Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/273/2012

Uznesenie

Okresný súd Malacky samosudkyňou Mgr. Adrianou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Malackách, dieťa rodičov: matka F.W., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X. G.. XXXX a otec E. F., nar. XX.XX.XXXX., bytom XXX XX K.. XXX, o zvýšenie výživného na maloleté dieťa a úpravu styku, takto

rozhodol:

Súd z v y š u j e výživné otca sa na mal. F. zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne, s účinnosťou od 04.09.2012.

Nedoplatok na výživnom na mal. F. za čas od 04.09.2012 do 31.12.2014 v sume 1.040,- eur, súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 40,- eur spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd u p r a v u j e styk otca s mal. F. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. Sandrou nasledovne:

- každý nepárny víkend v roku od piatka 18:00 hod. do nedele 18:00 hod.,

- počas letných prázdnin každoročne 2 týždne a to posledný júlový a prvý augustový týždeň,

- počas Veľkonočných sviatkov každý nepárny rok v čase od Veľkonočného piatku od 09:00 hod do Veľkonočného pondelka do 18:00 hod.,

- počas Vianočných sviatkov každý nepárny rok od 25.12. 9:00 hod. do 26.12. 18:00 hod. a každý párny rok od 24.12. 9:00 hod. do 25.12. 9:00 hod.

- počas Silvestra, každý nepárny rok od 31.12. od 09:00 hod. do 01.01. 18:00 hod.

Súd týmto m e n í rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. -26 zo dňa 06.05.2011 v časti výšky výživného otca a úpravy styku otca s mal. F..

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka maloletého dieťaťa podala dňa 04.09.2012 na Okresný súd Malacky návrh na zvýšenie výživného na mal. F. na sumu 150,- eur mesačne, s účinnosťou od 03.09.2012. Svoj návrh matka odôvodila tým, že od poslednej úpravy výšky výživného v roku 2011 sa výrazne zmenili pomery na strane dieťaťa a to tým, že mal. F. nastúpila do MŠ, ďalej vzrástli aj náklady na dieťa z dôvodu fyzického rastu a ďalšieho

osobného rozvoja. Ďalej matka uviedla, že sa podľa jej vedomostí taktiež zvýšil príjem otca maloletého dieťaťa.

Otec sa k návrhu písomne vyjadril s tým, že s návrhom matky nesúhlasí. Uviedol, že určené výživné vo výške 100,- eur považuje primerané veku aj potrebám maloletého dieťaťa, ďalej uviedol, že maloletej platí stravné v materskej škôlke a založil jej vkladnú knižku, kde pravidelne vkladá peniaze. Uviedol, že aj matke sa od poslednej úpravy výšky výživného podstatne zmenil príjem, keď okrem materskej poberá od 1.9.2012 aj mzdu. Otec zároveň požiadal o rozšírenie úpravy styku s mal. F..

Na pojednávaní otec uviedol, že súhlasí so zvýšením výživného na sumu 150,- eur mesačne, s účinnosťou odo dňa pojednávania (12.01.2015), nesúhlasil so spätným určením výživného a určovaním nedoplatku na dlžnom výživnom. Otec ďalej navrhol súdu upraviť jeho styk s mal. F. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Matka v priebehu konania súhlasila s úpravou styku tak, ako navrhol súdu otec mal. dieťaťa.

Kolízny opatrovník sa k návrhu písomne nevyjadril, vyjadril sa až na pojednávaní s tým, že navrhuje zvýšiť výživné na sumu 150,-eur mesačne od septembra 2012, kedy nastala u mal. F. zmena pomerov súvisiaca s nástupom do MŠ a v otázke úpravy styku navrhol súdu akceptovať návrh otca.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, otca a zástupcu kolízneho opatrovníka, obsahom pripojeného spisu , správami ÚPSVaR a Sociálnej poisťovne, správami o príjmoch, potvrdeniami o výdajoch účastníkov, výpismi z účtu, rozpisom výdajov a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. - 26 zo dňa 06.05.2011 súd schválil rodičovskú dohodu s tým, že mal. F. sa zverila do osobnej starostlivosti matky a otec mal. dieťaťa sa zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 100,- eur mesačne, s účinnosťou od 01.03.2011. Zároveň súd rozhodol o úprave styku otca s mal . F. tak, že je oprávnený sa stretávať sa s maloletou každú párnu sobotu a každú nepárnu nedeľu v čase od 08.00 hod do 17.00 hod. V čase poslednej úpravy výživného súd pri svojom rozhodovaní o výživnom vychádzal z nasledovných skutočností: Matka bývala s maloletou v dome svojich rodičov (starý rodičia dieťaťa), bola na rodičovskej dovolenke, jej príjem pozostával s rodičovského príspevku vo výške 250,- eur mesačne. Matka inú vyživovaciu povinnosť nemala. Otec býval v rodinnom dome, bol zamestnaný ako vodič, dosahoval príjme vo výške 366,- eur mesačne. Otec inú vyživovaciu povinnosť nemal. Mal. F. bola v celodennej starostlivosti matky.

Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že trvá na podanom návrhu s tým, že žiada zvýšiť výživné na sumu 150,- eur odo dňa podania návrhu. Matka uviedla, že súhlasí s rozšírením styku otca tak, ako navrhol otec. Matka spolu s maloletou F. žije v rodinnom dome, v spoločnej domácnosti žije aj druh matky. Dom je v podielovom spoluvlastníctve matky a jej druha. Matka je zamestnaná v spoločnosti O., a.s. U., dosahuje priemerný príjem cca. 560,- eur mesačne. Matka je tehotná, je v druhom mesiaci tehotenstva. Mal. F. navštevuje od septembra 2012 MŠ U. G., je zdravá, výchovné problémy nespôsobuje. Navštevuje anglický jazyk, tanečnú a výtvarnú, náklady s tým spojené sú celkovo vo výške 30,- eur mesačne. Výživné otec na mal. F. vo výške 100,- eur platí riadne, nedoplatok nemá. Okrem bežného výživného, v niektorých mesiacoch prispieval otec nad rámec výživného aj sumou 30,- eur. Otec sa s mal. F. stretáva pravidelne, vzťah majú dobrý.

Z výsluchu otca na pojednávaní súd zistil, že súhlasí so zvýšením výživného tak, ako navrhuje matka, avšak nesúhlasí so spätnou účinnosťou zvýšeného výživného, nakoľko mu takto vznikne pomerne vysoký dlh na výživnom a otec nemá dostatok financií na jeho úhradu. Otec žije v rodinnom dome, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve, nik iný s ním v domácnosti nežije. Otec pracuje ako vodič v spoločnosti N. - N. N. F., kde dosahuje čistý mesačný príjem podľa vlastného vyjadrenia cca. 600,- eur mesačne. Otec má bežné výživné riadne uhradené, v niektorých mesiacoch prispieval matke navyše sumou 30,- eur. Otec inú vyživovaciu povinnosť nemá.

Zástupca kolízneho opatrovníka súdu navrhol aby súd zvýšil výživné na mal. F. na sumu 150,- eur od jej nástupu do MŠ a upraviť styk otca s mal. dieťaťom tak, ako je vo výroku tohto rozhodnutia.

Zo správ ÚPSVaR Malacky súd zistil, že matka poberá prídavok na dieťa vo výške 23,52,- eur mesačne. Otec za obdobie posledných 12 mesiacov nepoberal žiadne štátne sociálne dávky.

Z potvrdení o výške príjmu rodičov maloletého dieťaťa, mal súd za preukázané tvrdenia uvádzané v ich výpovediach.

Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia , a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa ods. l o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 62 ods. l Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa

Podľa rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Podľa rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

V danom konaní sa jedná o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, a preto súd v prvom rade skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave výživného (poslednej úprave výživného rozhodnutím súdu) došlo k takej zmene pomerov, ktoré by boli podstatnou zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania súdu o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním nových pomerov s pôvodnými pomermi. Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu, v kladnom prípadne pre akú zmenu a od ktorého času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa , ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou mierou sú potreby mal. dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada.

Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh matky na zvýšenie výživného bol dôvodný a to vzhľadom na zmenu pomerov, ktorá je podľa názoru súdu závažnejšieho, výrazného významu. Súd dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov (okolností) a je potrebné rozhodnúť o zvýšení výživného pre maloleté dieťa. V konaní bolo preukázané, že naposledy bola výška výživného určovaná v rozhodnutí Okresného súdu Malacky č.k.

