Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
930/391690.b48707.pdf
PDF · 141.96 KB
No categories available
2Cdo/36/2013
Najvyšší súd 2 Cdo 36/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu L. K., bývajúceho
v S., zastúpeného JUDr. M. O., advokátom v Ž., proti žalovanému P. S., miesto podnikania
M., zastúpenému JUDr. M. L., advokátkou v D., o zaplatenie 11 164,43 € s príslušenstvom,
vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 17 C 197/2010, o dovolaní žalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v Trnave zo 4. apríla 2012 sp. zn. 11 Co 140/2011, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Trnave zo 4. apríla 2012 sp. zn.
11 Co 140/2011 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Trnava rozsudkom z 10. februára 2011 č.k. 17 C 197/2010-202 zamietol
žalobu žalobcu o zaplatenie 11 164,44 € s príslušenstvom. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému náhradu trov konania v sume 2 355,38 € k rukám jeho advokátky, v lehote troch
dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že
za škodu vzniknutú žalobcovi titulom zakúpenia si pomôcky – motorového vozidla
na používanie, ktorého je žalobca v dôsledku poškodenia zdravia titulom pracovného úrazu
objektívne odkázaný zodpovedá v zmysle § 195 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ,
u ktorého bol žalobca v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere – teda K. Žalovaný nie
je preto v tomto spore pasívne legitimovaný.
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trnave rozsudkom zo 4. apríla 2012 sp. zn.
11 Co 140/2011 zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tak, že uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 10 998,47 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne
z tejto sumy od 27.10.2007 do zaplatenia, všetko do troch dní a vo zvyšku žalobu zamietol.
Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 3 828,19 €
k rukám jeho advokáta do troch dní. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že v konaní bola
jednoznačne preukázaná zodpovednosť žalovaného za spôsobenú škodu v zmysle § 427
a nasl. Občianskeho zákonníka a vyplatenú jednorazovú náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia žalobcovi nemožno považovať za určenú na to, aby z tohto samostatného nároku
vyplateného jednorazovo, tento následne znášal náklady na zakúpenie motorového vozidla
a jeho úpravu na ručné ovládanie, na používanie ktorého je v dôsledku poškodenia zdravia
objektívne odkázaný. Za nedôvodnú považoval žalobu v časti, v ktorej sa žalobca proti
žalovanému domáhal 165,97 € titulom na mimosúdne uspokojenie nároku na náhradu škody.
Takisto za nedôvodné považoval námietku premlčania nároku žalobcu uplatnenú zo strany
žalovaného.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný. Žiadal, aby dovolací súd
zmenil rozsudok krajského súdu tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. Žiadal priznať
trovy konania v celom rozsahu. Podľa jeho názoru predmetný rozsudok odvolacieho súdu
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.). Navyše odvolací
súd sa odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2
O.s.p.).
Žalobca k dovolaniu žalovaného uviedol, že jeho dovolacie námietky sú bezpredmetné
a neopodstatnené.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý je zastúpený advokátkou
(§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
(§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je dôvodné.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatneným dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje podľa toho, ako ich
dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti zmeňujúcemu
rozsudku, ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p.
Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo
uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou
zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenie (ide tu
o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej
alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania
vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania z hľadiska
ustanovenia § 237 O.s.p. pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie
odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v § 237 O.s.p., ale nastáva až
vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení
skutočne trpí.
Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti
konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,
3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že
zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom
nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť
taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom
chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie
svojich práv a oprávnených záujmov.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm.f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci ide.
V zmysle § 372p O.s.p. sa na konania začaté pred 15. októbrom 2008 použijú predpisy
účinné od 15. októbra 2008, ak nie je ďalej ustanovené inak.
S účinnosťou od 15. októbra 2008 Občiansky súdny poriadok (zák. č. 384/2008 Z.z.)
v ustanovení § 213 ods. 2 O.s.p. ustanovuje, že ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec
vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo
použité a je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa
k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.
Úmyslom zákonodarcu, ako to vyplýva priamo z dôvodovej správy k zákonu
č. 384/2008 Z.z. bolo týmto ustanovením v praxi zabrániť vydávaniu tzv. prekvapivých
rozhodnutí. Uvádza sa v nej, že účastník tak bude mať možnosť vyjadriť sa k možnej aplikácii
doposiaľ nepoužitého ustanovenia, resp. inštitútu na zistený skutkový stav. Ustanovenie
posilňuje právo na spravodlivý proces tým, že účastník bude môcť až po samotné rozhodnutie
argumentovať a predvídať možné rozhodnutie súdu.
Výzva odvolacieho súdu je plnením osobitného druhu tzv. manudukčnej povinnosti
opravného súdu. Podstatou tejto poučovacej povinnosti je zabrániť odňatiu možnosti konať
pred odvolacím súdom a teda zabezpečiť riadny prístup k spravodlivému procesu aj po podaní
odvolania. Ustanovenie právneho predpisu je pre vec rozhodujúce vtedy, keď odvolací súd
mieni toto ustanovenie urobiť právnym základom pre rozhodnutie vo veci samej.
V ustanovení § 213 ods. 2 O.s.p. je predpísaný postup odvolacieho súdu, ak sa
domnieva, že nárok, ktorý je predmetom konania, treba posúdiť podľa iného zákona, ako ho
posúdil súd prvého stupňa, alebo síce podľa toho istého zákona, ako ho posúdil súd prvého
stupňa, ale podľa iného paragrafu. Súčasne musí byť splnená aj druhá zákonná podmienka, že
je toto iné zákonné ustanovenie rozhodujúce pre rozhodnutie veci. Ak sú súčasne splnené
obidve zákonné podmienky, je odvolací súd povinný vyzvať účastníkov, aby sa vyjadrili
k možnej aplikácii tohto iného zákonného ustanovenia.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa posúdil s poukazom na ustanovenie § 195
ods. 1 Zákonníka práce, že žalovaný v tomto spore nie je pasívne legitimovaný. Odvolací súd
na rozdiel od súdu prvého stupňa, sa vo svojich dôvodoch vôbec nezaoberal pasívnou
legitimáciou žalovaného a nárok žalobcu subsumoval pod ustanovenie § 427 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Bez všetkého iba uviedol, že právny názor súdu prvého stupňa nie je
správny.
V súlade s ustanovením § 213 ods. 2 O.s.p. mal odvolací súd vyzvať účastníkov
konania, aby sa k pasívnej legitimácii žalovaného vyjadrili a odôvodnili ju. Na pojednávaní
pred odvolacím súdom sa však odvolací súd nezaoberal pasívnou legitimáciou žalovaného
ako aj včasnosťou uplatnenia nároku. Jeho procesný postup v dôsledku toho vykazuje vadu
konania v zmysle ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p.
Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 písm.f/ O.s.p. je
okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože
rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť
považované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami žalovaného
uvedenými v dovolaní.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu
podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. mája 2014
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová