Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_20C-254-2012.pdf
PDF · 115.81 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-20C/254/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Košice II v právnej veci žalobcu: Pohotovosť s.r.o. IČO : 35 807 598 , so sídlom Pribinova ul.č. 25, Bratislava, zast. Fridrich Paľko s.r.o. IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova č. 4, Bratislava proti žalovanému: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti SR o náhradu nemajetkovej škody a nemajetkovej ujmy sudkyňou JUDr. Vierou Kováčovou
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa písomnou žalobou, podanou na tunajší súd dňa 27.9.2012 prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd a.)medzitýmnym rozsudkom v zmysle ust. § 152 ods. 2 veta druhá in fine. O.s.p. rozhodol o základe veci tak, že : žalovaná : Slovenská republika jej menom: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla spoločnosti Pohotovosť s.r.o. IČO: 35 807 598 so sídlom Pribinova ul. č. 25, Bratislava nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Košice II, pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 9130993 dlžníkom ( povinným) : Vojtech Šuha, nar. 10.2.1975, ( kde po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci č. Ex 7569/2011 v zákonom stanovenej lehote b.) rozsudkom rozhodol tak, že: žalovaná Slovenská republika jej menom: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky je povinná zaplatiť žalobcovi z titulu majetkovej škody sumu 1 836,59 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 367,32 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň nahradiť trovy konania.
Žalobu odôvodnil nasledovne: V bode 1 žalobca upozorňoval na fundamentálnu skutočnosť spojenú s argumentom o predpojatosti okresného súdu, ktorý má vec prejednať ako vecne a miestne príslušný súd, ktorý by bol inak oprávnený vec prejednať je štátnym orgánom, ktorý svojím konaním vyvolal skutočnosť zakladajúcu práva uplatňované touto žalobou. Okresný súd Košice II zapríčinil svojím nelegálnym konaním vznik škody na strane žalobcu, a preto nemôže byť zároveň orgánom súdnej moci, ktorý bude o tejto škode rozhodovať. Ak bol sám okresný súd ako štátny orgán škodcom v spore medzi žalobcom a štátom, tak je vylúčené, aby prostredníctvom sudcu rozhodoval predmetný spor. Pridelenie veci niektorému zo sudcov Okresného súdu Košice II by porušilo právo žalobcu na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom preto žiada, aby nadriadený súd rozhodol pred prvotným prejednaním veci o prikázaní tohto sporu inému súdu.
V ďalších bodoch odôvodňoval žalobu nasledovne: Žalobca je slovenskou právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažujúcej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. Žalobca navrhol zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere číslo 9130993 dlžníkom A. Š., nar. XX. X.XXXX. Súdny exekútor predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie, spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu Košice II, a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci, a to v zákonom stanovenej lehote. V exekučnom konaní, vedenom podľa procesných pravidiel ( Exekučného poriadku) je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia tejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd rozhodol o žiadosti až dňa 6.9.2011a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby ( omeškanie viac ako 104 dní) v predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu nemajetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil nasledovne: A.)Poškodenému vznikla majetková škoda v celkovej výške 1 836,59 s prísl. B.)Uplatňujeme si náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky, a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík: Neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného Neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu vykonania pre stratu kontaktu s povinným Neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii povinného
Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne interpretovaná platná a účinná právna norma. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Uplatňuje si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci, a vyvolanie rizík, ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Výpočet nároku uskutočnil 20 % z uplatňovanej istiny s prísl. t.j.- sumu vo výške 20 % z uplatňovanej istiny s prísl. t.j, sumu 367, 32 €.
Okresný súd Košice II uznesením zo dňa 4.10.2012 spojil predmetnú právnu vec na spoločné konanie s ďalšími právnymi vecami týkajúcich sa žalôb žalobcu, ktoré napadli do senátu 20 C a boli evidované pod sp.zn. 20 C 230/2012, 20 C 232/2012, 20 C 233/2012, 20C 234/2012, 20 C 235/2012, 20 C 236/2012, 20 C 237/2012, 20 C 238/2012, 20 C 239/2012, 20 C 240/2012, 20 C 241/2012, 20 C 242/2012, 20 C 243/2012, 20 C 244/2012, 20C 245/2012, 20 C 246/2012, 20 C 247/2012, 20 C 248/2012, 20 C 249/2012, 20C 250/2012, 20 C 251/2012, 20 C 252/2012, 20 C 253/2012, 20 C 254/2012, 20 C 255/2012, 20C 256/2012, 20 C 257/2012, 20 C 258/2012, 20 C 259/2012, 20 C 260/2012, 20C 261/2012, 20C 262/2012, 20 C 263/2012. Spoločné konanie , ktoré sa viedlo na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 20C 264/2012.
Krajský súd v Košiciach uznesením sp.zn. 11 NcC/72/2012-28 zo dňa 19.10.2012 rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu Košice II JUDr. Viera Kováčová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci sp.zn. 20 C 264/2012, ( pod touto spisovou značkou sa v zmysle vyššie cit.uznesenia o spojení veci viedlo aj konanie sp.zn. 20 C 242/2012.) Uvedené uznesenie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené a prevzal ho dňa 15.8.2014.
Uznesením zo dňa 11.2.2014 Okresný súd Košice II každú z vecí, ktorá bola spojená na spoločné konanie vedené na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 20 C 264/2012 vylúčil na samostatné konanie.
Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomne tak, že s týmto žalobným návrhom nesúhlasila a žiadala ho v celom rozsahu zamietnuť. V prvom rade namietala, že vo veci nie sú splnené procesné podmienky, a podanie vykazuje známky zmätočnosti. V žalobách,( uplatnených hromadne žalobcom ) sa vyskytujú viaceré nedostatky, napr. zmätočne sú označení povinní, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, chýbajú relevantné údaje, ako aj dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci, a dátumy kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Vo všeobecnosti pretožalovaná namieta, že žalobca nepriložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy atď. Žalobca síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Nie je tiež jasný, ani titul nároku na náhradu škody. Jednak si žalobca uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodov prieťahov, na druhej strane i z dôvodov nerozhodnutia v zákonnom stanovenej lehote. Pokiaľ sa týka prieťahov v konaní, v prvom rade je potrebné poznamenať, že žalobca neuvádza kroky ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu. V druhom rade má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu. Túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd. Podmienka uplatnenia nároku na súde Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nárok na náhradu škody, spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 14 a § 11. Podľa § 16 ods. 4 cit.zák. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo ho uspokojí iba jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti... môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Z vyššie cit. zák. ust. vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Je to zákonom ustanovenou podmienkou. Poukazuje na to, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody boli doručené 23.4.2012, a vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola doručená na súd dňa 27.9.2012, je zrejmé, že žalobca ho nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr a má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Pokiaľ sa týka podmienok úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody, zdôraznila, že sú to tieto podmienky: 1.)Nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup 2.)Vznik škody 3.) Príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou Ad a.) Rozhodnutie o poverení exekútora po 15 dňovej lehote Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. K nesprávnemu úradnému postupu uviedla, že prax ukázala už dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c./ zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Prejavilo sa to vo veľkom počte nezákonných exekúcií. V tomto smere je dôležitý rozsudok Súdneho dvora EÚ ( Asturcom C 40/08) ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. Unáhlené konanie zo strany súdov by mohlo viesť k nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu prípadu. Poukázala na znenie ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného od 1.6.2011 a § 41 ods. 2 písm. d./ Exekučného poriadku a uviedla, že z týchto ustanovení jednoznačne vyplýva skutočnosť, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom
titule. Toto znenie je účinné od 1.6.2011, kedy bol exekučný poriadok novelizovaný zákonom č. 102/2011 Z.z. čo znamená, že akýkoľvek nárok žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15 dňovej lehote v namietanom exekučnom konaní začatom po 1.6.2011 nemá žiadnu oporu v zákone. Ak bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd po 1.6.2011 nárok je v tejto časti neopodstatnený. Pred 1.6.2011 § 41 ods. 2 písm. d./ Exekučného poriadku znel: „Vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.“ V samotnej dôvodovej správe je k novelizovanému ust. § 41 ods. 2 písm.d./ Exekučného poriadku uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojím autentickým výkladom aj Národná rada SR ako zákonodarný zbor. Skutočnosť, že sa do formulácie vložili slová : „ Rozhodnutí rozhodcovských súdov“ predstavovala len explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo mýlnym interpretáciám tohto ustanovenia. Argumentácia žalobcu je v interpretácii toho čo zamýšľal zákonodarca nefundovaná a nepravdivá, a § 41 ods. 2 písm.d./ Exekučného poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj pred 1.6.2011. Poukázala ďalej na judikatúru Ústavného súdu SR, rozhodnutie sp.zn. 1 ÚS 16/02, ktorá konštatuje, že : „ pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem „ zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v článku 48 ods. 2 Ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. Z uvedeného vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu, najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Ad b.) Existencia prieťahov v konaní
V zmysle ust. § 9 ods. 2 cit. zák. 514/2003 Z.z. súd konajúci o náhrade škody môže pri jej posudzovaní vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavovania sťažnosti, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca si vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia, ani povinnosť ich preukázania. Súd konajúci o náhrade škody by mohol pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní
v prípade ak by tieto boli konštatované predsedom súdu alebo Ústavným súdom SR. Žalovaná preto nepovažuje za preukázanú ani existenciu prieťahov v konaní. Ďalej vznáša hmotnoprávnu námietku premlčania v súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Poukázala na ust. § 19 ods. 1 cit. zák. 514/2003 Z.z., v zmysle ktorého právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia ( oznámenia rozhodnutia.) Zo skutkových okolností uvádzaných v žalobe vyplýva, že k nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu malo dôjsť v období pred marcom 2009. Lehota na uplatnenie tohto nároku uplynula po 3 rokoch od momentu uplynutia 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, preto vznáša námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009. K materiálnej škode Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je o.i. nevyhnutné preukázanie existencie škody. Žalobca v žalobách neuvádza, či predmetné vecné náklady predstavujú skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami/skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok. Od tejto povinnosti žalobcu neodbremeňuje ani množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní. Poukázal na to, že spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi nepochybne ku svojej činnosti potrebuje a využíva informačný systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov. Požadovať paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a účelové.
Skutočnú škodu je potrebné preukázať listinami/skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčísľovaniu škody zo strany žalobcu a preskúmanie predmetného nároku je znemožnené. K nemajetkovej ujme Poukázal na znenie ust. § 17 zák. č. 514/2003 Z.z. a v intenciách týchto ustanovení poukázal na dve skutočnosti. V prvom rade je potrebné povedať, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické, a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. Pokiaľ žalobca poukazoval na viacero nálezov Ústavného súdu, je tiež potrebné uviesť, že Ústavný súd SR pri rozhodovaní vychádza aj z významu sporu, a tiež prihliada na to, či sťažnosť predsedovi súdu viedla k náprave. Pokiaľ žalobca tento prostriedok nevyužil, je neprijateľné, aby sa priznávala náhrada nemajetkovej ujmy podľa vybratých nálezov Ústavného súdu, keď predseda súdu nemal možnosť prípadnú nápravu zjednať. V druhom rade je potrebné uviesť, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických a fyzických osôb je odlišný. Žalobca zároveň opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenie práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Žalovaná preto nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, žeby sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Ďalej zdôraznila aspekt prihliadnutia na dobré mravy a tiež na prihliadnutie na poškodenú osobu. V tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a v povedomí, ktoré okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou činnosťou je vytvorené. Poukázala na to, že v posledných rokoch všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv. Potrebu ochranu práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úveroch. Praktiky žalobcu sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu európskej komisie, súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu 20 C 254/2012
- 7 -
ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízko príjmových osôb. V takom prípade súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie žalobcu, a to najmä aj v prípade návrhu na vykonanie exekúcie, kde v prípade žalobcu automaticky nastáva zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenia práva spotrebiteľa (povinného v exekučnom konaní.) Uvedené má vplyv aj na otázku samotného posúdenia nesprávneho úradného postupu, nakoľko súdy musia obzvlášť opatrne zvažovať, či poverenie vydajú alebo nevydajú, s čím je spojená vyššia časová náročnosť konania procesného úkonu súdom. S prihliadnutím na popísanú charakteristiku podnikateľskej činnosti žalobcu považuje žalovaná za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, kedže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť práve v spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaná zastáva názor, že žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. K príčinnej súvislosti Citoval zák. ust. § 5, § 9 zák.č. 514/2003 Z.z. a uviedol, že podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť je priama väzba javov, v rámci ktorého jeden jav ( príčina) vyvoláva druhý jav ( následok.) V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná ( sama je následkom niečoho) a každý ňou spojený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej causalite. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený. Nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Žalovaný zastáva názor, že žalobca nepreukázal, žeby činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu a uplatňovanou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Zastáva stanovisko, že stav, v ktorom sa žalobca ocitol si zavinil sám, a to spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv. Žalobca si uplatňuje neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky či už v podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy.
Súd nariadil pojednávanie na deň 16.1.2015. Žalovaná svoju neprítomnosť ospravedlnila a súhlasila, aby súd pojednával v jej neprítomnosti. Právny zástupca žalobcu elektronickým podaním prijatým tunajším súdom dňa 9.1.2015 o 15.10 hod. žiadal zrušiť pojednávanie z dôvodu, že 1.) v tomto konaní podal návrh na prerušenie konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach , ktoré navrhla položiť SR, zast. MS SR, v konaní o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie prebiehajúcemu na Okresnom súde v Prešove pod sp.zn. 7C/6/2010 a 2.) doposiaľ mu nebolo doručené rozhodnutie súdu o nevylúčení sudcu. Súd k bodu 1.) konštatuje, že v tomto konaní návrh na prerušenie konania súdu doručený nebol, preto nemal o čom rozhodovať. K bodu 2.) sa súd už vyššie v odôvodnení rozsudku vyjadroval. Súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti účastníkov, vykonal dokazovanie a rozhodol.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa v spise sa nachádzajúcimi listinnými dokladmi a to : znaleckým posudkom č. 1/2004 Ekonomickej univerzity v Bratislave, oboznámením sa s obsahom spisu tunajšieho súdu sp.zn. 38 Er/1981/2011 a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový a právny záver:
Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp.zn. 38 Er/1981/2011 súd zistil, že na tunajší súd dňa 1.8.2011 bola doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka č. 60, Bratislava. K uvedenej žiadosti bola pripojená zápisnica, spísaná pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým Exekútorským úradom v Bratislave zo dňa 25.5.2011, zmenka, vystavená v Košiciach dňa 4.5.2009, zmluva o úvere, uzatvorená dňa 4.5.2009, medzi spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. ako veriteľom a A. Š., ako dlžníkom, rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 11.4.2011, sp.zn. SR 02140/11 a výpis Obchodného registra. Okresný súd Košice II v predmetnej exekučnej veci rozhodol dňa 9.8.2012 uznesením tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Z uvedených skutkových zistení vyplýva záver, že pokiaľ žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená dňa 1.8.2011 15 dňová lehota pripadá na deň 16.8.2011, a teda súd rozhodol v 15 dňovej lehote.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, platného od 1.6.2011 „súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zák.č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom do 15 dní od doručenia žiadosti, písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c./ d./. Ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Ustanovenie § 41 ods. 2 písm.d./ Exekučného poriadku znie: „vykonateľných rozhodnutí Rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierom nimi schválených.
Súd si vykladá vyššie citované uznesenia Exekučného poriadku tak, že z jeho gramatického výkladu vyplýva jednoznačný záver, že 15 dňová lehota sa vzťahuje iba na prípady, kedy súd poverí exekútora vykonaním exekúcie a táto lehota sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia, napriek tomuto výkladu však zo skutkových zistení z obsahu spisu tunajšieho súdu 38 Er 1981/2011 vyplýva, že súd rozhodol v 15 dňovej lehote, nakoľko zamietajúce uznesenie vydal dňa 9.8.2011 t.j. v 15 dňovej lehote odo dňa doručenia žiadosti o udelenie o udelenie poverenia tunajšiemu súdu, lehota preto bola dodržaná, napriek tomu, že pre takéto rozhodnutie zákon žiadnu lehotu neustanovuje.
Kedže žalobca v žalobe o.i. namietal aj nezákonnosť opätovného posúdenia svojho práva na zaplatenie dlhu, t.j. spochybňoval opodstatnenosť postupu exekučného súdu, ktorý
pri posudzovaní a rozhodovaní o žiadosti preskúmaval aj exekučný titul, k tomuto súd zaujíma nasledovné stanovisko: V danom prípade išlo o preskúmavanie rozhodcovského rozsudku, vydaného Stálym rozhodcovským súdom, predmetom ktorého bola pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o úvere. Jedná sa o práva zo spotrebiteľskej zmluvy. Exekučný súd je oprávnený preskúmať rozhodcovský rozsudok aj čo do materiálnej správnosti ( z hľadísk podľa ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, zák. č. 244/2002 Z..Z.) Exekučný súd je povinný v každom štádiu vedenia exekúcie dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady na vedenie exekúcie, je povinný skúmať, či podklad na základe ktorého sa exekúcia vedie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku. Námietka navrhovateľa,že exekučný súd nebol oprávnený preskúmavať rozhodcovské rozhodnutie, a tým prekročil svoje právomoci, nie je podľa názoru súdu dôvodná, aj s poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR, ako aj rozhodnutia NS SR ( IV.ÚS 60/2011-13, sp.zn. 3 Cdo 146/2011, 3 MCdo11/2010, 5 Cdo291/2010,) podľa ktorých vnútroštátny súd má povinnosť „ex offo“ preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. V tomto smere súd poukazuje aj na rozhodnutia v procesnom konaní tunajšieho súdu 35 Er 2440/2012, konkrétne uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.5.2013 ( 12 CoE/434/2012 ), kedže oprávnený aj v rámci exekučného konania namietal postup exekučného súdu a krajský súd o.i. uviedol, že práve ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, obsahuje osobitný prieskumný inštitút, a to prieskumnú právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje exekučnému súd zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd je oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak ako keby právoplatný nebol, a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Pri skúmaní či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej exekučnej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva z viacerých rozhodnutí NS SR ( uznesenie zo dňa 9.2.2012 sp.zn. 3 Cdo 122/2011) v ktorom NS SR konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označil za exekučný titul rozsudok Rozhodcovského súdu je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.
V danom prípade preto nemožno hovoriť o nesprávnom úradom postupe exekučného súdu. Posúdenie zákonnosti exekučného titulu je činnosť, ktorá má svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, v danom prípade v zamietnutí žiadosti súdneho exekútora. Preto pokiaľ navrhovateľ namieta nezákonnosť postupu súdu, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, namieta tým pádom nesprávnosť takéhoto rozhodnutia. Pod pojem nesprávny úradný postup môžeme zahrnúť iba iné než rozhodovacie činnosti štátnych orgánov. V danom prípade ide zo strany žalobcu o namietanie samotného rozhodnutia a preto nemožno hovoriť o nesprávnom úradnom postupe. V závere odôvodnenia súd poukazuje aj na právne názory obsiahnuté v judikatúre Európskeho súdneho dvora
a to konkrétne v právnej veci Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16.11.2010, v ktorom Súdny dvor v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť ( aj bez návrhu) posúdiť nekalú povahu podmienky, obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou vnútroštátneho súdu určiť, si sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle čl. 3 a 4 Smernice 93/13/EHS a v prípade kladnej odpovede je úlohou súdu vyvodiť všetky právne dôsledky, ktoré z toho vyplývajú s cieľom zabezpečiť, že spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou. V danom prípade na základe toho, že bolo preukázané, že exekučný súd v 15 dňovej lehote rozhodol a že jeho postup nie je nesprávnym úradným postupom, neboli splnené podmienky zodpovednostného vzťahu v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. t.j. podľa zásady úspešnosti, ale kedže úspešnému odporcovi priamo v konaní trovy nevznikli, a ani si ich neuplatňoval, vyslovil súd, že mu náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach ( § 204 ods. 1 O.s.p.) V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a.)v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b.)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c.) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d.) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e.) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a) f.) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.1,2 O.s.p.)
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.)