Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

47Ek/2237/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: P. T., s. r. o. so sídlom M.. L. XXXX/XX, XXXXX Z., C.: XXXXXXXX, zast. R. kancelária M. & P., s.r.o. so sídlom M.. L. XXXX/XX, XXXXX Z., proti povinnému: U. Y. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. námestie XXX/XXA, XXXXX XXXXX V.-E., zast. doc. L.. K. U. C., P.., advokátka so sídlom T. X-X, XXXXX V. - mestská časť F. U. o vymoženie XXXX,X W. s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Oľga Reháková so sídlom exekútorského úradu Kominárska 2,4, 831 04 Bratislava, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn , o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 23. 06. 2022, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 23. 06. 2022 z a m i e t a.

II. Oprávnený má voči povinnému n á r o k na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 23. 06. 2022, pozostávajúci z trov právneho zastúpenia vo výške 56,78 Eur.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 07. 06. 2021 domáhal od povinného vymoženia 1599,99 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu

- Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. zo dňa 07. 05. 2021 ( ďalej ako „ Exekučný titul“).

2. Poverením zo dňa 20. 07. 2021 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Oľga Reháková, ktorý ju vedie pod sp. zn. .

3. Uznesením sp. zn. zo dňa 23. 06. 2022 vyšší súdny úradník zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 01. 04. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol (výrok I.) a rozhodol, že oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 49,35 Eur. V odôvodnení uznesenia vyšší súdny úradník uviedol, že povinný uviedol, že dohoda od ktorej oprávnený odvodzuje svoj hmotnoprávny nárok voči povinnému, je absolútne neplatná, keďže Zmluva o pôžičke je absolútne neplatným právnym úkonom. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namieta výšku zmluvného úroku, ktorý predstavuje ročne úrok vo výške 118,70% p.a. Mal za to, že takto dojednaný zmluvný úrok možno bezpochyby považovať za rozporný s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi je sankcionovaný absolútnou neplatnosťou právneho úkonu v zmysle . Podľa ustanovenia 1.4 Dohody sa povinný zaväzuje oprávnenému uhradiť v prípade porušenia ustanovení dohody náklady spojené s vymáhaním pohľadávky a súvisiace trovy vo výške 20% z pohľadávky. Povinný mal za to, že takéto dojednanie je absolútne neplatným právnym úkonom, keďže náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú pokryté trovami rozhodcovského

konania a exekučného konania. Na základe všetkých tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie, povinný žiadal súd, aby exekúciu zastavil. Oprávnený vo vyjadrení okrem iného uviedol, že povinný sa svojimi tvrdeniami pokúšal navodiť dojem jeho postavenia spotrebiteľa vo vzťahu k Marcelovi Mikulinovi čo však oprávnený považoval s ohľadom na charakter ich právneho vzťahu za neprijateľné. Povinný nie je a pri uzatváraní zmluvy o pôžičke ani nebol spotrebiteľom, v zmysle čoho nie je možná ani aplikácia povinným predloženej početnej judikatúry vzťahujúcej sa na vzťah spotrebiteľa a dodávateľa. Povinný nepožíva ochranu ako spotrebiteľ a rovnako tak na neho nie je možné aplikovať priemernú výšku úrokovej sadzby vzťahujúcej sa na spotrebiteľské vzťahy. Vyšší súdny úradník v uznesení dal v prvom rade do pozornosti, že exekučným titulom je platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. zo dňa 07. 05. 2021. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29. 05. 2021. Keďže uvedené rozhodnutie je spôsobilým exekučným titulom, exekučný súd je v tomto štádiu viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a jeho výrokom a ak povinný nesúhlasí s pohľadávkou na úhradu ktorej bol zaviazaný exekučným titulom, toto nemôže byť predmetnom skúmania exekučného súdu, pretože tento už neskúma vecnú správnosť predloženého exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie všeobecného súdu, pretože je týmto rozhodnutím súdu viazaný. Povinný mal svoje námietky vznášať v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu. Exekučnému súdu v exekučnom konaní ani v rámci rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie neprináleží posudzovať ani revidovať rozhodnutie, ktoré mu je ako exekučný titul predložené. Vymáhaným nárokom v exekučnom konaní je v zmysle exekučného titulu a návrhu na vykonanie exekúcie - istina, úrok z omeškania a trovy základného konania. Exekučný titul vo svojej výrokovej časti nezaväzuje povinného na úhradu zmluvného úroku, ktorý by bol v rozpore s dobrými mravmi. Súd v exekučnom konaní, okrem prípadov kedy vymáhaný nárok vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy alebo nárok vyplývajúci zo zmenky, nepreskúmava zmluvné dojednania medzi účastníkmi konania. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie súdu (exekučný titul). Opravný prostriedok proti súdnemu rozhodnutiu je ako účinnú obranu povinného potrebné využiť v základnom konaní. exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie, teda či po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. V zmysle uvedeného sa tak jedná o skutočnosti, ktoré mal povinný možnosť namietať v základnom konaní. Povinný v základnom konaní nevyužil zákonnú možnosť o ktorej bol v exekučnom titule aj poučený, t.j. povinný nepodal odpor voči platobnému rozkazu, ktorý je exekučným titulom. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní vychádza súd z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní súd právo nenachádza, ale len vykonáva to, o čom bolo už právoplatne rozhodnuté. Exekučnému súdu v exekučnom konaní ani v rámci rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie neprináleží posudzovať ani revidovať rozhodnutie, ktoré mu je ako exekučný titul predložené. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považoval za nedôvodný a zamietol ho. Oprávnenému ako účastníkovi konania o návrhu na zastavenie exekúcie úspešnému priznal náhradu trov vo výške 49,35 Eur.

4. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podal povinný v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, v ktorej namietal bod 17. odôvodnenia uznesenia a v podstate uviedol, že návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku možno odôvodniť nielen dôvodmi, ktoré vznikli až po podaní návrhu na vykonanie exekúcie, ale aj dôvodmi, ktoré existovali už v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie. Na rozdiel od právnej úpravy platnej do 01. 04. 2017 súčasná právna úprava obe skupiny dôvodov z procesného hľadiska nerozlišuje a obe skupiny uplatňuje povinný ako obranu proti exekúcii prostredníctvom rovnakého procesného prostriedku - návrhu na zastavenie exekúcie. Vyšší súdny úradník sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s tvrdeniami povinného uvedenými v návrhu povinného, čo je nesprávne, nakoľko sa mal zaoberať aj dôvodmi, ktoré existovali už v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie. Povinný v tomto konaní tvrdí, že zmluva o pôžičke uzatvorená medzi povinným a U. U. zo dňa XX. XX. XXXX (ďalej aj ako „K. o pôžičke“) a logicky aj jej kumulatívna novácia v podobe Y. o zaplatení dlhu v splátkach č. 1761 zo dňa 04. 11. 2020 uzatvorenej medzi Oprávneným

a Marcelom Mikulinom (ďalej len „Dohoda“) sú absolútne neplatné z dôvodu úžery a iných dôvodov. Predmetom Zmluvy o pôžičke bolo poskytnutie peňažných prostriedkov Marcelom U. povinnému vo výške 2.500 Eur. Súčasťou tejto zmluvy bolo dojednanie o zmluvných úrokoch vo výške 1000 Eur, pričom lehota splatnosti pôžičky bola 4 mesiace. Povinný namietal výšku úrokov, ktorá predstavuje ročne úrok vo výške 118,70% p. a. Takto dojednaný zmluvný úrok povinný považuje za rozporný s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi je sankcionovaný absolútnou neplatnosťou právneho úkonu v zmysle . Povinný odkázal na judikatúru (R 35/2010, rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 15. decembra 2004, sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. zo dňa 22. 01. 2013, rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn.: zo dňa 17. 04. 2019, rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. zo dňa 18. 12. 2014, rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. zo dňa 18. 04. 2019, rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 15. decembra 2004, sp. zn. ). Zmluvný úrok dojednaný medzi povinným a U. U. Zmluvou o pôžičke vo výške 118,70% p. a. bol viac než 17x vyšší ako boli priemerné úrokové sadzby v danom roku. Takto dojednaný zmluvný úrok je rozporný s dobrými mravmi, nakoľko ide o úžeru. Uvedené neoddeliteľné dojednanie zmluvy spôsobuje neplatnosť zmluvy o pôžičke Keďže kumulatívna novácia je právny úkon, ktorým sa pôvodný záväzok (Zmluva o pôžičke) neruší, ale len mení a dopĺňa, absolútna neplatnosť Zmluvy o pôžičke spôsobuje bez ďalšieho aj neplatnosť dohody, keďže absolútne právny úkon nie je možné žiadnym dodatočným právnym úkonom zhojiť. Vzhľadom k tomu, že v tomto prípade ide v prípade dohody o absolútne neplatný právny úkon, je povinnosťou súdu aj ex offo prihliadať na takúto neplatnosť v každej fáze súdneho konania, teda nepochybne aj vo fáze exekučného konania (rozsudok Krajského súdu Trenčín, sp. zn. , zo dňa 12. 07. 2017). Okrem vyššie uvedeného je dohoda absolútne neplatným právnym úkonom aj z iných dôvodov. Povinný pukázal na ustanovenie 1.4 dohody. Toto dojednanie je absolútne neplatným právnym úkonom pre obchádzanie zákona, nakoľko náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú pokryté trovami rozhodcovského konania a exekučného konania a zákon neumožňuje si ich uplatňovať vo vyššom rozsahu (Krajský súd Trenčín v rozsudku, sp. zn.: , zo dňa 12. 07. 2017). V identickej veci, ktorá sa rovnako týkala oprávneného, Krajský súd Trenčín konštatoval absolútnu neplatnosť dojednania o nákladoch spojených s vymáhaním pohľadávky. V právnom štáte V právnom štáte je neprípustné, aby bolo od povinného ako spotrebiteľa vymáhané v exekučnom konaní plnenie v podobe zmluvných úrokov vo výške 118,70% p. a., ktoré nesporne predstavuje úžeru. Rovnako by bolo neprípustné vymáhať od povinného úhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky, ktorú iný odvolací súd (Krajský súd v Trenčíne) v identickej veci až na osobu povinného označil za absolútne neplatnú. Povinný teda sumarizoval, že exekúciu nie je možné vykonať ani na základe právoplatného platobného rozkazu ako exekučného titulu, nakoľko súd je povinný vo všetkých fázach konania prihliadať na absolútnu neplatnosť ex offo. Vzhľadom na to povinný žiadal, aby súd exekúciu zastavil. 5. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti uviedol, že pokiaľ povinný tvrdil, že návrh na zastavenie exekúcie možno odôvodniť aj dôvodmi, ktoré existovali už v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie, žiadnym spôsobom to nevylučuje to, aby tieto dôvody existovali v čase po vzniku exekučného titulu. K argumentácii povinného o tom, že jeho tvrdenie podporuje skutočnosť, že povinný môže aj v rámci exekúcie namietať premlčanie uviedol, že uvedené nemá s prejednávanou vecou súvis. Povinný zároveň uviedol, že je nesprávny aj právny názor exekučného súdu pokiaľ v bode 18 odôvodnenia uviedol, že Exekučného poriadku obsahuje taxatívny výpočte dôvodov na zastavenie exekúcie, keďže Exekučného poriadku predstavuje demonštratívny výpočet týchto dôvodov. Oprávnený uviedol, že súd správne uviedol, že celý obsahuje taxatívny výpočet dôvodov na zastavenie exekúcie, skutočnosť, že pod písm. d) možno subsumovať viaceré dôvody naprieč celým exekučným poriadkom alebo aj iným právnym predpisom predsa neznamená, že ustanovenie ako celok neuvádza taxatívny výpočet, pričom jedným z týchto taxatívne vymenovaných dôvodov sú aj iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, v rámci ktorých možno hovoriť o demonštratívnom výpočte (ktorý však zákon ani neuvádza). Exekučný súd skúmal exekučný titul v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie, keď z dikcie zákona má exekučný súd skúmať to, či po vzniku (teda aj v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie) exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie. K poukazu povinného na rozhodnutie okresného súdu Trebišov uvádzame, že v danom prípade súd skúmal exekučný titul - rozhodcovský rozsudok a nie rozhodnutie všeobecného súdu. V danom prípade (obzvlášť pri spotrebiteľských rozhodcovských rozsudkoch) je oprávnenie exekučného súdu skúmať takýto exekučný titul podstatne širšie ako pri rozhodnutiach všeobecných súdov. Povinný mal v danom prípade možnosť podať riadny opravný prostriedok - odpor proti platobnému rozkazu, čo neurobil. V prípade ak by tak spravil, jeho vec by bola postúpená na príslušný okresný súd, ktorý by ďalej vo veci konal a rozhodol a aj voči tomuto

rozhodnutiu by bol prípustný ďalší opravný prostriedok - odvolanie. Exekučný súd, ako kauzálne príslušný súd však nenahrádza činnosť ostatných okresných súdov vo veciach základného konania a rovnako tak nenahrádza činnosť odvolacieho súdu. V prípade ak by sme pripustili výklad práva, tak ako ho prezentuje povinný, v samej podstate by exekučný súd vždy predstavoval ďalšiu inštanciu rozhodujúcu o opravnom prostriedku v sústave všeobecných súdov, čo je neprípustné. Na záver povinný uviedol, že je neprípustné, aby bolo od povinného ako spotrebiteľa vymáhané v exekučnom konaní plnenie v podobe zmluvných úrokov vo výške 118,70 % ročne, nakoľko toto predstavuje úžeru. K tomu oprávnený v prvom rade uviedol, že vymáhaný nárok nepredstavuje úroky z omeškania v uvádzanej výške. K samotnej podstate nároku oprávneného, však v tomto konaní naďalej nie je dôvod na ďalšie vyjadrenia a preukazovania jeho dôvodnosti, keďže toto bolo predmetom základného konania. V druhom rade je tiež potrebné uviesť, že povinný v žiadnom prípade nevystupuje vo vzťahu k oprávnenému v pozícii spotrebiteľa. Oprávnený neposkytol povinnému žiadne plnenie na základe zmluvy uzavretej medzi ním ako dodávateľom a povinným ako spotrebiteľom. Uplatňovaný nárok teda nevyplýva zo zmluvy uzavretej so spotrebiteľom. Oprávnený žiadal sťažnosť povinného zamietnuť a uplatnil si nárok na náhradu trov konania vo výške 56,78 Eur. 6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. 7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. 8. Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú. 9. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. 10. Podľa v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné. 11. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie. 12. Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania. 13. Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. 14. Sudca po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Sudca sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 7 odôvodnenia tohto rozhodnutia, s poukazom na nesúhlas povinného prezentovaný v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, sudca nad rámec zákona ( Exekučného poriadku) dodáva: 15. Povinný v podanej sťažnosti argumentoval tými istými námietkami ako v podanom návrhu na zastavenie exekúcie. Námietky, ktoré povinný označil ako dôvody na zastavenie exekúcie (týkajúce sa exekučného titulu) mohli a mali byť predložené povinným najneskôr v základnom konaní, exekučný súd im preto v tomto štádiu konania nemôže pripísať žiadnu relevanciu. Súd opätovne uvádza, že exekúcia sa vedie na podklade exekučného titulu, ktorý súd preskúmal po formálnej a materiálnej stránke a je spôsobilým a vykonateľným exekučným titulom, ktorý dosiaľ nebol zrušený alebo zmenený. Exekučný súd tiež konštatuje, že nie je v jeho právomoci preskúmavať priebeh konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul. Ak sa povinný snaží nedostatok svojej procesnej aktivity v základnom konaní (najmä to, že nepodal odpor proti platobnému rozkazu, ktorý je exekučným titulom) nahradiť v konaní exekučnom, toto jeho konanie je neprípustné. Právny poriadok Slovenskej republiky vychádza zo zásady „vigilantibus iura scripta sunt“, podľa ktorej „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas, s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol zákonom zavedený ako procesná obrana povinného proti neprípustnej

exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z uvedeného je zrejmé, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo vydané rozhodnutie, ktoré slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Návrh povinného na zastavenie exekúcie je procesným prostriedkom, ktorým možno vyvolať spor o prípustnosť exekúcie, pretože smeruje proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie preto môže byť iba skutočnosť procesného alebo hmotného práva, ktorá nastala po vydaní exekučného titulu. Exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže procesne zasahovať do konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul, čiže exekučný súd už nemôže zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu. Exekučný súd pritom nie je príslušný skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, ani nenahrádza orgán v základnom konaní v jeho rozhodovacej činnosti, ale je exekučným titulom viazaný a musí z neho vychádzať. Povinný nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie žiadať o vecný prieskum exekučného titulu (v nespotrebiteľských konaniach), pretože exekučný súd naň nemá právomoc, keďže vo vzťahu k rozhodnutiu orgánu v základnom konaní nepôsobí ako opravná inštancia a jeho úlohou je len zabezpečiť nútený výkon rozhodnutia súdu v základnom konaní, do ktorého obsahu nemôže nijakým spôsobom zasahovať, ani ho inak preskúmavať, keďže je ním viazaný. Súd v tomto kontexte zároveň uvádza, že sa nemohol stotožniť s argumentáciou povinného ohľadom toho, že tento má v konaní postavenie spotrebiteľa, keďže uvedené skutočnosti súdu nevyplynuli z dokumentov nachádzajúcich sa v súdnom spise. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom ( ). Súd pritom uvádza, že právny vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 11. 07. 2017 medzi Marcelom U. ako veriteľom a povinným ako dlžníkom nebol vzťahom spotrebiteľským, keď povinný zmluvu o pôžičke uzatvoril s fyzickou osobou a nie s dodávateľom. Postavenie dodávateľa nemal ani oprávnený, hoci sa jednalo o právnickú osobu, lebo oprávnený neposkytoval povinnému v rámci dohody žiadnu službu (a tým neboli naplnené pojmové znaky spotrebiteľskej zmluvy). Následne dohodou o zaplatení dlhu v splátkach sa povaha právneho vzťahu nezmenila, keď uvedená pohľadávka z dohody o zaplatení dlhu v splátkach pritom vznikla oprávnenému ako splnomocnencovi veriteľa. Súd dáva do pozornosti, že tak ako už bolo uvedené povinný podpísal s osobou Marcelom Mikulinom nie len zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej sa zaviazal vrátiť dlžnú sumu spolu s úrokmi, teda sumu 3500 Eur, ale následne pre nezaplatenie dlžnej sumy napriek jej splatnosti s odstupom 3 rokov podpísal povinný s osobou U. U. dohodu o zaplatení uvedeného dlhu vyplývajúceho z predmetnej zmluvy o pôžičke v splátkach (v zmysle dojednaní predmetnej dohody ako prejav svojej skutočnej, slobodnej a vážnej vôle). Vzťah ktorý v zmysle článku 1.4 tejto dohody vznikol medzi povinným a oprávneným je naviazaný na zmluvu o pôžičke s tým, že z uvedeného dojednania dohody vznikol nárok priamo splnomocnencovi veriteľa. Súd taktiež uvádza, že predmetným dojednaním dohody uzatvorenej oboma stranami (článok 1.4 dohody) bolo len určené, kto má nárok na náklady spojené s vymáhaním pohľadávky. Súd vzhľadom na uvedené nemohol v rámci tohto konania poskytnúť povinnému ochranu spotrebiteľa a vecne preskúmať platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom. 16. Súd taktiež poznamenáva, že práve zastavením exekúcie by došlo k neprimeranému zásahu do práva oprávneného na súdnu ochranu, pretože oprávnený, ktorý disponuje vykonateľným exekučným titulom má oprávnené a legitímne očakávanie, že jeho pohľadávka, ktorú povinný dobrovoľne nesplnil, bude môcť byť uspokojená prostredníctvom výkonu exekúcie. XX. V súvislosti s prejavom nespokojnosti povinného s napadnutým rozhodnutím sudca poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. E. súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom sťažovateľa, resp. právo na úspech v konaní. XX. Záverom súd uvádza, že judikatúra súdov (vrátane W. súdu pre ľudské práva a J. súdu F. republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní odpovedalo na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. F. preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými tvrdeniami povinného, ktoré nie sú právne relevantné a nemajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu o sťažnosti povinného (pozri napr. uznesenie J. súdu F. republiky sp. zn. II. ÚS XX/XX zo dňa XX. XX. XXXX). XX. S poukazom na uvedené má súd konajúci sudcom za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v danej veci zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný nepreukázal ani jeden z dôvodov na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného

poriadku. Keďže vyšší súdny úradník rozhodol v súlade so zákonom, súd sa nemohol stotožniť s názormi povinného uvádzanými v sťažnosti. Súd dopĺňa, že povinný nepreukázal existenciu takých okolnosti, ktoré by nastali po vzniku exekučného titulu a mali by za následok zánik vymáhaného nároku, alebo že by bol exekučný titul zrušený, alebo že by tu boli také skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu a teda povinný nepreukázal žiadne dôvody, ktoré by viedli k zastaveniu exekúcie. S poukazom na uvedené má súd za to, že neboli zistené žiadne skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom súd nezistil ani žiadny iný dôvod na zastavenie exekúcie a preto sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 23. 06. 2022 v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. 20. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

21. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

22. Podľa § 199e prvá veta Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

23. O trovách sťažnostného konania rozhodol súd tak, že v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku priznal oprávnenému ako úspešnému účastníkovi voči povinnému nárok na ich náhradu, keďže trovy právneho zastúpenia oprávneného boli po nevyhovení sťažnosti povinného dôvodné, a to za vyjadrenie sa oprávneného k sťažnosti povinného vo výške 56,78 Eur, ktoré pozostávajú z tarifnej odmeny za jeden úkon v sume 35,69 Eur, z režijného paušálu v sume 11,63 Eur a z 20 % DPH. Trovy konania, ktoré boli oprávnenému priznané týmto rozhodnutím, budú od povinného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).