Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/449/2014

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Mesto Tvrdošín, so sídlom v Tvrdošíne, Trojičné námestie 185/2, IČO: 00 314 901, zastúpené primátorom Ing. Ivanom Šaškom, právne zastúpené JUDr. Ivicou Firstovou, advokátkou so sídlom v J. W., G. XXXX, proti odporcovi: TSP, s.r.o., so sídlom v Tvrdošíne, Hviezdoslavova 118, IČO: 36 402 567, právne zastúpený JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so sídlom v J. W., G. XXXX, o návrhu odporcu na obnovu konania, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu v Dolnom Kubíne z 19. mája 2014 sp. zn. -431, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd návrh odporcu (okresný súd v uznesení označil účastníkov opačným procesným postavením - poznámka odvolacieho súdu) na povolenie obnovy konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. zamietol. Dospel k záveru, že odporcom tvrdené dôvody obnovy konania podľa nie sú dané. Taktiež dospel k záveru, že navrhovateľ nepodal návrh na obnovu konania v zmysle podmienok uvedených v , včas - v lehote 3 mesiacov, keď sa dozvedel o dôvode obnovy. Odporcom tvrdený nový dôkaz - preukázaná neexistencia rozhodnutia Ministerstva hospodárstva SR o spôsobe prevodu ohľadne žalovaných nehnuteľností podľa o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, v znení platnom od 01.01.2004 (ďalej len „“), nie je spôsobilý privodiť pre odporcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, ktorej obnovy sa domáha, nakoľko také rozhodnutie vôbec nebolo potrebné v procese prechodu predmetných nehnuteľností z majetku štátu do majetku navrhovateľa, postupom podľa o majetku obcí (ďalej len „“). Novým dôkazom pre povolenie obnovy konania podľa odporcu malo byť to, že tento sa až po skončení základného konania dozvedel, že Ministerstvo hospodárstva SR (ďalej len „MH SR“) nevydalo rozhodnutie v zmysle v platnom znení od 01.01.2004, a to poukazujúc na odpoveď MH SR zo dňa 12.01.2011 ohľadom nakladania s majetkom štátu v správe MH SR. Uvedenú argumentáciu odporcu o novom dôkaze v zmysle podmienok uvedených v nepovažoval za dôvodnú aj vzhľadom na zaujatie stanoviska MH SR v liste zo dňa 03.03.2014, v ktorom MH SR poukazuje na pojmovú rozdielnosť medzi prevodom a nadobudnutím veci priamo zo zákona, teda jej prechodom na základe zákona. V tejto súvislosti MH SR poukazovalo, že majetok štátu uvedený v sa na obec neprevádza, ale takýto majetok nadobudne obec priamo zo zákona za podmienok stanovených v , teda prevzatím. Podľa názoru tohto orgánu sa už z logiky veci nemôže vyžadovať rozhodnutie MH SR, pretože na rozhodovanie by museli existovať alternatívne riešenia; pričom každé iné, než to, ktoré je v súlade s ust. , by bolo v rozpore so zákonom. Postup MH SR v zmysle sa vyžaduje iba v prípade, ak sa majetok štátu prevádza do vlastníctva tretích osôb, na ktoré sa nevzťahuje osobitný predpis, aby nedochádzalo k svojvoľným prevodom majetku štátu. Keďže obec nadobúda majetok štátu uvedený v priamo zo zákona prevzatím, žiadne rozhodnutie MH SR v pravom zmysle slova nie je zákonným prepokladom pre vydanie delimitačného protokolu slúžiaceho ako podklad pre zápis do katastra a mu preto ani

nepredpisuje žiadne iné náležitosti ani formu. Predmetné nehnuteľnosti MH SR osvedčilo do svojej správy podľa platných vykonávacích predpisov, v súlade so a v súlade s platnými vykonávacími predpismi vydalo delimitačný protokol, ktorý je stále platný a účinný, ktorým odovzdalo predmetné nehnuteľnosti navrhovateľovi, aby formálne splnilo ustanovenia , pretože akýkoľvek iný postup by bol podľa jeho názoru nezákonný. Aj z uvedeného následne vyvodil, že ustanovenie v platnom znení od 01.01.2004 na tento prípad nedopadá, lebo rieši len prípady prevodov majetku štátu v správe MH SR, pri ktorom spôsobe disponovania s majetkom sa vyžaduje rozhodnutie, pričom s ohľadom na charakter predmetných nehnuteľností spadajúcich pod hypotézu ustanovenia došlo ohľadne nich zo strany MH SR k ich prechodu práve podľa . Ustanovenie hovorí výlučne o prechode tam vymedzeného majetku (Slovenskej republiky, ktorý podľa neho môže prejsť - prechádza len do vlastníctva príslušnej obce), kdežto ustanovenie vyžaduje rozhodnutie len v prípade prevodov majetku Slovenskej republiky na akékoľvek tretie osoby. Aj po 01.01.2004 zostalo účinným ustanovenie , ktoré v rovnakom znení až do súčasnosti stanovuje, že veci uvedené v odseku 2, podliehajúce prevodom vlastníctva na iné právnické a fyzické osoby podľa osobitných predpisov9 sa stanú majetkom obce potom, čo sa podľa týchto predpisov rozhodne, že sa nezaradia do zoznamu10 prevádzkových jednotiek určených na účely prevodu vlastníctva alebo ak sa z tohto zoznamu vylúčia, ako aj tie veci, ktoré sa nevydražia ani v opakovanej dražbe. Tieto veci nadobudne obec odovzdaním a ich prevzatím. Ustanovenie iných osobitných predpisov11 sa v týchto prípadoch nepoužijú. Obec môže rozhodnúť, že uplatní postup podľa osobitných predpisov11a. Odkaz č. 11a pod čiarou odkazuje na v znení a odkaz č. 11 pod čiarou odkazuje na . Celé ustanovenie , čo nebolo v doterajšom konaní zdôraznené súdom ani účastníkmi konania, rieši otázku „prechodu“ vlastníctva z majetku Slovenskej republiky do majetku obce, akurát v odseku 6 (na rozdiel od prechodu vecí a majetkových práv definovaných v odseku 1, 2 a 5) sa na zavŕšenie procesu prechodu vyžaduje akt odovzdania a prevzatia veci spadajúcej pod uvedené ustanovenie a až uvedeným aktom dochádza k prechodu vlastníctva. Z Osvedčenia o správe majetku č. 88/2007 č. 1733/2007-1000 vyplýva, že MH SR potvrdilo správu majetku podľa v platnom znení, keďže uvedený majetok netvoril majetkovú podstatu privatizovaného subjektu žiadneho štátneho podniku. Keďže rozhodnutie o nezaradení prevádzkovej jednotky do procesu „malej privatizácie“, resp. rozhodnutie o vylúčení určitej prevádzkovej jednotky zo zoznamu prevádzok určených pre účely prevodu vlastníctva štátu na iné právnické alebo fyzické osoby, nebolo rozhodnutím správneho orgánu, ale dispozíciou vlastníka (štátu) so svojím majetkom, Delimitačným protokolom č. 6/2007 medzi odovzdávajúcou Slovenskou republikou

- Ministerstvom hospodárstva a preberajúcim Mestom Tvrdošín došlo v zmysle zákonných podmienok ( Vyhlášky MSaPNM SR č. o postupe pri prevode majetku štátu na iné osoby, ktorý je v správe Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky, ďalej len „Vyhláška“) a podľa , k prechodu vlastníctva majetku na obec - navrhovateľa. Z uvedeného je potom zrejmé, že žiadne rozhodnutie v zmysle (na základe tvrdenia odporcu ako dôvodu na obnovu konania) zákon nevyžadoval.

Pokiaľ odporca tvrdil, že v základnom konaní mohlo dôjsť k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci odvolacím súdom v jeho zmeňujúcom rozsudku a to tým, že neskúmal všetky zákonné predpoklady pre nadobudnutie vlastníctva predmetných nehnuteľností navrhovateľom a napriek tomu mu deklaroval nadobudnutie vlastníctva k nim, tak o nápravu ním tvrdenej nezákonnosti a práve s argumentáciou, že odvolací súd neskúmal naplnenie všetkých zákonných predpokladov pre prechod vlastníctva predmetných nehnuteľností na terajšieho odporu, keď v rámci nich neskúmal ani to, či vôbec bolo rozhodnutie vydané podľa , mohol a mal využiť inštitút dovolania, keďže takéto jeho tvrdenia by mohli predstavovať spôsobilý dovolací dôvod ( v spojení s ). Dovolanie proti rozsudku krajského súdu odporca síce podal, avšak dovolanie nijako neargumentoval nutnosťou aplikácie a v tejto súvislosti je nutnosťou skúmania, či bolo MH SR vydané ohľadne predmetných nehnuteľností nejaké rozhodnutie a ak bolo vydané, či takéto rozhodnutie je zákonné. Poukazujúc na judikatúru odvolacích súdov a NS SR, procesná prípustnosť obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku (podľa , ) je podmienená tým, že ten, kto navrhuje obnovu konania, nemal žiadny podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, prípade že sa nemohli vykonať dôkazy, ktoré môžu privodiť pre účastníka priaznivejšie rozhodnutie vo veci a že ich účastník navrhujúci povolenie obnovy konania nemohol bez svojej viny použiť preto, že o nich nevedel a ani inak z procesného hľadiska nezavinil, že nesplnil povinnosť tvrdenia alebo dôkaznú povinnosť. Odporca v pôvodnom konaní ako

aj v štádiu jeho odvolacej časti a rovnako ani následne ním iniciovanom dovolacom konaní nesplnil ani len povinnosť tvrdenia ohľadom tvrdenej skutočnosti - neexistencie rozhodnutia v zmysle v platnom znení od 01.01.2004. Teda netvrdil, že vydanie takého rozhodnutia malo byť z ním teraz uvádzaných dôvodov potrebné preto, aby sporné nehnuteľnosti mohol platne navrhovateľ získať, že nežiadal (nenavrhoval), aby súd vykonal dokazovanie, či také rozhodnutie bolo alebo nebolo včas vydané a že v dovolacom konaní v súvislosti s namietaním nesprávneho právneho posúdenia vo veci nenamietal nesprávnosť alebo predčasnosť záveru odvolacieho súdu pri jeho právnom posúdení veci práve v dôsledku nepreukázania a v tejto súvislosti nezisťovania toho, či také rozhodnutie vôbec bolo vydané. V rámci obnovy konania sa totiž nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posúdení veci, nakoľko na nápravu takýchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa (rozhodnutie NS SR sp. zn. ). Preto v procese posudzovania návrhu odporcu na povolenie obnovy konania sú úplne bez právneho významu opätovne spochybňované účinky delimitačného protokolu, že v danom prípade nedošlo ohľadom predmetných nehnuteľností k ich odovzdaniu, ako to požaduje , poukazujúc na komentáre a články v novinách. Taktiež z uvedeného dôvodu je úplné zbytočné poukazovanie zo strany odporcu v konaní o povolenie obnovy konania, na tvrdené procesné pochybenie odvolacieho súdu v pôvodnom konaní s predkladaním komentára . V čase pôvodného konania, tak aj v súčasnom období, je odvolacie konanie stále založené na apelačnom princípe. Odvolací súd je vo vzťahu k preskúmavaným rozhodnutiam na základe odvolania súdom s plnou jurisdikciou, čiže môže prvostupňové rozhodnutie nielen potvrdiť alebo zrušiť, ale tiež ho aj zmeniť, bez ohľadu na procesný návrh odvolateľa v tomto smere. Pokiaľ v základnom konaní odvolací súd na základe odvolania a pre ním vykonaním dokazovania zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa, otvoril odporcovi cestu na podanie dovolania, čiže na preskúmanie jeho odvolacieho rozhodnutia súdom vyššej inštancie - dovolacím súdom, čo odporca aj využil, ale v dovolacom konaní úspešný nebol. Preto v štádiu konania o povolenie obnovy konania je bezpredmetné skúmať prípadné procesné vady v pôvodnom konaní, ktoré môžu byť preskúmané len v rámci dovolania alebo v určitých prípadoch Ústavným súdom Slovenskej republiky. O trovách konania účastníkov rozhodol tak, že o týchto rozhodne v zmysle do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti uzneseniu okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie odporca. Namietal právne posúdenie veci okresným súdom, podľa ktorého v danom prípade nejde o nový dôkaz, ale o právne posúdenie veci súdov v základnom konaní pri skúmaní všetkých zákonných predpokladov potrebných pre nadobudnutie vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam z pohľadu ustanovenia v platnom znení od 01.01.2004. V pôvodnom konaní vedenom na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. vo vzťahu k preukázaniu neexistencie rozhodnutia MH SR o spôsobe prevodu ohľadom predmetných nehnuteľností podľa v znení účinnom od 01.01.2004 mu nevznikla a ani nemohla vzniknúť dôkazná povinnosť, keďže nemal povinnosť tvrdenia. V pôvodnom konaní odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa nepodával. Táto procesná povinnosť bola na strane navrhovateľa, ktorý mal už v základnom konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín predložiť dôkazy o tom, že majetok uvedený v Osvedčení o správe majetku č. 88/2007 zo dňa 06.08.2007 bude prevedený formou verejnej obchodnej súťaže alebo verejnej dražby alebo formou priameho predaja, ako to vyžaduje v platnom znení od 01.01.2004 v spojení s , Vyhlášky č. . Namietal ďalej, že postupom okresného súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keďže okresný súd nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. V tomto smere poukazuje na právny názor NS SR uvedený v uznesení sp. zn. zo dňa 30. apríla 2009, podľa ktorého, súčasťou vecného prístupu sudcu k prejednávanej veci a účastníkom konania je tiež schopnosť vyrovnať sa vnútorne s prípadnými námietkami účastníkov v priebehu konania a s eventuálnou kritikou jeho konania. Okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že pri takej interpretácii, akú zvolil zástupca odporcu, by dochádzalo k stretu ustanoveniu a v prípadoch takého majetku, na ktorý výslovne dopadá . V takom prípade (poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ) sa jedná o svojvôľu sudcu (okresného súdu) pri tvorbe názoru ohľadom citácie a jazykového gramatického výkladu ust. až 6 . Z výkladu ustanovenia vyplýva, že všeobecne záväzným (vykonávacím) predpisom k tomuto ustanoveniu je , ktorá nikdy neupravovala prechod vlastníctva k majetku, ale v súlade s ust. upravovala len postup pri prevode majetku štátu na iné osoby a nie na tretie osoby tak, ako to prezentuje prvostupňový súd v odôvodnení

napadnutého uznesenia. Z ustanovení Vyhlášky č. (najmä odkazov č. 1 a 2) vyplýva, že po účinnosti novely č. 564/2003 od 01.01.2004 bol a je vylúčený prechod majetku štátu na akékoľvek právnické a fyzické osoby (vrátane obcí) podľa ustanovenia , pokiaľ ministerstvo rozhodlo o nadobudnutí majetku v zmysle . Zmenou správcu majetku zanikla možnosť postupu podľa . Nejde tu o žiadnu dvojkoľajnosť, ale vylúčenie svojvôle. Túto skutočnosť dokazuje okrem iného aj úprava znenia Vyhlášky č. . Delimitačný protokol č. 6/2007 zo dňa 09.09.2007 nemohol spôsobiť prechod vlastníctva majetku, keďže už v samotnom záhlaví sa uvádza, že sa jedná o protokol o prevode vlastníctva majetku štátu. Ak majetok patril do vlastníctva štátu a dostal sa do správy MH SR podľa , na jeho prevod sa museli vzťahovať aj ďalšie ustanovenia tohto zákona t.j. , ktorého aplikácia bola obligatórna. Nie je možné vylúčiť ju odkazom na použitie ustanovení Zákona , nakoľko poznámka č. 2 pod čiarou vykonávacej Vyhlášky č. má na mysli len miestne a účelové komunikácie 3 a 4 triedy podľa ust. . Chýba tu citácia Zákona č. 427/90 Zb., pretože tento zákon je uvedený v predchádzajúcej poznámke. Táto úprava sa týka jej prevádzkových jednotiek, ktoré sú definované v Zákone č. 427/90 Zb. o malej privatizácii. Zákon č. 427/90 Zb. stanovuje podmienky, za ktorých sa prevádza vlastníctvo štátu k niektorým veciam, ku ktorým mali k 01.11.1990 právo hospodárenia štátne podniky. Predmetom prevodu vlastníctva podľa tohto zákona sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ktoré sú vedené ako majetková podstata prevádzkových časti organizácií pôsobiacich v oblasti služieb. Pokiaľ Reštaurácie š.p. Dolný Kubín vstúpili do likvidácie od 01.01.1991, od tohto momentu nemohol byť účinný odovzdávaný majetok kvalifikovaný ako prevádzková jednotka formou delimitačného protokolu, pretože na tento majetok sa vzťahoval režim podľa a neskôr po výmaze štátneho podniku - Reštaurácie Dolný Kubín, sa na neho vzťahoval aj režim podľa ust. a . Poukázal ďalej na právnu úpravu uvedenú na základe , a ustanovenie v platnom znení od 28.02.1996. V nadväznosti na okolnosti prejednávanej veci, Delimitačný protokol č. 6/2007 by nadobudol účinnosť len vtedy, ak by MH SR osobitne neformálne rozhodlo o spôsobe prevodu majetku štátu na preberajúceho

- navrhovateľa najneskôr v čase do 31.12.2003, nakoľko úprava uvedená v ustanoveniach § 47c je blokáciou svojvôle pri nakladaní s majetkom štátu. Od 31.01.2007 došlo ešte k sprísneniu postupu MH SR tým, že vláda SR si vyhradila právo schvaľovať prevody majetku štátu na iné osoby, a to uznesením vlády SR č. 86 zo dňa 31.01.2007. Zo žiadneho ustanovenia zákona ani z ustanovenia zákona nevyplýva vylúčenie aplikácie ust. na prípade transformácie majetku štátu na obec inak, ako spôsobom upraveným v . Charakter osoby, na ktorú sa má majetok štátu transformovať nie je rozhodujúci. Uvedený postup sa musí s účinnosťou od 01.01.2004 aplikovať vždy a to bez výnimky. Nikde nie je upravené, že na akúkoľvek obec sa ustanovenia , nemá vzťahovať. Túto skutočnosť dokazuje ust. , ktorý upravuje možnosť bezplatného prevodu bytových domov, ktoré sú majetkom štátu v správe ministerstva, na príslušnú obec. V prejednávanej veci však majetok, ktorý mal byť odovzdávaný delimitačným protokolom č. 6/2007 nemal charakter bytového domu. Okresný súd sa dôsledne neriadil záväzným právnym názorom odvolacieho súdu a nesprávne vyložil princíp neúplnej apelácie tak, ako je konštatované v uznesení NS SR sp. zn. . Podľa záverov citovaného rozhodnutia, odvolací súd naďalej zostáva súdom apelačným a nesmie však pri tom zásadne - na rozdiel od systému úplnej apelácie

- prihliadať ku skutočnostiam a dôkazom, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa. Okrem nedostatkov týkajúcich sa podmienok konania, možno nové skutočnosti a dôkazy použiť k spochybneniu vierohodnosti dôkazných prostriedkov, na ktorých spočíva rozhodnutie súdu prvého stupňa. V sa ukladá súdu, aby pred vyhlásením rozhodnutia poučil účastníkov o dôsledkoch uplatnenia systému neúplnej apelácie v odvolacom konaní; ak súd túto povinnosť nesplní, nie je opodstatnené, aby bol účastník z uplatnenia nových skutočností a dôkazov vylúčený. V prejednávanej veci odvolací súd uvedené princípy nerešpektoval, keďže povinnosť tvrdenia je daná len na súde prvého stupňa a na odvolacom súde sa uvádzajú nové skutočnosti len ako odvolacie dôvody. V základnom konaní na súde druhého stupňa nemal ako účastník žiadnu povinnosť tvrdenia, keďže odvolanie proti rozsudku okresného súdu nepodával. Preto nemal povinnosť poukázať na existenciu rozhodnutia v zmysle . Neexistencia takejto skutočnosti sa nedokazuje, pretože sa predpokladá jej existencia. Táto skutočnosť sa dokazuje až vtedy, ak sa dokáže, resp. zistí opak. V danom prípade prechod vlastníctva nemohol zo zákona nastať, keďže akýkoľvek prechod vlastníctva k majetku v správe MH SR bol od 01.01.2004 právnou úpravou zablokovaný a nemožný. Obsolentným (bez reálneho uplatnenia) sa stalo ustanovenie Zákona č. 138/91 Zb. v prípade, keď majetok sa dostal do správy MH SR podľa 47c . Nemožnosť aplikácie je vysvetlená poukazom na poznámku, ktorá je v tomto ustanovení zapísaná ako poznámka pod čiarou odkazu 11, ktorá znie „

o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby“. Právny názor okresného súdu by mal správny základ iba v tom prípade, ak by pod poznámkou č. 11 bolo uvedené aj ustanovenie až 6 . Keďže takáto výnimka nepoužitia a c ods. 2 až 6 nie je v poznámke upravená, došlo k vydaniu Vyhlášky č. (s úpravou uvedenou v ). Nemožnosť aplikácie je ďalej vysvetlená poukazom na poznámku pod čiarou č. 1, ktorá je pri citovanej Vyhlášky č. odkazovaná na a Tým, že vo vykonávacom predpise k poznámke k je uvedené ustanovenie a Zákon č. 427/90 Zb., ktorého aplikácia je vylúčená len v rozsahu citovaného v poznámke pod čiarou v , je tým preukázaná nesprávnosť názoru súdu prvého stupňa, ktorý nerešpektoval ust. , v zmysle ktorého, postup podľa 47b a c upraví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom. V tejto súvislosti okresný súd by musel prihliadať na dôležitú právnu skutočnosť, že ani MH SR a ani TSP, s.r.o. neuskutočnili odovzdanie a prevzatie nehnuteľnosti. Ani podľa by nemohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníctva u navrhovateľa, pretože nebola splnená obsahová náležitosť, ktorá sa podľa zákona vyžaduje na prechod vlastníctva. Delimitačný protokol nemôže nahradiť skutočnú povinnosť odovzdať a prevziať nehnuteľnosti. Okresný súd nesprávne posúdil aj skutočnosť včasnosti podania návrhu na obnovu konania. Včasnosť bola preukázaná vyjadrením zo dňa 11.04.2014, v ktorom sa uvádza, že až z odpovede, ktorá mu prišla z MH SR e-mailom 18.01.2011 sa dozvedel o závažnej skutočnosti, že rozhodnutie podľa ust. v platnom znení sa na MH SR pravdepodobne nenachádza. Až týmto momentom začala mu plynúť subjektívna 3-mesačná lehota v zmysle na podanie návrhu na povolenie obnovy konania. Časový okamih, v ktorom sa dozvedel o dôvode pre povolenie obnovy konania je objektívne daný a nie je možné zisťovať, či sa takýto okamih mohol udiať z časového hľadiska skôr. Návrh na povolenie obnovy konania podal dňa 20.01.2011, t.j. dva dni potom, ako mu bola doručená odpoveď z MH SR o tom, že rozhodnutie podľa v platnom znení na MH SR sa nenachádza. Dôvodom obnovy konania môžu byť len tie skutočnosti, ktoré nastali do vyhlásenia rozhodnutia súdu. Pre záver, či nové skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy môžu privodiť pre účastníka priaznivejšie rozhodnutie vo veci, stačí, ak sa javí byť pravdepodobným, že môže pre účastníka privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Hodnotenie okresného súdu pri výklade podmienok povolenia obnovy konania, najmä skutočnosť, či môže obnova konania pre účastníka privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, nezodpovedá skutkovým zisteniam a vyslovený právny záver obsahuje prvky svojvôle a arbitrárnosti. Žiadal napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odvolaniu odporcu žiadal uznesenie okresného súdu ako správne potvrdiť. Rozhodnutie okresného súdu považuje za dostatočné, zrozumiteľné, jasné a presvedčivé. Úvahy súdu o skutkových a právnych záveroch sú riadne a zrozumiteľne odôvodnené a nevznikajú žiadne pochybnosti o zákonnosti rozhodnutia. Ustálená súdna prax konštatuje, že nespokojnosť účastníka s postupom súdu, vrátane jeho rozhodnutí, nie je dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Odporca dôvod obnovy konania oprel o absentujúce rozhodnutie MH SR v zmysle . Nutnosť existencie rozhodnutia na zmenu vlastníckeho práva odporca vykonštruoval, pričom existencia takého rozhodnutia nie je potrebná. Odporca svojou argumentáciou sa snaží získať majetkový prospech v rozpore s dobrými mravmi ako i v rozpore so zákonom. Nadobudnutie vlastníckeho práva odporcom k predmetným nehnuteľnostiam v minulosti bol čisto účelový krok, ktorý nemal oporu v zákone. Odporca nadobudol vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam od spoločnosti STAVONA, s.r.o. v čase, keď táto spoločnosť už vlastníkom predmetných nehnuteľností nebola, čo neskôr deklaroval aj rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín - pobočka Námestovo, sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. . Dôvodnosť nadobudnutia vlastníckeho práva bolo konštatované na základe rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. , správnosť tohto rozhodnutia bola konštatovaná (na základe podaného dovolania odporcom) Najvyšším súdom SR sp. zn. , ktorý poukázal na nadobudnutie vlastníckeho práva v zmysle . Aj Ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. -17 konštatoval správnosť rozhodnutia odvolacieho a dovolacieho súdu a v odôvodnení poukázal aj na rozdielnosť právnych pojmov prechodu a prevodu vlastníckeho práva. Ústavný súd SR konštatoval nadobudnutie vlastníckeho práva na základe prechodu v zmysle Zákona . Vo veci výkladu ust. požiadal o stanovisko MH SR, ktorý v liste z 03.03.2014 jednoznačne potvrdil, že postup, akým mu odovzdával predmetné nehnuteľnosti, bol v súlade so zákonom. Uvedený právny názor MH SR je v súlade aj s názorom súdov SR o tom, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol priamo zo zákona, pričom musela byť splnená jediná podmienka, a to ich prevzatie a odovzdanie.

MH SR potvrdilo, že postup v zmysle sa vyžaduje iba v prípade, ak sa prevádza majetok na iné osoby, ktorými za určitých okolností môže byť aj obec, a to najmä v prípadoch, keď obec požiada štát o prevod prebytočného majetku nachádzajúceho sa v obci, pričom sa nejedná o majetok, ktorý obec nadobúda v zmysle zákona o majetku obcí. Nikde nebolo uvádzané (ani v delimitačnom protokole), že MH SR pri odovzdávaní predmetných nehnuteľností postupovalo v zmysle . Uznesenie vlády SR č. 456 z 23. mája 2007 nepreukazuje, že sa jedná o obdobné prípady prevodu majetku štátu na tretie osoby ako prípad, ktorý je predmetom sporu. Citované uznesenie vlády sa vzťahovalo na prípady prevodu majetku štátu na tretie osoby a malo obmedziť svojvoľné prevody majetku štátu na tretie osoby (okrem obcí), ktoré na takýto majetok nemali nevyvracia skutočnosť, že MH SR predtým, ako mu odovzdalo predmetné nehnuteľnosti delimitačným protokolom, muselo rozhodnúť podľa . Namieta aj včasnosť podania návrhu na obnovu konania odporcom, pokiaľ odporca oprel dôvody obnovy konania o ustanovenie . Samotný zákon pre splnenie povolenia obnovy konania kladie dve základné podmienky. Prvou podmienkou je existencia skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazov, ale iba takých, ktoré môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Druhou základnou podmienkou na povolenie obnovy konania je to, že tieto skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní. Nemožnosťou použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní sa rozumie nemožnosť vykonať dokazovanie v súdnom konaní, alebo nemožnosť označiť či predložiť tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy účastníkom konania voči súdu. Dňa 27.03.2008 sa konalo pojednávanie na Krajskom súde v Žiline, na ktoré boli riadne a včas predvolaní všetci účastníci konania. Právny zástupca odporcu sa ospravedlnil z účasti na tomto pojednávaní, pričom nevidí žiaden vážny dôvod, ktorý mu bránil v účasti na pojednávaní. Zároveň požiadal krajský súd, aby rozhodol bez jeho prítomnosti. Na tomto pojednávaní odvolací súd vykonal dokazovanie listinným dôkazom ním predloženým, ktorý spôsobil zmenu rozhodnutia Okresného súdu Dolný Kubín, sp. zn. . V prípade, ak by sa právny zástupca odporcu uvedeného pojednávania zúčastnil, mal možnosť v rámci svojho oprávnenia v zmysle navrhnúť doplnenie dokazovania za účelom preukázania oprávnenosti vyhotovenia Delimitačného protokolu č. 6/2007, ako aj za účelom spochybnenia zákonnosti MH SR pri vyhotovení Delimitačného protokolu 6/2007. Keďže odporca a jeho právny zástupca sa daného konania bez závažného ospravedlnenia nezúčastnili, sami zapríčinili, že nemohli namietať takýto dôkaz a využiť svoje právo - žiadať súd o doplnenie dokazovania. Odporca mal v predmetnom odvolacom konaní využiť procesné oprávnenia a povinnosti, ktoré mu ukladajú ust. a . Znamená to, že na odvolacom pojednávaní mohol odporca (jeho právny zástupca) realizovať procesné práva, ktoré mu priznáva, t.j. vyjadriť sa k predloženým dôkazom druhej procesnej strany. Moment, kedy sa odporca (jeho právny zástupca) nezúčastnili pojednávania konanom na Krajskom súde v Žiline dňa 27.03.2008, je nutné považovať za začiatok plynutia subjektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania, pričom v zmysle bolo dôvodné podať návrh na obnovu konania v lehote 3 mesiacov od tohto času. Odporca a jeho právny zástupca mali možnosť v priebehu tejto 3-mesačnej lehoty požiadať MH SR o zaujatie stanoviska, o ktoré ho požiadali až v januári roku 2011, t.j. po uplynutí 3-mesačnej lehoty. Postup odporcu v základnom konaní bol v rozpore so zásadou „právo patrí len bdelým“, na ktorú poukázal Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 08.11.2011, sp. zn. . Žiadal, aby krajský súd odvolanie odporcu odmietol.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti uzneseniu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (, ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), preskúmal napadnuté uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia , ktoré podľa v spojení s ako správne potvrdil.

Okresný súd na základe rozsiahle vykonaného dokazovania a vyhodnotenia skutkových okolností správne dospel k záveru, keď návrh odporcu na povolenie obnovy konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. ako nedôvodný zamietol. Krajský súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, že v danom prípade podmienky pre povolenie obnovy konania v zmysle , vo vzťahu k okolnostiam prejednávanej veci, neboli dané. Krajský súd v naznačenom smere odkazuje na odôvodnenie uznesenia okresného súdu, s ktorým sa stotožňuje ( ). Krajský súd považoval za dôvodné vyjadriť sa k tým skutočnostiam, ktoré sú

odvolacími dôvodmi odporcu proti uzneseniu okresného súdu, ktorými je krajský súd ako odvolací súd viazaný ( a ), ako aj na potvrdenie správnosti dôvodov uznesenia okresného súdu.

Odporca pri preukazovaní podmienok povolenia obnovy konania v zmysle , v návrhu na začatie konania (ale aj v priebehu ďalšieho konania) uvádzal, že podnetom na podanie návrhu na obnovu konania bola odpoveď MH SR zo dňa 12.11.2011, ktorá mu bola doručená dňa 18.11.2011, ktorou MH SR vysvetľuje, že Osvedčenie o správe majetku č. 88/2007 a Delimitačný protokol č. 6/2007 po nadobudnutí právoplatnosti rozsudkov (súdov), nie sú podkladmi pre nadobudnutie vlastníckeho práva Slovenskej republiky. Na základe uvedenej správy od MH SR sa dozvedel, že rozhodnutie podľa ust. v platnom znení sa na Ministerstve hospodárstva SR pravdepodobne nenachádza. Neexistenciu rozhodnutia MH SR podľa v platnom znení od 01.01.2004 považoval za skutočnosť v zmysle podmienok uvedených v , ktorú nemohol použiť v základnom (odvolacom) konaní a ktorá pre neho môže priniesť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

V priebehu tohto konania (po rozhodnutiach odvolacieho súdu) bola okresnému súdu doručená odpoveď MH SR zo dňa 03.03.2014 (zaslaná na žiadosť navrhovateľa, ktorého pravosť a pravdivosť nebola účastníkmi v konaní spochybnená), v ktorom sa MH SR vyjadrovalo k spôsobu nadobudnutia vlastníctva navrhovateľa v zmysle , ako aj ku skutočnosti (ne)vydania rozhodnutia MH SR v zmysle v platnom znení od 01.01.2004. MH SR sa v uvedenej správe jednoznačne vyjadrilo, že majetok štátu uvedený v ustanovení sa na obec neprevádza, takýto majetok nadobudne obec priamo zo zákona, za podmienok stanovených v , jeho prevzatím. Ďalej MH SR v uvedenej správe potvrdilo, že majetok štátu uvedený v ust. sa podľa tohto zákona nadobúda zo zákona, odovzdaním a prevzatím, odovzdávací a preberací protokol nemá konštitučné účinky, skôr je potrebný z formálneho hľadiska na deklarovanie skutočností, pre potreby zápisu v katastri nehnuteľností. V takomto prípade už z logiky veci sa nemôže vyžadovať rozhodnutie MH SR, pretože na rozhodovanie by museli existovať alternatívne riešenia, pričom každé iné, než to, ktoré je v súlade s ust. . Rozhodnutie MH SR v zmysle sa vyžaduje iba v prípade, ak sa majetok štátu prevádza do vlastníctva tretích osôb, na ktoré sa nevzťahuje osobitný predpis, aby nedochádzalo k svojvoľným prevodom majetku štátu. Keďže obec nadobúda majetok štátu uvedený v na základe zákona prevzatím, žiadne rozhodnutie MH SR v pravom slova zmysle nie je zákonným predpokladom pre vydanie delimitačného protokolu, slúžiaceho ako podklad pre zápis do katastra nehnuteľností. Záverom MH SR potvrdilo, že vydalo delimitačný protokol v súlade s platnými vykonávacími predpismi a v súlade so , ktorý považuje za stále platný a účinný a odovzdalo vyššie citované predmetné nehnuteľnosti navrhovateľovi, aby formálne naplnilo ustanovenie , pretože akýkoľvek iný postup by bol nezákonný. Z uvedeného potom následne krajský súd zhodne s názorom okresného súdu vyvodil, že tvrdená e-mailová odpoveď MH SR zo dňa 12.01.2011, že Osvedčenie o správe majetku č. 88/2007, ako i Delimitačný protokol č. 6/2007 nie sú podkladom pre nadobudnutie vlastníckeho práva Slovenskej republiky a v nadväznosti na to o (odporcom) tvrdenej neexistencii rozhodnutia MH SR podľa , nie je novou skutočnosťou, na ktorú nemohol odporca poukázať v základnom konaní a ktorá by zakladala dôvod obnovy konania podľa . MH SR vo svojom podaní zo dňa 03.03.2004 nielenže popiera neexistenciu tvrdených skutočností ohľadom prechodu vlastníckeho práva štátu na obec (navrhovateľa) v zmysle podmienok uvedených v v platnom znení od 01.01.2004 v spojení s , ale potvrdzuje jednoznačnosť zákonného postupu pri tomto prechode vlastníckeho práva.

Za správny považuje krajský súd záver okresného súdu, že na tvrdenú skutočnosť, ktorú považuje odporca za dôvod obnovy konania (neexistencia rozhodnutia v zmysle v platnom znení od 01.01.2004), mohol odporca poukázať už v odvolacom konaní, na odvolacom pojednávaní konanom na Krajskom súde v Žiline dňa 27.03.2008, sp. zn. . K možnému porušeniu princípu neúplnej apelácie v odvolacom konaní sa podrobne vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky v dôvodoch uznesenia -17, ktorým sťažnosť odporcu odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Vychádzajúc zo skutkového stavu, že Osvedčenie o správe majetku č. 88/2007 z 06.08.2007 č. 1733/2007-1000 a Delimitačný protokol č. 6/2007 zo dňa 09.09.2007 boli vydané až po vyhlásení rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín z 30.04.2007 sp. zn. -379, Ústavný súd SR konštatoval, že procesným postupom odvolacieho súdu nedošlo u odporcu k odňatiu možnosti konať pred súdom tým, že odvolací súd založil svoje rozhodnutie na iných právnych záveroch. V tejto súvislosti

Ústavný súd SR konštatoval, že zmena prvostupňového rozsudku prichádza do úvahy nielen v prípadoch nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa pri inak správne zistenom skutkovom stave, ale aj v prípadoch, v ktorých odvolací súd doplnil dokazovanie za podmienok vyplývajúcich z ustanovenia a v dôsledku toho v zmysle nebol viazaný skutkovým stavom zisteným prvostupňovým súdom. Správny bol aj postup odvolacieho súdu, pokiaľ doplnil dokazovanie vykonaním dôkazov navrhnutých žalobcom až v štádiu odvolacieho konania, na preukázanie skutočností, ktoré nastali po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa, resp. až po podaní odvolania. Keďže tieto skutočnosti nastali až po podaní odvolania a uplynutí odvolacej lehoty, bolo zrejmé, že žalobca ich bez svojej viny nemohol označiť nielen do rozhodnutia súdu prvého stupňa, ale ani do uplynutia odvolacej lehoty. Vychádzajúc zo zásady vyplývajúcej z ust. , podľa ktorej pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a majúc na zreteli účel občianskeho súdneho konania, ktorým je zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, odvolací súd bol oprávnený doplniť dokazovanie na preukázanie skutočností, ktoré mali nastať až v štádiu odvolacieho konania a ktoré sa mohli, vzhľadom na predmet konania, významne dotknúť hmotnoprávnej sféry žalobcu z hľadiska ním tvrdeného vlastníckeho práva. Z obsahu spisu okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. vyplýva, že na odvolacie pojednávanie konané dňa 27.03.2008, sp. zn. boli účastníci konania riadne predvolaní ( ). Na tomto odvolacom pojednávaní sa zúčastnila iba poverená pracovníčka navrhovateľa, právny zástupca navrhovateľa, odporca a právny zástupca odporcu sa pojednávania nezúčastnili. Na odvolacom pojednávaní (ako vyplýva zo zápisnice o pojednávaní), došlo v zmysle k vykonaniu dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi, okrem iného, aj s Osvedčením o správe majetku (č. l. 416 až 417) a Delimitačným protokolom (č. l. 419 až 422). Následne po vykonaní dokazovania na uvedenom pojednávaní došlo k vyhláseniu rozsudku, ktorým krajský súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že žalobnému návrhu navrhovateľa na určenie vlastníckeho práva vyhovel. Z hľadiska uvedeného bolo možnosťou účastníkov konania reagovať na odvolacom pojednávaní na výsledky vykonaného dokazovania, prípadne navrhovať dôkazy k tvrdeným skutočnostiam a predloženým dôkazom (, ). Vzhľadom na vykonanie dokazovania odvolacím súdom v základom konaní, bolo právom účastníka konania (odporcu, ak chcel byť v spore úspešný) reagovať na danú procesnú situáciu a prípadne namietať dôvodnosť tvrdeného nadobudnutia vlastníckeho práva navrhovateľom tak v priebehu tohto odvolacieho pojednávania, ako aj na základe podaného dovolania proti rozsudku krajského súdu, keďže tým, že krajský súd rozsudok okresného súdu podľa zmenil, pripustil možnosť podania dovolania proti rozsudku krajského súdu podľa , ktorú odporca aj využil.

Na základe vyššie uvedeného je možné konštatovať, že tvrdenie odporcu o tom, že v procese nakladania s majetkom štátu - MH SR bolo povinné vydať rozhodnutie v zmysle v platnom znení od 01.01.2004 je skutočnosťou, ktorú mohol odporca namietať na odvolacom pojednávaní konanom dňa 27.03.2008, ako aj v podanom dovolaní proti rozsudku krajského súdu, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 29.09.2009 sp. zn. . Vo vzťahu k tvrdeným dôvodom odporcu na povolenie obnovy konania nie je teda možné konštatovať, že sa jedná o skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré by odporca bez svojej viny nemohol použiť už v pôvodnom konaní.

Z vyššie uvedených dôvodov, keďže okresný súd správne posúdil okolnosti podaného návrhu odporcu na povolenie obnovy konania vo vzťahu k podmienkam uvedeným v , krajský súd uznesenie okresného súdu ako správne podľa v spojení s potvrdil.

Podľa okresný súd rozhodne o trovách prvostupňového a druhostupňového konania, keďže o trovách konania nebolo rozhodnuté súdom prvého stupňa z dôvodu postupu podľa .

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie prípustné n i e j e .