Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Rks/1/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: G., a.s. so sídlom K., IČO:

X., zastúpeného Mgr. F., advokátom, Advokátska kancelária F., so sídlom K., proti

žalovanému: Prešovský samosprávny kraj, Nám. Mieru č. 2, Prešov, IČO: 37 870 475,

o nároku žalobcu na zaplatenie poplatku z omeškania podľa

Z.z. vo výške 0,2 % za každý deň z omeškania zo sumy 49.269,53 € od 19.12.2002 do

12.2.2008 a o žiadosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Grösslingova č. 5,

Bratislava na rozhodnutie sporu o právomoc, takto

rozhodol:

Na rozhodnutie o nároku žalobcu na zaplatenie poplatku z omeškania podľa § 23

ods. 2 vo výške 0,2 % za každý deň z omeškania zo sumy

49.269,53 € od 19.12.2002 do 12.2.2008 je daná právomoc Úradu pre dohľad nad

zdravotnou starostlivosťou, Grösslingova č. 5, Bratislava.

O d ô v o d n e n i e:

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Grösslingova č. 5, Bratislava (ďalej

len „Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou“) podal na Najvyšší súd Slovenskej

republiky žiadosť na rozhodnutie sporu o právomoc medzi súdom a úradom podľa

vo veci účastníkov konania G., a.s. Bratislava c/a Prešovský samosprávny kraj, postúpenej mu

Okresným súdom v Prešove na základe uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 10.9.2009

2

č.k. -178 z dôvodu, že podľa jeho názoru daná vec, ktorú súd postúpil úradu

nepatrí do právomoci úradu.

Žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa rozhodol spor

o právomoc medzi súdom a Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vo veci

nároku spoločnosti G., a.s. na zaplatenie poplatku z omeškania podľa § 23 ods. 2 zákona č.

vo výške 0,2 % za každý deň z omeškania zo sumy 49.269,53 € od 19.12.2002

do 12.2.2008 tak, že zruší uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 10.9.2009 č.k. 2Cob

25/2009-178 a vec vráti súdu na ďalšie konanie.

V odôvodnení žiadosti poukázal na ustanovenia § 18 ods. 1, písm. a/, bod 3 zákona

č. a uvedeného zákona, ktoré ustanovenia citoval. Konštatoval, že

úrad môže vydať platobný výmer len na návrh zdravotnej poisťovne, a teda nárok na poplatok

z omeškania podľa môže na úrade uplatniť len zdravotná

poisťovňa. Poukázal na to, že návrh na vydanie platobného výmeru nemôže podať iný

subjekt, v danom prípade G., a.s. a to ani v prípade, ak na tento subjekt bola pohľadávka

postúpená, ako aj, že vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom

záujme, pri ktorej zdravotná poisťovňa hospodári s verejnými prostriedkami a neuhradením

poistného včas alebo v správnej výške vzniká medzi zdravotnou poisťovňou a platiteľom

poistného verejnoprávny vzťah. Uviedol, že podľa jeho názoru predmetná pohľadávka je síce

svojím pôvodom pohľadávkou z práva verejného, avšak po jej postúpení súkromnej

spoločnosti stráca verejnoprávny charakter, pretože postupník nie je subjektom verejného

práva, nevykonáva činnosť vo verejnom záujme a súčasne, že pohľadávka teda bude uhradená

súkromnej spoločnosti a nestane sa príjmom zdravotnej poisťovne, pričom predmetná

pohľadávka bola postupníkovi postúpená za odplatu, ktorú má postupca, t.j. zdravotná

poisťovňa, použiť na úhradu svojich záväzkov, ktoré jej vyplývajú z vykonávania

zdravotného poistenia. Dôvodil, že postúpením pohľadávky vznikol medzi spoločnosťou G.,

a.s. PSK občianskoprávny vzťah, o ktorom má podľa právomoc rozhodnúť

súd.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal žiadosť Úradu pre dohľad nad

zdravotnou starostlivosťou v zmysle a dospel k záveru, že nie je dôvodná.

3

Podľa , , v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú

a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných,

rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú

a nerozhodujú o nich iné orgány.

V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov

verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci

a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy

vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením

vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných

orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné

orgány.

Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to

ustanovuje zákon.

Zo spisu Okresného súdu v Prešove sp. zn. predloženého Úradom pre

dohľad nad zdravotnou starostlivosťou spolu so žiadosťou na rozhodnutie sporu o právomoc

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že žalobca žalobou podanou na Okresný súd

v Prešove okrem ďalších nárokov žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť

poplatok z omeškania vo výške 0,2 % za každý deň omeškania zo sumy 49.269,53 €

od 19.12.2002 do 12.2.2008 a 0,05 % denný úrok z omeškania zo sumy 132.541,46 €

od 19.12.2002 do 12.2.2008 do troch dní od právoplatnosti rozsudku; Okresný súd v Prešove

rozsudkom č. k. -115 zo dňa 10.2.2009 konanie v časti prevyšujúcej 9,88 %

ročný úrok z omeškania zo sumy 132.541,46 € od 19.12.2002 do 12.2.2008 zastavil a žalobu

zamietol; Krajský súd v Prešove na základe odvolania žalobcu proti uvedenému rozsudku

okresného súdu uznesením č. k. -178 zo dňa 10.9.2009 potvrdil rozsudok súdu

prvého stupňa vo výroku o čiastočnom zastavení konania a zrušil rozsudok súdu prvého

stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby, v tejto časti konanie zastavil s tým, že

po právoplatnosti uznesenia vec bude postúpená Úradu pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou; z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd ako súd

odvolací po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa dospel k názoru, že

v danej veci nie je daná právomoc súdu na konanie, pretože ide o vec, ktorú podľa zákona

prejednávajú a rozhodujú o nej iné orgány; krajský súd konštatoval, že dlh žalovaného

4

(právneho nástupcu zaniknutej príspevkovej organizácie Nemocnica s poliklinikou S. Ľ.) proti

pôvodnému veriteľovi P. družstevná zdravotná poisťovňa za nezaplatené poistné i nárok na

poplatok z omeškania, ktorý je uplatňovaný v tomto konaní z oneskorene zaplateného

poistného od 19.12.2002 do 12.2.2008 je nárokom, ktorý zodpovedá ust. § 23 ods. 2 zákona

o zdravotnom poistení, ktorý nárok vznikol ako následok oneskoreného plnenia nárokov

z práva verejného a nie z pohľadávky z práva súkromného s tým, že tento charakter uvedenej

pohľadávky zostáva trvalo zachovaný a nemôže sa zmeniť ani v prípade, že sa pohľadávka

postupuje, resp. prechádza zo zákona na iné subjekty, teda ani použitie právnych predpisov

z oblasti súkromného práva pri nakladaní s ňou neznamená, že sa zmenila na pohľadávku

súkromnoprávnu, a preto pri vymáhaní nedoplatku na poistnom, či poplatku z omeškania za

jeho nezaplatenie alebo oneskorené zaplatenie nie je žalobca so žalovaným

v súkromnoprávnom vzťahu a dlhy, ktoré vznikajú žalobcovi zo vzťahov z práva verejného,

nemožno považovať za dlhy, ktoré majú rovnakú povahu ako dlhy z práva súkromného;

podľa názoru odvolacieho súdu predmetný nárok je nepochybne nárokom z práva verejného

a pri vymáhaní nedoplatkov na poistnom a poplatku z omeškania nie je zdravotná poisťovňa

s platiteľom poistného v súkromnoprávnom vzťahu, pričom tento charakter pohľadávky

vyplývajúci z práva verejného sa nezmenil ani tým, že sa pohľadávky postúpili na iný subjekt,

ako aj, že o tomto nároku v zmysle má právo rozhodnúť

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, z ktorých dôvodov podľa § 221 ods. 1, 2

zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby, v tejto časti

konanie zastavil s tým, že po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená Úradu pre dohľad

nad zdravotnou starostlivosťou.

Je zrejmé, že predmetom skúmania v danej veci je otázka nároku na poplatok

z omeškania, ktorý je uplatňovaný v tomto konaní z oneskorene zaplateného poistného

od 19.12.2002 do 12.2.2008, ktorý zodpovedá ust. § 23 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení.

Podľa , ak platiteľ poistného zistil, že poistné

nebolo uhradené včas a v správnej výške, je povinný zaplatiť poplatok z omeškania vo výške

0,1 % z dlžnej sumy za každý kalendárny deň omeškania odo dňa pôvodnej splatnosti

poistného za príslušný kalendárny mesiac alebo odo dňa skrátenia poistného za príslušný

kalendárny mesiac do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet príslušnej poisťovne.

