Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-7C/727/2014

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci navrhovateľa: ZH Kredit, s. r. o., Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 36 049 581, zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, proti odporcovi: C. T., L.. XX.XX.XXXX, J. A.. D. X, XXX XX Y., o zaplatenie 227,48 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia bude vec p o s t ú p e n á Úradu pre

dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, 829 24 Bratislava, IČO: 30796482.

III. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ svojím návrhom podaným na Okresný súd Skalica dňa 05.08.2014 žiadal súd, aby uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 227,48 € s príslušenstvom a náhradu trov konania.

Ako právny dôvod uviedol príslušné ustanovenia o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení účinnom do 31.12.2004 (ďalej len „“). Aktívnu vecnú legitimáciu v konaní odôvodnil tým, že žalobca, ako postupník, uzavrel so správcom konkurznej podstaty pôvodného veriteľa - úpadcu PERSPEKTÍVA DRUŽSTEVNÁ ZDRAVOTNÁ POISŤOVŇA v konkurze, IČO: 31 629 962, ako postupcom, zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 07.07.2005, na základe ktorej žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto nároku, spolu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Uviedol, že je daná právomoc okresných súdov na rozhodovanie o uplatňovanom nároku, pričom na podporu svojho záveru uviedol uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. zo dňa 29.07.2011, a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. .

Tunajší súd najskôr skúmal podmienky konania, tak ako mu ukladá ust. . Jednou z podmienok konania, ktorú je súd povinný kedykoľvek za konania skúmať je aj právomoc súdu.

Podľa v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci (nároky), ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov.

Podľa , kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa , ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa , ak platiteľ poistného zistil, že poistné nebolo uhradené včas a v správnej výške, je povinný zaplatiť poplatok z omeškania vo výške 0,1% z dlžnej sumy za každý kalendárny deň omeškania odo dňa pôvodnej splatnosti poistného za príslušný kalendárny mesiac alebo odo dňa skrátenia poistného za príslušný kalendárny mesiac do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet príslušnej poisťovne.

Podľa , ak poisťovňa zistí nedostatky uvedené v odseku 1, predpíše platiteľovi poistného poplatok z omeškania vo výške 0,2% z dlžnej sumy poistného za každý kalendárny deň, prípadne odo dňa pôvodnej splatnosti poistného za príslušný kalendárny mesiac alebo odo dňa skrátenia tohto poistného za príslušný kalendárny mesiac do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet príslušnej poisťovne.

Podľa , príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi poplatok z omeškania platobným výmerom.

Podľa , vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Verejné zdravotné poistenie vykonávajú zdravotné poisťovne za podmienok ustanovených v osobitnom predpise.

Podľa o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len “) na konanie a rozhodovanie o pohľadávkach z verejného zdravotného poistenia sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , ustanovenie odseku 1 sa použije rovnako na rozhodovanie o pohľadávkach na poistnom a poplatkoch z omeškania, ktoré bol platiteľ poistného povinný uhradiť podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004.

Podľa , nárok na pohľadávky podľa odsekov 1 a 2 môže zdravotná poisťovňa uplatniť podaním návrhu na vydanie platobného výmeru na úrade. Podanie je možné vykonať písomnou alebo elektronickou formou. Spôsob a náležitosti elektronickej formy podania určí úrad.

Podľa prechodného ustanovenia , zdravotná poisťovňa uplatňuje na úrade nárok na dlžné poistné, nárok na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004.

Podľa prechodného ustanovenia , zdravotný poisťovňa vymáha pohľadávky na poistnom vrátane poplatku z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004, na základe právoplatného rozhodnutia úradu.

Podľa prechodného ustanovenia , úrad vydáva platobné výmery vo veciach poplatkov z omeškania, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004.

Je zrejmé, že v predmetnej veci ide o verejnoprávny vzťah sledujúci zabezpečenie riadneho fungovania verejného zdravotného poistenia, teda cieľ, odlišný od tých, pre ktoré fyzické a právnické osoby vstupujú do vzťahov občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych. Účastníci v danom vzťahu nemali autonómne a rovnoprávne postavenie, charakteristické pre tie právne vzťahy založené na súkromnom práve, ktoré vypočítava , naopak, ich odlišné postavenie v tomto právnom vzťahu vykazovalo znaky odzrkadľujúce osobitný význam zdravotného poistenia, na základe ktorého sa poskytuje zdravotná starostlivosť v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi.

Je potrebné poznamenať, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 07.07.2005 došlo k postúpeniu pohľadávok poistného na zdravotné poistenie a poplatku z omeškania na žalobcu ako postupníka, avšak nedošlo k zmene povahy pohľadávok a ich príslušenstva.

Z vyššie citovaných prechodných ustanovení vyplýva, že nárok na dlžné poistné a nárok na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004, sa uplatňuje na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, a že rozhodovanie o takýchto pohľadávkach patrí do právomoci tohto úradu ako orgánu štátnej správy na úseku zdravotnej starostlivosti. Predpokladom vzniku oprávnenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (a žiadneho iného orgánu) rozhodovať (jeho právomoci) je, aby išlo o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004. Tým, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo 07.07.2005 došlo k postúpeniu pohľadávok poistného na zdravotné poistenie a poplatku z omeškania na žalobcu, ako postupníka, nedošlo k zmene povahy pohľadávok a ich príslušenstva. Z vyššie citovaných prechodných ustanovení vyplýva, že nárok na dlžné poistné a nárok na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004, sa uplatňuje na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, a že rozhodovanie o takýchto pohľadávkach patrí do právomoci tohto úradu ako orgánu štátnej správy na úseku zdravotnej starostlivosti.

Vychádzajúc z uvedených charakteristických znakov predmetného právneho vzťahu súd ustálil, že právny vzťah medzi žalobcom, ako postupníkom pohľadávky na zaplatenie dlžného poistného na zdravotné poistenie a poplatku z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, a žalovaným, ako platiteľom tohto poistného a poplatku z omeškania, je vzťahom verejnoprávnej povahy, ktorý nemožno podriadiť pod vzťahy výslovne vypočítané v ust. (nejde o vzťah občianskoprávny, pracovný, rodinný, obchodný ani hospodársky), ani pod vzťahy, na ktoré dopadá ust. (žiaden zákon neustanovuje, že o nároku na dlžné poistné a nároku na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie rozhoduje súd). Vec, vyplývajúcu z tohto verejnoprávneho vzťahu, preto súdy v občianskom súdnom konaní podľa tretej a štvrtej časti neprejednávajú a nerozhodujú.

Tunajší súd vychádzajúc z charakteru uplatneného nároku vyplývajúceho z ustanovení , a konštatuje, že uplatnený nárok vznikol ako následok oneskorenia plnenia nárokov z práva verejného a nie z pohľadávky z práva súkromného. Tento charakter pohľadávky zostáva trvalo zachovaný a nemôže sa zmeniť ani v prípade, že sa pohľadávky postupujú. Podľa ustanovenia Z. z o zdravotných poisťovniach má právomoc rozhodnúť o uplatnených nárokoch výlučne Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Na podporu svojich záverov súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“), a to konkrétne na uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 21. apríla 2010, ktorým NS SR v obdobnej veci rozhodol spor o právomoc (negatívny kompetenčný konflikt) podľa medzi súdom a Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou tak, že na rozhodnutie o nároku žalobcu na zaplatenie poplatku z omeškania podľa s. 2 je daná právomoc Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Na strane 6 odseku treťom tohto uznesenia NS SR konštatuje, že: „...Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako orgán štátnej správny na úseku zdravotnej starostlivosti je príslušný rozhodovať o nárokoch na dlžné poistné, nárokoch na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004.“.

Na margo verejnoprávnej povahy predmetného vzťahu súd argumentuje jednak ustálenou judikatúrou NS SR: R 8/2005, z ktorého druhej právnej vety vyplýva, že: „Nedoplatok na poistnom na zdravotné poistenie je dlhom z práva verejného, pri ktorom poisťovňa vykonáva určitý rozsah vecí verejných na základe zákonného zmocnenia...“, a jednak odkazom na názor vyslovený vo vyššie citovanom uznesení NS SR, s ktorým sa stotožňuje, kde na strane 6 odsek posledný až strana 8 odsek druhý NS SR uviedol: „Účelom vyberania týchto poplatkov je realizácia politiky vlády v oblasti zdravotného poistenia a ochrany zdravotnej starostlivosti. Tieto poplatky predstavujú zdroj príjmov príslušnej zdravotnej poisťovne, podobne ako aj iné odvody, pokuty, penále, dane, zvýšenia dane, úroky alebo exekučné náklady tvoriace zdroj príjmov štátneho rozpočtu, štátnych fondov a rozpočtov obcí. Ich spoločnou črtou je však to, že vo vzájomnom vzťahu vždy dominuje štát ako subjekt, ktorý povinnosť platiť poplatok ukladá adresátovi tejto povinnosti zákonom. Ukladanie povinnosti platiť poplatky a podobné odvody formou zákona a metódy a spôsoby ich vynútenia si tejto povinnosti sú prejavom mocenského oprávnenia štátu a tohto postavenia sa štát za súčasného právneho stavu nemôže zbaviť. V jeho mene „vo veciach poplatkov“ a v danom prípade poplatku z omeškania, uplatňovaný v tomto konaní z oneskorene zaplateného poistného, rozhoduje príslušný orgán štátnej správy, ktorým je v danom prípade Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Vychádzajúc z tohto jeho postavenia, ktorému zodpovedá právna úprava ustanovená v v spojení s , bod. 3/ nemožno vylúčiť jeho právomoc rozhodovať „vo veciach poplatkov z omeškania z oneskorene zaplateného poistného“, ktorá je výlučne v jeho dispozícii ako orgánu štátnej správy na úseku ochrany zdravotnej starostlivosti obsiahnutá. ... pokiaľ zákonodarca určil orgán (úrad), ktorý je v rámci vymedzenej pôsobnosti oprávnený rozhodovať o právach a povinnostiach vyplývajúcich z predchádzajúceho zákona a súčasne ho poveril výkonom dohľadu nad verejným zdravotným poistením, potom tento orgán (úrad) je oprávnený a súčasne povinný konať o uplatnených nárokoch bez ohľadu na to, kto si tento nárok uplatnil. ... účelom každej právnej úpravy v konkrétnej oblasti verejnej správy je vytvoriť zákonný rámec verejným subjektívnym právam a verejným povinnostiam vyplývajúcich z verejnoprávnych vzťahov. Obsah verejných práv je preto jedným z kritérií legality verejnej správy. ... výkon verejnej správy nie je možné prerušiť alebo ukončiť a preto v súlade s princípom kontinuity verejnej správy, orgán, ktorému zákon zveril úlohy na danom úseku verejnej správy, musí túto funkciu v plnom rozsahu plniť, z ktorých dôvodov, ak orgán zákonom určený na výkon dohľadu nad verejným zdravotným poistením, by nekonal v rozsahu zákonom vymedzených oprávnení, porušoval by nielen princíp kontinuity a legality verejnej správy, ale najmä zaručené práva osôb, ktorých záležitosti je povolaný riešiť. Vyberaním poplatkov sa realizuje verejnoprávny nárok štátu ustanovený na základe zákona a medzi účastníkmi konania teda nejde o občianskoprávne, prípadne obchodné, vzťahy, z ktorých prípadné spory by v rámci svojej právomoci ( ) riešil súd v občianskom súdnom konaní.“.

Správnosť a zákonnosť rozhodnutia o zastavení predmetného konania a postúpení veci Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou rezultuje taktiež z uznesenia NS SR sp. zn. zo dňa 18. apríla 2012, kde bola predmetom konania pred prvostupňovým súdom skutkovo a právne podobná vec.

V súvislosti s poukázaním žalobcu na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Nitre č. k. zo dňa 29.07.2011, podľa ktorého je právomoc súdu daná, pretože v spoločných, prechodných a záverečných ustanoveniach sa nenachádzajú ustanovenia, ktoré by upravovali všeobecný postup pri predpisovaní poistného alebo poplatku z omeškania

vzniknutého na základe zrušeného , je žiaduce uviesť, že takýto názor je názorom ojedinelým. Podľa názoru súdu, si túto skutočnosť uvedomoval aj sám žalobca, nakoľko v žalobe upriamil pozornosť len na takéto ojedinelé právne názory na otázku právomoci, pričom zámerne opomenul poukázať na vyššie uvedené rozhodnutia občianskoprávneho kolégia alebo správneho kolégia NS SR, riešiace právomoc v skutkovo a právne podobných veciach, či už z pozície súdu dovolacieho alebo súdu rozhodujúceho o negatívnom kompetenčnom konflikte podľa , z ktorých jednoznačne vyplýva právomoc Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Z hľadiska princípu právnej istoty podliehajú ochrane aj legitímne očakávania účastníkov konania vo vzťahu k rozhodnutiam súdov, že o ich veci bude rozhodnuté obdobne ako vo veci skutkovo a právne podobnej. S týmto legitímnym očakávaním úzko súvisí zákaz prekvapivých rozhodnutí, keď sa súdy nemôžu, bez náležitého odôvodnenia, odchýliť od doterajšej rozhodovacej praxe.

Na základe všetkých uvedených skutočností, súd uzavrel, že v predmetnej veci nie je daná právomoc súdu konať vo veci. Vzhľadom na to, že nedostatok právomoci je neodstrániteľnou podmienkou konania, súd konanie zastavil podľa veta prvá a podľa veta druhá postúpil vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, 829 24 Bratislava, IČO: 30796482, a to z dôvodu, že prejednávanie a rozhodovanie tejto patrí do jeho právomoci.

Podľa , žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Vzhľadom na to, že konanie bolo zastavené, žiadnemu z účastníkov konania nebolo priznané právo na náhradu trov konania.

Vzhľadom na uvedené odôvodnenie súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ).

Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205

ods.2 )