Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/133/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a Mgr. Denisy Slivovej v právnej veci žalobcu: H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, XXX XX N., právne zastúpeného JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom, so sídlom L. XX, XXX XX O., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101585801/2017 zo dňa 18.07.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica č. 101585801/2017 zo dňa 18.07.2017 a rozhodnutie Daňového úradu Žilina 100754791/2017 zo dňa 03.05.2017 a vec v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Daňový úrad Žilina, ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 100754791/2017 zo dňa 03.05.2017 vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2007 v sume 77.569,74 Eur. Podľa správcu dane žalobca ako odberateľ investičného zlata od spoločnosti Noble Commander s.r.o. si neoprávnene odpočítal daň. Pri predaji investičného zlata uviedol na faktúrach daň, preto vznikla povinnosť túto daň zaplatiť. Zlato nakupované od spoločnosti Noble Commander s.r.o. bolo investičným zlatom, pri ktorom sa v zmysle o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov daň neuplatňuje, preto žalobcovi nárok na odpočítanie dane nevznikol. Správca dane poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. , z ktorého vyplýva, že dôkazné bremeno, že zlato, ktoré nakupoval žalobca od dodávateľa Noble Commander s.r.o. nebolo investičným zlatom, nesie žalobca. K povinnosti platiteľa odviesť daň uplatnenú na odberateľských faktúrach správca dane poukázal na nepriamy účinok šiestej Smernice Rady 77/388/EHS. Nepriamy účinok smernice umožňuje účastníkovi konania žiadať, aby vnútroštátny orgán vykladal vnútroštátne právo v súlade s ustanoveniami a cieľmi smernice, to znamená eurokonformný výklad. Výsledkom eurokonformného výkladu je taký výklad , že sledovaný cieľ z článku 21 bod 1 písm. d) šiestej Smernice sa dosiahne len vtedy, pokiaľ platiteľ alebo osoba, ktorá nie je platiteľ (t. j. každý), kto na faktúre uvedie akúkoľvek sumu dane, a to či už vyššiu ako mal platiť alebo ktorú vôbec nemal povinnosť platiť, je povinný túto sumu dane zaplatiť.

2. Proti rozhodnutiu Daňového úradu Žilina zo dňa 03.05.2017 podal žalobca odvolanie. K dôkaznému bremenu poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 08.10.2014 vo veci žalobcu J. O., odberateľa zlata od žalobcu. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. z 23.02.2017 rozsudok krajského súdu potvrdil. Žalobca poukázal na osobitné kritéria pre investičné zlato stanovené

smernicou LBMA, z ktorej vyplýva, že mechanicky spracované zliatky zlata nepravidelných tvarov s nerovným povrchom a bez akéhokoľvek označenia nie je možné pokladať za zlatú tehlu alebo zlatý prút. Odberateľ zlata od žalobcu J. O. počas ústneho pojednávania 14.12.2011 predložil správcovi dane zliatky zlata nepravidelných tvarov s nerovným povrchom, bez akéhokoľvek označenia a žiadal správcu dane o vyjadrenie, či sa jedná o tehly, ktoré akceptuje trh s drahými kovmi. Zamestnanci správcu dane sa k tomu odmietli vyjadriť. Žalobca zlato predával aj spoločnosti Zlatá huta s.r.o., pri kontrole u toho odberateľa v súvislosti s odpočítaním dane neboli zistené žiadne nedostatky. Žalobca poukazoval aj na znalecký posudok znalca z odboru drahých kovov G.. W.. G. O., z ktorého vyplýva, že mechanicky spracované zliatky zlata nepravidelných tvarov s nerovným povrchom a bez označenia nie je možné pokladať za zlatú tehlu alebo zlatý prút. Eurokonformný výklad vnútroštátneho práva je podľa žalobcu možný len za predpokladu, že takýto výklad je v prospech fyzickej či právnickej osoby vo vzťahu medzi ňou a štátom. Z uvedeného dôvodu nebolo možné ustanovenie interpretovať tak, že každý, kto na faktúre uvedie daň, či už vyššiu ako mal platiť alebo ktorú vôbec nemal povinnosť platiť, je povinný túto sumu dane zaplatiť. Z ustanovenia účinného v roku 2007 jednoznačne vyplýva, že sa vzťahuje len na osoby, ktoré nie sú platiteľmi, a ak na faktúre uviedli daň, mali povinnosť túto daň zaplatiť.

3. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101585801/2017 zo dňa 18.07.2017 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že rozhodnutie Daňového úradu Žilina zo dňa 03.05.2017, ktorým bol podľa a vyrubený žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2007 vo výške 77.569,74 Eur potvrdzuje. Žalovaný v o odôvodnení napadnutého rozhodnutia zopakoval skutkový stav zistený správcom dane. Žalovaný mal za to, že zlato v tehlách rýdzosť , ktoré nakupovala spoločnosť Noble Commander, s.r.o. od spoločnosti RESCON s.r.o. spĺňalo kritériá investičného zlata, potom i zlato, ktoré spoločnosť Noble Commander s.r.o. predávala bezo zmeny, muselo byť investičné, aj keď vo faktúrach, ktoré vystavovala pre H. P. ho už takto nedeklarovala. Následne aj predaj tohto zlata, ktoré uskutočňoval H. P. svojím odberateľom bol predajom investičného zlata. Skutočnosť, že zlato v tehlách rýdzosť bolo v reťazci predávané bezo zmeny, potvrdzujú dátumy dodania na vystavených faktúrach - nákup a následný predaj od spoločnosti RESCON s.r.o. až k odberateľom žalobcu bol uskutočnený v ten istý, resp. na druhý deň. Žalobca predmetný tovar predával U. O.. Z výsledkov medzinárodného dožiadania zaslaného Daňovým úradom Kysucké Nové Mesto v súvislosti s preverovaním zdaniteľných obchodov daňového subjektu U. O. - K.O.S. a jeho odberateľov z Českej republiky (spoločnosti FENIX CZ, s.r.o., STARLIT, s.r.o.) vyplynulo, že do Českej republiky bolo dodané investičné zlato. Správca dane vychádzal z uvedených informácií a použil údaje z účtovníctva daňového subjektu žalobcu, pričom dospel k záveru, že zlato deklarované vo faktúrach ako zlato v tehlách rýdzosť , ktoré bolo fakturované spoločnosťou Noble Commander s.r.o. a dodané daňovému subjektu H. P. bolo dodaním investičného zlata. Keďže zlato uvedené na týchto faktúrach spĺňa v zmysle zákona o DPH kritériá investičného zlata, potom aj nákup a predaj tohto zlata je predajom investičného zlata. Žalovaný poukázal na závery rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. -102 zo dňa 20.11.2012, v ktorom bol vyslovený právny názor, že dôkazné bremeno, že zlato, ktoré nakupoval odvolávajúci sa od Noble Commander, s.r.o. nebolo investičným zlatom nesie odvolávajúci sa, ktorý mal preukázať, že skutočnosti deklarované vo faktúrach Noble Commander, s.r.o., ako dodávateľa nezodpovedajú skutočnosti (zlato nespĺňalo zákonné kritériá investičného zlata, forma, rýdzosť a hmotnosť akceptovaná trhom drahých kovov), resp. bol povinný dôkazmi preukázať, že došlo po nadobudnutí zlata k zmene charakteru tohto tovaru či už čo do hmotnosti, formy, rýdzosti. Dôkazné bremeno tvrdenia, že sa nejednalo o investičné zlato žalobca neuniesol, a preto záver správnych orgánov, že sa jedná o dodanie investičného zlata je vecne správny a vyplýva z obsahu správneho spisu. Žalovaný ďalej poukázal na to, že uvedený názor je v súlade s právnym názorom vysloveným v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č.k. zo dňa 21.1.2009. Žalovaný mal za to, že žalobca si uplatnením nároku na odpočítanie dane vo výške 2.336.866,10 Sk z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou Noble Commander s.r.o., porušil ustanovenia zákona o DPH, pretože pri predaji tohto tovaru nevznikla daňová povinnosť. Na základe vyššie uvedeného správca dane znížil nárok na odpočítanie dane 2.336.866,10 Sk. Správca dane pri kontrole odberateľských faktúr týkajúcich sa predaja zlata, nakúpeného u spoločnosti Noble Commander s.r.o. v súvislosti s neuznaním odpočítania dane z týchto dodávateľských faktúr konštatoval, že následný predaj tohto zlata, ktoré uskutočňoval H. P. svojím odberateľom, je predajom investičného zlata, teda že bol povinný postupovať v zmysle zákona o DPH. Podľa citovaného ustanovenia od dane je oslobodené dodanie investičného zlata, nadobudnutie investičného zlata z iného členského štátu a dovoz investičného zlata. Žalobca si nesprávne uplatňoval zdanenie,

keďže mu v zmysle uvedeného ustanovenia nevznikla daňová povinnosť. Z vyššie uvedeného vyplýva, že postup daňového subjektu v súvislosti s dodaním investičného zlata ne bol správny. Daňový subjekt mohol tento nesprávny postup opraviť vyhotovením a zaslaním opravenej faktúry (dobropisu) príjemcovi tovaru, v ktorej by nebola uvedená DPH. Takýmto spôsobom by odstránil nebezpečenstvo straty daňových príjmov. Následne mal právo, nakoľko dobropisovaním DPH by nedošlo k zníženiu základu dane, podať dodatočné daňové priznanie v zmysle o správe daní. Túto možnosť opravy však platiteľ až do prevzatia oznámenia o začatí daňovej kontroly, t.j. do 10.3.2008 a ani po ukončení kontroly nevyužil. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorý potvrdil, že zlato, ktoré predával svojím odberateľom bolo investičné, mal daňový subjekt opäť možnosť opravy nesprávne fakturovanej dane. Vzhľadom na to, že žalobca daň na faktúrach uviedol, vznikla mu povinnosť DPH zaplatiť. K znaleckému posudku znalca G.. W.. O. žalovaný uviedol, že otázka, či zlaté tehly, ktoré sú predmetom sporu, boli oslobodené od DPH alebo nie, na základe ich vzťahu nie je možné posúdiť na základe znaleckého posudku. Konkrétny tovar, ktorý bol predmetom fakturácie znalec nemal k dispozícií a ani nemohol mať, keďže tovar bol následne po jeho kúpe aj predaný, a teda znalecký posudok, bez ohľadu na jeho záver je v teoretickej rovine. Žalovaný poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-454/98, z ktorého vyplýva, že je na členských štátoch stanoviť v zákonných systémoch opravy akejkoľvek DPH nesprávne fakturovanej. Žalovaný sa na strane 9 až 11 svojho rozhodnutia vyjadruje k nepriamemu účinku smernice a k povinnosti eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva.

4. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 18.07.2018 podal žalobca včas správnu žalobu, v ktorej uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného z 18.07.2017 nie je v súlade so zákonom a uvedeným rozhodnutím žalovaného bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia nemá oporu v administratívnom spise, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení v konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. V žalobe uviedol tieto žalobné body

- nesprávne právne posúdenie veci spočívajúce v nesprávnom posúdení dôkazného bremena k tvrdeniu, že sa jedná o investičné zlato (ak žalovaný tvrdí, že žalobca mal preukázať, že zlato nespĺňalo zákonné kritéria investičného zlata, potom vec po právnej stránke posúdil nesprávne),

- nesprávne právne posúdenie veci spočívajúce v nesprávnom posúdení nepriameho účinku šiestej Smernice Rady 77/388/EHS a jej eurokonformného výkladu (záver žalovaného, že výsledkom eurokonformného výkladu je, že každý, kto na faktúre uvedie akúkoľvek sumu dane, je povinný túto sumu dane zaplatiť, je v rozpore s nepriamym účinkom smernice a ide o nesprávne právne posúdenie veci),

- nesprávne právne posúdenie veci spočívajúce aj v nesprávnom posúdení pojmu „investičné zlato“ (pokiaľ žalovaný tvrdí, že každé zlato, ktoré spĺňa ustanovenia bez ohľadu na špecifické kritéria na prúty alebo tehly je investičným zlatom, potom vec po právnej stránke posúdil nesprávne),

- nesprávne právne posúdenie veci v konečnom dôsledku viedlo k tomu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia nemá oporu v administratívnom spise. Z obsahu spisu nie je možné vyvodiť, že zlato nakupované žalobcom od spoločnosti Noble Commander s.r.o. bolo investičným zlatom, pri ktorom sa v zmysle daň neuplatňuje, a preto aj záver správnych orgánov, že žalobca si uplatnil daň v rozpore s ustanovením zákona nie je dostatočne doložený. Žalobca vyslovil názor, že pokiaľ žalovaný nepreskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní, potom jeho postupom došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej a jeho rozhodnutie súčasne vykazuje znaky nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Žalovaný sa podľa názoru žalobcu vôbec nezaoberal zásadnou námietkou žalobcu o nesprávnom právnom posúdení nepriameho účinku smernice a len reprodukoval obsah prvostupňového rozhodnutia. Obdobne ku kritériám pre investičné zlato vyplývajúcich zo smernice LBMA sa nevyjadril a so znaleckým posudkom G.. W.. O. sa vysporiadal nekvalifikovane. Žalobca poukazoval na to, že zlato nakúpené od rovnakých dodávateľov predával aj spoločnosti Zlatá huta, s.r.o., pričom správca dane kontrolou plne akceptoval odpočítanie dane z faktúr za nákup zlata od žalobcu. Žalobca ďalej poukazoval na porušenie ústavného princípu právnej istoty, ktorý bol premietnutý do ustanovenia Daňového poriadku, pretože daňové orgány v zhodných prípadoch prijali diametrálne odlišné rozhodnutia. Rovnako

žalobca poukazoval na to, že J. O. počas ústneho pojednávania predložil zamestnancom správcu dane mechanicky spracované zliatky zlata nepravidelných tvarov s nerovným povrchom, bez akéhokoľvek označenia nakúpené od žalobcu a žiadal o vyjadrenie, či sa jedná o investičné zlato. Zamestnanci správcu dane sa k tomu z neznámych dôvodov odmietli vyjadriť. Z dôvodu zabezpečenia princípu neutrality žalobca mohol nesprávny postup opraviť vyhotovením dobropisu ako uvádza žalovaný, avšak žalobca vždy tvrdil a tvrdí, že predmetom nákupu a predaja nebolo investičné zlato, nie je si vedomý toho, že jeho postup bol nesprávny a nebol dôvod vyhotovovať dobropisy. Podľa žalobcu, pokiaľ orgán verejnej moci nedá žiadnu odpoveď na viacero jeho podstatných námietok a jeho rozhodnutie neobsahuje preskúmateľné dôvody, na ktorých je založené, potom je potrebné toto rozhodnutie považovať za arbitrárne a nezlučiteľné s článkom 46 ods. 1 SR. Vzhľadom na dôvody žaloby žalobca navrhol súdu, aby rozhodnutie žalovaného prípadne aj prvostupňové rozhodnutie zrušil, vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodol o nároku na náhradu trov konania.

5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 09.10.2017. V celom rozsahu zotrval na skutkových zisteniach vyplývajúcich z prvostupňového a napadnutého rozhodnutia a na právnom posúdení veci, t.j. na vecnej správnosti napadnutých rozhodnutí a žalobu žiadal zamietnuť. V rámci vyjadrenia zopakoval skutkový stav veci vrátane vlastného právneho posúdenia uvedeného v rozhodnutí, ktoré prevzal do vyjadrenia.

6. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného poukázal na to, že v tomto konaní je predmetom súdneho prieskumu už štvrté rozhodnutie. Vzhľadom na uvedené žiadal začatie konanie o prejudiciálnej otázke. Žalobca uviedol, že kompletný návrh je v súdnych spisoch tunajšieho súdu , , . Žalobca podaním doručeným súdu dňa 28.12.2018, ku ktorému pripojil odborné vyjadrenie T.. G.. P. W., CGA. k pracovnej pomôcke Daňového riaditeľstva SR č. - investičné zlato. Žalovaný k replike žalobcu dupliku nepodal.

7. Správny súd rozsudkom sp. zn.: zo dňa 12.júna 2019 žalobu zamietol. Správny súd mal za to, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav, ktorý aj správne právne posúdili, pričom postupovali v súlade s procesnými predpismi. Súd mal za to, že bola správne posúdená aj otázka dôkazného bremena a napadnuté správne rozhodnutia boli vecne správne. Voči rozsudku podal včas kasačnú sťažnosť žalobca.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade kasačnej sťažnosti žalobcu rozsudkom sp.zn. zo dňa 06.10.2020 rozsudok tunajšieho správneho súdu sp.zn. zo dňa 12. júna 2019 zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. V rozsudku uviedol, že správny súd vec nesprávne právne posúdil v otázke rozloženia dôkazného bremena, ďalej mal za to, že správny súd nesprávne posúdil otázku, či v prejednávanom prípade išlo o investičné zlato a súčasne nesprávne vychádzal pri svojich záveroch z listín, ktoré neboli súčasťou obsahu spisového materiálu. Súčasne uviedol, že správny súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe.

9. Po vrátení veci Najvyšším súdom Slovenskej republiky Krajský súd v Žiline ako vecne a miestne príslušný správny súd opätovne preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov v intenciách záverov vyslovených v zrušujúcom rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Po oboznámení sa so žalobou, s vyjadrením žalobcu ako aj s vyjadreniami žalovaného, kasačnou sťažnosťou a s pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovaným po vykonaní pojednávania, o ktoré žiadal žalobca dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

10. Žalobca na pojednávaní zotrval na žalobe, písomnej replike a ostatných vyjadreniach a dôvodnosti žaloby. Poukázal na závery rozhodnutia kasačného súdu, s ktorými sa plne stotožnil. Žalobca ďalej k veci uviedol, že výpočet toho zlata sa robí nasledovným spôsobom. Zlato je o rôznych rýdzostiach, rôznych hmotnostiach, v rôznych zliatkov. Všetky tieto rýdzosti a tie hmotnosti sa prepočítavajú na rýdze zlato, do rýdzeho stavu ako rýdzi kov. Cena toho zlata je každý deň uvedená na burze a je stanovená za rýdze zlato, nie je určená na 14.-karatové, 18, 22, ale je určená za rýdzi stav. Tak všetky tieto zliatky, všetky tie tehličky alebo tie zliatky alebo rôzne tie rýdzosti sa prerátavajú na rýdzi kov a potom sa aj na faktúre uvádza, že zlato o celkovej hmotnosti, poviem príklad 1500 gramov v rýdzosti 999,9 a toto vznikol celý ten problém. Žalobca uviedol, že na faktúrach (niektorých) mal uvedené aj investičné zlato, ak také predával. Toto investičné zlato vždy uviedol, že jedná sa o zlato o rýdzosti 999 o hmotnosti a mal tam napísané investičné zlato, a to zlato som predával bez DPH, ale toto správca dane nebral

vôbec na vedomie. Správca dane akonáhle videl, že sa jedná o zlato, že je tam 999,9 tak povedal, že je to automaticky investičné. Keď žalobca argumentoval na daňovej kontrole a priniesli zlaté tehličky na vizuálnu kontrolu s popisom, že to stavia, urobia nejakú analýzu, preráta sa to na rýdzi kov, a teda nemožno povedať, že je to investičné zlato, tak správne orgány na uvedené neprihliadli a uzavreli, že ide o investičné zlato, lebo to tak je uvedené na faktúre.

11. Žalovaný sa v plnom rozsahu pridržiaval skutočností uvedených vo svojom vyjadrení k žalobe. Súčasne poukázal na to, že rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. bola zamietnutá kasačná sťažnosť žalobcu v inej veci, v ktorej bolo posudzované obdobie tretieho kvartálu 2007.

12. Podľa , (ďalej aj len „SSP“) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.

13. Podľa (ďalej len „ “), v znení do 31. decembra 2007, daňový úrad je povinný zdaniteľnú osobu podľa odsekov 1 až 4 registrovať pre daň, vydať jej osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť jej identifikačné číslo pre daň najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň. Dňom uvedeným v osvedčení o registrácii pre daň sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane (ďalej len "platiteľ'); tento deň nesmie byt' neskorší ako 31. deň po doručení žiadosti o registráciu pre daň.

14. Podľa v cit. znení, na účely tohto ustanovenia investičným zlatom je zlato vo forme prútu alebo tehly, ktorého hmotnosť akceptuje trh drahých kovov, a ktoré má rýdzosť 995 tisícin a viac.

15. Podľa v cit. znení, od dane je oslobodené dodanie investičného zlata, nadobudnutie investičného zlata z iného členského štátu a dovoz investičného zlata vrátane investičného zlata vo forme certifikátu na alokované alebo nealokované zlato alebo obchodovaného na účet zlata vrátane pôžičiek v zlate a swapových obchodov, ktoré obsahujú vlastnícke práva alebo iné práva týkajúce sa investičného zlata, ako aj obchody týkajúce sa investičného zlata zahŕňajúce futurity a forwardy, ktoré vedú k prevodu vlastníckych práv alebo iných práv týkajúcich sa investičného zlata. Sprostredkovanie dodania investičného zlata v mene a na účet inej osoby je oslobodené od dane.

16. Podľa v cit. znení, platiteľ, ktorý vyrába investičné zlato alebo pretvára zlato na investičné zlato, môže sa rozhodnúť, že dodanie investičného zlata inému platiteľovi bude zdaňovať. Sprostredkovanie dodania investičného zlata v mene a na účet inej osoby môže byt' tiež zdaňované, ak sa toto sprostredkovanie týka dodania investičného zlata, ktorého dodanie sa platiteľ rozhodol zdaňovať.

17. Podľa v cit. znení, platiteľ, ktorý dodáva investičné zlato oslobodené od dane, môže odpočítať daň a) voči nemu uplatnenú pri dodaní investičného zlata iným platiteľom, ktorý využil možnosť zdanenia podľa odseku 4, b) voči nemu uplatnenú pri dodaní iného ako investičného zlata iným platiteľom, ktoré je ním alebo na jeho účet následne pretvorené na investičné zlato, c) ním uplatnenú pri nadobudnutí iného ako investičného zlata v tuzemsku z iného členského štátu, ktoré je ním alebo na jeho účet následne pretvorené na investičné zlato, d) zaplatenú pri dovoze iného ako investičného zlata, ktoré je ním alebo na jeho účet následne pretvorené na investičné zlato, e) voči nemu uplatnenú pri dodaní služieb iným platiteľom, ktoré spočívali v zmene podoby, hmotnosti alebo rýdzosti zlata vrátane investičného zlata.

18. Podľa v cit. znení, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň.

19. Podľa v cit. znení, ak osoba, ktorá nie je platiteľom, pri dodaní tovaru alebo služby uvedie vo faktúre daň, je povinná zaplatiť túto daň

20. Podľa ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

21. Podľa a , e) správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

22. Správny súd konštatuje, že žalobca v rámci súdneho konania vzniesol námietku nesprávneho právneho posúdenia. Táto námietka bola vznesená vo viacerých rovinách. Prvej ako nesprávne posúdenie prenosu dôkazného bremena na žalobcu, druhej posúdenia pojmu investičné zlato a v tretej posúdenie dodávateľského reťazca a práva na odpočet DPH na podklade zistených skutočností. Správny súd vyhodnotil námietky žalobcu v súlade s právnym názorom vyjadreným v zrušujúcom rozhodnutí kasačného súdu.

23. Správny súd k žalobcovým námietkam uvádza nasledovné. Žalobca považoval za zásadný spor v tom, akú formu a hmotnosť má mať tehla, aby ju akceptoval trh drahých kovov. Žalobca namietal, že ustanovenie vtedy platného neodkazuje na žiadny všeobecne záväzný právny predpis a ani na Nariadenie rady (ES), ale výslovne odkazuje na hmotnosť, ktorú akceptuje trh s drahými kovmi, pričom uviedol, že LBMA neakceptuje zlaté tehly s hmotnosťou pod 350 trójskych unci (približne 10,9 kg). Správny súd má za to, že v definuje, čo sa na účely tohto zákona rozumie investičným zlatom. Podľa tohto ustanovenia je investičným zlato, ktoré je vo forme prútu alebo tehly, ktorého hmotnosť akceptuje trh drahých kovov, a ktoré má rýdzosť 995 tisícin a viac. Hmotnosť akceptovanú na trhu s drahými kovmi definuje čl. 19 Nariadenia Rady ES č. 1777/2005 zo dňa 17. októbra 2005, z ktorého vyplýva, že hmotnosti akceptované na trhu s drahými kovmi pokrývajú prinajmenšom jednotky a obchodované hmotnosti, ktoré sa nachádzajú v prílohe č. II nariadenia. V prílohe č. II citovaného nariadenia je určená minimálna definícia hmotností všeobecne akceptovaných na trhu s drahými kovmi a tieto váhy, resp. hmotnosti a jednotky musí každý členský štát rešpektovať ako investičné zlato. Pri jednotke "kg" je obchodovateľná hmotnosť 12,5 a 1 a pri jednotke "gram" je to 500, 250, 100, 50, 20, 10, 5, 2,5 a 2. Nariadenie má konkrétny priamy dosah na každého, čo znamená, že je priamo aplikovateľné a záväzné v celom rozsahu pre všetky členské štáty bez potreby akejkoľvek legislatívnej formy na ich zavedenie na úrovni členských štátov. Zlato, ktoré nezodpovedá kritériám uvedeným v ods. l písm. a) sa nepovažuje na účely za investičné zlato a pri dodaní iného ako investičného zlata sa uplatňuje bežný režim dane. Vo vzťahu k nepriamemu účinku Šiestej smernice a jej eurokonformného výkladu, má správny súd za to, že je potrebné najskôr objasniť otázku správnosti právneho posúdenia pojmu "investičné zlato" a rozloženia dôkazného bremena k tvrdeniu, že sa jedná o investičné zlato a otázkou nepriameho účinku Smernice a jej eurokonformného výkladu je potrebné sa zaoberať až vtedy ak by bolo potvrdené, že ide o investičné zlata. Správny súd ďalej konštatuje, že okrem hmotnosti sú ďalšími podstatnými pojmovými znakmi investičného zlata rýdzosť a forma, ktorou môže byť prút alebo tehla. Správny súd tak ako kasačný súd poukazuje na skoršie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 9. novembra 2010, v ktorom bol poskytnutý výklad pojmu investičné zlato ako aj otázka dôkazného bremena: „Najvyšší súd z obsahu spisu zistil, že medzi účastníkmi konania vznikol spor o výklad pojmu " investičné zlato" v zmysle ust. ods. I, písm. aj Zz. o dani z pridanej hodnoty a jeho aplikácia na tovar dodaný žalobcovi spoločnosťou T., s.r.o. ako Rakúske rýdze zlato. Podľa ods. l písm. a) Zz. o dani z pridanej hodnoty na účely tohto ustanovenia investičným zlatom je zlato vo forme prútu alebo tehly, ktorého hmotnosť akceptuje trh drahých kovov, a ktoré ma rýdzosť 995 tisícin a viac. Najvyšší súd konštatuje, že investičné zlato musí kumulatívne spĺňať 3 zákonné náležitosti, ktoré pracovne možno nazvať forma - rýdzosť - hmotnosť. Medzi účastníkmi nebol spor o rýdzosť dodaného tovaru, ale forma a hmotnosť. Je nesporné, že forma zlata je špecifikovaná opisom vo faktúrach ako" Rakúske rýdze zlato Au" nezodpovedá pojmu prút alebo tehla. Ďalej z faktúry vyplýva. že nie je uvedený počet dodaných kusov a ich jednotlivá hmotnosť. Na základe uvedeného možno konštatovať že dodané zlato nie je vo faktúrach deklarované ako investičné zlato. V danom prípade ide o daňovú transakciu, v ktorej žalobca údajne nakúpil investičné zlato a predal ho ďalej

ako neinvestičné zlato. Najvyšší súd poukazuje na to, že pri tomto postupe žalobcu nezistil rozpor so zákonom. Základný problém je skutkový a spočíva v tom, že ak zlato nie je v čase daňovej kontroly k dispozícii na ohliadku, možno na skutočnosť, či išlo o investičné zlato usudzovať iba z nepriamych dôkazov. Investičné zlato sa od neinvestičného zlata rovnakej rýdzosti odlišuje formou (zlatý prút alebo tehla) a jednoznačne deklarovanou hmotnosťou. Pokiaľ definičným znakom tehličky alebo prútu je hmotnosť, ktorú akceptuje trh drahých kovov možno usudzoval; že hmotnosť musí byť deklarovaná na forme v ktorej je zlato t.j. na prúte alebo tehličke. Pojmové previazanie hmotnosti s formou znamená, že ak deklarovaná hmotnosť nezodpovedá skutočnosti (napr. v dôsledku mechanického poškodenia) zlato už nespĺňa podmienky investičného zlata. Nedostatok tvaru alebo hmotnosti, pri zachovanej rýdzosti spôsobujú, že nejde o investičné zlato. Najvyšší súd poukazuje na to, že ustanovenie sa týka pretvárania neinvestičného zlata na investičné. Naopak, pretvorenie resp. vyrobenie neinvestičného zlata z investičného nie je regulované. Vzhľadom na to, ak nepriame dôkazy i nasvedčujú dodaniu investičného zlata, neznamená to, že odberateľ nemôže zlato ďalej predať ako neinvestičné. Úsudok správcu dane, že predmetom dodávky bolo investičné zlato nemá základ vo vykonanom dokazovaní. Žalobca nedeklaroval, že dodal investičné zlato. Jeho tvrdenie že nešlo o investičné zlato zodpovedá doteraz zistenému skutkovému stavu. Správca dane nesprávne vyhodnotil rozloženie dôkazného bremena. Žalobca pri dodávke deklaroval, že ide o neinvestičné zlato. Jeho dôkazné bremeno v zmysle zák. č. 51//1992 Zb. o správe daní a poplatkov sa preto týka skutočnosti sa, že išlo o neinvestičné zlato, ktorého dodávku deklaroval. Jeho dôkazné bremeno sa netýka skutočnosti, že išlo o investičné zlato. Pravidlo dôkazného bremena nám určuje, ktorý subjekt znáša následky dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré má v daňovom konaní preukázať.“ Ďalej správny súd k otázke rozloženia dôkazného bremena poukazuje na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 20.6.2012, s ktorými sa plne stotožňuje, a podľa ktorých: „Oslobodenie od dane z pridanej hodnoty (ďalej len "DPH") predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, že každé dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb platiteľom dane za odplatu podlieha dani z pridanej hodnoty. Je nepochybné, že aj právna úpravu režimu oslobodenia v investičnom zlate podľa predstavuje výnimku zo všeobecnej zásady. Túto výnimku ako každú inú výnimku, je potrebné interpretovať reštriktívne a v žiadnom prípade nie tak, aby popierala systém DPH založený na zásade, že na tovar a služby sa uplatňuje všeobecná daň zo spotreby. V tomto kontexte je potrebné selektovať' rozloženie dôkazného bremena žalobcu (daňového subjektu) a dôkazného bremena daňových orgánov pri preukazovaní režimu oslobodenia podľa Správca dane a žalovaný však v danom prípade nesprávne posúdili rozloženie dôkazného bremena, keď ho v celom rozsahu určili žalobcovi ako daňovému subjektu v zmysle Podľa daňových orgánov daňový subjekt t.j. žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že dodanie tovaru (zlata) podliehalo zdaneniu. Vzhľadom na základnú zásadu DPH, že na tovar a služby sa uplatňuje všeobecná daň zo spotreby vo všeobecnosti, nie je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné preukazovat' uplatnenie základnej zásady, že tovar (zlato) podlieha zdaneniu. Daňový subjekt by mal dôkaznú povinnosť len v prípade, ak by uplatňoval režim oslobodenia podľa , teda výnimku zo všeobecnej zásady. Ak by daňový subjekt túto dôkaznú povinnosť nesplnil, potom by sa dodanie tovaru posudzovalo podľa všeobecnej zásady a podliehalo by zdaneniu. Ak daňové orgány tvrdili, že žalobca porušil ustanovenie v nadväznosti na tým, že pri uvedených dodávkach mal použiť osobitný režim platný pre investičné zlato, boli povinné jednoznačne preukázať, že boli splnené podmienky pre použitie uvedeného osobitného režimu." Správny súd konštatuje, že ak správne orgány postupovali tak, že preniesli dôkazné bremeno na žalobcu v preukázaní, že nešlo o investičné zlato, tak postupovali nesprávne a vec nesprávne právne posúdili v otázke presunu dôkazného bremena, čím zaťažili svoje rozhodnutie vadou podľa a , nakoľko týmto postupom nielen vec nesprávne právne posúdili ale svojím faktickým konaním porušili predpisy o daňovom konaní do tej miery, že toto porušenie malo vplyv na správnosť ich rozhodnutí.

24. Správny súd ďalej konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že ani v posudzovanom prípade nebolo obchodované zlato počas daňovej kontroly k dispozícii na ohliadku a preto skutočnosť, či išlo o investičné zlato bolo možné vyvodiť len z nepriamych dôkazov. Z faktúr vystavených dodávateľom žalobcu Noble Commander s.r.o. vyplýva, že zlato o rýdzosti 999,9/1 000 bolo žalobcovi dodané v tehlách, pričom iba vo faktúre č. 200705 zo dňa 12. októbra 2007 dodávateľ uviedol dodanie Au vo forme tehál o hmotnosti 1000g, v množstve spolu 9500g. Vo faktúre č. 200707 zo dňa 23. októbra 2007 bolo deklarované dodanie Au v tehlách rýdzosť 999,9/1000 v množstve spolu

8200g, vo faktúre č. 2000708 zo dňa 24. októbra 2007 bolo deklarované dodanie Au v tehlách rýdzosť 999,9/1 000 v množstve spolu 5000g, vo faktúre č. 200709 zo dňa 25. októbra 2007 bolo deklarované dodanie Au v tehlách rýdzosť 999,9/1000 v množstve spolu 600g. Z údajov uvedených vo faktúrach (bez možnosti overenia skutočnej formy dodaného zlata, vzhľadom na výpoveď bývalého konateľa subdodávateľa žalobcu - RESCON s.r.o., že išlo o úlomky zlata) a s ohľadom na absenciu počtu kusov tehál a jednotkovej hmotnosti tehly správny súd na podklade zistených skutočností dospel k záveru, že v prípade zlata, dodaného žalobcovi dodávateľom Noble Commander s.r.o. nemožno konštatovať, že išlo o investičné zlato. Ak na dodávateľských faktúrach vystavených dodávateľom Noble Commander s.r.o. nebol uvedený počet kusov tehál, resp. bolo na nich uvedené len celkové množstvo, resp. celková hmotnosť dodaného tovaru, nebola preukázaná jedna z podmienok investičného zlata - hmotnosť zlata vo forme tehly o rýdzosti 999,9/1 000, ktorá je akceptovateľná trhom drahých kovov. Správny súd v súlade s názorom vysloveným kasačným súdom v jeho zrušujúcom rozhodnutí má za to, že iba v prípade faktúry č. 200705, vyhotovenej dodávateľom Noble Commander s.r.o. dňa 12. októbra 2007 je deklarované dodanie zlata v tehlách o rýdzosti 999,9/1000 a o hmotnosti 1000g, na základe čoho by bolo možné predpokladať, že išlo o dodávku zlatých tehál o hmotnosti 1000g/tehla, avšak celková hmotnosť dodaného tovaru, uvedená vo faktúre - 9500g, tomu nenasvedčuje. Správny súd uvádza, že záver správnych orgánov, že zlato v tehlách s rýdzosťou 999,9/1 000, ktoré nakupovala spoločnosť Noble Commander s.r.o. od spoločnosti RESCON s.r.o. spĺňalo kritéria investičného zlata a potom i zlato, ktoré spoločnosť Noble Commander s.r.o. predávala bezo zmeny, muselo byť investičným, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože faktúry preukazujúce dodanie zlata od spoločnosti RESCON s.r.o. dodávateľovi Noble Commander s.r.o. nie sú súčasťou administratívneho spisu. Ďalej z obsahu faktúr č. 118/2007 a 123/2007 vyhotovených žalobcom pre odberateľa SAFINA SLOVAKIA spol. s r.o., ďalej z faktúry č. 124/2007 pre odberateľa Zlatá huta, spol. s r.o. a z faktúry č. 126/2007 pre odberateľa U. O. - K.O.S. nemožno vyvodiť dodanie investičného zlata, ktoré by spĺňalo náležitosti podľa ust. a rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. nemožno deklarovať, pretože z nich nevyplýva, že išlo o dodanie zlata vo forme tehly, ktorého hmotnosť akceptuje trh drahých kovov, keďže z faktúr nevyplýval počet dodaných kusov a ich jednotková hmotnosť. Ďalej uvedenému nesvedčí ani informácie z MVI zo dňa 26. novembra 2007 ohľadom dodávok spoločnostiam FENIX CZ, s.r.o. a STARLIT s.r.o. v mesiacoch apríl - august 2007, ktoré sa viažu k inému obdobiu a inému odberateľovi. Na základe uvedených skutočností správny súd rovnako ako kasačný súd dospel k záveru, že v prípade zlata dodaného v reťazci RESCON s.r.o. - Noble Commander s.r.o.- žalobca - odberatelia SAFINA SLOVAKIA spol. s r.o., Zlatá Huta, spol s r.o. a U. O. - K.O.S z predložených faktúr nemožno deklarovať obchodované zlato ako zlato investičné, spĺňajúce náležitosti . Kasačný súd opätovne zdôrazňuje, že podľa sa investičným zlatom rozumie zlato vo forme prútu, alebo tehly, ktoré má rýdzosť 995 tisícin a viac a ktorého hmotnosť akceptuje trh drahých kovov.

25. Nakoľko správny súd v prejednávanej veci ustálil, že preskúmavané rozhodnutia sú nezákonné z dôvodu, že vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia, pričom súčasne správne orgány nezákonným prenosom dôkazného bremena porušili ustanovenia o správnom konaní tak, že uvedené viedlo k porušeniu práv žalobcu, a preto rozhodol správny súd podľa a o zrušení napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

26. Vo vzťahu k predchádzajúcim právnym záverom súdov, na ktoré správne orgány poukázali (rozsudok tunajšieho súdu sp.zn. zo dňa 20.11.2012), ktoré dôkazné bremeno dávali na ťarchu žalobcu, správny súd konštatuje, že tieto sú už prekonané (viď vyššie) a v súčasnosti sa vychádza z dôkaznej povinnosti správcu dane, na ktorého pleciach je aby preukázal, že išlo o investičné zlato, čo je súladné s ustálenou judikatúrou. Vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn.8Sžf20/2010 zo dňa 24. marca 2011 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 07. septembra 2011 zo dňa správny súd konštatuje, že v danom prípade išlo o iné skutkové okolnosti prípadu (keď tovar vo faktúrach bol deklarovaný ako zlato vo forme tehly o hmotnosti 1 kg a 100g) a preto dospel najvyšší súd k záveru, že ,Je nesporné, že forma zlata bola z vykonaného dokazovania správneho orgánu ustálená ako zlato v tehlách o hmotnosti 1 kg a 100 gramov a zodpovedá zákonom požadovanej forme tvaru investičného zlata ako tehla. Ďalej z dodávateľských faktúr vyplýva, že v nich síce nebol uvedený počet kusov, tento však bol preukázateľne zistený z dodávateľských faktúr od spoločnosti l, s.r.o. kde bol uvedený počet dodaných kusov tehál vrátane ich hmotnosti pri jednotlivých kusoch tehál. Na základe uvedeného možno konštatovať, že dodané zlato je možné považovať ako investičné zlato,

keďže išlo o zlato vo forme tehál, s rýdzosťou vyššou ako 995/1000 a o hmotnosti 100 gramov a 1000 gramov. V danom prípade teda správca dane a žalovaný dostatočne preukázali, že hoci dodané zlato nebolo v čase daňovej kontroly k dispozícii na ohliadku že išlo o zlato spadajúce pod ust. , nakoľko zlato malo formou tehál a jednoznačne deklarovanú hmotnosť a rýdzosť. Pokiaľ definičným znakom tehličky alebo prútu je hmotnosť, ktorú akceptuje trh drahých kovov možno usudzovať, že hmotnosť možno aj obvykle býva na tehličke alebo prúte vyznačená, avšak pre to, aby správny orgán takéto zlato považoval, za zlato investičné, nie je podstatná a nevyplýva zo zákona. Zákon len požaduje, aby malo trhom drahých kovov akceptovanú hmotnosť, tak ako bola uvedená v prílohe II čl. 19 Nariadenia Rady (ES) Č. 1777/2005 zo 17. októbra 2005 o vykonávacích opatreniach smernice 77/388//EHS o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, z ktorej vyplýva, že akceptovanou hmotnosťou na trhu drahých kovov je hmotnosť 1 kg (l 000 gramov) a aj hmotnosť 100 gramov, ktoré boli žalobcom obchodované, pričom k zrušeniu alebo zmene hmotností akceptovaných trhom drahých kovovo nedošlo. Správca dane preto správne zistil, že ide o investičné zlato, ktoré nepodlieha zdaneniu daňou z pridanej hodnoty podľa o dani z pridanej hodnoty". Vo vzťahu k námietke žalovaného vznesenej na pojednávaní, že Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. zamietol kasačnú sťažnosť žalobcu v inej veci, v ktorej bolo posudzované obdobie tretieho kvartálu 2007, uvádza, že v tomto konaní je správny súd v súlade s viazaný právnym názorom (závermi) vyslovenými kasačným súdom a nemôže sa od nich odkloniť. Odhliadnuc od uvedeného má správny súd za to, že zistenia vykonané správnymi orgánmi neboli dostatočné na prijatie ich záverov o tom, že išlo o investičné zlato, pričom tak ako uviedol vo svojom zrušujúcom rozhodnutí kasačný súd, informácie z MVI z predchádzajúcich období sú nepoužiteľné, súčasne z faktúr nevyplýva, že ide o investičné zlato, resp. faktúry (spoločnosť RESCON s.r.o.) na ktoré sa správne orgány odvolávajú nie sú súčasťou obsahu spisového materiálu. Ďalej má správny súd za to, že v danom prípade išlo o rozdielnu skutkovú situáciu, nakoľko v tomto prípade tak ako uviedol kasačný súd nemožno z faktúr vyvodiť, že išlo o investičné zlato, nakoľko v tomto prípade ž na dodávateľských faktúrach nebol uvedený počet dodaných kusov tehál a ich jednotlivá hmotnosť, resp. na faktúrach bolo uvedené len celkové množstvo dodaného tovaru. Nebola teda zrejmá jedna z podmienok investičného zlata, a to hmotnosť, pričom túto okolnosť sú povinné preukázať správne orgány. V posudzovanom prípade Najvyšším súdom Slovenskej republiky sp. zn. , ktorý zamietol kasačnú sťažnosť proti rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 05.06.2018 išlo o skutkový stav, kde v dodávateľských faktúrach bolo vždy uvedené, že sa jedná o tehly s konkrétnou hmotnosťou, napr. 1000 gramov, 100 gramov, atď.. Nebol teda spor, že sa jednalo o tehly s konkrétnou hmotnosťou a v konkrétnych množstvách. V tomto prípade teda nebolo potrebné túto skutočnosť ďalej preverovať. Správny súd konštatuje, že v konaní tunajšieho súdu sp. zn. bola vznesená námietka totožnosti, pričom súd vo svojom rozsudku zo dňa 05.06.2018 v ods. 12 odôvodnenia výslovne uviedol, že ide o rozdielnu skutkovú situáciu v porovnaní s konaním sp. zn. , na ktoré poukázal v zrušujúcom rozhodnutí kasačný súd. Správny súd má na základe vyššie uvedeného za to, že ide vzhľadom na zásadne rozdielny obsah faktúr o iné skutkové okolnosti (nie je uvedený počet tehál), ktoré ponechávajú dôkaznú povinnosť na správnych orgánoch tak ako to bolo konštatované v konaní tunajšieho súdu sp. zn. a .

27. Podľa správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

28. Podľa ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania

29. Správny súd rozhodol o zrušení rozhodnutia žalovaného v nadväznosti na čo sa za účastníka v tomto konaní úspešného v celom rozsahu považuje žalobca, ktorému správny súd podľa a priznal voči žalovanému úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov pred správnym súdom ako aj kasačného konania tak, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku.

30. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa , t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.