5

Ak poisťovňa zistí nedostatky uvedené v odseku 1, predpíše platiteľovi poistného

poplatok z omeškania vo výške 0,2 % z dlžnej sumy poistného za každý kalendárny deň,

prípadne odo dňa pôvodnej splatnosti poistného za príslušný kalendárny mesiac alebo

odo dňa skrátenia tohto poistného za príslušný kalendárny mesiac do dňa, keď bola

dlžná suma poukázaná na účet príslušnej poisťovne.

Podľa ./ o zdravotných poisťovniach, dohľade nad

zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov zrušuje sa zákon

Národnej rady Slovenskej republiky č. o zdravotnom poistení, financovaní

zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných,

odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších

predpisov.

Podľa , , zdravotná poisťovňa uplatňuje

na úrade nárok na dlžné poistné, nárok na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo

oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa

nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004.

Zdravotná poisťovňa vymáha pohľadávky na poistnom vrátane poplatku z omeškania

z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré

mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004, na základe

právoplatného rozhodnutia úradu.

Úrad vydáva platobné výmery vo veciach poplatkov z omeškania, ak ide

o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného

poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa

predpisov účinných do 31. decembra 2004.

Podľa ods. 1, písm. a/ bod. 3/ úrad vykonáva dohľad nad

verejným zdravotným poistením tým, že vydáva platobné výmery vo veciach uplatnených

zdravotnou poisťovňou, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedených

preddavkov na poistné alebo neodvedeného nedoplatku na poistnom podľa osobitného

predpisu, ( a v znení

6

Z.z.), úroky z omeškania ( v znení

Z.z.).

Z citovaných právnych noriem vyplýva, že bolo povinnosťou zdravotnej

poisťovne podľa , pokiaľ zistila nedostatky uvedené

v § 23 ods. 1, predpísať platiteľovi poistného poplatok z omeškania vo výške 0,2 %

z dlžnej sumy poistného za každý kalendárny deň, prípadne odo dňa pôvodnej splatnosti

poistného za príslušný kalendárny mesiac alebo odo dňa skrátenia tohto poistného

za príslušný kalendárny mesiac do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet

príslušnej poisťovne a zrušením ,

účinnosťou tohto zákona dňom 1.11.2004, prešla táto povinnosť na úrad podľa § 85h

ods. 3 v spojení s § 18 ods. 1 tohto zákona.

Z uvedenej právnej úpravy možno konštatovať, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou ako orgán štátnej správy na úseku zdravotnej starostlivosti je príslušný

rozhodovať o nárokoch na dlžné poistné, nárokoch na poplatok z omeškania z neodvedeného

alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná

poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo skutkových okolností teda

vyplýva, že predmetom skúmania v predmetnej veci je otázka nároku na poplatok

z omeškania, ktorý je uplatňovaný v tomto konaní z oneskorene zaplateného poistného

od 19.12.2002 do 12.2.2008, zodpovedajúci ust. , ktorý

nárok vznikol ako následok oneskoreného plnenia poistného, o čom mala rozhodnúť

Perspektíva družstevná zdravotná poisťovňa a účinnosťou dňom

1.11.2004 prešla právomoc na rozhodnutie vo veciach zdravotného poistenia, ak išlo

o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného

poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov

účinných do 31. decembra 2004, podľa § 85h ods. 3 na Úrad pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou.

Účelom vyberania týchto poplatkov je realizácia politiky vlády v oblasti zdravotného

poistenia a ochrany zdravotnej starostlivosti. Tieto poplatky predstavujú zdroj príjmov

príslušnej zdravotnej poisťovne, podobne ako aj iné odvody, pokuty, penále, dane, zvýšenia

7

dane, úroky alebo exekučné náklady tvoriace zdroj príjmov štátneho rozpočtu, štátnych

fondov a rozpočtov obcí. Ich spoločnou črtou je však to, že vo vzájomnom vzťahu vždy

dominuje štát ako subjekt, ktorý povinnosť platiť poplatok ukladá adresátovi tejto povinnosti

zákonom.

