Náklady na výbavičku boli vyčíslené vo výške 1539,63 eur. Náklady na odporkyňu 2/ za mesiace 2-9/14 a to potraviny z bločkov G. priemerne 34 eur mesačne, potraviny z ostatných bločkov priemerne 140 eur mesačne, súčet 174 eur, mesačne, osobná spotreba z bločkov G. 19 eur, priemer mesačne, z ostatných bločkov 84 eur priemer mesačne, osobná spotreba priemer 103 eur mesačne, bývanie 80 eur mesačne, priemer mesačne 358 eur.

Súd zistil, že navrhovateľ o svojom skutočnom disponibilnom príjme zavádzal a neudával pravdu, skresľoval údaje o príjme, tento od tehotenstva odporkyne 2/ umelo znižoval až na sumu 500,- eur v hrubom, pričom výrazné zníženie príjmu nedokázal odôvodniť a vykazoval fiktívne príjmy na jeho brata. Súd teda zistil, že skutočné príjmy navrhovateľa dosahujú minimálne cez 1.200 eur v čistom.

Súd preto s prihliadnutím na potreby maloletého odporcu 1/ rozhodol, že pre zabezpečenie výživy mal. G. je otec povinný prispievať na jeho výživu za obdobie od 21.1.2014 do 30.11.2014, teda odsťahovania do Bratislavy mesačne sumou 200 eur, za obdobie od 1.12.2014 mesačne sumou 350 eur, pričom vzhľadom na absenciu dobrovoľného plnenia vyživovacej povinnosti zo strany navrhovateľa, jeho postoj k právam dieťaťa, určil výživné pre maloletého odporcu 1/ aj spätne od jeho narodenia. Zároveň vzhľadom na splatnosť výživného vopred, súd rozhodol aj o zameškanom výživnom do dňa vyhlásenia rozsudku, ktoré po odčítaní úhrad 200 eur a to vkladom na účet 0XXXXXXXXX/XXX0 vo výške 100 eur a úhradou

na účet 12.11.2014 vo výške 100 eur zistil zameškané výživné za obdobie od 21.1.2014 do 28.2.2015 vo výške 2.920,97 eur, ktoré však povolil otcovi zaplatiť v splátkach v sume 1.500 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky a sumu 1.420,97 eur zaplatiť v mesačných splátkach po 200 eur splatných spolu s bežným výživným k rukám matky s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Bežné výživné za obdobie od marca 2015 je splatné vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Výživné pokrýva základné potreby na výživu, ošatenie, zabezpečenie bývania maloletého s prihliadnutím na to, že matka sa o dieťa osobne stará a zabezpečuje aj jeho iné potreby, tieto doposiaľ zabezpečovala sama a má nižší príjem a vyššie náklady na domácnosť ako navrhovateľ. Navrhovateľovi aj po úhrade výživného a nákladov zostane dostatok prostriedkov na realizáciu rodičovských práv ako aj osobnú spotrebu.

Súd ďalej s poukazom na ust. § 36 ods. 1 a § 25 Zák. o rodine rozhodol aj o úprave styku otca s dieťaťom, pričom prihliadal na práva dieťaťa na stretávanie s oboma rodičmi, jeho bežné potreby, ale aj oprávnené záujmy a práva oboch rodičov. Súd vychádzal z predpokladu, že záujmom maloletého dieťaťa je stretávať sa v rámci možností čo najčastejšie s otcom, pričom otec deklaroval vôľu sa s dieťaťom stretávať. Pokiaľ si otec skutočne bude riadne plniť svoje povinnosti a práva, je stretávanie otca so synom v záujme maloletého dieťaťa. Súd teda upravil styk otca s mal. G. tak, aby stretávanie prebiehalo dva krát za týždeň, a to každú stredu v čase od 16:00 h do 18:00 h, ďalej každú sobotu v párnom kalendárnom týždni od 13.00 h do 18:00 h a každú nedeľu v nepárnom kalendárnom týždni od 13.00 h do 18:00 h, v mieste obvyklého pobytu mal. s tým, že počas stretnutí v prvých štyroch kalendárnych mesiacoch sa stretnutie vykoná vždy za prítomnosti matky. Rozsah styku je taký, aby dieťa si pravidelným stretávaním nadviazalo s otcom vzťah, spoznalo ho a uvedomovalo si aj jeho prítomnosť. Pokiaľ by sa otec nestretával pravidelne so synom, prípadne si k nemu nevyvinul vzťah, pristupoval k nemu nezodpovedne, je možné rozsudok v tejto časti a to aj bez návrhu zmeniť. Rozsah styku súd považuje v tomto štádiu dostatočný aj vzhľadom na vek dieťaťa. Prítomnosť matky počas prvých stretnutí má zabezpečiť naviazanie vzťahov so synom a zároveň odbúrať určité bariéry a rozpory, ktoré bránia aj komunikácii rodičov a zároveň preveriť zodpovednosť otca za dieťa počas jeho starostlivosti. Súd pre spresnenie povinností uložil matke maloletého na stretnutie riadne pripraviť a odovzdať ho otcovi v určenom čase a mieste a otec je po uplynutí určenej doby povinný dieťa odovzdať matke v mieste prevzatia.

O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko otcovstvo k dieťaťu nebolo sporné, avšak celé konanie prebiehalo najmä vo vzťahu k úprave práva a povinností k maloletému dieťaťu, teda nie je veci návrhov rodičov a pri určení práv dieťaťa vôbec nemožno hovoriť o úspechu ostatných účastníkov. Každý z účastníkov preto je povinný znášať vlastné trovy, ktoré mu vznikli v súvislosti s konaním o úprave práv k maloletému dieťaťu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).

Podľa § 162 ods. 2 O.s.p. je tento rozsudok v časti rozhodnutia o vyživovacej povinnosti predbežne vykonateľný, lehota na plnenie nastáva od doručenia rozsudku bez ohľadu na jeho právoplatnosť.