Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/111/2022

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v spore žalobcu: iMi Partner, a.s., so sídlom Dusíkova 794/3, Lesná, 638 00 Brno, Česká republika, IČ: 253 08 033, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Miroslavom Pekárom, advokátom, so sídlom Krížna 44, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, proti žalovanému: IMI TRADE s.r.o., so sídlom Jánošíkova 21, 010 01 Žilina, IČO: 31 565 531, zastúpenému právnou zástupkyňou JUDr. Teréziou Ďatkovou, advokátkou, so sídlom R. XX, XXX XX O., o zaplatenie 3.228,90 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -116 zo dňa 4. marca 2022, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -116 zo dňa 4. marca 2022 z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd v poradí prvým výrokom rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.817,96 Eur od 05.12.2019 do 30.09.2020, vo výške 3 % ročne zo sumy 1.817,96 Eur od 01.10.2020 do 31.10.2020, vo výške 8 % ročne zo sumy 1.817,96 Eur od 01.12.2020 do 29.09.2021, vo výške 8 % ročne zo sumy 1.410,94 Eur od 15.12.2019 do 30.09.2020, vo výške 3 % ročne zo sumy 1.410,94 Eur od 01.10.2020 do 31.10.2020, vo výške 8 % ročne zo sumy 1.410,94 Eur od 01.12.2020 do 29.09.2021, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V poradí druhým výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.228,90 Eur spolu s úrokmi z omeškania a trov konania, ktorý nárok odôvodnil tým, že na základe objednávky dodal žalovanému tovar, vystavil faktúry, ktoré žalovaný neuhradil.

3. Okresný súd uviedol, že v rámci upomínacieho konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica bolo žalobe vyhovené vydaním platobného rozkazu zo dňa 31.03.2021, voči ktorému bol podaný odpor, v ktorom žalovaný rozporoval úrok z omeškania, a to jeho sadzbu 8 %, nakoľko so žalobcom bola dohoda potvrdená dlhoročnou praxou o výške sadzby úroku z omeškania 5 %. Zároveň úroky za mesiac 10/2020 zaplatil.

4. K podanému odporu sa vyjadril žalobca tak, že odpor žalovaného sa týka iba úrokov z omeškania, a to jeho výšky.

5. Žalobca následne podaním zo dňa 29.11.2021 zobral žalobu v časti istiny späť a v časti úroku z omeškania vo výške 5 % ročne za 10/2020 a požadoval iba úroky z omeškania. Na základe čiastočného späťvzatia žaloby a úpravy petitu žaloby okresný súd uznesením zo dňa 14.01.2022 konanie v časti zastavil a pripustil zmenu žaloby.

6. Okresný skonštatoval, že po čiastočnom späťvzatí predmetom konania zostali len úroky z omeškania okrem úrokov za 10/2020 v rozsahu 5 % ročne.

7. Okresný súd poukázal na vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav postupom podľa , , , ktorý právne posúdil za aplikácie , , , Nariadenia vlády č. a dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby.

8. Okresný súd konštatoval, že medzi stranami bolo nesporné, že žalovaný si objednal u žalobcu tovar, za ktorý mu boli vystavované faktúry. Mal preukázané, že žalobca vystavil faktúry č. 1922500206 na sumu 1.817,96 Eur splatnú dňa 04.12.2019 a č. 1922500213 na sumu 1.410,94 Eur splatnú dňa 14.12.2019.

9. Súd prvej inštancie posúdil, že medzi stranami vznikol obchodno-záväzkový vzťah spravujúci sa ust. a nasl. .

10. Okresný súd poukázal na to, že žalovaný v žiadnom písomnom vyjadrení nenamietal tvrdenie žalobcu, ani objednanie tovaru a jeho dodanie, ani vystavené faktúry, namietal iba výšku úrokov z omeškania, nakoľko vraj medzi žalobcom a žalovaným existuje dohoda o úrokoch z omeškania vo výške 5 % ročne a zároveň úroky z omeškania za 10/2020 už zaplatil.

11. Hoci žalovaný tvrdil, že žalobca potvrdil existenciu dohody o úrokoch z omeškania vo výške 5 % ročne aj tým, že zobral uhradené úroky za 10/2020 späť, tak súd prvej inštancie sa s takýmto názorom nestotožnil, nakoľko žalobca zobral žalobu späť v časti úrokov z omeškania za 10/2020 z dôvodu ich úhrady, ale len v rozsahu 5 %, pričom naďalej uplatnil úroky za dané obdobie v rozsahu zvyšných 3 %.

12. Okresný súd poukázal na to, že žalobca poprel akúkoľvek dohodu o úrokoch z omeškania, ktoré by sa mali uplatňovať v inej ako zákonnej výške.

13. Čo sa týka úpravy žaloby v časti úrokov z omeškania spolu s čiastočným späťvzatím, okresný súd uviedol, že žalovaný nerozporoval tvrdené dohody o zápočtoch, vzájomných záväzkov a pohľadávok, a preto posúdil zápočty medzi stranami za nesporné s poukazom na . Ďalej poukázal na to, že predložené faktúry, či dohody o zápočtoch neboli predmetom konania.

14. Pokiaľ zo strany žalovaného bola predložená listina - výpočet úrokov, tak jednak táto listina bola predložená až na nariadenom pojednávaní dňa 04.03.2022, teda nebola predložená riadne a včas s poukazom na a bola predložená v nečitateľnej forme, pričom po konštatovaní okresného súdu o nečitateľnosti nebola vykonaná náprava a ani navrhnutá, pričom ďalšie dôkazy zo strany žalovaného neboli navrhnuté ani predložené.

15. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný nepoprel, že je s úhradami v omeškaní, trval na tom, že existovala so žalobcom dohoda na výšku úrokov 5 % ročne, čo sa snažil preukázať listinami predloženými na pojednávaní dňa 04.03.2022 - dohodami o zápočte s faktúrami, ktoré však neboli predmetom konania a výpočtom úrokov, ktorý bol v nečitateľnej forme. Okresný súd v tejto súvislosti poukázal na ust. s tým, že listiny neboli predložené riadne a včas. Nad rámec uviedol, že dané listiny nepreukázali tvrdenia žalovaného, dohodu medzi stranami sporu, nepreukázali, že dané faktúry či dohody súvisia s tým istým zmluvným vzťahom ako predmet sporu.

16. Okresný súd konštatoval, že medzi stranami bolo nesporné, že žalovaný bol s úhradou predmetných faktúr v omeškaní ako aj, že žalobca a žalovaný uzavreli dohodu o zápočte, v dôsledku čoho žalobca zobral žalobu v časti istiny späť a zotrval iba na úhrade úrokov z omeškania. Žalovaný nerozporoval jednotlivé obdobia omeškania, za ktoré si žalobca uplatnil úroky z omeškania. Namietal iba výšku úrokov z omeškania, avšak žiadnu existenciu dohody o výške úrokov z omeškania nepreukázal, a preto si

žalobca opodstatnene uplatnil úroky z omeškania vo výške 8 % s tým, že za obdobie 10/2020 uplatnil už len 3 % ročne, nakoľko úroky v rozsahu 5 % ročne boli za toto obdobie uhradené.

17. Okresný súd uviedol, že pokiaľ žalovaný poukazoval na úhrady či účtovanie úrokov v rozsahu 5 %, tak ním predložené listiny boli zmätočné, nečitateľné a neboli predložené v zmysle , a preto na ne ani neprihliadal. Okresný súd konštatoval, že žalobca si opodstatnene uplatnil úroky z omeškania v tomto konaní vo výške 8 % ročne v zmysle platných právnych predpisov v zákonnej výške.

18. K poukazu žalovaného na iné súdne konania a rozhodnutia súdu v týchto konaniach okresný súd uviedol, že nie je viazaný názorom vysloveným okresným súdom v inom konaní, pričom jednak nebolo preukázané, či tieto konania sú právoplatne skončené a z ničoho ani nevyplývalo, že išlo o tie isté skutkové okolnosti vychádzajúce z toho istého právneho vzťahu. Zároveň nebolo zrejmé, či v tých konaniach boli tie isté dôkazné prostriedky a ako boli vyhodnotené. Žalovaný z uvedeného nič nepreukázal a nenavrhol vykonať dôkaz na preukázanie jeho tvrdení. Ďalej okresný súd poznamenal, že súdne rozhodnutia prvého stupňa nemožno ani aplikovať, keďže nejde o žiadnu judikatúru.

19. V závere okresný súd zhrnul, že posúdil, že nebola preukázaná existencia dohody strán sporu na výšku úrokov z omeškania 5 % ročne a ani úhrada predmetných úrokov z omeškania. Z predložených listín nevyplývala žiadna dohoda o úrokoch 5 % ročne. Listiny, ktoré žalovaný predložil na nariadenom pojednávaní dňa 04.03.2022, neboli predložené riadne a včas, preto na ne v zmysle neprihliadal, pričom zároveň niektoré z predložených listín boli nečitateľné. Podľa okresného súdu žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný nenamietal zápočty tvrdené žalobcom, preto ich okresný súd považoval za nesporné. Pokiaľ žalovaný niečo ďalšie uhradil, tak túto skutočnosť dostatočne a zreteľne nepreukázal. Podľa okresného súdu tvrdenia žalobcu neboli relevantným spôsobom vyvrátené. V iných konaniach, na ktoré žalovaný poukazoval, okresný súd uviedol, že ich obsah nebol preukázaný, teda nebolo zrejmé, či ide o totožné okolnosti, pričom súd v každom konaní musí prihliadať na dokazovanie a dôkazy vykonané v tom konkrétnom konaní a nie je možné poukazovať na iné dokazovanie v inom konaní a na vyhodnotenie dokazovania súdom v inom konaní. Nad rámec uviedol, že zo svojej úradnej činnosti má vedomosť, že v iných konaniach bola iná dôkazná situácia, iné okolnosti a ešte nie sú právoplatne skončené.

20. Okresný súd posúdil, že žalobca má nárok na zákonnú výšku úrokov z omeškania s poukazom na .

21. Súd prvej inštancie uviedol, že vykonané dôkazy hodnotil v zmysle a posúdil, že nárok žalobcu je opodstatnený, a preto žalobe vyhovel.

22. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania bolo rozhodnuté podľa , v spojení s a . Okresný súd posúdil, že v zastavenej časti žalovaný procesne zavinil zastavenie konania, keďže bolo nesporné, že neuhradil faktúry riadne a včas a následne došlo k zápočtom a k čiastočnej úhrade úrokov z omeškania za 10/2020, ale iba v rozsahu 5 % ročne. Vo zvyšnej časti, ktorá zostala predmetom konania, bol žalobca úspešný v celom rozsahu. Vzhľadom na to, že žalobca bol úspešný v celom rozsahu, priznal mu nárok na náhradu trov voči žalovanému (pozn. krajského súdu nesprávne uvedené žalobcovi) v rozsahu 100 % s tým, že o samotnej výške náhrady okresný súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti meritórneho rozhodnutia.

23. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne (č.l. 122-123 spisu). Žalovaný mal za to, že napadnutý rozsudok je v rozpore s princípom vyplývajúcim z Čl. 2 ods. 1 a Nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 21.11.2017. Uviedol, že okresný súd čo do úrokov z omeškania už rozhodoval o identických sporoch strán sporu s týmto sporom, a to v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. , v ktorých konaniach bola predmetom sporu existencia dohody o výške sadzby úrokov z omeškania, ktorej uzavretie žalovaný preukazoval vo všetkých sporoch i v tomto spore totožnými dôkazmi, a to faktúrou č. 2022500306 a platbami zo dňa 16.11.2020 a 18.11.2020 na predmetnú faktúru, kde pod položkou „Kompletace, balné zakázek 2020.10 vo výške 1.330,64 Eur“ boli vyúčtované úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z každej omeškanej faktúry za mesiac október 2020 (pri výpočte úrokov z omeškania na celkovú sumu 1.330,64 Eur sa nachádzali i faktúry č. 1922500206 a č. 1922500213, ktoré boli predmetom tohto sporu), ktoré dôkazy žalovaný predložil spolu s podaným odporom proti

platobnému rozkazu. Ďalej poukázal na to, že vlastná judikatúra súdu nie je a nemôže byť predmetom dokazovania a strany sporu o nej nenesú dôkazné bremeno, ale je povinnosťou súdu ju poznať, v ktorej súvislosti poukázal na rozhodnutia Okresného súdu Žilina, a to rozsudok č.k. -80 zo dňa 03.06.2021, rozsudok č.k. -76 zo dňa 03.06.2021, ktoré predložil ako prílohu odvolania, v rámci ktorých okresný súd konštatoval existenciu dohody medzi žalobcom a žalovaným o výške úrokov z omeškania 5 % ročne, ktoré žalobca vyčísľoval žalovanému prostredníctvom mesačných faktúr. Z vyššie uvedeného mal za zrejmé, že na základe totožných dôkazov v predmetných sporoch súd prvej inštancie v tomto konaní rozhodol odlišne tak, že žalobca má nárok na zákonnú výšku úrokov z omeškania s poukazom na (odsek 36. odôvodnenia napadnutého rozsudku), a to bez adekvátneho zdôvodnenia. V konaní súdu prvej inštancie tak išlo o prejav svojvôle a porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces. Žalovaný považoval odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti o nepreukázaní existencie dohody o sadzbe úrokov z omeškania za nedostatočné a nepresvedčivé. Žalovaný vyúčtovaným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo strany žalobcu za mesiac október 2020 preukazoval dohodu o sadzbe úrokov z omeškania uzavretú medzi stranami sporu v ústnej forme, avšak okresný súd naň bez akéhokoľvek vysvetlenia neprihliadol. Taktiež nijako nereflektoval na to, že žalovaný úroky z omeškania vo výške 5 % ročne za mesiac október 2020 zaplatil a žalobca na základe toho vzal aj v tejto časti žalobu späť, keď si ďalej uplatňoval už len úroky z omeškania vo výške 3 % ročne, čím žalobca potvrdil, že žalovanému osobitne úroky z omeškania vo výške 5 % ročne s omeškaním faktúr za jednotlivé mesiace fakturoval, a to pod položkou „Kompletace, balné zakázek“, ako to vyplýva práve z faktúry č. 2022500306 za mesiac október 2020. Podľa žalovaného žalobca popiera existenciu dohody o výške sadzby úrokov z omeškania len účelovo.

24. Žalovaný ďalej namietal, že na právny vzťah strán sporu, keď žalobca má sídlo na území Českej republiky, mali byť s poukazom na čl. 4 bod. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo dňa 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) aplikované ustanovenia českého č. 89/2012 Sb. a ust. nariadenia vlády ČR č. 351/2013 Sb., ktoré aplikoval Okresný súd Žilina v konaniach strán sporu vedených pod sp. zn. a sp. zn. , ktoré boli rovnako identickými spormi strán sporu s týmto konaním. Repo sadzba ČNB pre prvý deň kalendárneho polroku, v ktorom došlo k omeškaniu s úhradou faktúr, ktoré boli predmetom tohto konania, t.j. ku dňu 01.07.2019, bola 2 %, zákonné úroky z omeškania preto predstavovali 10 % ročne. Žalovanému nie je zrejmé, na základe čoho žalobca uplatňoval úroky z omeškania vo výške 8 % ročne. Podľa žalovaného okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pri svojom rozhodovaní nedodržal povinnosť zohľadňovať svoju vlastnú judikatúru, v dôsledku čoho možno jeho rozhodnutie považovať za prekvapivé a vec nesprávne právne posúdil. Napadnutý rozsudok nie je spravodlivý, keď súd prvej inštancie neprihliadol s poukazom na na ním predložené dôkazy o úhrade ďalších úrokov z omeškania, resp. o zániku záväzku na ich zaplatenie v dôsledku započítania vzájomných pohľadávok strán sporu ku dňu 31.12.2021 a 31.01.2022. Žalovaný na pojednávaní predložil dôkazy, o ktorých žalobca musel mať vedomosť, nakoľko išlo o dvojstranné právne úkony urobené medzi ním a žalovaným, pričom žalovaný ich mohol uplatniť najneskôr po 31.01.2022 a pojednávanie na deň 04.03.2022 bolo nariadené dňa 20.01.2022. Žalovaný bol názoru, že konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, keď ďalšie prostriedky procesnej obrany uplatnil už na pojednávaní dňa 04.03.2022, čo podľa neho nie je neskoro. Použitie pravidiel o uplatňovaní koncentrácie konania vo vzťahu k uvedeným skutkovým tvrdeniam a predloženým dôkazom o zániku jeho záväzkov ku dňu 31.12.2021 a 31.01.2022 na pojednávaní dňa 04.03.2022 považoval za neprimerané a nespravodlivé, nakoľko v dôsledku tohto postupu súdu prvej inštancie je nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Uvedené dôkazy mal okresný súd vykonať, pretože boli potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, tiež potvrdzujú postup žalobcu pri vyúčtovaní úrokov z omeškania samostatnými faktúrami pod položkou „Kompletace, balné zakázek“ a existenciu dohody o výške sadzby úrokov z omeškania 5 % ročne, ako to vyplýva z výpočtu za mesiac október 2020 alebo marec 2020, ktorý žalovaný na pojednávaní dňa 04.03.2022 spolu s faktúrou č. 2022500227 predložil. Podľa žalovaného nešlo o nečitateľné doklady, pri výpočte úrokov z omeškania za mesiac marec 2020 je len drobné písmo, obdobne ako na výpočte za mesiac október 2020, ktorý bol pre súd v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. čitateľný. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť v zmysle petitu odvolacieho návrhu. Vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania žalovaný navrhol rozhodnúť tak, že žalobca má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 % a žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % vzhľadom na dôvody vyjadrené k zmene napadnutého rozsudku.

25. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu (č.l. 144 spisu). Žalobca mal za to, že pokiaľ žalovaný v bode 1. odvolania špecifikoval odvolacie dôvody s poukazom na základné princípy a Čl. 5, tak takto vymedzený odvolací dôvod je nedostatočný. Vo vzťahu k ďalším dôvodom žalovaného s odkazom na dva rozsudky okresného súdu žalobca považoval za potrebné zdôrazniť, že žalovaný predkladá len rozsudky, ktoré sú v jeho prospech, napr. nepredložil rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. a sp. zn. , ktoré boli medzičasom uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 24.03.2022 zrušené, ďalšie rozsudky sp. zn. a sp. zn. sú predmetom odvolacieho prieskumu, čiže údajná „prekvapivosť“ rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je daná, a to z dôvodu, že doposiaľ nebolo vydané jediné právoplatné rozhodnutie v prospech žalovaného a naviac každé rozhodnutie, najmä čo do výsledku, je determinované aktivitou procesných strán a rozsahom unesenia dôkazného bremena. Aj v danej veci je potrebné zdôrazniť, že dlžník preukazuje, že dlh splnil, veriteľ nemôže niesť negatívne dôkazné bremeno. To platí v prípade existencie viacerých pohľadávok, ktoré dlžník hradí bez špecifikácie, kedy je povinný preukázať, že ku konkrétnemu dátumu bola tá - ktorá pohľadávka uhradená, tak úroky ako aj istina. Túto dôkaznú povinnosť si dlžník evidentne nesplnil, keďže rukou doplnené výpisy z bánk nemajú zaistiť dôkaznú hodnotu. Bolo nesporné, že nárok čo do istiny bol pri podaní žaloby dôvodný, pričom tento bol uhradený vo forme zápočtu. Pokiaľ žalovaný namieta aj rozhodnutie v časti úroku z omeškania, pričom podľa úvahy žalovaného je skôr vylúčené, aby žalobca účtoval nižší úrok ako mohol, tak žalobca uviedol, že tvrdenia žalovaného sú založené na jeho vnútornej úvahe, čo by bolo keby bez toho, aby preukazoval akúkoľvek ústnu dohodu. Žalobca účtoval nižší úrok z jediného dôvodu, a to existencie dobovej a potenciálne aj budúcej spolupráce, ako aj s poukazom na spoločné vzťahy v minulosti. K poukazu žalovaného, že na pojednávaní dňa 04.03.2022 predkladal doklady, ktoré mali svedčiť o zániku nároku žalobcu na úrok z omeškania, žalobca uviedol, že nemá vedomosť o žiadnych „nových“ dôkazoch predkladaných žalovaným. Žalovaný mohol predkladať dôkazy kedykoľvek v rámci sudcovskej koncentrácie konania, čo neučinil, pokiaľ bola nejaká úhrada realizovaná, táto chráni žalovaného pred prípadnou exekúciou, avšak nič nemení na výsledku sporu a akékoľvek ďalšie prejednanie úroku z omeškania žalobca považuje za nehospodárne. Z uvedeného dôvodu žiadal, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Vzhľadom na absenciu konkrétneho odvolacieho dôvodu navrhol odvolanie odmietnuť, prípadne zamietnuť.

26. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 31.5.2022 bolo vyjadrenie žalobcu doručené žalovanému prostredníctvom právnej zástupkyne s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť, ktorú možnosť žalovaný v lehote určenej okresným súdom a ani do momentu rozhodnutia krajského súdu nevyužil.

27. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), prejednal vec v medziach ustanovenia , na základe podaného odvolania žalovaného a postupom bez nariadenia pojednávania rozsudok okresného súdu zrušil podľa a podľa vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

28. Krajský súd uvádza, že dôsledne aplikoval ust. , , keď napadnutý rozsudok okresného súdu posudzoval v rozsahu a medziach odvolacích dôvodov žalovaného obsiahnutých v ním podanom odvolaní zo dňa 22.04.2022 (č.l. 122-123 spisu). Podstatou odvolania žalovaného bola námietka nesprávnych skutkových zistení a námietka nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný mal za to, že napadnutý rozsudok okresného súdu je v rozpore s princípom Čl. 2 , že na právny vzťah strán sporu bola aplikovaná nesprávna právna úprava, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, keď súd prvej inštancie neprihliadol s poukazom na na ním predložené dôkazy na nariadenom pojednávaní dňa 04.03.2022, ak tieto žalovaný mohol uplatniť najskôr po 31.01.2022, pričom tieto dôkazy boli potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

29. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní neurobil sporné iné skutočnosti, a to, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu právneho vzťahu, na základe ktorého žalovaný si objednával tovar u žalobcu, ktorý mu bol dodaný, za ktorý mu žalobcom boli vystavované faktúry č. 1922500206 na sumu 1.817,96 Eur splatná dňa 04.12.2019, č. 1922500213 na sumu 1.410,94 Eur splatná dňa 14.12.2019, s úhradami ktorých bol v omeškaní, že žalobca a žalovaný uzavreli dohodu o zápočte, v dôsledku ktorého žalobca zobral žalobu v časti istiny späť, tak potom ani krajský súd nemal vytvorený zákonný priestor k tomu, aby iné, než žalovaným vymedzené odvolacie dôvody vyhodnocoval. Z tohto dôvodu to, čo netvorilo predmet odvolacieho konania, sa stalo v rámci prijatých záverov okresného súdu odvolacím konaním nedotknuté.

30. Krajský súd konštatuje, že bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd za aplikácie ust. , keďže neboli zistené dôvody na zopakovanie alebo doplnenie dokazovania. Viazanosť zisteným skutkovým stavom pre krajský súd bola daná aj z titulu aplikácie sudcovskej zákonnej koncentrácie konania okresným súdom, ktorej splnenie vyplývalo z uznesenia Okresného súdu Žilina sp.zn. -50 zo dňa 22. septembra 2021, doručeného žalovanému prostredníctvom pôvodného právneho zástupcu dňa 08.10.2021, naviac aj z vyjadrenia právnej zástupkyne žalovaného do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 04.03.2022, po výzve podľa , vyplývalo, že „nenavrhuje žiadne dokazovanie“.

31. Bolo zrejmé, že po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom v podaní zo dňa 29.11.2021, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením okresného súdu zo dňa 14. januára 2022, predmetom konania pred prvoinštančným súdom a následne i v rámci vyvolaného odvolacieho konania zostali len úroky z omeškania uplatnené žalobcom vo výške 8 % ročne z jednotlivých súm okrem úrokov z omeškania za obdobie 10/2020.

32. Čo však bolo podstatné pre posúdenie predmetnej právnej veci, bola námietka žalovaného o nesprávnom právnom posúdení veci. Z podanej žaloby bolo zrejmé, že žalobcom je podnikateľ podnikajúci pod obchodným menom iMi Partner, a.s., so sídlom Dusíkova 794/3, 638 00 Brno, Česká republika, IČ: 253 08 033. Teda sporovou stranou - žalobcom je právnická osoba, ktorej sídlo je mimo územia Slovenskej republiky. V prejednávanej veci išlo o vec s prítomnosťou medzinárodného prvku - žalobcu. Vymedzenie „cudzieho prvku“ bolo rozhodné jednak pri založení právomoci súdu podľa práva EÚ a medzinárodného práva na strane jednej a vnútroštátneho práva (Slovenskej republiky) na strane druhej. Ide o osobitnú podmienku, ktorá určuje pôsobnosť (aplikovateľnosť) príslušného prameňa práva, na základe ktorého súd o svojej právomoci rozhodne a tiež má vplyv na určenie rozhodného hmotného práva. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, z odkazu na aplikáciu príslušných zákonných ustanovení však nevyplýva, akým spôsobom okresný súd hodnotil skutočnosť existencie cudzieho prvku v danej veci.

33. Žalovaný v rámci podaného odvolania vzniesol námietku, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil, s ktorou sa odvolací súd stotožnil. Podľa zistení odvolacieho súdu okresný súd napriek existencii cudzieho prvku v prejednávanej veci aplikoval ako rozhodné hmotné právo , pričom v ods. 10., 11. posúdil, že medzi stranami vznikol obchodno-záväzkový vzťah spravujúci sa ust. a nasl. , poukázal na a predmet žalobou uplatneného nároku, a to úroky z omeškania posúdil za aplikácie ust. v spojení s Nariadenia vlády č. . Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu však nie je zrejmé, na základe akých skutočností pri vyhodnotení zmluvného vzťahu kúpnej zmluvy v prejednávanej veci, a to za stavu, že zmluvné strany majú miesto podnikania v rôznych štátoch, aplikoval . Keďže aplikácia okresným súdom má väzbu práve na vyhodnocované okolnosti, a to úrok z omeškania, dohodu o úroku z omeškania, čo bolo odvolaním namietané, tak odvolací súd ani nemal priestor na vyhodnotenie (ne)správnosti záveru okresného súdu, ak zistený skutkový stav posúdil pod nesprávnu právnu normu.

34. Vo vzťahu k rozhodnému právu bolo zrejmé, že zmluvný vzťah bol uzavretý medzi žalobcom ako predávajúcim so sídlom v Českej republike a žalovaným ako kupujúcim v Slovenskej republike. Na uplatnený nárok z kúpnej zmluvy bolo tak potrebné aplikovať Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru zverejnený v Zbierke , ktorý upravuje zmluvy o kúpe tovaru medzi stranami, ktoré majú miesta podnikania v rôznych štátoch, a to v prípade, ak tieto štáty sú zmluvnými štátmi, alebo ak podľa ustanovení medzinárodného práva súkromného sa má použiť právny poriadok niektorého zmluvného štátu. V otázkach výslovne dohovorom neupravených súd podľa kolíznych noriem mal aplikovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo dňa 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky Rím I.. Bolo potrebné i ustáliť, či medzi stranami došlo k voľbe rozhodného práva. Za aplikácie rozhodného práva podľa Rím I bolo potrebné posúdiť to, či došlo alebo nedošlo k voľbe rozhodného práva, a pokiaľ k voľbe rozhodného práva pre zmluvu podľa čl. 4 bod 1 písm. a) v súlade s čl. 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5. až 8. nedošlo, tak právo, ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje tak, že: a/ zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu. Ak predávajúci, teda žalobca, má sídlo na území ČR, preto s poukazom na uvedené za zistenia, že nedošlo k voľbe rozhodného práva, malo byť postupované

podľa hmotného práva Českej republiky, teda ustanovení č. 89/2012 Sb.. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na čl. 78 Dohovoru, podľa ktorého, ak sa strana oneskorí s platením kúpnej ceny alebo inej peňažnej sumy, má druhá strana nárok na úroky z omeškania bez toho, aby boli dotknuté nároky na náhradu škody podľa čl. 74. Ďalej poukazuje na znenie ust. a , a českého č. 89/2012 Sb. v spojení s Nariadenia vlády ČR č. 351/2013 Sb..

35. Ak odvolateľ v prejednávanej veci namietal nesprávne právne posúdenie okresným súdom, tak odvolací súd zvýrazňuje to, že každý má právo na to, aby sa v jeho veci vykonal súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytovaniu súdnej ochrany osôb dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná platná a účinná právna norma (). Je zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, tak ako odvolací súd konštatoval vyššie, že okresný súd napriek skutočnosti, že žalobcom je právnická osoba, ktorá má sídlo na území mimo územia Slovenskej republiky, ktorá je zároveň aj zmluvnou stranou záväzkovo- právneho vzťahu, ktorý bol okresným súdom vyhodnotený ako kúpna zmluva, bez ďalšieho aplikoval hmotné právo, a to . Pod právnym posúdením veci sa rozumie podradenie súdom zisteného stavu pod hypotézu príslušnej právnej normy. Odôvodnenie rozsudku musí obsahovať, podľa akej právnej normy vec bola posúdená, pod hypotézu akej právnej normy bol subsumovaný súdom zistený skutkový stav. Ide tak o aplikáciu ako aj interpretáciu práva. Je potrebné uviesť zo strany okresného súdu, ako zistený skutkový stav bol právne posúdený, ktorú právnu normu súd aplikoval a interpretoval v intenciách konkrétneho prípadu. V danom spore bolo zistené, že okresný súd interpretáciu právnej normy neposudzoval a svoje myšlienkové pochody ani v písomnom vyhotovení v tejto rovine neuviedol. Z uvedeného, pokiaľ okresný súd takto nepostupoval, jeho postupom došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces.

36. V súvislosti s odvolacou námietkou žalovaného týkajúcou sa procesného postupu okresného súdu, ktorý s poukazom na na ním predložené dôkazy o úhrade ďalších úrokov z omeškania, resp. o zániku záväzku na ich zaplatenie v dôsledku započítania vzájomných pohľadávok, ktoré bolo predložené na pojednávaní dňa 04.03.2022 neprihliadal, krajský súd uvádza, že uvedená námietka žalovaného nebola dôvodná. Predsa pokiaľ žalovaný tvrdil v podanom odvolaní, že uvedené dôkazy ako dvojstranné právne úkony mohol uplatniť najskôr po 31.01.2022, tak v tejto súvislosti sa zvýrazňuje, že predvolanie na termín nariadeného pojednávania na deň 04.03.2022 bol doručený žalovanému podľa doručenky na č.l. 85 spisu dňa 26.01.2022. Od tohto času do vykonania pojednávania v predmetnej veci, teda v čase po 31.01.2022 do 04.03.2022, mal žalovaný dostatok času, priestoru na predloženie prostriedkov procesnej obrany, pričom nie je možné predloženie týchto prostriedkov viazať len na nariadené pojednávanie vo veci, ak strana sporu má možnosť takéto prostriedky dokladať i v rámci písomných vyjadrení. To znamená, že pokiaľ k dohode o vzájomnom započítaní pohľadávok medzi žalobcom a žalovaným došlo 31.01.2022, tak žalovaný mal dostatok času, aby k momentu nariadenia pojednávania, t.j. už pred nariadením termínu pojednávania na deň 04.03.2022, tieto dôkazné prostriedky predložil riadne a včas. Predsa i z ust. nepochybne vyplýva, že na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadať, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. I z tohto zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, na ktoré prostriedky procesnej obrany súd nemusí prihliadať, teda ide o prostriedky, ktoré neboli predložené včas, k čomu žalovaný od 01. februára 2022 do 04.03.2022 mal dostatok časového priestoru, pričom netvrdil takú okolnosť, ktorá by mu v predložení týchto dôkazných prostriedkov bránila, pričom práve doloženie týchto dôkazných prostriedkov by si i vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania vo veci.

37. V súvislosti so žalovaným tvrdenou dohodou, ktorá mala byť uzavretá ústne o výške úroku z omeškania 5 % ročne, ktorú okresný súd vyhodnotil zo strany žalovaného ako nepreukázanú vzhľadom na popretie tejto dohody žalobcom, je potrebné upriamiť pozornosť aj na to, že žalobca vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu na č.l. 43 rub spisu uviedol, že „odpor žalovaného sa týka len úroku z omeškania, a to jeho výšky, kedy žalovaný namieta, že zmluvne (ústne) dohodnutý úrok je vo výške 5 % ročne a súčasne, že vyčíslený úrok z omeškania za obdobie 10/2020 bol žalovaným uhradený. Žalobca týmto nevznáša osobitnú procesnú obranu voči vyjadreniu žalovaného (čo neznamená uznanie) v časti námietok týkajúcich sa úroku z omeškania, čiže tieto sa stávajú nesporné. Navrhuje a súhlasí, aby súd rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania, ktoré pojednávanie by vzhľadom na nespornosť istiny, úroku z omeškania v časti 5 % ročne, ako aj skutočnosti, že za obdobie 10/2020 bol zo strany

žalovaného úrok z omeškania uhradený, bolo nehospodárne“. Následne žalobca vo svojich písomných vyjadreniach dohodu o úroku z omeškania vo výške 5 % ročne popieral, čo však zo strany žalobcu nebolo relevantne vysvetlené, ak na jednej strane vo vyjadrení k odporu tvrdil nespornosť istiny úroku z omeškania v časti 5 % ročne ( ) v spojení s . Okresný súd sa potom so zmenou skutkových tvrdení žalobcu dostatočne nevysporiadal, ak vychádzal len z následných vyjadrení o popretí existencie takejto dohody.

38. Za stavu nevysporiadania sa okresného súdu s existenciou skutočnosti cudzieho prvku v prejednávanej veci, zmenou skutkových tvrdení žalobcu, uvedené malo za následok nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku, čo následne na seba viazalo dôsledok i odňatia možnosti žalovaného konať pred súdom, z ktorého dôvodu práve cez úpravu v došlo odvolacím súdom k zrušeniu napadnutého rozsudku okresného súdu a vráteniu veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

39. Z vyššie uvedených zhodnotení okresný súd v novom konaní bude postupovať tak, že odstráni odvolacím súdom vytýkané nedostatky a vo veci rozhodne za aplikácie , pričom doložené dôkazy náležite vyhodnotí s ohľadom na ich obsah, náležite zdôvodní použitie právnej úpravy tak, že bude zrejmé, ktoré skutočnosti boli významné, ako ich hodnotil a k akým záverom dospel, keďže zistená absencia odôvodnenia použitia právnej úpravy okresným súdom pri rozhodnutí sa premietla do predčasnosti prijatých záverov a nedostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

40. Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

41. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.