Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_61Ek-91-2022.pdf
PDF · 107.26 KB
No categories available
61Ek/91/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného G. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/ XX, XXX XX R., právne zastúpený Advokátska kancelária VEREB, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 916/3, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO 52 633 284 proti povinnej G. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX/XX, XXX XX R., toho času J. centrum, so sídlom C. 4, XXX XX Košice, právne zastúpená JUDr. Marta Šuvadová, advokátkou, Floriánska 16, 040 01 Košice, o vymoženie výživného s prísl., vedenom súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Blaškom, Exekútorský úrad Michalovce, Kpt. Nálepku 8, 071 01 Michalovce, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 61Ek/91/2022 zo dňa 21.07.2022 takto
rozhodol:
M e n í uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 61Ek/91/2022 zo dňa 21.07.2022 tak, že exekúciu v celom rozsahu zastavuje podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
odôvodnenie:
1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. 61Ek/91/2022 zo dňa 21.07.2022, ktoré vydal vyšší súdny úradník, návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 09.03.2022, ktorý bol označený ako „Námietky voči exekúcii sp. zn. 5EX 185/22“, povinná uviedla, že podáva námietky voči exekúcii, nakoľko suma je neprimerane vysoká z dôvodu, že rozsudok Okresného súdu Košice-okolie sp. zn. 19P/222/2017 platil pred materskou a rodičovskou dovolenkou povinnej, t. j. do narodenia syna povinnej dňa 05.06.2018 a ešte pol roka po jeho narodení. Povinná v tom čase podala návrh na zníženie výživného, nakoľko nebolo možné platiť takú sumu z materskej a rodičovskej dávky. Pojednávanie bolo v Spišskej Novej Vsi a povinnú zastupovala JUDr. Marta Šuvadová, Košice. Povinná uviedla, že posledný platný rozsudok si má súd vyžiadať z Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi, nakoľko ho nevie dokladovať, keďže ho nemá u seba. Výživné bolo určené pre oprávneného v sume 60,- eur mesačne. Povinná nevie o ďalšom rozsudku, ktorý by platil a stanovil, že je táto suma zmenená. O zvýšenie výživného sa musí znova podať na súd, pričom povinná nič neprevzala. Povinná ďalej uviedla, že od mája 2020 do decembra 2021 neplatila výživné z toho dôvodu, že sa spoločne hospodárilo. Oprávnený dostal viac než dosť (zariadenie do izby - posteľ, gauč, oblečenie, vreckové, všetko čo chcel). Bola len ústna dohoda, že povinná nebude dávať na účet, lebo povinná oprávnenému dávala všetko. Nakoniec povinná uviedla, že na oprávneného je od 17.01.2022 vedené trestné stíhanie na OR PZ Košice-okolie, vec je v štádiu riešenia. Ide o psychické týranie blízkej a zverenej osoby. Povinná je poškodená a dúfa, že zaslaním všetkých dôkazov dôjde k vyriešeniu veci. Ako prílohu k návrhu na zastavenie exekúcie povinná súdu predložila Zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 16.12.2021.
3. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že povinná vo svojom návrhu prezentuje celý rad nepravdivých skutočností. Exekučným titulom je rozsudok Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 19P/222/2015 zo dňa
17.05.2021, ktorý ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie nebol zmenený. Pokiaľ povinná argumentuje, že bol podaný návrh na zníženie výživného na Okresnom súdu Spišská Nová Ves, kde malo údajne prebehnúť pojednávanie, ide o zjavne nepravdivú informáciu, pretože miestne a vecne príslušný súd na zníženie výživného je Okresný súd Košice - okolie. Oprávnený uviedol, že ani z Okresného súdu Spišská Nová Ves, ani z Okresného súdu Košice - okolie mu nebol doručený žiaden návrh povinnej na zníženie výživného s výzvou na vyjadrenie, ani žiadne predvolanie na pojednávanie. Oprávnený ďalej uviedol, že od mája 2020 do decembra 2021 sa spoločne nehospodárilo, nakoľko otec oprávneného kupuje veci do domácnosti pre neho a pre oprávneného a jeho brata, pričom povinná kupuje veci pre seba a svojho syna. Pokiaľ povinná uviedla, že zakúpila vybavenie domu, tak ide o veci, ktoré oprávnený s otcom a bratom užívať nemôžu, toto vybavenie sa povinná snaží uskladniť v spálni, aby k nemu nemali žiaden prístup, takže nákup tohto vybavenia nie je v žiadnom prípade platbou výživného. Tvrdenie o kúpe oblečenia a o vreckovom je nepravdivé a aj preto tieto tvrdenia nevie povinná ničím preukázať. Vo vzťahu k trestnému oznámeniu oprávnený uviedol, že bol vypočutý v pozícii svedka a vyjadril sa ku všetkým nezmyselným obvineniam povinnej, ktoré sú z hľadiska tohto exekučného konania irelevantné. Vzhľadom na zjavnú nedôvodnosť návrhu povinnej na zastavenie exekúcie oprávnený navrhol tento návrh zamietnuť.
4. Následne vyšší súdny úradník konštatoval, že návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť.
5. Po konštatácii o dodržaní 15-dňovej zákonnej lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie vyšší súdny úradník pokračoval, že je nesporné, že exekučné konanie sa začalo dňa 10.01.2022, kedy oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - rozsudok Okresného súdu Košice - okolie, sp. zn. 19P/222/2015 zo dňa 17.05.2017, ktorý sa stal vykonateľným dňa 17.05.2017. Povinná bola exekučným titulom zaviazaná k povinnosti platiť oprávnenému na jeho výživu výživné vo výške 150,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc dňom 24.09.2015. Dlžné výživné za obdobie od 24.09.2015 do 17.05.2017 v celkovej sume 2.376,- eur súd povinnej povolil splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100,- eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod následkom straty výhody splátok. Oprávnený podal dňa 10.01.2022 návrh na vykonanie exekúcie, na základe ktorého sa od povinnej domáhal vymoženia zameškaného výživného ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie vo výške 2.780,- eur a bežného výživného vo výške 150,- eur. Oprávnený v rámci návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že povinná si svoju povinnosť uloženú exekučným titulom neplní od mája 2020, keď za obdobie máj 2020 až december 2021 uhradila na výživnom iba 220,- eur (dňa 03.01.2021 vo výške 110,- eur a dňa 03.01.2022 vo výške 110,- eur), takže dlžná suma je vo výške 2.780,- eur.
6. V tejto súvislosti súd poukázal na ust. § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), podľa ktorého sa výživné platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu, čo vyplýva i zo samotného účelu výživného, ktorým je hradenie priebežne sa vyskytujúcich potrieb oprávneného. Splatnosť výživného mesiac vopred je zákonom ustanovená kogentne, čím je zabezpečené, že v čase vzniku výdavkov má oprávnený k dispozícii prostriedky na ich úhradu, čo poskytuje oprávnenému určitú formu ochrany do budúcna. Pokiaľ ide o rozhodovanie o zameškanom výživnom, je súd povinný pri jeho vyčíslení vziať do úvahy tie plnenia, o ktorých má za preukázané, že ich povinný rodič poskytol oprávnenému v
posudzovanom období. Inými slovami povedané, pokiaľ sa v exekučnom konaní vymáha zameškané výživné za určité obdobie, je potrebné prihliadnuť k platbám za celé rozhodné obdobie.
7. Súd preskúmal návrh povinnej na zastavenie exekúcie ako aj ďalší spisový materiál a dospel k nasledujúcim zisteniam. Povinná svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodňuje v prvom rade skutočnosťou, že podala návrh na zníženie výživného, v dôsledku čoho bolo výživné pre oprávneného určené sumou 60,- eur mesačne. Povinná však súdu rozhodnutie o znížení výživného nepredložila, nakoľko ho podľa svojho tvrdenia nemá u seba, a preto si ho má súd vyžiadať z Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi. Súd v tejto súvislosti uviedol, že povinná v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedla ani spisovú značku konania, v ktorom malo byť vydané takéto rozhodnutie, pričom dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Predmetná exekúcia je vedená na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým súd povinnú zaviazal k povinnosti platiť oprávnenému na jeho výživu výživné vo výške 150,- eur mesačne. V prípade, že povinná tvrdí, že došlo k zníženiu výšky výživného, ktoré je povinná platiť oprávnenému, je na povinnej, aby túto skutočnosť preukázala a predložila súdu rozhodnutie, ktorým súd rozhodol o znížení výživného.
8. Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie ďalej uviedla, že od mája 2020 do decembra 2021 neplatila výživné z dôvodu, že sa spoločne hospodárilo a oprávnený od povinnej dostal zariadenie do izby - posteľ, gauč, a tiež oblečenie a vreckové). Povinná tvrdí, že medzi ňou a oprávneným prebehla ústna dohoda, že nebude oprávnenému zasielať výživné na účet, nakoľko oprávnený mal všetko zabezpečené. Povinná však súdu nepreukázala žiadne úhrady týkajúce sa nákupu vybavenia izby oprávneného, či oblečenia. Oprávnený naopak uviedol, že povinná kupuje veci len pre seba a svojho ďalšieho syna a veci, ktoré povinná kúpila ako vybavenie domu, oprávnený nemôže užívať. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že povinná bola exekučným titulom zaviazaná k povinnosti platiť oprávnenému na jeho výživu výživné vo výške 150,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca počnúc 24.09.2015. Dlžné výživné za obdobie od 24.09.2015 do 17.05.2017 v celkovej sume 2.376,- eur súd povinnej povolil splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100,- eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod následkom straty výhody splátok. Z toho vyplýva, že veci, ktoré, povinná údajne zabezpečila pre oprávneného, predstavujú plnenie nad rámec výživného, ku ktorému bola povinná zaviazaná exekučným titulom. Dlh, ktorý povinnej vznikol na výživnom, nie je možné znížiť o hodnotu týchto vecí, nakoľko náklady vynaložené na zaobstaranie daných vecí nemajú povahu výživného a nie je možné ich započítať na dlžné výživné. Súd v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/150/2019 zo dňa 30.01.2020: „pokiaľ je povinnému rodičovi rozhodnutím súdu uložená povinnosť prispievať na výživu oprávneného maloletého dieťaťa, je táto povinnosť splnená poukázaním určených finančných prostriedkov na účet osoby oprávnenej preberať výživné pre maloleté dieťa, t. j. v tomto prípade matky detí, avšak za splnenie takejto povinnosti nie je možné považovať naturálne plnenia povinného rodiča, t. j. nákup rôznych vecí pre dieťa alebo úhrady rôznych poplatkov, iba ak by sa na tom obaja rodičia výslovne dohodli. Povinnému rodičovi totiž nevzniká ďalšia povinnosť uhrádzať akékoľvek potreby dieťaťa, nakoľko rodič oprávnený preberať výživné je povinný spolu so svojím podielom na výživnom z určeného výživného uhradiť všetky odôvodnené potreby dieťaťa. Výživné preto má byť určené tak, aby odôvodnené potreby dieťaťa mohli byť uspokojené jednak z určeného výživného od povinného rodiča s primeraným podielom druhého rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti s tým, že vyživovacia povinnosť tohto rodiča sa čiastočne alebo úplne (v závislosti od konkrétneho prejednávaného prípadu) kompenzuje jeho osobnou starostlivosťou o dieťa primeranou veku dieťaťa. Rovnako plnenia počas styku rodiča s dieťaťom, prípadné dary a dovolenky nemajú charakter plnenia vyživovacej povinnosti.“ Vzhľadom na vyššie uvedené tvrdenie povinnej, že od mája 2020 do decembra 2021 nebola povinná platiť výživné, nakoľko oprávnenému v tomto období zabezpečovala hmotné veci a vreckové neobstojí a nezakladá dôvod na zastavenie exekúcie.
9. Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie nakoniec uviedla, že voči oprávnenému je od 17.01.2022 vedené trestné stíhanie na OR PZ Košice - okolie pre psychické týranie blízkej a zverenej osoby. Je však nutné konštatovať, že táto skutočnosť je pre posúdenie dôvodnosti vedenia predmetnej exekúcie bez právneho významu, a preto sa ňou súd bližšie nezaoberal.
10. Zastavenie exekúcie má byť výsledkom porušenia ktoréhokoľvek z princípov exekučného konania na základe dôvodov výslovne uvedených v zákone. Exekučný poriadok presne vymenúva dôvody, kedy je možné zastavenie exekúcie súdom. Povinná teda nepreukázala, že po vzniku exekučného titulu nastali
okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, takisto nepreukázala zrušenie exekučného titulu a zároveň nepreukázala existenciu iných skutočností, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu. Exekúcia je voči povinnej vedená dôvodne, nakoľko povinná si povinnosť uloženú v exekučnom titule voči oprávnenému dobrovoľne nesplnila a zároveň neuniesla dôkazné bremeno a neuviedla dôvod, pre ktorý by mal súd jej návrhu na zastavenie exekúcie vyhovieť a exekúciu voči nej zastaviť. Súd teda po preskúmaní návrhu povinnej na zastavenie dospel k záveru, že návrh povinnej je v celom rozsahu nedôvodný. Na základe vyššie uvedených skutočností súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
11. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citujúc ust. § 48 ods. 2 prvá veta, § 61k ods. 1 písm. d), § 61k ods. 2, § 61k ods. 3, § 61k ods. 4, § 61k ods. 5, § 61l ods. 3 a § 201 Exekučného poriadku.
12. Proti tomuto uzneseniu podala povinná prostredníctvom právnej zástupkyne v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedla, že úlohou súdu malo byť posúdenie všetkých okolností a všetkých súvislostí vo vzťahu k nutnosti a oprávnenosti uvalenia exekúcie na povinnú za situácie, že povinná je v absolútnej núdzi a prakticky skoro bez príjmu, žije s dieťaťom v azylovom dome pre týrané ženy, pričom z textu jej podania je zrejmé, že namieta neexistenciu exekučného titulu, na základe ktorého je voči nej vedené exekučné konanie. Výsledok súdneho konania (vrátane exekučného konania) nemá byť formalistické rozhodnutie, ale rozhodnutie má odrážať pravý zmysel nachádzania spravodlivosti, kedy exekúcia má postihovať najmä (a iba) tých, ktorí si svoje povinnosti dobrovoľne neplnia (a nie bezhlavo všetkých). Citujúc čl. 1 a čl. 2 CSP má povinná za to, že v tomto prípade ťažko hovoriť o spravodlivom súdnom konaní, pretože pri rozhodovaní vo veci boli v celosti brané do úvahy iba tvrdenia oprávneného v návrhu na začatie exekúcie.
13. Ešte počas manželstva povinnej a otca oprávneného bolo vydané rozhodnutie Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 19P/222/2015, ktorým bol vtedy mal. oprávnený zverený do starostlivosti otca a povinná bola zaviazaná úhradou výživného v sume 150,- eur mesačne. Exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené toto exekučné konanie, je rozsudok Okresného súdu Košice - okolie, ktorým sa upravujú rodičovské práva a povinnosti k mal. deťom „na čas do rozvodu manželstva“ ich rodičov. Manželstvo povinnej bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 9P/129/2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.10.2017, ktorý rozsudok upravil práva a povinnosti k oprávnenému nanovo na dobu po rozvode manželstva rodičov. Už táto samotná skutočnosť mala a má mať za následok zastavenie exekúcie, keďže exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorý bol zrušený. Dňa 05.06.2018 sa oprávnenej (správne malo byť uvedené povinnej) narodilo dieťa V. Y., na základe ktorej skutočnosti požiadala povinná o zníženie vyživovacej povinnosti voči povinnému (správne malo byť uvedené oprávnenému). Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 19P/238/2018 zo dňa 23.01.2019, právoplatným dňa 22.02.2019 bol zmenený rozsudok Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 9P/129/2015 v časti vyživovacej povinnosti voči oprávnenému a počnúc 01.01.2019 do budúcna bola povinná zaviazaná povinnosťou prispievať na oprávneného sumou 60,- eur mesačne.
14. Podstatou návrhu na zastavenie exekúcie a dôvodom návrhu na zastavenie exekúcie, na ktorom povinná trvá, bolo (a je) až podvodné konanie oprávneného, ktorý aj keď vie, v akej situácii sa ocitla jeho matka, pripojil sa ku konaniu a chovaniu svojho otca a nielenže sa voči svojej matke správa v rozpore so základnými princípmi slušnosti a úcty, ale na základe exekučného titulu, ktorý je neplatný a neúčinný, žiada vo svoj prospech finančné prostriedky vo výške, ktorá mu vôbec neprináleží, o čom má kvalifikovanú vedomosť. Nútený výkon rozhodnutia výrazným spôsobom zasiahol do života povinnej, pretože už aj bez exekučného konania nevedela pre seba a pre svoje dieťa obstarať ani základné životné potreby, žije v azylovom dome. Obstavením jej bankového účtu nebola a nie je schopná uhrádzať žiadne svoje platby. Na základe uvedeného považuje povinná exekúciu vedenú proti nej za neprípustnú a v zmysle § 250 ods. 2 CSP navrhuje, aby bolo uznesenie vyššieho súdneho úradníka zmenené, aby súd sťažnosti povinnej v plnom rozsahu vyhovel a aby súd v súlade s ust. § 61k ods. 1 písm. b), alternatívne § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku exekúciu voči povinnej zastavil a priznal povinnej náhradu trov exekučného konania v celom rozsahu. K sťažnosti právna zástupkyňa povinnej priložila rozsudok Okresného súdu Košice-okolie sp. zn. 9P/129/2015 zo dňa 25.09.2017 a rozsudok Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 19P/238/2018 zo dňa 23.01.2019.
15. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti povinnej prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že rozsudok Okresného súdu Košice - okolie č. k. 19P/222/2015-349 zo dňa 17.05.2017 nebol nikdy zrušený, ako to nesprávne uvádza v sťažnosti. Možný by bol teoretický záver o jeho právnej neúčinnosti vzhľadom na rozvodový rozsudok č. k. 9P/129/2015-247 zo dňa 25.09.2017, podľa ktorého povinná bola povinná platiť identické výživné, t. j. 150,- eur mesačne. Ak ale rozsudok Okresného súdu Košice - okolie č. k. 19P/222/2015-349 zo dňa 17.05.2017 zrušený nebol a oprávnený rozvodový rozsudok ani nemal k dispozícii, tak bol oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie aj podľa rozsudku č. k. 19P/222/2015-349 zo dňa 17.05.2017. Pokiaľ ide o rozsudok Okresného súdu Košice- okolie sp. zn. 19P/238/2018 zo dňa 23.01.2019, tak právny zástupca oprávneného dňa 31.08.2022 nahliadol do archivovaného súdneho spisu sp. zn. 19P/238/2018 a zistil, že povinná podala návrh na zníženie výživného dňa 31.07.2017 (oprávnený bol ešte maloletý), pričom súd rozhodol rozsudkom dňa 23.01.2019 (oprávnený už bol plnoletý). V označenom konaní bol oprávnený zastúpený svojím otcom, ktorý cit. rozsudok nikdy neprevzal, takže právoplatnosť rozsudku bola vyznačená na základe fikcie. Uvedené uvádzajú za účelom vysvetlenia toho, prečo bol návrh na vykonanie exekúcie podaný pre sumu 150,- eur mesačne. Pokiaľ bol oprávnený vyzvaný na označenie platieb výživného, tak v návrhu je uvedené, koľko povinná uhradila, t. j. dňa 03.01.2021 sumu 110,- eur a dňa 03.01.2022 sumu 110,- eur. Pri sume výživného 60,- eur mesačne dlžná suma za obdobie máj 2020 až december 2021 po zohľadnení platby 220,- eur predstavuje čiastku 980,- eur. Od začatia exekučného konania súdny exekútor oprávnenému nezaslal žiadnu platbu. Ak úhrady zo dňa 03.01.2021 a zo dňa 03.01.2022 mali byť úhradami výživného v súčte na obidve deti, potom na oprávneného by sa mala započítať oba suma 120,- eur (2 x 60,- eur) a potom dlžná suma je vo výške 1.080,- eur.
16. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
17. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
18. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
19. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
20. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
21. Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
22. Podľa § 48 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.
23. Podľa § 48 ods. 4 písm. a) Exekučného poriadku k návrhu na vykonanie exekúcie sa musí pripojiť rovnopis exekučného titulu spolu s potvrdením o jeho vykonateľnosti, ak sa vyžaduje; platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní nie je potrebné pripojiť,
24. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
25. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť povinnej je dôvodná.
26. Exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojovanie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon. Jednou z materiálnych podmienok každej exekúcie je aj existencia riadneho relevantného exekučného titulu, t. j. právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, príp. iného vykonateľného rozhodnutia, ktoré vykonanie zákon pripúšťa. Ďalšou z podmienok vedenia exekúcie je skutočnosť, že povinný neplní dobrovoľne povinnosť mu uloženú daným exekučným titulom. Exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať v každom štádiu exekučného konania, či sú splnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, t. j. exekučný súd je povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by exekúcia nemala ďalej prebiehať. Ak exekučný súd zistí, že nie sú splnené podmienky vedenia exekúcie, je jeho povinnosťou na takto zistenú nezákonnosť vedenia exekúcie adekvátne procesne reagovať (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 391/2012 zo dňa 21.03.2013).
27. Základnou námietkou, ktorá povinná odôvodňuje svoj návrh na zastavenie exekúcie, resp. sťažnosť je, že nie je povinná plniť výživné vo výške žiadanej oprávneným, nakoľko došlo k jeho zníženiu na základe neskoršieho rozhodnutia. V prejednávanej veci je nesporné, že oprávnený sa návrhom doručeným súdu dňa 10.01.2022 domáha vymoženia svojej pohľadávky na základe exekučného titulu rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č. k. 19P/222/2015-349 zo dňa 17.05.2017, vykonateľný dňa 24.07.2017, ktorým bola povinnej uložená povinnosť prispievať na výživu oprávneného sumou 150,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc 24.09.2015 s tým, že dlžné výživné za obdobie od 24.09.2015 do 17.05.2018 v sume 2.376,- eur bolo povinnej povolené splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100,- eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil zameškané výživné ku dňu podania návrhu vo výške 2.780,- eur a bežné výživné vo výške 150,- eur mesačne, keď v návrhu súčasne uviedol, že povinná si svoju vyživovaciu povinnosť neplní od mája 2020. Zároveň mal súd preukázané, že dňa 25.09.2017 bol vydaný rozsudok Okresného súdu Košice - okolie č. k. 9P/129/2015-247, právoplatný a vykonateľný dňa 26.10.2017, ktorým bola povinnej uložená povinnosť prispievať na výživu oprávneného sumou 150,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode. Napokon mal súd preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 19P/238/2018 zo dňa 23.01.2019, právoplatný dňa 22.02.2019, bol zmenený rozsudok Okresného súdu Košice - okolie č. k. 9P/129/2015-247 zo dňa 25.09.2017 v časti rozsudku upravujúcej vyživovaciu povinnosť povinnej k oprávnenému tak, že povinná je povinná prispievať na výživu oprávneného sumou 60,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc 01.01.2019 s tým, že dlžné výživné za obdobie od 01.01.2019 do 31.01.2019 v sume 10,- eur bola povinná zaviazaná uhradiť do 3 dní od doručenia rozsudku.
28. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že v období, od ktorého si podľa oprávneného povinná neplní svoju vyživovaciu povinnosť, ktoré svojim dispozitívnom návrhom stanovil na máj 2020, je vyživovacia povinnosť účastníkov určená a krytá rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 19P/238/2018 zo dňa 23.01.2019, ktorým zmenil rozvodový rozsudok a nie oprávneným označeným a k návrhu na vykonanie exekúcie predloženým rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie č. k. 19P/222/2015-349 zo dňa 17.05.2017. Oprávnenému neprislúcha z ním predloženého exekučného titulu rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č. k. 19P/222/2015-349 zo dňa 17.05.2017 žiadne právo na výživné na obdobie od mája 2020. Súd je údajmi uvedenými v návrhu o tom, aký exekučný titul má byť vykonávaný a o predmete exekúcie, t. j. vymáhanom nárokom vrátane vymedzeného obdobia, za ktoré nie je uložená povinnosť dobrovoľne plnená, viazaný a nemôže nariadiť, ani zmeniť už prípadne nariadenú exekúciu na základe iného exekučného titulu. Oprávnený sa teda domáha vymoženia svojej pohľadávky na základe exekučného titulu, ktorý túto pohľadávku nedefinuje, a preto vedenie exekúcie voči povinnej na základe neho nie je dôvodné.
29. Pokiaľ ide o exekučný titul, na základe ktorého sa oprávnený domáha svojej pohľadávky, súd súhlasí s oprávneným, že rozsudok Okresného súdu Košice - okolie č. k. 19P/222/2015-349 zo dňa 17.05.2017 nebol nikdy zrušený. Nemožno však opomenúť tú skutočnosť, že sa jedná o rozhodnutie, ktoré upravovalo práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva a keďže dňa 25.09.2017 bol vydaný rozsudok Okresného súdu Košice - okolie č. k. 9P/129/2015-247, ktorým bolo nanovo rozhodnuté o výkone rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, skorší rozsudok upravujúci práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu stratil účinnosť právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode manželstva rodičov (bližšie pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR z 30. novembra 1967, sp. zn. 5 Cz 146/97, R 31/1968 alebo uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo 14. januára 2010, sp. zn. 3 Cdo 306/2009). Aj z tohto pohľadu s prihliadnutím na vymedzený začiatok neplnenia vyživovacej povinnosti, ktorý je situovaný v období po rozvode, je preto oprávneným predložený exekučný titul nerelevantný.
30. K vysvetleniu oprávneného, z akého dôvodu bol návrh na vykonanie exekúcie podaný pre sumu 150,- eur mesačne, súd uvádza, že aj doručenie na základe fikcie (oprávnený ani nespochybňuje, že neboli splnené podmienky na jej uplatnenie) predstavuje zákonný spôsob doručovania, keďže doručovanie súdnych rozhodnutí fikciou je z hľadiska práva rovnocenným spôsobom doručovania. Súčasne je nutné uviesť, že rozsudok Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 19P/238/2018 zo dňa 236.01.2019, ktorým bolo znížené výživné zo sumy 150,- eur na sumu 60,- eur mesačne a ktorý sa vzťahuje na oprávneným uplatňované obdobie neplnenia vyživovacej povinnosti, je rozsudkom v zmysle § 221 písm. a) CSP, t. j. bol vyhlásený na pojednávaní, na ktorom sa otec oprávneného ako jeho zástupca zúčastnil a po jeho vyhlásení sa vzdal práva na opravný prostriedok proti nemu. Súd má preto za to, že oprávnený musel mať vedomosť o tomto rozsudku, ktorým bola nanovo upravená vyživovacia povinnosť, keďže v prípade zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému, a preto si musel vedieť, že návrh podáva na základe nesprávneho, resp. zmeneného rozhodnutia.
31. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 61Ek/91/2022 zo dňa 21.07.2022 zmenil v zmysle § 250 ods. 2 CSP tak, že súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil v celom rozsahu, keďže inou skutočnosťou brániacou vymáhateľnosti je aj to, že neboli splnené podmienky na začatie vedenia exekúcie. Nakoľko súd exekúciu z tohto dôvodu (nesplnenie podmienok pre začatie vedenia exekúcie) zastavil, ostatnými dôvodmi uvedenými v obrane povinnej sa z dôvodu hospodárnosti konania nezaoberal. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie vyšší súdny úradník rozhodne o trovách exekúcie vrátane trov konania o sťažnosti, keďže exekúcia bola zastavená v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.