Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Sa/19/2021

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, vykonávajúc pôsobnosť správneho súdu, sudcom JUDr. Petrom Molčanom, v právnej veci žalobcu: HURRICANE, s.r.o., so sídlom Seberíniho 13, 821 03 Bratislava, IČO: 36 749 966, právne zastúpený: Barger Prekop s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 869 724, proti žalovanému: Inšpektorát práce Banská Bystrica, Partizánska cesta 98, 974 33 Banská Bystrica, v konaní proti inému zásahu orgánu verejnej správy spočívajúcom v postupe žalovaného pri výkone inšpekcie práce u žalobcu v období od 21.05.2021 do 01.10.2021, resp. do 30.11.2021, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Inšpektorát práce Banská Bystrica (ďalej len „žalovaný“) vykonal u žalobcu v období od 21.05.2021 do 20.07.2021 inšpekciu práce, ktorá bola zameraná na oblasť pracovnoprávnych vzťahov, dodržiavanie vybraných ustanovení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) upravujúce vznik pracovnoprávneho vzťahu, mzdové podmienky, poskytovanie mzdy/odmeny, ich splatnosť a vydávanie výplatných lístkov atď. Výkon inšpekcie bol tiež zameraný na oblasť nelegálneho zamestnávania v zmysle o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o nelegálnom zamestnávaní“ alebo "“) najmä na kontrolu dodržiavania povinností zamestnávateľa, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, mať s ňou založený pracovnoprávny vzťah, prihlásiť ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia. Výkon inšpekcie bol vykonaný na pracovisku zamestnancov žalobcu Veľkokapacitné očkovacie centrum MSKC Žiar nad Hronom dňa 21.05.2021 a na inšpektoráte práce v dňoch 24.05.2021 - 25.05.2021, 23.06.2021 - 25.06.2021, 06.07.2021 - 07.07.2021 a 20.07.2021. 2. O výsledku inšpekcie práce žalovaný vyhotovil protokol č. IBB-100-13-2.3/P-E24,25-2021, reg. č. IPBB/IPBB_OPPV/KON/2021/5625, č. úlohy: E 245/21 zo dňa 21.07.2021 v znení Dodatku č. 1 č. IBB-100-13-2.3/P-E24,28-21 zo dňa 14.09.2021 (ďalej len „Protokol“). Obsah Protokolu bol so žalobcom prerokovaný dňa 21.07.2021 a žalobcovi bol doručený dňa 21.07.2021. Žalobcovi bolo umožnené písomne sa k Protokolu vyjadriť a zároveň priložiť dôkazy na objasnenie skutkového stavu do 27.07.2021, s tým že pokiaľ by neuplatnil žiadne námietky k zisteným nedostatkom a ostatným skutočnostiam uvedeným v protokole, v takom prípade by sa protokol považoval za prerokovaný a výkon inšpekcie práce za ukončený uplynutím lehoty na vyjadrenie. Žalobca sa k Protokolu vyjadril podaním zo dňa 27.07.2021, ktoré žalovaný so svojím stanoviskom k nemu zapracoval do Dodatku č.1 k Protokolu zo dňa 14.09.2021.

3. Žalovaný v Protokole uviedol, že pri výkone inšpekcie práce boli zistené nedostatky v pracovnoprávnych vzťahoch spočívajúce v tom, že žalobca svojím zamestnancom: Q. L., I. L., L..

P. L. a U. B. pri vyúčtovaní odmeny nevydal doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách odmeny o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním a o jednotlivých zrážkach (Výplatný lístok), čím porušil v nadväznosti na . K uvedenému konštatoval, že zamestnávateľ predložil k výkonu inšpekcie práce výplatné lístky zamestnancov, no nepreukázal, že ich poskytol zamestnancom. Ďalej žalovaný zistil u žalobcu nelegálne zamestnávanie zamestnankyne M. F., ktorá vykonávala prácu koordinátorky, čím porušil v nadväznosti na o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Žalobca ako zamestnávateľ ďalej využíval závislú prácu svojich tam uvedených zamestnancov, ktorých neprihlásil včas do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu ( ) na prihlásenie do tohto registra, čím porušil v nadväznosti na

4. V časti „Opatrenia“ Protokolu žalovaný v súlade s a o inšpekcii práce nariadil žalobcovi nedostatky uvedené v bode č. 1. odstrániť v lehote 10 dní od prevzatia Protokolu a ďalej postupovať v zmysle platných právnych predpisov. Ďalej inšpektor práce podľa uložil žalobcovi povinnosť: i) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, ii) doručiť žalovanému písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov v lehote do 10 dní od prerokovania protokolu. Po zapracovaní uznaných relevantných námietok vo vyjadrení k Protokolu žalovaný v Dodatku č. 1 konštatoval, že týmto dodatkom sa Protokol považuje za prerokovaný a výkon inšpekcie práce sa považuje za ukončený.

5. Žalobca v zákonom stanovenej lehote podal na tunajšom správnom súde správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti Protokolu v znení Dodatku č. 1, ktorou sa domáhal, aby správny súd zrušil Protokol v znení Dodatku č. 1 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Správny súd rozsudkom sp.zn. zo dňa 02.11.2022 Protokol v znení Dodatku č. 1 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

6. Žalovaný následne vydal Dodatok č. 2 zo dňa 15.11.2021, ktorým do Protokolu v znení Dodatku č. 1 doplnil do zoznamu predložených dokladov aj doklady, formuláre a tlačivá predložené zamestnávateľom k výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu a z časti „Opatrenia“ vypustil nariadenie o odstránení nedostatku uvedeného v bode č. 1 (nevydanie výplatných lístkov) z dôvodu, že žalobca tento nedostatok odstránil už v čase výkonu inšpekcie práce do vypracovania Dodatku č. 1 zo dňa 14.09.2021. Tiež opravil chybu v dátume Dodatku č. 1 (všade v texte má sa na mysli Dodatok zo dňa 14.09.2021). Konštatoval, že zmeny podľa Dodatku č. 2 sú vykonané v textovej časti a v časti opatrenia, pričom samotné zmeny nemajú za následok zmenu nedostatkov uvedených v bodoch č. 1., 2. a 3. Protokolu.

7. Žalobca podal správnu žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy, konkrétne proti postupu žalovaného pri výkone inšpekcie práce u žalobcu ako kontrolovaného subjektu v období od 21.05.2021 do 01.10.2021 ukončenej oboznámením sa žalobcu s Protokolom v znení Dodatku č. 1. Žalobca v správnej žalobe po ozrejmení skutkového stavu namietal viaceré dôvody nezákonnosti inšpekcie. Primárne namietal, že už inšpekčné zistenia uvedené v Protokole nemajú základ v riadne zistenom skutkovom stave a žalovaný pri ich získavaní, zaznamenávaní a zdokumentovaní postupoval svojvoľne. V tejto súvislosti osobitne namietal, že inšpektorka inšpektorátu nepostupovala nezávisle a nestranne, keďže ovplyvňovala svedkov a navyše, aby nemusela prihliadnuť na námietku zaujatosti antedatovala dodatok. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný svojvoľne vylúčil zo zoznamu podkladov relevantných pre posúdenie veci prílohy Vyjadrenia k Protokolu, ktoré svedčili v prospech žalobcu a tiež to, že inšpekčné zistenia vychádzajú z dokumentov, ktoré sa ku dňu vyhotovenia dodatku nenachádzali v spise, nemajú oporu v dokumentoch obsiahnutých v spise a/alebo nemajú oporu v dokumentoch, s ktorými sa žalobca mohol oboznámiť. V ďalšom žalobnom bode žalobca namietal, že inšpektorát sa v protokole nevysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu a pri konštatovaní údajného porušenia právnych predpisov žalobcom vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca pritom argumentoval, že neporušil § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnej práci neuzavretím pracovnoprávneho vzťahu s p. Šedivcovou, pretože ona preukázateľne vykonávala činnosť ako dobrovoľník vyslaný občianskym združením. Žalobca taktiež tvrdil, že neporušil § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci neprihlásením na sociálne poistenie p. B. a p. L., pretože preukázateľne vykonávali činnosť ako dobrovoľníci vyslaný občianskym združením. Rovnako aj pani L. a pani L. boli a sú riadne prihlásené na sociálne poistenie. Žalobca ďalej tvrdil, že neporušil ani § 130

ods. 5 v nadväznosti na údajne nevydaním výplatných lístkov p. B., p. L., p. L. a p. L., pretože výplatné pásky riadne pripravil a doručoval a žalovaný preukázateľne ich vydanie personálu v priebehu inšpekcie nepožadoval ani kvalifikovane nespochybnil. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný sa v dodatku nijak nevysporiadal so skutočnosťami uvedenými v námietke zaujatosti, a to napriek tomu, že sa o nich preukázateľne dozvedel pred vyhotovením dodatku. V žalobnom návrhu žalobca navrhol, aby správny súd určil, že postup inšpektorátu pri výkone inšpekcie práce u žalobcu ako kontrolovanom subjektu bol nezákonný.

8. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe s námietkami žalobcu nesúhlasil, podrobne sa vyjadril ku každej žalobnej a navrhol, aby správny súd správnu žalobu žalobcu uznesením zamietol.

9. Žalobca v rámci repliky rozšíril, resp. doplnil žalobné dôvody z dôvodu vydania ďalšieho dodatku k Protokolu, pričom bez obmedzenia svojej argumentácie v plnom rozsahu zotrval na svojich tvrdeniach a argumentoch uvedených v správnej žalobe a odmietal argumenty a tvrdenia žalovaného uvedené vo vyjadrení k správnej žalobe. V doplnení uviedol, že nemal o existencii niektorého obsahu administratívneho spisu žiadnu vedomosť napriek tomu, že sa domáhal oboznámenia aj s týmito podkladmi. V žalobných bodoch, ktorými dopĺňal správnu žalobu uviedol, že inšpekcia je nezákonná a výsledky z nej nemožno použiť, pretože žalovaný nedodržal lehotu na jej vykonanie. Zákon o inšpekcii práce v § 7 ods. 8 písm. c/ stanovuje, že inšpektorát je povinný vykonať inšpekciu práce štandardne do 30 dní od doručenia podnetu, v odôvodnených prípadoch najneskôr 60 dní od doručenia podnetu, ak vzhľadom na povahu veci nemožno inšpekciu práce vykonať ani v tejto lehote, tak v lehote, o ktorú môže primerane predĺžiť Národný inšpektorát práce. Žalobca poukázal, že nerešpektovaním maximálnej výšky trvania kontroly (inšpekcie) má podľa judikatúry za následok, že kontrola (inšpekcia) nebola vykonaná v súlade so zákonom, a teda je nezákonná, a protokol z takejto kontroly (inšpekcie) nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku a nemožno ho procesne použiť, pričom poukázal na nález Ústavného súdu SR č.k. -57 z 29.07.2010, ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 04.12.2018. Podľa žalobcu inšpektorát zmeškal už pôvodnú zákonnú lehotu 30 resp. 60 dní a zároveň zmeškal aj lehotu, ktorú mu Národný inšpektorát práce dodatočne predĺžil na 120 dní od podania. Takýto koniec lehoty pripadol na 14.09.2021 a nie až na 15.09.2021, ako to mylne uvádza žalovaný vo vyjadrení. Doplnil, že Dodatok č. 2 bol dokonca vydaný až 78 dní po uplynutí predĺženej 120 dňovej lehoty. Vzhľadom na to žalovaný nedodržal zákonnú ani predĺženú lehotu na vykonanie inšpekcie, pričom je inšpekcia nezákonná a nezákonný dôkaz nemožno procesne použiť. V ďalšom obsahu repliky vyjadril svoje nesúhlasné stanoviská k vyjadreniu žalovaného.

10. Žalobca úkonom z 02.12.2021 označeným ako „Vyjadrenie v nadväznosti na vyhlásenie rozsudku č.k. -392“ uviedol, že poskytnutie súdnej ochrany pred iným zásahom inšpektorátu je dôvodné aj po vyhlásení rozsudku. V nadväznosti na zrušenie Protokolu sa však dôvody čiastočne modifikovali, v dôsledku čoho upravil žalobný petit. Poukázal najmä na to, že obnovený výkon inšpekcie je nezákonný a vzhľadom na to upravil petit tak, že navrhol, aby správny súd zakázal žalovanému pokračovať iným zásahom do práv žalobcu, ktorý spočíva v nezákonnom výkone inšpekcie práv u žalobcu ako kontrolovaného subjektu. Ďalším petitom navrhol, aby správny súd zakázal inšpektorátu, aby pri svojej činnosti použil podklady získané, zaznamenané alebo zdokumentované inšpektorkou práce L.. D. Q. v rámci výkonu inšpekcie, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť obnoviť stav pred iným zásahom tým, že nenávratne odstráni a zničí všetky podklady získané, zaznamenané alebo zdokumentované inšpektorkou práce L.. D. Q. v rámci výkonu inšpekcie práce, aby uložil inšpektorátu povinnosť doručiť správnemu súdu oznámenie o splnení zákazu uvedeného vo výroku 1 uznesenia a aby uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

11. Správny súd o žalobe rozhodol uznesením ( v znení neskorších predpisov /ďalej len „SSP“/ v spojení s ) bez nariadenia pojednávania, nakoľko nezistil zákonné dôvody pre nariadenie pojednávania v zmysle . Správny súd pritom zohľadnil, že medzi náležitosti žaloby proti inému zásahu nezaraďuje vyjadrenie, či žalobca žiada nariadenie pojednávania, zároveň zohľadnil aj okolnosti, pre ktoré vzhliadol žalobu ako nedôvodnú, bez potreby meritórneho posudzovania veci. Týmto uznesením sa zamieta správna žaloba žalobcu proti inému zásahu orgánu verejnej správy z dôvodu, že o iný zásah nejde. Správny súd preskúmaním veci aj bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že nejde o iný

zásah orgánu verejnej správy, t.zn. pristúpil k bezprostrednej aplikácii ust. , pričom nebol žiadny dôvod na to, aby sa správny súd necítil byť viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy. Dokazovanie v súlade s preto nebolo potrebné vykonať. Správny súd ďalej poukazuje na to, že žalobcovi bola preskúmaním zákonnosti Protokolu a tým aj postupu žalovaného predchádzajúceho jeho vydaniu (teda výkonu inšpekcie práce) v konaní pred správnym zavŕšeným rozsudkom správneho súdu sp.zn. zo dňa 02.11.2022, poskytnutá súdna ochrana zodpovedajúca rozsahu správnej žaloby proti inému zásahu, nakoľko v podstatných žalobných bodoch sa žalobné námietky vytýkajúce nezákonnosť postupu žalovaného zhodovali.

12. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

14. Podľa na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

16. Podľa na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

17. Podľa

(1) Žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. (2) Žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

18. Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.

19. Podľa ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.

20. Podľa

(1) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods. 1, uznesením zakáže žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu, a ak je to možné, uloží mu povinnosť obnoviť stav pred zásahom. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť oznámenie o tom, že splnil zákaz pokračovať v inom zásahu a obnovil stav pred zásahom, ak mu takáto povinnosť bola uložená. (2) Vo výroku uznesenia podľa odseku 1 správny súd uvedie označenie žalovaného, označenie alebo opis iného zásahu s jeho prípadným číslom, uložený zákaz s povinnosťou obnoviť stav pred zásahom, ak táto povinnosť bola uložená, a primeranú lehotu na splnenie zákazu, prípadne na obnovenie stavu pred zásahom; dĺžkou lehoty navrhnutou žalobcom správny súd nie je viazaný. Na návrh žalovaného môže správny súd uznesením predĺžiť lehotu určenú na splnenie zákazu, prípadne na obnovenie stavu pred zásahom; navrhnutou dĺžkou lehoty správny súd nie je viazaný. (3) Ak žalovaný po uplynutí určenej lehoty bezdôvodne v inom zásahu pokračuje alebo napriek uloženej povinnosti bezdôvodne neobnovil stav pred zásahom, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením

uložiť pokutu. Pred rozhodnutím o pokute si správny súd môže vyžiadať stanovisko od orgánu verejnej správy nadriadeného žalovanému. (4) Ak žalovaný správnemu súdu preukáže splnenie zákazu pokračovať v inom zásahu a obnovenie stavu pred zásahom, ak mu takáto povinnosť bola uložená, správny súd konanie uznesením zastaví.

21. Podľa ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa , uznesením určí, že napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy bol nezákonný. Vo výroku uvedie aj označenie žalovaného a označenie alebo opis iného zásahu s jeho prípadným číslom. 22. Primárne správny súd posudzoval, či na základe skutkových a právnych dôvodov uvádzaných žalobcom (správny súd je viazaný týmito žalobnými bodmi v zmysle a ) sa jedná v prípade postupu a konania žalovaného o iný zásah orgánu verejnej správy. Už judikatúra Najvyššieho súdu SR prijímaná za účinnosti vychádzajúc z ústavnej formulácie uvádzajúcej „rozhodnutia, opatrenia alebo iné zásahy verejnej moci“ pomerne konštantne definovala pojem „zásah“ ako aktívne konanie vykazujúce znaky bezprostredného „zásahu“, „pokynu“ alebo „donútenia“ zameraného priamo proti poškodenému, resp. proti nemu priamo vykonaného. Znakom iného zásahu bolo aj to, že ním vyvolané účinky na poškodeného sú definitívne, t.j. inými prostriedkami nápravy ako súdnym donútením neodstrániteľné. Za zásah nepovažovala judikatúra nečinnosť orgánu verejnej správy, ako to vyplýva napríklad z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 15.02.2011. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 28.04.2011 zase vyplýva, že nezákonný zásah nesmel mať ani základ v rozhodnutí správneho orgánu, lebo potom sa žalobca musel domáhať ochrany svojich dotknutých práv prostredníctvom odlišného mechanizmu súdnej ochrany, napríklad prostredníctvom žaloby v správnom súdnictve.

23. Konkrétne definičné znaky iného zásahu orgánu verejnej správy sú upravené v . Iný zásah môže spočívať jednak vo faktickom postupe orgánu verejnej správy vykonanom pri plnení úloh v oblasti verejnej správy a jednak v postupe orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu. Právna úprava v - ustanovenie a nasl. precizovala v jednotlivých ustanoveniach náležitosti žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy a postup správneho súdu v konaní o nej. Rozhodujúce je v predmetnej veci to, že sa nejedná o iný zásah. Z definície iného zásahu vyplýva, že obe definičné vymedzenia v zmysle sa týkajú len postupu orgánu verejnej správy a len pri tej jeho činnosti, ktorá má povahu výkonu verejnej správy. Iným zásahom môže byť len aktívny postup orgánu verejnej správy pri výkone verejnej správy, a nie opomenutie takéhoto postupu alebo nečinnosť pri výkone verejnej správy. Pod iný zásah nie je možné podradiť rozhodnutie, či opatrenie orgánu verejnej správy, ani nečinnosť orgánu verejnej správy.

24. Z judikatúry Najvyššieho správneho súdu vyplýva, že fundamentálnou právnou otázkou, na ktorú je potrebné je, či žalobcom v žalobe vymedzené konanie žalovaného má alebo nemá povahu iného zásahu orgánu verejnej správy. Iný zásah orgánu verejnej správy je normatívne vymedzený v ako „faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.“ Zákonodarca vymedzil iný zásah orgánu verejnej správy prostredníctvom štyroch kritérií, ktoré musia byť kumulatívne spojené a ktorými sú: - faktický postup, - orgánu verejnej správy, - pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, - s priamym dotykom na subjektívnych právach. Faktický postup znamená, že sa jedná o priame bezprostredné konanie, ktoré jednak v procesnej rovine nemá povahu administratívneho konania a súčasne po formálnej stránke nemá charakter rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Legálna definícia nespája iný zásah orgánu verejnej správy s administratívnym konaním tak, ako je tomu pri rozhodnutiach a opatreniach orgánov verejnej správy v zmysle ust. a . Dôvodom je skutočnosť, že iný zásah orgánu majúci povahu faktického postupu orgánu verejnej správy je praxi realizovaný hlavne mimo administratívneho konania, tak ako je toto vymedzené v . To súčasne znamená, že pokiaľ by aj bol prípadne v rámci administratívneho konania orgánom verejnej správy vykonaný postup majúci povahu iného zásahu, posudzovala by sa zákonnosť tohto postupu pri preskúmavaní zákonnosti toho rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré bolo jeho výsledkom. Je to dané tým, že samotný postup orgánu verejnej správy de lege lata nie je spôsobilým predmetom prieskumu v rámci správneho súdnictva. Inak povedané preskúmanie zákonnosti iného zásahu zo strany správneho súdu

prichádza do úvahy len vtedy, ak sa ochrany subjektívnych práv nemožno domôcť inak, t.j. v rámci správnej žaloby proti rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Dôvodom je skutočnosť, že ochrana poskytovaná v rámci správneho súdnictva voči inému zásahu je vo svojej podstate subsidiárna vo vzťahu k ochrane poskytovanej voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy (porovnaj Q., J., N., M., F., M., N., A. a kol. . Komentár. Bratislava:C.H.Beck,2018,1253s.).

25. V predmetnej veci sa žalobca domáhal určenia, že postup žalovaného pri výkone inšpekcie práce bol nezákonný a v rámci modifikovaného žalobného návrhu sa domáhal uloženia zákazu pokračovať žalovaným v nezákonnom výkone inšpekcie práce, v zákazu použitia podkladov získaných počas inšpekcie a obnovy stavu pred zásahom nenávratným odstránením a zničením podkladov získaných počas inšpekcie. Samotné vedenie administratívneho konania, resp. v danom prípade zákonom regulovaného inšpekčného postupu, ktoré bolo v tomto prípade začaté v súlade s právnymi predpismi, však nie je možné považovať podľa názoru správneho súdu za nezákonný zásah orgánu verejnej správy. Administratívne konania ( , zahŕňajúce postupy predchádzajúce vydaniu opatrení) vedené pred orgánmi verejnej správy sú obvykle zakončené vydaním administratívneho aktu, ktorý je preskúmateľný súdom v správnom súdnictve. Postup orgánu verejnej správy predchádzajúci vydaniu individuálneho správneho aktu (rozhodnutia alebo opatrenia) je následne súdom preskúmavaný v konaní o žalobe o preskúmanie zákonnosti tohto aktu orgánu verejnej správy. Návrhom na ochranu pred nezákonným zásahom nie je možné negovať vedenie a účinky administratívneho konania tak, ako sa domáha žalobca. V prípade, ak by súd v rámci konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy samostatne preskúmaval zákonnosť, resp. prípustnosť vedenia a priebehu administratívneho konania pred jeho skončením vydaním opatrenia (protokolu o výsledkoch inšpekcie práce) dopustil by sa predčasného postupu, ktorý by zasahoval do právomoci orgánov verejnej správy. Takýmto konaním by došlo k neprípustnému prelínaniu súdnej moci s mocou výkonnou. Prieskum zákonnosti postupu orgánu verejnej správy v rámci administratívneho konania (bez ohľadu na to, či postup orgánu verejnej správy už bol alebo nebol príslušným opatrením, napríklad protokolom o výsledku inšpekcie práce, ukončený) je súčasťou prieskumu zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Preto nie je možné v rámci konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy preskúmavať zákonnosť administratívneho konania, ktoré predchádza vydaniu administratívneho rozhodnutia alebo opatrenia (protokolu, ktorý je preskúmateľným opatrením).

26. Ochrana v rámci správneho súdnictva voči inému zásahu je vo svojej podstate subsidiárna vo vzťahu k ochrane poskytovanej voči rozhodnutiam a opatreniam orgánov verejnej správy. Je vecou žalobcu, aký spôsob ochrany zvolí, a či ním zvolený spôsob ochrany je v konečnom dôsledku správny. upravuje vzhľadom na mnohopočetnosť foriem verejnej správy viacero rôznych prostriedkov (mechanizmov) súdnej nápravy pri pochybení alebo nedostatkov verejnej správy, pričom výber konkrétneho mechanizmu je ponechaný celkom na dispozičnej vôli účastníka (napr. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 13.01.2005). Konajúci súd v správnom súdnictve nesmie vo vzťahu k prostriedku súdnej nápravy zvoleného účastníkom zaujať žiadne iné stanovisko a hodnotenie ako iba to, či tento prostriedok bol účastníkom zvolený správne vzhľadom na ním sledovaný cieľ. Navyše, za účelom zachovania postavenia nestranného súdneho orgánu ani nesmie účastníka v konaní upozorňovať na nevhodnosť ním zvoleného prostriedku súdnej nápravy, poprípade namiesto účastníka sformovať iné nároky rozdielne od požadovaného petitu návrhu.

27. Vzhľadom na uvedené by správny súd preskúmaním postupu žalovaného v administratívnom konaní predchádzajúcom vydaniu Protokolu, v zmysle žalobného návrhu správnej žaloby proti inému zásahu, svojou rozhodovacou činnosťou nahradil správnu úvahu a rozhodnutie orgánu verejnej správy, čím by poprel zmysel a úlohu orgánov verejnej správy. Žalobca mal možnosť podať všeobecnú správnu žalobu o preskúmaní zákonnosti Protokolu v znení Dodatku č. 1, ktorú využil a na jej základe boli zrušené tieto akty pochádzajúce z inšpekcie práce, ochrany pred ktorou sa žalobca domáha duplicitne aj žalobou proti inému zásahu. Ak sa žalobca bude domnievať, že po vydaní nového opatrenia, ktorým bude inšpekcia práce u neho ukončená, budú porušené jeho práva, bude sa ich ochrany mať možnosť domáhať prostredníctvom žaloby na preskúmanie zákonnosti postupu a opatrenia žalovaného, po vydaní tohto opatrenia v administratívnom konaní.

28. Žalobcom uplatnené dôvody nezákonnosti inšpekcie práce, ktoré ako sú nedostatočne zistený skutkový stav, nestrannosť zamestnancov orgánu verejnej správy, právo na nahliadnutie do spisu, možnosť vyjadriť sa podkladom, nepreskúmateľnosť a pod. predstavujú typické nedostatky

administratívneho konania (§ 3, § 9 a nasl., § 32 a nasl., § 46 a iné Správneho poriadku), čo plne potvrdzuje správnosť prístupu správneho súdu. Osobitne stojí za zmienku požiadavka žalobcu (majúca povahu ad absurdum) na nariadení odstránenia a zničenia zabezpečených dôkazov, nakoľko, ako už bolo uvedené, návrhom na ochranu pred nezákonným zásahom nie je možné negovať vedenie a účinky administratívneho konania tak, ako sa domáha žalobca.

29. Na postup pri výkone inšpekcie práce ani na vyhotovenie protokolu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, na vyhotovenie protokolu o výsledku inšpekcie práce preto neboli kladené nároky zodpovedajúce obsahovým náležitostiam rozhodnutia (§ 46, § 47 správneho poriadku). Samotný Protokol o výsledku inšpekcie práce (v časti zistených porušení predpisov) ako správny akt sui generis predstavuje základný, nie však jediný, podklad (skutkový základ) pre ďalší postup žalovaného, či už na účely uloženia opatrení alebo pre samostatné konanie o správnom delikte. Práve nadväzujúce konanie o správnom delikte podľa , ktoré sa vedie v súlade so Správnym poriadkom ( o správnom konaní) poskytujúcim záruky spravodlivého procesu, v rámci ktorého bude mať žalobca, ako účastník konania, dostatočne širokú škálu procesných práv použiteľných na účinnú ochranu svojich práv a právom chránených záujmov. V rámci dokazovania bude mať žalobca právo aj povinnosť predložiť a navrhovať všetky známe dôkazy a iné podklady (, správneho poriadku) preukazujúce jeho tvrdenia. Žalovaný ako správny orgán bude mať povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať podklady potrebné pre vydanie zákonného rozhodnutia s primeraným odôvodnením, voči ktorému bude prípustné odvolanie a ktoré bude samostatne preskúmateľné správnym súdom (, nasl., , , nasl. a iné Správneho poriadku).

30. Neoddeliteľnou súčasťou dokazovania je proces hodnotenia dôkazov, iba v rámci ktorého je možné vyhodnotiť, ktorý zo zabezpečených dôkazov nebol získaný zákonným spôsobom a v rámci toho naň prípadne neprihliadať. Účelom administratívneho konania však v žiadnom prípade nie je ničenie alebo odstraňovanie dôkazov a iných podkladov meritórneho rozhodnutia alebo opatrenia, hoci aj zabezpečených v rozpore so zákonom. Samotný žalobca v rámci svojej žalobnej argumentácie uvádza, že takýto protokol je procesne nepoužiteľným ako nezákonne získaný dôkaz, resp. podklad pre ďalší procesný postup. Nejde teda o nezákonný zásah ale o postup v administratívnom konaní, proti ktorému v súlade so zmienenou zásadou subsidiarity bude mať žalobca právo účinne sa brániť zákonnými opravnými prostriedkami (vrátane správnej žaloby) uplatnenými proti Protokolu alebo inému správnemu aktu v nadväzujúcom správnom konaní.

31. Správny súd dospel k záveru, že v predmetnej veci postup žalovaného nevykazuje znaky iného zásahu. Správny súd pritom poznamenáva, že posudzoval otázku, či v takomto prípade, t. j. pri spornosti či namietaná činnosť je iným zásahom orgánu verejnej správy alebo opatrením, prichádza do úvahy odmietnutie žaloby z dôvodu je neprípustnosti podľa v spojení s , resp. je to dôvodom pre zastavenie konania podľa . Keďže posúdenie tejto spornej otázky je otázkou dôvodnosti žaloby a nie otázkou existencie podmienok konania dospel k záveru, že ak sa nejedná o iný zásah, je potrebné žalobu zamietnuť. Osvojil si pritom záver publikovaný v komentári - Q., J., N., M., F., M., N., A. a kol. , Komentár, Bratislava: C. H. Beck, 2018, strana 1252.

32. V danom prípade sa žalobca domáha súdnej ochrany podaním žaloby proti inému zásahu v zmysle a nasl. . K tvrdenému ukráteniu na právach žalobcu spočívajúcom v nezákonnom vedení inšpekcie práce tak došlo v rámci administratívneho konania, výsledkom ktorého bol Protokol. Vzhľadom na to, že po podaní správnej žaloby proti inému zásahu bol Protokol na základe všeobecnej správnej žaloby žalobcu zrušený, o namietaných porušeniach práv žalobcu bude žalovaný konať ďalej. Proti správnemu aktu, ktorým bude inšpekcii práce opätovne ukončená, bude mať možnosť sa brániť. Správny súd preto zákonnosť samotného doterajšieho postupu žalovaného neposudzoval, keďže nedôvodnosť žaloby v dôsledku skutočnosti, že sa nejedná o iný zásah, mu neumožňovalo realizovať žalobcom navrhnutý súdny prieskum. Preto ani nezaujal stanovisko k argumentácii žalovaného v zmysle správnej žaloby. Poskytnutie právnej ochrany zo správneho súdu závisí aj od procesných možností aj od samotného žiadateľa, keďže v tomto konaní pred súdom sa prísne uplatňuje dispozičná zásada. V danom prípade, vzhľadom na predchádzajúce body tohto uznesenia, nebolo možné poskytnúť žalobcovi súdnu ochranu, ktorej sa domáhal žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy.

33. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd žalobu žalobcu proti inému zásahu orgánu verejnej správy ako nedôvodnú podľa zamietol.

33. Žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc ustanovenie a contrario.

Poučenie:

Poučenie:

Doručené uznesenie je právoplatné ( ). Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť ( , a contr. ). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia oprávnenému subjektu ( ). Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa , (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a a je žalovaným Centrum právnej pomoci.