Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

72S/27/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Datlovej a členiek senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jany Novotnej, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO: 31 820 174, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Tkáč & Partners, s. r. o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 6910, konajúca konateľom a advokátom JUDr. Jánom Tkáčom, proti žalovanej: Slovenská inšpekcia životného prostredia - ústredie, so sídlom Grösslingová 5, 811 09 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: DETOX s. r. o., so sídlom Zvolenská cesta 139, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 31 582 028, právne zastúpeného: JUDr. Zuzana Kovalová, advokátka Advokátskej kancelárie KOVAL a spol., so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica 1, IČO: 33 762 031, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7789/27/2020-30652/2020 zo dňa 21. októbra 2020, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . Ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Dňa 28. februára 2020 bola Slovenskej inšpekcii životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Banská Bystrica (ďalej aj „prvostupňový orgán“) doručená žiadosť ďalšieho účastníka o zmenu integrovaného povolenia zo dňa 29. apríla 2004 v znení jeho neskorších zmien pre prevádzku „Centrum fyzikálno-chemických úprav odpadov“ DETOX s. r. o., Košická cesta 2923, závod 45, Rimavská Sobota (ďalej aj „prevádzka“), ktorá bola zaevidovaná pod č. 6927/2020. Predmetom žiadosti bola zmena stavby pred jej dokončením, vybudovanie vodnej stavby a odstránenie časti stavby. 2. Prvostupňový správny orgán listom zo dňa 30. apríla 2020 č. 4884-13074/47-3, 4/2020 upovedomil účastníkov konania a dotknuté orgány, že dňom doručenia žiadosti sa začalo správne konanie o vydanie zmeny integrovaného povolenia vydaného rozhodnutím 1049/199/2003/OIPK/Pe zo dňa 29. apríla 2004 pre uvedenú prevádzku. Konkretizoval, čo je súčasťou správneho konania a určil 30-dňovú lehotu odo dňa doručenia tohto upovedomenia na podanie vyjadrenia. Zároveň ich informoval, že upúšťa od náležitostí uvedených v až e) , pretože nejde o konanie uvedené v až d) uvedeného zákona. Adresátom podľa tohto zákona oznámil, že do žiadosti a jej príloh je možné nahliadnuť na prvostupňovom správnom orgáne v pracovných dňoch a úradných hodinách. Účastníkov tiež podľa poučil, že môžu požiadať o nariadenie ústneho pojednávania s tým, že prvostupňový správny orgán ústne pojednávanie nariadi aj v prípade, ak budú splnené podmienky podľa , a uvedeného zákona s tým, že ak tieto podmienky splnené nebudú a účastník konania o nariadenie ústneho pojednávania nepožiada, prvostupňový správny orgán podľa uvedeného zákona a Stavebného zákona upustí od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania,

pretože sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej zmeny stavby a vodnej stavby. Tiež uviedol, že vyjadrenie dotknutého orgánu musí podľa obsahovať návrh podmienok povolenia, ktoré dotknutý orgán uplatňuje v integrovanom povolení s tým, že na vyjadrenia zaslané po určenej lehote prvostupňový správny orgán neprihliadne. Zároveň adresátov informoval, že k predmetnému zámeru vydalo dňa 10. augusta 2018 Ministerstvo životného prostredia SR v zisťovacom konaní rozhodnutie č. 7547/2018-1.7/ ss-R, podľa ktorého sa zmena navrhovanej činnosti nebude posudzovať podľa Upovedomenie o začatí konania v predmetnej veci bolo dňa 30. apríla 2020 zaslané aj Ministerstvu životného prostredia SR vrátane príloh. 3. Dňa 4. mája 2020 bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené stanovisko Okresného úradu Rimavská Sobota, odboru starostlivosti o životné prostredie, štátnej vodnej správy ako dotknutého orgánu v zmysle a v zmysle vodného zákona, ktorého obsahom bol súhlas so zmenou integrovaného povolenia pre uvedenú prevádzku bez pripomienok. K vydaniu zmeny integrovaného povolenia sa vyjadril aj Okresný úrad Rimavská Sobota, odbor starostlivosti o životné prostredie ako príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva a určil podmienky ohľadom nakladania so vzniknutými odpadmi, ich evidenciou a dokladovaním spôsobu ich zhodnotenia alebo zneškodnenia. Okresný úrad Rimavská Sobota, odbor 3

starostlivosti o životné prostredie ako príslušný orgán štátnej správy na úseku ochrany prírody a krajiny nemal k vydaniu zmeny integrovaného povolenia pre uvedenú prevádzku žiadne námietky. Ministerstvo životného prostredia SR, sekcia environmentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie ako ústredný orgán štátnej správy starostlivosti o životné prostredie a ako príslušný orgán podľa vydal podľa tohto zákona záväzné stanovisko č. 1083/2020-1.726479/2020 zo dňa 3. júna 2020 v ktorom uviedol, že realizáciou zmeny navrhovanej činnosti sa docieli sedimentácia opotrebovaného ropného oleja na jednotlivé frakcie, čím sa zmení objem fyzikálnej úpravy odpadov v jestvujúcej prevádzke, pričom tejto činnosti predchádzajú vedľajšie činnosti, a to stáčanie olejov z autocisterien, laboratórna analýza a viacnásobná filtrácia. Nevyhnutnou činnosťou je potrubná doprava pred úpravou a po nej. Doplnkovými činnosťami k hlavnej činnosti bude najmä ohrev nádrží a potrubných rozvodov, prečerpanie a čistenie zachytených dažďových vôd. Konštatoval, že v predmetnej prevádzke nenastali také zmeny, ktoré by boli v rozpore so zákonom o posudzovaní vplyvov, posúdenou navrhovanou činnosťou alebo boli dôvodom na posúdenie podľa 4. Žalobca zaslal v stanovenej lehote vyjadrenie podľa Stavebného zákona v ktorom žiadal v stavebnom konaní overiť environmentálne záujmy uvedené v bodoch a) až g), súhlasil s realizáciou stavby „Centrum fyzikálno-chemických úprav odpadov“ s tým, že do podmienok stavebného povolenia žiadal zahrnúť podmienky uvedené v bodoch 1 až 4 jeho vyjadrenia a zároveň požiadal o doručenie elektronickej kópie spisu, resp. jeho častí v rozsahu týkajúcich sa ním uplatnených pripomienok v súlade s Správneho poriadku. Jeho vyjadrenie a spôsob, akým ho úrad zohľadnil žiadal uviesť v rozhodnutí a tiež žiadal byť oboznámený pred samotným vydaním rozhodnutia s jeho podkladmi v súlade s Správneho poriadku. Dňa 27. mája 2020 prvostupňový správny orgán žalobcovi zaslal požadované doklady, ktoré mal k dispozícii vzhľadom na rozsah a predmet prebiehajúceho konania a umožnil mu svoje vyjadrenie doplniť do 5 pracovných dní od ich doručenia. Prvostupňové správne rozhodnutie 5. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Banská Bystrica rozhodnutím č. 4884/-21569/2020/3, 4/470580104/Z20 zo dňa 9. júla 2020 rozhodol o žiadosti prevádzkovateľa a stavebníka Detox s. r. o., Zvolenská cesta 139, Banská Bystrica (v texte aj „ďalší účastník“) zo dňa 28. februára 2020 o zmenu integrovaného povolenia, ktorou mu bola povolená činnosť v prevádzke „Centrum fyzikálno-chemických úprav odpadov“ Detox, s. r. o., Košická cesta 2923, závod 45, Rimavská Sobota a ktorej predmetom bola zmena stavby - objekt SO 030 „Sklad rozpúšťadiel“ na „Sklad a sedimentácia ropných látok“ pred jej dokončením (a iné súvisiace zmeny) tak, že na základe konania vykonaného podľa bod č. 3, bod č. 4, , o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (ďalej len „“), a Stavebného zákona ( o územnom plánovaní a stavebnom poriadku) a o správnom konaní (ďalej len „“) vydal podľa , a Stavebného zákona zmenu integrovaného povolenia vydaného rozhodnutím č. 470580104 pod č. jednania 1049/199/2003/OIPK/ Pe zo dňa 29. apríla 2004 a zmeneného ďalšími vo výroku prvostupňového rozhodnutia označenými rozhodnutiami pre uvedenú prevádzku (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). 4

6. Uvedenou zmenou integrovaného povolenia povolil prvostupňový orgán zmenu stavby „Sklady ropných produktov“ na stavbu „Sklad a sedimentácia ropných produktov“ na pozemkoch parcela č. 2903/73 a 2903/205 v k. ú. Rimavská Sobota pred jej dokončením na základe predloženej projektovej dokumentácie, konkretizoval obsah vykonanej zmeny stavby a určil podmienky pre jej uskutočnenie. Okrem iného uviedol, že oproti pôvodne povolenej stavbe dochádza k zmene charakteru a množstva skladovaných kvapalín. Namiesto skladu rozpúšťadiel s objemom 8 x 20 m3 sa vybuduje sklad a sedimentácia ropných látok s objemami 2 x 33 m3 a 2 x 300 m3 , v ktorom budú skladované opotrebované oleje. Ďalšou zmenou integrovaného povolenia bolo povolenie odstránenia časti stavby „Sklad náhradných dielov“, č. súpisné 3107 a parcele č. 2903/64 s tým, že uvoľnený priestor sa využije pre vytvorenie areálovej komunikácie a pre odstránenie časti tejto stavby určil konkrétne podmienky podľa § 90 Stavebného zákona. Ďalšou zmenou integrovaného povolenia bolo povolenie uskutočnenia vodnej stavby SO 015 „Kanalizácia“ na parcele č. 2903/73 podľa projektovej dokumentácie s tým, že predmetnou vodnou stavbou sa dopĺňa jestvujúca kanalizácia o vetvu dĺžky 5,3 m a odlučovač ropných látok. Pre uskutočnenie vodnej stavby určil konkrétne podmienky s tým, že dokončenú vodnú stavbu možno užívať len na základe rozhodnutia o povolení užívania stavby. V ďalšej časti rozhodnutia prvostupňový orgán konkretizoval zmeny vydaného integrovaného povolenia v jeho jednotlivých častiach a rozhodol o námietkach, návrhoch a požiadavkách Združenia domových samospráv (žalobcu). 7. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán zopakoval priebeh administratívneho konania. Uviedol, že súčasťou správneho konania o zmene integrovaného povolenia bolo v oblasti povrchových a podzemných vôd povolenie na uskutočnenie vodnej stavby SO 015 - „Kanalizácia“ podľa bod č. 3 , udelenie súhlasu na uskutočnenie zmeny stavby a zariadení, alebo na činnosti, na ktoré nie je potrebné povolenie podľa príslušných právnych predpisov ochrany vôd, ktoré však môžu ovplyvniť stav povrchových vôd a podzemných vôd podľa v oblasti ochrany prírody a krajiny, vyjadrenie k vydaniu stavebného povolenia na zmenu stavby podľa a oblasti Stavebného poriadku, povolenie zmeny stavby „Sklady ropných produktov“ na stavbu „Sklad a sedimentácia ropných produktov“ podľa a stavebného zákona a povolenie na odstránenie časti stavby súpisné číslo 3107 „Sklad náhradných dielov“ podľa a Stavebného zákona. Uviedol, že v konaní o zmene integrovaného povolenia upustil od náležitostí uvedených v až e) , pretože sa nejednalo o konanie uvedené v až d) uvedeného zákona. Upustil tiež od nariadenia ústneho pojednávania, pretože neboli splnené podmienky podľa , bod 1. písm. a), b) a c) Prvostupňovému orgánu boli dobre známe pomery staveniska a podaná žiadosť poskytovala dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej zmeny stavby, odstraňovanej časti stavby a vodnej stavby, a preto prvostupňový orgán upustil aj od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania v zmysle Stavebného zákona. Po preskúmaní žiadosti a na základe výsledkov vykonaného konania rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia. 8. Okrem ďalším účastníkom predloženej dokumentácie pri rozhodovaní zobral do úvahy v stanovenej lehote doručené súhlasné stanovisko Okresného úradu Rimavská Sobota, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek odpadového hospodárstva, ochrany prírody a krajiny a štátnej vodnej správy. Ministerstvo životného prostredia sekcia environmentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie 5

zaslalo záväzné stanovisko zo dňa 03. júna 2020, v ktorom konštatovalo, že návrh prevádzkovateľa a stavebníka je v súlade so o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Prevádzkovateľ stavby (ďalší účastník) predložil stanoviská ďalších orgánov, a to Krajského riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici, Stredoslovenskej distribučnej, a. s. Žilina, Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti, a. s. Rimavská Sobota, Slovak Telekomu, a. s. Bratislava, Michlovský spol. s r. o., UC 2 - údržbové centrum Banská Bystrica, distribúcia a. s. Bratislava a odborné stanovisko z posúdenia projektovej dokumentácie od technickej inšpekcie a. s. Bratislava. Mesto Rimavská Sobota svojím záväzným stanoviskom udelilo súhlas s povolením zmeny predmetnej stavby. Stanoviská dotknutých orgánov boli prvostupňovým orgánom zohľadnené v podmienkach vydaného rozhodnutia. 9. Tiež uviedol, že dňa 04. mája 2020 bolo prvostupňovému orgánu doručené vyjadrenie Združenia domových samospráv, o. z., v ktorom uplatnil okrem iného aj požiadavku o elektronické doručenie častí spisového materiálu, týkajúcich sa uplatnených pripomienok. Požadované časti spisového materiálu mu

boli zaslané v rozsahu, v akom ich mal prvostupňový orgán k dispozícii vzhľadom na rozsah a predmet prebiehajúceho konania. 10. V závere rozhodnutia prvostupňový orgán konštatoval, že preskúmal predloženú žiadosť aj z hľadísk uvedených v § 62 ods. 1 a 2 Stavebného zákona, pretože integrované povoľovanie prevádzky vyžadovalo povoliť uskutočnenie zmeny stavby a povolenie vodnej stavby a zistil, že uskutočnením zmeny stavby, vodnej stavby a ich budúcou prevádzkou nie sú ohrozené záujmy spoločnosti, ani neprimerane obmedzené, či ohrozené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania. Projektová dokumentácia spĺňa podmienky ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu, je vybudované technické vybavenie potrebné pre riadne užívanie stavby a nezistil dôvody, ktoré by bránili povoleniu zmeny stavby a vodnej stavby. Schválil navýšenie kapacity technologickej linky „LORO“, keďže realizáciou objektu na separáciu a sedimentáciu vstupnej suroviny bude zabezpečené zlepšenie kvality vstupnej suroviny do linky LORO a následne produkované výrobky budú spĺňať náročnejšie požiadavky na výrobky vyrábané na báze odpadových olejov. Súčasne stanovil opatrenia na predchádzanie havárii a obmedzenie jej následkov pri zaobchádzaní zo znečisťujúcimi látkami počas skladovania a sedimentácie ropných produktov. Podmienky týkajúce sa diaľkového znečistenia a cezhraničný vplyv znečisťovania prvostupňový orgán neurčil, pretože prevádzka svojim technologickým vybavením a geografickou pozíciou nemá vplyv na cezhraničné znečisťovanie životného prostredia. Neurčil ani limitné hodnoty pre vibrácie, pretože z charakteru predmetnej technológie nie je predpoklad ich vzniku. Neurčil ani podmienky pre zabezpečenie prístupu a užívania stavby osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie prevádzky, pretože sa v prevádzke nepredpokladá zamestnávanie osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie a prevádzka nie je určená pre užívanie verejnosťou. Druhostupňové správne rozhodnutie 11. Voči prvostupňovému rozhodnutiu sa odvolal žalobca, ktorý žiadal prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na nové konanie. O jeho odvolaní rozhodla Slovenská inšpekcia životného prostredia - ústredie (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. 7789/27/2020-30652/2020 zo dňa 21. októbra 2020 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie č. 4884-21569/2020/3, 4/470580104/Z20 zo dňa 09. júla 2020 potvrdil. 6

12. Žalovaný konštatoval, že odvolaním napadnuté rozhodnutie je zákonné a správne. Bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci po zabezpečení všetkých potrebných záväzných stanovísk od relevantných dotknutých orgánov, ktoré sú v zmysle podkladom pre vydanie rozhodnutia. Tiež sa vyrovnal so všetkými pripomienkami Združenia domových samospráv v súlade s Správneho poriadku. Žalovaný tiež uviedol, že v odvolacom konaní neaplikoval postup podľa Správneho poriadku, pretože všetkým účastníkom konania bola daná možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia už v konaní na prvom stupni a v odvolacom konaní vychádzal odvolací orgán z rovnakých podkladov. Po dôkladnom preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia v súlade s interpretačnými pravidlami a zásadami v zmysle Správneho poriadku rozhodol žalovaný tak, ako bolo vo výrokovej časti uvedené. 13. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia konkretizoval všetky odvolacie námietky žalobcu uvedené pod bodom 1, 2 písm. a) až g) a 3. O jeho podaní upovedomil ostatných účastníkov konania a vyzval ich, aby sa k obsahu odvolania vyjadrili. V stanovenej lehote zaslalo svoje stanovisko len Mesto Rimavská Sobota, v ktorom sa nestotožnilo s tvrdením odvolateľa (žalobcu), že by hrozilo poškodenie životného prostredia nad zákonom prípustnú mieru a že súhlasí s vydaným rozhodnutím vo veci. 14. Žalovaný sa jednotlivo vyjadril k odvolacím námietkam žalobcu. Uviedol, že v konaniach podľa Stavebného zákona je ochrana verejných záujmov zabezpečená súčinnosťou povoľujúceho orgánu s dotknutými orgánmi podľa ich príslušnosti v jednotlivých oblastiach. Prvostupňový orgán postupoval v súlade s Stavebného zákona a pre vydanie rozhodnutia si zadovážil všetky potrebné záväzné stanoviská dotknutých orgánov. Ustanovenie a ani iné ustanovenia Stavebného nedefinujú termín „zjednocujúce stanovisko“, o ktoré odvolateľ žiadal. Aplikácia Stavebného zákona nebola podľa žalovaného možná z toho dôvodu, že žalovanému neboli známe konkrétne námietky odvolateľa, ktoré by smerovali proti konkrétnym existujúcim záväzným stanoviskám dotknutých orgánov. S pripomienkami a návrhmi Združenia domových samospráv, o. z. (žalobcu), ktoré uplatnil v procese posudzovania vplyvov sa zaoberalo Ministerstvo životného prostredia, ktoré vydalo rozhodnutie zo zisťovacieho konania č. 7547/2018-1.7/ ss-R. Duplicitne sa nimi v integrovanom konaní zaoberal aj prvostupňový orgán a rozhodol o nich tak, ako bolo uvedené v prvostupňovom rozhodnutí. Žalovaný konštatoval, že v rozhodnutí zo zisťovacieho konania neboli pre navrhovanú zmenu činnosti Ministerstvom životného prostredia SR určené žiadne

podmienky, ktoré by bol prvostupňový orgán povinný zapracovať do rozhodnutia. Vo svojom súhlasom záväznom stanovisku č. 1083/2020-1.7/26479/2020 skonštatovalo súlad so ako aj s rozhodnutím zo zisťovacieho konania. K ďalším odvolacím námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že riešenie dopravného napojenia nebolo predmetom konania. V prevádzke už bola činnosť povolená pred účinnosťou vodného zákona. V prípade navrhovanej zmeny integrovaného povolenia sa nejedná o navrhovanú činnosť definovanú v vodného zákona, pretože zmenou nedochádza k zmene fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody, ani k zmene úrovne hladiny útvarov podzemnej vody, teda postup podľa vodného zákona sa neuplatňuje. Rovnakého názoru bol aj dotknutý orgán štátnej vodnej správy, ktorý vo svojom súhlasom záväznom stanovisku nevzniesol požiadavku na aplikáciu postupu podľa vodného zákona. Prvostupňový orgán si v konaní zabezpečil vyjadrenie orgánu Štátnej ochrany prírody, navrhovanú zmenu stavby ako aj vodnú stavbu navrhli projektanti s platnými oprávneniami a vyjadrenie projektantov, ktoré požaduje odvolateľ sa v zmysle všeobecne 7

záväzných právnych predpisov nevyžaduje. Súhlasné záväzné stanovisko orgánu odpadového hospodárstva bolo doručené dňa 5. mája 2020 pod číslom 13478/2020. Podľa žalovaného odvolateľ v konaní neuviedol, ako a čím by mohol byť predmetom konania dotknutý na svojich právach a právom chránených záujmoch. V konaniach súvisiacich s daným predmetom konania mu bol poskytnutý dostatočný priestor na vznesenie jeho námietok a pripomienok a teda mu bolo umožnené, aby svoje práva a záujmy mohol účinne obhajovať. Hoci v zmysle § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku môže účastník konania podávať návrhy a vyjadrenia, rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Žalobné body 15. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného Slovenskej inšpekcie životného prostredia - ústredie č. 7789/27/2020-30652/2020 zo dňa 21. 10. 2020 ako aj prvostupňového rozhodnutia Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Banská Bystrica č. 4884-21569/2020/3, 4/4705800104/Z20 zo dňa 09. 07. 2020 a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe tvrdil, že napadnutým rozhodnutím bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia pre jeho nepreskúmateľnosť. Ďalej preto, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a tiež z dôvodu, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 16. Žalobca v žalobe odcitoval články 44 ods. 1, 2, , , , , , článok 37, čl. 41 ods. 1, 2 Charty základných práv Európskej únie a tvrdil, že sa v administratívnom konaní domáhal práv priznaných týmito ustanoveniami, aby mohol ovplyvniť výsledok posudzovania. Žiadal o vykonanie doplňujúceho dokazovania „zabezpečením zjednocujúcich stanovísk uvedených orgánov a vyjadreniami účastníkov konania“. Navrhol procesné vybavenie na dosiahnutie cieľov, ale návrhy neboli akceptované. Úrad preto porušil a Správneho poriadku. 17. V časti žaloby označenej ako „Argumentácia z hľadiska porušenia procesného práva“ odcitoval , , , Správneho poriadku (ďalej len ) s tým, že prvostupňové rozhodnutie má dôvody neprimerane všeobecné. Tiež tvrdil, že došlo k porušeniu jeho práva efektívne hájiť svoje záujmy podľa Správneho poriadku v kombinácii so (Aarhuský dohovor), pretože mu prvostupňový orgán v rozpore s „zákona o posudzovaní“ neumožnil zúčastniť sa konzultácie. 18. Žalobca v žalobe tvrdil, že v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zadefinoval „svoje enviromentálne záujmy“ a naznačil ich riešenie konkrétnymi opatreniami. Uviedol, že na územné rozhodnutie sa vzťahuje , vodného zákona, ktoré zakazuje vydať územné rozhodnutie bez zabezpečenia rozhodnutia o primárnom posúdení vplyvov navrhovanej činnosti na vody. Postup správneho orgánu bol v časti overujúcej splnenie verejných záujmov ochrany vôd nedostatočný a v rozpore so zákonom, keďže takéto rozhodnutie chýba. Podľa žalobcu sa na vec vzťahuje rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-461/13, z ktorého vyplýva, že povoliť možno len projekt, ktorý preukáže nezhoršovanie ochrany vôd, pričom vodného zákona požaduje formu rozhodnutia okresného úradu v sídle kraja so splnením všetkých procesných a formálnych náležitostí rozhodnutia podľa tohto ustanovenia vodného zákona. Žalobca ďalej v žalobe poukázal na 8

znenie § 38a Stavebného zákona podľa ktorého „s územným konaním sa spájajú, pokiaľ to nevylučuje povaha veci alebo ak osobitné predpisy neustanovujú inak, aj iné konania potrebné na umiestnenie stavby alebo na určenie využitie územia. Správne orgány príslušné na ich uskutočňovanie majú v územnom konaní postavenie dotknutého orgánu podľa § 140a“ a tvrdil, že z tohto ustanovenia Stavebného zákona v kombinácii s § 16a ods. 23 Vodného zákona vyplýva, že stavebný úrad si mal zabezpečiť toto rozhodnutie a od tejto jeho zákonnej povinnosti ho nemohol oslobodiť ani názor dotknutého orgánu, pretože táto povinnosť mu vyplýva aj z § 3 ods. 1 Správneho poriadku. 19. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že vzhľadom na fakt, že rozhodnutie z konania je jedným z podkladov pre ďalšie povoľovacie konania bolo nevyhnutné, aby žalobca definoval svoj záujem na ochrane životného prostredia a navrhol konkrétne opatrenia na ochranu týchto záujmov. Je povinnosťou štátneho orgánu identifikovať a vyhodnotiť enviromentálnu kvalitu navrhovanej zmeny činnosti a zadefinovať prípadné nedostatky za účelom ich nápravy v ďalších povoľovacích konaniach a je nevyhnutné individuálne zohľadniť návrhy a pripomienky účastníkov konania. 20. Žalobca s poukazom na § 47 ods. 3 Správneho poriadku uviedol, že podľa jeho názoru je riadne a kvalifikované odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu podmienkou sine qua non pre jeho zákonnosť. Odcitoval z rozsudku NS SR časť týkajúcu sa odôvodnenia administratívneho rozhodnutia. Tvrdil, že žalovaný nesplnil kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu a obsah odôvodnenia rozhodnutia. Poukázal na odôvodnenie podľa ktorého odvolací orgán musí odôvodniť svoj názor. Žalobca ďalej uviedol že úlohou správneho orgánu je posúdiť stav veci a všetky skutočnosti relevantné pre zákonné rozhodnutie. Namietal, že napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne. 21. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu a obsah odôvodnenia rozhodnutia. Nie je možné sa stotožniť s tým, že žalovaný vyhodnotil všetky písomné stanoviská doručené v priebehu zisťovacieho konania, nakoľko sa v odôvodnení s pripomienkami žalobcu ako dotknutej verejnosti náležitým spôsobom nevysporiadal. V odôvodnení oboch rozhodnutí však absentuje akákoľvek vlastná úvaha správneho orgánu a ide o sumarizáciu zákonných ustanovení, čím mu boli odopreté práva na efektívne hájenie a presadzovanie jeho záujmov v zmysle SR. Chýbajú úvahy, ktorými bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov a tiež z nich nie je zrejmý spôsob použitia správnej úvahy. Žalobca v tejto časti odcitoval z rozhodnutí NS SR zaoberajúcimi sa nedostatočne odôvodnenými rozhodnutiami správnych orgánov (, , ). Uzavrel, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nakoľko neobsahujú žiadnu relevantnú argumentáciu týkajúcu sa nedoručenia kópie spisov žalobcovi. Žalobca ďalej uviedol, že žiadnou s uvedených skutočností sa odvolací orgán nezaoberal a nezobral ich do úvahy. Napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a v konaní zároveň došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Žalovaný ani prvostupňový správny orgán sa s argumentami žalobcu nijakým spôsobom nevysporiadali a ani s vadou prvostupňového rozhodnutia a to jeho nedostatočným odôvodnením. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 9

22. Žalovaný poukázal na a a tvrdil, že v žalobe absentuje označenie konkrétnych subjektívnych práv žalobcu, ktoré boli rozhodnutím žalovaného porušené. Žalobca v žalobe nešpecifikoval žiadne svoje právo ani subjektívny oprávnený záujem, ktoré by boli konaním žalovaného, alebo vydanými rozhodnutiami dotknuté. Označil za neúčelné vyjadrovať sa k tej časti správnej žaloby, v ktorej žalobca citoval rôzne ustanovenia rôznych právnych predpisov bez uvedenia, akého porušenia zákonných ustanovení sa mal žalobca dopustiť a bez uvedenia konania, ktorým k takému porušeniu malo dôjsť. Námietku týkajúcu sa porušenia označil za mylnú a neopodstatnenú, pretože prvostupňový správny orgán a ani žalovaný nie sú orgánmi príslušnými podľa predmetného zákona, a preto nie sú spôsobilí určovať okruh subjektov, ktoré sa danej konzultácie môžu zúčastniť. K námietke týkajúcej sa porušenia Správneho poriadku žalovaný uviedol, že žalobca okrem citácie rôznych súdnych rozhodnutí neuviedol konkrétne dôvody, pre ktoré sa domnieva, že boli jeho práva porušené. V žalobe absentuje jej základná náležitosť, a to špecifikácia žalobných bodov, pričom úlohou správneho súdu nie je domnelé dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu vyhľadávať a ani ich za žalobcu špecifikovať, keďže je v zmysle viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Žalovaný mal za to, že rozhodnutie je riadne odôvodnené, pričom

žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán sa s námietkami žalobcu vysporiadali náležitým spôsobom, a preto považuje žalobou napadnuté rozhodnutie za súladné s Správneho poriadku, preskúmateľné a riadne odôvodnené. Žalovaný postupoval pri rozhodovaní v súlade s princípom materiálnej pravdy podľa Správneho poriadku. K námietke týkajúcej sa aplikácie o vodách a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (v texte aj „vodný zákon“) žalovaný uviedol, že k potrebe zabezpečenia rozhodnutia o primárnom posúdení vplyvov na vody sa žalovaný aj prvostupňový správny orgán vyčerpávajúcim spôsobom vyjadrili v rámci svojich rozhodnutí. Žalovaný v rozhodnutí konštatoval, že postup podľa vodného zákona sa v danom prípade nevyžadoval, pretože nešlo o navrhovanú činnosť definovanú v vodného zákona, pretože zmenou nedochádza k zmene fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody, ani k zmene úrovne hladiny útvarov podzemnej vody. Rovnakého názoru bol aj dotknutý orgán štátnej vodnej správy, ktorý vo svojom súhlasnom záväznom stanovisku, ktoré bolo zaevidované pod č. 13290/2020 nevzniesol požiadavku na aplikáciu postupu podľa vodného zákona. Povoľovaná stavba nezasahuje do útvaru povrchových vôd, nemá vplyv na zvýšenie odberu podzemných vôd, nemá vplyv na zmeny fyzikálnych vlastností povrchovej vody a ani vplyv na zmenu hladiny podzemnej vody, a preto sa nejedná o navrhovanú činnosť podľa vodného zákona, a preto sa postup podľa ani zákaz podľa vodného zákona neuplatňuje. Týmto bola podľa žalovaného vyvrátená argumentácia žalobcu o potrebe aplikácie vodného zákona ako nemajúca oporu v právnej úprave. Žalovaný zotrval na svojej argumentácii, ktorá bola obsahom žalobou napadnutého rozhodnutia, pretože námietky obsiahnuté v správnej žalobe sú obdobné ako námietky podané v rámci odvolacieho konania. Žalovaný citoval aj a vyjadril domnienku, že žalobca využíva jemu patriace práva šikanóznym spôsobom, čo vyplýva z podaného odvolania, v ktorom žalobca uvádzal skutočnosti nezodpovedajúce predmetu konania. V žalobe tiež neuvádza konkrétne porušenia zákonných ustanovení zo strany žalovaného, iba vo všeobecnosti konštatuje, že došlo k porušeniu jeho práv. Žalovaný preto vyjadril názor, že ide tzv. bezúspešné uplatňovanie práva, pričom z obsahu podanej žaloby je podľa žalovaného zrejmé, že jej nemôže byť vyhovené. Navrhol správnemu súdu, aby predmetnú žalobu ako nedôvodnú a neopodstatnenú zamietol. Vyjadrenie ďalšieho účastníka k žalobe 10

23. Ďalší účastník nesúhlasil so skutočnosťami a tvrdeniami, ktoré boli obsahom podanej správnej žaloby a žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného považoval za vecne správne a zákonné. Uviedol, že žaloba nespĺňa zákonom stanovené náležitosti, pretože v nej absentuje uvedenie dňa právoplatnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle a tiež k žalobe nebolo pripojené potvrdenie o požadovanom vzdelaní žalobcu, jeho zamestnanca, alebo člena v zmysle . K samotnému obsahu podanej správnej žaloby ďalší účastník uviedol, že žalobca len formálne pomenoval zákonné dôvody, pre ktoré možno napadnuté rozhodnutie zrušiť, avšak tieto dôvody bližšie nekonkretizoval. Uviedol, že žalobca je verejne a všeobecne známym subjektom, ktorý vstupuje do rôznych správnych konaní a požaduje rôzne aj nesplniteľné požiadavky a účelovo využíva všetky zákonom stanovené opravné prostriedky. Skutkové tvrdenia žalobcu obsiahnuté v podanej správnej žalobe, citáciu ustanovení a právnych predpisov, či poukazovanie na niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR označil ďalší účastník len za všeobecné konštatácie bez podrobného naviazania na žalobcom uvádzané dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia. Ďalší účastník vyjadril názor, že napadnuté rozhodnutie je dostatočným spôsobom odôvodnené po skutkovej aj právnej stránke, a nie je daný žiadny zákonný dôvod, pre ktorý by malo byť napadnuté rozhodnutie zrušené. Navrhol, aby správny súd žalobu žalobcu podľa zamietol a priznal mu náhradu trov konania v plnom rozsahu. Replika žalobcu k vyjadreniu žalovaného a ďalšieho účastníka 24. Žalobca sa ohradil proti obvineniam zo šikanózneho výkonu jeho práv, pričom poukázal na SR a ako dôkaz na vyvrátenie tvrdení o jeho šikanóznom konaní predložil analýzu VIA IURIS z roku 2014, poukázal na dôvodovú správu k novele , z ktorých podľa jeho názoru vyplynulo, že príslušné orgány nepostupovali v súlade s cieľom a účelom zákona ( SR), keď nechápali verejnosť ako element, ktorý ich mal podnietiť k náprave a zlepšeniu svojej činnosti, ale ako nežiadúci prvok, ktorý právo zneužíva. Zdôraznil, že využíva svoje právo dané mu z , ale aj ostatných právnych predpisov zúčastňovať sa správy veci verejných. Poukázal aj na čl. 3 ods. 2 Aarhuského dohovoru, v zmysle ktorého „každá strana sa usiluje zabezpečiť, aby úradníci a orgány podporovali a usmerňovali verejnosť pri požadovaní prístupu k informáciám, uľahčovali jej účasť na rozhodovacom procese a pri požadovaní prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia“ a uviedol, že identifikoval, že štátna správa v oblasti životného prostredia zlyháva

nielen v jednotlivých osobitných prípadoch, ale systémovo, nesprávnou aplikáciou právnych predpisov. Žalobcovi preto ide o zmenu prístupu navrhovateľov a úradníkov a v konečnom dôsledku k zmene vnímania problematiky životného prostredia najširšou verejnosťou, čo nie je prístupom zneužívajúcim právo, alebo jeho šikanóznym využívaním, ale je naplnením ústavných práv a ústavných princípov SR o priamej účasti občanov na správe vecí verejných, ako aj aplikáciou príslušných medzinárodných zmlúv upravujúcich spravodlivosť v oblasti životného prostredia postupmi, ktoré priznáva legislatíva občianskym združeniam. Zopakoval, že v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zadefinoval svoje environmentálne záujmy a naznačil, akým spôsobom ich navrhuje riešiť. Preto jeho subjektívne právo, ktoré je porušené, je právo na priaznivé životné prostredie v zmysle čl. č. 44 SR. Tvrdil, že správny orgán sa nedostatočne vysporiadal so skutkovým stavom, pretože žalobca v jednotlivých námietkach podrobne identifikoval možný dosah týchto zmien na životné prostredie a požadoval doplnenie dokumentácie pre účely ochrany životného prostredia, avšak žalovaný sa vôbec nevysporiadal s jednotlivými námietkami, ktoré sú na daný prípad aplikovateľné a ktoré na daný prípad aplikovateľné nie sú. Z rozhodnutia odvolacieho orgánu musí byť pritom zrejmé, že sa skutočne zaoberal podstatnými otázkami a že len bez ďalšieho jednoducho neprevzal závery, ku ktorým dospel nižší orgán. Musí byť rešpektované základné právo na dostatočne 11

odôvodnené rozhodnutie, čo vyplýva z judikatúry Ústavného súdu SR aj judikatúry ESĽP (, ). Žalobca zdôraznil, že má dlhodobo odlišný výklad k § 16a Vodného zákona a zopakoval argumentáciu, ktorá bola obsahom podanej správnej žaloby. Mal za to, že jeho žaloba dôvodná a preto žiadal, aby súd rozhodol v zmysle jej petitu a priznal mu náhradu trov konania vo výške 100%. Konanie na správnom súde 25. Súčasťou podanej správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, o ktorom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením sp. zn. -52 zo dňa 28. apríla 2021 tak, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 3. mája 2021. 26. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný na konanie podľa (ďalej len ) a miestne príslušný podľa vec prejednal na nariadenom pojednávaní v súlade s a po prejednaní veci zistil, že žaloba nie je dôvodná. Žalovaný na pojednávaní pred správnym súdom zotrval na obsahu písomného vyjadrenia k žalobe. Najmä tvrdil, že žalobca v žalobe neuviedol žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré považuje žalobou napadnuté rozhodnutia za nezákonné. Navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú a neopodstatnenú zamietol. Ďalší účastník sa k vyjadreniu žalovaného pripojil a obaja zhodne poukázali na to, že žalobca uplatňuje svoje práva šikanóznym spôsobom. Právny rámec 27. Podľa (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 28. Podľa , (1) V správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť e) dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len "žalobné body"). 29. Podľa (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 30. Podľa (1) Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 31. Podľa Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 32. Podľa a o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie (1) Ústredie inšpekcie a inšpektoráty vykonávajú štátnu správu starostlivosti o životné prostredie v rozsahu podľa vo svojich územných obvodoch. (5) Na konanie v prvom stupni je príslušný inšpektorát, na konanie v druhom stupni je príslušné ústredie inšpekcie. 12

33. Podľa a v znení účinnom na toto konanie (1) Tento zákon upravuje

c) postupy v procese integrovaného povoľovania, e) pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania životného prostredia, 34. Podľa , , v znení účinnom na toto konanie a) integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania je súbor opatrení zameraných na prevenciu znečisťovania životného prostredia, na znižovanie emisií do ovzdušia, vody a pôdy, na obmedzenie vzniku odpadu a na zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadu s cieľom dosiahnuť vysokú celkovú úroveň ochrany životného prostredia, f) prevádzkovanie je využívanie integrovaného povolenia na výkon činnosti alebo činností v prevádzke určených v integrovanom povolení, l) podstatná zmena je zmena v charaktere prevádzky alebo činnosti prevádzky alebo rozšírenie prevádzky, ktorá môže mať významné nepriaznivé účinky na ľudské zdravie alebo životné prostredie; za podstatnú zmenu sa považuje zmena v užívaní, spôsobe prevádzkovania alebo rozsahu prevádzky, ak zmena 1. podlieha povinnému hodnoteniu podľa osobitného predpisu,8) 2. zahrňuje odchylné hodnoty z emisných limitov podľa alebo vyplýva z prehodnotenia záväzných podmienok povolenia podľa a osobitných predpisov,) 35. Podľa , , bod 3. bod 4. písm. g) ods. 4 v znení účinnom na toto konanie (1) Integrované povoľovanie je konanie, ktorým sa koordinovane povoľujú a určujú podmienky vykonávania činností v existujúcich prevádzkach a v nových prevádzkach s cieľom zaručiť účinnú integrovanú ochranu zložiek životného prostredia a udržať mieru znečistenia životného prostredia v normách kvality životného prostredia. (2) Výsledkom integrovaného povoľovania je integrované povolenie (ďalej len "povolenie"). Povolenie je rozhodnutie, ktoré oprávňuje prevádzkovateľa vykonávať činnosť v prevádzke alebo jej časti a ktorým sa určujú podmienky na vykonávanie činnosti v prevádzke a ktoré sa vydáva namiesto rozhodnutí a súhlasov vydávaných podľa osobitných predpisov10) v oblasti životného prostredia, ochrany verejného zdravia, v oblasti poľnohospodárstva a stavebného povoľovania. (3) Súčasťou integrovaného povoľovania je b) v oblasti povrchových vôd a podzemných vôd14) 3. povolenie na uskutočnenie vodnej stavby, jej zmenu alebo na odstránenie vodnej stavby, 4. súhlas na uskutočnenie, zmenu alebo odstránenie stavieb a zariadení alebo na činnosti, na ktoré nie je potrebné povolenie podľa tohto zákona, ktoré však môže ovplyvniť stav povrchových vôd a podzemných vôd, g) v oblasti ochrany prírody a krajiny vyjadrenie21a) k vydaniu stavebného povolenia na stavbu, na zmenu stavby alebo na udržiavacie práce. (4) Ak ide o integrované povoľovanie prevádzky, ktoré vyžaduje konanie podľa až 74 a až 88 stavebného zákona, Slovenská inšpekcia životného prostredia (ďalej len "inšpekcia") má v integrovanom povoľovaní pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu podľa stavebného zákona okrem pôsobnosti vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia. 13

36. Podľa , v znení účinnom na toto konanie (1) Účastníkom konania okrem účastníkov konania podľa všeobecného predpisu o správnom konaní41) je aj b) dotknutá verejnosť. (2) Dotknutá verejnosť sa stáva účastníkom konania dňom doručenia písomnej prihlášky inšpekcii podanej po zverejnení žiadosti podľa . 37. Podľa v znení účinnom na toto konanie Dotknutá verejnosť je a) osoba alebo viacero osôb, ich združenia45) alebo skupiny, ktorá je alebo môže byť dotknutá konaním pri vydávaní povolenia pre novú prevádzku alebo konaním pri vydávaní povolenia podstatnej zmeny v činnosti prevádzky alebo konaním pri prehodnocovaní a aktualizácii podmienok povolenia uskutočňovanej podľa alebo ktorá má alebo môže mať na takomto konaní záujem, b) osoba, ktorá tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutá, a to až do času, kým sa preukáže opak, c) právnická osoba podporujúca ochranu životného prostredia založená podľa osobitných predpisov;45) táto organizácia sa považuje za osobu, ktorej právo na priaznivé životné prostredie 46) môže byť rozhodnutím dotknuté, ak zároveň vznikla najmenej dva roky pred prihlásením sa za účastníka konania podľa .

38. Podľa , , v znení účinnom na toto konanie (1) Konanie sa začína na návrh prevádzkovateľa dňom doručenia žiadosti prevádzkovateľa inšpekcii alebo z vlastného podnetu inšpekcie dňom doručenia výzvy inšpekcie prevádzkovateľovi na predloženie žiadosti. 5) Ak je žiadosť úplná a je zistený okruh účastníkov konania, dotknutých orgánov a cudzích dotknutých orgánov, inšpekcia bezodkladne a) písomne upovedomí účastníkov konania a dotknuté orgány o začatí konania a určí účastníkom konania a dotknutým orgánom primeranú lehotu na vyjadrenie, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní; ak je počet účastníkov konania podľa vyšší ako 20, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou, ktorú zverejní na svojom webovom sídle, účastníkom konania okrem prevádzkovateľa a dotknutým orgánom doručí stručné zhrnutie údajov a informácií o obsahu žiadosti poskytnuté prevádzkovateľom podľa spolu s informáciou, kde je možné nahliadnuť do žiadosti, príloh a robiť z nej kópie, odpisy alebo výpisy, zverejní žiadosť na svojom webovom sídle a v informačnom systéme integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania okrem príloh k žiadosti, ktoré nie sú dostupné v elektronickej podobe, a najmenej na 15 dní zverejní stručné zhrnutie údajov a informácií o obsahu podanej žiadosti poskytnuté prevádzkovateľom podľa , o prevádzkovateľovi a o prevádzke na svojej úradnej tabuli; prílohy k žiadosti, ktoré neboli zverejnené na webovom sídle, musia byť na vyžiadanie prístupné všetkým účastníkom konania, d) zverejní na svojom webovom sídle, v informačnom systéme integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania a najmenej na 15 dní na svojej úradnej tabuli výzvu dotknutej verejnosti na písomné prihlásenie sa za účastníka konania, výzvu dotknutej verejnosti a výzvu verejnosti s možnosťou vyjadrenia sa k začatiu konania s lehotou najmenej 30 dní odo dňa zverejnenia výzvy na webovom sídle spolu s informáciami, 1. na ktorom mieste možno nahliadnuť do žiadosti spolu s prílohami, 14

2. či sa pre prevádzku vyžadovalo posudzovanie jej vplyvu na životné prostredie, cezhraničné posudzovanie jej vplyvu na životné prostredie alebo konzultácie medzi členskými štátmi a či boli vykonané,8) 3. ktoré orgány majú v konaní postavenie dotknutých orgánov, 4. o podrobnostiach týkajúcich sa konania pri aktualizácii podmienok pri podstatnej zmene povolenia, 5. o možnosti účastníka konania požiadať o nariadenie ústneho pojednávania a o skutočnosti, že ak o nariadenie ústneho pojednávania účastník konania nepožiada, inšpekcia ústne pojednávanie nemusí nariadiť, ak neustanovuje inak, (9) Postup podľa odsekov 5 a sa uplatní vždy, ak ide o konanie o d) zmenu povolenia alebo podmienok povolenia pre prevádzky podľa až e). 39. Podľa , Z .z. v znení účinnom na toto konanie (1) Dotknutý orgán zašle inšpekcii najneskôr v lehote určenej na vyjadrenie podľa alebo v predĺženej lehote určenej podľa svoje vyjadrenie, ktoré musí obsahovať návrh podmienok povolenia, ktoré uplatňuje v integrovanom povoľovaní. (5) Na vyjadrenia zaslané po lehote uvedenej v odseku 1 inšpekcia neprihliada. Na túto skutočnosť musí inšpekcia v upovedomení upozorniť účastníkov konania a dotknuté orgány. 40. Podľa , v znení účinnom na toto konanie (1) Podkladom na vydanie povolenia sú stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov, stanoviská a vyjadrenia cudzieho dotknutého orgánu, obsah zápisnice zo zhromaždenia obyvateľov obce a skutočnosti všeobecne známe alebo známe inšpekcii z jej úradnej činnosti. (3) Inšpekcia nie je viazaná právoplatnými rozhodnutiami orgánov, ktoré v integrovanom povoľovaní majú postavenie dotknutých orgánov, ak boli vydané pred podaním žiadosti a týkajú sa povoľovanej prevádzky; s výnimkou nesúhlasného vyjadrenia Hlavného banského úradu na úseku vydávania povolenia na výrobu výbušnín, výbušných predmetov a munície vydaného podľa osobitného predpisu, 47a) ak sa v integrovanom povoľovaní povoľuje výroba výbušnín v chemických prevádzkach na výrobu výbušnín. Tieto rozhodnutia hodnotí rovnako ako iné dôkazy. 41. Podľa , v znení účinnom na toto konanie (1) Inšpekcia vydá povolenie, ktorým sa povoľuje činnosť v prevádzke, ak znečisťovanie z nej nespôsobí prekročenie normy kvality životného prostredia a ak sú súčasne splnené aj ostatné podmienky podľa tohto zákona a osobitných predpisov upravujúcich konania,47b) ktoré sú súčasťou integrovaného povoľovania. (5) Prevádzkovateľ je povinný ohlásiť inšpekcii vopred každú zmenu činnosti v prevádzke, ktorá sa nevzťahuje na podstatnú zmenu. Zmenu činnosti v prevádzke, ktorá sa nevzťahuje na podstatnú

zmenu, môže prevádzkovateľ uskutočniť len na základe písomného oznámenia inšpekcie, že proti jej uskutočneniu nemá pripomienky; toto oznámenie inšpekcia zašle prevádzkovateľovi do 60 dní odo dňa doručenia ohlásenia zmeny činnosti v prevádzke inšpekcii, inak platí, že inšpekcia nemá pripomienky. 42. Podľa v znení účinnom na toto konanie (1) Inšpekcia a) je správnym orgánom v integrovanom povoľovaní 15

43. Podľa v znení účinnom na toto konanie (1) Inšpekcia prehodnotí, a ak je to potrebné, aktualizuje podmienky určené v povolení, ak b) sa v prevádzke podľa oznámenia prevádzkovateľa alebo na základe vlastného zistenia pripravuje zmena používaných surovín a iných látok alebo používanej energie, zmena výrobného postupu a technológie alebo zmena spôsobu nakladania s odpadom, 44. Podľa v znení účinnom na toto konanie Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,70) ak tento zákon v , 6, 7, až 12, až 19, , 25, a neustanovuje inak. 45. Podľa Správneho poriadku (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 46. Podľa (vodný zákon) v znení účinnom pre preskúmavané konanie (1) Voda ako životne dôležitá zložka životného prostredia je nenahraditeľná surovina a prírodné bohatstvo, ktorá má strategický význam pre bezpečnosť štátu,1) a ktorej nedostatok môže spôsobiť ohrozenie života a zdravia obyvateľstva1a) alebo ohroziť plnenie základných funkcií štátu. 47. Podľa (1) Vody sa členia na povrchové vody a podzemné vody. (2) Povrchovými vodami sú vnútrozemské vody okrem podzemných vôd, brakické vody a pobrežné vody. Povrchové vody vo vzťahu k chemickému stavu podľa výnimočne zahŕňajú aj výsostné vody. Povrchovými vodami sú aj vody, ktoré sa vyskytujú na území chránenom pred zaplavením pri povodni a ktoré nemôžu pri zvýšenom vodnom stave vo vodnom toku odtekať prirodzeným spôsobom (ďalej len "vnútorná voda"). Za vnútorné vody sa nepovažujú vody odvádzané verejnou kanalizáciou. (3) Podzemnými vodami sú všetky vody nachádzajúce sa pod povrchom zeme v pásme nasýtenia a v bezprostrednom kontakte s pôdou alebo s pôdnym podložím vrátane podzemných vôd slúžiacich ako médium na akumuláciu, transport a exploatáciu zemského tepla z horninového prostredia (ďalej len "geotermálna voda"). Podzemnými vodami zostávajú podzemné vody aj po ich odkrytí prirodzeným prepadom ich nadložia, banskou činnosťou, 4) činnosťou vykonávanou banským spôsobom 5) alebo vykonaním inej obdobnej činnosti. (4) Podzemné vody sú prednostne určené na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a na účely, na ktoré je použitie pitnej vody ustanovené osobitným predpisom. 6) Iné použitie podzemných vôd je možné iba pri zachovaní ich prednostného určenia. (5) Na vody, ktoré sú vyhlásené za prírodné liečivé zdroje a za prírodné zdroje minerálnych stolových vôd podľa osobitného predpisu, 7) a na vody, ktoré sú vyhradenými nerastmi podľa osobitného predpisu 8) (ďalej len "osobitné vody"), sa tento zákon vzťahuje, len ak to výslovne ustanovuje. (6) Banské vody sa na účely tohto zákona považujú za povrchové vody alebo podzemné vody a tento zákon sa na ne vzťahuje, ak osobitný predpis 9) neustanovuje inak. (7) Brakickými vodami sú útvary povrchovej vody v blízkosti vyústení riek, ktoré majú čiastočne slaný charakter v dôsledku svojej blízkosti pri pobrežných vodách a sú podstatne ovplyvnené prítokmi sladkej vody. 16

(8) Pobrežnými vodami sú povrchové vody, ktoré sa nachádzajú pri pevnine od čiary, ktorej každý bod je vo vzdialenosti jednej morskej míle na morskej strane od najbližšieho bodu základnej čiary, od ktorej sa meria šírka pásma výsostných vôd, a tam, kde je to primerané, siahajú až po vonkajšiu hranicu brakických vôd. 48. Podľa (1) Na zabezpečenie ochrany vôd a jej trvalo udržateľného využívania sa určujú environmentálne ciele pre a) útvary povrchových vôd, b) útvary podzemných vôd, c) chránené územia, ktorými sú 1. územia s povrchovou vodou určenou na odber pre pitnú vodu, 2. územia s vodou určenou na kúpanie, 3. územia s povrchovou vodou vhodnou pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb, 4. chránené oblasti prirodzenej akumulácie vôd (ďalej len "chránená vodohospodárska oblasť"), 5. ochranné pásma vodárenských zdrojov, 6. referenčné lokality, 7. citlivé oblasti, 8. zraniteľné oblasti, 9. chránené územia a ich ochranné pásma podľa osobitného predpisu.

(2) Environmentálnym cieľom pre útvar povrchovej vody je vykonanie opatrenia na a) zabránenie zhoršeniu stavu útvarov povrchovej vody, b) ochranu, zlepšovanie a obnovovanie útvarov povrchovej vody s cieľom dosiahnuť dobrý stav povrchových vôd do 22. decembra 2015, c) ochranu a zlepšovanie umelých a výrazne zmenených útvarov povrchových vôd s cieľom dosiahnuť dobrý ekologický potenciál a dobrý chemický stav do 22. decembra 2015, d) postupné znižovanie znečisťovania prioritnými látkami a zastavenie alebo postupné ukončenie emisií, vypúšťania a únikov prioritných nebezpečných látok. (3) Environmentálnym cieľom pre útvar podzemnej vody je vykonanie opatrení na a) zabránenie alebo obmedzenie vstupu znečisťujúcich látok do podzemnej vody a na zabránenie zhoršeniu stavu útvarov podzemných vôd, b) ochranu, zlepšovanie a obnovovanie útvarov podzemnej vody a na zabezpečenie rovnováhy medzi odbermi podzemných vôd a dopĺňaním ich množstva s cieľom dosiahnuť dobrý stav podzemných vôd do 22. decembra 2015, c) zvrátenie významného vzostupného trendu koncentrácie znečisťujúcej látky, ktorý je spôsobený ľudskou činnosťou s cieľom postupného znižovania znečisťovania podzemnej vody. (4) Pre chránené územia platia environmentálne ciele uvedené v odsekoch 2 a 3, ak tento zákon alebo osobitný predpis 15) neustanovuje prísnejšie požiadavky. (5) Ak sa na útvar povrchovej vody alebo na útvar podzemnej vody vzťahuje viac environmentálnych cieľov, uplatní sa najprísnejší environmentálny cieľ. 49. Podľa , a , (1) Environmentálne ciele určené na dosiahnutie dobrého stavu povrchových vôd a dobrého stavu podzemných vôd sa musia zabezpečiť plnením programu opatrení, ktoré sú ustanovené v pláne manažmentu povodí do 22. decembra 2015. (6) Za nesplnenie environmentálnych cieľov sa nepovažuje a) dočasné zhoršenie stavu vodných útvarov v dôsledku výnimočných okolností prírodného pôvodu alebo iných nepredvídateľných prírodných okolností najmä povodní, dlhodobého sucha alebo mimoriadneho zhoršenia kvality vôd (ďalej len "výnimočná okolnosť"), ak sú súčasne splnené všetky tieto podmienky: 1. uskutočnia sa primerané opatrenia, ktorými sa zabráni ďalšiemu zhoršovaniu stavu útvaru povrchovej vody alebo stavu útvaru podzemnej vody, a ktorými sa neohrozí dosiahnutie environmentálnych cieľov v iných útvaroch povrchovej vody alebo v útvaroch podzemnej vody, ktoré nie sú ovplyvnené týmito výnimočnými okolnosťami, 2. plán manažmentu povodia obsahuje podmienky a popis ukazovateľov, za ktorých možno okolnosti označiť za výnimočné okolnosti, 3. program opatrení obsahuje opatrenia, ktoré je potrebné uskutočniť pri výnimočných okolnostiach; tieto opatrenia nesmú ohroziť obnovu pôvodného stavu útvaru povrchovej vody alebo útvaru podzemnej vody po skončení výnimočných okolností, 17

4. každoročne sa preskúmajú účinky výnimočných okolností a s prihliadnutím na environmentálne ciele sa vykonajú opatrenia s cieľom čo najskôr obnoviť taký stav útvaru povrchovej vody alebo stav útvaru podzemnej vody, aký bol pred výnimočnými okolnosťami, 5. súhrn účinkov výnimočných okolností a opatrení podľa prvého až štvrtého bodu sa uvedie v nasledujúcom aktualizovanom pláne manažmentu povodia, b) ak neúspech pri dosahovaní dobrého stavu podzemnej vody, dobrého ekologického stavu alebo dobrého ekologického potenciálu, alebo pri predchádzaní zhoršenia stavu útvaru povrchovej vody alebo podzemnej vody je dôsledkom nových zmien fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmien úrovne hladiny útvarov podzemnej vody, alebo ak sa nepodarí zabrániť zhoršeniu stavu útvaru povrchovej vody z veľmi dobrého stavu na dobrý stav v dôsledku nových trvalo udržateľných rozvojových činností človeka a sú splnené súčasne všetky tieto podmienky: 1. uskutočnia sa všetky realizovateľné kroky na obmedzenie nepriaznivého dopadu na stav útvaru povrchovej vody alebo stav útvaru podzemnej vody, 2. dôvody úprav alebo zmien útvarov povrchovej vody alebo útvarov podzemnej vody sú menovito uvedené a vysvetlené v pláne manažmentu povodia (§ 13) a environmentálne ciele sa vyhodnotia každých šesť rokov, 3. dôvody pre tieto úpravy alebo zmeny vyplývajú z nadradeného verejného záujmu alebo prínosy z dosiahnutia cieľov podľa odseku 1 pre životné prostredie a spoločnosť sú prevážené prínosmi nových úprav alebo zmien pre ľudské zdravie, udržanie ľudskej bezpečnosti alebo trvalo udržateľného rozvoja a 4. očakávané prínosy týchto úprav alebo zmien vodného útvaru nie je možné z dôvodov technickej realizovateľnosti alebo neprimeraných nákladov dosiahnuť inými prostriedkami, ktoré sú podstatne lepšou environmentálnou voľbou.

(10) Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem realizovať trvalo udržateľné rozvojové činnosti človeka alebo ich zmeny, zmeny fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmeny úrovne hladiny útvarov podzemnej vody (ďalej len "navrhovaná činnosť") je pred podaním návrhu na začatie konania o povolení navrhovanej činnosti povinná postupovať podľa . 50. Podľa , , (stavebného zákona) (1) V stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, (2) Ak sa má stavba užívať ako prevádzkareň, stavebný úrad skúma z hľadísk uvedených v odseku 1 písm. b) aj účinky budúcej prevádzky; technicko-ekonomickú úroveň projektu technologického zariadenia nepreskúmava. (3) Stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky. 51. Podľa stavebného zákona v znení účinnom na toto konanie So stavebným konaním sa spájajú, pokiaľ to nevylučuje povaha veci alebo ak osobitné predpisy neustanovujú inak, aj iné konania 4c) potrebné na uskutočnenie stavby. Správne orgány príslušné na ich uskutočňovanie majú v stavebnom konaní postavenie dotknutého orgánu podľa . 52. Podľa , stavebného zákona (1) Stavebný úrad môže v odôvodnených prípadoch na žiadosť stavebníka povoliť zmenu stavby ešte pred jej dokončením. 18

(2) V rozsahu, v akom sa zmena dotýka práv, právom chránených záujmov alebo povinností účastníkov stavebného konania, ako aj záujmov chránených dotknutými orgánmi, prerokuje stavebný úrad žiadosť a vydá rozhodnutie, ktorým buď zmenu stavby povolí, pričom rozhodne aj o prípadných námietkach účastníkov a určí podľa potreby ďalšie záväzné podmienky, alebo žiadosť zamietne. Na konanie o zmene sa primerane vzťahujú ustanovenia o stavebnom konaní. 53. Podľa § 88 ods. 3 stavebného zákona v znení účinnom na toto konanie (3) Na odstránenie stavby, pokiaľ nebolo nariadené, je potrebné povolenie stavebného úradu, ak tento zákon neustanovuje inak. O povolenie môže žiadať vlastník stavby. V žiadosti o povolenie vlastník stavby uvedie druh, účel, miesto a označenie stavby, dôvody odstránenia stavby a dátum predpokladaného začatia a skončenia prác, či stavbu odstráni svojpomocne alebo prostredníctvom zhotoviteľa, ako sa naloží s odpadom a s uvoľneným pozemkom a aké opatrenia sú potrebné na zabezpečenie susedných pozemkov a stavieb. 54. Podľa , , v znení účinnom na toto konanie (2) Dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté. (3) Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa , odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa , odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa , odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa . (4) Verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len "rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní"), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa . Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov - dôvody rozhodnutia 55. Predmetom preskúmavacieho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 21. 10. 2020 č. 7789/27/2020-30652/2020, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 4884-21569/2020/3, 4/470580104/Z20 zo dňa 09. 07. 2020, ktorým bola vydaná zmena integrovaného povolenia vydaného rozhodnutím č. 470580104 pod číslom jednania: 1049/199/2003/OUPK/Pe zo dňa 29. 04. 2004 v znení neskorších rozhodnutí. Žalovaný sa v

odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyrovnal s odvolacími námietkami žalobcu, pričom sa stotožnil s posúdením veci prvostupňovým orgánom. Predmetom návrhu ďalšieho účastníka na zmenu vydaného integrovaného povolenia bola zmena charakteru skladovaných kvapalín v Centre fyzikálno-chemických úprav odpadov, vybudovanie 2 stáčacích a dvoch sedimentačných nádrží, 19

zabezpečenie stáčacieho miesta, doplnenie príjazdu k stáčaciemu miestu, odstránenie časti pôvodného skladu, doplnenie kanalizácie o vetvu L=5,3m a odlučovač ropných látok a doplnenie ENERGOMOSTU o potrubný most L=36m. 56. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom osôb v oblasti verejnej správy ( ). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté a to za podmienok stanovených . stanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnutý výrok rozhodnutia za nezákonný. Je teda na každom, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správny súd nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať a ani v žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie . Nedostatky uvedené v tomto ustanovení správny súd v preskúmavanom administratívnom konaní neriešil. 57. Žalobné námietky, tak ako sú zhrnuté v bode 15 až 21 tohto rozsudku, sú len všeobecnými námietkami, ktoré neobsahujú žiadnu skutkovú a právnu argumentáciu, viažucu sa vecne k napadnutému, či prvostupňovému rozhodnutiu a dôvodom týchto rozhodnutí. Správny súd, ako bolo vyššie uvedené, nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní, nenahrádza svojou prieskumnou činnosťou činnosť administratívneho orgánu, a preto mu nebola zverená kompetencia preskúmať napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v celom rozsahu. Rozsah a obsah prieskumu je striktne daný dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom. To znamená, že správny súd skúma zákonnosť rozhodnutia len z tých dôvodov, ktoré ako porušenie zákona uplatnil žalobca vo včas podanej žalobe. Všeobecná námietka nezákonnosti, teda tvrdenie, že rozhodnutie je v rozpore so zákonom, alebo že správny orgán porušil procesné ustanovenie bez skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa na daný konkrétny prípad, žiadny obsah takému prieskumu nedáva, a preto musí byť vyhodnotená ako nedôvodná. 58. Žalobným námietkam zhrnutým v bodoch 15 - 17, 19, 20 tohto rozsudku chýba akákoľvek skutková a právna argumentácia. 59. Žalobcova námietka zhrnutá v bode 18 tohto rozsudku, ktorou žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že žalovaný postupoval v rozpore s vodného zákona, keď nerešpektoval zákaz vydať povolenie bez primárneho posúdenia povoľovanej činnosti a jej vplyvu na vody, je čiastočne zmätočná, keď žalobca namieta, že vodného zákona sa vzťahuje na územné rozhodnutie, pričom ale predmetom prieskumu v tomto súdnom konaní nie je územné rozhodnutie ale zmena skôr vydaného integrovaného povolenia, teda rozhodnutie obsahujúce povolenie zmeny stavby pred jej dokončením, odstránenie časti stavby a vybudovanie vodnej stavby, ktoré bolo potvrdené odvolacím orgánom. Táto námietka neobsahuje žiadnu skutkovú argumentáciu, ktorú za 20

žalobcu správny súd nemôže doplniť. Žalobca neuvádza žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že preskúmavanými rozhodnutiami povolená zmena už povolenej stavby pred jej dokončením je navrhovanou činnosťou podľa vodného zákona. Možno teda len všeobecne reagovať na všeobecne uplatnenú námietku o chýbajúcom rozhodnutí príslušného orgánu pred vydaním stavebného povolenia, vydaného podľa § 16 vodného zákona. § 16 ods. 10 vodného zákona vymedzuje pre účely § 16a vodného zákona pojem „navrhovaná činnosť“ tak, že „fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem realizovať trvalo udržateľné rozvojové činnosti človeka alebo ich zmeny, zmeny fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmeny úrovne hladiny útvarov podzemnej vody (ďalej len navrhovaná činnosť) je pred podaním návrhu na začatie konania o povolení navrhovanej

činnosti podľa § 16a“. Toto ustanovenie vodného zákona je potrebné vykladať systematicky v zmysle predmetu úpravy vodného zákona uvedeného v § 1 a to najmä jeho odseku 3, podľa ktorého vodný zákon upravuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb k vodám a nehnuteľnostiam, ktoré s nimi súvisia pri ich ochrane, účelnom a hospodárskom využívaní, oprávnenia a povinnosti orgánov štátnej vodnej správy a zodpovednosti za porušenie povinnosti podľa tohto zákona. Ďalej v súlade s úpravou enviromentálnych cieľov podľa § 5 ods. 1 vodného zákona, podľa ktorého na zabezpečenie ochrany vôd a jej trvalo udržateľného využívania sa určujú enviromentálne ciele pre a) útvary povrchových vôd, b) útvary pozemných vôd, c) chránené územia. Vodný zákon v § 16 upravuje osobitosti určovania enviromentálnych cieľov. Potom navrhovaná činnosť v zmysle § 16 ods. 10 vodného zákona je len činnosť, ktorá sa týka útvarov povrchových vôd, útvarov pozemných vôd, chránených území uvedených v § 5 ods. 1, písm. c) vodného zákona a nehnuteľností, ktoré s nimi súvisia tak pri ochrane ako aj pri účelnom a hospodárnom využívaní. Teda nie každá činnosť, ktorá vyžaduje povolenie štátneho orgánu, je navrhovanou činnosťou v zmysle vodného zákona. Možno zopakovať, že žaloba neobsahuje žiadnu skutkovú argumentáciu, pre ktorú by predmetná stavebná činnosť mala plniť atribúty navrhovanej činnosti podľa vodného zákona, preto žalobná námietka tak, ako bola formulovaná v žalobe, mala len všeobecný charakter, a preto nemohla byť vyhodnotená ako odôvodnená. Pre úplnosť možno uviesť, že v prípade že ide o navrhovanú činnosť v zmysle vymedzenia obsiahnutého v § 16 ods. 10 vodného zákona, potom je navrhovateľ takejto činnosti povinný vyžiadať si vydanie rozhodnutia o tom, či takáto navrhovaná činnosť je činnosťou podľa § 16 ods. 6, písm. b) vodného zákona, teda činnosťou, ktorá stav vôd negatívne ovplyvňuje, resp. neumožní jeho budúce zlepšovanie. 60. Žalobná námietka, ktorou žalobca tvrdil, že napadnuté rozhodnutia nemajú v odôvodneniach uvedenú úvahu správneho orgánu, ktorou bol tento vedený pri hodnotení dôkazov nemá oporu v odôvodneniach tak prvostupňového ako aj druhostupňového rozhodnutia, čo vyplýva zo zhrnutia argumentov použitých v týchto rozhodnutiach uvedeného v bodoch 5 - 14 tohto rozsudku. Prvostupňový orgán ako aj žalovaný uviedli, že po posúdení predloženej projektovej dokumentácie, dokladov priložených k žiadosti a stanovísk dotknutých orgánov dospeli k tomu, že uskutočnením zmeny stavby, vodnej stavby a ich budúcou prevádzkou nie sú ohrozené záujmy spoločnosti, ani neprimerane obmedzené, či ohrozené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania. Projektová dokumentácia spĺňa podmienky ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu, je vybudované technické vybavenie potrebné pre riadne užívanie stavby a nezistil dôvody, ktoré by bránili povoleniu zmeny stavby a vodnej stavby. V prípade navrhovanej zmeny integrovaného povolenia sa nejedná o navrhovanú činnosť definovanú v § 16 ods. 10 vodného zákona, pretože zmenou nedochádza k zmene fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody, ani k zmene úrovne hladiny útvarov podzemnej vody, teda postup podľa § 16a ods. 1 vodného zákona sa 21

neuplatňuje. Navrhovanú zmenu stavby ako aj vodnú stavbu navrhli projektanti s platnými oprávneniami a rozhodnutie bolo vydané po zabezpečení všetkých potrebných záväzných stanovísk od relevantných dotknutých orgánov, ktoré sú v zmysle podkladom pre vydanie rozhodnutia. Po dôkladnom preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia v súlade s interpretačnými pravidlami a zásadami v zmysle Správneho poriadku žalovaný považoval prvostupňové rozhodnutie za zákonné a vecne správne. Z uvedeného je zrejmé, že prvostupňový orgán a aj žalovaný jasne a zrozumiteľne uviedli, akou úvahou sa pri hodnotení predložených dokladov - dôkazov spravovali. Takéto námietky okrem toho, že majú absolútne všeobecný charakter nemajú ani oporu v odôvodnení napadnutého a prvostupňového rozhodnutia, a preto boli nedôvodné. 61. Žalobca ďalej v žalobe namietal, že postup prvostupňového orgánu bol v rozpore s a Správneho poriadku, a to na základe vyššie v žalobe uvedeného postupu, avšak vyššie v žalobe nijaký postup prvostupňového orgánu nekonkretizoval. Len všeobecne uviedol, že dôrazne žiadal o vykonanie doplňujúceho dokazovania zabezpečením zjednocujúcich stanovísk uvedených orgánov a vyjadreniami účastníkov konania. Neuviedol o zjednocujúce stanovisko ktorých konkrétnych orgánov žiadal a nebolo mu vyhovené, ani z akého zákonného ustanovenia vyplýva jeho požiadavka na zabezpečenie zjednocujúcich stanovísk, ani akú konkrétnu zákonnú povinnosť prvostupňový orgán alebo žalovaný porušil, keď zjednocujúce stanoviská nezabezpečil a ani aký to malo mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Na základe takto formulovanej žalobnej námietky nebolo možné dospieť k záveru o nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, pretože pre jej nekonkrétnosť nebol pre správny súd vymedzený žiadny predmet jeho prieskumu. Správny súd znova opakuje, že nie je oprávnený za žalobcu konkretizovať, dopĺňať alebo vyhľadávať z obsahu administratívneho spisu dôvody tvrdenej nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, pretože

rozsah a obsah jeho prieskumu je striktne vymedzený skutkovými a právnymi dôvodmi žaloby ( ). 62. Nedôvodná bola aj námietka, že došlo k porušeniu jeho práva efektívne hájiť svoje záujmy podľa Správneho poriadku v kombinácii so (Aarhuský dohovor), pretože mu prvostupňový orgán v rozpore s „zákona o posudzovaní“ neumožnil zúčastniť sa konzultácie, pretože bola zmätočná a nekonkrétna. Žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného preto, že mu nebolo umožnené zúčastniť sa konzultácie podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, avšak predmetom preskúmavaného administratívneho konania nebolo posudzovanie vplyvu ďalším účastníkom navrhovanej zmeny na životné prostredie podľa uvedeného zákona. Preto neúčasťou žalobcu na konzultáciách prvostupňový orgán a ani žalovaný nemohli porušiť jeho namietané práva, keďže aplikácia postupu, ktorého sa žalobca dožadoval ani neprichádzala do úvahy. Žalobca pritom ani neuviedol, aký vplyv mala mať uvedená namietaná skutočnosť na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, a preto ju pre jej nekonkrétnosť ani nebolo možné preskúmať, a teda dospieť na jej základe k záveru o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Preto bola nedôvodná. 63. Námietka, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, pretože neobsahuje žiadnu relevantnú argumentáciu týkajúcu sa nedoručenia kópie spisov žalobcovi bola tak isto nekonkrétna. Nie je z nej zrejmé, čo konkrétne žalobcovi nebolo doručené a ani s ktorou konkrétnou odvolacou námietkou sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal. Z obsahu správneho spisu vyplýva, že žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 04. 05. 2020 uviedol aj požiadavku: „Zároveň vás v súlade s Správneho poriadku žiadame o doručenie elektronickej 22

kópie spisu (skenu), resp. jeho časti v rozsahu týkajúcich sa nami uplatnených pripomienok, t. j.“: i)koordinačná situácia, ii) sprievodná správa, iii) písomné vyhodnotenie spôsobu zapracovania podmienok a rozhodnutia EIA spolu so stanoviskom príslušného orgánu podľa § 140c ods. 2 stavebného zákona, iv.) preukázanie dostatočnej dopravnej kapacity dopravného napojenia , v.) sprievodná správa týkajúca sa odpadového hospodárstva a jeho zabezpečenia, vi.) sprievodná správa týkajúca sa bilancie vôd, vodných zariadení (ORL), cestnej zelene, odtoku z povrchu komunikácií, vyhodnotenie možnosti použitia drenážnej dlažby, vii.) preukázanie dostatočnej dopravnej kapacity dopravného napojenia, viii.) sprievodná správa týkajúca sa naplnenia záujmov podľa vodného zákona a rozhodnutia podľa § 16a vodného zákona, ix.) sprievodná správa týkajúca naplnenia požiadaviek, čo najlepšie zohľadniť miestne klimatické pomery a zapracovanie adaptačnej stratégie SR. Z obsahu správneho spisu vyplýva, že žalobcovi boli poskytnuté dokumenty: celková situácia stavby, sprievodná správa, súhrnná technická správa, technická správa SO 015 Kanalizácia. Rozhodnutie prvostupňového orgánu obsahuje ako sa správny orgán vyrovnal s požiadavkou na doručenie ďalších dokumentov. Z týchto dôvodov vyplýva, že tieto ďalšie dokumenty netvorili obsah správneho spisu. Zo žalobnej námietky, že nejde o relevantnú argumentáciu týkajúcu sa nedoručenia kópie spisu žalobcovi nemožno zistiť čo konkrétne spôsobilo, že žalobca považuje za nerelevantnú skutočnosť, že správny spis také doklady, aké žalobca požadoval neobsahuje. Správny orgán uviedol dôvody, pre ktoré tomu tak je podrobne a žalobca v žalobe ani netvrdí, že doklady, ktoré mu neboli odoslané správny spis obsahoval. Táto námietka je nedôvodná nielen pre svoju absolútnu všeobecnosť, ale tiež nezodpovedá obsahu správneho spisu a nemá ani právny základ. 64. Žalobné námietky zhrnuté v bode 21 tohto rozsudku boli len všeobecným vyjadrením nesúhlasu žalobcu s napadnutým rozhodnutím. Žalobca namietal, že nesúhlasí s tým, že boli vyhodnotené všetky stanoviská doručené v priebehu zisťovacieho konania z dôvodu, že sa žalovaný nevysporiadal s námietkami žalobcu náležite. K takejto námietke možno uviesť, že podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ktorý upravuje náležitosti rozhodnutia administratívneho orgánu v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadrením k podkladom rozhodnutia. Všetky tieto náležitosti tak prvostupňové ako aj napadnuté rozhodnutie vo svojich odôvodnenia obsahujú. V rozhodnutiach (prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie žalovaného tvoria jeden celok) sú uvedené dôkazy, z ktorých boli zisťované rozhodné skutočnosti aj ako boli tieto vyhodnotené a ako bola žiadosť ďalšieho účastníka (stavebníka a prevádzkovateľa) právne posúdená. Prvostupňový orgán rozhodol o zmene skôr vydaného integrovaného povolenia, čím povolil zmenu stavby pred jej dokončením, odstránenie časti stavby a povolil vodnú stavbu. Vo výroku obsahuje, aká zmena stavby pred dokončením podľa predloženej projektovej dokumentácie bola povolená, ktorá časť stavby bude odstránená aj to, aká vodná stavba bude vykonaná, teda ktoré stavebné objekty

a v akom rozsahu rieši projekt zmeny stavby pred dokončením. Rozhodnutie obsahuje aj podmienky uskutočnenia, zmeny, resp. odstránenia časti stavby a tiež povinnosť stavebníka dodržať podmienky vyplývajúce z odborných vyjadrení a záväzných stanovísk dotknutých orgánov s ich špecifikáciou. Obsahuje aj rozhodnutie o námietkach, resp. pripomienkach účastníkov konania (žalobcu) k zmene stavby pred jej dokončením, teda ako sa s jednotlivými pripomienkami vysporiadal. Rozhodnutie obsahuje aj odôvodnenie, v ktorom popísal priebeh konania a uviedol, ktoré doklady boli podkladom pre rozhodnutie s tým, že žiadosť preskúmal zo všetkých hľadísk uvedených v § 62 ods. 1 a 2 Stavebného zákona v súlade s § 68 ods. 2 Stavebného zákona a zistil, že uskutočnením požadovanej zmeny stavby 23

pred jej dokončením a ani jej budúcim užívaním za dodržania podmienok uvedených v rozhodnutí nie sú ohrozené verejné záujmy. Poukázal na to, že projektová dokumentácia bola vypracovaná v súlade s právnymi predpismi na to sa vzťahujúcimi a tiež na to, že tieto skutočnosti spolu so súhlasnými stanoviskami dotknutých orgánov, ktoré boli v konaní predložené odôvodňujú závery, že neboli zistené nedostatky, ktoré by bránili povoleniu stavby. Odôvodnenie obsahuje aj zodpovedanie jednotlivých námietok podaných žalobcom. Správny súd z takéhoto odôvodnenia bezpochyby zistil, že toto obsahuje všetky rozhodné skutočnosti a aj to, z akých dokladov boli tieto zistené a aj k akým záverom po vyhodnotení predloženej dokumentácie a stanovísk príslušných orgánov správny orgán dospel, teda, že ide o stavbu ktorá ani nepoškodzuje ani neohrozuje verejné záujmy a ani neobmedzuje alebo neohrozuje práva a oprávnené záujmy účastníkov konania. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného ako je zhrnuté v bode 11 - 14 tohto rozsudku vykazuje všetky náležitosti podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Podstatné je, že povolená zmena stavby bola po posúdení predloženej projektovej dokumentácie a ostatných podkladov rozhodnutia bola vyhodnotená ako stavba spĺňajúca zákonné kritériá a to aj z hľadiska ochrany životného prostredia a podľa posúdení dotknutých orgánov bola vyhodnotená ako neohrozujúca žiadny verejný záujem. Prvostupňový aj druhostupňový orgán verejnej správy svoje rozhodnutia riadne odôvodnili a dali odpoveď na každú námietku, ktorá bola v konaní vznesená. To, že žalobca takéto vysporiadanie považuje za nenáležité, neznamená, že rozhodnutie vysporiadanie sa s námietkami neobsahuje. Žalobca ani nekonkretizuje, prečo by malo ísť o nenáležité vysporiadanie sa s námietkami, resp. v čom by mala tá nenáležitosť spočívať. Takto formulované námietky žalobcu možno vyhodnotiť len ako nesúhlas s napadnutým rozhodnutím, a s tým ako sa správne orgány s jeho námietkami vysporiadali, čo ale nestačí na to, aby správny súd mohol dospieť k záveru, že išlo o rozhodnutie v rozpore so zákonom. Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno považovať také rozhodnutie orgánu verejnej správy, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, alebo keď výrok rozhodnutia je vnútorne rozporný, alebo vtedy keď výrok rozhodnutia je v rozpore s odôvodnením rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov môže znamenať buď chýbajúce odôvodnenie, alebo keď v odôvodnení rozhodnutia nie sú uvedené skutočnosti, ktoré správny orgán viedli k rozhodnutiu alebo, keď chýbajú právne závery o posúdení rozhodujúcich skutkových okolností. Teda, keď chýbajú dôvody skutkové a právne. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia nespôsobujú čiastkové chyby odôvodnenia. Skutkové dôvody chýbajú vtedy, keď rozhodnutie je založené na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované alebo na dôkazoch, ktoré boli získané v rozpore so zákonom. Takýmito chybami odôvodnenie tak napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia rozhodne netrpia. Naopak, majú všetky náležitosti, ktoré od nich vyžaduje , sú jasné a zrozumiteľné, pričom odôvodňujú jednotlivé výroky rozhodnutia. 65. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žiadna zo žalobcových námietok nebola dôvodná. Správny súd preto podľa žalobu ako nedôvodnú zamietol. 66. K tvrdeniam žalovaného a ďalšieho účastníka správny súd uvádza, že nezistil obsahové nedostatky podanej správnej žaloby v zmysle , , ktoré by bránili jej vecnému preskúmaniu. Keďže žalobca je občianskym združením - enviromentálnou a ekologickou organizáciou, ktorej cieľom je presadzovanie práv a záujmov v oblasti životného prostredia (pozn. pozri Stanovy žalobcu), tvrdenie, že žalobou napadnutým rozhodnutím bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia ho oprávňuje na podanie správnej žaloby v zmysle . Pokiaľ žalovaný a ďalší účastník v rámci konania pred správnym súdom nepodali návrh na odmietnutie žaloby podľa v nadväznosti na a nenavrhli k tomu vykonanie dokazovania 24

obsahom administratívneho spisu, ich námietky týkajúce sa šikanózneho charakteru správnej žaloby mali len význam prejavených názorov, bez ďalších procesných následkov a bez priameho vplyvu na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

67. O trovách konania správny súd rozhodol podľa a contrario, podľa ktorého má právo na náhradu trov konania žalobca len v prípade, že je celkom alebo čiastočne úspešný. V tomto prípade žalobca úspešný nebol, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal. Ďalší účastník má v zmysle právo voči účastníkovi, ktorý nebol v konaní úspešný na náhradu trov konania, avšak iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktoré mu uložil správny súd. Okrem toho z dôvodov hodných osobitného zreteľa mu možno na jeho návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. V tomto prípade správny súd ďalšiemu účastníkovi žiadne povinnosti neuložil a tento ani návrh na priznanie ďalších trov konania nepodal. Správny súd preto ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. 25

Poznámka: Písomné vyhotovenie tohto rozhodnutia nepodpísali členky senátu JUDr. Alena Antalová a JUDr. Jana Novotná z dôvodu ich ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase expedovania písomného vyhotovenia rozhodnutia.