Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Co-185-2022.pdf
PDF · 80.3 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/185/2022
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v spore žalobkyne: Ing. B. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXXX/XX, XXX XX X., štátna občianka SR, zastúpenej právnym zástupcom: Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s.r.o., so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 36 806 498, proti žalovaným v rade: 1/ SR - Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova cesta 36, 817 47 Bratislava, IČO: 17 335 345, 2/ SR - Lesy SR, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, zastúpenému právnym zástupcom: JUDr. Marek Morochovič, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, IČO: 31 808 689, 3/ SR - Slovenská správa ciest, so sídlom Miletičova 19, 826 19 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 00 003 328, v konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, na odvolanie žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina sp.zn. 41C/61/2021-161 zo dňa 23.06.2022, takto
rozhodol:
Rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku II., ktorým žalobkyni vo vzťahu k žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % , p o t v r d z u j e .
Vo výroku I. ako odvolaním strán sporu nenapadnutom, p o n e c h á v a rozsudok prvoinštančného súdu n e d o t k n u t ý .
Žalobkyni p r i z n á v a vo vzťahu k žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom vo výroku I. súd určil, že do dedičstva po poručiteľke S. V., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. XXXX/XX, X., patria nehnuteľnosti tak, ako boli bližšie špecifikované vo výrokovej časti rozsudku. Vo výroku II. žalobkyni vo vzťahu k žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu čo do výroku II. doručil v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v rade 2/. Rozsah odvolania vymedzil čo do výroku II. rozsudku prvoinštančného súdu. Uviedol, že v odôvodnení rozhodnutia, ktorým súd odôvodňoval nárok o priznaní náhrady trov konania žalobkyni voči žalovaným, súd iba stručne uviedol, že žalobkyňa bola v konaní úspešná na 100 %, a preto jej priznal nárok na náhradu trov konania. Z uvedeného vyplýva, že výrok odvolaním napadnutého rozhodnutia nespĺňa náležitosti v zmysle § 220 CSP a ďalej, že súd neskúmal, či v danej veci neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP. Z označenia žalovaných vo výroku II. nie je jednoznačné, komu bola uložená povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania či Slovenskej republike alebo Lesom SR, š.p. a ostatným zástupcom. Poukázal na znenie ust. § 50 ods. 6 zák. č. 326/2005 Z.z. o lesoch. Uviedol, že v danom prípade existuje dôvod hodný osobitného zreteľa, nakoľko zástupca žalovaných - štát, zastúpený subjektom na to oprávneným, nemá kompetenciu v zmysle § 19 ods. 3 zák. č. 180/1995 Z.z. ani v zmysle § 50 ods. 6 zákona o lesoch uzatvárať zmluvy týkajúce sa prevodu či uznania vlastníckeho práva, teda
zástupca žalovaného v rade 2/ nevedel reálne svojim postojom k veci pred podaním žaloby ovplyvniť jej podanie. Žaloba bola podaná v záujme žalobkyne, a preto je v jej záujme i znášať vzniknuté trovy. V odvolacom návrhu preto navrhoval nepriznať žalobkyni voči žalovanému v rade 2/ právo na náhradu trov prvostupňového konania, alternatívne zrušiť rozsudok v odvolaním napadnutej časti a vrátiť vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.
3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že sa stotožnila s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktorý považuje za presvedčivý. Prvoinštančný súd jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, z akých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil, ako vec právne posúdil. Navrhovala rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdiť a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
4. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 23.06.2022 odvolací súd zistil, že žalovaný v rade 2/ sa pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil, súhlasil s tým, aby sa vec pojednávala v jeho neprítomnosti. Poukázal na svoje písomné vyjadrenie z 20.06.2022, ktorým ospravedlnil neúčasť na pojednávaní, súhlasil, aby sa pojednávanie otvorilo. Ďalej poukázal na svoje vyjadrenie z 20.12.2021, ktorým vyjadril nesúhlas so žalobou žalobkyne. Mal za to, že sa snaží obchádzať účel a zmysel reštitučného zákonodarstva a neosvedčila naliehavý právny záujem. Poukázal na konkrétne rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a žalobu žiadal zamietnuť.
5. Podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
6. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. O plný úspech vo veci ide vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov voči protistrane, ktorá vo veci úspech nemala.
7. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
8. Účelom ust. § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného a absolučného práva.
9. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 CSP). Aplikácia ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce súd naplnil všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutiach náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach strán sporu. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Judikatúra tiež konštatovala, že toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2020 sp.zn. 2 M Cdo 17/2009).
10. Najvyšší súd SR v uznesení z 09. júna 2010 sp.zn. 5Cdo 67/2010 uviedol, že aplikácia ust. § 150 OSP (teraz § 257 CSP) len s poukazom na predmet konania nie je vecne správna. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že pri aplikácii ust. § 257 CSP je potrebné skúmať i ďalšie aspekty, ktorými sú okolnosti súvisiace so stavom pred začatím konania, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku a pod., ako i sociálnym aspektom jednotlivých strán sporu.
11. V kontexte uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že zákonné podmienky pre aplikáciu ust. § 257 CSP v danom prípade naplnené nie sú.
12. Za podstatné ďalej odvolací súd považuje uviesť, že ako žalovaný v konaní vystupoval štát - SR v zastúpení subjektu príslušného v mene štátu v predmetnom spore konať. Preto bol žalobkyňou i súdom označený ako žalovaný v rade 1/, 2/ a 3/, avšak pasívne legitimovaným subjektom v predmetnom spore bol štát - SR v zmysle hmotnoprávneho stavu. Uvedené nemá nijakú spojitosť s procesným označením štátu ako účastníka konania na žalovanej strane. Účastník konania je totiž označený riadne iba, ak je súčasne s ním označený príslušný štátny orgán, resp. iný subjekt, ktorý bude za štát konať. Povedané inak, i napriek tomu, že príslušnými v predmetnej veci konať v mene štátu, sú viaceré subjekty, pasívna vecná legitimácia v spore svedčila iba štátu - SR. Jednotlivé štátne orgány, subjekty vystupovali v mene štátu v rozsahu ich pôsobnosti za štát v predmetnom spore konať. Preto i nárok na náhradu trov konania žalobkyni vznikol proti štátu - SR ako vecne pasívnemu subjektu podľa hmotného práva bez ohľadu na naplnenie procesnej podmienky označenia príslušného štátneho orgánu, či iného subjektu, ktorý v predmetnom spore za štát konal. 13. Ak je stranou sporu štát, Civilný sporový poriadok (§ 73 CSP) ako obligatórnu náležitosť žaloby stanovuje označenie štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná (§ 135 ods. 1 CSP). Na tejto skutočnosti nič nemí ani skutočnosť, že v predmetnom spore z procesného hľadiska štát - SR vystupoval ako žalovaný v 1/, 2/ a 3/, a to vzhľadom na označenie príslušných štátnych orgánov, resp. právnických osôb oprávnených z hmotnoprávneho hľadiska za štát konať.
14. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, na podklade čoho odvolací súd jej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ ako neúspešnej strane v odvolacom konaní (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP).
15. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)