Ukladanie povinnosti platiť poplatky a podobné odvody formou zákona a metódy

a spôsoby ich vynútenia si tejto povinnosti sú prejavom mocenského oprávnenia štátu a tohto

postavenia sa štát za súčasného právneho stavu nemôže zbaviť.

V jeho mene "vo veciach poplatkov" a v danom prípade poplatku z omeškania,

uplatňovaný v tomto konaní z oneskorene zaplateného poistného, rozhoduje príslušný orgán

štátnej správy, ktorým je v danom prípade Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Vychádzajúc z tohto jeho postavenia, ktorému zodpovedá právna úprava ustanovená

v v spojení s , bod. 3/ nemožno

vylúčiť jeho právomoc rozhodovať "vo veciach poplatkov z omeškania z oneskorene

zaplateného poistného", ktorá je výlučne v jeho dispozícii ako orgánu štátnej správy na úseku

ochrany zdravotnej starostlivosti obsiahnutá.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky zastáva názor, že pokiaľ

zákonodarca určil orgán (úrad), ktorý je v rámci vymedzenej pôsobnosti oprávnený

rozhodovať o právach a povinnostiach vyplývajúcich z predchádzajúceho zákona a súčasne

ho poveril výkonom dohľadu nad verejným zdravotným poistením, potom tento orgán (úrad)

je oprávnený a súčasne povinný konať o uplatnených nárokoch bez ohľadu na to, kto si tento

nárok uplatnil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky súčasne poukazuje na to, že účelom každej právnej

úpravy v konkrétnej oblasti verejnej správy je vytvoriť zákonný rámec verejným

subjektívnym právam a verejným povinnostiam vyplývajúcich z verejnoprávnych vzťahov.

Obsah verejných práv je preto jedným z kritérií legality verejnej správy. Súčasne dáva

do pozornosti, že výkon verejnej správy nie je možné prerušiť alebo ukončiť a preto v súlade

s princípom kontinuity verejnej správy, orgán, ktorému zákon zveril úlohy na danom úseku

verejnej správy, musí túto funkciu v plnom rozsahu plniť, z ktorých dôvodov, ak orgán

zákonom určený na výkon dohľadu nad verejným zdravotným poistením, by nekonal

8

v rozsahu zákonom vymedzených oprávnení, porušoval by nielen princíp kontinuity a legality

verejnej správy, ale najmä zaručené práva osôb, ktorých záležitostí je povolaný riešiť.

Vyberaním poplatkov sa realizuje verejnoprávny nárok štátu ustanovený na základe

zákona a medzi účastníkmi konania teda nejde o občianskoprávne, prípadne obchodné,

vzťahy, z ktorých prípadné spory by v rámci svojej právomoci ( ) riešil súd

v občianskom súdnom konaní.

Okresný súd Prešov ako súd prvého stupňa v danom prípade vec prejednal a meritórne

rozhodol, hoci ide o vec, ktorú podľa zákona prejednávajú a rozhodujú o nej iné orgány (§ 7

ods. 1 ) a nejde ani o vec podľa , . Nedostatok právomoci súdu

je neodstrániteľná podmienka konania ( ), ku ktorej Krajský súd v Prešove

ako súd odvolací správne prihliadol v zmysle s použitím a správne

postupom podľa , napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil,

konanie zastavil a zároveň vec postúpil príslušnému orgánu Úradu pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou, ktorý je povinný o nároku žalobcu rozhodnúť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nemohol prihliadnuť na námietku Úradu pre

dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, že úrad môže vydať platobný výmer len na návrh

zdravotnej poisťovne, a teda nárok na poplatok z omeškania podľa § 85h ods. 3 zákona

č. môže na úrade uplatniť len zdravotná poisťovňa, ako aj, že návrh na vydanie

platobného výmeru nemôže podať iný subjekt, v danom prípade G., a.s.. Uvedená námietka sa

týka aktívnej legitimácie žiadateľa - žalobcu, ktorá môže byť posudzovaná až v konaní

v merite veci a preto nemôže byť predmetom v spore o právomoc medzi súdom a orgánom

štátnej správy v zmysle

Na základe uvedeného dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že

v predmetnej veci nie je daná právomoc súdu konať vo veci, a preto rozhodol v spore

o právomoc medzi Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a Okresným súdom

Prešov tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

9

V Bratislave, dňa 21. apríla 2010

JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth