Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_13C-122-2015.pdf
PDF · 104.83 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/122/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci navrhovateľky: R.. H. Ď., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X, XXX XX Ž., proti odporcovi : K.. Y.. T. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, XXX XX Ž., o určenie príspevku na výživu a úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 2.000 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca j e p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľke sumou 200 Eur mesačne za obdobie od 01.02.2014 do 31.08.2014 a sumou 150 Eur mesačne za obdobie od 01.09.2014 do 21.01.2016, a to vždy do 20. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky.
Zameškané výživné za obdobie od 01.02.2014 do 21.01.2016 vo výške 4.815,35 Eur je odporca p o v i n n ý zaplatiť k rukám navrhovateľky, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku návrh navrhovateľky z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania domáhala, aby súd zaviazal odporcu na povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 2.000,- eur titulom náhrady nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, a tiež aby zaviazal odporcu prispievať na jej výživu ako nevydatej matky vo výške 200 Eur mesačne za obdobie od 01.02.2014 do 31.03.2016. Návrh na začatie odôvodnila najmä tým, že od roku 2010 pracuje v kancelárii ministra vnútra na Ministerstve vnútra SR. Je jediným príjmom je príjem zo zamestnania, nakoľko v zmysle ust. § 48 ods.6 zákona č. 73/1998 Zb. policajt popri výkone svojej funkcie nesmie vykonávať žiadnu inú platenú funkciu, nesmie vykonávať podnikateľskú činnosť alebo inú zárobkovú činnosť a byť členom správnych alebo kontrolných orgánov právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť. Pred nástupom na materskú dovolenku predstavoval jej príjem v čistom sumu 696,70 eur mesačne. Počas materskej v období od februára 2014 do septembra 2014 poberala navrhovateľka materské dávky vo výške 477 Eur, teda mesačne sa jej znížil príjem o 220 Eur. V tomto období mesačné náklady dosahovali sumu 783 Eur z toho náklady na syna vo výške 345 Eur, náklady na živobytie navrhovateľky v sume 278 Eur a náklady ubytovania v sume 160 Eur. Po skončení materskej dovolenky dňa 04.09.2014 bola nútená opustiť ubytovňu Ministerstva vnútra SR, kde náklady ubytovania činili iba 35 Eur mesačne. Do zamestnania musela nastúpiť z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie, a to najmä pre postoj odporcu, ktorý napriek viacerým výzvam navrhovateľky neplatil ani výživné na syna, ani sa nijako nebol ochotný podieľať na úhrade nákladov spojených s tehotenstvom navrhovateľky a
pôrodom. Od marca 2015 do súčasnosti jej priemerný mesačný čistý príjem predstavuje sumu 850 Eur. K tomuto príjmu poberala rodičovský príspevok vo výške 206 Eur a prídavok na dieťa vo výške 23,52 Eur do mesiaca február 2016. Od 01.03.2016 začala poberať príspevok zo strany štátu na starostlivosť o dieťa v sume 280 Eur a prídavok na dieťa vo výške 23,52 Eur. Zároveň však od 01.03.2016 sa zvýšili náklady spojené s pobytom syna Y. v jasliach, pretože tieto mesačne predstavujú sumu 300 Eur, príspevok od štátu teda nepokryje náklady na jasle. Pokiaľ ide o náklady bývania tak tieto za obdobie od 01.03.2015 do 31.12.2015 predstavovali sumu 500 Eur mesačne, od mesiaca január 2016 do súčasnosti tieto sa znížili na sumu 250 Eur. Ďalej má navrhovateľka štandardné výdavky stravovania v sume sumu približne 200 Eur mesačne, náklady spojené s úhradou jednak nákladov televízora ako i mobilného telefónu, štandardné náklady hygienických potrieb, kozmetiky. Po vynaložení všetkých nákladov jej z príjmu mi ostáva približne suma 150 až 200 Eur mesačne. ďalej navrhovateľka odôvodnila návrh tým, že 7 mesiacov tehotenstva bývala u rodičov a prispievala na úhradu nákladov spojených s bývaním 150 Eur mesačne, čo teda za 7 mesiacov predstavuje sumu 1.050 Eur. Ostatné náklady spojené s tehotenstvo a pôrodom v podobe nákladov liekov, ošatenia a podobne predstavovali sumu 1.272 Eur.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a oboznámením s listinnými dôkazmi a oboznámením s rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 14C/68/2014 - 292 zo dňa 03.02.2015 a oboznámením s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 7Co/336/2015 - 500 zo dňa 01.07.2015.
Navrhovateľka zotrvala na návrhu na začatie konania. Odporca ostal počas celého konania nečinný, k návrhu na začatie konania sa nevyjadril. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 02.06.2016, vec prejednal v neprítomnosti odporcu, s tým, že odporca mal predvolanie na pojednávanie doručené riadne a to podľa ust. 49 ods.3 O.s.p. v zmysle ktorého, ak sa niektorá zásielka určená do vlastných rúk vráti z miesta, ktoré na doručovanie označil účastník konania, z miesta jeho pobytu evidovaného podľa osobitných predpisov alebo od zvoleného zástupcu pre doručovanie ako neprevzatá, súd môže všetky nasledujúce písomnosti pre tohto účastníka ukladať na súde s účinkami doručenia k siedmemu dňu od odoslania rovnopisu doručovanej písomnosti podľa odseku 4., s tým, že podľa § 49 ods.4 O.s.p. ak sa účastníkovi konania ukladajú písomnosti na súde s účinkami doručenia, rovnopisy týchto písomností súd zašle tomuto účastníkovi zásielkou spolu s oznámením, že sa táto písomnosť považuje za doručenú uložením na súde s účinkami doručenia k siedmemu dňu od odoslania tejto zásielky. Neprevzatie tejto zásielky nemá vplyv na účinky doručenia. Odporca bol o tejto možnosti doručovania riadne poučený, nakoľko do vlastných rúk mu bolo doručené predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 15.10.2015, toto prevzal osobne dňa 28.09.2015 ako to vyplýva z doručenky na č.l.47, pričom prvopis predvolania obsahuje poučenie o tejto možnosti doručovania súdnych zásielok (č.l.48).
V konaní nebolo sporné, že odporca je biologickým otcom mal. Y. Ď. narodeného dňa XX.XX.XXXX z navrhovateľky ako matky, pričom otcovstvo bolo právoplatne určené rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 14C/68/2014 - 292 zo dňa 03.02.2015. Tiež nebolo sporné, že navrhovateľka a odporca manželstvo neuzatvorili.
Súd zistil, že odporca bol od 01.07.2013 do 28.02.2015 zamestnancom spoločnosti W COM, s.r.o. , IČO 36428817 s hrubou mzdou 900 Eur a od 01.03.2015 je zamestnancom spoločnosti bys, s.r.o., so sídlom v Žiline s hrubou mzdou 900 Eur, ktorú poberal v tejto výške do mesiaca 9/2015. Od mesiaca 10/2015 má hrubú mzdu vykazovanú v sume cca 50 Eur (č.l.69). Uvedené zníženie mzdy korešponduje so začiatkom predmetného súdneho konania. Podľa názoru súdu ide zo strany odporcu o skresľovanie reálneho príjmu, nakoľko odporca má získané vysokoškolské vzdelanie v oblasti informačných technológií, v tomto odbore aj pracuje a príjem vo výške necelých 50 Eur mesačne súd považuje za nereálne až absurdné, a teda za účelovo znížený skutočný príjem práve s cieľom vyhnúť sa vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke ako nevydatej matke. Je preukázané, že odporca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, a to bytu zap. na LV č. XXXX pre kat. územie Ž.. Z pripojeného spisu sp. zn.: 14C/68/2014 - z rozsudku odvolacieho súdu, súd zistil, že túto nehnuteľnosť odporca nadobudol v mesiaci 09/2013 v hodnote 65.000 Eur bez toho, aby ju v čase nadobudnutia zaťažil hypotekárnym úverom. Nehnuteľnosť zaťažil až vo februári 2015, keď časť úveru vo výške 20.000 Eur si uložil na účet s 2% úrokom. Z výsluchu navrhovateľky má ďalej súd za preukázané, že za posledné tri mesiace si neplní ani vyživovaciu povinnosť voči synovi Y., pričom v predchádzajúcich mesiacoch sťažoval navrhovateľke prevzatie poukazovaných súm výživného na syna tým, že na jednotlivých poštových poukážkach, ktoré sú pripojené v spise ako dôkaz (č.l 84 až 90), do poznámky - „účel platby“ uvádzal vulgárne, nemiestne
slovné spojenia a výrazy urážlivého a dehonestujúceho obsahu, ktoré sú spôsobilé poškodiť dobré meno a česť navrhovateľky a poškodiť ju v zamestnaní. Takéto konanie odporcu je v spoločnosti slušných ľudí neakceptovateľné a neospravedlniteľné.
Súd má z vykonaného dokazovania ďalej preukázané, že odporca vlastní nehnuteľný majetok nemalej hodnoty, disponuje značnou finančnou hotovosťou vo výške 20.000 eur, ktorú má uloženú v banke na 2% úrok, má získané vysokoškolské vzdelanie v odbore informačných technológií, v tomto odbore aj pracuje. Tiež má súd za preukázané, že pred nástupom na materskú dovolenku predstavoval príjem navrhovateľky v čistom sumu 696,70 eur mesačne. Počas materskej v období od februára 2014 do septembra 2014 poberala navrhovateľka materské dávky vo výške 477 Eur, teda mesačne sa jej znížil príjem o 220 Eur. V tomto období mesačné náklady dosahovali sumu 783 Eur z toho náklady na syna vo výške 345 Eur, náklady na živobytie navrhovateľky v sume 278 Eur a náklady ubytovania v sume 160 Eur. Po skončení materskej dovolenky dňa 04.09.2014 bola nútená opustiť ubytovňu Ministerstva vnútra SR, kde náklady ubytovania činili iba 35 Eur mesačne. Do zamestnania musela nastúpiť z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie, a to najmä pre postoj odporcu, ktorý napriek viacerým výzvam navrhovateľky neplatil ani výživné na syna, ani sa nijako nebol ochotný podieľať na úhrade nákladov spojených s tehotenstvom navrhovateľky a pôrodom a na jej výžive. Od marca 2015 do súčasnosti jej priemerný mesačný čistý príjem predstavuje sumu 850 Eur. K tomuto príjmu poberala rodičovský príspevok vo výške 206 Eur a prídavok na dieťa vo výške 23,52 Eur do mesiaca február 2016. Od 01.03.2016 začala poberať príspevok zo strany štátu na starostlivosť o dieťa v sume 280 Eur a prídavok na dieťa vo výške 23,52 Eur. Zároveň však od 01.03.2016 sa zvýšili náklady spojené s pobytom syna Y. v jasliach, pretože tieto mesačne predstavujú sumu 300 Eur, príspevok od štátu teda nepokryje náklady na jasle. Pokiaľ ide o náklady bývania tak tieto za obdobie od 01.03.2015 do 31.12.2015 predstavovali sumu 500 Eur mesačne, od mesiaca január 2016 do súčasnosti tieto sa znížili na sumu 250 Eur. Ďalej má navrhovateľka štandardné výdavky stravovania v sume sumu približne 200 Eur mesačne, náklady spojené s úhradou jednak nákladov televízora ako i mobilného telefónu, štandardné náklady hygienických potrieb, kozmetiky. Po vynaložení všetkých nákladov jej z príjmu ostáva približne suma 150 až 200 Eur mesačne. Ďalej navrhovateľka v konaní špecifikovala svoje náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom, tieto preukázala bločkami v celkovej sume 1.272 Eur, k týmto výdavkom má súd z výsluchu navrhovateľky preukázané, že počas celého tehotenstva mala ďalšie náklady, a to najmä náklady bývania v celkovej sume 1.050 Eur.
Podľa § 74 ods.1 Zákona o rodine otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.
