Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/439/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcov: 1/ G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/ XX, N., 2/ X. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, N., 3/ I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. G. XXXX/ XX, N. - N. a 4/ V. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, N., všetci zastúpení JUDr. Martinom Olosom, advokátom, M. R. Štefánika 71, Žilina, proti žalovanému: Peter Strnisko, bytom H. O. X, K., podnikajúci pod obchodným menom Peter Strnisko AUTOOPRAVOVŇA, miesto podnikania Myslenická 1, Pezinok, zastúpenému JUDr. Máriou Lukačovičovou, advokátkou, Hlavná 156, Dubová, o zaplatenie 11.164,43 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. - 202 zo dňa 10. februára 2011, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 11.164,43 eur (336.340,- Sk) s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 10.998,47 eur (331.340,- Sk) od 01.03.2006 do zaplatenia, titulom náhrady škody a žalobcovi uložil zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 2.355,38 eur k rukám jeho advokátky do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie odôvodnil použitím ust. a , keď mal z vykonaného dokazovania preukázané, že dňa 15.10.2004, kedy došlo k poškodeniu zdravia žalobcu pri dopravnej nehode nákladných motorových vozidiel zn. Tatra 815, EČ: PK-918AH a zn. Volvo, EČ: SE-115AS, pri ktorej žalobca ako vodič vozidla zn. Volvo utrpel ťažký, život ohrozujúci úraz, z dôvodu ktorého mu bola spôsobená škoda na zdraví veľkého rozsahu, bol žalobca zamestnaný v spoločnosti K-K TRANZ SPEDITION, s.r.o. a k jeho úrazu predmetnou dopravnou nehodou zapríčinenou vodičom žalovaného K. L., došlo v zmysle pri plnení pracovných úloh pre zamestnávateľa K-K TRANZ SPEDITION, s.r.o., ktorý úraz bol v zmysle posúdený ako pracovný úraz a za tento úraz bol žalobca aj odškodnený sociálnou poisťovňou, preto súd žalobu žalobcu zamietol, pretože aj za škodu vzniknutú žalobcovi titulom zakúpenia si ním pomôcky - motorového vozidla, na používanie ktorého je žalobca v dôsledku poškodenia zdravia titulom pracovného úrazu objektívne odkázaný, zodpovedá v zmysle zamestnávateľ, u ktorého bol žalobca v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere, na základe čoho žalovaný v tomto spore nie je pasívne legitimovaný. O trovách konania rozhodol súd podľa a vo veci úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Rozsudok súdu prvého stupňa považoval za vecne nesprávny, pričom podľa jeho názoru napadnutý rozsudok, ako aj procesný postup súdu vykazuje závažné vady a napadnutý rozsudok navyše nerešpektuje záväzný právny názor dovolacieho súdu. Namietol záver súdu prvého stupňa, že žalovaný nie je v danej veci ako prevádzkovateľ vozidla pasívne legitimovaný a že na splnenie žalovaného nároku je pasívne legitimovaný výlučne jeho bývalý zamestnávateľ, nakoľko predmetný úraz sa mu stal pri plnení úloh vyplývajúcich z pracovného pomeru. Poukázal na to, že o skutočnosti, že k dopravnej nehode došlo pri plnení jeho pracovných úloh, bola súdu známa od začiatku konania a to tak z jeho výpovede na prvom pojednávaní, ako aj z pripojeného vyšetrovacieho spisu polície a celého radu listinných dôkazov. Ďalej uviedol, že prvostupňový súd plne opomenul, že vylučuje možnosť, aby sa prevádzkovateľ vozidla zbavil zodpovednosti, ak škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke vozidla. Liberácia prevádzkovateľa prichádza do úvahy len v prípade, keď škoda objektívne nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke vozidla. Pokiaľ by súd i neaplikoval ust. a nasl. , žalovaný by vždy za spôsobenú škodu zodpovedal v rámci všeobecnej zodpovednosti podľa , nakoľko vodič L. - vinník nehody bol zamestnancom žalovaného a nákladné vozidlo viedol v rámci plnenia úloh vyplývajúcich z pracovného pomeru u žalovaného. Zdôraznil, že v predchádzajúcom rozsudku sp. zn. Krajský súd v Trnave zreteľne na strane 6 odôvodnenia deklaroval, že žalovaný je v danej veci pasívne legitimovaný podľa a nasl. ako prevádzkovateľ vozidla a dovolacia otázka sa týkala iba toho, či žalovaný nárok je alebo nie je hmotnoprávne obsiahnutý v nároku poškodeného na náhradu z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia. Prvostupňový súd po kasácii pôvodného rozsudku však zmätočne, svojvoľne a nezákonne prehodnotil otázku pasívnej legitimácie, a to bez akejkoľvek zmeny skutkového a dôkazného stavu. Namietol, že súd v zmysle taktiež neuviedol, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov bolo možné považovať za zhodné, a ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné. Taktiež podľa , ak sa pojednávanie neodročuje, pred jeho skončením súd vyzve účastníkov, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré by inak mohol účastník pred súdom uplatniť, a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený, je vadou konania spočívajúcou v odňatí práva konať pred súdom.

K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že podľa , fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, možno poskytnúť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla, pričom zákon ustanovuje podmienky pre poskytnutie tohto príspevku. Žalobcovi, ktorý spĺňal len podmienky pre priznanie nákladu na úpravu motorového vozidla na ručné ovládanie, bol takýto príspevok v súlade so zákonom priznaný vo výške 91.271,- Sk.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací rozsudkom č.k. -232 zo dňa 04. apríla 2012 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi 10.998,47 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7% ročne z tejto sumy od 27.10.2007 do zaplatenia, všetko do troch dní a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 3.828,19 do rúk jeho advokáta do troch dní. Z odôvodnenia citovaného rozsudku vyplynulo, že s prihliadnutím na závery vyslovené v rozhodnutí dovolacieho súdu č.k. -172 zo dňa 30.11.2010, ktorým bol rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. -132 zo dňa 03.02.2009, ako aj rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. -90 zo dňa 19.06.2008 zrušený a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, odvolací súd dospel k záveru, že v konaní bola jednoznačne preukázaná zodpovednosť žalovaného za spôsobenú škodu v zmysle ust. a nasl. a vyplatenú jednorazovú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcovi nemožno považovať za určenú na to, aby z tohto samostatného nároku vyplateného jednorazovo, tento následne znášal náklady na zakúpenie motorového vozidla a jeho úpravu na ručné ovládanie, na používanie ktorého je v dôsledku poškodenia zdravia objektívne odkázaný. Právne posúdenie veci súdom prvého stupňa v jeho ostatnom rozsudku odvolací súd nepovažoval za správne, s prihliadnutím už na závery vyslovené odvolacím súdom v jeho predchádzajúcom rozhodnutí, ako aj závery vyslovené v uznesení dovolacieho súdu.

Na základe v zákonnej lehote podaného dovolania zo strany žalovaného Najvyšší súd SR ako súd dovolací uznesením č.k. -307 zo dňa 29.05.2014 napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 04.04.2012, sp. zn. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že postupom odvolacieho súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, keď v prejednávanej veci súd prvého stupňa posúdil vec s poukazom na ust. so záverom, že žalovaný v tomto spore nie je pasívne legitimovaný, pričom odvolací súd narozdiel od súdu prvého stupňa sa vo svojich dôvodoch vôbec nezaoberal pasívnou legitimáciou žalovaného a nárok žalobcu subsumoval pod ust. a nasl. a bez všetkého iba uviedol, že právny názor súdu prvého stupňa nie je vecne správny. Postup odvolacieho súdu preto vykazuje vadu konania v zmysle ust. .

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania ( a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a ), na nariadenom odvolacom pojednávaní ( ) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, i keď z iných dôvodov ako uviedol súd prvého stupňa.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. je zaplatenie sumy 11.164,43 eur titulom náhrady škody.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ( ), že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ), na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým sa znemožní účastníkovi konania realizácia tých procesných práv, ktoré mu priznáva (napríklad právo zúčastniť sa na pojednávaní, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a podobne). Odňatie možnosti konať pred súdom je relevantné vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecnými záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania a tiež pri rozhodovaní. Odvolací dôvod v zmysle ust. je daný vtedy, ak prvostupňový súd neúplne a nesprávne zistí skutkový stav, pretože nevyčerpá všetky možnosti na vykonanie dokazovania a dokazovanie vedie nesprávne, či neúplne. Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia , pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniam až Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec i nesprávne právne posúdil, no napriek tomu vzhľadom na zmenu okolností počas odvolacieho konania jeho rozhodnutie sa javí vecne správne.

Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že dňa 15.10.2004 o 13,45 hod. sa na úseku medzi obcami Trstín - Buková stala dopravná nehoda nákladných motorových vozidiel zn. TATRA 815, EČ: PK-918AH a zn. VOLVO, EČ: SE-115AS, pri ktorej žalobca ako vodič vozidla zn. VOLVO utrpel ťažký život ohrozujúci

úraz, z dôvodu ktorého mu bola spôsobená škoda na zdraví veľkého rozsahu, a to strata oboch dolných končatín, predstavujúca jeho trvalú invalidizáciu, pričom pri nehode súčasne utrpel otras a pomliaždenie srdca, sériové zlomenie rebier, infarkt myokardu a šok ťažkého stupňa. Z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície Trnava, ČVS: ORP-911/ÚJKP- OVK-TT-2005 Šk a najmä znaleckého posudku Ing. Igora Morávka č. 34/2005 vyplynulo, že predmetnú dopravnú nehodu zapríčinil vodič vozidla zn. TATRA, ktorý jazdil takým spôsobom, že jeho vozidlo po výjazde z pravotočivej zákruty prešlo do protismerného jazdného pruhu, kde ohrozil protiidúceho vodiča

- žalobcu, ktorý vrazil do jeho ľavej zadnej časti vozidla, ľavého boku prívesu a bol vytlačený mimo vozovku, pričom žalobca nemal možnosť zabrániť nehode. Vodič vozidla zn. TATRA K. L. bol v čase nehody v pracovnom pomere a vykonával činnosť pre žalovaného. Z oznámenia Komunálnej poisťovne, a.s., v ktorej mal žalovaný uzatvorené povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla, vyplynulo, že dňa 01.12.2005 poisťovňa žalobcovi poukázala poistné plnenie za bolestné vo výške 364.880,- Sk a poistné plnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 899.250,- Sk. Z posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici č. 245/2005 zo dňa 31.05.2005 vyplynulo, že miera funkčnej poruchy žalobcu je 80 % a tento sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Z vyjadrenia ÚPSVaR v Senici zo dňa 28.04.2008 vyplynulo, že nebolo vyhovené žiadosti žalobcu o poskytnutí peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.07.2005), v roku 2005 mu bol poskytnutý peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže vo výške 37.377,- Sk, od 01.04.2005 poberá peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia vo výške 500,- Sk mesačne, od 01.06.2005 poberá peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla vo výške 900,- Sk mesačne a v roku 2006 mal poskytnutý peňažný príspevok na úpravu osobného motorového vozidla - ručné ovládanie vo výške 91.271,- Sk. Žalobca si zakúpil motorové vozidlo zn. Fiat Punto 1,2 8V Classic s tým, že záloha na vozidlo vo výške 320.000,- Sk bola poukázaná z účtu, na ktorý bolo žalobcovi poukázané poistné plnenie za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia dňa 17.01.2006 a doplatok kúpnej ceny vo výške 11.340,- Sk bol zaplatený v hotovosti dňa 02.02.2006. Z vyplateného príspevku na úpravu osobného motorového vozidla vo výške 91.271,- Sk bola realizovaná úprava vozidla na ručné ovládanie.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ust. a , keď mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že dňa 15.10.2004, kedy došlo k poškodeniu zdravia žalobcu predmetnou dopravnou nehodou, bol tento zamestnaný v spoločnosti K-K TRANS SPEDITION, s. r. o. a k jeho úrazu predmetnou dopravnou nehodou, zapríčinenou vodičom žalovaného K. L., došlo v zmysle pri plnení pracovných úloh pre zamestnávateľa, na základe čoho bol úraz posúdený ako pracovný úraz a za tento pracovný úraz bol žalobca aj odškodnený Sociálnou poisťovňou, preto prvostupňový súd žalobu žalobcu zamietol, pretože za škodu vzniknutú žalobcovi titulom zakúpenia si ním pomôcky - motorového vozidla, na používanie ktorého je žalobca v dôsledku poškodenia zdravia titulom pracovného úrazu objektívne odkázaný, zodpovedá v zmysle zamestnávateľ, u ktorého bol žalobca v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.

Podľa názoru odvolacieho súdu vec bolo potrebné posúdiť v zmysle ustanovení a nasl. , na základe čoho odvolací súd v zmysle vyzval účastníkov, aby sa k použitiu citovaného ustanovenia vyjadrili.

Na základe uvedeného právny zástupca pôvodného žalobcu, ako aj súčasných žalobcov zotrval na svojej doterajšej argumentácii a právna zástupkyňa žalovaného zotrvala na argumentácii nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného s poukazom na ust. .

Podľa a , fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov upravená v § 427 až § 431 je osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti. Na vznik tejto škody sa teda nevyžaduje zavinené konanie. Aj v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov platí zásady vyjadrená v § 420 ods. 2

, podľa ktorej škoda je spôsobená právnickou alebo fyzickou osobou, ak bola spôsobená pri ich činnosti tými osobami, ktoré na túto činnosť použili. To znamená, že vodič prevádzateľa dopravného prostriedku spravidla nebude zodpovedný za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku, ak dopravný prostriedok, prevádzkou ktorého bola škoda spôsobená, použil v rámci svojej činnosti pre prevádzateľa. Zodpovednosť za škodu podľa spočíva v tom, že ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, pričom medzi osobitnou povahou prevádzky a medzi spôsobenou škodou musí byť príčinná súvislosť. Osobitná povaha prevádzky spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku. Zdroju zvýšeného nebezpečenstva nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami technického charakteru pri udržiavaní dopravných prostriedkov v stave spôsobilom na riadne užívanie, ani riadnym spôsobom ich užívania v súlade s príslušnými pravidlami premávky.

Pre posúdenie veci bolo potrebné vyriešiť otázku, či nárok pôvodného žalobcu na náhradu zakúpených pomôcok, na ktorých používanie je v dôsledku poškodenia zdravia podľa lekárskeho posudku objektívne odkázaný, je samostatným nárokom na náhradu škody alebo tento nárok je už obsiahnutý vo vyplatenej náhrade škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia.

Pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie spoločenského uplatnenia ( ). právne nevymedzuje pojem bolestného a ani pojem sťaženia spoločenského uplatnenia a ani to, v akom rozsahu sa náhrada za tieto ujmy na zdraví odškodňuje. Tieto otázky sa posudzujú z lekárskeho hľadiska a od 01.08.2004 sú upravené o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné zložky náhrady na zdraví, i keď sú v zákone upravené spoločne, pričom oba druhy odškodnenia sú náhradou tzv. nemateriálnej ujmy a majú slúžiť na to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné pôžičky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a kompenzovanie životných obmedzení vyvolaných úrazom. Podľa cit. zák. sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Podľa zákona náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo, musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti. Pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku. Bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví.

Podľa názoru odvolacieho súdu nárok žalobcu na uhradenie nákladov vynaložených v súvislosti so zakúpením motorového vozidla s úpravou na ručné ovládanie, na používanie ktorého je tento odkázaný, je nárokom, ktorý má byť uspokojený z vyplateného odškodnenia titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, nakoľko vynaložením týchto nákladov si žalobca kompenzuje životné obmedzenia vyvolané poškodením zdravia a odstraňuje jeho nepriaznivé dôsledky na jeho životné úkony, uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb. V prejednávanej veci časť vyplateného odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia uvedenému účelu i poslúžila, keď žalobca z tejto náhrady vyplatil kúpnu cenu motorového vozidla.

Pôvodný žalobca si uplatnil náhradu škody - majetkovú (zmenšenie majetku) proti žalovanému, ako náklady vynaložené v súvislosti so zakúpením motorového vozidla s úpravou na ručné ovládanie, ktoré vyplatil z finančných prostriedkov, ktoré obdržal za sťaženie spoločenského uplatnenia. Vyplatená jednorazová náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia materiálne neobsahuje súčasne aj nárok poškodeného na úhradu zakúpených pomôcok, na používanie ktorých je v dôsledku poškodenia zdravia podľa lekárskych posudkov objektívne odkázaný. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z predpisov práv a sociálneho zabezpečenia, konkrétne o sociálnych službách. Z citovaného zákona vyplýva, že náklady na kúpu vozidla sú samostatným nárokom, ktorý môže byť priznaný podľa tohto zákona bez ohľadu na to, či bola náhrada sťaženia spoločenského uplatnenia vyplatená, alebo nie. Ak by zákonodarca chcel tento nárok považovať za prípadne zahrnutý v náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, tak by to v zákone výslovne uviedol. Podľa názoru dovolacieho

súdu odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia nie je materiálne určené na to, aby z toho samostatného nároku vyplateného jednorazovo poškodený následne znášal náklady liečenia, či nákup pomôcok a predmetov, na ktorých používanie je v dôsledku poškodenia zdravia objektívne odkázaný.

S prihliadnutím na závery vyslovené v rozhodnutí dovolacieho súdu č.k. -172 zo dňa 30.11.2010, ako aj v predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho súdu č.k. -132 zo dňa 03.02.2008, odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že v konaní bola jednoznačne preukázaná zodpovednosť žalovaného za spôsobenú škodu v zmysle ust. a nasl. a vyplatenú jednorazovú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcovi nemožno považovať za určenú na to, aby z tohto samostatného nároku vyplateného jednorazovo, tento následne znášal náklady na zakúpenie motorového vozidla a jeho úpravu na ručné ovládanie, na používanie ktorého je v dôsledku poškodenia zdravia objektívne odkázaný. Právne posúdenie veci súdom prvého stupňa v jeho ostatnom rozsudku odvolací súd nepovažoval za správne, s prihliadnutím už na závery vyslovené odvolacím súdom v jeho predchádzajúcom rozhodnutí, ako aj závery vyslovené v uznesení dovolacieho súdu.

Za nedôvodnú odvolací súd považoval námietku premlčania nároku žalobcu uplatnenú zo strany žalovaného. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že žalobca vynaložil finančné prostriedky na zakúpenie motorového vozidla a jeho úpravu na ručné ovládanie dňa 17.01.2006 v sume 320.000,- Sk a dňa 02.02.2006 v sume 11.340,- Sk. Teda premlčacia doba začala plynúť najskôr dňa 17.01.2006, pričom žaloba súdu prvého stupňa došla dňa 09.11.2007, teda ešte pred uplynutím subjektívnej premlčacej lehoty v zmysle .

V rámci odvolacieho konania došlo k zmene, keď pôvodný žalobca X. H. dňa XX.XX.XXXX zomrel a na jeho miesto v konaní nastúpili jeho dedičia - žalobcovia 1/ až 4/, s poukazom na čo s nimi súd prvého stupňa konal ďalej v zmysle .

S prihliadnutím na úmrtie pôvodného žalobcu a vstup ďalších žalobcov ako právnych nástupcov do konania bola zo strany právneho zástupcu žalobcov navrhnutá zmena žaloby s prihliadnutím na zmenu okolnosti, ktorú súdu na pojednávaní podľa pripustil.

Po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. -232 zo dňa 04.04.2012 žalovaný čiastočne dobrovoľne a čiastočne na základe exekúcie pohľadávku pôvodného žalobcu v celom rozsahu uhradil. Právny zástupca žalobcov bol toho názoru, že nie je možné z jeho strany vziať žalobcu podľa späť, nakoľko povinnosť žalovaného (vzhľadom na jeho obranu) by nebola vôbec judikovaná meritórne a žalovaného by žiadne súdne rozhodnutie nijak nezaväzovalo na splnenie žalovanej pohľadávky a žalovaný by tak následne žiadal na súde vydať toto plnenie.

Vzhľadom na uvedené, aj keď odvolací súd dospel k záveru o dôvodnosti nároku pôvodného žalobcu, a teda jeho právnych nástupcov, čo skonštatoval už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, s prihliadnutím na to, že žalovaný povinnosť žalobcu splnil, nebolo dôvodné sa ďalej splnenia tejto povinnosti domáhať súdnou cestou, nakoľko nárok žalobcu, respektíve jeho právnych nástupcov, zanikol jeho uspokojením.

Z vyššie uvedených dôvodov vzhľadom na uhradenie žalovanej sumy v odvolacom konaní zo strany žalovaného a s prihliadnutím na to, že žalobcovia aj napriek tejto skutočnosti i naďalej trvali na podanej žalobe, nezostalo odvolaciemu súdu iné, ako v súlade s ust. rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bola žaloba zamietnutá, i keď z iných dôvodov, z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť.

O trovách konania odvolací súd rozhodne podľa do 30-tich dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.