Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/152/2012

Potvrdené rozhodnutím 1Sžf/63/2015
„Identifikačné číslo spisu: 9012010084 Dátum vydania rozhodnutia: 05.04.2016 Meno a priezvisko: JUDr., Ing. Miroslav Gavalec Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:9012010084.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci žalobcu: Pilcom s.r.o., IČO: 44 844 506, so sídlom Učňovská č. 6, 040 15 Košice - Šaca, Slovenská republika, zast.: B&B, advokátska kancelária s.r.o., Rázusova 1, 040 01 Košice, IČO: 47 254 106, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v daňovom konaní, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28. januára 2015 č. k. 7S/152/2012-64, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28. januára 2015 č. k. 7S/152/2012-64 p o t v r d z u j e . Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Juraja Tymka, v právnej veci žalobcu PILCOM, s. r. o., Košice, so sídlom Učňovská 6, Košice - Šaca, zastúpeného JUDr. Martinom Breznenom, advokátom, Štúrova 7, Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o žalobe proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 26. 04. 2012 č. 1020503/1/524291-952673/2012/5305, takto

rozhodol:

Podľa , z r u š u j e rozhodnutie žalovaného z 26. 04. 2012 č. 1020503/1/524291-952673/2012/5305, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice V zo dňa 09. 11. 2011 č. /Pac a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v sume 67,50 eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť advokátovi JUDr. Martinovi Breznenovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na ustanovenie o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odvolanie žalobcu proti platobnému výmeru Daňového úradu Košice V. č. /Pac zo dňa 09. 11. 2011, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2010 v sume 16 448,61eur pre neodôvodnenosť zamietol.

Včas podanou žalobou zo dňa 19. 06. 2012, sa žalobca domáhal zrušenia citovaného rozhodnutia žalovaného ako aj Daňového úradu Košice V a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe uviedol, že Daňový úrad Košice V. vyrubil napadnutým rozhodnutím rozdiel dane z pridanej hodnoty na základe určenia dane podľa pomôcok. V rozhodnutí daňový úrad uviedol, že kontrola za uvedené obdobie bola začatá dňa 14. 03. 2011 na základe oznámenia správcu dane s termínom začatia 08. 04. 2011, pričom žalobca opakovane namietal miestnu nepríslušnosť správcu dane z dôvodu zmeny jeho sídla a začatia novej daňovej kontroly, nie rozšírenia už začatej daňovej kontroly u správcu dane. Na základe toho, že správcovi dane neboli predložené doklady, ktoré správca dane požadoval vo svojich výzvach, pristúpil správca dane k určeniu daňovej povinnosti podľa pomôcok v zmysle v znení neskorších predpisov, a to napriek tomu, že žalobca poskytoval správcovi dane súčinnosť a z objektívnych dôvodov mu nemohol predložiť požadované doklady v lehotách uvedených vo výzvach. Týmto objektívnym dôvodom bolo to, že dňa 27. 05. 2011 sa novým - ďalším spoločníkom obchodnej spoločnosti PILCOM, s. r. o., stala obchodná spoločnosť WOODCRAFT CORPORATION, so sídlom na Seychelles s peňažným vkladom vo výške 5.950,-- eur a všetky účtovné a iné doklady týkajúce sa vedenia a chodu obchodnej spoločnosti PILCOM, s. r. o., sa nachádzali na kontrole u nového

spoločníka za účelom vykonania auditu. Preto vyhovieť žiadosti správcu dane nebolo reálne, objektívne možné, nakoľko s nimi v tom čase nedisponoval. Túto skutočnosť žalobca uviedol aj v odvolaní proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice V., v ktorom opätovne namietal miestnu príslušnosť daňového úradu na vykonanie daňových kontrol u žalobcu. V odvolaní tiež namietal porušenie ustanovenia v znení neskorších predpisov, podľa ktorého správca dane v prípade, ak vyrubí daň podľa pomôcok, ktoré má k dispozícii, alebo ktoré si zaobstaral, prihliadne tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňovníka, i keď ním v konaní neboli uplatnené. Správca dane takto nepostupoval a pri určení dane podľa pomôcok vzal do úvahy v podstate len príjmy daňového subjektu a nezohľadnil žiadne výdavky, čo podľa žalobcu evokuje na strane správcu dane záver, že daňový subjekt nemal žiadne náklady, resp. výdavky v súvislosti s uskutočnením svojej podnikateľskej činnosti za príslušné kontrolované mesiace, čo by však bolo v rozpore so samotnou definíciou podnikania vyjadrenou v v rozpore s ustanovením v znení neskorších predpisov.

Žalovaný odvolanie zamietol ako neodôvodnené. Žalobca nesúhlasil s dôvodmi, pre ktoré žalovaný nevyhovel jeho odvolaniu. Opäť poukázal na to, že žalobca oznámenie o vykonaní daňovej kontroly zo dňa 14. 03. 2011 prevzal dňa 04. 04. 2011, pričom správca dane mu zaslal dňa 20. 04. 2011 výzvu na predloženie dokladov, keďže neboli k začatiu daňovej kontroly predložené. Výzva bola žalobcovi doručená dňa 16. 05. 2011, pričom na túto výzvu žalobca reagoval svojím podaním zo dňa 18. 05. 2011, ktorým namietal miestnu nepríslušnosť a túto opakovane namietal v podaní zo 14. 06. 2011. Na ďalšie podanie správcu dane zo dňa 22. 08. 2011 reagoval žalobca podaním zo dňa 06. 09. 2011, v ktorom okrem miestnej nepríslušnosti uviedol aj objektívne skutočnosti, pre ktoré nemohol predložiť správcovi dane doklady, ktoré od neho požadoval. Podľa žalobcu z toho vyplýva, že spolupracoval so správcom dane, a preto tu nebol na mieste postup zo správy správcu dane v zmysle ustanovenia v znení neskorších predpisov. Žalobca ďalej konštatoval, že pred určením dane podľa pomôcok má prednosť určenie dane dohodou medzi daňovým úradom a podnikateľom podľa v znení neskorších predpisov, ktorú bol v tomto konaní so správou správcu dane porušený.

Žalobca ďalej poukázal na to, že správca dane vo svojom rozhodnutí len uviedol, že pre určenie dane použil pomôcky, a to vlastné poznatky zistené pri kontrolách u daňového subjektu na DPH za obdobie IV. kvartálu 2010 a mesiacov január 2010 a február 2010 a daňové priznanie k DPH za obdobie marec

- december 2010, pričom v zmysle v znení neskorších predpisov nezistil žiadne výhody vyplývajúce pre daňovníka. Tým došlo k porušeniu povinností podľa v znení neskorších predpisov. Žalobca nesúhlasil so záverom, že neumožnil správcovi dane vykonať daňovú kontrolu tým, že mu nepredložil požadované doklady, a preto správca dane pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok. Opakovane nesúhlasil so záverom žalovaného, že svojimi písomnými podaniami namietal len miestnu nepríslušnosť správcu dane a že nenamietal aj dodržanie zákonného postupu správcov dane v zmysle v znení neskorších predpisov. V žalobe vyjadril tiež nesúhlas so závermi žalovaného uvedenými v predposlednom odseku na strane 6 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že námietka miestnej nepríslušnosti správcu dane zo strany žalobcu bola neopodstatnená, nakoľko ako vyplýva zo spisového materiálu, do lehoty začatia uvedenej ukončenej daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie IV. kvartálu 2009 a mesiacov január a február 2010, neboli žalobcovi doručené platobné výmery vydané na základe týchto ukončených daňových kontrol, čo znamená, že pôvodný správca dane (Daňový úrad Košice V.) je miestne príslušný a je oprávnený rozšíriť už prebiehajúcu daňovú kontrolu, alebo začať novú daňovú kontrolu.

Žalobca poukázal na to, že už na 25. 01. 2011 vydal správca dane - Daňový úrad Košice V. vo všetkých troch v predošlom odseku uvedených kontrolách dodatočné platobné výmery, ktoré boli doručené 21. 02. 2011 právnemu zástupcovi žalobcu ako splnomocnenému zástupcovi na zastupovanie v daňovom konaní. Voči týmto platobným výmerom podal splnomocnený zástupca dňa 07. 03. 2011 odvolanie, na základe toho správca dane spochybnil po takmer 4 mesiacoch od udelenia plnomocenstva splnomocneného zástupcu žalobcu advokáta na zastupovanie v daňovom konaní a odvolania odmietol ako podané neoprávnenou osobou. Žalobca má však za to, že prerokovaním protokolov k týmto kontrolám boli tieto kontroly ukončené, pričom o platnosti plnomocenstva na zastupovanie v daňovom konaní bolo vedené konanie medzi účastníkmi o vyslovenie platnosti právneho úkonu na Okresnom súde Košice II. pod sp. zn. . Z uvedených dôvodov žalobca tvrdil, že rozhodnutím žalovaného bol poškodený na svojich právach, lebo došlo k porušeniu ustanovení § 2 ods.1, ods.2, ods.8, § 29

ods.1 - ods.4, ods.5, ods.6, v znení neskorších predpisov a .

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 24. 09. 2012 uviedol, že správca dane začal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec - december 2010 doručením oznámenia č. /Kov. Daňová kontrola bola začatá dňa 08.04.2011. Žalobca na doručenie oznámenia o výkone daňovej kontroly a na výzvy správcu dane na predloženie dokladov ku kontrole reagoval svojimi podaniami zo dňa 04 .04., 18. 05. a 06. 09. 2011, v ktorých namietol miestnu nepríslušnosť správcu dane na vykonanie kontroly. Na túto námietku správca dane odpovedal listom zo dňa 20. 04. 2011. Žalobca vo svojej odpovedi zo dňa 06. 09. 2011 opakovane namietal miestnu nepríslušnosť správcu dane na vykonanie daňovej kontroly, a súčasne uviedol, že nevie predložiť doklady ku kontrole z dôvodu, že ďalším spoločníkom spoločnosti PILCOM, s. r. o., sa stala spoločnosť WOODCRAFT CORPORATION, so sídlom na Seychelles. Na základe skutočností, že žalobca nepredložil žiadne doklady ku kontrole, správca dane prešiel z výkonu daňovej kontroly do procesu určenia dane podľa pomôcok a určil rozdiel dane za zdaňovacie obdobie marec - december 2010 zistený na základe pomôcok v celkovej výške 989.774,21 eur. Žalovaný zdôraznil, že žalobca napriek výzvam správcu dane na predloženie dokladov tieto výzvy neakceptoval a doklady nepredložil, preto žalobca neposkytol súčinnosť v takom smere, aby daňová kontrola mohla byť vykonaná. Namietanie postupu správcu dane pri začatí daňovej kontroly zo strany žalobcu nie je možné považovať za poskytnutie súčinnosti na vykonanie daňovej kontroly, pretože takou súčinnosťou akú poskytol žalobca, nemohol dôjsť k naplneniu účelu daňovej kontroly, t. j. zistiť základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti. Žalobca označený dôvod, pre ktorý nemohol predložiť správcovi dane požadované doklady (pristúpenie ďalšieho spoločníka) správca dane nehodnotil ako objektívny dôkaz z toho dôvodu, že v daňovom konaní žalobca znáša dôkazné bremeno povinnosti doložiť tvrdenia uvedené v daňovom priznaní dôkazmi. Žalobca mohol pre účely daňovej kontroly vyžiadať doklady od audítora a predložiť ich správcovi dane alebo vyhotoviť ich kópie. Žalobca nevyvinul žiadnu iniciatívu v tomto smere a uspokojil sa s tým, že oznámil správcovi dane dôvody, pre ktoré nemôže požadované doklady predložiť. Žalovaný konštatoval, že správca dane vo výzve na predloženie dokladov zo dňa 22. 08. 2008 poučil žalobcu o dôsledkoch nepredloženia dokladov, t. j. že mu bude určená daň podľa pomôcok. Určenie dane podľa pomôcok je svojím charakterom sankcia za nesplnenie dôkaznej povinnosti, a preto malo byť v záujme žalobcu, aby doklady predložil.

Žalovaný neakceptoval námietku žalobcu, že určeniu dane podľa pomôcok mal predchádzať postup podľa v znení neskorších predpisov a správca dane mal vyčerpať všetky možnosti pre určenie dane. Konštatoval, že z ustanovenia a nevyplýva, že by určenie dane dohodou malo predchádzať určeniu dane podľa pomôcok, a že určenie dane dohodou by prichádzalo do úvahy v prípadoch, kedy si kontrolovaný daňový subjekt nemôže splniť dôkaznú povinnosť z dôvodu straty alebo zničenia dokladov, ale nie z dôvodu že ich nemá dočasne k dispozícii. Poukázal na to, že u žalobcu bola začatá daňová kontrola, a pre prípady že kontrolovaný daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, postupuje sa podľa , podľa ktorého je správca dane oprávnený určiť daň podľa pomôcok.

K námietke miestnej nepríslušnosti správcu dane žalovaný uviedol, že túto námietku správca dane ani žalovaný neakceptovali, pretože miestne príslušným správcom dane žalobcu bol Daňový úrad Košice V., a žalobca s účinnosťou od 24. 12. 2010 zmenil sídlo na adresu Učňovská 6, Košice - Šaca a miestne príslušným správcom dane sa stal podľa v tom čase platného ustanovenia v znení neskorších predpisov Daňový úrad Košice II. Miestna príslušnosť u právnickej osoby sa riadi podľa jej sídla. V prípade, že k zmene miestnej príslušnosti dôjde počas výkonu daňovej kontroly, miestna príslušnosť sa riadi ustanovením v znení neskorších predpisov. Podľa citovaného ustanovenia tretia a štvrtá veta, ak sa u daňového subjektu vykonáva daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, dokončí daňovú kontrolu alebo opakovanú daňovú kontrolu ten správca dane, ktorý ju začal. Tento správca dane je miestne príslušným správcom dane až do doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní. U žalobcu boli vykonané daňové kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia IV. štvrťrok 2009 a január a február 2010, ktoré boli ukončené prerokovaním protokolu dňa 31. 03. 2011. Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu začalo vyrubovacie konanie, v ktorom správca dane vydal dodatočné platobné výmery o vyrubenom rozdiele dane za zdaňovacie obdobia december 2009 a január a február 2010. Dodatočné platobné výmery boli žalobcovi doručené dňa 29. 04. 2011. Na základe uvedeného žalovaný konštatoval, že nie

je pravdivé tvrdenie žalobcu, že dodatočné platobné výmery boli vydané dňa 25. 01. 2011 a doručené 21. 02. 2011. Daňová kontrola za zdaňovacie obdobia marec - december 2010 bola začatá dňa 08. 04. 2011, teda v čase, keď ešte dodatočné platobné výmery na vyrubený rozdiel dane za zdaňovacie obdobia IV. štvrťrok 2009 a január a február 2010 neboli žalobcovi doručené, tie boli doručené až 29. 04. 2011. Z uvedeného vyplýva, že v zmysle dikcie ustanovenia v znení neskorších predpisov v čase začatia daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia marec - december 2010 bol miestne príslušným správcom dane žalobcu Daňový úrad Košice V. Do doručenia rozhodnutí vydaných vo vyrubovacom konaní je dovtedy miestne príslušný správca dane oprávnený vykonávať všetky procesné úkony, ktoré vyplývajú zo , teda aj začať ďalšiu daňovú kontrolu.

K námietke žalobcu, že správca dane nezohľadnil pri určení dane podľa pomôcok výhody pre daňový subjekt, v dôsledku čoho nepostupoval podľa v znení neskorších predpisov, žalovaný uviedol, že predmetom kontroly malo byť preverenie ako žalobca v praxi aplikoval o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Daň z pridanej hodnoty je daňou nepriamou, všeobecnou, ktorá zaťažuje spotrebu tovarov a služieb. Z vymedzenia predmetu dane je zrejmé, že zákon obsahuje osobitné pravidlá pre uplatňovanie dane pri dodaní tovaru a dodanie služby za protihodnotu v tuzemsku, uskutočňované zdaniteľnou osobou, nadobudnutí tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie, dovoz tovaru do tuzemska z územie tretích štátov. Daň z pridanej hodnoty sa uplatňuje na uskutočnené zdaniteľné obchody, nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu a dovozom tovaru do tuzemska z územia tretích štátov. Predmetom dane nie sú odpisy hmotného a nehmotného majetku, alebo vyplatené mzdy zamestnancom. Správca dane v procese určovania dane podľa pomôcok uplatnil postup podľa , ale vzhľadom na špecifické podmienky preukazovania nároku na odpočítanie dane vyplývajúce z a nezistil také okolnosti, z ktorých by plynuli výhody pre žalobcu, na ktoré by mal prihliadať.

Námietku žalobcu, že správca dane pri výkone daňových kontrol nerešpektoval ostatné zákonné a podzákonné normy, najmä ustanovenie považoval žalovaný za nedôvodnú, pretože správca dane žalobcu nijako neobmedzoval pri uplatňovaní jeho práv vyplývajúcich z tohto ustanovenia. Skutočnosť, že žalobca odovzdal svoje účtovné a daňové doklady audítorskej firme, ako po začatí kontroly tvrdil, ešte nie je dôvodom, že správca dane daňovú kontrolu nevykonal. Žalobca mal priestor aj možnosti doklady predložiť, napriek tomu zaujal pasívny postoj a očakával iniciatívu na strane správcu dane.

Pretože žalobca neumožnil vykonanie daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia marec - december 2010, nepredložil doklady ku kontrole, nesplnil si dôkaznú povinnosť doložiť tvrdenia uvedené v daňových priznaniach dôkazmi, správca dane prešiel z výkonu daňovej kontroly do procesu určenia dane podľa pomôcok. Základom tohto postupu bolo nesplnenie dôkaznej povinnosti na strane žalobcu, na ktorej sa správca dane nepodieľal avšak musel z nej vychádzať. Zákonné podmienky pre použitie tohto spôsobu určenia dane boli splnené a žalobca nebol postupom správcu dane a žalovaného ukrátený na svojich právach. Preto z týchto dôvodov žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a žalobcovi nepriznať právo na náhradu trov konania.

Súd v konaní podľa ustanovenia a nasl. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a Daňového úradu Košice V. dospel k záveru, že žalobné námietky žalobcu sú dôvodné.

Úlohou súdu v preskúmavanej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti preskúmať zákonnosť postupu rozhodnutia žalovaného z 26. 04. 2012 č. 1020503/1/524291-952673/2012/5305, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice V zo dňa 09. 11. 2011 č. /Pac, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2010 v sume 16448,61 eur.

Podstatou sporu medzi žalobcom a žalovaným je otázka miestnej príslušnosti Daňového úradu Košice V. na vykonanie daňovej kontroly v zmysle ustanovenia v znení neskorších predpisov v znení

vložil do ustanovenia tretiu a štvrtú vetu, ktoré znejú: „Tento správca dane je miestne príslušným správcom dane až do doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní. Správca dane odstúpi spisový materiál podľa prvej a druhej vety, po doručení rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní.“

Celkové znenie ustanovenia účinné do prijatia daňového poriadku () bolo nasledovné: „Ak dôjde u daňového subjektu k zmene miestnej príslušnosti, dovtedy príslušný správca dane vykoná len neodkladné úkony a odstúpi spisový materiál daňovému subjektu, za dobu, za ktorú dosiaľ nezaniklo právo vyrubiť daň alebo rozdiel dane, alebo právo vybrať a vymáhať daňový nedoplatok tomu správcovi dane, ktorý sa stal miestne príslušným. Za rovnaké obdobie sa pripojí k spisovému materiálu i výpis z osobného účtu daňového subjektu. Ak sa u daňového subjektu vykonáva daňová kontrola, alebo opakovaná daňová kontrola, dokončí daňovú kontrolu alebo opakovanú daňovú kontrolu ten správca dane, ktorý ju začal. Tento správca dane je miestne príslušným správcom dane až do doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní. Správca dane odstúpi spisový materiál podľa prvej a druhej vety, po doručení rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní. Ak sa vykonáva proti daňovému subjektu daňová exekúcia, doterajší správca dane oznámi osobám, u ktorých je vykonávaná, zmenu správcu dane s uvedením príslušného čísla účtu správcu dane v banke. Už zaplatená daň, zaplatené preddavky na daň a zaplatené splátky dane sa novému správcovi dane neprevádzajú.

V citovanom zákonnom ustanovení tak bol nahradený predchádzajúci text, ktorý znel: Do ukončenia daňovej kontroly je miestne príslušným správcom dane ten, ktorý ju začal. Správca dane odstúpi spisový materiál podľa prvej a druhej vety, až po ukončení daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly.

Dôvodová správa k sa podľa zistení súdu danej právnej úprave nevenuje.

Zo znenia vypusteného a nahradeného textu v časti v znení neskorších predpisov však možno vyvodiť zámer zákonodarcu umožniť správcovi dane, ktorého miestna príslušnosť zanikla zmenou sídla daňového subjektu, aby nielen ukončil daňovú kontrolu alebo opakovanú daňovú kontrolu, ale aby aj vo vyrubovacom konaní vydal meritórne rozhodnutie a doručil ho daňovému subjektu. Až po tomto úkone mu zákonodarca stanovil povinnosť odstúpiť spisový materiál podľa prvej a druhej vety ustanovenia , tomu správcovi dane, ktorý sa stal miestne príslušným.

Z uvedeného je zrejmé, že novelizovaná časť ustanovenia upravuje výnimku z postupu správcu dane pri zmene miestnej príslušnosti, ktorý je prioritne upravený v prvých dvoch vetách uvedeného zákonného ustanovenia (vykonať len neodkladné úkony a odstúpiť spisový materiál „novému“ správcovi dane, pripojiť k spisovému materiálu výpis z osobného účtu daňového subjektu, dokončiť daňovú alebo opakovanú daňovú kontrolu).

Časový a obsahový posun miestnej príslušnosti pôvodného správcu dane je teda podľa upraveného znenia v znení neskorších predpisov naplnený dokončením daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly a následným vydaním rozhodnutia vo vyrubovacom konaní.

Podľa názoru súdu z novelizovaného znenia ustanovenia § 3 ods. 12 nie je možné vyvodiť záver tak, ako to urobil žalovaný, podľa ktorého by bol „starý“ správca dane oprávnený období do doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní začať a dokončiť novú daňovú kontrolu, alebo opakovanú daňovú kontrolu za iné zdaňovacie obdobie než obdobie, na ktoré sa vzťahuje daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola začatá pred zmenou miestnej príslušnosti správcu dane, ako je tomu v preskúmavanej právnej veci.

Zo zámeru zákonodarcu a právneho výkladu tohto zákonného ustanovenia podľa názoru súdu nie je možné vyvodiť toto oprávnenie správcu dane, ktorého miestna príslušnosť zaniká a tento názor možno oprieť napr. o znenie z druhej vety ustanovenia , ktorá nebola upravená predmetnou zákonnou zmenou (ak sa u daňového subjektu vykonáva daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, dokončí daňovú kontrolu alebo opakovanú daňovú kontrolu ten správca dane, ktorý ju začal.