Zákonná úprava správne počíta aj s prípadmi narodenia detí mimo manželstva rodičov, ktoré v praxi nie sú ojedinelé. Nevydatá matka sa počas tehotenstva či po narodení dieťaťa často dostáva do horšej osobnej i sociálnej situácie. Vylúčená je aplikácia ustanovení o vzájomných povinnostiach manželov (z predmetného hľadiska predovšetkým povinnosť uspokojovania potrieb rodiny, vzájomná vyživovacia povinnosť). Konkrétne práva a povinnosti takýmto osobám vyplývajú z faktu rodičovstva. Práve z tejto skutočnosti vychádza aj ustanovenie § 74, ktoré upravuje majetkové nároky nevydatej matky súvisiace s tehotenstvom a pôrodom, ktoré z uvedených dôvodov nie sú uhrádzané v rámci vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov. Účelom tohto ustanovenia je priblížiť situáciu takejto matky pomerom v manželstve a bolo by v rozpore s princípmi zákona o rodine, pokiaľ by uvedené náklady musela uhrádzať výlučne matka a súčasne sa tým prejavuje záujem spoločnosti na ochrane detí narodených mimo manželstva. Príspevok na výživu matky nie je odôvodnený prípadnou neschopnosťou matky samostatne sa živiť. Jeho základom sú tehotenstvo a narodenie dieťaťa a s tým súvisiaca zmena sociálnej situácie matky, ktorá spravidla príde o príjmy z pracovného, resp. iného pomeru, a súčasne aj zvýšené výdavky spojené s týmito skutočnosťami. Náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom sú predovšetkým náklady súvisiace s obstaraním tehotenských šiat, obuvi, náklady na špeciálnu stravu, zlepšenú stravu, vitamíny, ovocie, zeleninu nad bežnú spotrebu, cestovné náklady v súvislosti s vyšetreniami, náklady na lieky, ďalšie náklady, ak nie sú úplne alebo vôbec uhrádzané zo systému poistenia a náklady spojené s pôrodom ako pobyt v nemocnici, lekársky zákrok, lieky a pod., v prípade, ak nie sú uhrádzané zo systému poistenia. Podmienkou na priznanie príspevku nie je odkázanosť matky (priaznivé majetkové alebo príjmové pomery matky nevylučujú priznanie príspevku; väčší význam bude mať nesporne u matiek v nepriaznivej sociálnej situácii). Rozhodujúcimi skutočnosťami sú vzniknuté náklady spojené
s tehotenstvom a pôrodom a odôvodnená požiadavka spoluúčasti otca na ich znášaní a spravidla aj zhoršenie príjmovej situácie matky.
Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sa preskúmavajú schopnosti, možnosti, majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej schopnosti a rozumieme nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Z tohto hľadiska sa schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného. Pravidelne zisťovanými okolnosťami v konaní o výživnom na strane výdavkov sú pravidelné, ako aj nepravidelné náklady spojené s bývaním (nájomné, prevádzka bytu, domu), stravou, ošatením, zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami, sporením, pôžičkami, splátkovými platbami, daňovými plneniami, výdavkami na výkon povolania. Majetkové pomery charakterizuje vlastníctvo nehnuteľností (pozemky, domy, byty, rekreačné chaty, ich počet, reálna potreba a možnosť využitia povinným vrátane získavania výnosov z nich, prípadne dôvod ich nevyužívania na výnosy), cenných papierov, obchodných podielov, vkladov v bankách, iných hnuteľných vecí (motorové vozidlá, luxusné športové vybavenie, zbierky, cennosti, elektronika), ako aj celkový životný štandard (dovolenky, životné náklady). Nejde o zásah do vlastníckeho práva povinného, ktorý môže vlastniť neobmedzené majetkové podstaty, ale len o posúdenie jeho majetkových pomerov vo vzťahu k plneniu prioritnej vyživovacej povinnosti. Na strane oprávneného zákon ustanovuje hľadisko odôvodnenosti potrieb. Odôvodnenosťou treba rozumieť určenie životných nákladov, ktorých úhradu je určitá osoba oprávnená požadovať v rámci plnenia vyživovacej povinnosti. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. V súlade s princípom potencionality príjmov na uvedené hľadiská súd u povinného prihliada aj v prípade, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako v prípade neprimeraných majetkových rizík, ktoré na seba povinný berie. Je nespochybniteľné, že nevydatá matka sa v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom nachádza v ťažšom postavení v porovnaní s matkou, ktorá je vydatá a žije vo fungujúcom manželstve. Hoci Zákon o rodine preferuje rodinu založenú manželstvom, ochranu poskytuje všetkým formám rodiny bez rozdielu a teda počíta aj s ochranou nárokov ženy, ktorá porodí dieťa mimo manželstva. Uľahčiť nevydatej matke existenčné podmienky, do ktorých sa dostane v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom, je cieľom ustanovenia § 74 Zákona o rodine. Podľa jeho prvého odseku, otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Výška príspevku na výživu je daná jeho primeranosťou.
V danej veci bolo nesporne preukázané, že odporca disponuje jednak nehnuteľným majetkom, disponuje značnou finančnou hotovosťou, má získané vysokoškolské vzdelanie v lukratívnom odbore informačných technológií, a napriek tomu sa nijakým spôsobom nepodieľal na úhrade nákladov navrhovateľky spojených s tehotenstvom a pôrodom a všetky tieto náklady hradila výlučne navrhovateľka, tiež sa nijakým spôsobom dobrovoľne nepodieľal a neprispieval na jej výživu, čím ju dlhodobo vystavoval ťaživej finančnej a sociálnej situácii počas tehotenstva i materskej dovolenky, hoci bolo a je nepochybne v jeho možnostiach a schopnostiach plniť si povinnosť upravenú v citovanom ustanovení § 74 Zákona. Navrhovateľka náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom preukázala bločkami v celkovej sume 1.272 Eur, k týmto výdavkom má súd z výsluchu navrhovateľky preukázané, že počas celého tehotenstva mala ďalšie náklady, a to náklady bývania v celkovej sume 1.050 Eur. Keďže odporca disponuje jednak nehnuteľným majetkom, disponuje značnou finančnou hotovosťou - vo výške minimálne 20.000 Eur, má získané vysokoškolské vzdelanie v lukratívnom odbore informačných technológií, súd považoval za spravodlivé, aby sa odporca podieľal na úhrade týchto nákladov vo väčšej miere ako navrhovateľka a zaviazal tak odporcu na zaplatenie ich časti vo výške 2.000 eur.
Ďalej vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach odporcu prispievať navrhovateľke ako nevydatej matke na úhradu jej výživy v období od 01.02.2014 do 31.08.2014 sumou 200 Eur mesačne a v období od 01.09.2014 do 21.01.2016 sumou 150 Eur, takto určený príspevok na výživu navrhovateľky je zároveň primeraný odôvodneným potrebám navrhovateľky, preto vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol. V súlade s princípom potencionality príjmov súd u odporcu ako povinného prihliadol na to, že sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, nakoľko je nevierohodné a nereálne, aby jeho zárobok ako vysokoškolsky vzdelanej osoby pracujúcej v oblasti informačných technológií činil 50 Eur mesačne.
Zhrnúc teda : okrem povinnosti podieľať sa úhrade nákladov navrhovateľky spojených s tehotenstvom a pôrodom, mal sa odporca v období od 01.02.2014 do 21.01.2016 podieľať na výžive navrhovateľky ako nevydatej matky celkovou sumou 4.815,35 Eur. Odporca sa však nijako nepodieľal na úhrade nákladov navrhovateľky spojených s tehotenstvom a pôrodom, a tiež sa nijako nepodieľal na výžive navrhovateľky ako nevydatej matky. Preto súd zaviazal odporcu na úhradu časti nákladov navrhovateľky spojených s tehotenstvom a pôrodom a na zaplatenie zameškaného výživného vo forme príspevku, k rukám navrhovateľky ako nevydatej matky, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom nepovažoval za nutné stanoviť dlhšiu dobu na zaplatenie nákladov a dlžného výživného jednak s poukazom na to, že odporca disponuje hotovostnými finančnými prostriedkami, nakoľko z úveru si uložil na účet istinu 20.000,-Eur s 2% úrokom a rovnako z dôvodu, že doposiaľ si povinnosti podľa § 74 ods.1 Zákona o rodine neplnil vôbec, hoci ich plnenie bolo v jeho schopnostiach a možnostiach a bez ospravedlniteľného dôvodu tak vystavoval navrhovateľku ťaživej sociálnej situácii. Na okraj prejednávanej veci súd uvádza, že odporca ťaživej situácii vystavoval navrhovateľku aj tým, že si neplnil ani vyživovaciu povinnosť voči svojmu synovi a až do rozhodnutia súdu navrhovateľka hradila výlučne sama i výživu maloletého syna. Takéto správanie odporcu je nezodpovedné, neakceptovateľné a neospravedlniteľné.
Vzhľadom na charakter konania súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).