Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16Co-19-2022.pdf
PDF · 103.12 KB
Case nature
Subarea
16Co/19/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobkyne: K.. O. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, D. R. P., právne zastúpená: JUDr. Valéria Brečková, advokátka, so sídlom Daľkovská 470/14, 069 01 Snina, proti žalovanej: O. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, D. R. P., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Humenné, č.k. 5C/4/2022 - 14 zo dňa 2. decembra 2022, takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 324 odsek 1, § 325 odsek 1, 2 písm. e), písm. f), písm. g), písm. h), § 326 odsek 1, 2, § 328 odsek 1, 2, § 329 odsek 1 prvá veta, zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 43 ods. 2, § 62 ods. 1, 2, ods. 4 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine.
3. Z návrhu žalobkyne vyplýva, že táto sa domáha vydania neodkladného opatrenia voči žalovanej, svojej dcére, ktorým by súd zakázal žalovanej vstup do rodinného domu súp. č. XXX v kat. území D. R. P., umiestnenom na parcele registra C, parc. č.XXXX, ako aj na pozemky, špecifikované v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a zároveň, aby súd zakázal žalovanej priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako XX metrov, s výnimkou účasti na správnych a súdnych pojednávaniach, na ktoré bude žalovaná predvolaná a taktiež uložil žalovanej zákaz kontaktovať žalobkyňu v akejkoľvek forme.
4. Súd prvej inštancie konštatoval, že neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP je možné nariadiť iba v prípade, ak je osvedčené, že osoba vstupuje do domu alebo bytu navrhovateľa neodkladného opatrenia, vo vzťahu ku ktorému je podozrivá z použitia násilia a nariadenie tohto opatrenia je spôsobilé ochrániť osobu, voči ktorej bolo násilie adresované. Účelom tohto inštitútu je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou.
5. Pojem násilia ako taký, nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný (s výnimkou Trestného zákona, ktorý v ustanovení § 122 ods. 7 uvádza, že trestný čin je spáchaný násilím, ak páchateľ použije na jeho spáchanie fyzické násilie proti telesnej integrite inej osoby alebo ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou, alebo ak páchateľ použil násilie
proti veci iného.), avšak Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp.zn. 5MCdo/10/2012 konštatuje, že násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné a spôsobuje telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilím nie je konflikt, keďže v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka.
6. V predmetnej veci síce žalobkyňa tvrdila použitie násilia voči jej osobe zo strany žalovanej, kedy v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na viacerých miestach uvádzala, že v lete 2022 sa zvýšila intenzita slovných útokov žalovanej voči jej osobe, pričom začalo dochádzať aj k fyzickým útokom, dokonca dňa 2.10.2022 mala žalovaná na žalobkyňu aj fyzicky zaútočiť a zasiahnuť jej nos, tunajší súd k uvedeným tvrdeniam žalobkyne uvádza, že z priložených dokumentov nevyplýva použitie násilia žalovanej voči žalobkyni. Síce z predvolania na prejednanie priestupku voči občianskemu spolunažívaniu č. V.-V.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že medzi žalobkyňou a žalovanou došlo ku konfliktu, avšak skutok, ktorý sa kladie žalovanej za vinu, spočíva v uštipnutí žalobkyne za nos, a teda nie je špecifikovaný ako jej napadnutie, resp. použitie fyzického násilia. Z popisu skutku tunajšiemu súdu nevyplýva, že by sa jednalo o použitie násilia v takom zmysle slova, ako to upravuje ustanovenie §325 ods.1 písm. e) CSP a taktiež ani v takom, ako ju definoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn. 5MCdo/10/2012. Zo žalobkyňou tvrdených skutočností ani len nevyplýva, že by sa medzi ňou a žalovanou neodohral iba bežný konflikt ako medzi sebe rovnými
- rovnocennými stranami. Žalobkyňa v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani len netvrdila, v čom by mala spočívať prevaha síl, resp. moci jej dcéry nad ňou samotnou, a teda z čoho vyplývajú jej obavy o život a zdravie, a prečo sa týmto tvrdeným atakom nebráni. Vzhľadom na uvedené, tunajší súd nemal splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, spočívajúceho v dočasnom zákaze vstupu osoby, podozrivej z násilia do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je podozrivá z použitia tohto násilia. 7. Čo sa týka nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. f), g) a písm. h) CSP, uvedené slúži ochrane jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie alebo zastrašovanie. V prípade neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP, uvedené výslovne vyžaduje, aby osoba povinná z neodkladného opatrenia svojím konaním ohrozovala telesnú alebo duševnú integritu navrhovateľa neodkladného opatrenia. Čo sa týka neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze komunikácie povinnej osoby s navrhovateľom podľa § 325 ods.2 písm. g) CSP alebo v zákaze priblížiť sa na určitú vzdialenosť k navrhovateľovi podľa § 325 ods.2 písm. h) CSP, uvedené je možné nariadiť v prípadoch, ak by došlo k osvedčeniu tej skutočnosti, že konaním žalovanej by mohla byť integrita žalobkyne ohrozená. Ani v prípade týchto obmedzení a zákazov nemožno konštatovať, že by zo strany žalobkyne došlo k dostatočnému osvedčeniu existencie nevyhnutnej potreby pre nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia. Ako z jednotlivých skutočností uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou vyššie uvedených nehnuteľností, v ktorých táto so žalovanou bývajú, pričom zo strany žalovanej má dochádzať k vymykaniu žalobkyne a tým k bráneniu žalobkyni v opustení jej domu, resp. vstupu do domu, keďže však táto je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, nič jej nebráni, aby v prípade, ak žalovaná jej bude zamedzovať v možnosti vstúpiť, resp. odísť z domu, aby kontaktovala príslušníkov policajného zboru, ktorí okamžite zjednajú nápravu a zároveň vyhotovia zápis zo služobného výjazdu, prípadne vzhľadom na okolností prípadu môžu posúdiť konanie žalovanej ako aj protiprávnu činnosť v zmysle jednotlivých ustanovení Trestného zákona, prípadne zákona o priestupkoch. Žalobkyňou tvrdené skutočnosti o tom, že ju žalovaná dňa 24.8.2022 a dňa 31.10.2022 mala vymknúť, v dôsledku čoho sa táto nemohla dostať do svojho domu, neboli osvedčené žiadnymi podkladmi, ktoré by boli prílohou samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
8. Čo sa týka predloženého videozáznamu, k uvedenému súd uviedol, že z neho nevyplýva naplnenie podmienok, nevyhnutných pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko súdu nie je zrejmé, v čom by malo spočívať ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity žalobkyne, čo je podmienkou pre nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods.2 písm. f), g) a h) CSP a to aj za predpokladu, ak by uvedené rozmiestnenie veci, ktoré bolo možné vidieť na zázname, vykonala žalovaná a taktiež v tejto súvislosti je nevyhnutné zdôrazniť, že zo záznamu ani len nevyplýva, že toto rozmiestnenie vykonala samotná žalovaná ani, že sa jedná o izby, v ktorých býva výlučne žalobkyne a ide o jej osobné veci.
9. Čo sa týka návrhu žalobkyne o nariadenie neodkladného opatrenia podľa ustanovení Civilného mimosporového poriadku, na ktoré v návrhu poukazovala, k uvedenému súd uviedol, že právne posúdenie je úlohou súdu, pričom v predmetnom prípade neboli naplnené podmienky pre aplikáciu ustanovení Civilného mimosporového poriadku, keďže sa nejedná o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, preto bol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, podľa jeho obsahu, posúdený ako návrh podľa § 325 ods.2 písm. e), f),g) a písm. h) CSP a podľa týchto ustanovení bolo o návrhu aj rozhodnuté.
10. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP a Čl. 17 Základných princípov CSP tak, že úspešnej žalovanej trovy konania nepriznal, z dôvodu, že jej žiadne trovy konania nevznikli.
11. Proti uzneseniu podala v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, nakoľko súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP, keďže rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
12. Žalobkyňa nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade neboli naplnené obligatórne podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Je presvedčená, že konaním žalovanej je ohrozené jej právo zaručené Ústavou SR, a to nedotknuteľnosť jej osoby a jej súkromia. Je základným ľudským právom právo nebytˇ vystavený bezprostrednej hrozbe ohrozenia duševnej či telesnej integrity osoby, k čomu v danom prípade jednoznačne dochádza, pričom ochranu týchto inštitútov si žalobkyňa nevie zabezpečiť vlastnými prostriedkami, finančnými alebo technickými.
13. V danom prípade sú nespochybniteľné skutočnosti a to, že uznesením Okresného súdu Humenné zo dňa 01.12.2021 č. k. 12C/72/2021-11 bol uložený zákaz otcovi žalovanej -bývalému manželovi žalobkyne priblíženia sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako XX metrov, zákaz vstupovať do rodinného domu vo vlastníctve žalobkyne a zákaz kontaktovať ju v akejkoľvek forme. Vzťahy žalobkyne a žalovanej sa rapídne zmenili potom, ako otcovi žalovanej boli následkom uznesenia Okresného súdu Humenné zo dňa 01.12.2021 č. k. 12C/72/2021-11 uložené vyššie uvedené zákazy. Neprístojné správanie žalovanej sa začalo stupňovať a postupne prerástlo zo slovných útokov voči žalobkyni až k fyzickým atakom, pričom žalovaná svojím konaním do veľkej miery kopíruje správanie svojho otca a takýmto spôsobom pokračuje v jeho protiprávnom konaní, v dôsledku ktorého mu bol okrem iného uložený zákaz priblížiť sa k žalobkyni. Žalobkyňa z dôvodu stupňujúcich sa útokov zo strany žalovanej trikrát privolala hliadku polície, pričom súdu predložila dôkaz, že jedno z konaní žalovanej bolo postúpené na priestupkové konanie.
14. Žalobkyňa sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia (bod 30) „skutok, ktorý sa kladie žalovanej za vinu, spočíva v uštipnutí žalobkyne za nos, a teda nie je špecifikovaný ako jej napadnutie, resp. použitie fyzického násilia.“ Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/10/2012, na ktoré sa odvoláva samotný prvoinštančný súd a ktorý konštatuje, že násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Na rozdiel od záveru prvoinštančného súdu podľa názoru žalobkyne konanie žalovanej jednoznačne napĺňa charakteristické znaky násilia, ktoré popisuje aj predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR.
15. Žalobkyňou opísané správanie žalovanej, ktoré je predmetom priestupkového konania č. V.- XXXX/XXXXXX-XXX,nasvedčuje tomu, že u žalovanej nastáva úmyselné stupňovanie agresivity voči žalobkyni, ktorá sa spočiatku voči nej dopúšťala „len“ verbálnych útokov. Nevyspytateľné správanie žalovanej, ktoré je podľa názoru žalobkyne ovplyvnené aj nejakým psychický problémom, vzbudzuje u žalobkyni dôvodnú obavu o jej zdravie a bezpečnosť.
16. Žalobkyňa dostatočným spôsobom osvedčila svoje tvrdenia o tom, ako žalovaná ohrozuje jej telesnú a duševnú integritu, preto navrhuje, aby Krajský súd v Prešove ako odvolací súd uznesenie zmenil a nariadil neodkladné opatrenie v navrhovanom znení. Zároveň žalobkyňa žiada priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
17. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je neopodstatnené.
18. Podľa ust. § 326 odsek 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
19. Podľa ust. § 132 odsek 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
20. Podľa ust. § 325 odsek 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
21. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
22. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. f) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje.
23. Podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.
24. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
25. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
26. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
27. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
28. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
pre rozhodovanie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné. (Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010)
29. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. (Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010)
30. Hlavnou odvolacou námietkou žalobkyne je tvrdenie, že u žalovanej nastáva úmyselné stupňovanie agresivity voči žalobkyni, ktorá sa spočiatku voči nej dopúšťala len verbálnych útokov. Nevyspytateľné správanie žalovanej vzbudzuje u žalobkyni dôvodnú obavu o jej zdravie a bezpečnosť.
31. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie sa stotožňuje s jeho záverom, že z priložených dokumentov nevyplýva použitie násilia voči žalobkyni.
32. Z predloženého predvolania Okresného úradu H., odbor všeobecnej vnútornej správy č. V.-V.-XXXX/ XXXXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že konanie žalovanej bolo posúdené ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa mala žalovaná iným hrubým správaním na osobe blízkej (žalobkyni) dopustiť tým, že mala žalobkyňu uštipnúť za nos a taktiež, že ju nechcela pustiť von z domu takým spôsobom, že uzamkla vchodové dvere a postavila sa pred ne, čím jej bránila vyjsť z domu.
33. Z obsahu týchto potvrdení nevyplývajú skutočnosti, ktoré opísala žalobkyňa vo svojom návrhu, a to, že je ohrozený jej život a zdravie. Obsahom týchto potvrdení, je deklarácia skutočností o tom, že bolo žalobkyňou podané oznámenie o spáchaní priestupku proti občianskemu spolunažívaniu žalovanou. Podľa ust. § 325 odsek 2 písm. e) sa strane môže uložiť, aby nevstupovala do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia. Odvolací súd má za to, že žalobkyňa neosvedčila skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné obmedziť žalovanej, ktorá je blízkou osobou žalobkyne, vstup do obydlia žalobkyne.
34. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a z podaného odvolania vyplýva, že žalovaná má trvalý pobyt vedený na inej adrese ako žalobkyňa. Súhlasne so súdom prvej inštancie je možné konštatovať, že žalobkyňa ako výlučná vlastníčka rodinného domu, v ktorom býva spolu so žalovanou a vo vzťahu k nej podľa tvrdenia žalobkyne už nemá vyživovaciu povinnosť, môže v prípade protiprávneho konania žalovanej podľa ust. zákona o priestupkoch, prípadne Trestného zákona kontaktovať príslušníkov policajného zboru a zjednať takto nápravu.
35. Súd pri úvahe o nariadení neodkladného opatrenia musí zohľadniť aj tú skutočnosť, že v konaní o neodkladnom opatrení je povinný poskytnúť súdnu ochranu nielen strane, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ale zároveň aj tej strane, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Strana, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje preto môže byť obmedzená iba do takej miery, aby neodkladné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov.
36. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí mať súd za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na navrhovateľovi. Dôkazné bremeno zaťažuje samotného navrhovateľa. Súčasne je nevyhnutné hodnoverne osvedčiť, že navrhovateľova osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. Pôjde predovšetkým o lekárske správy, trestné oznámenia, čestné vyhlásenia tretej osoby (v pozícii svedka incidentu) a pod. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok, 1. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2017, s. 1091
- 1103).
37. V uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5?MCdo 10/2012 zo dňa 15. októbra 2012 najvyšší súd konštatoval cit.: „Aplikácia predbežného opatrenia v zmysle § 76 ods1 písm. g) OSP [§ 325 ods. 2 písm. e) CSP] je veľmi aktuálnym a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky
násilia. V jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia - zákazu vstupovania násilnej osoby - sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného ubytovania. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok, alebo má vysokú pravdepodobnosť následku poranenia, smrti, psychickej škody, maldevelopment a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie si obete. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné črty.
- Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku.
- Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci.
- Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach.
- Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky.
- Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím.
- Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie.
- Násilím je aj nezabránenie násiliu.
38. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu.“
39. Na základe predložených skutočností odvolací súd má za to, že žalobkyňou opísané fyzické a psychické násilie zo strany žalovanej nevykazuje znaky takej intenzity, ktoré by zakladalo potrebu nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého sa žalobkyňa domáha.
40. Vzhľadom na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný a preto postupom podľa § 387 CSP odolaním napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.
41. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, ods. 2 CSP tak, že žalovanej trovy odvolacieho konania nepriznal. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobkyňa v odvolacom konaní úspešná nebola, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej trovy odvolacieho konania preukázateľne nevznikli, preto jej ich súd nepriznal.
42. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).