Podľa súdu právny názor žalovaného, že až do vydania doručenia prvostupňového meritórneho rozhodnutia vo vyrubovacom konaní je pri zmene sídla daňového subjektu celoplošne plnohodnotným miestne príslušným správcom dane dovtedajší miestne príslušný správca dane, nemá právne opodstatnenie a prieči sa procesnému právu daňového subjektu na zákonného správcu dane, pričom táto otázka nemá len formálno-právny význam, ale v prevažnej väčšine prípadov aj praktický dopad (prístupnosť správcu dane pre daňový subjekt pre účely všetkých úkonov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, a pod., ako tomu bolo v prípade rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 19.03.2009, č.k. , ktorým tunajší súd rozhodol, že rozhodnutie o zmene miestnej príslušnosti správy daní je preskúmateľné v správnom súdnictve, pretože má vo vzťahu k daňovému subjektu konštitutívne právne účinky).

Judikatúra Najvyššieho súdu SR nerieši právny stav vyplývajúci zo v dotknutej časti. Inšpiratívnymi sú však rozhodnutia Najvyššieho súdu SR týkajúce sa právneho stavu pred spomínanou novelou. Ide o rozsudky Najvyššieho súdu SR č. konania , a , ktorý sa okrajovo dotkol aj právneho stavu vyplývajúceho zo

Námietku žalobcu ohľadom miestnej príslušnosti správcu dane je potrebné považovať za právne významnú a zásadnú, keďže vydanie platobného výmeru pri nedostatku príslušnosti na konanie predstavuje závažné procesné pochybenie, pričom na takúto vadu musí správny súd prihliadať ex officio podľa ustanovenia

Podľa názoru súdu v preskúmavanej veci teda platobný výmer vydal nepríslušný daňový úrad, a preto rozhodnutie žalovaného ako aj Daňového úradu Košice V. nebolo vydané v súlade so zákonom, konkrétne s ustanovením v znení

Žalobca okrem námietky miestnej príslušnosti v odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu Košice V., namietal okrem iného to, že správca dane bol oprávnený určiť daň na základe pomôcok až vtedy, ak podnikateľ neunesie dôkazné bremeno v daňovom konaní a nepristúpi na určenie dane dohodou. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí sa s touto námietkou žalobcu vôbec nezaoberal, hoci to bolo jeho povinnosťou, a preto súd považuje rozhodnutie v tejto namietanej časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. V súvislosti s riadnym odôvodnením je preto uviesť, že vychádzajú z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a judikatúry Ústavného súdu SR je treba uviesť, že ak správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia nereaguje na zásadnú, právne relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom ochrany žalobcu a prednesenú žalobcom, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti.

Súd preto na základe výkladu ustanovenia v znení neskorších predpisov a na základe zistenej absencie dôvodov dospel k záveru, že žalobné námietky žalobcu sú dôvodné, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice V. jednomyseľne ( v znení účinnom od 01. 05. 2011) zrušil z dôvodov uvedených v a , a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, pretože preskúmavané rozhodnutia neboli vydané v súlade so zákonom. Vzhľadom na vytýkané procesné pochybenia žalovaného, ktoré boli aj dôvodom zrušenia preskúmavané rozhodnutia, sa súd meritom veci nezaoberal, pretože tým by prejudikoval rozhodnutie v merite veci.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania rozsudkom za splnenia podmienok, stanovených v

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie , podľa ktorého žalobca, ktorý mal v konaní úspech, má právo na náhradu trov konania. I keď bol žalobca v konaní zastúpený advokátom, súd mu priznal iba náhradu trov konania zodpovedajúcich zaplatenému súdnemu poplatku v celkovej sume 67,50,-- eur, ktoré trovy vyplývajú zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, keďže najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia trovy konania (právneho zastupovania) vyčíslené neboli (, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.