- 26 zo dňa 06.05.2011, pričom od tohto času uplynula doba viac ako tri a pol roka, kedy výška výživného nebola menená a naposledy určené výživné je v súčasnej dobe pre maloleté dieťaťa nedostačujúce, nezohľadňujúce jeho zvýšené životné náklady. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že k zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom došlo na strane oprávneného, teda mal. Sandry a to v súvislosti s jej nástupom do materskej školy. Mal. F. pri poslednej úprave výživného bola v celodennej starostlivosti matky. V súčasnosti navštevuje materskú školu. V rámci škôlky mal. navštevuje AJ, ďalej navštevuje tanečný a výtvarný krúžok. V súvislosti s prechodom maloletej na vyšší stupeň školského systému (kam sa radí aj nástup maloletého dieťaťa na materskú škôlku) nepochybne vzrástli náklady na jej výživu, potreby, životné náklady primerané veku, záľuby a celkový rozvoj maloletého dieťaťa. Je potrebné uviesť, že prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda oboch rodičov. Na strane otca maloletého nastala zmena pomerov v tom, že vzrástol je priemerný mesačný príjem zo sumy 366,- eur na sumu približne 600,- eur, čo je nárast priemerne o 234,- eur mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť otec nemá. Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky. Na strane matky súd zistil, že pri poslednom rozhodnutí o výživnom poberala rodičovský príspevok vo výške 250,- eur mesačne a prídavok na dieťa. Od 01.09.2012 je matka zamestnaná, jej terajší priemerný mesačný príjem činí cca 560,- eur. Matka inú vyživovaciu povinnosť nemá. Súd však prihliadal i na to, že matka je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o mal. dieťa a v poskytovaní starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Čo sa týka výdavkov obidvoch rodičov, súd poznamenáva, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a preto pri rozhodovaní o zvýšení výživného neboli pre rozhodnutie súdu rozhodujúcimi.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal súd za to, že je dôvodné zvýšiť výživné otcovi na mal. F. zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne, teda tak ako požadovala matka. Podľa zaužívanej súdnej praxe výživné má predstavovať približne 25% až 30% z dosahovaného príjmu výživou povinnej osoby a táto suma má byť rozdelená medzi osoby výživou oprávnené. Celkový príjem otca predstavuje sumu cca. 600,- eur mesačne, má len jednu vyživovaciu povinnosť. Súd zvýšil výživné otcovi na matkou požadovanú sumu 150,- eur mesačne, pričom uvedená výška výživného tvorí približne 25% z čistého dosahovaného príjmu otca, čo približne zodpovedá zaužívanej súdnej praxi. Určeným výživným v sume 150,- eur mesačne bude zároveň i realizované právo maloletého dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Súd zvýšil výživné od 04.9.2012, teda od podania návrhu na súd. Súd má za to, že otec je schopný platiť výživné na mal. F. v uvedenej výške, pričom táto suma podľa názoru súdu zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam rodičov, tak aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa s prihliadnutím na jeho vek, osobné potreby, náklady v materskej škole a záľuby.

Vzhľadom na zvýšenie výživného od 04.09.2012, vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za obdobie od 04.09.2012 do 31.12.2014 v sume 1.040,- eur, ktorý súd povolil otcovi splácať v splátkach po 40,- eur mesačne, spolu s bežným výživným. Súd pri určení nedoplatku vychádzal z nesporných skutočností uvádzaných rodičmi, keď otec má bežné výživné riadne uhradené, ďalej prispieval nad rámec bežného výživného sumou 30,- eur v mesiacoch: 09/2012, 10/2012, 12/2012, 02/2013, 08/2013, 09/2013, 10/2013, 11/2013, 12/2013, 03/2014, 08/2014, 10/2014. Otcovi tak vznikol nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie 28 mesiacov v sume 1.400,- eur (28 x (150 € -100 €)), z čoho súd

následne odrátal sumu 30,- eur uhrádzaných nad rámec bežného výživného v uvedených mesiacoch (30 € x 12 = 360 €), teda celkom vznikol nedoplatok na výživnom vo výške 1.040,- eur.

Predmetom konania je okrem zvýšenia výživného aj úprava styku otca s mal. F.. Na základe vykonaného dokazovanie je súd toho názoru, že je dôvodné návrhu otca na rozšírenie pôvodnej úpravu styku s mal. dieťaťom vyhovieť. Pokiaľ ide o samotnú úpravu styku, rodičia sa zhodli, že návrh otca tak, ako bol prednesený na pojednávaní môžu obe strany akceptovať. Otec má záujem podieľať sa na výchove a na rozvoji osobnosti dieťaťa, pričom súd má za to, že otec riadne zabezpečuje starostlivosť o maloletú počas realizácie styku. V konaní neboli preukázané žiadne objektívne ani subjektívne prekážky, ktoré by bránili otcovi stráviť s maloletou F. viac času. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti vyhovel návrhu otca na úpravu styku s mal. F. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. S uvedenou úpravu vyjadrila súhlas aj matka mal. dieťaťa. Súd je toho názoru, že takto určená úprava je primeraná a je v záujme maloletého dieťaťa.

Súd záverom dodáva, že podľa konštantnej súdnej judikatúry súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania ktorú nastolil, je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Preto súd svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach.

O trovách konania súd rozhodol podľa ods. l písm. a) a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, pretože súd prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len otec, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Bratislave, v troch vyhotoveniach. Matka a kolízny opatrovník sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, - f/ ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( )