Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-9-2021.pdf
PDF · 116.84 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/9/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou v spore žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, konajúc poverenou JUDr. Annou Ščurovou, proti žalovanému: Y. S., E.. XX.F.I. XXXX, I. J. XXX, XXX XX D., zastúpeného: Advokátskou kanceláriou Ivana Syrového, s.r.o. so sídlom Kadnávrova 83, 831 06 Bratislava, IČO: 47 232 765, konajúc povereným JUDr. Marošom Čelárom, o zaplatenie 32.884,20 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 32.884,20 eur spolu s úrokom z omeškania 5,0% ročne od 21.10.2020 až do zaplatenia na účet vedený v štátnej pokladnici č.: SK18 8180 0000 0070 0022 1649, VS: 2023001501, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.marca 2021 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy vo výške 32.884,20 eur s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný dňa 1.marca 2018 v I. v budove na D. Q.. vykonával demontáž výťahovej kabíny osobného výťahu zn. S., pričom pri zavesení výťahovej kabíny nad voľný priestor nedodržal bezpečnostné pokyny a technologické postupy uchytenia výťahovej kabíny, odstránil brzdný systém výťahu a následne výťahovú kabínu pripevnil oceľovým lanom a úväzom v oku prostrednej výstuhy stropu kabíny, následkom čoho došlo k odtrhnutiu kabíny a následnému pádu kabíny do výťahovej šachty. V čase pádu kabíny vykonával na výťahovej kabíne pomocné práce zamestnanec žalovaného Z. X., E.. X. X. XXXX, ktorý v dôsledku zrútenia výťahu utrpel zranenie, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie. Poškodený Z. X., E.. X. X. XXXX je poistencom žalobcu. Skutkový stav poškodenia zdravia bol zistený na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 3T/23/2020 z 18.augusta 2020. Žalobca vynaložil na zdravotnú starostlivosť' poskytnutú svojmu poistencovi v súvislosti s liečením jeho zranení, ktoré utrpel dňa 1. 3. 2018, celkové náklady vo výške 32.884,20 eur, a to spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky - 96,49 eur, ústavná starostlivosť - 21.921,00 eur, ambulantná pohotovostná služba - 39,17 eur, doprava - 32,48 eur, lekárenská zdravotná starostlivosť - 8.595,17 eur, špecializovaná ambulantná starostlivosť - 211 eur, všeobecná ambulantná starostlivosť - 1.988,45 eur. Žalobca listom zn. RP 20230015 z 30.septembra 2020 vyzval žalovaného na zaplatenie nákladov zdravotnej starostlivosti v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Žalovaný výzvu prevzal dňa 5.októbra 2020. Žalovaný v lehote splatnosti vyúčtované náklady zdravotnej starostlivosti neuhradil. Na pokus o zmier žalobcu nereagoval.
2. Žalovaný po doručení žaloby s prílohami, poučením, na výzvu súdu nereagoval. Na pojednávaní (13.01.2022, č.l. 44) uviedol, že namieta žalobou uplatnenú sumu, nakoľko si žalobca uplatňuje celé náklady na poskytnutie na zdravotnú starostlivosť napriek tomu, že to bolo práve konanie jeho poistenca, ktorý si výraznou mierou zapríčinil následky na svojom zdraví. Tvrdil, že konajúci trestný súd odkázal žalobcu (tam poškodeného) na civilný proces a aj pri ukladaní trestu zohľadnil, že ak by samotný poškodený rešpektoval predpisy na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci k takýmto následkom na zdraví by nedošlo. Poukázal na okolnosti vzniku škody, kedy počas prestávky žalovaný išiel na toaletu, ktorá bola o štyri poschodia vyššie a za ten čas poškodený p. X. sa presunul na zariadenie výťahu, aby tam mohol fajčiť. V budove bolo zakázané fajčiť a asi z lenivosti nechcel ísť tri poschodia dole mimo budovy. Počas prestávky sa p. X. vôbec nemal zdržiavať vo výťahu. Tiež poškodený odmietol použiť ochranné bezpečnostné prvky, ktoré pri výkone práce na výťahu sú povinné celý čas .
3. Na uvedené reagoval žalobca listom z 31.01.2022 (č.l. 49) v tom smere, že z rozhodnutia trestného súdu spoluzavinenie poškodeného poistenca žalobcu nie je zrejmé. Súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin (§ 193 Csp). Preto s odkazom na § 9 ods. 7 písm. c) zákona č. 580/2004 Z.z. si uplatnil svoj žalobný nárok.
4. Súd predmetnú vec prejednal na pojednávaní, na ktorom vykonal dokazovanie dôkazmi navrhnutými stranami sporu.
5. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 3T/23/2020-407 z 18.08.2020 okrem iného vyplýva, že žalovaný bol uznaný vinným z nedbanlivostného prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, za čo bol podmienečne odsúdený na dvojročný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou na tri roky. Poškodený (tu žalobca) bol odkázaný na civilný proces podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku. Zo skutkovej vety tohto rozsudku je zrejmé, že žalovaný dňa 1.3.2018 v čase okolo 16.15 hod v polyfunkčnej v budove na D. ulici v I., počas vykonávania stavebných prác pre spoločnosť I. S..X..F.., Š. XXXX/XB I. na základe objednávky č. XXX/XX/XXXX vykonával demontáž výťahovej kabíny osobného výťahu zn. S., pričom pri zavesení výťahovej kabíny nad voľný priestor nedodržal bezpečnostné pokyny a technologické postupy uchytenia výťahovej kabíny, odstránil brzdný systém výťahu a následne výťahovú kabínu pripevnil oceľovým lanom a úväzom v oku prostrednej výstuhy stropu kabíny, pričom podľa záverov znaleckého posudku kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Bratislave pod č.k. ČES: PPZ-KEU-EXP-BA 2018/3185 vyplynulo, že úlohou výstuhy stropu kabíny malo byť len držať tvarovú stabilitu stropu kabíny a nie prenášať celú hmotnosť kabíny aj s prepravovaným bremenom, následkom čoho došlo k odtrhnutiu kabíny a následnému pádu kabíny do výťahovej šachty, pričom jeho zamestnanci poškodení C. L. a Z. X., ktorí vykonávali v tom čase na výťahovej kabíne pomocné práce v dôsledku zrútenia výťahu podľa záveru znaleckého posudku č. 17/2018 znalca z odboru zdravotníctvo, farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia MUDr. Rudolfa Sokola konkrétne poškodený Z. X. utrpel zranenia: polytraumu, ťažké pomliaždenie pľúc vľavo, prítomnosť krvi a voľného vzduchu v pohrudničnej dutine, prítomnosť krvi v osrdcovníku, traumatické roztrhnutie sleziny s krvácaním do dutiny brušnej, zlomeninu lopatky, blokovú zlomeninu rebier VI-X vľavo, zlomeninu priečneho výbežku stavca Th 12 vľavo bez posunu, pomliaždenie mäkkých častí hrudníka II St. otvorenú dislokovanú trieštivú zlomeninu I. st. ľavého predkolenia v dolnej tretine, pomliaždenie mäkkých častí ľavého predkolenia I st., ktoré zranenia si u poškodených vyžiadali dobu liečenia.
6. Z vyčíslenia nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť pri poškodení zdravia poškodeného Z. X., E.. X.L. XXXX (č.l. 4) vyplýva rozpis nákladov, ktoré boli vyčíslené v súrne vo výške 32.884,20 eur a spočívali najmä v dopravnej službe, všeobecnej ambulantnej starostlivosti, špecializovanej ambulantnej starostlivosti, ústavnej (lôžkovej) starostlivosti, ambulantnej pohotovostnej služby.
7. Z výzvy na úhradu z 30.09.2020 (č.l. 7) vyplýva, že žalovaný bol žalobcom vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy z titulu regresnej náhrady, ktorú žalobca vynaložil na zdravotnú starostlivosť poškodeného, ktorú aj riadne rozpísal vrátane skutkového stavu. Žalovaný bol zároveň upozornený, že ak v lehote do 15 dní nezaplatí dlžnú sumu, žalobca si bude uplatňovať aj úrok z omeškania. Predmetná výzva bola žalovanému doručená 05.10.2020.
8. Z pokusu o zmier z 01.03.2021 je zrejmé, že žalovanému bola pripomenutá splatnosť uplatnených nákladov na zdravotnú starostlivosť s opätovnou žiadosťou o ich úhradu do 15.03.2021 a pri nerešpektovaní ani tejto výzvy si žalobca uplatní nárok súdnou cestou.
9. Z výsluchu žalovaného (č.l. 54, z 19.05.2022 a z 09.01.2023) bolo zistené, že interný predpis na vyhodnotenie rizík nemal vypracovaný, jeho zamestnanci boli poučený ústne. Zamestnanci u neho pracovali brigádne. Ku dňu úrazu, poškodený u neho pracoval týždeň, nemal s ním podpísanú žiadnu pracovnoprávnu zmluvu. Svojich zamestnancov poučil, aby mali bezpečnostné prvky, napr. ak sa zavesí na kabínu a náhodou padne, tak nepadne dole ale ostane visieť. Na otázku či poučil poškodeného o demontáži a technologickom postupe demontáže výťahu, žalovaný uviedol, že poučil.
10. Z výsluchu svedka U. I. (č.l. 57 rub, z 26.09.2022) bolo zistené, že žalovaného pozná, je ich subdodávateľom. Keď sa stala tá udalosť, ona tam prítomný nebol, len potom sa dostavil. Telefonoval mu žalovaný, že čo sa stalo a preto tam išiel. Žalovaný si zabezpečil pomocnú pracovnú silu pri demontáži výťahu. Títo pomocníci odoberali materiál a podávali potrebné náradie a výstroj žalovanému. Samotnú prácu vykonával žalovaný. Jeden z tých pracovníkov, p. L., vôbec nemal čo robiť na výťahu, jeho náplňou bolo odkrývať uzávery dverných otvorov, odoberať zdemontovaný materiál a po ukončení týchto prác mal zabezpečiť dverný otvor, aby nedošlo k pádu niekoho. Ten druhý brigádnik, p. X. bol na kabíne výťahu, mali všetky ochranné a bezpečnostné prvky, boli zabezpečení a mal pomáhať pridržať žalovaného, podávať mu náradie a odoberať demontovaný materiál. Takto to bolo stanovené a boli poučení náplňou práce pri demontáži. P. X. bol na plošine výťahu. Pri ich poučení svedok nebol prítomný. Pracovné pokyny im dával žalovaný. Svedok v ten deň bol dvakrát kontrolovať, v akom stave prebiehajú montážne práce a usmerňuje pracovníkov, aby vykonávali svoju činnosť ako sa má. Prácu na pracovisku riadil žalovaný. V ten deň ich upozornil, že nemajú všetky bezpečnostné prostriedky v dostatočnej miere správne ukotvené. Upozornil aj žalovaného, aj poškodeného. Bezpečnostné pásy nemali správne ukotvené na pevnom bode výťahovej šachty, čo malo za následok, že poškodený nebol zachytený a padol. Upozornil ich, že je potrebné mať bezpečnostné ochranné pomôcky účinné, lebo keď nebudú dodržiavané BOZP, budú z pracoviska odvolaní. S týmto negatívom sa stretol až po čase nehody, v prechádzajúcich dňoch pracovali mimo výťahu. Prostriedkami ochrany boli popruhy, úväzy, poistné lano a karabíny, tiež prilby, tieto mali pridelené jeho spoločnosťou. O odovzdaní týchto vecí nemá záznam. Žalovanému bola vystavená objednávka na uvedený druh práce, žiadne detailné zápisy neboli. Pre vlastných zamestnancov a živnostníkov, ktorí pre nich pracujú, zabezpečovali všetky potrebné školenia. So žalovaným záznam o prevzatí pracoviska nemá. K technologickej obsluhe výťahu uviedol, že tieto žalovaný ovláda, nepotrebovali ku každej práci doložiť písomný doklad o poučení. Dokumentáciu o demontáži nemali. Nehody mu je ľúto, dalo sa jej predísť, keby boli dodržané všetky predpisy BOZP.
11. Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru č. PPZ- KEU-EXP-BA-2018/3185 (č.l. 190 vyšetrovacieho spisu vo veci Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 3T/23/2020) je zrejmé, že príčinou pádu kabíny výťahu bolo jej nesprávne a nedovolené zavesenie za prostrednú výstuhu stropu kabíny, ktorej úlohou malo byť len držať tvarovú stabilitu stropu kabíny a nie prenášať celú hmotnosť kabíny aj s prepravovaným bremenom. Pôvodné nosné trakčné laná boli z kabíny výťahu, resp. z jej nosného rámu demontované už pred udalosťou a samotné zavesenie kabíny za prostrednú bolo len provizórnym zavesením kabíny počas demontáže vodiacich koľajníc kabíny a protizávažia zo steny šachty.
12. Žalovaný, okrem písomnej výzvy súdu, bol vyzvaný aj na pojednávaní na predloženie ním tvrdených skutkových okolností (č.l. 54 rub, dňa 19.05.2022), ohľadne poučenia poškodeného o BOZP pri práci s výťahmi s technologickým postupom pri demontáži výťahov, BOZP pri výškach, o pridelení prostriedkov osobného zabezpečenia, o vykonaní kontrolnej činnosti dodržiavania predpisov BOZP na pracovisku, interný predpis o posúdení rizík. V tomto smere listiny nepredložil, ani nenavrhol iné dôkazné prostriedky.
13. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení (ďalej len „zákon č. 580/2004 Z. z.“) poistenec na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je povinne verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona (ďalej len "verejne zdravotne poistená").
14. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, poistenec má právo na úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2004/580/20230101> ak ďalej nie je ustanovené inak.
15. Podľa § 9 ods. 7 písm. c) zákona č. 580/2004 Z.z., zdravotná poisťovňa má právo uplatniť svoj nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním.
16. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 581/2004 Z.z.“), zdravotná poisťovňa je akciová spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky založená na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia na základe povolenia na vykonávanie verejného zdravotného poistenia (ďalej len „povolenie").
17. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z., zdravotná poisťovňa uhrádza na základe zmlúv uzatvorených podľa § 7 poskytnutú zdravotnú starostlivosť v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom podľa dohodnutej ceny [§ 7 ods. 9 písm. c/ alebo písm. e/], ak tento zákon neustanovuje inak. Podkladom na úhradu zdravotnej starostlivosti je finančné zúčtovanie podľa § 8aa, ak sa zdravotná poisťovňa s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti (§ 7 a 7a) nedohodnú inak.
18. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "Občiansky zákonník") záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
19. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
20. Predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou.
21. Na základe vykonaného dokazovania bol zistený skutkový a právny stav veci takto: Žalobca si uplatnil nárok na náhradu nákladov, ktoré vynaložil na zdravotnú starostlivosť svojho poistenca, p. X., ktorý pracoval pre žalovaného na demontáži výťahu. Žalovaný nenahlásil svojho zamestnanca na príslušné úrady, svoju povinnosť zamestnávateľa tým nesplnil. Výsluchom žalovaného (bod 9. odôvodnenia) však bolo zistené, že poškodený pre žalovaného pracoval cca týždeň. Žalovaný taktiež nepreukázal, že má spôsobilosť vykonávať demontáž výťahov, ani že svojho pomocníka poučil o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v zmysle zákon č. 124/2006 Z. z. Tiež bolo znaleckým posudkom (bod 11. odôvodnenia) preukázané, že žalovaný poškodenému - poistencovi žalobcu z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, totiž nedovolene a nesprávne zabezpečil výťah, v dôsledku čoho tento padol aj s jeho zamestnancom, ktorý v dôsledku toho utrpel zranenia, pričom bol odkázaný na zdravotnú starostlivosť. Žalobca za poskytnutú zdravotnú starostlivosť riadne zaplatil a túto skutočnosť žalovaný ani nerozporoval.
13. Platí totiž ustanovenie podľa § 151 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. V zmysle § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
14. Podľa § 193 tretej vety CSP, súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
15. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 3T/23/2020-407 z 18.08.2020 mal súd jednoznačne preukázané zavinené protiprávne konanie žalovaného. Súd mal ďalej z rozsudku za preukázané, že tohto konania sa žalovaný dopustil voči poškodenému - poistencovi žalobcu. Z rozsudku takisto vyplýva, že v dôsledku protiprávneho konania žalovaného utrpel poškodený ťažkú ujmu na zdraví. Z rozsudku vyplýva, že súd odkázal žalobcu s nárokom na náhradu škody na civilný proces (§ 288 ods. 1 Trestného poriadku).
16. V dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného - spáchaním prečinu (bod 5 odôvodnenia) vznikol žalobcovi regresný nárok titulom úhrad za poskytnutú zdravotnú starostlivosť svojej poistencovi. Totiž žalovaný svojim protiprávnym konaním poškodil zdravie poistencovi žalobcu, v dôsledku čoho žalobca hradil poskytovateľom zdravotnej starostlivosti úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Súd bol v tomto prípade viazaný právoplatným rozhodnutím o tom, že bol spáchaný prečin nedbanlivostným konaním žalovaného, že poškodenému spôsobil ťažkú ujmu na zdraví. Ergo medzi stranami vznikol záväzkovo - právny vzťah, na základe ktorého žalobca poskytol svojmu poistencovi
- poškodenému zdravotnú starostlivosť v dôsledku protiprávneho konania žalovaného. Za poskytnutie tejto zdravotnej starostlivosti bol preto žalobca ako jej poskytovateľ oprávnený požadovať od žalovaného úhradu nákladov (bod 6. odôvodnenia) spojených s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou zmysle § 9 ods. 7 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov. Žalobca vyzval (bod 7. odôvodnenia) žalovaného na zaplatenie nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, na ktorú žalovaný nereagoval a dlh neuhradil ani sčasti.
17. Právo zdravotnej poisťovne podľa § 9 ods. 7 písm. c/ zákona č. 580/2004 Z.z. je tzv. regresným právom (nárokom), v zmysle ktorého prináleží zdravotnej poisťovni právo uplatniť si voči tretej osobe nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť (za predpokladu, že došlo k zavinenému protiprávnemu konaniu tretej osoby), je hmotnoprávnym nárokom poisťovne voči tretej osobe vyplývajúci z osobitných právnych predpisov, a nie je právom na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Základom tohto regresného nároku je systém verejného zdravotného poistenia, v rámci ktorého žalobca poskytol svojmu poistencovi (poškodenému p. X.) zdravotnú starostlivosť v súvislosti so zraneniami utrpenými pri demontáži výťahu vykonávanej žalovaným. Predmetná zdravotná starostlivosť má svoj finančný ekvivalent, ktorý je vyjadrený vo vyčíslení súvisiacich nákladov. V súdenej veci ide celkovo o sumu 32.884,20 Eur, ktorú výšku žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nerozporoval (ani z hľadiska časového rozsahu a konkrétnych foriem poskytnutej zdravotnej starostlivosti).
18. Zákonnými podmienkami pre vznik nároku zdravotnej poisťovne na dotknutú regresnú náhradu je jednak poskytnutie zdravotnej starostlivosti jej poistencovi a jednak skutočnosť, že k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia tohto poistenca došlo zavineným protiprávnym konaním tretej osoby. V súdenej veci obe podmienky boli naplnené. V danom prípade je aj tretie kritérium občianskoprávnej zodpovednosti splnené, a to príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, resp. v tomto prípade vynaložené prostriedky na zdravotnú starostlivosť poistenca.
19. Primárnou otázkou v súdenej veci bolo tiež posúdenie toho, či pri rozhodovaní o tomto regresnom nároku zdravotnej poisťovne je potrebné zisťovať a následne prihliadať na mieru spoluzavinenia poškodeného - poistenca zdravotnej poisťovne na následkoch (škode na zdraví) spôsobenej mu pri výkone práce, ktorú zavinil žalovaný alebo nie. Totiž jedinou obranou žalovaného bolo práve spochybnenie nároku žalobcu len z titulu, že poistenec sa mal podieľať na zavinení, resp. mal by byť spoluzodpovedný, pretože tiež nerešpektoval predpisy o ochrane a bezpečnosti zdravia pri práci.
20. Súd dospel k záveru, že v posudzovanom prípade vychádzajúc z charakteru uplatňovaného nároku, ktorý nie je nárokom na náhradu škody, nemožno subsidiárne aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa náhrad škody, a teda ani skúmať existenciu a rozsah (prípadného) spoluzavinenia osoby poškodeného.
21. Je nepochybné, že ide o nárok vzniknutý v oblasti verejného práva, čo už zo svojej podstaty vylučuje aplikáciu inštitútov súkromného práva, ako spoluzavinenie na vzniku škody. Otázka miery spoluzavinenia poškodeného sa nezisťuje, totiž významným a rozhodujúcim je samotný fakt, že tretia osoba protiprávnym konaním spôsobila úraz, resp. iné poškodenie zdravia poistenca žalobcu a žalobca z titulu verejného práva musel poskytnúť nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť v dôsledku jeho poškodeného zdravia práve spôsobeným týmto protiprávnym konaním.
22. Navyše použitie prívlastku „zavineným“ - popri prívlastku „protiprávnym“ - nesmeruje k zisťovaniu rozsahu (spolu)zavinenia poškodeného, ale je zdôraznením zodpovednosti tretej osoby za jeho protiprávne konanie, pričom zavinenie je spravidla konštatované v inom samostatnom súdnom alebo administratívnom (napr. priestupok) konaní.
23. V súvislosti s uplatňovaným nárokom nemožno opomenúť, že žalobca je zdravotnou poisťovňou, ktorej postavenie upravuje zákon č. 581/2004 Z.z., v zmysle ktorého zdravotná poisťovňa je akciová spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky založená na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia na základe povolenia na vykonávanie verejného zdravotného poistenia. Do činnosti zdravotnej poisťovne patrí okrem iného aj uhrádzať poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a zariadeniam sociálnych služieb a zariadeniam sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť (§ 6 ods. 1 písm. h/ zákona č. 581/2004 Z.z.). Zdravotná poisťovňa spravuje prostriedky verejného zdravotného poistenia, ktoré nie sú jej majetkom, v dôsledku čoho nemôže byť naplnený inštitút náhrady škody v zmysle ktorého škoda je majetková ujma a následkom škodovej udalosti je zmenšenie majetku poškodeného. Zdravotná poisťovňa vystupuje ako subjekt verejného práva, ktorý rozdeľuje alokované - pridelené prostriedky zdravotného poistenia poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Navyše má vlastnú samostatnú kontrolnú činnosť ako aj dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Vzhľadom na fakt, že vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami (§ 2 ods. 2 zákona č. 580/2004), je zrejmé, že ak si zdravotná poisťovňa regresný nárok úspešne neuplatní, tak na to doplatia ostatní poistenci, ktorí ako príjemcovia zdravotnej starostlivosti budú ukrátení tým, že na náhradu nákladov zdravotnej starostlivosti osoby poškodenej protiprávnym konaním inej osoby, bude použitá aj časť ich platieb poistného.
24. Opačný záver tvrdený, hoc nepodložený žalovaným, v zmysle ktorého zdravotná poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu nákladov zdravotnej starostlivosti svojho poistenca v súvislosti s poškodením zdravia poistenca alebo jeho úrazom v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania v rozsahu podľa miery zavinenia s tým, že pri rozhodovaní o výške tohto nároku treba zohľadniť prípadné spoluzavinenie poškodeného na vzniku škody podľa § 441 Občianskeho zákonníka, nemožno podľa názoru súdu odvodiť ani z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúce sa regresného nároku.
25. Navyše práve žalovaným boli porušené predpisy tiež na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v zmysle zákona č. 124/2006 Z.z., totiž zamestnávateľ je povinný sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Pri porušení nie je možné vyviniť sa, že „ma nechcel poslúchnuť“. Žalovaný obdobne porušil aj pracovnoprávne normy (najmä § 177 Zákonníka práce a ďalšie), kedy mal zákonom uloženú povinnosť zaisťovať svojmu zamestnancovi pracovné podmienky bez ohrozenia života, zdravia a majetku. A v neposlednom rade takáto povinnosť vyplýva aj z Občianskeho zákonníka - najmä na úseku predchádzania možným škodám.
26. Súd musí tiež dodať, že žalovaným púhym popretím časti skutkového tvrdenia, a neuvedením vlastného tvrdenia, v tomto prípade ako mal byť poškodený súčinný pri nedbanlivostnom prečine ublíženia na zdraví (?), je takéto jeho popretie neúčinné a v tomto smere neuniesol procesnú obranu voči žalobe. K tomu v podstave navrhol len výsluch svedka (bod 10. odôvodnenia), ktorý však nepotvrdil verziu žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu, a už vôbec nie „spoluzavinenie“ poškodeného.
27. Súd preto po vykonaní dokazovania, zvážení vyššie uvedených úvah a z toho vyplývajúcom zistení dôvodnosti žaloby, mu plne vyhovel.
28. Podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
29. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
30. Z konštantnej judikatúry (napr. rozhodnutia NS SR sp.zn.: 2Cdo/343/2009, 1Cdo/70/2009) vyplýva, že je nutné za právnu skutočnosť, s ktorou je spojený vznik nároku poisťovne domáhať sa takto vynaložených liečebných nákladov. Pričom vznikom takéhoto nároku je deň zaplatenia úhrady poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Teda okamihom zaplatenia príslušnej úhrady zdravotnou poisťovňou zdravotníckym zariadeniam, vzniká zdravotnej poisťovni právo na úhradu ňou uplatnených súm proti tretej osobe, ktorá svojim zavineným protiprávnym konaním spôsobila úraz alebo iné poškodenie zdravia u poistenca poisťovne.
31. Bolo zistené z vyčíslenia nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, že žalobca poskytovateľom zdravotnej starostlivosti zaplatil v období od 27.04.2018 do 10.01.2020 celkovú sumu vo výške 32.884,20 eur (č.l. 4 - 6). Žalobca si však uplatnil nárok až uplynutím lehoty na plnenie v zmysle výzvy z 30.09.2020, ktorú žalovaný prevzal dňa 05.10.2020, teda dňom 21.10.2020.
32. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
33. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. (účinného od 01.02.2013), ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
34. Vzhľadom na to, že žalovaný dlžnú sumu žalobcovi neuhradil v lehote splatnosti určenej výzvou žalobcu, t. j. do 20.10.2020, je v omeškaní s plnením peňažného dlhu. V zmysle citovaných ustanovení právnych predpisov má žalobca právo požadovať úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V tento deň bola úroková sadzba EBS 0,00%, teda výška úroku z omeškania k prvému dňu omeškania je 5% ročne. Z dôvodu omeškania žalovaného priznal súd žalobcovi aj zákonom stanovený úrok z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od 21.10.2020 (keďže tento nepredchádza prvému dňu omeškania) až do zaplatenia.
35. Po zhodnotení vo veci všetkých vykonaných dôkazov a na základe zistených skutočností, súd o uplatnenom nároku žalobcu rozhodol tak, ako je to podrobne špecifikované vyššie a uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
36. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanému týmto rozsudkom, je žalovaný povinný splniť v súlade s § 232 ods. 3 CSP do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
37. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. Keďže žalobca bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, súd mu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).