Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/305/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Vranove nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: BUKOCEL, a.s. so sídlom Hencovská 2073, Hencovce, IČO: 36 445 461 proti žalovanému: K.. Q. J., R.. XX.XX.XXXX, D. I. V. X/X, C. R. T. o ochranu pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti, t a k t o

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému ochrany pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti zverejnenej ospravedlnenia a to, aby Okresný súd vo Vranove nad Topľou po prerokovaní veci vydal tento rozsudok. Žalovaný je povinný strpieť v týždenníku C. R. na webovej stránke www.youtube.com <http://www.youtube.com> a na webovej stránke www.michalovskenoviny.sk <http:// www.michalovskenoviny.sk> zverejnenie článku tohto znenia:

„Vážení čitatelia: Dňa 01.07.2012 boli na webovej stránke www.youtube.com <http://www.youtube.com> a následne na webovej stránke www.michalovskenoviny.sk <http://www.michalovskenoviny.sk> v rámci videa Trojuholník smrti - v prospech seba mojou osobou uvedené vyjadrenia, v ktorých som zverejnil informácie, že BUKÓZA už viackrát porušila predpisy o nakladaní s odpadom pri spaľovaní týchto rôznych látok, podľa môjho názoru nie je to dôveryhodný podnik, ktorý by zaručil, že spaľovanie odpadu bude bezproblémové, ako aj informáciu, že v popolčeku bol objavený arzén, vo vysokom, niekoľko ..mnohonásobne prekročenom množstve, bol bárium, medza stanovenia 10, zistených 1020 jednotiek, a tak ďalej. Ďalej som konštatoval, že zrejme tam spaľujú nie iba tú hmotu, ktorú majú, teda drevné štiepky, ale aj ten bordeľ, ktorý majú v pravobrežnom meandri. Uviedol som taktiež, že v BUKÓZE je niekoľkohektárový odpad uskladnený v areáli BUKÓZY, s ktorým nevedia čo robiť a mám osobné intuície, že možno už aj ten odpad spaľujú; tam sú od pneumatík až po neviem čo. Uvedenými vyjadreniami som neoprávnene hrubým spôsobom zasiahol do dobrej povesti spoločnosti BUKOCEL, a.s. Hencovská 2073, 093 02 Hencovce, pretože ide o vyjadrenia nepravdivé a ničím nepodložené, za čo sa spoločnosti BUKOCEL, a.s. Hencovská 2073, 093 02 Hencovce ospravedlňujem“. K.. Q. J..

Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 01.07.2012 bolo na webovej stránke www.youtube.som <http://www.youtube.som> zverejnené video s názvom Trojuholník smrti - v prospech seba. V rámci tohto videa žalovaný K.. Q. J. - šéfredaktor uviedol na adresu žalobcu skutočnosti, ktoré sú nepravdivé, ničím nepodložené, útočné a poškodzujúce dobrú povesť žalobcu. Spoločnosť BUKOCEL, a.s. je na základe tohto videa jednoznačne identifikovateľná, keďže sa na viacerých miestach spomína názov našej spoločnosti, a taktiež sú zobrazované priestory nášho areálu. Ide o nasledovné výroky : ...“vzhľadom na to, že BUKÓZA už viackrát porušila predpisy o nakladaní s odpadom a pri spaľovaní týchto rôznych látok, podľa môjho názoru nie je to dôveryhodný podnik, ktorý by zaručil, že

spaľovanie odpadu bude bezproblémové....“. .......“v tomto popolčeku bol objavený arzén, vo vysokom, niekoľko...mnohonásobne prekročenom množstve, bol bárium, medza stanovenia 10, zistených 1020 jednotiek, a tak ďalej. Tak skade sa tie látky potom zobrali?...zrejme tam spaľujú nie iba tú hmotu, ktorú majú, teda drevné štiepky, ale aj ten bordeľ, ktorý majú v pravobrežnom meandri. V BUKÓZE je niekoľkohektárový odpad uskladnený v areáli BUKÓZY, s ktorým nevedia čo robiť. Mám osobné intuície, že možno už aj ten odpad spaľujú. Tam sú od pneumatík až po neviem čo...“ Vyššie uvedené výroky K.. Q. J. sa nezakladajú na pravde, a teda sú nepravdivé, čo preukazujeme nasledovne: Vyjadrenia K.. Q. J.....“vzhľadom na to, že BUKÓZA: už viackrát porušila predpisy o nakladaní s odpadom a pri spaľovaní týchto rôznych látok, podľa môjho názoru nie je to dôveryhodný podnik, ktorý by zaručil, že spaľovanie odpadu bude bezproblémové...“ Dňa 14.09.2011 bola spoločnosťou Eko-Term Servis s.r.o. vykonaná správa o oprávnenom meraní emisií u zdroja emisií „výroba buničiny“, merané zariadenie „Kotol na drevnú hmotu KDO 30“. V zmysle prehľadu výsledkov oprávneného merania je nutné konštatovať jednak jednoznačný súlad a dodržiavanie emisných limitov a jednak značné zníženie znečistenia životného prostredia v porovnaní s pôvodným kotlom na drevný odpad. Meranie emisií na zdrojoch znečistenia sa v ich spoločnosti vykonáva pravidelne každé tri roky, a to na všetkých zdrojoch znečistenia. Spaľovanie v podmienkach ich spoločnosti prebieha v plnom súlade s platnými právnymi predpismi, čo dokazujú každodenné prevádzkové záznamy zdroja znečistenia vedené v ich spoločnosti. Poukázali ako na dôkaz na správu o oprávnenom meraní emisií ev. č. 02/243/2011, správu o diskontinuálnom oprávnenom meraní emisií 2010/RPV, a správu o diskontinuálnom oprávnenom meraní emisií RK OŽP/09/2010..........“ v tomto popolčeku bol objavený arzén, vo vysokom, niekoľko...mnohonásobne prekročenom množstve, bol bárium, medza stanovenia 10, zistených 1020 jednotiek, a tak ďalej. Tak skade sa tie látky potom zobrali?.... zrejme tam spaľujú nie iba tú hmotu, ktorú majú, teda drevné štiepky, ale aj ten bordeľ, ktorý majú v pravobrežnom meandri. V BUKÓZE je niekoľkohektárový odpad uskladnený v areáli BUKÓZY, s ktorým nevedia čo robiť. Mám osobné intuície, že možno už aj ten odpad spaľujú. Tam sú od pneumatík až po neviem čo...“ Výrok o jednotlivých nameraných hodnotách nebezpečných prvkov je zavádzajúci, keďže evokuje záver, že medza stanovenia je určitá hranica prítomnosti nebezpečného prvku, a že táto hranica bola 102-násobne prekročená. Ide však o mylnú informáciu, pretože medzou stanovenia sa rozumie najnižšia hodnota, ktorá je pri určitom pracovnom postupe, resp. analýze merateľná. Spoločnosť odporcu si objednala rozbor popolčeka v akreditovanom skúšobnom laboratóriu spoločnosti EL spol. s.r.o., pričom v zmysle jeho záverov tento odpad nie je nebezpečný. V zmysle vyhlášky Ministerstva životného prostredia č. 283/2011 zaradzujeme popolček do kategórie „nie nebezpečný odpad“. V prílohe predložili tabuľku - porovnania popolčeka ako nie nebezpečného odpadu s interným odpadom ( odpad, ktorý sa nerozpúšťa, nehorí ani inak fyzicky alebo chemicky nereaguje, nepodlieha biologickému rozkladu ani škodlivo neovplyvňuje iné látky, s ktorými prichádza do styku tak, aby mohlo dôjsť k znečisteniu ovzdušia alebo k poškodeniu zdravia ľudí. Z tohto porovnania je evidentné, že svojimi hodnotami má popolček veľmi blízko k internému odpadu ( s výnimkou 3 zložiek a ekotoxicity). Ďalšie tvrdenie o spaľovaní látok z pravobrežného meandra je taktiež nepravdivé, výlučne špekulatívne a objektívne spôsobilé vyvolať u obyvateľov okolitých obcí značný stupeň paniky a tým taktiež poškodiť dobrú povesť ich spoločnosti ako najvýznamnejšieho zamestnávateľa v regióne. Špecifikáciu odpadov uložených na meandri priložili ako prílohy tejto žaloby, ide o úplný položkovitý prehľad uložených odpadov do roku 2000, kedy bola táto skládka oficiálne uzatvorená v súlade so súhlasným stanoviskom okresného úradu, odboru životného prostredia. Tvrdenie v poslednej vete uvádzaného výroku je teda zavádzajúce, neúplné a nepravdivé. Dôkaz : Protokol o skúške č. 12/ 01746 zo dňa 10.02.2012, tabuľka porovnanie popolčeka s interným odpadom, prehľad uložených odpadov na skládke PO, vyjadrenie okresného úradu vo C. R..T.., odbor životného prostredia. Všetky uvedené tvrdenia žalovaného proti spoločnosti žalobcu sú závažné, a skutočnosť, že k nim došlo prostredníctvom videa zverejneného na internete, iba znásobuje veľkosť zásahu do práva našej spoločnosti na ochranu dobrej povesti. Všetky citované výroky p. J. sú objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti a tak, ako je to uvedené vyššie, môžu ovplyvniť súčasných aj budúcich potenciálnych obchodných partnerov našej spoločnosti, zákazníkov, ako aj tretie subjekty. Napriek skutočnosti, že v zmysle informácie na lokalite www.youtube.com <http://www.youtube.com> bolo toto video neverejné ( od 10.09.2012 bolo video opätovne zverejnené už ako video verejné ), prístup k nemu mal aj do 10.09.2012 ktokoľvek, kto naňho mal odkaz. Široká verejnosť sa k odkazu na toto video mohla dostať prostredníctvom sociálnych sietí, kde bolo video vyvesené na tzv. nástenkách používateľov, alebo jednoduchým preposielaním prostredníctvom emailu. K dnešnému dňu bolo video prehraté vyše 8 400 krát. Zverejnenie videa vyvolalo okamžitú reakciu u obyvateľstva, o čom svedčí prevzatie tohto videa na webovú stránku www.michalovskenoviny.sk <http://www.michalovskenoviny.sk> s možnosťou bezplatne, okamžite a opakovane si video prehrať, ako aj negatívne postoje obyvateľstva k našej

spoločnosti, ktoré v konečnom dôsledku môžu značne ohroziť dobrú povesť spoločnosti BUKOCEL, a.s. Okamžitý dosah videa na dotváranie mienky širokého okruhu ľudí, ako aj hromadný negatívny postoj je evidentný už len zo samotných komentárov k videu zverejnenom jednak na webovej lokalite www.youtube.com <http://www.youtube.com>., ale aj na webovej lokalite www.michalovskenoviny.sk <http://www.michalovskenoviny.sk> V sprievodnom článku na druhej spomínanej lokalite sa dokonca uvádza nasledovné:“ Je preto smutné, že ani v 21. storočí si slovenská legislatíva v ďalekej Bratislave nevie, alebo zrejme ani nechce poradiť s niektorými „dedičstvami“ komunistického režimu, ktoré sú hanbou celého Slovenska. Situácia dospela dokonca až do štádia, kedy sa ľudia vzájomne verejne povzbudzujú k ďalšiemu takémuto obdobnému konaniu proti ich spoločnosti. Na ukážku uviedli jeden z takýchto komentárov „pekný dokument , treba vydržať a tlačiť ďalej, zverejňovať, rýpať sa viac!!! držím palce! Je pochopiteľné, že šírenie informácií medzi ľuďmi, obzvlášť v obciach s menším počtom obyvateľov, je rýchle a bezproblémové. Najvyšší súd vo svojom uznesení v právnej veci sp. zn. vychádzajúc z ustálenej judikatúry uviedol, že ak k neoprávnenému zásahu došlo v médiách, napr. v tlači, treba vždy vychádzať z toho, že mal širokú publicitu a v takýchto prípadoch môže byť opodstatnené uplatňovanie aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. V zmysle rozhodnutia Krajského súdu Bratislava, sp. zn. , ochrana dobrej povesti sa zaručuje všetkým právnickým osobám bez ohľadu na ich formu, spôsob vzniku ale bo ďalšie právne skutočnosti. Dobrá povesť právnickej osoby obsahuje predovšetkým morálne, kvalitatívne vlastnosti charakterizujúce právnickú osobu, podľa ktorých sa hodnotí a prijíma spoločnosťou, s ohľadom na dôveryhodnosť, spoľahlivosť, profesionalitu, istotu v zabezpečení obchodného tajomstva a dodržiavania obchodných záväzkov, pričom v sebe zahŕňa nehmotné a samostatne nevyčísliteľné hodnoty. Dôkaz : Kópia zverejneného videa a príklady komentárov. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.09.2009, sp. zn. , právnym predpokladom poskytnutia ochrany v zmysle vyššie citovaných ustanovení je neoprávnenosť zásahu do dobrej povesti právnickej osoby a skutočnosť, že takýto zásah je objektívne spôsobilý ujmu na dobrej povesti vyvolať. Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie zasahujúce práva právnickej osoby chránené v zmysle a . Občianskoprávna sankcia za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby je založená na objektívnom princípe, teda nevyžaduje sa popri neoprávnenosti zásahu aj zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu. Ak zásah spočíva v skutkových tvrdeniach, pôvodca neoprávneného zásahu sa zbaví ( na ňom je povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť, bremeno tvrdenia, či dôkazné bremeno ) občianskoprávnej sankcie, len ak preukáže, že tieto tvrdenia sú pravdivé ( tzv. dôkaz pravdy). V zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , do práva na ochranu pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby podľa Obč. zákonníka možno zasiahnuť jednak skutkovými tvrdeniami, ale tiež aj neprimeranými hodnotiacimi úsudkami. Vyššie citovaný neprimeraný úsudok - spochybnenie dôveryhodnosti našej spoločnosti môže mať neprekonateľné nepriaznivé následky jednak v získavaní a udržiavaní zamestnancov , a jednak v získavaní a udržiavaní odberateľov našich produktov, čím môžu našej spoločnosti vzniknúť rozsiahle škody. V zmysle rozsudku NS SR , sp. zn. pre ustálenie, čo treba považovať za pravdivé opísanie skutočností, ktoré majú tvoriť predmet zásahu, možno vychádzať zo základného významu pojmu pravda, ktorým podľa krátkeho slovníka slovenského jazyka treba rozumieť súhlas výroku, názoru so skutočnosťou, správne zmýšľanie, správny názor. Z tohto základného vymedzenia pojmu pravda je zrejmá nerozlučná spojitosť súhlasu názoru a zmýšľania so skutočnosťou. Za pravdu v tomto zmysle treba považovať pravdivé opísanie skutkových okolností. Za pravdivé opísanie skutkových okolností však nemožno považovať prípad, keď pisateľ článku ( resp. v tomto prípade osoba vystupujúca vo videu ) síce uvedie skutočnosti, ktoré sú pravdivé, ale niektoré skutočnosti skutkového deja neuvedie. Za pravdivé opísanie skutkového deja teda nemožno považovať jeho opísanie spôsobom, ktorý čitateľovi neumožňuje z opisu deja urobiť si vlastný hodnotiaci úsudok. Uvedenie neúplného skutkového deja má potom za následok, že tento skutkový dej nebol opísaný pravdivo a teda nie je pravdou. Absencia vyššie uvedených skutočností vo vyjadrení K.. J. neumožňuje adresátovi videa vytvorenie pravdivého obrazu o spaľovaní odpadov spoločnosťou BUKOCEL, a.s. Podľa článku 19 ods. 1 : „Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena“. Pri strete dvoch základných práv a to práva na ochranu dobrej povesti a práva na slobodu prejavu, treba zohľadniť všetky rozhodujúce konkrétne okolnosti daného prípadu. Právo na slobodu prejavu a právo na slobodné šírenie informácií nesmú byť nadradené nad právo na ochranu dobrej povesti právnickej osoby, a to najmä v prípade, ak predmetom informovania verejnosti majú byť okolnosti o osobách, ktoré nie sú verejne činnými osobami. Sloboda tlače a sloboda slova nie sú neobmedzené, pretože nesmú zasahovať do chránených základných práv, v tomto prípade do práva na zachovanie dobrej povesti. Takisto ani v záujme vedenia akejsi verejnej diskusie

nemožno rozširovať nepravdivé tvrdenia a neprimerané hodnotiace úsudky, ako s to stalo v danom prípade. Žalovaný je šéfredaktor a vlastník týždenníka C. R.. Táto skutočnosť je všeobecne známa medzi občanmi Mesta C. R. T. a okolia. Keď takáto osoba uviedla nepravdivé informácie bez akéhokoľvek reálneho základu, považujú za potrebné, aby sa žalobcovi ospravedlnil aj v týždenníku, ktorý vlastní a šéfredaktoruje, pretože žalobcu poškodil úmyselne. Ďalej, aby sa žalobcovi ospravedlnil aj na tých webových stránkach, kde svoje nepravdivé informácie prezentoval.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žalobu ako nedôvodnú žiadal zamietnuť. Poukázal na to ust. SR, ktorý zaručuje každému slobodu myslenia a svedomia a právo verejne prejavovať svoje zmýšľanie. Poukázal ďalej na ustanovenia o periodickej tlači. Uviedol ďalej, že uvedený text nebol zverejnený vo C. R. a že návrh žalobcu nemá oporu v a že za obsah periodickej tlače zodpovedá vydavateľ periodickej tlače. Za obsah agentúrneho spravodajstva zodpovedá tlačová agentúra. Uviedol, že nie je ani vydavateľom Michalovských novín a preto nemôže niesť zodpovednosť za ich obsah. Nie je ani zodpovedný za to, čo bolo uverejnené na webovej stránke. Poskytol informácie na tvorbu diplomovej práce, nie na zverejnenie na youtube. Vo Svojom vyjadrení zo dňa 09.1.2013 poukázal na viaceré porušenie predpisov o nakladaní s odpadmi zo strany žalobcu ako je únik popolčeka dňa 28.12.2011 v Hencovciach, ďalší únik popolčeka o dva mesiace vo februári 2012, vývoz kaustifikačného kalu na poľnohospodársku pôdu v katastri obce Nižný Hrabovec a vedenie súdneho sporu s dodávateľom filtra Spoločnosťou Slavex Indistrial Filters Praha. Uviedol, že jeho úmyslom nebolo poškodiť dobré meno Bukocelu, a.s. ale len poukázať na znečisťovanie životného prostredia, ktoré môže viesť k ohrozeniu zdravia ľudí. Uviedol, že na základe všetkých týchto skutočnosti nadobudol presvedčenie, že žalobca viackrát porušila predpisy o nakladaní s odpadmi a že to nie je dôveryhodný podnik, ktorý by zaručil bezproblémové spaľovanie odpadu.

Rozsudkom zo dňa 22.05.2013, č.k. -186 súd vo veci rozhodol a to tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie. Na základe podaného odvolania Krajský súd uznesením zo dňa 26.06.2014 uvedený rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo svojom odôvodnením poukázal len na to, že rozsudok je nepreskúmateľný a že nie je možné zistiť ako sa súd prvého stupňa vysporiadal s konkrétnymi skutkovými tvrdeniami a konkrétnymi hodnotiacimi úsudkami z hľadísk ním zvýrazňovaných v odôvodnení svojho rozhodnutia pre posúdenie, či došlo k zásahu do dobrej povesti právnickej osoby.

Súd vykonal dokazovanie vrátane opakovaného dokazovania oboznámením sa so žalobným návrhom, listinnými dôkazmi a to: prehratím videozáznamu zverejneného na internetovej stránke www.youtube.com <http://www.youtube.com>, správou o meraní emisií zo dňa19.09.2011 na čl. 8 až 25, správou o diskontinuálnom oprávnenom meraní emisií zo dňa 3.12.2010 na čl. 26 až 48, zo dňa 4.10.2010 na čl. 49 až87, protokolom o skúške č. 12/01746 na čl. 88 až 89, protokolom o skúške12/02185 na čl. 91 až 92, protokolom o skúške č. 12/01744 na čl. 93 až 94, porovnaním výsledkov analýzy na čl. 95 až 97, vyjadrením Okresného úradu vo C. R. zo dňa 27.11.2000, písomným vyjadrením žalovaného veci zo dňa 09.01.2013, článkami z C. R. zo dňa 16.01.2012, zo dňa 07.05.2012, zo dňa 20,02,2012, zo dňa 14.05.2012, zo dňa 28.05.2012, zo dňa 10.04.2012, protokolom o skúške zo dňa 18.01.2012 na čl. 114, fotodokumentáciou na čl. 116, emailovou korešpondenciou na čl. 119, uznesením Okresného súdu Levice zo dňa časťou na čl. 120, písomným podaním žalobcu zo dňa 09.01.2013, certifikátom č. 1048, objednávkou č. 0100-12-0446-Ada, posudkom ohľadom kaustifikačného kalu na čl. 1247 až 149, emailovou korešpondenciou na čl. 150-151, petíciou proti zriadeniu spaľovne komunálneho a nebezpečného odpadu na čl. 152, článkom z C. R. z 09.02.2009 na čl.153, inzerátom na čl. 154,155, správou Ministerstva životného prostredia SR z 24.05.2012 na čl. 156, správou na čl. 157, na čl. 159, fotodokumentáciou na čl. 158, článkami z C. R. z 12.10.2009, z 10.08.2009, z 01.10.2007, z 09.02.2009, správou na čl. 162, písomným vyjadrením vo veci z 25.02.2013 na čl. 163-164, výsluchom účastníkov konania, písomnosťou na čl. 219 označenou ako rozširovanie vzdelávania zamestnancov, vyjadrením žalovaného zo dňa 22.12.2014 a priloženými prílohami čl. 1 až 9 na čl. 221-229, vyjadrením žalobcu bez dátumu na čl. 230,231 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci stav vecí:

Z videozáznamu, ktorý bol zverejnený na www.youtube <http://www.youtube> v názvom Trojuholník smrti po jeho prehratí na pojednávaní súd zistil, že autorom tohto videozáznamu bol študent vysokej školy U. R.. Tento snímok pojednáva o znečisťovaní životného prostredia na Hornom Zemlíne, ide o

okolie mesta Vranov nad Topľou, Strážske v súvislosti s veľkými priemyselnými podnikmi, ktoré sú v tomto okolí a to Bukóza a Chemko Strážske. Celý videozáznam je akýmisi rozhovorom medzi autorom videozáznamu a starostami dotknutých obcí, Hencoviec a Nižného Hrabovce , bývalými a súčasnými pracovníkmi týchto podnikov, kde okrem týchto autorovi videozáznamu poskytol rozhovor aj žalovaný K.. Q. J.. Ide o niekoľko vstupov, kde žalovaný sa vyjadril, že „vzhľadom na to, že BUKÓZA už viackrát porušila predpisy o nakladaní s odpadom a pri spaľovaní týchto rôznych látok, podľa môjho názoru nie je to dôveryhodný podnik, ktorý by zaručil, že spaľovanie odpadu bude bezproblémové....“. “v tomto popolčeku bol objavený arzén, vo vysokom, niekoľko...mnohonásobne prekročenom množstve, bol bárium, medza stanovenia 10, zistených 1020 jednotiek, a tak ďalej. Tak skade sa tie látky potom zobrali?...zrejme tam spaľujú nie iba tú hmotu, ktorú majú, teda drevné štiepky, ale aj ten bordeľ, ktorý majú v pravobrežnom meandri. V BUKÓZE je niekoľkohektárový odpad uskladnený v areáli BUKÓZY, s ktorým nevedia čo robiť. Mám osobné intuície, že možno už aj ten odpad spaľujú. Tam sú od pneumatík až po neviem čo...“ Okrem žalovaného tam vystúpili aj iné osoby, kde napríklad starostovia susediacich obcí a to Hencoviec, kde bezprostredne je umiestnený podnik Bukocel. a.s. a Nižného Hrabovca, ktorý sa oveľa konkrétnejšie vyjadrovali k znečisťovaniu životného prostredia v ich obciach práve činnosťou dotknutého podniku, žalobcu. Bývali zamestnanec Bukózy sa tiež veľmi podrobne a konkrétne vyjadroval k postupu žalobcu v minulosti ako aj v súčasnosti pri vývoze a likvidácii odpadu,

Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 25.02.2013 vyplýva, že návrh žalobcu odmieta v plnom rozsahu. Poukázal na niekoľko dôvodov pre ktoré návrh neuznáva a to: v prvom rade, žalobca sa domáha ochrany dobrého mena Bukocelu. Vo vyjadrovaní žalobcu, ktoré je predmetom žaloby, sa však toto pomenovanie nevyskytuje. Predmetom žaloby majú byť vyjadrenia žalovaného, nie celý film. Vzťahovačné tvrdenie, že je jasné, o akú firmu ide, je neopodstatnené. Pod Bukózou je skrytých veľa firiem, napr. Bukóza Holding, Bukóza Progres, Bukóza Invest, Bukóza Servis, Bukóza Energo, Bukóza Píla, Bukóza Preglejkáreň, Bukóza Export-Import, Bukóza Typoexpres a mnohé ďalšie, niektoré z nich sú už v likvidácii. Neskôr vysvetlí, prečo. Ak by súd uznal, že jeho tvrdenia súvisia s Bukocelom, potom by musel uznať aj poškodenie mena uvedených spoločností, poškodenie mena D.Ďvrátane detí a starých rodičov S. D.Ď.

Ďalším dôvodom, prečo je potrebné návrh žalobcu zamietnuť, je skutočnosť, že on svoj názor vyslovil pred tvorcom diplomovej práce, nie pre youtobe. Možno pán D.Ďnevie, v čom spočíva obhajoba diplomovej práce, preto chce zdôrazniť nasledovné. Ako absolvent F. Ž. B. J. má aj druhú špecializáciu, a to je televízna žurnalistika, preto vie, ako sa obhajuje takýto druh práce. V prvom rade je to výber a schválenie témy. Tento základný koncept a tvorbu scenára najprv posúdi konzultant. Scenár je rozdelený na obrazovú časť a na textovú časť s komentármi a priamymi vstupmi. Ďalšou prílohou je sprievodná hudba a ozvučenie. Pri tvorbe diplomovej práce je jej autorovi nápomocný jeden resp. dvaja konzultanti, samostatne na obrazovú a samostatne na textovú časť. Pri tvorbe takejto práce zvyčajne prebieha približne desať konzultácií, počas ktorých sa jednotlivé kapitoly, sekvencie a obrazy postupne upravujú do takej podoby, aby diplomová práca bola čo najkvalitnejšia. Obhajoba diplomovej práce sa realizuje pred vysokoškolskou komisiou pozostávajúcou z profesorov a docentov vysokej školy. Členom komisie je aj oponent. Ak by celá komisia našla čo len zrnko pochybnosti o tom, že predkladaná práca nie je v súlade so zákonmi tohto štátu, že by mohla spôsobiť niekomu ujmu, takáto diplomová práca by v žiadnom prípade nebola obhájená. Pokiaľ vie, autor prácu obhájil. Ak by súd uznal žalobu, spochybnil by rozhodnutie vysokoškolskej komisie, ktorá obhajobu potvrdila. Aj keby žalovaný uviedol pomenovanie Bukocel, v žiadnom prípade by nemohol poškodiť dobré meno firmy, lebo Bukocel dobré meno nemá. Opiera sa o nasledovné fakty. Do prvej vlny kupónovej privatizácie bola zaradená aj Bukóza. Obyvatelia Československa vo veku nad 18 rokov dostali kupónové knižky v hodnote približne 30 tisíc korún, prostredníctvom ktorých mohli získať akcie štátny podnikov, ktoré boli vybudované v čase socializmu. Popri drobných akcionároch sa však na kupónovej privatizácii podieľali aj privatizačné fondy. Do Bukózy investovala svoje kupoónové knižky celá jeho širšia rodina. Akcie Bukózy vlastnil aj on, ale to nie je podstatné. Podstatné je to, že Bukózy sa zmocnili privatizačné fondy, ktoré odstavili drobných akcionárov a majetok Bukózy previedli na Bukocel. Bolo to síce v súlade s vtedy platnou legislatívou, nebol porušený žiadny právny predpis Československej republiky, avšak právnici, ekonómovia i historici dnes už takéto konanie nazývajú ako najväčší podvod na občanoch bývalého Československa. Dokázať trestný čin podvodu, ktorý hovorí, že Kto v úmysle obohatiť seba alebo iného atď. je veľmi ťažké, avšak z morálneho hľadiska ako vyššieho princípu spravodlivosti je to podvod na ľuďoch. Bukocel ako nositeľ tohto podvodu sa vždy bude v jeho očiach javiť ako parazit. Bukocel najprv vlastnilo viacero privatizačných fondov, ktoré medzi sebou ďalej bojovali o majetok. Napríklad, ak tam bolo 7 spoločností, 3 alebo 4 väčšinoví vlastníci sa dali do kopy a menších akcionárov

odstavili. A tak sa vlastne majetok v hodnote približne 2 miliardy korún dostal do rúk jedného človeka. Žalobcovia môžu namietať, že oni s privatizáciou Bukózy nemajú nič spoločné. Je to pravda, ale keď pán D.Ďkupoval Bukocel a celú Bukózu, nekupoval mačku vo vreci. Pán D.Ď. si musel byť vedomý, čo kupuje. Celú Bukózu kupoval preto, lebo sa bál, že príde o pohľadávky, ktoré voči Bukóze mal. Podľa jeho vyjadrenia šlo približne o 120 miliónov korún (Príloha T. 15.02.2012). Ale to nie je podstatné. Dôležitá je skutočnosť, že pán D.Ď, ktorý dovtedy nemal žiadne podnikateľské skúsenosti s mechanickým a chemickým spracovaním dreva, kupoval nedôveryhodný podnik, ktorý mu dlhoval veľký obnos peňazí, a to len preto, aby o tieto peniaze neprišiel. Dalším argumentom, prečo súd má zamietnuť žalobu, je skutočnosť, že Bukóza už vyše 60 rokov znečisťuje životné prostredie. Znečisťuje ovzdušie, vodu, kontaminuje pôdu. Počas svojej 33- ročnej novinárskej praxe bol svedkom mnohých sťažností na Bukózu. V 70. a 80. rokoch všetky pracoviská Bukózy poznal ako svoju dlaň. Od impregnácie podvalov, ktoré pracovisko bolo jedným z najnečistenejších, cez nábytkáreň, až po bauervarak. Písal som aj veľmi kritické články, ktoré sa síce vedeniu podniku nepáčili, ale za ktoré dostal novinársku cenu. Aj dnes, čo sa nám zdá byť veľmi kritické pre určitý subjekt, pre spoločnosť to môže byť veľmi prospešné. Na základe oprávnenej kritiky sa môžu veci napraviť, pohnúť k lepšiemu a to očakávam aj od Bukózy. Žalobcovia môžu tvrdiť, že nový majiteľ pán D.Ďurobil veľmi veľa pre ozdravenie Bukózy. Je to pravda, určité výsledky tu sú. Ale nebola to jeho iniciatíva. Boli to predovšetkým nariadenia Európskej únie, Európskej komisie, ale aj našej národnej legislatívy, ktorá musela prijať Štokholmský dohovor a iné normy v oblasti životného prostredia.

- Veľké nebezpečenstvo pre zdravie obyvateľov celého regiónu je to, že Bukóza nemá nezávislý monitorovací systém. Poukazoval som na to veľakrát (C. R. z 1. októbra 2007, C. R. z 12. októbra 2009). Žalobcovia vo svojich dokumentoch majú nákres spaľovacieho kotla a uvádzajú aj namerané hodnoty látok vypúšťaných do ovzdušia. Tieto hodnoty však boli namerané pri spaľovaní vysušenej drevnej štiepky. Ak by sa v spaľovacom kotle spaľovala len takáto štiepka, hodnoty by neboli prekročené a obyvateľom Hencoviec aj celého regiónu by sa na strechách, na autách, v záhradách, jednoducho všade neobjavovali čierne mazľavé splodiny alebo vápno pripomínajúce látky, ktoré unikli z Bukózy. Neidentifikovateľná čierna hmota je dodnes prilepená na strechách rodinných domov v Hencovciach. Je dobré, že sa o Bukózu začali zaujímať aj ústredné médiá, lebo až potom sa začali robiť opatrenia. Pán D.Ďzvolal do Bukózy tlačovú besedu, na ktorej informoval o spaľovacom procese vo firme. Nielen on, ale aj čitatelia C. R. a obyvatelia regiónu očakávali, že odobraté vzorky ukážu, či skutočne bol dodržaný technologický postup spaľovania (C. R. zo 16. januára predložené súdu v úvodnom vyjadrení). Nestalo sa tak. Bukóza výsledky analýzy nezverejnila. Z toho dôvodu on ako vydavateľ C. R. bol odkázaný iba na nezávislý rozbor, ktorý si u renomovanej spoločnosti v I. R. C. objednal Obecný úrad Hencovce. Keďže rozbory boli veľmi prekvapujúce a namerané hodnoty viacerých látok veľmi vysoké, požiadal Bukózu o vysvetlenie. Namiesto solídneho vysvetlenia sa mu dostalo vyhrážok od pána D.Ď, ktorý sa mi vyhrážal súdom. Ako novinár mám 33-ročnú prax, ale s takýmto jednaním sa ešte nestretol. Majiteľ Bukózy pán D.Ďsíce sľúbil, že urobí všetko pre to, aby z Bukózy už viac popolček neunikal, avšak dňa 14. februára 2012 opäť unikol popolček z Bukózy. Bukóza v stanovisku síce uviedla, že popolček unikol z auta prevážajúceho popolček z firmy na odkalisko v katastri Nižného Hrabovca, ale to nie je pravda. Popolček totiž nebol roztrúsený okolo cesty, ale tiahol sa v tvare písmena V od Bukózy v smere vetra smerom na juh. S takýmto stanoviskom sa stotožnili aj majitelia pôdy, ktorí sťažnosť na Bukózu redakcii iniciovali. Napriek tomuto zavádzajúcemu tvrdeniu Bukózy zverejnil celé stanovisko Bukózy bez akéhokoľvek komentára. Nechal na občanoch, aby si sami urobili názor. Je to ďalší prípad nedôveryhodnosti Bukocelu. Ako profesionálny novinár sa riadi zásadou, ktorú mi na F. Ž. R. B. J. vštepovali moji profesori, nemusím s tebou súhlasiť, ale urobím všetko pre to, aby si mohol vysloviť svoj názor. Ďalším dôvodom na zamietnutie žaloby je skutočnosť, že v a v iných právnych normách, ktoré Slovenská republika aplikovala do svojho právneho systému, napríklad v Európskom dohovore politické práve, je zakotvená sloboda prejavu rovnako ako sloboda myslenia, sloboda názoru a sloboda tlače. Žiada preto, aby žalobcovia a tento súd rešpektovali jeho základné práva a neobmedzovali ho. Ďalším dôležitým bodom, prečo má súd žalobu zamietnuť, je skutočnosť, že Bukocel nemá dobré meno ani medzi svojimi obchodnými partnermi. Pezinská firma SLAVEX, ktorá Bukocelu dodala filter, chcela v Bukóze skontrolovať, ako k údajnej poruche došlo. Expertov z tejto firmy však do Bukózy ani nevpustili. Ako dôkaz prikladá súdne rozhodnutie Okresného súdu Levice, na základe ktorého si táto firma môže svoj filter v Bukóze odmontovať a zobrať si ho späť. Znamenalo by to buď zastavenie spaľovacieho procesu a výroby elektrickej energie alebo vypúšťanie škodlivín do ovzdušia bez filtrácie. Bukocel sa vyhovára na to, že dodávateľ nedodržal stanovenú hrúbku plechu na opláštení, dodávateľ

však argumentuje kvalitnejším materiálom a záručnou dobou. Tu je potrebné položiť si otázku, prečo Bukocel nechcel vpustiť dodávateľa filtra, aby skontroloval, čo sa vlastne stalo. Nielen predstavitelia firmy SLAVEX, ale aj špecialisti na informačné technológie tvrdia, že riadiacou jednotkou pri spaľovacom procese je počítačový softvér. V softvéri sú chránené aplikácie, na základe ktorých je možné zistiť každý jeden zásah do systému. Jednoducho povedané, IT špecialista môže presne zistiť presný čas a aké úkony boli v danom čase v systéme vykonané. S. D.Ď, ktorý podniká aj v oblasti IT, by o tom mal vedieť. Takáto aplikácia je zvyčajne v softvéri chránená. Podľa názoru žalovaného práve toto môže byť dôvod, prečo neboli IT experti do Bukocelu vpustení. Tí by totiž zistili, či skutočne šlo o poruchu, alebo to bol neoprávnený zásah do systému. Navrhovatelia síce majú v dokumentácii aj nákres spaľovacieho kotla s komínom, v ktorom je umiestnený aj filter, ale v reálnej skutočnosti popri komíne existuje aj tzv. bajpas, teda potrubie, cez ktoré sa dostávajú škodliviny do ovzdušia vtedy, keď je filter pokazený resp. odstavený. Ak počítačom riadiaci systém v Bukóze nemôže nikto kontrolovať, jeho obsluha môže kedykoľvek filter odstaviť, nahádzať do kotla čokoľvek a škodliviny vypustiť do ovzdušia. Nie je vylúčené, že sa tak stalo. Takáto špina síce vyletí do ovzdušia, ale v čase nízkeho tlaku a inverzie sa nerozplynie do širokého okolia, ale zostane v blízkom okolí Bukocelu. Práve na to doplácajú obyvatelia okolitých obcí, ktorí sa na Bukocel sťažujú. Ak si Bukocel tento problém nevyrieši a nebude mať nezávislý monitorovací systém a neumožní kontrolným orgánom vstup do systému, nebude dôveryhodnou firmou. Nebezpečenstvo je o to väčšie, že Bukocel chce spaľovať aj nebezpečné látky. Do Hencoviec sa majú voziť nebezpečné látky nielen z blízkeho okolia, ale takmer z celého Slovenska. Po mnohých opakovaných únikoch škodlivín do ovzdušia nie je záruka, že sa Bukocel zhostí tejto úlohy, že ešte viac neznečistí životné prostredie. Dôsledky znečistenia životného prostredia poznáme. Sú to rakovinové choroby, narušenie imunitného systému, ochorenia štítnej žľazy, respiračné choroby a mnohé ďalšie. Ďalším dôkazom, že Bukocel je nedôveryhodný podnik v oblasti nakladania s odpadom, je preukázané porušenie zákona o odpadoch v súvislosti s vývozom kaustifikačného kalu z Bukocelu do katastra obce Nižný Hrabovec a do katastra obce Sačurov. Dôkazom sú vyjadrenia ÚKSÚP a Slovenskej inšpekcie životného prostredia (v prílohe). Aj tu je potrebné zdôrazniť, že na lavici obžalovaných by mala sedieť žalujúca strana, presnejšie majiteľ Bukózy, nie obžalovaný. Žalujúca strana vo svojich materiáloch argumentuje snahu o udržanie zamestnanosti. Aj v tomto prípade ide o nedôveryhodný podnik, ktorý sústavne porušuje tým, že núti svojich zamestnancov prechádzať z riadneho zamestnaneckého pomeru na živnosť, resp. prijíma nových zamestnancov nie do riadneho pracovného pomeru, ako to ukladá , ale v rámci obchodného vzťahu, teda na živnosť. Podľa zamestnanec je fyzická osoba, ktorá vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu. Závislá práca podľa závislá práca je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, za mzdu alebo odmenu. Podľa odseku 3 závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, nie v zmluvnom obchodno-právnom vzťahu. Aj tieto fakty svedčia o tom, že ide o nedôveryhodný podnik. Bukóza nútila mnohých svojich zamestnancov, aby prešli zo zamestnaneckého pomeru na živnosť. Čo to v praxi znamená, všetci vieme veľmi dobre. Živnostník nemá nárok na dovolenku, na odstupné, na ochranné pracovné pomôcky atď. a jeho zmluvný partner sa ho môže kedykoľvek zbaviť. Pokiaľ mám dobré informácie, tak Bukóza dostala na spaľovací kotol štátnu dotáciu, pri ktorej sa zaviazala, že udrží zamestnanosť a nebude prepúšťať svojich zamestnancov. Nútením zamestnancov prechodu na živnosť sa tejto povinnosti zbavila, čo považuje za nemorálne konanie (príloha T.). Ďalším dôvodom, že Bukocel sa javí ako nedôveryhodný podnik v oblasti nakladania s odpadom, je Petícia proti zriadeniu spaľovne komunálneho a nebezpečného odpadu v areáli firmy Bukóza Holding. Petičný výbor uvádza 6 vážnych dôvodov, ktoré považuje za opodstatnerné (príloha petičný hárok). Uviedol, že je to dosť dôkazov na to, že v jeho očiach sa Bukocel javí ako nedôveryhodný podnik. Preto žiada súd, aby žalobu na zamietol.

Dňa 16.01.2012 bol vo C. R. ročník 44 číslo 2 uverejnený článok pod názvom: „Majiteľ Bukózy S. Ď. pred novinármi prehlásil: Urobíme všetko, aby k takýmto poruchám viac nedochádzalo“. Z obsahu článku vyplýva, že únik popolčeka z hencovskej Bukózy ku ktorému došlo koncom decembra vyšetruje inšpekcia životného prostredia. Rozbory by mali preukázať, či sa v spaľovacom kotly na výrobu elektrickej energie spaľovali okrem drevných štiepok aj iné látky. V takom prípade by Bukózu čakali nielen pokuty ale aj ďalšie sankcie. Podľa vyjadrenia majiteľa Bukózy S. Ď. k úniku popolčeka došlo v noci medzi treťou a štvrtou hodinou v dôsledku výpadku riadiaceho systému. Porucha trvala 16 minút. Keďže v tom čase bol nízky tlak a mrholilo, obyvatelia Hencoviec boli ráno veľmi nemilo prekvapení nánosom popolčeka na rodinných domoch a automobiloch. Podľa ich vyjadrenia mal popolček takmer

čiernu farbu a z vozidiel sa nedal zmyť. Popolček zasiahol asi 20 rodinných domov. S. Ď. im odkázal, že škodu im uhradí cez poisťovňu po predložení hodnoverných dokladov. Spaľovanie iných látok než biomasy, na ktorú majú povolenie, vylúčil.

Dňa 07.05.2012 bol vo C. R. ročník 44 číslo 18 uverejnený článok pod názvom: „Čo zistila Slovenská inšpekcia životného prostredia v hencovskej Bukóze?“ Z obsahu článku vyplýva, že kontrolou u prevádzkovateľa Bukocel, a. s., ktorú vykonala SIŽP - Inšpektorát životného prostredia Košice v súvislosti s únikom popolčeka bolo zistené, že prevádzkovateľ BUKOCEL, a. s. porušil zákon o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania tým, že v prevádzke výroby buničiny vykonával činnosť v rozpore s podmienkami integrovaného povolenia, ktoré vydal Inšpektorát životného prostredia v Košiciach. Za zistený správny delikt uloží inšpektorát v správnom konaní prevádzkovateľovi pokutu. Slovenská inšpekcia zistila v Hencovciach porušenie podmienok až v šiestich prípadoch. Prevádzkovateľ v Hencovciach umiestnil do prevádzky nový kotol na drevnú hmotu bez súhlasu príslušného orgánu ochrany ovzdušia. Táto zmena vo fungovaní prevádzky mohla mať negatívny vplyv na životné prostredie. Prevádzkovateľ takisto nevykonával činnosť počas prevádzkovania kotla s projektom stavby a podmienkami výrobcu zariadenia, pretože v prevádzke používal palivo s vyšším obsahom vody, nižšou výhrevnosťou a s vyšším obsahom popola v pôvodnom palive, čo všetko mohlo mať negatívny vplyv na životné prostredie. O každej havárií musí byť spísaný zápis a musia byť o nej upovedomené príslušné orgány v súlade so všeobecne platnými právnymi predpismi. Prevádzkovateľ však bezodkladne neohlásil inšpektorátu životného prostredia túto mimoriadnu udalosť ku ktorej došlo 28.decembra minulého roku. Tento bol o nej informovaný až nasledujúci deň nie však od prevádzkovateľa ale na základe podaného podnetu.

Dňa 20.02.2012 bol vo C. R. ročník 44 číslo 7 uverejnený článok pod názvom: „Popolček z Bukózy zasiahol kataster N.Hrabovca“ Z obsahu článku vyplýva, že okolí Bukózy sa minulý týždeň objavil čierny popolček, ktorý pokryl časť poľnohospodárskej pôdy a intravilánu Niž. Hrabovca. Najviac znečistený bol priestor od areálu Bukózy cez železničnú a cestnú komunikáciu končiaci na miestnych poliach. Túto informáciu poskytli obyvatelia vlastniaci túto pôdu. Bolo o tom informované MŽP, Krajský úrad ŽP a SIŽP. Inšpektori odobrali vzorky popolčeka na rozbor. Predbežné úvahy, že došlo k zlyhaniu filtrov v spaľovacom kotly v Bukóze, ako sa stalo koncom decembra minulého roka, zástupca tejto firmy nepotvrdil. Podľa oficiálneho stanoviska Bukózy, popolček rozvíril silný vietor z podnikového odkaliska v Nižnom Hrabovci. Ide o dočasne povolenú skládku s prísnymi podmienkami uskladnenia. V priebehu dvoch mesiacov išlo už o druhý prípad, kedy sa Bukóza stala predmetom kritiky obyvateľov okolitých obci pre znečisťovania životného prostredia. Bukóza uviedla, že v tomto odkalisku už popolček uskladňovať nebude.

Dňa 14.05.2012 bol vo C. R. ročník 44 číslo 19 uverejnený článok pod názvom: „Bukóza vyviezla do polí stovky ton hmoty“. Z obsahu článku vyplýva, že Bukóza vyviezla na kopec nad obcou Nižný Hrabovec na pole stovky ton hmoty podobnej vápnu. Bukóza pre média uviedla, že má byť použité na neutralizovanie pôdy avšak obyvateľom Nižného Hrabovca sa množstvo hmoty okolo 100 nákladných áut zdá príliš veľké na tento účel, taktiež o tomto zámere neboli vopred informovaní. Sú presvedčení, že v hmote sa nachádza aj iný materiál, než len samotné vápno. Ďalšie kopy pribudli aj okolo Tople v katastri Sačurova. Na miesto vývozu sa dostavili aj pracovníci Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy, aby odobrali vzorky a hneď aj prijali opatrenia.

Dňa 28.05.2012 bol vo C. R. ročník 44 číslo 21 uverejnený článok pod názvom: „Kaustifikačný kal z Bukózy bol vyvezený v rozpore so zákonom“. Z obsahu článku vyplýva, že spol. Bukucel Hencovce, ktorá vyvážala nebezpečnú bielu látku na pole v katastri obce Nižný Hrabovec, porušila zákon o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a zákon o odpadoch ako to vyplýva z výsledkov kontroly. Na kontrolu bude nadväzovať správne konanie o uložení pokuty. Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave zakázal uvádzať kaustifikačné vápno do obehu a spoločnosti Agrofyt, ktorému Bukocel daroval kal na vápnenie pôdy, zakázal používanie a aplikáciu tohto vápna na poľnohospodársku pôdu. Zároveň nariadil odstránenie vápna z celej poľnohospodárskej pôdy, na ktorú bola aplikovaná. Podľa analýzy spol. Ekolab Košice išlo o kaustifikačný kal z výroby bieleho luhu. Analyzovaná látka má nebezpečné vlastnosti klasifikované podľa nariadenia ES č. 1272/2008: dráždivosť na kožu, vážne poškodenie oči.

Dňa 10.04.2012 bol vo C. R. ročník 44 číslo 14 uverejnený článok pod názvom: „Zdravotníci zverejnili štatistiku, podľa ktorej sa v našom okrese rodí najviac detí s vrodenými chybami“. Z obsahu článku vyplýva, že v okrese Vranov nad Topľou sa rodí najviac detí s vrodenou chybou. Podľa Národného centra zdravotníckych informácií v prepočte na 10 tisíc obyvateľov sa v roku 2010 vyskytlo až 545 takýchto prípadov. Príčiny týchto nepriaznivých ukazovateľov môžu byť rôzne, ale za pozornosť určite stojí aj kontaminované životné prostredie.

V článku zo dňa 05.03.2008, ktorého autorom je K. Š., hovorca I. pod názvom: „Vlani sa zvýšil počet prevádzkovateľov, ktorí prekročili emisné limity“ je uvedené, že meracie skupiny uskutočnili vlani 48 meraní emisií znečisťujúcich látok na veľkých a stredných zdrojoch znečisťovania, pričom porušenie zákona o ovzduší zistili u jedenástich prevádzkovateľov medzi ktorými bola aj spol. Bukocel Hencovce.

V rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. , ktorého predmetom bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Obvodného úradu ŽP v N. okrem iného z odôvodnenia vyplýva, že Obvodný úrad ŽP vo C. R. T. vydal rozhodnutie ktorým uložil BUKOCEL, a. s. pokutu vo výške 6.000,- eur za nezabezpečenie odborného technicko-bezpečnostného dohľadu nad prevádzkou vodnej stavby odkaliska Ľavobrežný meander, prevádzkovanie vodnej stavby „Likvidácia vedľajších výustí za a. s. Bukocel a zachytávanie ropných látok z BČOV“ bez manipulačného poriadku, nepredloženie dokladu o kategorizácií vodnej stavby „Hať na Ondave“. Senát krajského súdu dospel k záveru, že neexistujú dôvody na zrušenie rozhodnutia Obvodného úradu ŽP v N. ani Obvodného úradu ŽP vo C. R. T..

Z odpovedi Slovenskej inšpekcie ŽP, Inšpektorát ŽP Košice adresovaného K.. Q. J., C. R. zo dňa 27.05.2014 vo veci úniku smradľavej látky z Bukózy Hencovce vyplýva, že dňa 23.05.2014 im bol elektronický doručený podnet na únik smradľavej látky z Bukózy Hencovce dňa 23.05.2014. IŽP Košice v roku 2014 vykonal v prevádzkach v Bukóze štátny dozor - kontroly. Vykonanou kontrolou v prevádzke Rotačná pec bolo zistené, že prevádzkovateľ nevykonával činnosť v prevádzke v súlade s vydaným povolením a neudržiaval prevádzku v súlade s podmienkami určenými v povolení. Zároveň bolo zistené, že prevádzkovateľ nesplnil opatrenie na nápravu nariadené IŽP. Na základe zistených skutočnosti v prevádzke Rotačná pec bude prevádzkovateľovi nariadené vykonať v stanovenej lehote opatrenia na nápravu, bude prevádzkovateľovi aktualizované podmienky povolenia a bude začaté správne konanie vo veci uloženia pokuty. Kontrola v prevádzke Výroba buničiny v súčasnosti stále prebieha a bude ukončená v mesiaci jún 2014. IŽP kOšice konštatuje, že v súčasnosti pri výrobe a spracovaní buničiny sulfátovým spôsobom dochádza k vypúšťaniu pachových látok. Intenzita zápachu môže závisieť od poveternostných a rozptylových podmienok v danej lokalite. IŽP Košice uložil prevádzkovateľovi BUKOCEL, a. s. povinnosť realizovať opatrenia za účelom odstránenia pachových látok a po realizovaní týchto opatrení preukázať dodržiavanie emisného limitu pre znečisťujúce látky, resp. emisný limit pre zlúčeniny obsahujúce redukovanú síru.

V správe o kontrole č. 18/2014/P, ktorú vykonala Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát ŽP Košice v prevádzke Výroba buničiny, Hencovská 2073, Hencovce, ktorej prevádzkovateľom je BUKOCEL, a. s. je v závere uvedené, že prevádzkovateľ porušil nasledovné podmienky integrovaného povolenia: nedodržal určený emisný limit, nepreukázal dodržiavanie emisného limitu na troch rôznych zdrojov znečisťovania ovzdušia, ďalej došlo v piatich odobratých vzorkách k prekročeniu „p“ limitných koncentračných hodnôt, taktiež prevádzkovateľ nedodržal mesačnú periódu odberu, neohlásil na IŽP Košice výsledky monitoringu za obdobie kalendárneho roka 2013. Na základe zistených skutočnosti bude IŽP Košice postupovať v zmysle ustanovení zákona o IPKZ: podľa 35 ods. 2 písm. a) o IPKZ a nariadi prevádzkovateľovi vykonať v určenej lehote opatrenia na nápravu.

Podľa článku 19 SR každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Podľa článku 26 od. 1, 2,3,4 SR Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon. Cenzúra sa zakazuje. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné

na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

Podľa Čl.44 SR

(1) Každý má právo na priaznivé životné prostredie. (2) Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo. (3) Nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky. (4) Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov. (5) Podrobnosti o právach a povinnostiach podľa odsekov 1 až 4 ustanoví zákon.

Podľa SR každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu.

V zmysle ust. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Z ustanovenia vyplýva, že pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.

Podľa ust. odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby Z ustanovenia s. 1 (o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon))vyplýva, že ak tento zákon neustanovuje inak, za obsah periodickej tlače zodpovedá vydavateľ periodickej tlače a za obsah agentúrneho spravodajstva zodpovedá tlačová agentúra.

V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je potrebné uviesť, že je možné zasiahnuť aj do práva na dobrú povesť právnickej osoby. Tak ako zákon poskytuje ochranu fyzickej osobe pre neoprávneným zásahom do dobrej povesti, tak poskytuje ochranu aj právnickej osobe pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby. K takémuto zásahu do dobrej povesti právnickej osoby je možné zasiahnuť jednak skutkovými tvrdeniami ale aj neprimeranými hodnotiacimi úsudkami. Ide spravidla o také nepravdivé skutkové tvrdenia a také hodnotiace úsudky, ktorým, chýba akýkoľvek skutkový základ, pričom v oboch prípadoch musí ísť o tvrdenia majúce difamačný charakter, to znamená, že tvrdenie musí byť objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti právnickej osoby. Zásah musí byť spôsobilý objektívne vyvolať ujmu právnickej osobe.

Z videozáznamu, ktorý bol zverejnený na www.youtube <http://www.youtube> v názvom Trojuholník smrti po jeho prehratí na pojednávaní súd zistil, že autorom tohto celého videozáznamu bol študent vysokej školy U. R..

Tento snímok pojednáva o znečisťovaní životného prostredia v regióne Horného Zemlína, ide o okolie mesta Vranov nad Topľou, Strážske, Humenné v súvislosti s tam vybudovanými veľkými priemyselnými podnikmi, ktoré sú v tomto okolí a to Bukóza a Chemko Strážske.

Celý videozáznam je akýmisi rozhovorom medzi autorom videozáznamu a starostami dotknutých obcí, Hencoviec a Nižného Hrabovce, bývalými a súčasnými pracovníkmi týchto podnikov o dianí v tomto okolí v súvislosti so znečisťovaním životného prostredia týmito podnikmi či už v minulosti ako aj v súčasnosti. V tomto videozázname okrem týchto vyššie uvedených osôb autorovi videozáznamu poskytol rozhovor aj žalovaný K.. Q. J.. Ohľadom žalovaného ide o niekoľko vstupov, kde žalovaný sa vyjadril, že „vzhľadom na to, že BUKÓZA už viackrát porušila predpisy o nakladaní s odpadom a pri spaľovaní týchto rôznych látok, podľa môjho názoru nie je to dôveryhodný podnik, ktorý by zaručil, že spaľovanie odpadu bude bezproblémové....“. .......“v tomto popolčeku bol objavený arzén, vo vysokom, niekoľko...mnohonásobne prekročenom množstve, bol bárium, medza stanovenia 10, zistených 1020 jednotiek, a tak ďalej. Tak

skade sa tie látky potom zobrali?...zrejme tam spaľujú nie iba tú hmotu, ktorú majú, teda drevné štiepky, ale aj ten bordeľ, ktorý majú v pravobrežnom meandri. V BUKÓZE je niekoľkohektárový odpad uskladnený v areáli BUKÓZY, s ktorým nevedia čo robiť. Mám osobné intuície, že možno už aj ten odpad spaľujú. Tam sú od pneumatík až po neviem čo...“ Okrem žalovaného tam vystúpili aj iné osoby, kde napríklad starostovia susediacich obcí a to Hencoviec, kde bezprostredne je umiestnený podnik Bukocel. a.s. a Nižného Hrabovca, ktorí sa oveľa konkrétnejšie vyjadrovali k znečisťovaniu životného prostredia v ich obciach práve činnosťou dotknutého podniku, žalobcu. Bývalý zamestnanec Bukózy sa tiež veľmi podrobne a konkrétne vyjadroval k postupu žalobcu v minulosti ako aj v súčasnosti pri vývoze a likvidácii odpadu, k vypúšťaniu splodín a postupu žalobcu pri tom, kde z týchto rozhovorov vyplynulo, že postup žalobcu nebol vždy korektný a zákonný.

V konaní bolo preukázané, že žalovaný nie je autorom tohto videozáznamu a že menovanému študentovi vysokej školy poskytol žalovaný len rozhovor na účely diplomovej práce, pričom mu žalovaný nedal súhlas na zverejnenie a ani toto video sám nezverejnil na internete. Žalovaný poskytol tomuto študentovi len rozhovor.

Je všeobecne známe, že BUKÓZA ako podnik bola založená niekedy v päťdesiatych rokoch. Výroba bola spustená v roku 1955. Bukóza a.s. nebola postavená na bezodpadovej technológií, týka sa to všetkých odpadov. Tento podnik bol založený ako drevospracujúci podnik, kde základom bolo spracovanie drevnej hmoty - BUKA a výroba buničiny, neskôr výrobkov z dreva, preglejok. Postupne sa činnosť tohto podniku redukovala a preorientovala. V súčasnosti podstata činnosti podniku žalobcu spočíva vo výrobe papierenskej buničiny. Žalobca sa vo svojej činnosť začal zameriavať na výrobu energie, tepla a tiež mal zámer spaľovať komunálny odpad. Uvedené skutočnosti vyplývajú z predložených novinových článkov, čo žalobca nepoprel.

Je logické, že za také dlhé obdobie pri činnosti, ktorou sa podnik žalobcu zaoberal, prihliadnuc na technológiu, charakter a druh výroby ako aj jej trvanie (cca 50 rokov) je nepochybné, že táto priemyselná výroba nevyhnutne smerovala a smeruje k nejakému poškodeniu prípadne znečisteniu a zásahu do životného prostredia. Označenie regiónu Horného Zemplína ako trojuholník smrti, ktorý je všeobecne známy bol daný charakterom a nebezpečnosťou priemyselnej výroby v tomto regióne s poukazom na zistené znečistenie tohto regiónu v minulosti. Práve Bukóza a.s. sa považuje za jedného zo znečisťovateľov životného prostredia na Hornom Zemplíne s potencionálnymi dopadmi na zdravie obyvateľstva. Potvrdzujú to zdravotné štatistiky zdravotného stavu obyvateľstva, zverejňované v novinách. Je zároveň faktom, že tieto štatistiky nikdy neselektujú individuálne vplyv jednotlivých znečisťovateľov vo vzťahu k ďalším dvom výrazným znečisťovateľom, Chemko Strážske a Chemlon Humenné. Práve pre vplyv týchto troch podnikov všeobecne sa táto oblasť považuje za „trojuholník smrti“.

Je tiež nepochybné, že s nástupom novšej technológie a hlavne aj v súvislosti so sprísnením zákonných predpisov upravujúcich oblasť ochrany životného prostredia vrátane noriem EU a podmienok povolenia takejto priemyselnej činnosti došlo aj u žalobcu zavádzaniu modernejších technológii, ktoré začali viac dbať na ochranu životného prostredia v okolí a ochranu ovzdušia. K zníženiu enviromentálnych záťaží v tomto priestore v súčasnosti, určite prispelo aj to, že došlo k odstaveniu niektorých výrob z ekonomických dôvodov. Uvedené skutočnosti sú zrejmé z predložených novinových článkov týždenníka C. R., ktorých autorom a vydávateľom je žalovaný a ktorý sa v tomto týždenníku zaoberá a pravidelne sleduje, mapuje dianie, podnikanie žalobcu a príbuzných spoločnosti a informuje pravidelne o tom verejnosť. Žalobca nijakým spôsobom počas konania nikdy nenapadol tento denník a žalovaného ako vydávateľa za články ktoré boli zverejňované v tomto týždenníku, nikdy v konaní to nepreukázal, že by zo strany žalovaného ako vydávateľa C. R. došlo zverejnenými článkami k zásahu do dobrej povesti žalobcu. Ako to vyplýva z týchto článkov ktoré boli zo strany žalovaného publikované verejnosť bola pravidelne informovaná o dianí, poruchách, o únikoch rôznych škodlivým ako aj o rôznych smrteľných úrazoch ktoré sa stali v areáli podniku žalobcu a v príbuzných spoločnostiach, čo vyplýva z predložených novinových článkov .

Dokazovaním (z novinových článkov a rozhovorov s majiteľom podniku žalobcu, čo žalobca v konaní nijako nerozporoval) bolo ďalej preukázané, že u žalobcu došlo niekoľkokrát k úniku rôznych látok. Napríklad 28. decembra 2011 došlo u žalobcu k úniku popolčeka, ktorý unikol cez komín mimo filtra. U žalobcu bola vykonaná kontrola Inšpektorátom životného prostredia, kde bolo zistené porušenie

predpisov. Taktiež o úniku žalobca neinformoval ihneď príslušné orgány. Zhruba o dva mesiace sa do okolitých spomínaných obcí dostal opätovne popolček a to z dočasného skladiska, ktorý bol rozvírený vetrom. V minulom roku žalobca vyviezol do polí v okolí Nižného Hrabovca hmotu definovanú ako vápno a opätovne to nebolo všetko v súlade s právnymi predpismi. Išlo o odpad - kaustifikačný kal v dôsledku odstávky rotačnej pece. Aj keď podľa obsahu išlo o vápno, ktoré malo rôzne prímesi, kde obsah týchto prímesí mal byť podľa žalobcu v norme firma, ktorú najala žalobca na vývoz túto hmotu len voľne vyviezla na kopy na poľnohospodársku pôdu a až neskôr ho začala zapracovávať do pôdy. Je logické a aj pre laika zrejme, že táto hmota , vápno ( uhličitan vápenatý), ktorá je zásaditá sa používa ako hnojivo a zapracúva sa do kyslej pôdy) nemôže sa použiť len tak, že sa nahádže na kopy ale sa musí určitým spôsobom do pôdy zapracovať, aby sa nedosiahol opačný účinok. Je teda nepochybné, že množstvo prímesovych látok obsiahnutých v tejto hmote pri jej uskladnení len na jednej kope zvýši a tieto sa následne dostanú do pôdy.

Taktiež bolo preukázané, že žalobca mal zámer po rekonštrukcii začať spaľovať komunály odpad, čo samozrejme vyvoláva otázku znečistenia ovzdušia v okolí. O uvedenom kroku a snahe taktiež svedčia zverejnené články, predložené žalovaným. Ide o vznik nových možných environmentálnych záťaží, čo samozrejme s prihliadnutím na minulosť vyvoláva odpor obyvateľstva regiónu, ktorého environmentálne povedomie rastie. Podľa ust. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Na základe uvedeného po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov má súd za to, že žaloba nie je dôvodná. Súd má za to, že žalovaný svojimi vyjadreniami ako aj hodnotiacimi úsudkami na adresu žalobcu v predmetnom videozázname ktorého nebol vôbec jeho autorom vzhľadom na zistené skutočnosti, sa nemohol v žiadnom prípade nejakým spôsobom dotknúť dobrého mena žalobcu.

Tieto tvrdenia a hodnotiace úsudky vyslovené žalovaným nemohli vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a udalosti, ktoré sa stali byť objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti právnickej osoby alebo vyvolať nejakú ujmu žalobcovi ako právnickej osobe, ktorý je priemyselným podnikom a roky bola považovaná za znečisťovateľa životného prostredia v okolí mesta Vranov n/T.

Žalovaný sa len opakované vyjadroval len v tom zmysle, že žalobca je nedôveryhodný podnik, že BUKÓZA, (čo nie je podnik žalobcu, pretože ide o dva samotné právnické osoby) už viackrát porušila predpisy o nakladaní s odpadom a pri spaľovaní týchto rôznych látok, podľa jeho názoru nie je to dôveryhodný podnik, ktorý by zaručil, že spaľovanie odpadu bude bezproblémové. Z ničoho konkrétneho a preukázaného žalobcu neobvinil. Žalovaný sa vyjadroval, k tomu, že v tomto popolčeku bol objavený arzén, vo vysokom, niekoľko...mnohonásobne prekročenom množstve, bol bárium, medza stanovenia 10, zistených 1020 jednotiek . Poukázal na to, že zrejme sa tam spaľuje nie iba hmota, ktorú majú, teda drevné štiepky, ale aj iné veci. Uviedol, že v BUKÓZE je niekoľkohektárový odpad uskladnený v areáli BUKÓZY, s ktorým nevedia čo robiť. Má osobné intuície, že možno už aj ten odpad spaľujú. Tam sú od pneumatík až po neviem čo...“

Zo zverejnených článkov v týždenníku C. R., ktoré súd oboznámil je zrejmé, tieto udalosti sa stali, tak ako boli o nich publikované články, čo žalobca ani nikdy nerozporoval. Ohľadom spaľovania odpadu sa žalovaný nikdy nevyjadroval s istotou, že sa tma takýto odpad spaľuje, len konštatoval, že možno sa tam tento odpad spaľuje.

Čo sa týka rôznych posudkov a expertíz k zisťovaniu množstva škodlivýn, ktoré predložil žalobca, súd má za to, že nemôžu byť v tomto smere v žiadnom vierohodné, keďže boli objednané zo strany ich spoločnosti. Nejde o objektívne posudku a expertízy nezávislých orgánov, ktoré skúmajú znečisťovanie životného prostredia. Navyše žalovaný poukázal na iné posudky, ktoré si dali vypracovať starostova okolitých obcí , ktoré svedčia o opaku. V tomto konaní sa nemôže ani nie je možné vypracúvať expertízy a posudky ohľadom znečisťovania životného prostredia.

Vzhľadom na zistené skutočnosti, tak ako ich súd zistil a vyhodnotil ako je to vyššie podrobne uvedené s prihliadnuc na to, čím sa podnik žalobcu zaoberá, zistené rôzne poruchy a činnosti ku ktorým u žalobcu došlo v poslednej dobe došlo, čo bolo jednoznačne preukázané zo zverejnených článkov je možné jednoznačne povedať, že hodnotiace úsudky vyjadrené žalovaným v rozhovore so študentom na adresu

žalobcu nie sú a v žiadnom prípade nemôžu vôbec byť objektívne spôsobilé nejakým vážnym spôsobom zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu ako právnickej osoby alebo objektívne vyvolať ujmu žalobcovi ako právnickej osobe. 6iada ujma žalobcovi v tomto smere ani spôsobená nebola.

Podľa súdu ide o objektívne zhodnotenie všetkých rizík činnosti žalobcu a prejavenie obavy z obdobných havárii v budúcnosti a obavy pred znečistením životného prostredia, čo je logické vzhľadom na charakter priemyselnej výroby u žalobcu.

Navyše žalovaný, tak ako je to už uvedené, nie je autorom videozáznamu (vydavateľom) od ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok. Z tohto dôvodu nie je možné tento nárok subsumovať pod nárok vyplývajúci z tlačového zákona a preto je aj otázna vôbec pasívna legitimácia žalovaného ako taká. Žalovaný je jedným z viacerých osôb s ktorými študent vysokej školy robil rozhovor v tomto videozázname v rámci diplomovej práce. Súd má za to, že na tomto nemôže nič zmeniť ani to, že žalovaný je známym novinárom v tomto regióne. V dotknutom videozázname odzneli kritiky a tvrdšie vyjadrenia zo strany napríklad starostov susediacich obcí, ktorí sú dotknutý priamo priemyselnou činnosťou žalobcu.

Samotný žalobca by si mal byť vedomý toho, čím a akou činnosťou sa zaoberá a tým, že táto činnosť ako taká je nevyhnutné už jej samotnou podstatou, ktorý zakotvuje právo každého na priaznivé životné prostredie. Zakotvuje povinnosť každého chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo ako aj povinnosť, že nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky. Podľa SR každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu.

Je potrebné mať na zreteli nielen právo na ochranu do dobrej povesti právnickej osoby ale aj iné práva zaručené SR zakotvené v článku. 44 SR, ktorý zakotvuje právo každého na priaznivé životné prostredie, povinnosť každého chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo ako aj povinnosť, že nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky ako aj na SR, ktorý zakotvuje právo každého na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu.

Preto právo na ochranu pred neoprávnený zásahom do dobrej povesti právnickej osoby nemôže byť povýšený nad tieto iné práva. Súd má za to, že toto právu na ochranu pred neoprávnený zásahom do dobrej povesti právnickej osoby žalobcu, ktoré samozrejme má čo súd nepopiera porušené nebolo z dôvodov ktoré už súd bližšie vyššie podrobne ozrejmil, ako aj to prečo k takýmto záverom dospel po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov.

Je potrebné, aby žalobca a jeho ekonomické záujmy, aj v širšom ponímaní, neboli povyšované nad všeobecné záujmy obyvateľstva regiónu. Bolo by žiaduce, aby aj Bukóza a.s. spracovala komplexnú analýzu dopadov nových výrob na životné prostredie a uprednostnila, bezodpadové technológie a aby nekompromisne dodržiavala všetky podmienky na riadenie jej súčasných technológií bez kompromisov a dodržiavala predpisy o ochrane životného prostredia a verejnosť, ktorá má právo na takéto informácie ktoré jej zaručuje SR aj otvorene informovala a s obyvateľstvom regiónu komunikovala o takýchto aktivitách otvorene ako aj o prípadných poruchách ako aj o všetkých negatívnych vplyvoch, čím by sa samozrejme vyhla rôznym špekuláciám. Tento prístup by určite pozitívne vnímalo aj obyvateľstvo regiónu.

Na základe vyššie uvedeného po vykonanom dokazovaní preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa ust. , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal.

V danej právnej veci bol v celom rozsahu úspešný žalovaný , pretože žaloba bola voči nemu zamietnutá v celom rozsahu a má tak právo na náhradu trov konania. Keďže žalovaný si neuplatnil právo na náhradu trov konania, pričom mu ani žiadne nevznikli súd mu ich nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej , možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l b/ konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c/ súd I.stupňa neúplne zistil skutkový stav veci , pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d/súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí , pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205 a/ f/ rozhodnutie súdu I.stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote , možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.