Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/36/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu L. K., bývajúceho

v S., zastúpeného JUDr. M. O., advokátom v Ž., proti žalovanému P. S., miesto podnikania

M., zastúpenému JUDr. M. L., advokátkou v D., o zaplatenie 11 164,43 € s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. , o dovolaní žalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Trnave zo 4. apríla 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Trnave zo 4. apríla 2012 sp. zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trnava rozsudkom z 10. februára 2011 č.k. -202 zamietol

žalobu žalobcu o zaplatenie 11 164,44 € s príslušenstvom. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť

žalovanému náhradu trov konania v sume 2 355,38 € k rukám jeho advokátky, v lehote troch

dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že

za škodu vzniknutú žalobcovi titulom zakúpenia si pomôcky – motorového vozidla

na používanie, ktorého je žalobca v dôsledku poškodenia zdravia titulom pracovného úrazu

objektívne odkázaný zodpovedá v zmysle zamestnávateľ,

u ktorého bol žalobca v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere – teda K. Žalovaný nie

je preto v tomto spore pasívne legitimovaný.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trnave rozsudkom zo 4. apríla 2012 sp. zn.

zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tak, že uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi 10 998,47 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne

z tejto sumy od 27.10.2007 do zaplatenia, všetko do troch dní a vo zvyšku žalobu zamietol.

Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 3 828,19 €

k rukám jeho advokáta do troch dní. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že v konaní bola

2

jednoznačne preukázaná zodpovednosť žalovaného za spôsobenú škodu v zmysle § 427

a nasl. a vyplatenú jednorazovú náhradu za sťaženie spoločenského

uplatnenia žalobcovi nemožno považovať za určenú na to, aby z tohto samostatného nároku

vyplateného jednorazovo, tento následne znášal náklady na zakúpenie motorového vozidla

a jeho úpravu na ručné ovládanie, na používanie ktorého je v dôsledku poškodenia zdravia

objektívne odkázaný. Za nedôvodnú považoval žalobu v časti, v ktorej sa žalobca proti

žalovanému domáhal 165,97 € titulom na mimosúdne uspokojenie nároku na náhradu škody.

Takisto za nedôvodné považoval námietku premlčania nároku žalobcu uplatnenú zo strany

žalovaného.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný. Žiadal, aby dovolací súd

zmenil rozsudok krajského súdu tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. Žiadal priznať

trovy konania v celom rozsahu. Podľa jeho názoru predmetný rozsudok odvolacieho súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Navyše odvolací

súd sa odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2

).

Žalobca k dovolaniu žalovaného uviedol, že jeho dovolacie námietky sú bezpredmetné

a neopodstatnené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátkou

( ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je dôvodné.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatneným dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje podľa toho, ako ich

dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti zmeňujúcemu

rozsudku, ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo

uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou

zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenie (ide tu

o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej

alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania z hľadiska

ustanovenia pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie

odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v , ale nastáva až

vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení

skutočne trpí.

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že

zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci ide.

V zmysle sa na konania začaté pred 15. októbrom 2008 použijú predpisy

účinné od 15. októbra 2008, ak nie je ďalej ustanovené inak.

S účinnosťou od 15. októbra 2008 ()

v ustanovení ustanovuje, že ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec

vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo

použité a je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa

k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

Úmyslom zákonodarcu, ako to vyplýva priamo z dôvodovej správy k zákonu

č. bolo týmto ustanovením v praxi zabrániť vydávaniu tzv. prekvapivých

rozhodnutí. Uvádza sa v nej, že účastník tak bude mať možnosť vyjadriť sa k možnej aplikácii

doposiaľ nepoužitého ustanovenia, resp. inštitútu na zistený skutkový stav. Ustanovenie

posilňuje právo na spravodlivý proces tým, že účastník bude môcť až po samotné rozhodnutie

argumentovať a predvídať možné rozhodnutie súdu.

Výzva odvolacieho súdu je plnením osobitného druhu tzv. manudukčnej povinnosti

opravného súdu. Podstatou tejto poučovacej povinnosti je zabrániť odňatiu možnosti konať

pred odvolacím súdom a teda zabezpečiť riadny prístup k spravodlivému procesu aj po podaní

odvolania. Ustanovenie právneho predpisu je pre vec rozhodujúce vtedy, keď odvolací súd

mieni toto ustanovenie urobiť právnym základom pre rozhodnutie vo veci samej.

V ustanovení je predpísaný postup odvolacieho súdu, ak sa

domnieva, že nárok, ktorý je predmetom konania, treba posúdiť podľa iného zákona, ako ho

posúdil súd prvého stupňa, alebo síce podľa toho istého zákona, ako ho posúdil súd prvého

stupňa, ale podľa iného paragrafu. Súčasne musí byť splnená aj druhá zákonná podmienka, že

je toto iné zákonné ustanovenie rozhodujúce pre rozhodnutie veci. Ak sú súčasne splnené

obidve zákonné podmienky, je odvolací súd povinný vyzvať účastníkov, aby sa vyjadrili

k možnej aplikácii tohto iného zákonného ustanovenia.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa posúdil s poukazom na ustanovenie § 195

ods. 1 , že žalovaný v tomto spore nie je pasívne legitimovaný. Odvolací súd

na rozdiel od súdu prvého stupňa, sa vo svojich dôvodoch vôbec nezaoberal pasívnou

legitimáciou žalovaného a nárok žalobcu subsumoval pod ustanovenie § 427 a nasl.

. Bez všetkého iba uviedol, že právny názor súdu prvého stupňa nie je

správny.

V súlade s ustanovením mal odvolací súd vyzvať účastníkov

konania, aby sa k pasívnej legitimácii žalovaného vyjadrili a odôvodnili ju. Na pojednávaní

pred odvolacím súdom sa však odvolací súd nezaoberal pasívnou legitimáciou žalovaného

ako aj včasnosťou uplatnenia nároku. Jeho procesný postup v dôsledku toho vykazuje vadu

konania v zmysle ustanovenia

Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa je

okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť

považované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami žalovaného

uvedenými v dovolaní.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu

podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. mája 2014

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová