Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/306/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci maloletých V., narodeného X.,

bývajúceho vo V., a E., narodeného X., bývajúceho vo V., zastúpených kolíznym

opatrovníkom Ú., detí matky E., bývajúcej vo V., a otca G., bývajúceho vo V., zastúpeného

JUDr. M., advokátkou so sídlom v K., o úpravu rodičovských práv a povinností

k maloletým deťom, vedenej na Okresnom súde Košice – okolie pod sp. zn. , na

dovolanie otca proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 30. júla 2009 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Účastníkom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice – okolie rozsudkom zo 4. februára 2009 č.k. -130:

I. zveril maloletých V. a E. do osobnej starostlivosti matky, II. otca zaviazal prispievať na

výživu maloletého V. sumou 50 € mesačne a na výživu maloletého E. sumou 50 € mesačne

s tým, že platby sú splatné do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti tohto

rozsudku, III. upravil styk otca s maloletými, IV. rozhodol, že žiadny z účastníkov konania

nemá právo na náhradu trov konania.

Uvedený rozsudok napadol otec odvolaním. Krajský súd v Košiciach uznesením

z 30. júla 2009 sp. zn. odvolanie odmietol. V odôvodnení uviedol, že úprava

výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva rodičov maloletých

daná napadnutým rozsudkom sa dosiaľ neuplatnila (tento rozsudok vzhľadom na podanie

odvolania nie je právoplatný) a už sa ani neuplatní, lebo medzičasom (11. mája 2009)

-2-3 Cdo 306/2009

nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Košice – okolie z 29. apríla 2009 sp. zn.

, ktorým bolo rozvedené manželstvo rodičov maloletých (ním bol totiž zároveň

upravený výkon práv a povinností rodičov, vyživovacia povinnosť jedného z nich a tiež

úprava styku otca s maloletými). Skutočnosť, že právoplatnosťou tohto rozsudku (o rozvode)

fakticky zanikol odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa (vo veci starostlivosti

súdu o maloletých), považoval odvolací súd za dôvod pre odmietnutie odvolania podľa § 218

ods. 1 písm. e/

Uznesenie odvolacieho súdu napadol otec dovolaním, prípustnosť ktorého vyvodzoval

z toho, že v konaní mu bola odňatá možnosť pred súdom konať. Uviedol, že v odvolaní proti

rozsudku súdu prvého stupňa žiadal, aby matka bola zaviazaná prispievať na výživu

maloletých za obdobie od 15. apríla 2008 – od tohto dňa mal totiž maloletých v osobnej

starostlivosti a matka na ich výživu prispievala len v nepatrnom rozsahu. Rozsudok

Okresného súdu Košice – okolie z 29. apríla 2009 sp. zn. , ktorým bolo

manželstvo rozvedené a ktorým bol upravený výkon práv a povinností rodičov, upravuje síce

aj vyživovaciu povinnosť rodičov, avšak len od jeho právoplatnosti (od 11. mája 2009);

vyživovacia povinnosť matky voči maloletým na čas od 15. apríla 2008 do 11. mája 2009

nebola ale súdne upravená, a preto ani nemohla fakticky zaniknúť právoplatnosťou tohto

rozsudku. Pokiaľ odvolací súd napriek tomu odvolanie v celom rozsahu odmietol, hoci

podmienky pre postup podľa neboli dané, odňal otcovi možnosť

pred súdom konať ( ). Vzhľadom na túto procesnú vadu dovolateľ žiadal

napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Kolízny opatrovník navrhol dovolanie zamietnuť.

Matka sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ods. l ) zastúpený v súlade s

, bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal najskôr, či

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto mimoriadnym opravným

prostriedkom.

-3-3 Cdo 306/2009

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie, ktoré v danom prípade smeruje proti uzneseniu, je v zmysle § 239 ods. 1

prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu

prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie

je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109

ods. 1 písm. c/ V zmysle je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na

zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie

o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Otec napadol dovolaním uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo odmietnuté jeho

odvolanie; takéto rozhodnutie odvolacieho súdu nevykazuje znaky niektorého z vyššie

uvedených uznesení, proti ktorým je dovolanie prípustné. Dovolanie otca preto v zmysle

a prípustné nie je. Prípustnosť jeho opravného prostriedku by

prichádzala do úvahy, len ak by v konaní došlo k niektorej z vád uvedených v Na

tieto vady je dovolací súd povinný prihliadnuť bez zreteľa na to, či boli alebo neboli

v dovolaní namietané ( ).

V zmysle je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ustanovenie nemá žiadne

-4-3 Cdo 306/2009

obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom

dovolania. Ak je konanie postihnuté niektorou z týchto vád, možno ním napadnúť aj

rozhodnutia vo veciach, v ktorých je dovolanie neprípustné (vylúčené). Z hľadiska posúdenia

existencie niektorej z uvedených procesných vád ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť

dovolania, nie je ale významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takej

procesnej vade, ale iba zistenie, že procesný postup súdu vykazuje znaky vady uvedenej

v

Dovolateľ nenamietal, že by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237

písm. a/ až e/ a g/ a vady tejto povahy nevyšli v dovolacom konaní najavo; prípustnosť

dovolania otca preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Aj vzhľadom na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či

v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle Dôvodom, ktorý zakladá

prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia je procesne nesprávny (vadný) postup súdu

v občianskom súdnom konaní odnímajúci účastníkovi možnosť pred ním konať a uplatňovať

procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. Postup súdu,

ktorý je v súlade s procesnými predpismi, nemôže založiť vadu konania uvedenej povahy.

Za dôvod odnímajúci účastníkovi konania možnosť pred súdom konať sa považuje tiež

procesný postup odvolacieho súdu, v rámci ktorého bolo odvolanie podľa

odmietnuté, i keď procesné predpoklady pre to neboli dané (viď napríklad rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. septembra 2008 sp. zn. ).

V danom prípade dovolateľ namieta, že k vade tejto povahy došlo odmietnutím jeho

odvolania v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloletých.

V zmysle o rodine a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „zákon o rodine“) platí, že rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,

môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa

nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä

určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26

sa použijú primerane.

-5-3 Cdo 306/2009

Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením

rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom

sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode (§ 25 ods. 1 zákona o rodine). Ak sa rodičia

nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov

s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode (§ 25 ods. 2 zákona o rodine).

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá

do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 zákona o rodine). Obaja rodičia

prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti

súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará; ak rodičia žijú

spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (§ 62 ods. 4 zákona o rodine).

Rozhodovacia prax súdov pripúšťa, že vydané rozhodnutie súdu o úprave výkonu práv

a povinností rodičov k maloletému dieťaťu (§ 36 zákona o rodine) sa za istých okolností stane

neúčinným. K neúčinnosti tohto rozhodnutia dochádza na základe právne významných

skutočností, ako sú napríklad rozvod manželstva alebo obnovenie spolužitia rodičmi

maloletého (viď R 31/1968 a R 8/1982). Rozvod manželstva rodičov maloletého dieťaťa je

skutočnosť, s ktorou zákon spája obligatórnu úpravu práv a povinností rodičov k maloletému

dieťaťu na čas po rozvode (§ 24 ods. zákona o rodine), a to bez ohľadu na to, či prípadne už

práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu (ne)boli upravené skorším rozhodnutím

súdu alebo ich dohodou. Eventuálna skoršia úprava práv a povinností rodičov k maloletému

dieťaťu (podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine) stráca účinnosť právoplatnosťou rozhodnutia

o rozvode manželstva rodičov. Rozhodnutie sa v tomto prípade stáva neúčinným od

momentu, kedy nastala právna skutočnosť spôsobujúca neúčinnosť tohto rozhodnutia.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa vyhovel návrhu matky podanému pred

rozvodom manželstva a rozsudkom zveril maloletých do osobnej starostlivosti matky, otca

zaviazal prispievať na ich výživu a upravil styk otca s maloletými. Skôr, než by tento

rozsudok nadobudol právoplatnosť, stal sa právoplatným rozsudok súdu prvého stupňa,

ktorým bolo rozvedené manželstvo rodičov maloletých. Právoplatnosťou rozsudku, ktorým

bolo rozvedené manželstvo rodičov maloletých (a ktorým súd zároveň zveril maloletých do

osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať na ich výživu a upravil jeho styk s nimi)

-6-3 Cdo 306/2009

nastala procesná situácia, v ktorej vydané rozhodnutie vo veci starostlivosti súdu o maloletých

bolo bezpredmetné a rozhodnutie odvolacieho súdu by nemalo praktický význam na pomery

účastníkov. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu zhodného s názorom odvolacieho súdu

dopadá na túto procesnú situáciu , v zmysle ktorého odvolací súd

odmietne odvolanie, ak rozhodnutie napadnuté odvolaním zaniklo inak. Odvolací súd, ktorý

v tejto procesnej situácii odvolanie podľa uvedeného ustanovenia odmietol, konal v súlade so

zákonom a jeho procesný postup nemal za následok odňatie možnosti otca konať pred súdom

( ).

Pokiaľ otec v dovolaní poukazuje na to, že v odvolaní proti prvostupňovému rozsudku

sa bránil určeniu výživného (lebo súd prvého stupňa podľa jeho názoru nezohľadnil, že

maloletí sa po istý čas pred rozvodom nachádzali v jeho osobnej starostlivosti a matka vtedy

na ich výživu prispievala len v nepatrnej miere) a pokiaľ namieta, že odvolacím súdom

konštatovaný zánik prvostupňového rozhodnutia sa netýkal časti rozhodnutia o výživnom za

obdobie, v ktorom sa maloletí nachádzali v jeho osobnej starostlivosti, dovolací súd uvádza,

že odvolacím súdom konštatovaný procesný dôsledok nadobudnutia právoplatnosti rozsudku

o rozvode manželstva dopadal v danom prípade na celé rozhodnutie súdu prvého stupňa vo

veci starostlivosti súdu o maloletých. Treba dodať, že odvolací súd nemohol skúmať

opodstatnenosť námietky otca o jeho vyššej miere prispievania na výživu maloletých –

odvolanie musel z procesných dôvodov odmietnuť podľa bez

toho, aby sa mohol zaoberať dôvodmi odvolania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky so zreteľom na uvedené odmietol dovolanie otca

podľa v spojení s ako smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie neprípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia

odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní nebol dovolateľ procesne úspešný. Dovolací súd ostatným

účastníkom konania nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní

nebol podaný návrh na ich náhradu ( , a

).

-7-3 Cdo 306/2009

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. januára 2010

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková