Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

47Ek/2237/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PATRIOT GROUP, s. r. o. so sídlom Kpt. Jaroša 1312/29, 91101 Trenčín, IČO: 45407657, práv. zast. Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Kpt. Jaroša 1312/29, 91101 Trenčín, proti povinnému: U. M., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. M. O. XXX/XXA, XXXXX XXXXX V.-E., práv. zast. doc. JUDr. Zuzana Mlkvá Illýová, PhD., advokátka so sídlom Grösslingová 6-8, 81109 Bratislava - mestská časť Staré Mesto o vymoženie 1599,9 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Oľga Reháková so sídlom exekútorského úradu Kominárska 2,4, 831 04 Bratislava, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn , o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamieta. II. Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 49,35 Eur.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 07.06.2021 domáhal od povinného vymoženia 1599,99 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. zo dňa 07.05.2021 ( ďalej ako „ Exekučný titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal dňa 20.07.2021 poverenie na vykonanie exekúcie pod spisovou značkou , ktorým bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Oľga Reháková so sídlom exekútorského úradu Kominárska 2,4, 831 04 Bratislava, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn . Súdny exekútor následne vydal Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré povinný prevzal 29.07.2021.

3. Dňa 10.08.202 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie. Ten následne súdny exekútor doručil súdu spolu s prílohami dňa 28.08.2021. Súdny exekútor k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s vyjadrením právneho zástupcu oprávneného a rovnako má za to, že návrh na zastavenie exekúcie je nedôvodný a nemá oporu v zákonných ustanoveniach. 4. Povinný svoj návrh na zastavenie podal prostredníctvom právneho zástupcu a uvádza, že dohoda od ktorej oprávnený odvodzuje svoj hmotnoprávny nárok voči povinnému, je absolútne neplatná, keďže Zmluva o pôžičke je absolútne neplatným právnym úkonom. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namieta výšku zmluvného úroku, ktorý predstavuje ročne úrok vo výške 118,70% p.a. Má za to, že takto dojednaný zmluvný úrok možno bezpochyby považovať za rozporný s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi je sankcionovaný absolútnou neplatnosťou právneho úkonu v zmysle . Ďalej uvádza, že uvedené má oporu aj v konštantnej judikatúre a na podporu svojich uvádza aj konkrétne rozhodnutia súdov v obdobných veciach. Ďalej uvádza, že je povinnosťou súdu aj ex offo prihliadať na takúto neplatnosť v každej fáze súdneho

konania, teda nepochybne aj vo fáze exekučného konania. Ďalej uvádza, že sú tu aj iné dôvody pre ktoré je dohoda absolútne neplatným právnym úkonom. Podľa ustanovenia 1.4 Dohody sa povinný zaväzuje oprávnenému uhradiť v prípade porušenia ustanovení dohody náklady spojené s vymáhaním pohľadávky a súvisiace trovy vo výške 20% z pohľadávky. Povinný ma za to, že takéto dojednanie je absolútne neplatným právnym úkonom, keďže náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú pokryté trovami rozhodcovského konania a exekučného konania. Na základe všetkých tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie, povinný žiada súd, aby exekúciu zastavil 5. Oprávnený sa vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nasledovne. Oprávnený nesúhlasí s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a jeho tvrdenia považuje za účelové a právne irelevantné. Oprávnený uvádza, že povinný si v rámci občianskoprávneho vzťahu s U. U. požičal od neho finančné prostriedky a to na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 11.07.2017. Dôvody o ktoré povinný opiera svoj Návrh na zastavenie exekučného konania sú hmotnoprávneho charakteru, a preto ich bolo potrebné uplatniť v rámci rozhodcovského konania, k čomu zo strany povinného nedošlo, keďže sa k podanej žalobe U. U. na rozhodcovský súd bez primeraného dôvodu nevyjadrili v stanovenej lehote podľa , a podľa tohto zákona, mohol rozhodca pokračovať v rozhodcovskom konaní bez toho, aby považoval tento nedostatok za uznanie tvrdení povinného. Rozhodca na základe podanej žaloby a pripojených listinných dôkazov mal za to, že uvedená Zmluva o pôžičke je bez vád a dohoda o zaplatení dlhu v splátkach je platným právnym úkonom a došlo i k uzavretiu dohody o rozhodcovskej doložke. Rozhodca následne na základe týchto skutočností rozhodol v neprospech povinného tak, ako je to uvedené v petite rozhodcovského rozsudku. Rovnako pasívne sa povinný postavil ku konaniu vedenému na Okresnom súde Banská Bystrica, sp. zn. , kde sa svojich nárokov vyplývajúcich z Dohody o zaplatení dlhu v splátkach domáhal oprávnený, ako splnomocnenec veriteľa - U. U.. Odo dňa podania žaloby - Návrhu na vydanie platobného rozkazu povinný bez primeraného dôvodu neurobil ani jeden úkon, ktorým by prejavil nesúhlas s predmetným záväzkom. Povinný sa svojimi tvrdeniami pokúša navodiť dojem jeho postavenia spotrebiteľa vo vzťahu k U. U. čo však oprávnený považuje s ohľadom na charakter ich právneho vzťahu za neprijateľné. Povinný nie je a pri uzatváraní zmluvy o pôžičke ani nebol spotrebiteľom, v zmysle čoho nie je možná ani aplikácia povinným predloženej početnej judikatúry vzťahujúcej sa na vzťah spotrebiteľa a dodávateľa. Povinný nepožíva ochranu ako spotrebiteľ a rovnako tak na neho nie je možné aplikovať priemernú výšku úrokovej sadzby vzťahujúcej sa na spotrebiteľské vzťahy. Oprávnený má za to, že návrh povinného na zastavenie exekúcie neobsahuje žiadne dôvody, ktoré by mohli mať vplyv na prebiehajúcu exekúciu, resp. ktoré by mohli spôsobiť zastavenie exekúcie súdom. V zmysle tvrdení oprávneného vo vyjadrení, žiada súd, aby návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Súčasne žiada súd, aby priznal oprávnenému náhradu trov konania za 1 úkon právnej služby v zmysle Vyhlášky MS SR č. v aktuálnom znení za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie, t. j. 1 x 71,37 Eur + 1 x 10,87 Eur režijný paušál + 20% DPH 16,45 Eur, spolu vo výške 98,69 Eur ), spolu vo výške 49,35 Eur. 6. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 7. Podľa Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 8. Podľa Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 9. Podľa Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

10. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

11. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie, v rámci zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty. Takto podaný návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok.

12. Súd uvádza, že preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a taktiež sa oboznámil s vyjadrením oprávneného.

13. Súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania Návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.

14. V prvom rade považuje súd za potrebné dať do pozornosti, že exekučným titulom je platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. zo dňa 07.05.2021. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.05.2021. Súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -18, v ktorom sa uvádza, že súdna exekúcia môže byť nariadená a vedená len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom; materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená zase tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného, hlavne určitý výrok. Keďže uvedené rozhodnutie je spôsobilým exekučným titulom, exekučný súd je v tomto štádiu viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a jeho výrokom a ak povinný nesúhlasí s pohľadávkou na úhradu ktorej bol zaviazaný exekučným titulom, toto nemôže byť predmetnom skúmania exekučného súdu, pretože tento už neskúma vecnú správnosť predloženého exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie všeobecného súdu, pretože je týmto rozhodnutím súdu viazaný. Povinný mal svoje námietky vznášať v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu. Exekučnému súdu v exekučnom konaní ani v rámci rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie neprináleží posudzovať ani revidovať rozhodnutie, ktoré mu je ako exekučný titul predložené. 15. Vymáhaným nárokom v exekučnom konaní je v zmysle exekučného titulu a návrhu na vykonanie exekúcie - istina, úrok z omeškania a trovy základného konania. Exekučný titul vo svojej výrokovej časti nezaväzuje povinného na úhradu zmluvného úroku, ktorý by bol v rozpore s dobrými mravmi. Súd v exekučnom konaní, okrem prípadov kedy vymáhaný nárok vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy alebo nárok vyplývajúci zo zmenky, nepreskúmava zmluvné dojednania medzi účastníkmi konania. vo svojich ustanoveniach neupravuje povinnosť oprávneného predložiť pri návrhu na vykonanie exekúcie súdu aj nespotrebiteľskú zmluvu. Preto nie je v kompetencii exekučného súdu posudzovať v exekučnom konaní zmluvu, ktorá bola predložená pri návrhu na vydanie platobného rozkazu a nebola povinnou náležitosťou pri návrhu na vykonanie exekúcie. V tomto prípade preto s poukazom na uvedené, nie je v právomoci exekučného súdu posudzovať z čoho vyplýva nárok oprávneného označený ako istina.

16. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie súdu (exekučný titul). Opravný prostriedok proti súdnemu rozhodnutiu je ako účinnú obranu povinného potrebné využiť v základnom konaní. Návrh na zastavenie je procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie, nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.

17. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie, teda či po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie

exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. V zmysle uvedeného sa tak jedná o skutočnosti, ktoré mal povinný možnosť namietať v základnom konaní. Povinný v základnom konaní nevyužil zákonnú možnosť o ktorej bol v exekučnom titule aj poučený, t.j. povinný nepodal odpor voči platobnému rozkazu, ktorý je exekučným titulom.

18. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. 19. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní vychádza súd z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní súd právo nenachádza, ale len vykonáva to, o čom bolo už právoplatne rozhodnuté. Exekučnému súdu v exekučnom konaní ani v rámci rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie neprináleží posudzovať ani revidovať rozhodnutie, ktoré mu je ako exekučný titul predložené. 20. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinná povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnila. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný. 21. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví. V danom prípade však súd pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie zistil, že povinný nepreukázal súdu skutočnosti, ktoré by predstavovali kvalifikovaný dôvod na zastavenie exekúcie, preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku zamietol. 22. Podľa Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 23. Podľa . Exekučného poriadku. Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 24. Právny zástupca oprávneného si vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia súvisiace s vyjadrením oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 49,35 Eur. Ide o jeden úkon právnej služby v polovičnej sadzbe - vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 35,68 Eur a režijný paušál vo výške 10,87 Eur + 20% DPH vo výške 9,31 Eur = spolu 55,86 Eur). Keďže oprávnený si vyčíslil nižšiu náhradu trov právneho zastúpenia, súd mu v zmysle ustanovenia priznal tú, ktorú si uplatnil. Keďže súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a zaviazal povinného, aby nahradil oprávnenému trovy právneho zastúpenia v súvislosti vyjadrením oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 49,35 Eur. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie pre povereného súdneho exekútora

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.